Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.3.2018 o 13:39 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.5.2018 13:20 - 13:30 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Len veľmi krátko.
Vážení kolegovia, nedá mi to, naozaj mi to nedá, ospravedlňujem sa, ale keď sa preberajú školské veci, vždy sme v komornej atmosfére. Neviem, či to budeme parafrázovať Cata seniora ohľadom Kartága, ale jednoducho toto už začína byť pomaly pravidlo.
Každopádne k samotnému návrhu zákona. Ja osobne vítam, že je tu návrh zákona, ktorý chce dať financovanie školstva pod jednu strechu, pretože toto financovanie pod jednou strechou napriek diskusiám, ktoré môžu byť rôzne naprieč rôznymi skupinami, ktoré v spoločnosti fungujú, v odbornej verejnosti aj medzi rodičmi, toto financovanie pod jednou strechou má nesporne svoje výhody.
Veď napokon, ak sa pozrieme spätne dozadu, čo som si dal tú námahu, samotná zmena presunu tohto spôsobu financovania do tej dvojkoľajnosti, ktorú máme v súčasnosti, nebola úplne samozrejmá. Veď samotné ministerstvo školstva uverejňovalo aj argumenty, keď si pozrieme predchádzajúci legislatívny proces a rôzne pripomienkovania, kde uvádzalo vážne argumenty, že sa jej nezdá tento spôsob, aby takto prišlo o túto kompetenciu. Konkrétne z týchto argumentov, ak z nich môžem zacitovať, sa uvádzal aj hneď prvý, že by sa stratila autonómnosť riadenia školstva, čo je presun informácií medzi ministerstvom a zriaďovateľmi, možnosť vypracovať operatívne podklady, komunikácia s odbornými zamestnancami. Bolo tam upozorňované na neefektívnosť medzi stupňom riadenia, ktoré sa týmto spôsobom môžu vytvárať, a tiež aj strata vplyvu na výber odborných zamestnancov. Takže napriek týmto výhradám došlo k zrušeniu krajských školských úradov a je to naozaj, momentálne je to naozaj veľmi dobrý čas na to, aby sa otvorila odborná debata o tom, akým spôsobom chceme riadiť školstvo.
Práve my z pozície opozície môžeme, keďže poznáme parlamentné počty, byť tými otváračmi tém. Tými, ktorí tú diskusiu budú rozvíjať, trošku až možno aj v rámci polemiky a budú hlasným uchom hlasov, ktoré zaznievajú zdola, pretože v súčasnosti si povedzme, aký je stav aj v názoroch, ktoré prevládajú nielen medzi učiteľmi, ale, ako som už spomínal, rôznymi aktérmi, ktorí majú čo povedať do vzdelávania.
Učitelia často spomínajú s nostalgiou na stavy školských správ, kedy ktoré, kedy sme tu mali špecializovanú školskú správu, ktorá bola podľa mnohých aj v rámci nich, tých spomienok, ktoré mali, tým najideálnejším spôsobom. Ale dnes sme už v súčasnosti kamsi sa posunuli inam, dnes už školy majú svoju právnu subjektivitu, dnes už vykonávajú množstvo ďalších funkcií, ktoré na nich boli delegované, a treba sa nám pozerať dopredu.
Takže jedna z mojich takých drobných výtok je, že naozaj tie krajské školské úrady a ten spôsob návratu k nim v pôvodnom, ak by to malo ísť podľa toho pôvodného modelu, ktorý tu kedysi bol, by mohol byť vnímaný ako krok späť. Správne však pán predkladateľ v svojom úvodnom slove poznamenal, že je tu priestor na to, hľadať to najlepšie a najvýhodnejšie riešenie, akým chceme zabezpečiť čo najefektívnejšie riadenie škôl.
Efektivita je podľa mňa slovo, ktoré by malo zaznievať veľmi často, možno častejšie ako spomínaná, veľmi často opakovaná mantra o kvalite, pretože tá efektívnosť nevychádza len zo záverov, ktoré poznáme všetci z dokumentov, ktoré vychádzajú z hodnoty za peniaze, ale je hlavným predpokladom, aby každé jedno euro, ktoré ideme dávať do vzdelávania, bolo využívané k tomu, k čomu je určené a nestrácalo sa v rôznych iných kanáloch. Ako už bolo tu spomínané aj v tých argumentoch zásadných pripomienok, k vytváraniu rôznych neefektívnych medzistupňov riadenia.
Úprimne povedané, sme niečo vyše 5-miliónová krajina, a pokiaľ si by sme dokázali zmanažovať spôsob tohto riadenia, pretože mnohí odborníci na oblasti riadenia hovoria, že pokiaľ veci nefungujú, na 80 až 90 % za to môžu práve nedostatky v riadení. Pokiaľ vieme nájsť mechanizmus, ktorým by dokázalo ministerstvo priamo riadiť finančné toky tak, aby išli priamo do škôl, tak by to bola vec, ktorú by veľmi pozitívne vnímala väčšina. Pretože v rámci organizácií, v ktorých som pôsobil a pôsobím, vždy táto požiadavka zaznievala asi najhlasnejšie. Ľudia žiadajú, ktorí sú v školstve, aby tie peniaze, ktoré majú ísť do škôl, naozaj skončili v školách, aby sa nestrácali niekde inde.
Ale popravde spôsob financovania je len jedna strana mince. Povedzme si ešte o druhej, ktorá je rovnako dôležitá. Na čo sa absolútne zabudlo, je, že nám tu chýba metodika riadenia, resp. metodika ako taká. Úprimne poviem, že podľa mňa súčasnosť v nastavení metodické centrá, tak ako ich poznáme, neplnia svoju funkciu. Metodika, pomoc, servis, o ktorom sa často v minulosti hovorilo, sa školám nedostáva. Nepomôžu k tomu ani stovky rôzne pekne napísaných opatrení, ak nedokážeme zabezpečiť to, že učitelia na školách budú mať ten servis zabezpečený a naozaj sa môžu sústrediť iba na samotný proces vyučovania.
A rovnako je podstatné aj to, aby sme mali jasnú a čistú legislatívu, aby školská legislatíva, o ktorej sa hovorilo aj v programovom vyhlásení tejto vlády, že sa má zabezpečiť jej sprehľadnenie a akosi momentálne asi všetci, ako sme tuto, nevidíme až tak ružovo, pokiaľ nemáme jasné zákony, ktoré školskej legislatíve majú jasne stanovovať pravidlá hry, tak nám nepomôže ani dôkladne prepracovaná reforma ďalších priamo riadených inštitúcií alebo spôsobov toho stredného vstupu riadenia v rámci školstva.
Musíme spoločne tlačiť na túto vládnu koalíciu a mať pripravený dobrý plán, ako urobíme zásadné veci práve v školskej legislatíve, aby ten proces bol jasný a nestávalo sa, že riaditelia nevedia, čo konkrétne, náhle zmenené opatrenie so sebou prináša, pretože oni majú podstatne iné veci na práci, ako neustále sledovať meniacu sa legislatívu, prípadne - ak sú organizovaní v rôznych druhoch združení - aby mali niekedy 24 alebo 48 hodín na to, aby sa vyjadrovali k rôznym legislatívnym námetom a nápadom ministerských úradníkov. Podľa mňa jednou z vecí, ktorá by tu dnes mala zaznieť, je aj tá, že celé ministerstvo školstva ako organizácia potrebuje zásadnú zmenu svojej štruktúry a nastavení, ktoré by tam mali byť.
Takže vítam, že sa táto diskusia otvorila, ale paradoxne v predchádzajúcich dňoch napriek tomu, že som sa snažil pôsobiť optimisticky, v tomto prípade, keďže poznáme parlamentné počty, som skeptický a my sa tu dobre môžeme porozprávať, prípadne si po skončení rokovania dať kávu a debatovať o tom. Pokiaľ odborné hlasy, ktoré hovoria o zásadných zmenách v školstve, nebudú zaznievať i v médiách častejšie a vzdelávanie sa nestane naozaj dôležitou témou spoločenských diskusií, tak nás to bude asi podstatne všetkých frustrovať, pretože toto je vec, na ktorú sa dlhodobo zabúda. Ale som rád, že tento návrh zákona tu je, tak poďme o ňom diskutovať aspoň tí, ktorí sa o to zaujímajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.5.2018 13:18 - 13:20 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ctení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 933). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2018 18:49 - 18:59 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia hore, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože osobne musím uvítať to, že máme znova otvorený školský zákon. Beriem to ako určitú príležitosť vždy, keď otvoríme nejaký zákon, aby sme určité veci mohli riešiť. A tiež z tohto miesta musím aj vyhlásiť, že je dobré, že sa rieši tento problém už teraz, pretože bolo by veľmi zlé, ak by sme opäť budúci školský rok postavili rodičov aj žiakov pred to, čo prežili vlastne počas tohto školského roka, a bez ohľadu na to, za akú politickú stranu či hnutie sme, prvoradý by pre nás mal byť povedzme ten komfort v tom, že naozaj sa môžu rozhodnúť, či si vyberú taký alebo onaký typ školy, či ostanú na základnej škole, alebo sa rozhodnú ísť na iný typ školy.
Apropo, osemročné gymnáziá. Myslím si, že základnou otázkou, ktorú by sme si tu dneska mali nastoliť, a už som sa o tom zmienil aj v prípade, keď sa prijímal spomínaný pozmeňujúci návrh, či naozaj chceme mať osemročné gymnáziá, alebo ich nechceme. Ak si položíme túto základnú otázku, vieme si sadnúť spoločne bez ohľadu na to, za akú politickú stranu a hnutie tu sme, dať na stôl argumenty a prediskutovať to, tak bude sa, bude situácia jasná a obloha sa vyčistí, aby sme mohli sa posunúť ďalej pri riešení iných, podstatnejších problémov, ktoré v školstve máme. Ak ich teda nechceme, začnime robiť všetko pre to, aby sme postupnými krokmi dospeli k stavu, že sa skvalitní výučba na základných školách, aby naozaj rodičia so žiakmi necítili potrebu, že chcú poskytovať tento typ vzdelávania, resp. chcú mať takýto typ vzdelávania. Ale ak nie, ak sa chceme zamýšľať nad tým, či si deti s nadaním, najmä matematickým alebo jazykovým, ak sa teda vrátime úplne na začiatok, k čomu vlastne pôvodne osemročné gymnáziá tu vznikali, najprv v menších, potom už väčších počtoch, ak ich naozaj chceme mať, tak možno by sme si mali položiť viacero ďalších dôležitejších otázok, ako meniť celkovo program, podľa ktorého sa na takomto type školy postupuje.
Už som to tu spomínal, tak to zopakujem, podľa môjho názoru je v prvom rade dôležité dať úlohu tým školám, ktoré by chceli pracovať s takýmito deťmi s týmto druhom nadaní, aby mali vypracovaný program, ktorý bude toto ich nadanie rozvíjať. To znamená, nejde tu len o to, aby sa deti presunuli z jedného typu školy do iného typu školy. Ide o to, aby tento program v dostatočnom časovom období, aby školy mali priestor na to, aby takýto program pre tento druh nadania mohli pre tieto deti vytvoriť na základe svojich kritérií, na základe svojich kritérií, ktoré naozaj v určitom časovom období vypracujú, a vymyslíme spôsob, akým; alebo akým sa tento program by napĺňal, a podľa týchto svojich kritérií, ktoré by si tieto školy stanovili, by sa postupovalo, by im to bolo umožnené. Samozrejme, za predpokladu, že by sme mohli hovoriť aj o určitom druhu regulácie, napríklad aj týchto 5 %, aj keď už tu padli aj dnes iné čísla.
Ale podstatnejšia je iná otázka. Podstatnejšia otázka z tohto miesta, ktorú chcem povedať nahlas, je, prestať sa sústreďovať stále na riešenia len určitého typu školy a celú tú diskusiu preorientovať naozaj na druh programu, ktorým daná škola realizuje potreby svojich žiakov. Nebáť sa z tohto pohľadu stanoviť kritériá, ale tie kritériá by nemali byť nejak centrálne dané, ale mali by si ich tie školy vytvárať samé. Pokiaľ ich nebudú dodržiavať, jednoducho tento typ vzdelávania nebudú poskytovať.
Osobne, aj keď sme v prvom čítaní a mali by sme skôr hovoriť o filozofii samotného návrhu zákona a nie k jednotlivým paragrafovým zneniam, ktoré verím, že bude v rámci diskusie aj v rámci výboru, prebrať z tohto pohľadu, ako jednotlivé ustanovenia vylepšiť, respektíve čo pridať alebo čo odobrať. A tú, možnože potom budem na seba nahnevaný, že čo teraz poviem, možno z toho skeptika sa stanem miernym optimistom, že budeme sa navzájom aj počúvať. Z tohto pohľadu oceňujem, že konečne ideme dať aspoň nejaké kritériá pri tom rozhodovaní, aby nenastal nám znova čas, že sa tu rozhodne, ako sa rozhodne, a potom sa v médiách dozvedáme, že buď sa rozhodovalo podľa takého dôvodu, alebo onakého dôvodu. To sme tu predsa všetci zažili.
Obzvlášť je mi blízky v tom navrhovanom § 64 bod h). To už je určitý náznak toho, o čom hovorím, zameranie školského vzdelávacieho programu gymnázií alebo tried na rozvoj nadania žiakov špecifických zručností alebo schopností žiakov. Ale toto musíme presnejšie precizovať, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, pretože bez kritérií celý proces rozhodovania sa môže potom zvrhnúť a tu vidím určité nebezpečenstvo. A v ďalšom bode, ktorý hneď za ním nasleduje, a to je ďalšie; ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ako odôvodňuje zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Aby zase na základe dojmov a nie objektívnych skutočností nikto nerozhodol a nezvýhodnil určitú školu oproti tej druhej. Čiže ide mi o elementárnu spravodlivosť.
Tí ľudia si zaslúžia na tých školách, aby vedeli, čo ich čaká, preto túto otázku si musíme zodpovedať už teraz: Chceme mať osemročné gymnáziá alebo ich nechceme? Ak ich chceme, aby ostali v systéme, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť program pre deti s nadaním bez ohľadu, ako sa tá len škola bude volať. Často doslova ľpíme na určitej značke. Áno, mnohí rodičia sa rozhodujú pre to osemročné gymnázium, pretože to pre nich predstavuje určitú značku, že je to niečo iné ako tá bežná základná škola, že sa tam poskytuje určite lepšie vzdelávanie na základe rôznych rečí, ktoré v rámci svojich komunít, v komunitách počúvajú.
Ale podstatné je naozaj to dieťa. Ten druh nadania, ten talent, ktorý v nich je, potrebujeme rozvíjať. Aj v rámci väčších škôl, spojených škôl. Už dnes existujú spojené školy, ktoré dokážu poskytovať a spájať v sebe viacero tých organizačných foriem, a preto toto je pre mňa osobne výzva a myslím, že aj pre nás všetkých, aby týmto spôsobom sa viedla ďalej diskusia. Preto dúfam, že práve to, že sme teraz a tu tento zákon otvorili, je pre nás všetkých aj záväzkom, že chceme zabrániť, aby sa opakovalo to, čo sa dialo, a chceme urobiť všetko pre to, aby nadané deti mali vytvorené čo najlepšie predpoklady pre rozvoj svojho talentu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 15:35 - 15:37 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis

62.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecký kolega Martin Poliačik, no tvrdá reč to bola o tom odpade a možnože práve takáto tvrdá reč musí zaznievať častejšie aj ohľadom tej stratenej generácie, o ktorej si hovoril, aj ohľadom toho, že netýka sa to možno detí len práve týchto typov škôl. Možnože sa to týka detí aj v mnohých iných typoch stredných škôl, kde naozaj deti, stále ešte deti, nemajú veľmi dobrú predstavu o tom, čo ich v budúcnosti čaká. Hovoríme tu všetci stále o potrebách trhu práce. No ale musíme hovoriť aj o ich potrebách. Ten proces formovania tej predstavy, že čo majú v živote robiť, by mal začať podstatne skôr. Už na základných školách. Kariérovou výchovou a potrebnými aktivitami, ktoré by vedeli v každom jednom dieťati nájsť, aby samo v sebe vedelo nájsť silné i slabé stránky, na čo má vlastne tú prirodzenú tendenciu, v čom môže sa zlepšovať.
A možnože celá táto debata by sa mala posunúť od pozícií škola a zamestnávateľ ku konkrétnemu cieľu, ktorý chceme dosiahnuť. Veď napokon aj v Učiacom sa Slovensku sa písalo v kapitole 308 o vzdelávaní v pracovnom prostredí, že svetový trend ide smerom k tzv. triálu. To jest popri škole a podniku existuje aj špecializované tréningové strediská, kde sa učiaci učia nadobúdať zručnosti a návyky, ktoré bežne by ešte možno nevedeli nájsť. Posuňme túto diskusiu už konečne aj kamsi inam. Bavme sa o alebo bavme sa o možnostiach, ako celá jedna generácia môže zdokonaľovať sa v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2018 13:39 - 13:59 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, ctení ministri, drahí prítomní, dovoľte aj mne vystúpiť k preberanému bodu programu, ktorým je nielen programové vyhlásenie vlády, ale teda zároveň aj rokovanie o vyjadrení dôvery tejto vláde s tým, že musím v úvode poznamenať to, čo som spomenul aj v piatok na výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, že som očakával, pokiaľ sa hovorilo o zmene vlády, že sa pristúpi k určitým úpravám aj v dokumente, ktorý máme teraz pred sebou. A hovorím to v dobrom. Hovorím to v dobrom práve preto, lebo budem sa vyjadrovať k problematike školstva, ktorá by si práve ten update veľmi zaslúžila. A na rokovaní tohto výboru som aj ocenil pripravenosť pani ministerky, škoda, že tu teraz nie je, že naozaj nám podala pomerne vyčerpávajúce informácie o tom, čo sa za dva roky robilo alebo čo konkrétne ona urobila, odkedy je vo funkcii. A ako učiteľ z praxe musím jednoznačne oceniť, keď vidím človeka, ktorý si prípravu urobí, pretože sám som tak robil. A o to viac je pre mňa možno nepochopiteľné, že naozaj to nestálo za tú námahu prispôsobiť sa zmene podmienok a uskutočniť a doplniť mnohé veci v tomto dokumente, aby reflektovali aj na súčasnú zmenenú situáciu.
Dnes sme už inde, ako sme boli v roku 2016, aj keď častokrát sa v mnohých veciach až tak veľa neurobilo. Samozrejme, boli tu aj určité udalosti, ktoré mohli a aj urobili objektívne príčiny, pretože niektoré veci idú pomalšie, ale nedá mi nespomenúť si, akým spôsobom častokrát v minulosti, ešte keď som pôsobil vo vedení Slovenskej komory učiteľov, bolo s nami narábané, keď bolo treba čokoľvek pripomienkovať zo strany ministerstva, veci sa dodali na poslednú chvíľu a my sme často boli pod časovým tlakom, aby sme vedeli adekvátne reagovať. Myslím si, že nedá sa vyhovárať na to, že je nedostatok času. Treba k veciam pristupovať zodpovedne. Ak po nás niekto žiada zodpovednosť, tak musíme ju aj my žiadať od ostatných. A v každej jednej oblasti sa dá vždy urobiť viac.
Veď napokon aj mnohí odborníci hovoria, že častokrát pod tým časovým stresom dokážu ľudia zo seba vydať to najlepšie. Sú to také aktivity, ktoré sa robia aj vo vzdelávacích workshopoch. Dáte určitej skupine dostatok času, aby vytvorila nejaké konkrétne riešenia, a potom zrazu zmeníte zadanie a máte už iba poslednú minútu. Následne potom pri spätnej kontrole medzi jednotlivými skupinami sa zistí, že tie riešenia, s ktorými ste prišli počas tej poslednej minúty, sú častokrát tie najlepšie a najúčinnejšie.
Tak myslím si, že naozaj sme mali a vláda mala pristúpiť k tomu podstatne zodpovednejšie a prísť s podstatne výraznejším updatom, minimálne v oblasti školstva. Konkrétne najmä keď máme na stole správu Európskej komisie aj o Slovenskej republike, ktorá je zo 7. marca 2018, kde sú konkrétne veci, konkrétne veci, z ktorých zacitujem a ktoré sa týkajú nášho školstva a mohli byť zapracované i s návrhmi riešení, ktoré tam budú.
Napríklad v správe sa píše: „Polovica všetkých slovenských žiakov v dolnom sociálnom kvartile dosahuje nedostatočné výsledky.“ Vychádza sa tu z podielu osôb s nedostatočnými výsledkami v hodnotení PISA 2015. Je to vo všetkých testovaných oblastiach, ktorý je výrazne vyšší než priemer Európskej únie, 31 % v prírodných vedách, 32 % v čítaní, 28 % v matematike. "Rozdiel dosiahnutých výsledkov medzi horným a spodným sociálno-ekonomickým kvartilom je viac než 35 % bodov a 9 % bodov nad priemer Európskej únie. V súvislosti s nedostatočnými výsledkami Slovensko takisto vykazuje rozsiahly rodový rozdiel v čítaní, pričom chlapci zaostávajú za dievčatami o 13,2 % bodu." Prípadne Európska komisia nás upozorňuje na kľúčový problém sociálno-ekonomický vo vzdelávacom vylúčení marginalizovaných rómskych komunít, kde s konkrétnymi údajmi, kde sa očakávali legislatívne zmeny, ktoré mali prebehnúť.
Ďalej uvádza: „Verejné výdavky na vzdelanie boli posledné desaťročia nepostačujúce.“
Ďalšia vec: „Platy učiteľov sa postupne zvyšujú, no táto profesia stále neláka.“
To sú všetko vážne body, ktoré by si zaslúžili prepracovať a doplniť, pretože konkrétne pri tomto bode sa nespomína len zvyšovanie platov, spomína sa, ako zvýšiť atraktivitu učiteľskej profesie ako takej. Sú tu navrhnuté riešenia: zlepšovanie odbornej prípravy učiteľov, ich profesionálneho rozvoja, pracovných podmienok, znižovanie administratívneho zaťaženia, zvyšovanie finančných prostriedkov na študijné materiály a učebne.
Ďalší návrh alebo ďalší bod: „Slovensko disponuje rýchlo rastúcim počtom osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, no vo vysokoškolskom vzdelaní zároveň pretrvávajú štrukturálne nedostatky.“ Opäť konkrétne čísla.
Ďalším bodom: „Vykonávanie opatrení, ktorými sa majú riešiť nedostatky systémov vysokoškolského vzdelávania, mešká.“ Konkrétne sa tu uvádza, že "síce existuje všeobecný konsenzus, pokiaľ ide o potrebu dodržiavania európskeho usmernenia týkajúceho sa akreditácie prostredníctvom úplne nezávislej agentúry na zabezpečovanie kvality, ale nejestvuje žiadna dohoda medzi zainteresovanými stranami o vhodnom prístupe".
Ďalší bod: „Chýbajúce komplexné informácie o výsledkoch odborného vzdelávania a prípravy (OVP) na pracovnom trhu, na základe ktorých by sa zvýšila ich relevantnosť. Pomer študentov vyššieho stredného školského štúdia na odbornom vzdelávaní a prípravy zostal v roku 2015 síce stabilný, na úrovni 69 %, čo je výrazne nad priemerom Európskej únie, ktorý je 47 %. Miera zamestnanosti čerstvých absolventov, ktorá bola v roku 2016 na úrovni 77 %, bola mierne nad priemerom Európskej únie 75 %.“ A teraz, aké konkrétne nástroje ideme nastavovať?
Riešenie. Vysoko relevantné programy, to sú biele zoznamy, majú možnosť využívať 10-percentné zvyšovanie financovania na študenta, zatiaľ čo financovanie programov, ktoré študentov učia zručnostiam nepotrebným na pracovnom trhu, čiže tzv. čierne zoznamy, tie by boli znížené o 10 %. Boli dokonca vytvorené regionálne platformy, v rámci ktorých zainteresované strany diskutujú o údajoch používaných na aktuálnych zoznamoch programov. Alebo je tu: "Celková kvalita a reakčná schopnosť duálneho systému OVP sa postupne zlepšuje, ale stále je to veľmi pomalým tempom." To sú konkrétne veci, ktoré sa mohli zakomponovať. A nielen tieto.
Ale poďme na to inak. Vybral som si svoju rozpravu, ktorú som mal už predtým, pred tými dvoma rokmi, a porovnával som si s tým, čo sa v súčasnosti odohralo alebo urobilo. Nerozoberal som to úplne podrobne vtedy, lebo aj dnes som aj ja ďalej, ako som bol pred tými dvoma rokmi, ale musím uviesť niektoré poznámky a porovnať ich s tým, čo som hovoril dnes a čo hovorím teraz. Pretože ten posun by mal nastať v každom z nás.
Konkrétne riešime kontinuálne vzdelávanie. Už bol zverejnený nejaký pracovný návrh zákona o pedagogicko-odborných zamestnancoch a ja som hovoril pred dvoma rokmi o tom, že jedným z riešení podľa mňa je, aby sme sa otvorili diskusii o vybudovaní legislatívne ukotvenej stavovskej organizácie. Dnes to už v tom návrhu vidím. Ale bude potrebná diskusia so všetkými zainteresovanými organizáciami, pretože pokiaľ máme vytvoriť inštitúciu, ktorá nám má len zjednodušiť komunikáciu ako nejakého oponenta voči ministerstvu a nebude skutočne inštitúciou, ktorá by bola garantom profesionality učiteľského stavu a učiteľskej profesie, ktorá by mohla dať nový rozmer povolaniu učiteľa, tak potom to bude len samoúčelný krok.
V školskej legislatíve som oceňoval, že vláda komplexne prehodnotí školskú legislatívu s cieľom jej zjednodušenia a redukcie jej rozsahu, zadefinuje obsah právnej identity školy s jej ukotvením naprieč legislatívou. Ale moja skúsenosť v priebehu dvoch rokov je taká, že častokrát sa stávalo, že určité nariadenia, ktoré vychádzali priamo z ministerstva, išli nad rámec zákona, a to si jednoducho ministerstvo nemôže dovoliť. Nehovorím len o tej hodine dejepisu, išlo aj o mnoho ďalších a ďalších opatrení, ktoré takto išli. Tu v prvom rade musí platiť, že zákon platí naozaj pre každého, či je to ministersky úradník, alebo riaditeľ školy.
Hovoril som o mobbingu a bossingu. Medzitým sme sa dostali do štádia, že zo školského ombudsmana, čiže kvázi riaditeľa odborov ochrany práv v regionálnom školstve, postupne táto pozícia zanikla a dnes akosi prestávame diskutovať o tomto probléme, pretože sa nazdávame, že jednoducho akákoľvek inštitúcia, ktorú by sme k tomu ustanovili, by toto nedokázala riešiť. Ale to je podľa mňa neprijateľné, aby sme sa takto stavali k tomuto problému. Pretože mobbing a bossing na pracoviskách vo všeobecnosti, nielen na tých školách, je problémom. Je problémom, ktoré sa riešiť musia. A nestačí to riešiť ustanoveniami o tom, že bude v rámci tej ustanovenej komory učiteľov nejaký dohľad nad etickým kódexom alebo niečo podobné. My musíme ísť do podstatne ako precíznejších ustanovení, ktoré budú chrániť týchto ľudí. Nemôže sa stať v nadväznosti na to, čo som povedal predtým, že riaditelia sami nevedia, na koho sa majú obrátiť s radou, pretože dostávajú zmätočné informácie z rôznych zdrojov. Máte to tak urobiť, lebo to takto má byť. Do takéhoto stavu sme častokrát dospeli. Jednoducho sú konfrontovaní mnohí riaditelia s takouto situáciou od rôznych iných úradníkov, od rôznych iných orgánov a toto je vec, ktorá sa teda netýka len riaditeľov, učiteľov, častokrát aj zriaďovateľov. Sú to veci, ktoré treba, na nich poukazovať. A to už nestačí, treba ich riešiť.
Tu sme v pléne navrhovali opatrenia, aby sa zrušilo veto zriaďovateľa. Počul som, že budeme riešiť rady školy. Kde sme sa za ten čas posunuli? Je nejaká pracovná verzia, ktorá by naozaj prišla s víziou, teda dobre, ako urobíme to s tými radami škôl, ako ich nastavíme?
Takto by som mohol pokračovať síce dlhšie, ale, a času mám ešte relatívne dosť, ale skúsim to teraz premostiť. Myslím si a tu z tohto miesta vyhlasujem, že je dôležité okrem len poukazovania na problémy prichádzať aj s konkrétnymi riešeniami. Je kľúčovou práve osoba ministra alebo ministerky, ktorá tento post bude zastávať. Podľa mňa táto kľúčová postava by mala byť v prvom rade strážcom mantinelov. Na jednej strane bezpečnosť detí, na druhej strane ústavný limit. To je to, čo som spomínal pri tom, aby i ministerstvo neukladalo povinnosti nad rámec zákonného zmocnenia, ktoré mu prináleží. Aby sledovalo v rámci toho strážca mantinelu ukazovateľ celospoločenskej dohody, ktorá tu je. Ja viem, môžete mi oponovať, že, no veď nie je tu celospoločenská dohoda. Jedni majú taký názor, iní majú zas taký názor, ale podľa mňa nie je meritom to, aby sme teraz brali do úvahy len tých, ktorí hlasnejšie kričia, lebo častokrát to sa stáva. Berie sa na veľký zreteľ na organizácie, ktoré sú hlasnejšie, ako na tie, ktoré majú svoj pohľad. To je jedna z vecí, na ktoré sme zabudli. Máme množstvo skupín zamestnancov v školstve, ktorých nie je až tak počuť. Či sú to nepedagogickí zamestnanci v školách, kde veľmi dobre všetci vieme, v akom stave sú ich platové tarify. Že sú pod minimálnou mzdou a že sme počuli už množstvo prísľubov, že sa to bude riešiť, a zatiaľ sa to nedoriešilo.
Ale zároveň by táto kľúčová postava tohto ministra alebo ministerky mala otvárať priestor pre hľadanie, pričom bude rešpektovať pluralitu kvality. Pretože nikto dnes, v dnešnej dobe tak rýchlo meniaceho sa sveta, nemôže garantovať, že len ten jeden náš pohľad je ten správny. Táto osoba ministra by nemala trestať za i pokus, ktorý môže viesť k slepej uličke, pretože ak v súčasnosti ostaneme pri našom neaktuálnom vzdelávacom systéme, tak sme tiež v tej slepej uličke. A zároveň by mal byť tým pomocníkom, ktorý rieši problémy spojené s tým nachádzaním zhody aj pri tých rôznych názoroch, ktoré tam sú. Zároveň by tento človek mal sledovať, čo funguje a čo nefunguje, a hľadať a formovať rodiacu sa novú paradigmu vzdelávania. To je to, čo mi najviac chýba v tom, že sme toto alebo toto sa nenachádza v programovom vyhlásení vlády. My sme v období, kedy musíme jednoznačne povedať, že sme v období, kedy sa vytvára nová vzdelávacia paradigma.
Aby som to vysvetlil. Bol som teraz cez víkend v Prešove na konferencii „Učíme pre život“. Vyše 400 učiteľov, riaditeľov, ľudí, ktorí sa venujú vzdelávaniu, a tam to na jednej prednáške vysvetlili veľmi jednoducho. Mnohí z nás nosia okuliare. Mnohí to už aspoň skúsili. Ak sa človek postaví a pozrie sa na problém a nasadí si okuliare, na ktorom sa mu zobrazuje tento tu, ktorý tu teraz reční, je ten z toho hnutia, o ktorom si všetci myslíme svoje, a tak si nasadíte tie okuliare na oči, tak je jasné, ako ma asi budete všetci počúvať. Naše uvažovanie je, bohužiaľ, zopäté týmito paradigmami. Týmito okuliarmi, ktoré nám pokryjú často pohľad na veci. Preto si ich treba sňať. A to si treba urobiť aj pri tomto programovom vyhlásení vlády a kriticky sa naňho pozrieť napriek tomu, že sme zástancom alebo že sme v tej koalícii, a pýtať sa samých seba aj tých ostatných okolo seba, či toto sú konkrétne veci, ktoré môžu niečo meniť.
Pred tými dvoma rokmi som končil myšlienkou, resp. zásadou, že „dobre urobené je stokrát lepšie ako dobre napísané“. Myslím si to aj teraz, ale už by som nikdy nezopakoval to, čo som potom povedal na záver, „aj keby sa urobilo menej“. Na to už nemáme čas. My už nemáme naozaj čas na to, spoliehať sa, že len poďme krokmi pomalými a poďme urobiť len menšie čiastkové veci. Nie. Doba ide takým rýchlym tempom, že bez zásadných zmien, systémových zmien, systémových zmien, ktoré boli popísané v Učiacom sa Slovensku a ktoré, verím, že tie kľúčové, v ňom aj ostanú, v tom návrhu toho Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, že tam naozaj ostanú a nebudú odídené. Len potom všetko sa môže čokoľvek zmeniť. Lebo ak začneme práve vo vzdelávaní, tak sa posunieme všade. Pretože tu je ten základ, to je ten princíp, kde sa všetko začína. Toto nám všetko vyrieši a my sa môžeme posunúť.

A hovorím ešte raz v dobrom, skúste sa pokúsiť sňať si tie okuliare, nepozerať na svet paradigmou, na ktorú ste zvyknutí, ale pozrieť sa na to objektívne. Je to dôležité pre rozvoj nielen náš, váš, je to dôležité pre rozvoj celej spoločnosti.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 16:07 - 16:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Áno, tiež sa dá všetko zlepšiť, vylepšiť.
Dovolím si teraz z tejto pozície, pán poslanec, to povedať trošku jednoduchšie, čo ste správne popisoval ten stav, skutkový stav, aký v súčasnosti máme. Ono nemáme na to dosť peňazí. Jednoducho bude to treba zafinancovať, a preto si dovolím do pozornosti všetkých dať pár čísiel. V súčasnosti schválený normatív pre dieťa v špeciálnej materskej škole je 4 075 eur a 99 centov. Alebo iné číslo. Pre študenta odborného učilišťa a praktickej školy 4 675 eur 45 centov, špeciálnej strednej odbornej školy 4 360 eur 54 centov, špeciálnej základnej školy normatív je 2628,67. Tu môžem dať paralelu základnej školy, je to 1 650 aj 4 centy. Jednoducho pre tých, ktorí sa chcú na to pozerať len z hľadiska rozumu, nech si uvedomia, že táto investícia sa do týchto detí naozaj oplatí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 15:38 - 15:40 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som tiež chcel sa prihlásiť do ústnej, nejak som to nestihol, takže skúsim takto vo faktickej.
Keď som počúval niekoľko tu spomínaných faktov, na chvíľočku som sa premiestnil na jednu akciu. Išlo o otváranie jedného z ročníkov Teach for Slovakia, kde jedna z účastníčiek tohto projektu v prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky nahlas povedala pravdu, čo zažila na vlastnej koži, keď dvíhala nahé rómske dieťa a zhadzovala z neho vši. My môžeme sa na tieto veci pozerať buď emocionálne, srdcom, alebo v rámci nejakých faktov. Tak pri faktoch keby sme boli, by sme mohli spomínať to, v rámci Európskej únie aká je priemerná účasť detí od štyroch rokov až po začiatok školskej dochádzky. V Európskej únii je to na úrovni 94 percent, my na Slovensku sme len na 77-percentnej úrovni. Mali by sme sa baviť o dokumente Education Glance v 2017. roku, kde sú popísané, koľko ktoré krajiny investujú do predprimárneho vzdelania. A tam by sme pekne videli, ako sme pozadu.
Ale pre tých ľudí, ktorí sú tu a skôr sa chcú tomu venovať racionálne a s chladným rozumom, dávam práve do pozornosti to, čo pán poslanec spomenul. Prepočítajme si to. Naozaj, investovať do týchto detí v tomto momente od tých troch rokov je veľmi dobrá investícia, ktorá nám v celej spoločnosti môže pomôcť. To si musíme v prvom rade uvedomiť. A nielen to, že to pomôže týmto deťom. Cez aktivity v týchto škôlkach sa vieme dostať aj do celej komunity a pracovať aj s tými dospelými. Jednoducho takto to už dneska funguje v mnohých organizáciách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 9:31 - 9:33 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Ja by som, pán poslanec, k tomu, čo ste povedal, snáď len doplnil, že no, asi ten český národ s nami Slovákmi až taký problém nebude mať, keď vieme, kto momentálne tam ašpiruje na premiérsku stoličku alebo kto je primátorkou mesta Prahy. Ale povedali ste jednu dôležitú vec, ktorá tu má zaznieť častokrát. Ten spôsob, akým televízie to urobia, aby daná rozprávka mohla ísť v češtine a to, že sa stane až od 12 rokov. No hlavne, že deti učíme, že klamať sa nepatrí. Hlavne, že učíme deti, že klamať sa nepatrí. Pokiaľ toto má byť, toto privieranie očí nad tým, ako sa to dá zariadiť, pokiaľ toto chceme akceptovať, tak je to veľmi zlé. Prestaňme už hrať takéto hry. Pokiaľ to naozaj je v možnostiach a nepadne na tom vládna koalícia, myslím si, že takéto drobné zmeny zákonov by mali nájsť všeobecnú podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 9:17 - 9:19 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Veľmi oceňujem vo vystúpení pani poslankyne to, že tu správne uviedla ten rozpor, ktorý tu je medzi danou zmenou, ktorú sa tu snažíme navrhovatelia presadiť v súčasnosti platným audiovizuálnym zákonom. Hádam sme tu všetci preto, aby sme podobné veci, podobné rozpory odstraňovali. Myslím si, že tu netreba pozerať na to, kto tento návrh zákona predkladá. Treba triezvo uvažovať a robiť všetko preto, aby takéto rozpory tu jednoducho neboli. Nielen kvôli tomu, že ide o rozprávky. Je pravda, že v rozprávkach zvyčajne naozaj dobro zvíťazí nad zlom, ale niekedy tie rozprávky, hlavne tie moderné, končia aj inými spôsobmi. Každopádne snaha sa cení.
Je dôležité tiež povedať, že sám osobne oceňujem to, čo tu bolo spomenuté ohľadom viac využívania titulkovania i rozprávok, i filmov, pretože naozaj počúvaním sa deti dokážu učiť podstatne rýchlejšie. Mám to overené z domu pri svojich deťoch. Ale napokon, keď sa tak nad tým zamyslím, spomínam si na slová Václava Havla, ktoré svojho času čosi povedal o nádeji, možnože to všetci poznáte. Že tá nádej nie je o tom, robiť veci preto, že dobre dopadnú, ale robiť ich napriek tomu, ako dopadnú. Takže verím, že tá nádej nám tu ostane, že rozumné veci raz prejdú a možnože aj tento návrh zákona nakopne ministerstvo kultúry, aby poriešilo aj túto vec, ktorá sa tu vyskytuje momentálne v právnom systéme a je zbytočná.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2018 10:45 - 10:46 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mojom záverečnom slove sa pokúsim tak krátko zhrnúť to, čo sme tu prejednali. Samozrejme, tiež z mojej pozície podporujeme tento návrh zákona. Sú tam veci, ktoré sa dajú, samozrejme, ešte aj vylepšovať, ale dovoľte mi pri tejto veci ešte poznamenať, že kľúčové je zároveň jedným dychom okrem toho hovoriť o tom, aké zmeny potrebujeme riešiť v duálnom vzdelávaní, riešiť aj kvalitu a tému kariérneho poradenstva už na základných školách. V nadväznosti aj na to, čo už spomínal pán poslanec Gröhling o tých duál pointoch, bez toho, aby sme mali premyslenú koncepciu, ako deťom poskytovať cesty k rozhodovaniu, čo ďalej vo svojom živote. Pokiaľ toto si neporiešime, môžeme vytvárať akékoľvek nádherné zákony, nalievať do toho obrovské peniaze, efekt, ktorý má prísť, nepríde.
Ďakujem.
Skryt prepis