Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14. 2. 2018 o 9:31 hod.

MUDr.

Alan Suchánek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 2. 2018 9:31 - 9:34 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ja by som len veľmi krátko a tak trošku provokatívne. Počúvame z úst zdravotníkov a hlavne lekárov a skôr stále vidíme, že majú problém. Vidíme, že nechceli slúžiť všeobecní praktickí lekári služby od tej šestnástej do rána. V podstate je ich málo, sú starší, tak sa im vyhovelo, budú slúžiť len do dvadsiatej druhej. Treba robiť prehliadky mŕtvych, zas je problém. Štatisticky vieme, že všeobecní praktickí lekári posielajú osemdesiat percent ľudí k špecialistom a len dvadsať percent vyriešia. V krajinách, kde zdravotníctvo dobre funguje, je to úplne naopak. Čím to je ? Sú naši lekári neschopní, neochotní? Ja si myslím, že všetko sa nedá vyriešiť zákonmi a už keď teda zákony, tak dobré. A ja si myslím, že je to o motivácii. Poviem príklad. Bol som lyžovať v Rakúsku v mestečku a špeciálne som sa išiel pozreť ako to tam majú spravené. Pôsobia tam štyria lekári. Títo štyria lekári sú počas celého mesiaca rozpisovaní do tých služieb mimo pracovnej doby. To znamená, že na jedného vychádzajú sedem služieb. To by naši lekári spravili revolúciu. Konkrétne bol som sa pozreť u jedného lekára. Pracovnú dobu má od osmej do dvanástej a potom od pätnástej alebo pätnásť tridsať do dvadsiatej. To znamená, že po pracovnej dobe je ochotný tých pacientov prijímať. A ešte tam má napísané, napriek tomu, že je ten rozpis služieb, že v prípade naliehavého prípadu kedykoľvek aj v ambulancii alebo na návštevu domov. Nemyslím si, že to robí len preto, že má dobré srdce, ale asi preto, že má motiváciu. To kedykoľvek tam je znázornené, teda aj napísané explicitne, že aj v sobotu aj v nedeľu. A ešte konkrétne o tomto lekárovi. Tento lekár má atestáciu z chirurgie aj z interného. To znamená, že on neposiela bežné veci na chirurgiu, ani na interné. On to vie vyriešiť. Ja si myslím, že preto, lebo je motivovaný. Nechce odosielať pacienta kade-tade, radšej to urobí on a samozrejme potom aj to čo je za to zapletené dostane on a neposiela to niekde inde. Takže pri tom rovnakom počte lekárov, pri tej motivácii to je tam skutočne funguje. Mali by sme sa zamerať touto cestou. Nielen prikazovať a zisťovať, ale motivovať. A ináč to asi nepôjde. Lebo darmo budeme prikazovať, dáme aj zákony, vidíme, že lekári to nie sú ochotní robiť. A ešte veľmi krátko. Keď dneska sme počuli, že lekári by chceli, aby sa zvýšil príjem na ich ambulanciu asi o dvetisíc euro. No ono to je skutočne tak, keď dneska majú príjem okolo tri a pol tisíc, zaplatia prenájom priestorov, zaplatia zdravotnú sestru, zaplatia svoju réžiu, tak im nakoniec zostáva menej ako plat lekára, ktorý pracuje v nemocnici a dneska teda je zákonom stanovené akú má mať tú mzdu minimálne. Títo lekári špecialisti alebo teda aj všeobecní praktickí lekári nedosahujú ani takúto úroveň. Samozrejme potom sú demotivovaní a myslím si, že tuná to celé začína. Takže si myslím, že je to v dobre nastavených parametroch a motivácii. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 2. 2018 9:13 - 9:15 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som k tomu objednávaniu povedal asi toľko, že ak je u nás dvojnásobný počet vyšetrení na jedného pacienta oproti priemeru, a teda v podstate oproti iným krajinám, tak dalo by sa s takým sedliackym rozumom povedať, že v tom prípade by sme potrebovali a dvojnásobný počet lekárov a dvojnásobné zdroje, teda dvojnásobok financií. A je to práve o tom zlyhávaní tej primárnej sféry, teda tých všeobecných praktických lekárov, ktorí odosielajú špecialistom 80 % toho čo ku nim príde a len 20 vyriešia. Všade inde je ten pomer práve naopak.
A je tu teda aj veľký problém s tým, že máme málo týchto všeobecných praktických lekárov a sú v podstate prestárnutí. A tam by som chcel upozorniť práve na to, že v Českej republike študuje vyše 2 tisíc študentov lekárskych fakúlt. Z tohto počtu sa nám na Slovensko vracia minimum. 25 % študentov na slovenských lekárskych fakultách odchádza do zahraničia. To znamená, že my nedokážeme dostatočne saturovať počet lekárov. Dokonca som teraz zachytil informáciu, že Česi tvrdia, že tí študenti, ktorí v podstate porazia na tých prijímačkách českých záujemcov o štúdium na lekárskych fakultách, sú tí lepší ako tí čo napríklad študujú na slovenských lekárskych fakultách. A toto keď nezačneme riešiť, tak budeme mať skutočne veliký problém, lebo tých lekárov nebudeme mať dostatok. A ak sa budeme len spoliehať, že k nám budú prichádzať nejakí lekári z Ukrajiny, tak myslím si, že to určite nie je dobré. Mali by sme byť sebestační s vlastnými lekármi.
Len toľko som chcel. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2018 18:56 - 18:58 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ja by som povedal niečo k tým doplnkovým ordinačným hodinám a aj k tomu, čo pán Blanár hovoril o tom, že sme zahlasovali. Ja teda konkrétne sa priznávam, zahlasoval som za tie doplnkové ordinačné hodiny a veľmi jednoducho vysvetlím prečo. Pretože ako tu už bolo povedané, náš zdravotnícky systém má problémy, zlyháva a tá dostupnosť pre tých ľudí nie je dobrá. Vyplýva to z toho, že zlyháva primárna sféra, špeciálne teda tí všeobecní praktickí lekári a takisto, ako tu bolo povedané, aj pediatri. Nie je ich dosť, mnohí sú starí, nezvládajú to, majú aj zažité mnohé staré praktiky.
K špecialistom je nedostatočný prístup práve preto, že tá primárna sféra odosiela 80 % k špecialistom a vybaví len 20 %. Malo by to byť naopak. Tým pádom špecialisti minú limity skôr, ako prebehne celý mesiac, a ľudia sa tam potom nedostávajú. A práve preto som zahlasoval za to, lebo týmto ste priznali, že to celkom nefunguje a že je tam nedostatok zdrojov. Malo sa navýšiť o tretinu zdrojov v ambulantnej sfére a o tretinu viac pacientov to malo šancu vybaviť. Ale zároveň v rozprave, keď som povedal, že to síce podporím, ale som povedal, že nie je to systémové riešenie. Systémovým riešením bude až to, keď konečne povieme, čo je štandard, čo je nadštandard, čo pacientovi patrí zo zdravotného poistenia a čo už nie. Keď toto tu začne fungovať, tak potom nebudú musieť byť ani doplnkové ordinačné hodiny, ani príplatky, alebo ani platby za nadštandardné alebo teda nadlimitné alebo doplnkové hodiny.
Takže kým sa tu neurobí poriadok; a ešte ďalšia vec. Musíme zohnať do primárnej sféry nových, mladých lekárov, ktorých tu dneska nemáme. A to už začína s lekárskymi fakultami, s prijímačkami, s tým, že asi dvetisíc a možno aj viac budúcich lekárov študuje v Čechách a nevrátia sa sem. A 25 % slovenských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2018 18:22 - 18:24 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Blanár, ja len k niektorým veciam, ktoré ste povedali, pretože to by bolo na dlhú debatu. Povedali ste, že aký je toto štandardný legislatívny proces. No, žiaľ, opozičný poslanec nemá žiadnu inú možnosť, len dať pozmeňovací návrh a pokiaľ by prešiel do druhého čítania, tak to pôjde štandardným legislatívnym procesom už ďalej. Druhá vec, že samozrejme, asi nepôjde ďalej, pretože je opozičný, keby bol aj sebelepší.
A k tým doplnkovým ordinačným hodinám, no. Samozrejme, táto debata by sa mohla viesť hodiny a hodiny a len to ukazuje, aký komplikovaný systém alebo aké komplikované teleso je zdravotníctvo, že jednoduché riešenia v podstate neexistujú, pretože tu máme strašne veľa problémov. Ale ja by som chcel upozorniť na to, že tie doplnkové ordinačné hodiny v podstate vláda alebo teda aj odborníci priznávajú, že za prvé, máme nedostatok lekárov, že systém nie je dobre funkčný, a za tretie, že máme aj nedostatok finančných zdrojov. Konkrétne tie doplnkové ordinačné hodiny priznávajú, že v ambulantnej sfére nie je dostatok zdrojov finančných, samozrejme, takisto aj v ústavnej sfére, to je presne to isté.
Ešte raz hovorím, je to veľmi komplikované, nie je to jednoduché a je tu viacero faktorov: nefunkčnosť nášho zdravotného systému, nedostatok pracovníkov, či už lekárov a zdravotných sestier, aj ich nedostatočné ohodnotenie a, samozrejme, to, čo hovorím, vyplýva aj z toho, čo som povedal, že je tam nedostatok finančných zdrojov. Tie doplnkové ordinačné hodiny priznávajú, že tí ľudia nemajú dostatočný priestor dostať sa k tým lekárom a tí zas nemajú motiváciu, aby robili niečo navyše, jedine vtedy, keď dostanú navyše zaplatené.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13. 2. 2018 17:39 - 17:40 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 838. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 2. 2018 10:49 - 10:50 hod.

Alan Suchánek
Ďakujem za slovo, ďakujem za faktické poznámky a pripomienky. K pánovi Blanárovi len toľko, že sú ľudia, ktorí tvrdia, že by toto malo byť, o čom sme hovorili, byť zakotvené aj v tom zákone o radiačnej ochrane, ale keďže zároveň v podstate doktor Krajči dal pozmeňovací návrh aj k atómovému zákonu, takže preto som sa vyjadroval k tomu a preto som to tu spomínal. K tým ostatným veciam, jednoznačne ďakujem za poznámky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 2. 2018 10:39 - 10:46 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kto tu bol, tak mohol si v piatok vypočuť rozpravu k predmetnému zákonu o radiačnej ochrane. Ja by som sa dneska teda veľmi krátko chcel k tomuto tiež vyjadriť, pretože ešte aj po tejto rozprave, ktorá tu odznela, tak som si zisťoval nejaké fakty. A vypočul som si argumenty aj z jednej strany, aj z druhej strany a spravil som si taký svoj vlastný návrh. Nechcem tvrdiť, že som v tejto problematike odborník, ale ako lekár trošku sa v tom viem orientovať a snažil som sa aj takým sedliackym rozumom zhodnotiť tieto fakty.
Chcel by som povedať, že či už v atómových elektrárňach alebo pri spracovaní radiačného odpadu, teda konkrétne to, čo sa týka tohto zákona, neexistuje nikdy nulové riziko. To sme videli pri haváriách atómových elektrární alebo pri nejakých iných haváriách. Proste riziko nikdy nie je nulové. Jadrový odpad sa môže spracovávať buď spaľovaním, vysokotlakovým lisovaním alebo vytumináciou.
Pri spaľovaní vzniká popol a toto spaľovanie má výhodu v tom, že objem tohto radiačného odpadu sa znižuje v pomere 100:1, ale tá radiačná aktivita sa zachováva, len teda v menšom objeme a je potom menej náročné to skladovanie v zmysle objemu. Pri vysokotlakovom lisovaní sa objem zmenšuje v pomere 10:1. A to sú také fakty pri spracovávaní radiačného odpadu.
Keď som zisťoval pomery v Európe, tak som zistil, že z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie alebo z dvadsiatich ôsmich sú v štrnástich krajinách jadrové elektrárne. Len štyri krajiny z týchto v Európskej únii spracovávajú radiačný odpad spaľovaním, konkrétne Nemecko, Francúzsko, Švédsko a Slovenská republika. Z týchto štyroch krajín tri krajiny spracovávajú odpad spaľovaním. Ale spaľovaním, spaľovaním len vlastného odpadu. To znamená, že Nemecko, Francúzsko a Švédsko spracovávajú spaľovaním len svoj radiačný odpad. Jediná krajina, ktorá teda spracováva aj odpad z iných štátov, je Slovenská republika. Momentálne teda spracováva spaľovaním odpad z Českej republiky. Je už dojednaná zmluva aj s Talianskom. To sú, myslím, zmluvy z roku 2015 a minulého roku. Takže jediná krajina, ktorá spracováva odpad aj z iných krajín, je Slovenská republika
A v podstate dá sa povedať, že ten spracovaný odpad, ten popol pri spaľovaní je asi najväčším rizikom, rizikom zo všetkých tých možností spaľovania, teda spracovania radiačného odpadu. A preto ak existuje bezpečnejší spôsob spracovania radiačného odpadu, tak by sa mal uprednostňovať tento bezpečnejší spôsob, ktorý má menšie riziká. Ak teda existuje bezpečnejšia alternatíva, mala by dostať prednosť tá bezpečnejšia.
Naše úložisko je obrovské a bude stačiť na veľmi dlhú dobu, aj keby sme spracovávali odpad lisovaním, s jeho objemom by problém nebol. A k tomu by som povedal jeden taký príklad, že keď sa dá to spracovávať bezpečnejšie, tak to, alebo chovajme sa bezpečnejšie. V tomto zákone o radiačnej ochrane je aj jeden veľmi dobrý príklad, požiarne hlásiče. Požiarne hlásiče, to sú tie zariadenia, ktoré sú v strope budov, ktoré od určitej, a hlavne budov, kde je prístupnosť verejnosti, musia byť tieto požiarne hlásiče. Doteraz to boli hlásiče, ktoré pracovali na princípe amerícia berýlia, tam je určité žiarenie. To žiarenie pôsobí len na veľmi malú vzdialenosť, možno jedného, dvoch, troch milimetrov. Keď je v tej miestnosti dym, tak toto žiarenie neprenikne do detektora a spustí sa alarm. Ale nakoľko s týmito požiarnymi žiaričmi je problém pri spracovávaní, ony dokonca nemôžu byť ani ukladané na bežnom úložisku, ale musia ísť do hlbinného úložiska, lebo polčas rozpadu je tam tisíc rokov, tak je nová metóda, a teda sú nové výrobky, tieto požiarne hlásiče už nie sú na báze žiarenia, ale na báze elektromagnetickom. Čiže to elektromagnetické vlnenie, keď ten dym preruší, tak ten hlásič ohlási požiar. Čiže existuje bezpečnejšia alternatíva a tento zákon uzákoňuje, že sa má používať tento bezpečnejší prístup a bezpečnejší systém.
Takže aj týmto príkladom som chcel ukázať, že pokiaľ sa dajú riziká minimalizovať alebo zmenšiť, tak sa treba chovať tak, aby tie riziká boli čo najmenšie.
A ešte úplne na záver už nie celkom k radiačnej ochrane, ale k zákonu o zdravotnej starostlivosti a k e-zdraviu. Mal by som otázku na pána ministra. Obrátili sa na mňa psychológovia, ktorí tvrdia, že povinné zasielanie údajov o ich klientoch do NCZI je v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Keď majú napríklad klienta, ktorý si chce, u nich si dojedná konzultáciu psychologickú a dokonca si ju aj sám zaplatí, tak oni ho údajne musia hlásiť do NCZI a títo ľudia s tým majú problém, pretože nemusia dať tomu psychológovi súhlas s tým, aby jeho osobné údaje boli spracovávané a niekde ďalej zasielané. Tak psychológovia tvrdia, že s týmto majú problém a že podľa nich to nie je dobre vyriešené.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 12. 2017 16:14 - 16:15 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
K poslancovi Zelníkovi. Ja som to nekritizoval, nepovedal som, že to tak nemá byť. Ja len kritizujem to, že tá odpočítateľná odvodová položka, keď sa zruší, tak v podstate zaplatia viacej zamestnávatelia. Áno, bude to systémové, vráti sa to tam, kde sa to má. Ale v každom prípade to necháme zaplatiť niekomu, kto to niekoľko rokov neplatil a pomôže to tomu zdravotníctvu, hovoríme. Ale štát sa zbavuje svojej zodpovednosti, pretože znižuje to svoje percento. A jedná vec je, keď sa bavíme o nominálnych hodnotách, ktoré potom do toho zdravotníctva idú, pretože vieme, že populácia starne, chorobnosť sa zvyšuje, sú nové nároky na diagnostické liečebné metódy atď. Takže ja som presvedčený, že do toho zdravotníctva treba dávať stále viac a viac.
A to, čo hovoril poslanec Blanár, že to percento deformuje realitu. No, vôbec nedeformuje, pretože ak zamestnaní ľudia odvádzajú percento, tak potom je to porovnateľné s tým, čo štát odvádza za svojich poistencov. A v každom prípade, keď si pozriete tie tabuľky v tých rozpočtoch, odvody za ekonomicky aktívnych poistencov stúpajú významne a odvody za ekonomicky neaktívnych, teda tých nezamestnaných, klesajú v budúcom rozpočte o 83 mil. Takže to neni deformácia, skutočne to klesá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 12. 2017 16:04 - 16:10 hod.

Alan Suchánek Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, bavíme sa tu o tom, že či ponechať, alebo vypustiť odpočítateľné odvodové položky zo zákona. Dneska aj na zdravotníckom výbore sme počuli, že vypustenie týchto odpočítateľných položiek znamená krok proti pacientom, že tým vezmeme 100 mil. zdravotníctvu. Počuli sme, že je to nesystémový prvok a že teda ako taký, keďže je nesystémový, tak ho treba odstrániť. A k tomu môžem toľko len povedať, že, áno, ja osobne teda som za to, aby nesystémové veci sa odstraňovali a aby sme zavádzali len systémy a dobré systémy.
Ale k tomu musím povedať toľko, že som za, nech každý milión aj každých 100 miliónov, ktoré môžu do zdravotníctva prísť, tak nech prídu. Bolo to konštatované, sám minister zdravotníctva tento rok priznal, že v prepočítaní na počet obyvateľov, aké má, koľko má Slovensko, by v rozpočte pre zdravotníctvo malo byť na Slovensku o 500 mil. eur viac, ako skutočne na Slovensku je. A pritom počúvame, niektorí hovoria, že v zdravotníctve je dosť peňazí. Áno, viem, že systém nie je celkom efektívny, verím, že už dneska nejaké veľké rozkrádačky sa nebudú diať, a dúfam, že ani budúci rok a že systém treba napravovať. Ale ak nechceme, aby sa tie nožnice medzi Slovenskom a Českom roztvárali, tak my tam tie peniaze potrebujeme dať. Ale nemôžme na jednej strane tvrdiť, že preto zrušíme odvodovú odpočítateľnú položku, aby sme tam tých 100 mil. mohli dať, ale na druhej strane v podstate v rovnakom období znížime platbu za poistenca štátu zo 4 na 3,71. Čiže ubereme niekoľko, niekoľko 100 mil., aby sme tam potom dali jeden 100 milión.
Je to pomenované dobre, keď povieme, že odpočítateľná odvodová položka sa ruší preto, lebo bude zavedený 13. a 14. plat, ktoré budú oslobodené od odvodov. Takže tento, toto zrušenie tejto odvodovej odpočítateľnej položky je urobené preto, pretože prídeme na odvodoch za 13. a 14. platy. Ale znova chcem povedať, to, čo prídeme o tie, počítam nejakých 200, 300 mil., tým, že sme znížili platbu za poistenca štátu na 3,71, tak tieto milióny nám budú chýbať. Vieme dobre, že minimálne nejaká miliarda je skrytého dlhu v slovenskom zdravotníctve. Keď si porovnáme slovenské nemocnice, ako vyzerajú, ako sú vybavené, aj ako celý systém beží, tak je to skutočne pravda. A túto miliardu, ak tam nedáme, tak české zdravotníctvo, a už nehovorím o európskom vôbec, nebudeme dobiehať. Tie nožnice alebo ten rozdiel sa nielenže nebude udržovať, ale sa bude zväčšovať. Tie nožnice sa budú roztvárať.
Európska komisia povedala približne pred mesiacom, že Slovensko dáva alebo na Slovensku sa dáva na zdravotníctvo 6,6 % HDP proti 9,9 % priemeru Európskej únie. A v nominále proti priemeru Európskej únie je to na Slovensku nejakých tisícpäťsto-, asi, -štyridsať eur, kdežto priemer Európskej únie je 2 900 eur. Čiže takmer polovica.
Ak chceme mať modernú európsku medicínu, tak s týmto musíme robiť a niečo, s tým musíme niečo urobiť a nemôžme sa tváriť, že nominálne je tam, síce dostaneme, dostaneme rovnaké peniaze ako minulý rok, ale nebodaj o 129 mil. viac, a preto budeme spokojní a môžme znížiť percento. To nie je dobrý systém. Vieme, že naše, že náš zdravotný systém je, aj poisťovací, je solidárny, ale tá solidárnosť je taká mnohonásobná. Keďže za pracujúcich, aj pracujúci si odvádza 14 %, aj zamestnávateľ zaňho odvádza a za ekonomicky neaktívnych štát odvádza percento, s ktorým si vždycky minister financií robí to, čo chce, aby mu to v tom rozpočte vyšlo a stámilióny lietajú hore-dole.
Ak chceme v tom zdravotníctve skutočne niečo urobiť, tak to 4 %, to je úplne minimum. Zdravotníci sa väčšinou zhodujú na tom, že optimálne - optimálne? - také minimálne by malo byť 5 %, a preto určite táto odpočítateľná odvodová položka, tých 100 mil., zdravotníctvu môže pomôcť, nemusí. Samozrejme, na toto zdravotníctvo nezájde, ak by tam aj nebola, pretože budúci rok, a ja som si takmer 100-percentne istý, že budúci rok niekedy v septembri, v októbri budeme tu znovu sa baviť o tom, že budeme navyšovať percento za poistencov štátov a bude to cez 5 % na nejaké posledné dva, tri, možno štyri mesiace, aby sme do systému naliali nejakých 200 až 300 mil.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 12. 2017 10:49 - 10:50 hod.

Alan Suchánek
Ďakujem za slovo.
Vierka, ďakujem za prednesenie histórie a významu neziskoviek a za to, že si popísala problémy, s ktorými sa enočky boria. A je ozaj dôležité, aby neziskovka, pokiaľ tam napríklad len úradník spraví takú chybu, ako si popísala, nemusela zo zákona zaniknúť. A o tom svedčí teda aj množstvo prípadov, o ktorých si teraz práve hovorila, kde došlo v podstate ku zrušeniu enočiek a zániku.
Ďakujem.
Skryt prepis