Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12. 9. 2017 o 18:24 hod.

MUDr.

Alan Suchánek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 9. 2017 18:24 - 18:26 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, ak tu ešte niekto je hore, v súlade s § 80 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 619. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 9. 2017 9:48 - 9:50 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel na vystúpenie poslanca Blanára ohľadom nedostatku špecialistov. Tým, že došlo k zvýšeniu platov lekárov v nemocniciach, ktorí teda majú garantované platy, a tie platy sú už dneska na takej, dá sa povedať, slušnej úrovni, tak došlo k takej situácii, že ešte donedávna bol záujem o..., hlavne u špecialistov ísť do súkromnej, do súkromnej ambulancie. Dneska toto prestáva byť zaujímavé, pretože súkromníci majú určité limity, nadlimity nie sú, nie sú dostatočne platené a nie je záujem mladých lekárov z nemocníc odchádzať do súkromného sektora, pretože má tam riziko, musí sa starať o seba, o zdravotnú sestru, daňové priznania, proste celú túto agendu musí viesť, a pritom sa zdá, že zarobí možno menej ako v tej nemocnici, kde má v podstate o všetko postarané a on sa stará len o tú svoju medicínsku stránku. Takže toto začína byť skutočným problémom a bude asi aj problém týchto špecialistov z tých nemocníc dostať. Možnože to bude dobré a že nejaký presun potom do tých, do toho, do toho sektora nemocničného sa bude diať.
Tam by som ešte chcel upozorniť na jednu vec, súkromní lekári a hlavne špecialisti, nemusia sa zúčastňovať tých ústavných pohotovostných služieb na tých oddeleniach, hoci cez deň sú v sieti, berú od poisťovne platby, ale v tých nočných službách nemusia, do tých nočných služieb, do tých nemocníc nemusia chodiť. Ja si myslím, že toto by tiež bola určitá cesta, pretože tí lekári nemocniční sú potom neúmerne zaťažení, a myslím, že by mali ďaleko menej služieb, keby aj títo špecialisti sa museli zúčastňovať na tých službách. Minimálne v tých, v tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 9. 2017 9:10 - 9:13 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko v rozprave chcem vystúpiť a chcem sa pána ministra spýtať na jeden moment, ozaj len veľmi krátko, ale zdá sa mi ten moment dosť dôležitý.
V zákone je povedané, že ambulantné hodiny všeobecného lekára budú v počte 30 ordinačných hodín v týždni a minimálne dvakrát do týždňa musia tieto ordinačné hodiny do 14.00 hod. To znamená, že z piatich dní v týždni dvakrát bude mať ten praktický lekár alebo všeobecný lekár svoju ambulanciu otvorenú od 7.00 hod. alebo od 8.00 hod. do 14.00 hod. a trikrát pravdepodobne menej ako do 14.00 hod., skôr teda do 13.00 hod.
A ja sa chcem spýtať, keďže tá lekárska služba, tá LSPP-čka bude otvorená od 16.00 hod. do 23.00 hod., vzniká tam okno, kde pacient nebude mať dostupnú zdravotnú starostlivosť medzi tou 13. 00 hod. až 14.00 hod. až do 16.00 hod. Toto okno, ja viem, aj dneska je to tak, obvodní lekári väčšinou končia okolo 12.00-13.00 hod., o 14.00 hod. tam už určite nikoho nenájdete. A aj dneska je to problém a tento problém bude pokračovať. (Ruch v sále.) Určite aj technicky môže byť problém to zrealizovať, pretože v tých miestnostiach alebo v tých miestach, kde tie LSPP-čky pôsobia, väčšinou tam nejaká ambulancia beží. Ale obyčajne tá ambulancia nebeží, alebo nejaký lekár tam ordinuje, obyčajne nie je dlhšie ako do 14.30-15.00 hod.
Takže ja by som navrhoval, aby sa toto okno nejakým spôsobom vyriešilo. Určite niekde tam od tej 23.00 hod. do rána je tiež okno, bude ho zastupovať urgentný príjem, ale v takomto prípade tí, hovoríme o tom 1 %, ale medzi, medzi nejakou 12.00 hod. alebo 13.00 hod. a 16.00 hod. to nebude asi 1 %. To bude určite viacej ľudí, ktorí majú problém. A v tomto okne je problém vyriešiť, vyriešiť nejaký zdravotný problém aj akútny. Takže chcel by som na to upriamiť pozornosť a zamyslieť sa nad tým, či by sa nedokázalo nájsť riešenie, aby sme toto ľuďom umožnili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 14:06 - 14:08 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Edo, dobré vystúpenie, plné argumentov. Zdôraznil si doporučenie Rady rozpočtovej zodpovednosti štátu, aj doporučenie Európskej komisie. A zaznelo aj to, že prečo by sa nemali použiť dodatočné financie na zdravotníctvo, na školstvo, takisto sú tam problémy. Dokonca to mala byť priorita.
Ale ja by som pridal ešte jeden argument. V zdravotníctve je dlh okolo miliardy, a to je len taký, o ktorom dneska vieme, o skrytom dlhu nebudem ani hovoriť. Len nemocnice majú okolo 600 mil. dlh, a pritom doteraz minister financií nepristúpil k oddlženiu a odôvodnil to tým, že zdravotníctvo a minister financií musia najprv ukázať a dokázať, že vie zaviesť v zdravotníctve efektivitu a plniť to tak, ako treba. A ja tu vidím veľkú paralelu, lebo aj minister financií sa musí chovať zodpovedne a ja si myslím, že aj každá vláda, aj vládna koalícia sa musí chovať zodpovedne. A pri tých diaľniciach sa veľakrát ukázala neefektivita, predraženie, nepripravenosť. Ja si myslím, že tu je veľká paralela s tým, ako sa chová minister financií. K financiám sa treba chovať veľmi zodpovedne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 18:24 - 18:25 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie, ale cítil som tam aj podporu. A práve chcem ešte na pána generálneho prokuratúra, je viem, že to nebolo vaše rozhodnutie, že to bolo rozhodnutie vášho prvého námestníka pána Vaneka, ale Generálna prokuratúra je monokratický orgán takže je to v podstate aj vaše rozhodnutie.
Ale to najdôležitejšie, čo som ja z toho chcel, že uplynulo 14 mesiacov, ja si myslím, že 14 mesiacov na preverenie jedného obstarávania, ktoré bolo preverené v tom roku 2012, že bol dostatočný čas na to, aby už nejaký záver z toho bol. A na vypracovanie nového znaleckého posudku a posúdenie stavu zase za 14 mesiacov, si myslím, že to je práve to, čo tu zaznelo a povedali ste to aj vy, samozrejme, v trošku v iných prípadoch ste to mysleli, ale tie prieťahy a či nehrozí premlčanie, to boli tie moje otázky, ja dúfam, že to budete vedieť hravo zodpovedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 18:14 - 18:20 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor a vážení kolegovia, kolegyne. Pán generálny prokurátor, veľmi pozorne som počúval vaše vystúpenie a kompletne, teda ako ste sa tomu venovali, a vo väčšine vecí som s vami súhlasil. Veľmi ma zaujali, zaujala tá stať, kde ste tam ešte hneď zo začiatku hovorili o prieťahoch v konaní a o premlčaní. Potom jeden z predrečníkov, pán poslanec Baránik, spomenul taký termín, že zametanie pod koberec. Pri týchto troch termínoch by som sa zastavil. Prieťahy v konaní, premlčanie a zametanie pod koberec. V apríli 2016, ešte v prvej polovici apríla 2016 Generálna prokuratúra, teda konkrétne váš prvý námestník pán Vanek zrušil obvinenie pre deväť osôb pri verejnom obstarávaní na CT prístroj v piešťanskej nemocnici. Toto verejné obstarávanie, tam išlo o rok 2014. Podľa generálneho, Generálnej prokuratúry jedným z hlavných pochybení v konaní bolo nedostatočné ustálenie hroziacej škody vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku. Chcem ešte pripomenúť, že tento znalecký posudok nevypracoval nejaký jednotlivý znalec, ale to vypracoval znalecký ústav a predstaviteľ tohto znaleckého ústavu sa vyjadril, že si plne za týmto znaleckým posudkom stojí a že konkrétne, budem konkrétny, nemohol porovnávať len s cenami na Slovensku alebo s cenami na Slovensku, ale že musel zobrať do úvahy aj ceny v Českej republike, pretože to bolo obdobie, keď na Slovensku sa CT prístroje nepredávali, alebo možno tam bol jeden-dva prípady. A okrem toho ja ešte dodám, že čo by tak asi bol býval zistil, keby to bol porovnával s cenami na Slovensku, pretože všeobecne sa vedelo, že tie ceny na Slovenskú sú, minimálne povedané, premrštené. Čiže bol by porovnával premrštené ceny s premrštenými cenami. K čomu by to bolo. Tu ešte by som doplnil, že keď znalecký posudok bol nedostatočný, tak vždycky sa to dá vyriešiť aj takou kratšou cestou, a nie rovno zrušiť obvinenie a naťahovať čas. Pretože znalecký posudok sa dá doplniť, znalec sa dá dovypočuť a dá sa to, dá sa to veľmi efektne a rýchlo urobiť. Po tomto zrušení obvinenia pre tých 9 osôb hovorkyňa Generálnej prokuratúry povedala, že vo veci sa naďalej koná a trestné stíhanie je vedené naďalej.
Tu by som ešte položil ešte jednu ďalšiu, ďalšiu vec alebo spomenul jednu ďalšiu vec. My sme, poslanci za naše hnutie, spravili tlačovú, tlačový brífing a sme práve na toto poukazovali, že máme veľké podozrenie, že táto kauza sa zametá pod koberec. Veľmi krátko na to ma premiér obvinil a vyzval ma, aby som vrátil ocenenie Bielu vranu. Na to potom reagoval generálny prokurátor, myslím, konkrétne vy osobne a povedali ste, že aj verejné obstarávanie v roku 2012 dáte preveriť. A tu by som sa zastavil a by som vám položil otázku. Uplynulo 14 mesiacov od toho, čo bolo zastavené Generálnou prokuratúrou, alebo teda zrušené obvinenie a v podstate aj 14 mesiacov odvtedy, čo ste dali preskúmať aj verejné obstarávanie v roku 2012, a tá moja otázka v týchto dvoch kauzách znie, je to zametanie pod koberec, sú to prieťahy v konaní alebo nebodaj bude aj premlčanie?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15. 6. 2017 12:22 - 12:23 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
To máte pravdu, že minister s tým v podstate súhlasil. Máte pravdu aj to, že sa zvýšili odvody tých vysoko alebo dobre zarábajúcich, vysokopríjmových občanov. Ale tak ako som to už pred tým povedal, ročne vznikala v zdravotníctve strata 100 mil. eur. Bolo jasné, že tí, že tie vysokopríjmové osoby nemôžu nahradiť 100 mil. A mechanizmy, ktoré mal, alebo teda zvýšenie efektivity a zlepšenie fungovania zdravotníctva, ktoré, ktoré mal priniesť nový minister, sa, samozrejme, nemohli, ale ani nemôžu v tomto roku prejaviť v takej miere, aby to mohlo spolu s týmto urobiť 100 mil. To znamená, že už vtedy ten štátny rozpočet, a to všetci vedeli, že ročne ten dlh narastá o 100 mil., že toto nemôže byť vykryté. A dneska sa ukazuje, že je to presne tak. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 12:03 - 12:19 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prepáčte mi, ale na úvod budem možno trošku surový.
Vieme povedať, koľko stojí kilometer diaľnice. Vieme určiť, koľko stojí kilo hovädzieho, ale nevieme, koľko stojí kilo človeka. Možno to je problém a možno preto nikdy nevieme presne povedať alebo aspoň približne, že koľko peňazí by malo ísť do zdravotníctva.
Vieme, že nemocnice produkujú ročne 100 mil. euro dlh. Alebo sekeru. Napriek tomu dáme do zdravotníctva ročne o 100 mil. eur menej, ako treba, a čakáme, čo sa stane. Všetky vlády sa vždy tvárili, že minister už konečne niečo vymyslí, riaditelia ušetria a všetko bude v poriadku a bude nám to stačiť. Takýto zázrak sa však nikdy nestal. Boli ministri, ktorí sa snažili niečo urobiť, ale aj takí, ktorí nerobili nič a starali sa len o biznis určitej skupiny ľudí.
Keď štatistiky ukázali, že naši žiaci majú nedostatočné vedomosti, a že naši občania sú viac chorí ako občania vo vyspelých krajinách kúsok od nás, že naši občania chorejú v mladšom veku ako v týchto krajinách, dokonca že zbytočne zomierajú, tak sa začalo biť na poplach a rozprúdila sa dosť veľká celospoločenská diskusia. Tak sa stalo, že pred voľbami sa zdravotníctvo začalo chápať ako priorita, dokonca sa hovorilo o tom, že je to premiérska téma. Odborníci hovorili, že v zdravotníctve, v úrovni zdravotníctva veľmi zaostávame za Českou republikou (zaznievanie gongu), že v našom zdravotníctve a hlavne v nemocniciach je obrovský skrytý dlh, že keby sme dávali 100 mil. eur ročne na vybavenie, rekonštrukciu a zlepšenie stavu nemocníc, tak 20 rokov by to trvalo, kým by sme dobehli Českú republiku. Dokonca pre voľbami premiér sľuboval, že keď SMER bude vo vláde, tak tých 100 mil. ročne na vybavenie a rekonštrukciu nemocníc dá.
Po voľbách prišiel do zdravotníctva, do rezortu nový minister, manažér a môžem povedať, že má snahu posunúť zdravotníctvo dopredu, zlepšiť jeho efektivitu, dotiahnuť veci, ktoré už mali dávno fungovať. Ale ako to vidím ja, tak nemá podporu premiéra ani ministra financií. A dokazuje to aj štátny rozpočet na rok 2017. Ešte predtým, ako budem hovoriť k tomuto zákonu, by som chcel povedať pár všeobecne známych čísiel.
Približne 68 % príjmov zdravotného poistenia ide z odvodov zamestnaných ľudí, teda odvádzajú to zamestnanci, zamestnávatelia, samostatne zárobkove činné osoby a nerezidenti. Týchto 68 % tvorí okolo 2,8 mld. eur. Podiel štátu na zdravotnom poistení za svojich poistencov je 32 %, asi 1,3 mld. Keď to premeníme na financie, tak v roku 2015 zamestnaný odviedol 1 160 eur za rok. Štát zaplatil za svojho poistenca okolo 440 eur. Je to dosť veľký nepomer. Solidarita je dobrá a potrebná, to je pravda. Zamestnaní a tí, čo odvádzajú zo svojich, zo svojich príjmov, sú solidárni s tými, ktorí buď nemajú šťastie, aby mohli pracovať, alebo sú chorí, alebo nechcú pracovať, alebo už majú dôchodkový vek. Tam je to všetko v poriadku.
Ale títo, títo pracujúci musia byť solidárni aj so štátom, pretože štát si upravuje odvody za svojich zamestnancov tak, aby mu to vyhovovalo v jeho štátnom rozpočte. Preto stojí aj za zmienku taká otázka, že či by štát nemal odvádzať také isté percento za svojich poistencov, ako odvádzajú zamestnanci. Štát odvádza za svojich poistencov 4 % a minister financií sa potom pri zostavovaní rozpočtu s týmto percentom hrá, prípadne obyčajne nebýva nikdy vyšší tento rozpočet alebo toto percento, a keď sa na konci roka ukazuje, že v poisťovniach je málo peňazí, tak potom minister financií nejako tak tú stratu sa snaží trošku dorovnať alebo aspoň trošku vylepšiť, aby to, aby to ako-tak vyšlo. A k tomu ešte sa stane také, že sociálna vláda dá svojim občanom sociálne balíčky alebo zvýši minimálnu mzdu, ale peniaze, ktoré by spolu s týmto mali ísť do zdravotníctva, už nepošle. Môžme sa baviť o tom, že či v zdravotníctve je peňazí veľa alebo málo, či je ich dosť, alebo ich je nedostatok. Ak porovnáme financie, alebo teda rozpočet pre zdravotníctvo v Českej republike v prepočte na počet obyvateľov, ako má Slovenská republika, tak v zdravotníctve chýba asi 530 mil. eur na Slovensku. Z toho jasne vyplýva, že tých zdrojov na Slovensku asi dostatok nebude. A to nehovorím o tom, že v tej Českej republike ten systém je funkčnejší a efektívnejší.
A keď vieme, že ročne nám chýba 100 mil. eur v zdravotníctve, a nasledujúci rok do štátneho rozpočtu dáme o 120 mil. eur menej ako prechádzajúci rok a potom sa čudujeme, že sa nám tu kumuluje sekera a že dneska máme len v štátnych nemocniciach sekeru okolo 600 mil. Potom, samozrejme, za roky sa to zbiera, začína byť obrovská insolventnosť v zdravotníctve, tak potom príde nejaké oddlženie a takto sa to opakuje a opakuje. V októbri 2016, teda tesne pred schvaľovaním štátneho rozpočtu bolo známe, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v rekordnej strate. Ten predpoklad vtedy bol, že tá strata je okolo 280 mil. eur. Napriek tomu v návrhu štátneho rozpočtu vláda stanovila, že za poistencov štátu do zdravotných poisťovní odvedie 4 % z minimálneho vymeriavacieho základu. Už vtedy opozícia, ale aj odborníci tvrdili, že to budú nedostatočné zdroje pre poisťovne. Priemerný odvod v roku 2016 bol 4,41 %. Pred voľbami, ako som už raz spomínal, premiér sľuboval, že dá ročne 100 mil. eur na vybavenie nemocníc, nakoniec na tlak aj opozície aj verejnosti minister financií určil 50 mil. ministrovi zdravotníctva na kapitálové výdavky, teda na rekonštrukciu, vybavenie nemocníc. Ale, čo sa stalo? Pán poslanec Blanár, je tu medzi nami, vtedy prišiel s návrhom, aby sa odvod za poistencov štátu vtedy znížil zo 4 % na 3,78 %. Nakoniec to teda aj prešlo v pléne a musím povedať, že bola to najnižšia platba v histórii za poistencov štátu. V dobe, keď sme vedeli, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má dosť alebo nie dosť veľký, ale najvyšší dlh v histórii. Opozícia už vtedy upozorňovala, že financie pre zdravotníctvo budú nedostatočné a že Všeobecná zdravotná poisťovňa má obrovský dlh, a preto bude mať veľké problémy s platobnou schopnosťou.
K tomu ešte teda by som povedal, že týmto znížením toho odvodu za poistencov štátu na 3,78 % sa v podstate ministrovi financií vrátilo to, čo dal ministrovi zdravotníctva na vybavenie nemocníc. Takže do zdravotníctva v podstate neprišlo viacej peňazí, skôr menej. Tento nepochopiteľný krok vládnej koalície spôsobil, že v zdravotníctve je nedostatok zdrojov a Všeobecná zdravotná poisťovňa mala na začiatku roku problém. Nebola by bývala schopná uhrádzať svoje záväzky, preto jej zo štátneho rozpočtu dali jednomesačný preddavok, aby vôbec teda bola schopná splácať svoje záväzky. Keďže Všeobecná zdravotná bola vo veľkom dlhu, ktorý presahoval jej základné imanie, tak aby nemusela mať nútenú správu, tak musela vypracovať ozdravný plán. Tento ozdravný plán schválilo aj zdravotnícky výbor Národnej rady, aj úrad pre dohľad. Všetci dobre vieme, ako to s tým ozdravným plánom vyzeralo, dokonca bol medializovaný telefonát premiéra šéfovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A pri tom telefonáte mu povedal, že bude robiť všetko preto, aby mal minister zdravotníctva dostatok peňazí. To bolo niekedy v marci, v apríli a stále sa nič nedeje. Už v úvode ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa konštatuje, že pre zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity v roku 2017 bude nutné externé dofinancovanie zdravotnej poisťovne, teda Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to v predpokladanej výške 150 mil. eur.
Od januára 2017 došlo k navýšeniu platov lekárov, zdravotných sestier aj ostatných pracovníkov. Zdroje na toto zvýšenie ale neprichádzali ani do poisťovní, ani, a tým pádom v podstate ani do nemocníc. Tak poisťovne potom navýšili platby, aby sa tieto zvýšené platy mohli realizovať, s tým, že to bude platiť do konca júna, a ak do júla nepríde k navýšeniu zdrojov v poisťovniach, tak prestanú platiť tieto zvýšené platby, dokonca že si budú ich vyžadovať späť za prvý polrok, ktoré vyplatili. Dneska sme sa teda alebo v týchto dňoch sme sa už dozvedeli, že tieto zvýšené platby budú pokračovať až do konca roka, ale to B k tomu stále neprichádza. To dofinancovanie zdravotníctva v minimálnej výške 150 mil. eur.
Podľa auditu, ktorý bol zverejnený v máji 2017 bola Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2016 v strate 112 mil. eur. Za rok 2015 bola zaúčtovaná strata približne 78 mil., 48 mil. ako nedostatočná tvorba technických rezerv a 30 mil. ako opravné položky. To znamená, že len za tieto dva roky mala Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh 190 mil. eur. Za uplynulých desať rokov sa riziká plynúce zo zlej ekonomickej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne eliminovali dočasným zvýšením sadzby poistného za poistencov štátu. K navýšeniu poistného pre štát nad základné poistenie tých 4 % sa udialo v rokoch 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2015 aj 2016. A v podstate je jasné, že sa bude musieť udiať aj tento rok. Zníženie sadzby poistného pre štát za rok 2017 tým, že bolo znížené na 3,78 % zo 4 predstavuje stratu asi 118 mil. eur. Ako som už spomínal, tá výška nutného dofinancovania poisťovní je okolo 150 mil. eur. Na tom sa zhoduje aj ministerstvo zdravotníctva, aj ministerstvo financií, aj Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Preto tvrdíme, že je potrebné otvoriť štátny rozpočet a zvýšiť zdravotné poistenie za poistencov štátu tak, aby priemerná sadzba za rok 2017 bola minimálne 4,41 %. My navrhujeme, aby toto dočasné zvýšenie bolo na dobu dvoch mesiacov, pretože tým, že to predkladáme v dnešnej dobe a má to prejsť tými zákonnými, zákonnými prejednávaniami tu v parlamente, nemôže to byť, alebo teda môže to byť len na posledné dva mesiace v tomto roku. A preto navrhujeme zvýšenie sadzby poistného pre štát zo súčasných 3,78 % na 7,56 % z vymeriavacieho základu. Nakoľko ministerstvo financií a premiér nekonajú, preto si myslíme, že je najvyšší čas prísť s takýmto návrhom riešenia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 5. 2017 10:10 - 10:11 hod.

Alan Suchánek
Ďakujem za upozornenie, možno zle som ten termín použil, ale prijímam to, čo hovoríte, presne tak to doplnenie bolo úplne správne. A tie neziskovky majú opodstatnenie, je potrebné im umožniť, aby si mohli svoju činnosť zlepšiť a nerobiť im zbytočné prekážky a zaťažovať ich zbytočnými nejakými problémami. Ďakujem.
Skryt prepis
 

12. 5. 2017 9:59 - 10:08 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. K tejto novele by som teda chcel povedať len veľmi krátko. V podstate táto novela má meniť tri také okruhy, ktoré sú v tomto zákone a ktoré sa ukazujú, že časom, ktorý uplynul od toho, ako boli mnohé neziskové organizácie založené, tak začínajú mať tieto neziskové organizácie problém.
Ten prvý okruh alebo prvý problém, ktorý rieši táto novela, je kreovanie alebo vôbec zostavenie správnych rád. Ako ste určite to mali možnosť sledovať, tak v niektorých neziskových organizáciách v správnych radách došlo k takým zásahom do správnych rád, že to bolo dokonca v záujme médií, alebo teda stalo sa v záujme médií, rokoval, dokonca niektoré tieto neziskové organizácie žalovali, proste nekorešpondovanie so zákonmi, alebo teda s porušovaním zákonov. Stalo sa, samozrejme, aj to, že, a to konkrétne v našej nemocnici, takže mám s tým skúsenosť, že došlo k takému zásahu, že aj súd konštatoval, že kreovanie správnej rady bolo v rozpore so zákonom. Trvalo to asi dva roky, kým to bolo právoplatné. Potom aj Generálna prokuratúra sa stotožnila s týmto výrokom súdu a nakoniec potom aj registratúrny úrad musel uznať, že spravil zápis na registratúrnom úrade v rozpore so zákonom.
O čo ide. Zákon už aj predtým v podstate hovoril, že správna rada môže mať, teda že majoritný akcionár v správnej rade má väčšinu členov. Ovšem ten výklad bol taký voľný, že niektorí si vykladali, že keď je počet členov v správnej rade 5 a je ten pomer 3 : 2, alebo tam dosadia šiesteho člena a pomer je 4 : 2, však stále je to väčšina. A takto sa k tomu staval aj jeden registratúrny úrad a takúto zmenu zapísal.
Čo sa stalo? Majoritný akcionár si dosadil, keď bolo konkrétne u nás v nemocnici 5 členov v správnej rade, dosadil tam, zmenil, keďže na zmenu štatútu mu stačí len obyčajná väčšina, si zmenil štatút, do ktorého v rozpore so zákonom dal znenie, že môže zvýšiť počet členov na 6, z toho za majoritného akcionára si tam dal štvrtého člena a tým pádom mohol robiť rozhodnutia aj také, ktoré mu neprináležali dovtedy a ktoré mu umožňoval zákon, pretože mal dvojtretinovú väčšinu, tak mohol robiť aj zmeny, ktoré mu skutočne neprináležali. A to práve bol ten spor na tých súdoch, ktorý teda neskôr potom odobrila aj Generálna prokuratúra a stotožnila sa s tým.
Takže tento návrh zákona stanovuje to, že ten počet členov v správnej rade musí byť nepárny, a teda keď je počet členov 5, tak troch členov bude mať majoritný akcionár, dvoch minoritný. Pokiaľ by bolo 7 členov, tak 4 : 3 a tak ďalej, aby tam nebola tá kvalifikovaná, teda dvojtretinová väčšina.
Ten zákon aj hovorí o tom, že pokiaľ, lebo musím povedať, že nestalo sa to len v piešťanskej nemocnici, stalo sa to aj v iných nemocniciach, a ten zákon hovorí aj o tom, že pokiaľ je tam ten nesprávny počet, alebo teda ten párny počet, tak bude treba jedného člena toho majoritného akcionára odvolať, alebo pokiaľ by sa neodvolával jeden člen, že by s tým bol problém, tak by sa dovolili dvaja ďalší členovia tak, aby ten pomer zostal zachovaný len obyčajnou väčšinou. Prostou väčšinou, nie kvalifikovanou. To znamená 3 : 2, 4 : 3 a tak ďalej. To je jeden ten okruh.
Ten druhý okruh, ide o tzv. prioritný majetok. Väčšinou sa jedná o hnuteľný majetok, ale dokonca som zistil, že v niektorých tých neziskových organizáciách išlo aj o nehnuteľný majetok. To znamená, že pri tom zakladaní hlavne tých nemocníc ako neziskových organizácií sa ako prioritný majetok stanovili napríklad sanitky alebo kotle v tých nemocniciach. Tie sanitky už boli nepojazdné, ale nemohli sa predať pred tým, ešte keď teda mohli aj na niečo slúžiť, dneska tie sanitky stoja, hrdzavé, nepojazdné, a nedajú sa ani len vyradiť z toho majetku. Takisto ako kotle. Ale to si myslím, že to je ten menší problém.
Ďaleko väčší problém je s nadbytočným alebo dubióznym majetkom hnuteľným. Keďže za tých 27 rokov od revolúcie a potom v ďalšom tom postupe dochádzalo k redukcii oddelení, k redukcii počtu lôžok, dochádzalo k tomu, že sa niektoré činnosti tých nemocníc sprivatizovali, tak došlo aj k tomu, že niektoré tie majetky ostali nadbytočné. Tie nemocnice to zaťažuje, mali napríklad niektoré tie neziskové organizácie pred tým, keď vstupovali a určili im ako prioritný majetok, mali napríklad jasličky. Tieto dneska už nefungujú a majú takéto budovy, o ktoré sa musia starať. Majú niektoré budovy, ako napríklad naša nemocnica mala budovu s veľmi pekným pozemkom v podstate v centre mesta, kde kedysi fungoval, alebo teda bolo infekčné oddelenie, pľúcne oddelenie, neskôr sa to potom premenilo na doliečovacie oddelenie, a keď dochádzalo k redukcii lôžok a redukcii oddelení, tak to oddelenie bolo zrušené, boli s tým problémy, lebo s dopravou, stravou, laboratóriami a tak ďalej, toto sa zrušilo a táto budova ostala nadbytočná. Už mnoho rokov sa nemal o ňu kto starať, dokonca nemocnica musí platiť dane z nehnuteľnosti a tak ďalej, veľmi to zaťažuje. Tá budova chátra, nasťahovali sa tam bezdomovci, požiare tam vznikli, sú s tým problémy. Tá nemocnica takýto prioritný majetok nemôže predať a nemôže ho ani prenajať, lebo by porušovala zákon. Máme aj iné priestory, aj ostatné nemocnice majú mnoho priestorov, ktoré by mohli prenajať, no nemôžu ich, lebo by porušovali zákon.
Takže toto je ten dôvod, prečo to treba zmeniť a prečo to tie nemocnice zbytočne zaťažuje a aj profit povedzme z tých prenájmov, niektorých, nemocnica by mohla použiť na svoju prevádzku a nemôže.
Zákon ošetruje aj to, ako sa to môže stať. V správnej rade na to, aby sa takýto majetok mohol či už prenajať, alebo predať, stanovuje, že musí byť tou kvalifikovanou väčšinou v tej správnej rade odsúhlasený a musí sa k tomu potom aj tí akcionári vyjadriť, lebo bez súhlasu akcionára, a keďže ide o NO-čky, kde je majoritným akcionárom štát, ktorý zastupuje ministerstvo zdravotníctva, tak môže to byť len so súhlasom akcionárov. Bez toho sa to teda predať nemôže.
A tá tretia vec, ktorá sa touto novelou zákona má meniť, ako už povedal predseda zdravotníckeho výboru Dr. Zelník, ide v podstate o to, že pokiaľ takáto neziskovka spraví administratívnu chybu, tak aj niekto túto chybu napadne, tak v podstate súdu nezostáva nič iné, len takúto neziskovú organizáciu zrušiť. Táto novela má zmäkčiť tento problém v tom zmysle, že pokiaľ sa stane len nejaká administratívna chyba, že nejaký úradník to zabudne do 15. júla na registratúrny úrad oznámiť, aby tá nemocnica nezanikla, tak ten súd má povinnosť túto neziskovú organizáciu upozorniť, aby tak napravila do určitého termínu a nemocnica nemusí zaniknúť. Ide v podstate o administratívnu vec a bola by škoda, aby niektoré nemocnice zanikli len preto, a sú potrebné, aby keď nejaký úradník spraví chybu.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Skryt prepis