Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, hneď v úvode poviem, že mám svoje vystúpenie alebo vystúpenia rozdelené do dvoch častí. V tej prvej časti ako prihlásený písomnou formou by som bol skôr všeobecnejší a hovoril o trendoch a veciach, ktoré pôjdu možno dosť do hĺbky, pretože hlavným predmetom celého môjho príspevku alebo všetkého, čo budem hovoriť, je predovšetkým oblasť vzdelávania. Áno,...
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, hneď v úvode poviem, že mám svoje vystúpenie alebo vystúpenia rozdelené do dvoch častí. V tej prvej časti ako prihlásený písomnou formou by som bol skôr všeobecnejší a hovoril o trendoch a veciach, ktoré pôjdu možno dosť do hĺbky, pretože hlavným predmetom celého môjho príspevku alebo všetkého, čo budem hovoriť, je predovšetkým oblasť vzdelávania. Áno, jednoznačne vyhlasujem, že tejto oblasti sa najlepšie rozumiem a k tej sa aj mienim vyjadrovať.
A potom v tej druhej, keď príde možnosť na ústne prihlásenia, pôjdem už konkrétnejšie aj po jednotlivých veciach a položkách, aj s niektorými inováciami a návrhmi, ktoré verím, aj keď som realista a skeptik, ako som to už skôr vyhlásil, že predsa len môžu padnúť na úrodnú pôdu a oslovia zodpovedných, aby určité veci zmenili.
Ale na začiatok vám poviem jeden príbeh. Aj keď nás tu nie je veľa, verím, že si to vypočujú aj tí, ktorí nie sú momentálne v tejto sále, pretože tento príbeh hovorí najmä o tom, ako sa dívame na veci nesúvisiace možno len so vzdelávaním, ako sa dívame na veci, ktoré súvisia aj s našou budúcnosťou. Je to starý príbeh. Poznám niekoľko jeho verzií, tak vám poviem tú modernejšiu.
V pekle sa rozhodli usporiadať vedecké sympózium. To znamená pod vedením najvyššieho, Lucifera, si museli všetci pripraviť príspevky, vedecké príspevky o tom, ako získavať čo najefektívnejšie, to je také populárne slovo, ľudské duše do pekla, ako ich dostať do zatratenia. A samozrejme, čerti sa predháňali jeden cez druhého, každý mal svoje riešenia, podopieral to grafmi, tabuľkami, ukazoval to i ono a Lucifer ani s jedným z nich nebol nikdy spokojný. Vždy si niečo našiel. Raz sa mu nepáčilo, že tu niekto hovorí o tom, že netreba veriť, potom sa mu nepáčilo, že ďalším riešením je neustále nabádanie len k hriechu a k hriešnemu životu. Skrátka už začal zúriť a s každým, s ktorým nebol spokojný, ho poslal až na najsamotnejšie dno pekla. Všetci sa mu začali vyhýbať, báť, utekať pred ním a on tak zúrivo tam pobehoval, až mu odrazu zrak padol na jedného starého čerta, veľmi škaredého, s krivými rohami. A ten pred ním necúvol. Pozrel sa mu do očí a pýta sa ho: Čo, ty predo mnou neutekáš? Počkaj, moment. Veď ty máš veľmi dobré výsledky. Ako to ty robíš? Ako je to vôbec možné? Nič si nám tu neprezentoval, nič si nám tu nehovoril, máš výsledky. Nože, prezraď svoj postup. Prezraď svoj recept! A ten čert sa len usmial a povedal: To, čo robím ja, je úplne jednoduché. Ja len stále človeku hovorím: Máš čas, neponáhľaj sa, odlož si to na neskôr. Máš ísť do kostola, odlož si to na neskôr. Máš sa pomeriť so svojím blížnym, odlož si to na neskôr. A tak ďalej a tak ďalej. Veď nie je koniec sveta, neutečie to, máš čas. A potom, keď nastane jeho posledná hodina, jeho duša je moja. Vtedy Lucifer ožil a povedal: Toto je perfektná stratégia. Presne takto to treba robiť. Počuli ste ho ostatní? Treba ísť medzi ľudí a začať ich presviedčať. Neponáhľajte sa, ľudia, s dobrými vecami, máte predsa čas!
A, bohužiaľ, musím konštatovať, že nielen v rôznych procesoch vzdelávania a v rôznych dôležitých veciach v našom živote postupujeme asi podľa tohto našepkávania, ktoré prichádza a nás presviedča. Je to mimoriadne nebezpečné pre našu budúcnosť, neustále sa spoliehať na to, že máme ešte čas.
A ako to súvisí s návrhom štátneho rozpočtu? Tak ako sme všetci zachytili, mali sme tu mať najväčšiu reformu za 25 rokov. Odborný tím zasadol a vypracoval určitý dokument Učiace sa Slovensko. A tak ako aj v minulosti sa našli kuvičie hlasy, ktoré hovorili, ó, áno, fajn, len si píšte. Dopadne to ako duch školy v 90. rokoch alebo projekt Konštanty, alebo projekt Milénium a ďalšie dokumenty, ktoré tu boli doteraz napísané a sú pekne uložené v archívoch, alebo kto ich má vytlačené, tak ich má niekde v zásuvkách. Obrovské množstvo myšlienok, postupov, opatrení, ktoré ľudský um vymyslel, aby čosi s naším vzdelávaním urobil. Vyzerá to, že ostane zabudnuté.
Ako som povedal v úvode a mnohokrát predtým, som skeptik. Nemal som veľké očakávania a prehnané optimistické očakávania, že sa niečo na tomto našom postupe zmení. Veď to šepkanie, že máme ešte čas, netreba ísť do nejakých radikálnych zmien, do skutočných systémových zmien; tu musím nadviazať na jednu veľmi trefnú poznámku z jednej odbornej konferencie pred pár rokmi, kde vysokoškolský profesor vyhlásil: Akéže systémové zmeny, veď my stále robíme len zmeny v systéme. My stále len ho upravujeme a robíme, tak ako sa častokrát hovorí, kozmetické úpravy.
My potrebujeme, my všetci, celá krajina, celé Slovensko potrebujeme sa k tejto veci už postaviť raz a navždy zodpovedne. Povedať si naprieč celým politickým spektrom, naprieč celou spoločenskou diskusiou, že nastáva čas už prestať veci odkladať. Má to byť spoločným úsilím nás všetkých, nás všetkých, aby sme tlačili na zodpovedných a zároveň aj sami na seba, aby sa naštartovali systémové zmeny, aby došlo možno až ku kopernikovskému obratu, pretože len toto je prostriedok, ako sa pripraviť na budúcnosť. Na budúcnosť, ktorej, podľa jednej analýzy vyše 60 % súčasných žiakov základných škôl, ktorí si myslia o tom, že budú mať nejaké povolanie, kým dospejú, to povolanie už nemusí ani existovať. Tak rýchlo ide vývoj dopredu a tak pomalý a skostnatený je náš vzdelávací systém. Sú to zmeny, ktoré je potrebné urobiť a nedajú sa teda urobiť za štyri roky. Sú to zmeny, ktoré budú trvať podstatne viac. A to bude chcieť od všetkých nás silnú politickú vôľu na dohodu, že ak sa to urobí, tak sa v tomto pláne bude ďalej aj pokračovať. Že si nebudeme vyberať len drobné, čiastkové veci, ktoré budú vyzerať navonok pekne a verejnosť nám za ne zatlieska, ale že sa budú robiť na základe plánu, mapy opatrení, z ktorých nikto neuhne. Táto dohoda, jednoducho k nej musí dôjsť. A pre túto dohodu je potrebné získať, no, možno poviem prehnane, že všetkých, ale maximálne množstvo ľudí, ktorí tieto veci ovplyvňovať môžu, pretože potom môžeme riešiť jednotlivé položky v rozpočtoch a prelievať len z jednej strany do druhej. Neustále budeme narážať na to, že nie vždy bude každý spokojný. Pre túto zmenu je potrebné získať aj pána ministra financií.
Pán minister, už viackrát som zachytil, ako aj včera, že váš osobný názor na vzdelávací systém nie je práve lichotivý. Beriem, každý má právo a povinnosť aj hovoriť o svojich názoroch, ale z tohto miesta si vás dovolím pozvať napríklad na vzdelávaciu konferenciu do Popradu, ktorá býva v marci, budúci rok. Príďte medzi ľudí, ktorí to so vzdelávaním myslia naozaj úprimne. Nájdete tam najviac inovatívnych pedagógov na meter štvorcový. Budete možno prekvapený, ako ľudia za svoje vlastné peniaze, bez nároku na to, aby im to niekto preplatil na kreditoch, obetujú svoj voľný čas, odídu od rodín a pracujú na svojom sebazdokonaľovaní. My týchto ľudí máme. My týchto ľudí ešte máme. Nie je ich dosť na to, aby sme mohli urobiť nejaké prevratné obraty, ale ešte ich máme a potrebujeme ich mať stále viac. To sú ľudia, do ktorých musíme investovať nielen finančne, musíme do nich investovať aj svoju pozornosť, prichádzať s opatreniami, ktoré týchto ľudí budú vyzdvihovať.
Celá diskusia, bohužiaľ, ako to sledujeme v médiách, často skĺzava len na boj o tie platy. Je to boj. Každá strana si háji svoje pozície, ale ak chceme prestať alebo ak chceme odolávať tomu našepkávaniu, že máme ešte čas odložiť dôležité zmeny v procese vzdelávania, ak máme ešte na to čas a čakať, že čo bude a čo príde, tak už to bolo aj včera povedané, toto je cesta do pekla.
To zaostávanie sa nezastaví. Ale aké zaostávanie? To zaostávanie vnímame my sami i subjektívne a vidíme ho a počúvame okolo seba. Ale dokazujú nám to aj medzinárodné merania. Včera zverejnený PIRLS výskum, ktorý ukazuje, áno, na prvom stupni čitateľská gramotnosť sa približuje k priemerom, ale tie výsledky, ktoré máme z predchádzajúcich meraní, nám ukazujú, že na druhom stupni, tam sa to začína všetko vytvárať.
Veľmi sa pochvalne musím vyjadriť k tomu, že na ministerstve školstva existuje Inštitút vzdelávacej politiky a zároveň pripravili aj revíziu výdavkov na vzdelávanie. Čiže my už máme konkrétne riešenia a konkrétne kroky, ktorými môžeme veci ovplyvňovať a môžeme ich meniť. Ale čo s tým, ak Učiace sa Slovensko sa oddiaľuje, opatrenia v prvom akčnom pláne budú až niekedy okolo januára 2018 a ešte ani nevieme, aké opatrenia dostanú tú prioritu, keďže nevidíme v rozpočte, že by na to boli vyhradené finančné zdroje, najmä na opatrenia, ktoré si ich naozaj budú vyžadovať. Ak vidíme aj v tejto revízii, že sa napríklad nezamýšľa nad tým, čo je uvedené aj v programovom vyhlásení vlády. A ja som nepostrehol diskusiu aj o tom, či nie je lepšie mať školstvo pod jednou strechou. Veď dnes je rozdiel medzi rozpočtom pre vzdelávanie na ministerstve vnútra a samotným rozpočtom celkovým ministerstva školstva necelých 200 miliónov. Čiže máme tu dva ako keby systémy. Budeme riešiť iba jeden? Alebo budeme riešiť oba?
Tieto otázky sú mimoriadne dôležité, aby sa otvárali. Lebo nám opozícii často vytýkate, že vylievame vedrá špiny. Ale my nikdy nehovoríme o tom, aby sa niekde vylievali vedrá peňazí len tak navnivoč. My si plne zodpovedne uvedomujeme, že pri konkrétnych vyjednávaniach je potrebné vždy dve strany. Ideálny stav je, ak sú obe spokojné. Ale pokiaľ bude dochádzať len k sporom, ktoré môžu viesť možno v budúcnosti k ďalším štrajkom, ak sa bude situácia radikalizovať, ak sa nenájde naozaj tá celospoločenská dohoda na to, aby sme považovali vzdelávanie na Slovensku za top prioritu, už musím hovoriť top prioritu, lebo o prioritách počúvame často v mnohých položkách, ale skutočná priorita musí byť len jedna. A v tomto, tak ako je napísané v analýzach, vzdelaný človek je veľkým, hlavným ťahúňom, tým, čo vyprodukuje, idol verejných financií. Je to kľúč k tomu, aby sme naozaj postavili na nohy celú našu krajinu. Tak potom sa nepohneme nikam. Budeme stále len čakať a počúvať to našepkávanie, že máme čas. Budeme sa tu vybíjať v politických bitkách a bez tejto dohody krajina bude stagnovať a upadať.
Končím teraz túto časť svojho písomného prihlásenia – a budem ďalej pokračovať potom pri ústnom prihlásení – so záverečnou vetou: Prosím vás, nepočúvajte to pokúšanie. My už nemáme čas!
Ďakujem.
Skryt prepis
