Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22. 5. 2018 o 14:49 hod.

MUDr.

Alan Suchánek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 14:49 - 15:08 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, chcel by som sa vyjadriť k správe NKÚ, teda k správe o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2017. Musím povedať, že už aj minuloročná a aj tohtoročná správa je kvalitatívne na úplne inej úrovni ako to bývalo pred tým. A mapuje skutočné problémy, prichádza so skutočnými argumentami. Ja by som sa chcel venovať oblasti zdravotníctva a tiež teda musím povedať, že nálezy aj závery sú veľmi dobré.
Táto správa hovorí o systémových problémoch zdravotnej politiky štátu a ako prvý uvádza spôsob hospodárenia nemocníc. Čiže ako prvý systémový problém vidí spôsob hospodárenia nemocníc. Konštatuje, že nemocnice hospodária stratovo tak ako štátne, teda príspevkové, tak aj nemocnice, ktoré patria samospráve. Príčinu v tomto hospodárení stratovom vidí v tvorbe a schvaľovaní nereálnych rozpočtov, čiže už apriori si tieto nemocnice postavia nereálny rozpočet, ktorý potom samozrejme nevedia dodržovať, keďže ho nedodržujú, tak potom nikto ani, a dopredu už vedia, že ho nebudú dodržovať, tak potom už dopredu aj vedia, že nebudú vyvodzovať ani žiadne sankcie. Ak aj príde ku kontrole finančného riadenia, tak táto kontrola je len formálna a nemá žiadne dopady na ďalšie fungovanie. Čiže je tu absencia manažérskeho prístupu a absencia uplatňovania kontrolingu.
Riadenie u súkromníkov samozrejme prebieha ináč. Tie súkromné nemocnice sú riadené ako sieť, majú a vyžadujú teda tvrdé dodržiavanie plánov a mám správy, že takéto, takýto kontroling či sa dodržiava plán, prebieha na týždennej báze. Ak na týždennej báze riaditeľ neplní plán, tak má problém a musí vysvetľovať prečo. Ak to, ak nasledujúci týždeň sa to zopakuje, tak ten problém už je hodne veľký a ak sa to opakuje častejšie alebo nebodaj to trvá mesiac, tak ten problém je taký veľký, že v podstate je jasné, že tohoto riaditeľa vymenia. Ale aj štát má možnosti, aby svoje nemocnice riadil ako sieť. Ministerstvo už v tom spravilo nejaké prvé kroky a urobilo organizáciu alebo zložku organizácie, ktorá má na starosti svoje podriadené zložky. Nie tak dávno, asi pred mesiacom sme sa dozvedeli, že práve riaditeľ týchto podriadených zložiek abdikoval zo svojej funkcie, zatiaľ tam nebol dosadený nikto na to, aby to trvalo viedol a bolo by veľmi zaujímavé vedieť dôvody prečo tento riaditeľ z tejto funkcie odstúpil.
Ďalším systémovým problémom podľa NKÚ v zdravotnej politike štátu je rozsah a spôsob uhrádzania zdravotníckych výkonov poisťovňami. Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie ako úhrada poisťovňami. Štátne nemocnice majú náklad 122 eur na 100 výkonu alebo teda príjmu. Súkromné nemocnice majú 98 eur na 100 eur príjmu, čiže ukazuje sa, že tie súkromné nemocnice vedia s týmto hospodáriť. Veľkú úlohu, ktorú sem hrá aj štruktúra výkonov a kvalita manažmentu. je veľká škoda, že keď sa aj v štátnom sektore objaví veľmi dobrý manažér, tak štát nemá záujem si ho udržať a mohli by sme byť aj, mohli by sme aj menovať bývalého riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorému robil štát alebo teda politická, určité politické spektrum, ktoré sa dostalo do vlád také problémy, že to radšej vzdal a odišiel zo štátneho sektora. No nakoniec ako to dopadlo, súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti, nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože pred tým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby...
===== zo štátneho sektora, no nakoniec ako to dopadlo, súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti. Nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože predtým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby jeho skúsenosti využil. K tomu by som chcel povedať, že niektoré ceny, ktoré platia poisťovne nemocniciam, proste ani nezohľadňujú ekonomicky oprávnené náklady, to znamená, že aj tá najlepšie hospodáriaca nemocnica za túto platbu nedokáže tento výkon zrealizovať. A zas naopak, niektoré výkony sú tak nadhodnotené, že, a to je práve potom ten paradox, že tieto hrozienka alebo tieto čerešničky boli zo štátneho sektoru sprivatizované, tak tie potom tvoria neprimeraný zisk. A počuli sme už o tom, že niektoré súkromné zariadenia mali ebidu okolo 40 % aj viac. Jednalo sa o laboratória, ale aj o CT, emerká a ešte prípadne ďalšie, napr. aj dopravná služba alebo záchranná zdravotná služba.
Tu je jeden obrovský problém, a to problém v tom, že poisťovňa, ktorá hradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za túto starostlivosť, určuje aj cenu. No keby sme si predstavili, že budeme chodiť do Tesca nakupovať a pri tej pokladni povieme, že za toto som vám ochotný zaplatiť len toľkoto, za toto toľkoto, proste by som si ja určoval cenu, tak na tom mojom nákupe by to Tesco určite stratilo. Ak by toto robili všetci, tak celý reťazec Tesca by veľmi rýchlo skrachoval. No a takto funguje naše zdravotníctvo, pretože ten kto platí, ten aj určuje cenu, ktorú za to zaplatí. A to je veľká chyba a základný problém. Regulátorom by malo byť ministerstvo zdravotníctva, a ten kto stanovuje ceny, by mal byť práve tento regulátor, aby tie ceny boli primerané, ale aby neboli len v prospech niekoho. Z výsledkov kontroly NKÚ vyplývajú doporučenia tak pre vládu, pre ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Ministerstvo zdravotníctva musí prijať opatrenia ako riadiť svoje nemocnice ako sieť. Niečo v tom už ministerstvo spravilo a začalo benchmarkovať ceny, spravilo spoločné obstarávanie napr. na CT-čká, na emerká, na postele, plánuje aj ďalšie, ale to ešte nestačí. Ministerstvo zdravotníctva musí zaviesť ako regulátor aj jednotnú metodiku, aby sa dali porovnávať jednotlivé nemocnice, aby sa dali porovnávať jednotlivé oddelenia a musí zaviesť tvrdý kontroling až nielen na úroveň nemocníc, ale aj na úroveň jednotlivých oddelení. No, ale úplne to najdôležitejšie, čo musí ministerstvo zdravotníctva vo svojich štátnych nemocniciach zaviesť, to je kvalitné výberové konania na riaditeľov. Výberové konania za posledných rok a pol, keď som si mapoval, tak sa ukázalo, že tých výberových konaní sa zúčastňoval jeden uchádzač, maximálne dvaja a keď som to potom sledoval ďalej, tak väčšinou mi z toho vyplývalo, že ten druhý bol skôr len také krovie alebo v podstate krovie pre toho prvého, pretože to už bolo dopredu jasne dané, kto to vyhrá. A ešte sa stávali aj také veci, že riaditeľ, ktorý musel z jedného pracoviska odísť, lebo boli nejaké problémy, ktoré nezvládal, tak nakoniec bol určený a menovaný v inej nemocnici za riaditeľa a nakoniec aj tam musel skončiť, pretože to tam nedokázal viesť. Čiže takéto politické nominácie sú veľkou škodou, a preto práve tie štátne nemocnice veľmi zle hospodária.
A ak dokáže súkromník angažovať kvalitných manažérov, ktorí mu to dokážu dobre riadiť, tak aj štát by to dokázal a si myslím, že to aj musí dokázať. Druhú skupinu, ktorú vidí NKÚ, že treba riešiť, je to vzťah poskytovateľov a poisťovní. Ja už som sa o tom niečo zmieňoval, ale je to otázka systému cenotvorby. Musí byť definovanie oprávnených ekonomických nákladov na konkrétne jednotlivé výkony. A tu vidí NKÚ príčinu deficitného hospodárenia nemocníc a myslím si, že je to veľká pravda. K tomu samozrejme bude potrebné aj sfunkčniť zavedenie dearge systému aj zdravia, lebo doteraz sa o tom len uvažovalo, dlho sa to pripravovalo aj tak to nebolo dostatočne pripravené, takže tie výsledky budú až neskôr. Ale, aby som ešte povedal ďalšiu vec, je veľmi zlá alokácia zdrojov v slovenskom zdravotníctve. A práve preto sú nemocnice u nás nedofinancované. V Českej republike na počet obyvateľov ako má Slovensko, sú zdroje do zdravotníctva okolo 500 tisíc až 1 miliardu eur vyššie ako u nás na Slovensku.
A teraz poďme k tej alokácii zdrojov, alebo ešte kúsok sa vrátim k skrytému dlhu nemocníc, alebo k takému, by som povedal presnejšie, investičnému dlhu našich nemocníc. Pred voľbami 2016 sa rozprávalo o tom, že taký skrytý dlh v našich nemocniciach tým, že sa do nich neinvestovalo, že zdravotníctvo bolo podfinancované a začalo to ešte ministrom Soboňom, ktorý kedysi povedal, že keď mu 50 % zdrojov, keď ich nikdy nemal, tak mu nemôžu chýbať, a tam sa to celé začalo, tak sa hovorilo, že ten skrytý dlh je okolo 1, 1,5 mld. Keď súčasné vedenie, alebo teda, keď nové vedenie v roku 2016 na ministerstve zdravotníctva si mapovalo aký je asi ten skutočný skrytý dlh slovenských nemocníc, tak im vyšlo, že je to niekde na úrovni 3,7 mld.
Keď konzervatívni odborníci toto hodnotili, tak tvrdili, že ten skrytý dlh je až na úrovni 9 mld. Keď si uvedomíme, že v podstate od toho ako Slovensko začalo samostatne existovať a vždycky sme mali proti Čechom menšie príjmy do zdravotníctva, tak si myslím, že tá hodnota okolo 9 mld. je ďaleko presnejšia. A teraz k tej alokácii zdrojov. Na lieky a zdravotnícke pomôcky v Slovenskej republike išlo 35,7 % zdrojov, na samotné lieky 26,5 % zdrojov. V Rakúsku išlo na lieky v tom istom porovnávanom období, 12,1 %, trikrát menej. V Českej republike 19,7 %, v podstate o polovicu menej. V Poľsku 21,6 %, jedine v Maďarsku išlo viac. Keď si zoberieme aké zdroje idú na neodkladnú zdravotnú starostlivosť v slovenských nemocniciach, neodkladná zdravotná starostlivosť, to sú tie najakútnejšie, najurgentnejšie, ale aj finančne najdrahšie stavy v nemocniciach.
Slovensko vynaložilo iba 23,8 % z celkových zdrojov na zdravotníctvo, je to najmenej v Európskej únii. Česká republika dala 29,1 %, Poľsko 33,4 %, Rakúsko 34,1 %. To znamená, že proti Rakúsku sme dali o 10 % menej, to je v percentách, nie v nominále, to je v percentách. Dôsledkom toho a samozrejme tých starých dlhov, sú chátrajúce nemocnice, rastúci investičný dlh, chýbajú zdroje samozrejme aj na tú liečbu aj na investície, prístroje, atď., a potom samozrejme aj na platy sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Slovensko má druhé najvyššie výdavky v Európskej únii na doplnkové služby. Myslí sa tým laboratóriá, doprava, záchranná zdravotná služba. Priveľa nás stojí aj správa a administrácia celého zdravotníckeho systému. Slovensko vydáva 4,2 %, štvrté najdrahšie v Európe, štvrtý, najdrahší sme v tomto. Česi dávajú na túto administráciu a správu o tretinu menej. Preto sa potom nemôžme čudovať, že chýba obnova nemocníc, spôsobuje to vysoké náklady, pretože máme neefektívne kúrenie, utekajú nám teplá cez okná, atď., atď. a máme potom aj neekonomické prevádzky. A práve preto ako už som aj hovoril, sú to objektívne príčiny, prečo výnosy nepostačujú na krytie nákladov. Pretože máme najnižší príjem na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ by sme porovnali odkladnú zdravotnú starostlivosť, tam sme približne porovnateľní aj s Českou republikou aj s Rakúskom aj s Maďarskom. Takže vychádza nám, že budeme musieť robiť niečo s liekovou politikou, s nákladmi na správu, a toto presunúť do neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pretože bez tohoto sa naše nemocnice nemôžu zlepšiť ani vybavením ani rekonštrukciou, a potom samozrejme ani platmi. Slovensku chýba katalóg výkonov. Za toto je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva, od Slovenskej lekárskej komory cez špecialistov, atď. už veľmi dlho po tomto kričia. Boli sme na pozvanie českého zdravotníckeho výboru parlamentu, v Čechách a boli sme aj v nemocnici Motole. Momentálne riaditeľ nemocnice Motole je bývalým ministrom, ktorý bol donedávna ministrom zdravotníctva. Povedal nám, že slovenské zdravotníctvo má takéto veľké problémy preto, že nemá úhradovú vyhlášku. Česká úhradová vyhláška, to je práve to, čo hovoríme my, to je ten katalóg výkonov a ceny a platby za starostlivosť, a práve preto, že to stanovujú poisťovne. V Čechách to nestanovujú poisťovne.
Takže sme si mysleli, že keby sme aspoň toto mali, to čo už majú v Čechách. Na to pozvanie toho výboru tam sme boli asi pred tromi týždňami. Teraz som bol minulý týždeň na veľkom kongrese, medzinárodnom, ktorý robilo naše ministerstvo zdravotníctva s českým, kde Česi už vyjadrujú nespokojnosť s takýmto ekonomickým modelom hradenia zdravotníckych služieb a volajú po ďaleko progresívnejších, modernejších zameraných na kvalitu. To ukazuje, že máme za Českou republikou a nehovorím o ostatných krajinách, nielen obrovský skrytý dlh v nemocniciach, ale aj ďalší obrovský dlh, a to v tom, že nemáme víziu, nemáme lídrov a samozrejme potom zlyháva realizácia. Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 14:49 - 15:08 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, chcel by som sa vyjadriť k správe NKÚ, teda k správe o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2017. Musím povedať, že už aj minuloročná a aj tohtoročná správa je kvalitatívne na úplne inej úrovni ako to bývalo pred tým. A mapuje skutočné problémy, prichádza so skutočnými argumentami. Ja by som sa chcel venovať oblasti zdravotníctva a tiež teda musím povedať, že nálezy aj závery sú veľmi dobré.
Táto správa hovorí o systémových problémoch zdravotnej politiky štátu a ako prvý uvádza spôsob hospodárenia nemocníc. Čiže ako prvý systémový problém vidí spôsob hospodárenia nemocníc. Konštatuje, že nemocnice hospodária stratovo tak ako štátne, teda príspevkové, tak aj nemocnice, ktoré patria samospráve. Príčinu v tomto hospodárení stratovom vidí v tvorbe a schvaľovaní nereálnych rozpočtov, čiže už apriori si tieto nemocnice postavia nereálny rozpočet, ktorý potom samozrejme nevedia dodržovať, keďže ho nedodržujú, tak potom nikto ani, a dopredu už vedia, že ho nebudú dodržovať, tak potom už dopredu aj vedia, že nebudú vyvodzovať ani žiadne sankcie. Ak aj príde ku kontrole finančného riadenia, tak táto kontrola je len formálna a nemá žiadne dopady na ďalšie fungovanie. Čiže je tu absencia manažérskeho prístupu a absencia uplatňovania kontrolingu.
Riadenie u súkromníkov samozrejme prebieha ináč. Tie súkromné nemocnice sú riadené ako sieť, majú a vyžadujú teda tvrdé dodržiavanie plánov a mám správy, že takéto, takýto kontroling či sa dodržiava plán, prebieha na týždennej báze. Ak na týždennej báze riaditeľ neplní plán, tak má problém a musí vysvetľovať prečo. Ak to, ak nasledujúci týždeň sa to zopakuje, tak ten problém už je hodne veľký a ak sa to opakuje častejšie alebo nebodaj to trvá mesiac, tak ten problém je taký veľký, že v podstate je jasné, že tohoto riaditeľa vymenia. Ale aj štát má možnosti, aby svoje nemocnice riadil ako sieť. Ministerstvo už v tom spravilo nejaké prvé kroky a urobilo organizáciu alebo zložku organizácie, ktorá má na starosti svoje podriadené zložky. Nie tak dávno, asi pred mesiacom sme sa dozvedeli, že práve riaditeľ týchto podriadených zložiek abdikoval zo svojej funkcie, zatiaľ tam nebol dosadený nikto na to, aby to trvalo viedol a bolo by veľmi zaujímavé vedieť dôvody prečo tento riaditeľ z tejto funkcie odstúpil.
Ďalším systémovým problémom podľa NKÚ v zdravotnej politike štátu je rozsah a spôsob uhrádzania zdravotníckych výkonov poisťovňami. Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie ako úhrada poisťovňami. Štátne nemocnice majú náklad 122 eur na 100 výkonu alebo teda príjmu. Súkromné nemocnice majú 98 eur na 100 eur príjmu, čiže ukazuje sa, že tie súkromné nemocnice vedia s týmto hospodáriť. Veľkú úlohu, ktorú sem hrá aj štruktúra výkonov a kvalita manažmentu. je veľká škoda, že keď sa aj v štátnom sektore objaví veľmi dobrý manažér, tak štát nemá záujem si ho udržať a mohli by sme byť aj, mohli by sme aj menovať bývalého riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorému robil štát alebo teda politická, určité politické spektrum, ktoré sa dostalo do vlád také problémy, že to radšej vzdal a odišiel zo štátneho sektora. No nakoniec ako to dopadlo, súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti, nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože pred tým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby...
===== zo štátneho sektora, no nakoniec ako to dopadlo, súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti. Nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože predtým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby jeho skúsenosti využil. K tomu by som chcel povedať, že niektoré ceny, ktoré platia poisťovne nemocniciam, proste ani nezohľadňujú ekonomicky oprávnené náklady, to znamená, že aj tá najlepšie hospodáriaca nemocnica za túto platbu nedokáže tento výkon zrealizovať. A zas naopak, niektoré výkony sú tak nadhodnotené, že, a to je práve potom ten paradox, že tieto hrozienka alebo tieto čerešničky boli zo štátneho sektoru sprivatizované, tak tie potom tvoria neprimeraný zisk. A počuli sme už o tom, že niektoré súkromné zariadenia mali ebidu okolo 40 % aj viac. Jednalo sa o laboratória, ale aj o CT, emerká a ešte prípadne ďalšie, napr. aj dopravná služba alebo záchranná zdravotná služba.
Tu je jeden obrovský problém, a to problém v tom, že poisťovňa, ktorá hradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za túto starostlivosť, určuje aj cenu. No keby sme si predstavili, že budeme chodiť do Tesca nakupovať a pri tej pokladni povieme, že za toto som vám ochotný zaplatiť len toľkoto, za toto toľkoto, proste by som si ja určoval cenu, tak na tom mojom nákupe by to Tesco určite stratilo. Ak by toto robili všetci, tak celý reťazec Tesca by veľmi rýchlo skrachoval. No a takto funguje naše zdravotníctvo, pretože ten kto platí, ten aj určuje cenu, ktorú za to zaplatí. A to je veľká chyba a základný problém. Regulátorom by malo byť ministerstvo zdravotníctva, a ten kto stanovuje ceny, by mal byť práve tento regulátor, aby tie ceny boli primerané, ale aby neboli len v prospech niekoho. Z výsledkov kontroly NKÚ vyplývajú doporučenia tak pre vládu, pre ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Ministerstvo zdravotníctva musí prijať opatrenia ako riadiť svoje nemocnice ako sieť. Niečo v tom už ministerstvo spravilo a začalo benchmarkovať ceny, spravilo spoločné obstarávanie napr. na CT-čká, na emerká, na postele, plánuje aj ďalšie, ale to ešte nestačí. Ministerstvo zdravotníctva musí zaviesť ako regulátor aj jednotnú metodiku, aby sa dali porovnávať jednotlivé nemocnice, aby sa dali porovnávať jednotlivé oddelenia a musí zaviesť tvrdý kontroling až nielen na úroveň nemocníc, ale aj na úroveň jednotlivých oddelení. No, ale úplne to najdôležitejšie, čo musí ministerstvo zdravotníctva vo svojich štátnych nemocniciach zaviesť, to je kvalitné výberové konania na riaditeľov. Výberové konania za posledných rok a pol, keď som si mapoval, tak sa ukázalo, že tých výberových konaní sa zúčastňoval jeden uchádzač, maximálne dvaja a keď som to potom sledoval ďalej, tak väčšinou mi z toho vyplývalo, že ten druhý bol skôr len také krovie alebo v podstate krovie pre toho prvého, pretože to už bolo dopredu jasne dané, kto to vyhrá. A ešte sa stávali aj také veci, že riaditeľ, ktorý musel z jedného pracoviska odísť, lebo boli nejaké problémy, ktoré nezvládal, tak nakoniec bol určený a menovaný v inej nemocnici za riaditeľa a nakoniec aj tam musel skončiť, pretože to tam nedokázal viesť. Čiže takéto politické nominácie sú veľkou škodou, a preto práve tie štátne nemocnice veľmi zle hospodária.
A ak dokáže súkromník angažovať kvalitných manažérov, ktorí mu to dokážu dobre riadiť, tak aj štát by to dokázal a si myslím, že to aj musí dokázať. Druhú skupinu, ktorú vidí NKÚ, že treba riešiť, je to vzťah poskytovateľov a poisťovní. Ja už som sa o tom niečo zmieňoval, ale je to otázka systému cenotvorby. Musí byť definovanie oprávnených ekonomických nákladov na konkrétne jednotlivé výkony. A tu vidí NKÚ príčinu deficitného hospodárenia nemocníc a myslím si, že je to veľká pravda. K tomu samozrejme bude potrebné aj sfunkčniť zavedenie dearge systému aj zdravia, lebo doteraz sa o tom len uvažovalo, dlho sa to pripravovalo aj tak to nebolo dostatočne pripravené, takže tie výsledky budú až neskôr. Ale, aby som ešte povedal ďalšiu vec, je veľmi zlá alokácia zdrojov v slovenskom zdravotníctve. A práve preto sú nemocnice u nás nedofinancované. V Českej republike na počet obyvateľov ako má Slovensko, sú zdroje do zdravotníctva okolo 500 tisíc až 1 miliardu eur vyššie ako u nás na Slovensku.
A teraz poďme k tej alokácii zdrojov, alebo ešte kúsok sa vrátim k skrytému dlhu nemocníc, alebo k takému, by som povedal presnejšie, investičnému dlhu našich nemocníc. Pred voľbami 2016 sa rozprávalo o tom, že taký skrytý dlh v našich nemocniciach tým, že sa do nich neinvestovalo, že zdravotníctvo bolo podfinancované a začalo to ešte ministrom Soboňom, ktorý kedysi povedal, že keď mu 50 % zdrojov, keď ich nikdy nemal, tak mu nemôžu chýbať, a tam sa to celé začalo, tak sa hovorilo, že ten skrytý dlh je okolo 1, 1,5 mld. Keď súčasné vedenie, alebo teda, keď nové vedenie v roku 2016 na ministerstve zdravotníctva si mapovalo aký je asi ten skutočný skrytý dlh slovenských nemocníc, tak im vyšlo, že je to niekde na úrovni 3,7 mld.
Keď konzervatívni odborníci toto hodnotili, tak tvrdili, že ten skrytý dlh je až na úrovni 9 mld. Keď si uvedomíme, že v podstate od toho ako Slovensko začalo samostatne existovať a vždycky sme mali proti Čechom menšie príjmy do zdravotníctva, tak si myslím, že tá hodnota okolo 9 mld. je ďaleko presnejšia. A teraz k tej alokácii zdrojov. Na lieky a zdravotnícke pomôcky v Slovenskej republike išlo 35,7 % zdrojov, na samotné lieky 26,5 % zdrojov. V Rakúsku išlo na lieky v tom istom porovnávanom období, 12,1 %, trikrát menej. V Českej republike 19,7 %, v podstate o polovicu menej. V Poľsku 21,6 %, jedine v Maďarsku išlo viac. Keď si zoberieme aké zdroje idú na neodkladnú zdravotnú starostlivosť v slovenských nemocniciach, neodkladná zdravotná starostlivosť, to sú tie najakútnejšie, najurgentnejšie, ale aj finančne najdrahšie stavy v nemocniciach.
Slovensko vynaložilo iba 23,8 % z celkových zdrojov na zdravotníctvo, je to najmenej v Európskej únii. Česká republika dala 29,1 %, Poľsko 33,4 %, Rakúsko 34,1 %. To znamená, že proti Rakúsku sme dali o 10 % menej, to je v percentách, nie v nominále, to je v percentách. Dôsledkom toho a samozrejme tých starých dlhov, sú chátrajúce nemocnice, rastúci investičný dlh, chýbajú zdroje samozrejme aj na tú liečbu aj na investície, prístroje, atď., a potom samozrejme aj na platy sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Slovensko má druhé najvyššie výdavky v Európskej únii na doplnkové služby. Myslí sa tým laboratóriá, doprava, záchranná zdravotná služba. Priveľa nás stojí aj správa a administrácia celého zdravotníckeho systému. Slovensko vydáva 4,2 %, štvrté najdrahšie v Európe, štvrtý, najdrahší sme v tomto. Česi dávajú na túto administráciu a správu o tretinu menej. Preto sa potom nemôžme čudovať, že chýba obnova nemocníc, spôsobuje to vysoké náklady, pretože máme neefektívne kúrenie, utekajú nám teplá cez okná, atď., atď. a máme potom aj neekonomické prevádzky. A práve preto ako už som aj hovoril, sú to objektívne príčiny, prečo výnosy nepostačujú na krytie nákladov. Pretože máme najnižší príjem na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ by sme porovnali odkladnú zdravotnú starostlivosť, tam sme približne porovnateľní aj s Českou republikou aj s Rakúskom aj s Maďarskom. Takže vychádza nám, že budeme musieť robiť niečo s liekovou politikou, s nákladmi na správu, a toto presunúť do neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pretože bez tohoto sa naše nemocnice nemôžu zlepšiť ani vybavením ani rekonštrukciou, a potom samozrejme ani platmi. Slovensku chýba katalóg výkonov. Za toto je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva, od Slovenskej lekárskej komory cez špecialistov, atď. už veľmi dlho po tomto kričia. Boli sme na pozvanie českého zdravotníckeho výboru parlamentu, v Čechách a boli sme aj v nemocnici Motole. Momentálne riaditeľ nemocnice Motole je bývalým ministrom, ktorý bol donedávna ministrom zdravotníctva. Povedal nám, že slovenské zdravotníctvo má takéto veľké problémy preto, že nemá úhradovú vyhlášku. Česká úhradová vyhláška, to je práve to, čo hovoríme my, to je ten katalóg výkonov a ceny a platby za starostlivosť, a práve preto, že to stanovujú poisťovne. V Čechách to nestanovujú poisťovne.
Takže sme si mysleli, že keby sme aspoň toto mali, to čo už majú v Čechách. Na to pozvanie toho výboru tam sme boli asi pred tromi týždňami. Teraz som bol minulý týždeň na veľkom kongrese, medzinárodnom, ktorý robilo naše ministerstvo zdravotníctva s českým, kde Česi už vyjadrujú nespokojnosť s takýmto ekonomickým modelom hradenia zdravotníckych služieb a volajú po ďaleko progresívnejších, modernejších zameraných na kvalitu. To ukazuje, že máme za Českou republikou a nehovorím o ostatných krajinách, nielen obrovský skrytý dlh v nemocniciach, ale aj ďalší obrovský dlh, a to v tom, že nemáme víziu, nemáme lídrov a samozrejme potom zlyháva realizácia. Zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22. 5. 2018 14:24 - 14:26 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa zastavil pri tej jednej veci o tej zastaralej technika. Keď je technika staršia ako dvadsať rokov, tak takáto technika už väčšinou tým pacientom škodí. Myslím si, že tak ako by sa mali určiť ceny prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože prístroje sú aj morálne ale aj fyzicky už potom, nielenže za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať.
===== prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože tie prístroje sú aj morálne, ale aj fyzicky už potom nielen za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať. S tým teda ozaj veľmi súhlasím.
S jednou vecou, ktorú z tej rozpravy tvojej, Janka, nesúhlasím, je, že ten platový automat je problémom. Ja si myslím, že ten platový automat vyriešil určitý problém a zastabilizoval, zastabilizoval počet lekárov alebo vôbec aj pracovníkov. A ja by som to chápal a aj si myslím, že to tak treba chápať, ten platový automat treba chápať ako minimálnu mzdu, pretože keby sa toto nebolo udialo, tak tých lekárov dneska nebudeme mať dosť. A by si sa čudovala, keby si zistila, koľko lekárov má výrazne vyššie, vyššie platy, ako sú v tomto platovom automate. Dokonca sú to lekári, ktorí majú niekoľkonásobne vyššie platy. To znamená, že teda riaditeľ má aj dnes páku na to, aby tých dobrých odmeňoval a na druhej strane, ak niekto nespĺňa ani to na ten, na tú minimálnu mzdu, tak s tým lekárom sa môže rozlúčiť. Takého lekára určite nepotrebuje.
Takže ja si o tom platovom automate nemyslím, že je to škodná vec. Bola to dobrá vec, v určitej dobe to veľmi zastabilizovalo a keď tí riaditelia budú mať viacej zdrojov, tak budú môcť potom aj viac diferencovať. Takisto nielen u lekárov, ale aj u zdravotných sestier.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22. 5. 2018 14:24 - 14:26 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa zastavil pri tej jednej veci o tej zastaralej technika. Keď je technika staršia ako dvadsať rokov, tak takáto technika už väčšinou tým pacientom škodí. Myslím si, že tak ako by sa mali určiť ceny prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože prístroje sú aj morálne ale aj fyzicky už potom, nielenže za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať.
===== prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože tie prístroje sú aj morálne, ale aj fyzicky už potom nielen za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať. S tým teda ozaj veľmi súhlasím.
S jednou vecou, ktorú z tej rozpravy tvojej, Janka, nesúhlasím, je, že ten platový automat je problémom. Ja si myslím, že ten platový automat vyriešil určitý problém a zastabilizoval, zastabilizoval počet lekárov alebo vôbec aj pracovníkov. A ja by som to chápal a aj si myslím, že to tak treba chápať, ten platový automat treba chápať ako minimálnu mzdu, pretože keby sa toto nebolo udialo, tak tých lekárov dneska nebudeme mať dosť. A by si sa čudovala, keby si zistila, koľko lekárov má výrazne vyššie, vyššie platy, ako sú v tomto platovom automate. Dokonca sú to lekári, ktorí majú niekoľkonásobne vyššie platy. To znamená, že teda riaditeľ má aj dnes páku na to, aby tých dobrých odmeňoval a na druhej strane, ak niekto nespĺňa ani to na ten, na tú minimálnu mzdu, tak s tým lekárom sa môže rozlúčiť. Takého lekára určite nepotrebuje.
Takže ja si o tom platovom automate nemyslím, že je to škodná vec. Bola to dobrá vec, v určitej dobe to veľmi zastabilizovalo a keď tí riaditelia budú mať viacej zdrojov, tak budú môcť potom aj viac diferencovať. Takisto nielen u lekárov, ale aj u zdravotných sestier.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22. 5. 2018 14:07 - 14:07 hod.

Alan Suchánek
vymazať rámček
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2018 15:04 - 15:06 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Elenka, s mnohými vecami sa dalo súhlasiť, s niektorými ja teda osobne neviem súhlasiť všetko. Ale chcel by som vyzdvihnúť to, čo si povedala, že všetci sme súčasťou zdravotníckeho tímu. Tento tím musí pracovať synergicky v prospech pacienta. Mňa trošku mrzí, že hlavne ten začiatok sa skĺzol do takej, do takej roviny, pretože chcem povedať, že celé toto snaženie alebo, celé toto snaženie má za, chce mať taký výsledok, že chceme pozdvihnúť kompetencie a úroveň všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zvyšujeme kompetencie zdravotných sestier, bude sestra špecialistka, budú mať k tomu primeraný a budeme, samozrejme, ďalej pracovať na tom, aby mali primerané ohodnotenie. Už dneska sa na tom pracuje. Ale zas na druhej strane nemôžu tie sestry si strážiť, že už tí, čo sú zase pod nimi, nemôžu si zvýšiť kompetencie, veď my zdvíhame im a zase potrebujeme zdvihnúť kompetencie tým nižším. Pretože tí momentálne sú pomaličky na úrovni tých sanitárov a ľudia vôbec nevnímajú a potom ako to budú vnímať, kto to je, čo to je? Má ten kompetenciu, nemá kompetenciu? Veď takisto je to u lekárov, máme len lekár, pacient si zavolá lekára, nepýta si, prosím, zavolajte mi neatestovaného, zavolajte mi atestovaného alebo ja chcem s tromi atestáciami. Nie, máme lekára. Príde lekár, ktorý ho má na starosti, ak to nie je v jeho kompetencii rozhodnúť, zavolá staršieho, zavolá primára. Tam ide o to, aby ten pacient mal dostupnosť a aby mu bolo, aby sa k tej pomoci dostal a aby ju dostal takú, akú ju potrebuje. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2018 14:38 - 14:40 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem. Štefan, ďakujem, že si vymenoval tie kompetencie, pretože to je veľmi dôležité vypočuť si ich. Ja osobne by som k tomu ešte vedel dodať, že napríklad ten zdravotnícky asistent nemôže dneska podať tabletku. To mi tam chýba, to si myslím, že to by sme tam mali doplniť. Pretože ak môže niektoré ďaleko väčšie, ďaleko dôležitejšie veci robiť, tú tabletku by asi mohol podať.
Ale chcem ešte povedať jednu ďalšiu vec, len veľmi krátko sa vrátim k pani Cigánikovej. Ja som bol takisto pozvaný na tú spoločenskú udalosť. Ja som ju obetoval práve kvôli tomuto, aby tom tu dneska mohol byť, aby som tu mohol počuť argumenty a prípadne aj sám svoje posunúť do pléna.
A čo tam chcem povedať. Priemerný vek zdravotnej sestry v nemocnici je 50 rokov. Naše zdravotníctvo fičí na tých sestrách, ktoré vyšli zo stredných zdravotných škôl. Samozrejme, získavali prax, získavali ďalšie vzdelávanie, postgraduálne, špecializačné a tak ďalej a tak ďalej a dneska sú veľmi kompetentné. Ale prečo je ten priemerný vek 50 rokov? Pretože sa to nedopĺňa ďalej. Ďalej nám tam prestali prichádzať. Tam nie je pravda, že nejaké tie 20-, 30-, 40-ročné sú všetky v zahraničí. To nie je pravda. Ak niečo neurobíme, tak nebudú nám pribúdať pracovníci v zdravotníctve. Pracovníci, ktorí sa budú mať starať a budú nám chýbať, lebo nebude mať kto okiepiť tých ľudí. Nebude mať. A keď má niekto ísť študovať sedem rokov, tak si to mnohokrát rozmyslia, pretože tie mladé dievčatá, ony snívali kedysi, že bude pani učiteľka alebo zdravotná sestra. Pani učiteľka musela mať vysokú školu. Ak už dneska bude musieť mať aj zdravotná sestra vysokú školu alebo tá praktická sestra vysokú školu, a nie každý má na to podmienky, o tieto prídeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2018 14:18 - 14:20 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, prepáčte. Veľmi ma mrzí, že autor tohto textu to nepredniesol sám. K tomu môžem povedať len toľko, že odchádzam na ten istý summit alebo ten istý workshop o zdravotníctve, ale som tu. A chcem len povedať, že toľko nepochopenia problému a demagógie som už dávno nepočul. Keď chceme povedať, že premenujme automechanikov na zdravotné sestry alebo praktické sestry, to sa ináč nedá nazvať. Alebo povedať, že na, môžme ich premenovať len na asistenta sestry, tak je to nepochopenie a neznalosť, pretože pokiaľ dneska si pozrieme, aké kompetencie ten zravotnícky asistent má už dnes, tak on môže asistovať lekárovi. Takže jednoznačne môžem len povedať, že je to nepochopenie.
Ohľadom toho, že sa nediskutovalo, to nie je pravda, len pani poslankyňa Cigániková neuznala za vhodné alebo možno nemala priestor, to neviem, ale v každom prípade sme niekoľko dní strávili s poslancami českého parlamentu zo zdravotníckeho výboru, ktorý toto celé absolvovali a urobili to v Čechách. Urobili túto zmenu v Čechách, my sme ich mali tu, boli sme za nimi v Čechách, boli sme v snemovni, boli sme v senáte a niekoľko dní sme o tom debatovali. Ona tam nebola, tie argumenty nepozná a dneska bude rozprávať, že o tom žiadna debata neprebehla. To si myslím, že je tiež jedna obrovská chyba.
A už teraz len veľmi krátko. Oni nikdy nebudú mať tie kompetencie ako sestry. Budú mať tie kompetencie, ktoré sú dneska dané, ale zas v každom prípade majú väčšie kompetencie ako sanitári, s ktorými sú v rovnakých tabuľkových miestach. A toto musíme zmeniť, lebo ináč k tomu pacientovi nedostaneme personál... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 5. 2018 10:44 - 10:45 hod.

Alan Suchánek
Ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie. Bolo to perfektne pripravené, perfektne prednesené, ale veľmi zle sa to počúvalo. Je absurdné, ak takéto niečo sa stane novinárovi, že novinár v takejto situácii je odsúdený za svoju prácu, ktorú si úplne normálne poctivo robil. To je ozaj veľmi zlé, veľmi zlé. Mali by sme sa nad tým zamyslieť, pretože to nie je normálne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26. 3. 2018 13:01 - 13:06 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, trošku nešťastne v tejto dobe, keď začínam, trošku mi je ľúto, že tu nie sú viacerí členovia vlády a aj pán premiér, pretože dnes sa tu uchádza nový premiér a ministri o dôveru parlamentu. Ale musia sa uchádzať najmä o dôveru občanov a hlavne o dôveru mladých ľudí. Lebo práve mladí ľudia sa v posledných týždňoch a dňoch zaslúžili o to, že celá verejnosť sa prebudila a začala sa intenzívne zaujímať o veci verejné, čo napokon viedlo k odstúpeniu premiéra Fica a jeho vláda musela skončiť.
SMER a jeho lídri to tu vedú viac ako dekádu. V tejto súvislosti zacitujem: „Z hľadiska toho, aké mal Robert Fico možnosti, sú uplynulé roky prehliadkou stratených príležitostí. Ešte nikto, kto vládol s takou veľkou mocou tak dlho, nezlepšil Slovensko tak málo ako premiér Fico.“ Marián Leško vo svojej knihe „Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej“, vydanej v novembri minulého roku.
Celá táto kríza sa začala vraždou, popravou dvoch mladých ľudí Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorí sa snažili, aby sa zo Slovenska stala slušná krajiny. Renomovaný investigatívny novinár povedal, že Ján Kuciak bol vo svojom mladom veku lepší ako starší novinári, že Ján Kuciak bol veľmi múdry, nadaný mladý muž, mohol byť budúcnosťou Slovenska. Je strašné, že Slovensko a s nimi všetci sme prišli o takéhoto človeka.
Nie tak dávno sme mali na Slovensku tiež veľmi talentovaného, múdreho mladého ekonóma, ktorý Slovensko významne posunul dopredu. Múdri a skúsení ekonómovia sa o ňom vyjadrovali s obdivom a úctou. Tento mladý muž sa volal Martin Filko a takisto sme oňho prišli pri inej tragédii. Chcelo by sa povedať, že Slovensko má obrovskú smolu. Ľudí, ktorí by ho vedeli posunúť významne dopredu a ktorých nám mohol závidieť celý svet, tragicky zahynuli. Zahynuli skôr, ako mohli Slovensku ešte významnejšie pomôcť. Takýchto ľudí Slovensko potrebuje. Keď sa objavia, tak o nich príliš rýchlo prichádza.
Ale Slovensko má smolu najmä v niečom inom. Nechalo tu vládnuť ľudí, ktorí nepracovali v prospech celej spoločnosti, ale skôr vo svoj vlastný prospech. Preto sa verejný priestor nerozvíjal, upadal, ľudia ostali apatickí, znechutení, prestali veriť vlastnému štátu a jeho inštitúciám. Preto dnes máme zlé školstvo, zdravotníctvo, ľudia nedôverujú polícii, justícii. To najcennejšie, čo Slovensko má, ľudský potenciál, si neváži. Múdre štáty sa snažia mozgy pritiahnuť, dokonca ich aj kupovať. No my ich nechávame znechutených odísť, dalo by sa povedať, že ich vyháňame. Často prví odchádzajú práve tí najkvalitnejší ľudia.
Dnes by tu mala sedieť čiastočne zmenená vláda s novým predsedom a novým ministrom vnútra. Uchádzajú sa o dôveru parlamentu. Údajne majú istých 79 hlasov tohto pléna, pretože to je asi fakt. Upozorňujem nového premiéra a nového ministra vnútra a prosím ich, robte to inak ako vaši predchodcovia. Robte to čestne, zodpovedne, poctivo v prospech občanov Slovenska, ako ste to sľúbili prezidentovi a občanom.
Pán Pellegrini, pán Drucker, dnes neexistuje nikto, kto môže pre Slovensko spraviť tak veľa a tak jednoducho ako vy dvaja. Je to výsada, vážte si ju. Konajte zodpovedne, čestne a rýchlo. Dúfam, že ste pochopili, lebo ľudia to už chápu a veľmi citlivo reagujú.
Ďakujem.
Skryt prepis