Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. No dobrá debata, na pár výnimiek. Ale podstatné alebo čo je podstatné pri tomto všetkom, je, že tu ideme hovoriť o systéme, akým je kurikulum, akým je obsah vzdelávania momentálne nastavený. A ten nie je dobrý. Viac-menej, keď by som tak mal ísť v úvode trošku hlbšie, mne osobne na Učiacom sa Slovensku chýbalo, a dúfam, že sa to potom aj dopracuje v rámci tej ambície veci...
Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. No dobrá debata, na pár výnimiek. Ale podstatné alebo čo je podstatné pri tomto všetkom, je, že tu ideme hovoriť o systéme, akým je kurikulum, akým je obsah vzdelávania momentálne nastavený. A ten nie je dobrý. Viac-menej, keď by som tak mal ísť v úvode trošku hlbšie, mne osobne na Učiacom sa Slovensku chýbalo, a dúfam, že sa to potom aj dopracuje v rámci tej ambície veci posunúť dopredu, aby sme sa naozaj pozreli aj na obsah vzdelávania, na jednotlivé predmety a kvázi, či tie predmety v súčasnosti, ako sú nastavené, zodpovedajú momentálne dobe a poučili sa aj zo zahraničných skúseností, kde išli odvážnejšie do toho, pretože videli, že svet sa mení a musí sa tomu prispôsobiť aj škola. To je jeden z faktov, ktorý si, bohužiaľ, veľmi nevieme priznať.
Každopádne, už som tu spomínal v jednej reakcii, že pri súčasnom mentálnom nastavení úradníkov sa dosť obávam akéhokoľvek zásahu do legislatívy. Najmä preto, pretože oni sami ju veľmi nerešpektujú. Posledný prípad alebo posledný príklad, ktorý všetci poznáme, bol ten nešťastný dejepis, § 9 predsa jasne stanovuje, čo a na kom je v rámci kompetencii školy, kde sa tá pridaná hodina má použiť. A toto je, bohužiaľ, smutný obraz toho, kde môžu končiť všetky dobré úmysly.
Ale dobrá snaha sa cení. A dovoľte mi pár poznámok naozaj v dobrom, kriticky k tomuto návrhu, ktoré by mohli po zapracovaní, teraz možno preženiem, až po nejakom hypoteticky veľmi silnom optimizme, že by sa odrazu niečo stalo a tento návrh sa dostane do druhého čítania. Takže... Alebo prípadne potom, keby sa podával znova a znova sa na ňom pracovalo, pretože tento koncept, je mimoriadne dôležité, aby sa o ňom stále hovorilo, aby tu zazneli tieto moje poznámočky.
Takže k tomu experimentálnemu overovaniu. Dobrá myšlienka, len v niečom nedotiahnutá a v niečom prehnane optimistická. A osobne mám dosť podobný názor na inštitút experimentálneho overovania ako pani poslankyňa Zimenová. Ale keďže vieme, ako to v súčasnosti je, čo by sme s tým mohli urobiť? No v prvom rade bol som predbehnutý, ale ja som sa tiež chcel zmieniť o tých deviatich rokov toho experimentálneho overovania. Navyše, keď je to kontrolované troma až štyrmi štátnymi inštitúciami. Tu si dovolím z tohto miesta tvrdiť, že takmer žiadne nebude mať šancu prejsť. Stačí totiž, aby v jednom roku nejaký aktívny riaditeľ týchto inštitúcií si trošku ohol zákon, ako sa to aj dneska deje, a tento experiment končí. To je presne to, o čom hovoril aj kolega Poliačik, že skrátka padáme na ústa kvôli neschopnosti jednotlivcov. A toto je veľmi smutné a treba to tu vždy povedať nahlas. Takže rozšnurovať to akýmsi časovým rámcom a dať ešte do toho navyše právomoci štátnym inštitúciám, ktoré už doteraz preukazovali svoje schopnosti, v úvodzovkách, to nie je dobrý nápad.
K tomu, čo nie je dotiahnuté. Mne osobne tam chýba, a často sa to aj v diskusiách opakuje, zmienka o tom, že alternatívne vzdelávacie programy overené a schválené v niektorých krajinách Európskej únie by mali byť schválené bez experimentálneho overovania. Keby sa toto nám aspoň podarilo spoločnými silami pretlačiť, presvedčiť aj koalíciu, že nech ustúpi v tomto bode a naozaj to, čo je overené vonku, nemusí prebiehať týmto zdĺhavým procesom, bude to veľmi, veľmi dôležitý krok. Preto, aby sa naozaj tým aktívnym a inovatívnym ľuďom, ktorí s našimi deťmi pracujú, uľavilo.
Veď si spomeňte na prípad spojitého, resp. nespojitého písaného písma a na čom to všetko vzniklo. Teraz konečne už bol aj, je tu aj zmedializovaný príbeh šlabikára, ktorý, bohužiaľ, si vybrali za ten fond práve konania skrípt, a to bol jeden z argumentov pre to, že práve tento šlabikár neprešiel experimentálnym overovaním. Napriek tomu, že v posudku sa nič nespomínalo o konaní a skripte, práve tam bol vyzdvihnutý. Tak toto bol argument pre to, že sa zasiahlo tak, ako sa zasiahlo. Takže bol by to veľmi dôležitý krok. Skúsme spoločne tlačiť. Momentálne existujú pracovné skupiny na úpravách školského programu, teda školského zákona a je dôležité, aby sa aspoň v tomto ustúpilo.
Ďalšia vec, čo mi tam chýba, je, že my tu stále hovoríme o ucelených vzdelávacích programoch, celých konštrukciách, ktoré tu sú. Ale čo tie čiastkové formy? Zase to už tu bolo spomínané. Tie jednotlivé kocky systému, ktoré sa dajú pospájať dokopy, my ich potrebujeme zadefinovať a umožniť inovácie, aby sa presadzovali podstatne voľnejšie. Keď toto uvoľníme a tieto čiastkové programy, resp. tieto moduly, môžeme na to, určite sa zhodneme a vymyslíme na to nejaký odborný terminus technicus, ak toto dokážeme, Hejného matematiku, Sfumato, alternatívny spôsob výučby prírodovedných programov, Saëns ako komplexné vyučovanie, ako to prebieha v zahraničí, ak toto dokážeme, podstatne tým pomôžeme tým školám. Uvoľníme im ruky, budú môcť slobodnejšie skúšať a skúšať to, čo vedia, že jednak sa v zahraničí už osvedčilo, jednak vedia, že toto na tieto deti konkrétne funguje a nebudú sa báť, že príde nejaká kontrola a im to zakáže.
Takže táto debata je aj o naozajstnej slobode, teda by mala na našich školách zavládnuť. Jednou z hlavných chýb reformy z roku 2008 bolo, že ľudia na ňu neboli pripravení. Nikto to s nimi neodkonzultoval. Mnohí si našli vlastnú cestu. Nastavali si svoje školské vzdelávacie programy pre potreby svojich žiakov. Bez nejakej podpory zhora. Keby sa mali na ňu spoliehať, to by sa načakali. A za týchto ľudí stojí za to prijímať také opatrenia, ktoré im život zjednodušia.
Takže hovorím, som momentálne tak v stave, zvažujem, pretože sú to konkrétne nejaké výhrady, ale veľmi si cením, že ideme sa tu baviť o obsahu vzdelávania, ideme sa tu baviť o kurikulum, ani toto slovo už veľmi nepoužívame, pretože 21. storočie je tu. Budúcnosť je pred nami, svet sa bude meniť. V jednom rozhovore v minulosti to povedala aj súčasná nová ministerka školstva, že deti zažijú, naše deti zažijú veľké zmeny. Pokúsme sa ich na to, čo najlepšie pripraviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
