Videokanál poslanca

Ďakujem za reakcie.
K pánu Bastrnákovi by som povedal len toľko, že myslím si, že v zdravotníckom výbore sa k tomuto ešte budeme mať príležitosť vrátiť a že to tam môžme celé prediskutovať.
K pánovi Blanárovi môžem povedať jedine toľko, že nič nezamlčujem ani nezahmlievam. Už ten výsledok, prečo tu dneska sedíme a dofinancovávame 100 mil. eur, hovorí pre to, že to bolo nedostatočne financované. To, že sa tam zrušili tie stropy a že sa predpokladalo, že príde viac, to je pravda. Ale keby ste mali pravdu vy, tak tu dneska nesedíme a už vôbec nedávame 100 mil., ale možno tých 16 alebo niekoľko. Takže vaše argumenty, žiaľ, neberiem.
A k poslankyni Cigánikovej by som povedal. Ja som nepovedal, že všetko má ísť do Všeobecnej zdravotnej. A vôbec som nepovedal, že všetko má ísť do jednej. Ja som len povedal, že za poistencov štátu, ktoré platí štát, že tí by mali ísť do tej všeobecnej, som nepovedal, že všetko alebo celých 100 mil. má ísť do Všeobecnej zdravotnej, len za tých, za ktorých štát platí a o ktorých sa má povinnosť postarať. Takže to je trošičku rozdiel.
A ešte tú druhú vec. Áno, je pravda a v tom súhlasím, pokiaľ by som bol presvedčený, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je také isté vedenie, ako dovolilo Kostku atď., tak by som toto nikdy nenavrhol. Verím a som presvedčený, že toto vedenie je iné a že to nepripustí to, čo sa udialo.
A poslankyni Grausovej ďakujem za podporu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne a vážení poslanci, v rozprave chcem vystúpiť za prvé preto, že zdravotníctvo potrebuje dofinancovať. V podstate už minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo a v tom pôvodnom návrhu bolo, že štát by mal za svojich poistencov odvádzať 4 %, tak sme upozorňovali, že tie 4 % budú málo, že v predchádzajúcom roku priemerná platba za poistenca štátu bola 4,41 %. V tej dobe, keď sa schvaľoval tento rozpočet, tak už bolo jasné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má problém, pretože nevytvorila technické rezervy tak, ako ich mala tvoriť, a ukazovalo sa, že s tým bude treba niečo robiť, že je to závažný problém. Vyriešilo sa to teda tak, že Všeobecná zdravotná išla do ozdravného plánu.
Čo sa však ale ešte udialo. Pán poslanec Blanár prišiel s návrhom, aby sa platba za poistenca štátu znížila zo 4 % na 3,78 %. Čiže ešte menej, ako bolo predpokladané. Je pravda, že v podstate o takúto sumu, o ktorú dostali poisťovne menej, čiže išlo asi o 70 mil. eur, dostalo ministerstvo zdravotníctva 70 mil. z rezervy ministra financií na kapitálové výdavky. Ten dôvod bol jasný. Všecky nemocnice a vôbec zdravotníctvo na Slovensku má obrovský skrytý dlh, budovy sú staré, v nedostatočnom technickom stave, vybavenie nemocníc je zastaralé, tak ako to konštatoval aj národný kontrolný úrad, takže jednoznačne bolo potrebné tieto kapitálové rezervy do týchto nemocníc nasmerovať.
V predvolebnom období, keď už bolo a sa v podstate všetci na tom zhodli, že zdravotníctvo je v kríze, že to bude premiérska téma a že bude to treba hodne financovať alebo dofinancovávať toto zdravotníctvo, tak premiér sľuboval na základe toho, že experti povedali, že asi 20 rokov by bolo treba dať ročne, počas 20 rokov ročne 100 mil. eur na tento skrytý dlh slovenského zdravotníctva. A premiér to sľuboval, že pokiaľ budú vo vláde, tak 100 mil. ročne dajú. Takže tento sľub plní čiastočne, že vláda, alebo teda minister financií dal, dal na kapitálové výdavky ministerstvu 70 mil. Nie 100, 70, dobre, ale aspoň niečo. Ale tá platba za poistenca štátu bola znížená na 3,78 %. Upozorňovali sme, že to bude málo, aj sa tak ukazuje.
My sme dávali návrh v lete, aby sa toto dofinancovanie zdravotníctva udialo, samozrejme, my by sme neboli mohli tento náš návrh robiť v skrátenom legislatívnom konaní, preto sme to dávali už v lete a tiež bol ten istý zámer, aby sa posledné dva mesiace v roku mohlo zdravotníctvo dofinancovať a aby do Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritiekli ďalšie financie, ktoré tam potrebuje. Myslím si, že celé sa to deje preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, na začiatku roku hrozilo, že bude v platovej neschopnosti, a do Všeobecnej zdravotnej poisťovne išli nejaké preddavkové platby. Keby sa teraz toto zdravotníctvo nedofinancovalo, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa by bola pravdepodobne zase v týchto istých problémoch na konci roku.
Takže myslíme si, a ja osobne takisto, že toto dofinancovanie je veľmi dôležité aj na základe toho, ako bolo v tom septembri pri tých výstupoch ekonomických, že bude treba do zdravotníctva aj do poisťovní doplniť 100 mil. eur.
K tomu mám teraz taký jeden problém. Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodárila nevyrovnane, vytvorila jeden obrovský dlh, ukázalo sa, že má asi 112 mil. mínus. Súkromné zdravotné poisťovne ovšem hospodárili so ziskom. Dôvera mala zisk za predchádzajúci rok približne 12,7 mil. a Union 1,9 mil. Tu vidím ale jeden obrovský problém. Dôvera odviedla zisk svojim akcionárom vo výške 400 mil. a teraz v podstate 10 rokov bude splácať svojim, bude toto, čo odviedla, splácať úver v podstate asi 30 mil. ročne. My si myslíme, že z povinného zdravotného poistenia by sa zisk vytvárať nemal. Zisk by sa mal a mohol vytvárať len z nejakých prevádzkových peňazí a hlavne teda z nejakých poistných balíkov, ale nie z povinného zdravotného poistenia.
A teraz k tomu problému, ku ktorému dám potom neskôr aj pozmeňovací návrh. Týchto 100 mil., ktoré teraz natečú za posledné dva mesiace do zdravotnej starostlivosti alebo do zdravotných poisťovní, týchto 100 mil. bude rozdelené medzi všecky tri poisťovne. Keďže Všeobecná zdravotná má približne dve tretiny poistencov, tak asi dve tretiny tejto sumy pôjdu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, asi tretina pôjde do Dôvery a alikvotná časť aj do Unionky. Tieto poisťovne vytvárali v predchádzajúcich rokoch zisk, takže zdá sa, že tieto zdravotné poisťovne by toto dofinancovanie asi ani nepotrebovali. Aj keď je pravda, že Dôvera deklarovala na začiatku tohto roka, keď platovým automatom sa zdvihli platy lekárom a sestrám, že, dobre, dá vyššie platby pod podmienkou, že štát dofinancuje zdravotníctvo a že ak nedofinancuje, tak bude tieto zvýšené platby pýtať späť. Cez to všecko si ale myslím, že týchto 100 mil. by malo byť nasmerovaných hlavne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A tá naša myšlienka je asi taká, že keď štát má povinnosť platiť za svojich poistencov štátu, to znamená, za deti, za dôchodcov, že by mal mať aj právo povedať, že za týchto ľudí platíme my a za týchto ľudí by sme mali povedať, aj kde to budeme platiť. Pretože akokoľvek Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva najvyššie platby, či už je to na poistenca, či je to za zdravotnícky výkon a v podstate všetci lekári sú radšej, keď majú poistencov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože tie podmienky pre nich sú ďaleko výhodnejšie. Tak preto tento náš návrh smeruje asi k tomu, že by sa uzákonila aspoň na prechodnú dobu, pretože vieme o tom a minister to aj deklaroval, že pracuje na takých podmienkach, aby sa nemohol z povinného zdravotného poistenia vytvárať neprimeraný zisk. Pokiaľ takéto opatrenie nebude platiť, tak by sme navrhovali, aby platil to, že štát za svojich poistencov bude platiť do štátnej zdravotnej poisťovne.
A má to, nie je tam ani rozpor s ústavou, pretože keď si v podstate spomeniete, tak za platnosti tej istej ústavy to bola kedysi len jedna zdravotná poisťovňa a medzitým sa ústava nemenila, takže v rozpore s ústavou, s ústavou to nebude. Nebude to ani v rozpore s názorom Európskej únie, ktorá teda tvrdí, že pri zdravotnej starostlivosti, ktorú štát má teda povinnosť zabezpečiť, nejde o hospodársku súťaž, čiže ani takéto problémy tam nevidíme. Ako som už teda povedal, toto opatrenie by bolo len dovtedy, kým ministerstvo zdravotníctva nepripraví tie opatrenia, ktoré by zakázali neprimeraný zisk zdravotným poisťovniam.
Okrem toho ešte ako som hovoril, že z povinného zdravotného alebo z tých povinných odvodov na zdravotné poistenie by sa nemal tvoriť zisk. Tie zdravotné poisťovne by mali vytvárať poistné balíky, samozrejme, je to naviazané na ďalšie veci, kde by bolo treba, aby štát povedal, čo je štandard a čo už potom z toho vyplýva, že bude nadštandard, a z týchto poistných balíkov kde by potom poisťovali aj nejaké nadštandardy a títo pacienti by si to priplácali, tak z toho, prosím, z toho môžu poisťovne tvoriť zisk.
Takže ak dovolíte, ja by som teraz prečítal ten náš pozmeňujúci návrh vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 626).
V čl. I sa na začiatku vkladajú body 1 až 4, ktoré znejú:
1. V § 7 ods. 1 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopÍňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
2. V § 7 ods. 2 sa mení tento paragraf a znie: "Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prvá veta a druhá veta neplatí, ak poistenec zmenil zdravotnú poisťovňu z dôvodu, že sa stal nezaopatreným rodinným príslušníkom na účely vykonávania osobitných predpisov^3a) alebo preto, že vznikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7. V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a 5 v priebehu tohto istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy, okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
3. V § 7 ods. 8 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopĺňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
4. V § 11 sa v odseku 8 na konci textu dopÍňa veta, ktorá znie: „Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7, ak nebola podaná prihláška v zdravotnej poisťovni, v ktorej má štát majetkovú účasť na základnom imaní vo výške 100%."
Odôvodnenie: Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Štát v zmysle čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky je garantom práva na ochranu zdravia a zodpovedá za naplnenie ústavného práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V zmysle tohto ústavného mandátu má povinnosť usilovať sa o čo najefektívnejší systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Svoju ústavnú povinnosť si okrem iného plní zriadením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriadením minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ústava Slovenskej republiky umožňuje viaceré systémy zabezpečenia tejto ústavnej povinnosti. Ústavne konformným je aj systém jednej zdravotnej poisťovne, tak ako to bolo pred pripustením systému viacerých poisťovní v Slovenskej republike. Citované ustanovenie nezasahuje do práva poistenca na slobodný výber poisťovne. Poistenec má možnosť stať sa platiteľom poistného a vybrať si zdravotnú poisťovňu, ktorú preferuje. Ak sa štát rozhodol platiť za vymedzené skupiny osôb poistné ako výlučný platiteľ poistného, má bez akýchkoľvek pochýb právo určiť, v ktorej poisťovni uvedené osoby poistí. Štát je povinný správať sa racionálne a využívať svoje vlastné organizácie na správu majetku spočívajúceho vo finančných hodnotách. Zmena zákona je aktuálnejšia vzhľadom k navrhovanej úprave zvýšenia príspevku štátu na poistencov štátu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sú na účely tohto zákona majetkom štátu veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu per analogiam je štát povinný aj ako platiteľ poistného uplatňovať pri správe majetku štátu zásady hospodárnosti, užívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho zneužitiu alebo zmenšeniu. V situácii, keď existuje štátna zdravotná poisťovňa, ktorá všetky obdržané finančné prostriedky používa na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, nie je racionálne odovzdávať finančné prostriedky štátu súkromným spoločnostiam, ktoré uvedené finančné prostriedky štátu využívajú aj na vyplácanie zisku.
Ďalším racionálnym dôvodom je kvalitné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov štátu. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila v roku 2016 na liečbu jedného poistenca v priemere 925 eur, čo je oproti ostatným zdravotným poisťovniam o stovky eur viac. Ako jediná zdravotná poisťovňa zazmluvňuje optimálnu sieť na okresnej úrovni, vo svojom zmluvnom portfóliu má takmer 9-tisíc zdravotníckych zariadení, viac ako 29-tisíc lekárov či vyše 2-tisíc lekární. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá ani najdrahšiu prevádzku. Náklady, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou, nepresiahli v minulom roku 35 eur na jedného poistenca, čo je o desiatky eur menej oproti ďalším dvom poisťovniam. Poisťovňa Dôvera, v prospech ktorej priamo intervenovali tretie strany - organizácie ako INEKO a HPI, napadla na Európskej komisii Slovenskú republiku pre prevod poistného práva v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pre kapitálové akcie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež pre zavedenie systému vykonávania rizík "Risk equalisation scheme" (ďalej len "RES") v Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskej komisie potvrdilo, že v prípade Slovenska ide pri zdravotnom systéme o regulovaný systém, ktorý nemá hospodársku povahu. Vyššie citované opatrenia Slovenskej republiky Európska komisia nepovažovala za rozporné s legislatívou Európskej únie. Podľa rozhodnutia z 15. 10. 2014 o opatreniach, ktoré poskytla Slovenská republika v prospech Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Komisia konštatovala, že existencia niekoľkých verejných a súkromných subjektov pôsobiacich v sektore povinného zdravotného poistenia sama osebe nepoukazuje na hospodársku povahu ich činností v systéme, kde - ako je vysvetlené v odôvodneniach 85 až 87 - prevládajú sociálne znaky a ciele systému, kde ústredným prvkom fungovania systému je zásada solidarity a kde je štátny dohľad nad týmto systémom prísny. Takýto výklad by prisúdil neprimeraný význam skôr organizačným opatreniam, ktoré si vybral členský štát pri riadení časti svojho systému sociálneho zabezpečenia, než podstate daného systému.
Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ani existencia priestoru pre hospodársku súťaž v systéme zdravotného poistenia, ani skutočne fungujúca hospodárska súťaž, aj keby jej existencia bola zámerom zákonodarcu a potvrdili by ju súdy, nemusí nutne poukazovať na hospodársku povahu dotknutej činnosti. Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pre určenie toho, či povaha činností vykonávaných v rámci zákonného systému zdravotného poistenia, ktorý podobne ako slovenský systém poskytuje určitý priestor pre hospodársku súťaž, je hospodárska alebo nehospodárska, sú rozhodujúcimi prvkami: povaha a úroveň tejto hospodárskej súťaže, okolnosti, za ktorých sa táto hospodárska súťaž uskutočňuje, a prítomnosť a význam ďalších dôležitých faktorov. V tomto prípade nie je dovolený ten druh hospodárskej súťaže, ktorý je pre spotrebiteľov najzaujímavejší, teda cenová súťaž v oblasti výšky príspevkov, pretože poskytovatelia zdravotného poistenia v Slovenskej republike nemôžu meniť výšku príspevkov poistencov, ktorá je pevne stanovená zákonom. Priestor pre súťaž v oblasti kvality je okrem toho pomerne obmedzený, pretože v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia sa počíta s veľmi širokým spektrom zákonných plnení, ktoré sú rovnaké pre všetkých poistencov, v dôsledku čoho ostáva len malý priestor pre poskytovateľov poistenia, v ktorom môžu súťažiť o klientov na základe ponuky doplnkových bezplatných plnení. Poskytovatelia zdravotného poistenia si navzájom nekonkurujú, keďže nemajú nijakú možnosť ovplyvňovať tieto zákonné plnenia ani poskytovanie povinných zákonných plnení v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, čo je ich hlavnou funkciou.
Po tretie, Komisia sa domnieva, že nehospodárska povaha činnosti povinného zdravotného poistenia nie je ovplyvnená skutočnosťou, že zdravotné poisťovne si konkurujú v oblasti kvality a v oblasti efektívneho obstarávania nákupom kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti a súvisiacich služieb od poskytovateľov za konkurenčné ceny. Takto zdravotné poisťovne prostredníctvom činnosti, ktorú možno oddeliť od ich zmlúv s poistencami v rámci povinného zdravotného poistenia, obstarávajú vstupy potrebné na to, aby mohli plniť svoju úlohu v tomto systéme. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak má systém povinného zdravotného poistenia z dôvodu svojich základných znakov nehospodársku povahu, obstarávanie vstupov potrebných pre fungovanie tohto systému má tiež nehospodársku povahu.
Po štvrté, skutočnosť, že podľa právnych predpisov v oblasti povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike sa poskytovateľom zdravotného poistenia umožňuje dosahovať zisky a rozdeľovať ich časť svojim akcionárom, nemení nehospodársku povahu ich činností, pretože ich vykonávajú v systéme, v ktorom je výrazná prítomnosť všetkých spomínaných znakov naznačujúcich nehospodársku povahu činností. Skutočnosť, že poskytovatelia zdravotného poistenia môžu dosahovať zisky a časť z nich rozdeľovať, nemôže sama osebe zvrátiť prevahu sociálnych znakov a cieľov systému, zmeniť jeho ústrednú úlohu, ktorou je zásada solidarity, ani sa dotknúť striktnej miery regulácie a dohľadu štátu, za ktorých funguje.
Komisia v súvislosti s touto štátnou reguláciou pripomína, že možnosť dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je ohraničená a obmedzená zákonnými povinnosťami, ktoré poisťovniam v Slovenskej republike ukladá štát a ktorých účelom je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia so všetkými jeho prevládajúcimi sociálnymi a solidárnymi cieľmi. Sloboda dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je teda v sektore povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike podstatne obmedzenejšia ako v bežných obchodných sektoroch a je podriadená dosiahnutiu sociálnych a solidárnych cieľov.
V nadväznosti na navrhované úpravy sa primerane upraví aj názov návrhu zákona a úvodná veta článku I. Doterajší text článku I sa primerane označí. Článok II sa mení a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2017 s výnimkou článku I bod 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018."
Odôvodnenie: Navrhuje sa primeraná legisvakačná doba pre článok I bod 1 a 2.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, ak tu ešte niekto je hore, v súlade s § 80 ods.1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 619. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel na vystúpenie poslanca Blanára ohľadom nedostatku špecialistov. Tým, že došlo k zvýšeniu platov lekárov v nemocniciach, ktorí teda majú garantované platy, a tie platy sú už dneska na takej, dá sa povedať, slušnej úrovni, tak došlo k takej situácii, že ešte donedávna bol záujem o..., hlavne u špecialistov ísť do súkromnej, do súkromnej ambulancie. Dneska toto prestáva byť zaujímavé, pretože súkromníci majú určité limity, nadlimity nie sú, nie sú dostatočne platené a nie je záujem mladých lekárov z nemocníc odchádzať do súkromného sektora, pretože má tam riziko, musí sa starať o seba, o zdravotnú sestru, daňové priznania, proste celú túto agendu musí viesť, a pritom sa zdá, že zarobí možno menej ako v tej nemocnici, kde má v podstate o všetko postarané, a on sa stará len o tú svoju medicínsku stránku. Takže toto začína byť skutočným problémom a bude asi aj problém týchto špecialistov z tých nemocníc dostať. Možnože to bude dobré a že nejaký presun potom do tých, do toho, do toho sektora nemocničného sa bude diať.
Tam by som ešte chcel upozorniť na jednu vec, súkromní lekári a hlavne špecialisti, nemusia sa zúčastňovať tých ústavných pohotovostných služieb na tých oddeleniach, hoci cez deň sú v sieti, berú od poisťovne platby, ale v tých nočných službách nemusia, do tých nočných služieb, do tých nemocníc nemusia chodiť. Ja si myslím, že toto by tiež bola určitá cesta, pretože tí lekári nemocniční sú potom neúmerne zaťažení, a myslím, že by mali ďaleko menej služieb, keby aj títo špecialisti sa museli zúčastňovať na tých službách. Minimálne v tých, v tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko v rozprave chcem vystúpiť a chcem sa pána ministra spýtať na jeden moment, ozaj len veľmi krátko, ale zdá sa mi ten moment dosť dôležitý.
V zákone je povedané, že ambulantné hodiny všeobecného lekára budú v počte 30 ordinačných hodín v týždni a minimálne dvakrát do týždňa musia tieto ordinačné hodiny do 14.00 hod. To znamená, že z piatich dní v týždni dvakrát bude mať ten praktický lekár alebo všeobecný lekár svoju ambulanciu otvorenú od 7.00 hod. alebo od 8.00 hod. do 14.00 hod. a trikrát pravdepodobne menej ako do 14.00 hod., skôr teda do 13.00 hod.
A ja sa chcem spýtať, keďže tá lekárska služba, tá LSPP-čka bude otvorená od 16.00 hod. do 23.00 hod., vzniká tam okno, kde pacient nebude mať dostupnú zdravotnú starostlivosť medzi tou 13.00 hod. až 14.00 hod. až do 16.00 hod. Toto okno, ja viem, aj dneska je to tak, obvodní lekári väčšinou končia okolo 12.00-13.00 hod., o 14.00 hod. tam už určite nikoho nenájdete. A aj dneska je to problém a tento problém bude pokračovať. (Ruch v sále.) Určite aj technicky môže byť problém to zrealizovať, pretože v tých miestnostiach alebo v tých miestach, kde tie LSPP-čky pôsobia, väčšinou tam nejaká ambulancia beží. Ale obyčajne tá ambulancia nebeží, alebo nejaký lekár tam ordinuje, obyčajne nie je dlhšie ako do 14.30-15.00 hod.
Takže ja by som navrhoval, aby sa toto okno nejakým spôsobom vyriešilo. Určite niekde tam od tej 23.00 hod. do rána je tiež okno, bude ho zastupovať urgentný príjem, ale v takomto prípade tí, hovoríme o tom 1 %, ale medzi, medzi nejakou 12.00 hod. alebo 13.00 hod. a 16.00 hod. to nebude asi 1 %. To bude určite viacej ľudí, ktorí majú problém. A v tomto okne je problém vyriešiť, vyriešiť nejaký zdravotný problém aj akútny. Takže chcel by som na to upriamiť pozornosť a zamyslieť sa nad tým, či by sa nedokázalo nájsť riešenie, aby sme toto ľuďom umožnili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Edo, dobré vystúpenie, plné argumentov. Zdôraznil si doporučenie Rady rozpočtovej zodpovednosti štátu, aj doporučenie Európskej komisie. A zaznelo aj to, že prečo by sa nemali použiť dodatočné financie na zdravotníctvo, na školstvo, takisto sú tam problémy. Dokonca to mala byť priorita.
Ale ja by som pridal ešte jeden argument. V zdravotníctve je dlh okolo miliardy, a to je len taký, o ktorom dneska vieme, o skrytom dlhu nebudem ani hovoriť. Len nemocnice majú okolo 600 mil. dlh, a pritom doteraz minister financií nepristúpil k oddlženiu a odôvodnil to tým, že zdravotníctvo a minister financií musia najprv ukázať a dokázať, že vie zaviesť v zdravotníctve efektivitu a plniť to tak, ako treba. A ja tu vidím veľkú paralelu, lebo aj minister financií sa musí chovať zodpovedne a ja si myslím, že aj každá vláda, aj vládna koalícia sa musí chovať zodpovedne. A pri tých diaľniciach sa veľakrát ukázala neefektivita, predraženie, nepripravenosť. Ja si myslím, že tu je veľká paralela s tým, ako sa chová minister financií. K financiám sa treba chovať veľmi zodpovedne.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie, ale cítil som tam aj podporu. A práve chcem ešte na pána generálneho prokuratúra, je viem, že to nebolo vaše rozhodnutie, že to bolo rozhodnutie vášho prvého námestníka pána Vaneka, ale Generálna prokuratúra je monokratický orgán takže je to v podstate aj vaše rozhodnutie.
Ale to najdôležitejšie, čo som ja z toho chcel, že uplynulo 14 mesiacov, ja si myslím, že 14 mesiacov na preverenie jedného obstarávania, ktoré bolo preverené v tom roku 2012, že bol dostatočný čas na to, aby už nejaký záver z toho bol. A na vypracovanie nového znaleckého posudku a posúdenie stavu zase za 14 mesiacov, si myslím, že to je práve to, čo tu zaznelo, a povedali ste to aj vy, samozrejme, v trošku v iných prípadoch ste to mysleli, ale tie prieťahy, a či nehrozí premlčanie, to boli tie moje otázky, ja dúfam, že to budete vedieť hravo zodpovedať.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor a vážení kolegovia, kolegyne, pán generálny prokurátor, veľmi pozorne som počúval vaše vystúpenie, a kompletne teda ako ste sa tomu venovali, a vo väčšine vecí som s vami súhlasil.
Veľmi ma zaujali, zaujala tá stať, kde ste tam ešte hneď zo začiatku hovorili o prieťahoch v konaní a o premlčaní. Potom jeden z predrečníkov, pán poslanec Baránik, spomenul taký termín, že zametanie pod koberec. Pri týchto troch termínoch by som sa zastavil. Prieťahy v konaní, premlčanie a zametanie pod koberec.
V apríli 2016, ešte v prvej polovici apríla 2016 Generálna prokuratúra, teda konkrétne váš prvý námestník pán Vanek zrušil obvinenie pre deväť osôb pri verejnom obstarávaní na CT prístroj v piešťanskej nemocnici. Toto verejné obstarávanie, tam išlo o rok 2014. Podľa generálneho, Generálnej prokuratúry jedným z hlavných pochybení v konaní bolo nedostatočné ustálenie hroziacej škody vzhľadom na nepoužiteľnosť znaleckého posudku. Chcem ešte pripomenúť, že tento znalecký posudok nevypracoval nejaký jednotlivý znalec, ale to vypracoval znalecký ústav a predstaviteľ tohto znaleckého ústavu sa vyjadril, že si plne za týmto znaleckým posudkom stojí a že, konkrétne, budem konkrétny, nemohol porovnávať len s cenami na Slovensku alebo s cenami na Slovensku, ale že musel zobrať do úvahy aj ceny v Českej republike, pretože to bolo obdobie, keď na Slovensku sa CT prístroje nepredávali, alebo možno tam bol jeden-dva prípady. A okrem toho ja ešte dodám, že čo by tak asi bol býval zistil, keby to bol porovnával s cenami na Slovensku, pretože všeobecne sa vedelo, že tie ceny na Slovenskú sú, minimálne povedané, premrštené. Čiže bol by porovnával premrštené ceny s premrštenými cenami. K čomu by to bolo. Tu ešte by som doplnil, že keď znalecký posudok bol nedostatočný, tak vždycky sa to dá vyriešiť aj takou kratšou cestou, a nie rovno zrušiť obvinenie a naťahovať čas. Pretože znalecký posudok sa dá doplniť, znalec sa dá dovypočuť a dá sa to, dá sa to veľmi efektne a rýchlo urobiť. Po tomto zrušení obvinenia pre tých 9 osôb hovorkyňa Generálnej prokuratúry povedala, že vo veci sa naďalej koná a trestné stíhanie je vedené naďalej.
Tu by som ešte položil ešte jednu ďalšiu, ďalšiu vec alebo spomenul jednu ďalšiu vec. My sme, poslanci za naše hnutie, spravili tlačovú, tlačový brífing a sme práve na toto poukazovali, že máme veľké podozrenie, že táto kauza sa zametá pod koberec. Veľmi krátko na to ma premiér obvinil a vyzval ma, aby som vrátil ocenenie Bielu vranu. Na to potom reagoval generálny prokurátor, myslím, konkrétne vy osobne a povedali ste, že aj verejné obstarávanie v roku 2012 dáte preveriť. A tu by som sa zastavil a by som vám položil otázku. Uplynulo 14 mesiacov od toho, čo bolo zastavené Generálnou prokuratúrou, alebo teda zrušené obvinenie a v podstate aj 14 mesiacov odvtedy, čo ste dali preskúmať aj verejné obstarávanie v roku 2012, a tá moja otázka v týchto dvoch kauzách znie, je to zametanie pod koberec, sú to prieťahy v konaní alebo nebodaj bude aj premlčanie?
Ďakujem.

To máte pravdu, že minister s tým v podstate súhlasil. Máte pravdu aj to, že sa zvýšili odvody tých vysoko alebo dobre zarábajúcich, vysokopríjmových občanov. Ale tak ako som to už pred tým povedal, ročne vznikala v zdravotníctve strata 100 mil. eur. Bolo jasné, že tí, že tie vysokopríjmové osoby nemôžu nahradiť 100 mil. A mechanizmy, ktoré mal, alebo teda zvýšenie efektivity a zlepšenie fungovania zdravotníctva, ktoré, ktoré mal priniesť nový minister, sa, samozrejme, nemohli, ale ani nemôžu v tomto roku prejaviť v takej miere, aby to mohlo spolu s týmto urobiť 100 mil. To znamená, že už vtedy ten štátny rozpočet, a to všetci vedeli, že ročne ten dlh narastá o 100 mil., že toto nemôže byť vykryté. A dneska sa ukazuje, že je to presne tak. (Reakcia z pléna.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prepáčte mi, ale na úvod budem možno trošku surový.
Vieme povedať, koľko stojí kilometer diaľnice. Vieme určiť, koľko stojí kilo hovädzieho, ale nevieme, koľko stojí kilo človeka. Možno to je problém a možno preto nikdy nevieme presne povedať alebo aspoň približne, že koľko peňazí by malo ísť do zdravotníctva.
Vieme, že nemocnice produkujú ročne 100 mil. euro dlh. Alebo sekeru. Napriek tomu dáme do zdravotníctva ročne o 100 mil. eur menej ako treba, a čakáme, čo sa stane. Všetky vlády sa vždy tvárili, že minister už konečne niečo vymyslí, riaditelia ušetria a všetko bude v poriadku a bude nám to stačiť. Takýto zázrak sa však nikdy nestal. Boli ministri, ktorí sa snažili niečo urobiť, ale aj takí, ktorí nerobili nič a starali sa len o biznis určitej skupiny ľudí.
Keď štatistiky ukázali, že naši žiaci majú nedostatočné vedomosti, a že naši občania sú viac chorí ako občania vo vyspelých krajinách kúsok od nás, že naši občania chorejú v mladšom veku ako v týchto krajinách, dokonca že zbytočne zomierajú, tak sa začalo biť na poplach a rozprúdila sa dosť veľká celospoločenská diskusia. Tak sa stalo, že pred voľbami sa zdravotníctvo začalo chápať ako priorita, dokonca sa hovorilo o tom, že je to premiérska téma. Odborníci hovorili, že v zdravotníctve, v úrovni zdravotníctva veľmi zaostávame za Českou republikou (zaznievanie gongu), že v našom zdravotníctve a hlavne v nemocniciach je obrovský skrytý dlh, že keby sme dávali 100 mil. eur ročne na vybavenie, rekonštrukciu a zlepšenie stavu nemocníc, tak 20 rokov by to trvalo, kým by sme dobehli Českú republiku. Dokonca pred voľbami premiér sľuboval, že keď SMER bude vo vláde, tak tých 100 mil. ročne na vybavenie a rekonštrukciu nemocníc dá.
Po voľbách prišiel do zdravotníctva, do rezortu nový minister, manažér, a môžem povedať, že má snahu posunúť zdravotníctvo dopredu, zlepšiť jeho efektivitu, dotiahnuť veci, ktoré už mali dávno fungovať. Ale ako to vidím ja, tak nemá podporu premiéra ani ministra financií. A dokazuje to aj štátny rozpočet na rok 2017. Ešte predtým, ako budem hovoriť k tomuto zákonu, by som chcel povedať pár všeobecne známych čísiel.
Približne 68 % príjmov zdravotného poistenia ide z odvodov zamestnaných ľudí, teda odvádzajú to zamestnanci, zamestnávatelia, samostatne zárobkove činné osoby a nerezidenti. Týchto 68 % tvorí okolo 2,8 mld. eur. Podiel štátu na zdravotnom poistení za svojich poistencov je 32 %, asi 1,3 mld. Keď to premeníme na financie, tak v roku 2015 zamestnaný odviedol 1 160 eur za rok. Štát zaplatil za svojho poistenca okolo 440 eur. Je to dosť veľký nepomer. Solidarita je dobrá a potrebná, to je pravda. Zamestnaní a tí, čo odvádzajú zo svojich, zo svojich príjmov, sú solidárni s tými, ktorí buď nemajú šťastie, aby mohli pracovať, alebo sú chorí, alebo nechcú pracovať, alebo už majú dôchodkový vek. Tam je to všetko v poriadku.
Ale títo, títo pracujúci musia byť solidárni aj so štátom, pretože štát si upravuje odvody za svojich zamestnancov tak, aby mu to vyhovovalo v jeho štátnom rozpočte. Preto stojí aj za zmienku taká otázka, že či by štát nemal odvádzať také isté percento za svojich poistencov, ako odvádzajú zamestnanci. Štát odvádza za svojich poistencov 4 % a minister financií sa potom pri zostavovaní rozpočtu s týmto percentom hrá, prípadne obyčajne nebýva nikdy vyšší tento rozpočet alebo toto percento, a keď sa na konci roka ukazuje, že v poisťovniach je málo peňazí, tak potom minister financií nejako tak tú stratu sa snaží trošku dorovnať alebo aspoň trošku vylepšiť, aby to, aby to ako-tak vyšlo. A k tomu ešte sa stane také, že sociálna vláda dá svojim občanom sociálne balíčky alebo zvýši minimálnu mzdu, ale peniaze, ktoré by spolu s týmto mali ísť do zdravotníctva, už nepošle. Môžme sa baviť o tom, že či v zdravotníctve je peňazí veľa alebo málo, či je ich dosť, alebo ich je nedostatok. Ak porovnáme financie, alebo teda rozpočet pre zdravotníctvo v Českej republike v prepočte na počet obyvateľov, ako má Slovenská republika, tak v zdravotníctve chýba asi 530 mil. eur na Slovensku. Z toho jasne vyplýva, že tých zdrojov na Slovensku asi dostatok nebude. A to nehovorím o tom, že v tej Českej republike ten systém je funkčnejší a efektívnejší.
A keď vieme, že ročne nám chýba 100 mil. eur v zdravotníctve, a nasledujúci rok do štátneho rozpočtu dáme o 120 mil. eur menej ako prechádzajúci rok a potom sa čudujeme, že sa nám tu kumuluje sekera a že dneska máme len v štátnych nemocniciach sekeru okolo 600 mil. Potom, samozrejme, za roky sa to zbiera, začína byť obrovská insolventnosť v zdravotníctve, tak potom príde nejaké oddlženie a takto sa to opakuje a opakuje. V októbri 2016, teda tesne pred schvaľovaním štátneho rozpočtu bolo známe, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v rekordnej strate. Ten predpoklad vtedy bol, že tá strata je okolo 280 mil. eur. Napriek tomu v návrhu štátneho rozpočtu vláda stanovila, že za poistencov štátu do zdravotných poisťovní odvedie 4 % z minimálneho vymeriavacieho základu. Už vtedy opozícia, ale aj odborníci tvrdili, že to budú nedostatočné zdroje pre poisťovne. Priemerný odvod v roku 2016 bol 4,41 %. Pred voľbami, ako som už raz spomínal, premiér sľuboval, že dá ročne 100 mil. eur na vybavenie nemocníc, nakoniec na tlak aj opozície, aj verejnosti minister financií určil 50 mil. ministrovi zdravotníctva na kapitálové výdavky, teda na rekonštrukciu, vybavenie nemocníc. Ale čo sa stalo? Pán poslanec Blanár, je tu medzi nami, vtedy prišiel s návrhom, aby sa odvod za poistencov štátu vtedy znížil zo 4 % na 3,78 %. Nakoniec to teda aj prešlo v pléne a musím povedať, že bola to najnižšia platba v histórii za poistencov štátu. V dobe, keď sme vedeli, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má dosť alebo nie dosť veľký, ale najvyšší dlh v histórii. Opozícia už vtedy upozorňovala, že financie pre zdravotníctvo budú nedostatočné a že Všeobecná zdravotná poisťovňa má obrovský dlh, a preto bude mať veľké problémy s platobnou schopnosťou.
K tomu ešte teda by som povedal, že týmto znížením toho odvodu za poistencov štátu na 3,78 % sa v podstate ministrovi financií vrátilo to, čo dal ministrovi zdravotníctva na vybavenie nemocníc. Takže do zdravotníctva v podstate neprišlo viacej peňazí, skôr menej. Tento nepochopiteľný krok vládnej koalície spôsobil, že v zdravotníctve je nedostatok zdrojov a Všeobecná zdravotná poisťovňa mala na začiatku roku problém. Nebola by bývala schopná uhrádzať svoje záväzky, preto jej zo štátneho rozpočtu dali jednomesačný preddavok, aby vôbec teda bola schopná splácať svoje záväzky. Keďže Všeobecná zdravotná bola vo veľkom dlhu, ktorý presahoval jej základné imanie, tak aby nemusela mať nútenú správu, tak musela vypracovať ozdravný plán. Tento ozdravný plán schválilo aj Zdravotnícky výbor Národnej rady, aj úrad pre dohľad. Všetci dobre vieme, ako to s tým ozdravným plánom vyzeralo, dokonca bol medializovaný telefonát premiéra šéfovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A pri tom telefonáte mu povedal, že bude robiť všetko preto, aby mal minister zdravotníctva dostatok peňazí. To bolo niekedy v marci, v apríli a stále sa nič nedeje. Už v úvode ozdravného plánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa konštatuje, že pre zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity v roku 2017 bude nutné externé dofinancovanie zdravotnej poisťovne, teda Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to v predpokladanej výške 150 mil. eur.
Od januára 2017 došlo k navýšeniu platov lekárov, zdravotných sestier aj ostatných pracovníkov. Zdroje na toto zvýšenie ale neprichádzali ani do poisťovní, ani, a tým pádom v podstate ani do nemocníc. Tak poisťovne potom navýšili platby, aby sa tieto zvýšené platy mohli realizovať, s tým, že to bude platiť do konca júna, a ak do júla nepríde k navýšeniu zdrojov v poisťovniach, tak prestanú platiť tieto zvýšené platby, dokonca že si budú ich vyžadovať späť za prvý polrok, ktoré vyplatili. Dneska sme sa teda alebo v týchto dňoch sme sa už dozvedeli, že tieto zvýšené platby budú pokračovať až do konca roka, ale to B k tomu stále neprichádza. To dofinancovanie zdravotníctva v minimálnej výške 150 mil. eur.
Podľa auditu, ktorý bol zverejnený v máji 2017 bola Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2016 v strate 112 mil. eur. Za rok 2015 bola zaúčtovaná strata približne 78 mil., 48 mil. ako nedostatočná tvorba technických rezerv a 30 mil. ako opravné položky. To znamená, že len za tieto dva roky mala Všeobecná zdravotná poisťovňa dlh 190 mil. eur. Za uplynulých desať rokov sa riziká plynúce zo zlej ekonomickej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne eliminovali dočasným zvýšením sadzby poistného za poistencov štátu. K navýšeniu poistného pre štát nad základné poistenie, tých 4 %, sa udialo v rokoch 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2015 aj 2016. A v podstate je jasné, že sa bude musieť udiať aj tento rok. Zníženie sadzby poistného pre štát za rok 2017 tým, že bolo znížené na 3,78 % zo 4, predstavuje stratu asi 118 mil. eur. Ako som už spomínal, tá výška nutného dofinancovania poisťovní je okolo 150 mil. eur. Na tom sa zhoduje aj ministerstvo zdravotníctva, aj ministerstvo financií, aj Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Preto tvrdíme, že je potrebné otvoriť štátny rozpočet a zvýšiť zdravotné poistenie za poistencov štátu tak, aby priemerná sadzba za rok 2017 bola minimálne 4,41 %. My navrhujeme, aby toto dočasné zvýšenie bolo na dobu dvoch mesiacov, pretože tým, že to predkladáme v dnešnej dobe a má to prejsť tými zákonnými, zákonnými prejednávaniami tu v parlamente, nemôže to byť, alebo teda môže to byť len na posledné dva mesiace v tomto roku. A preto navrhujeme zvýšenie sadzby poistného pre štát zo súčasných 3,78 % na 7,56 % z vymeriavacieho základu. Nakoľko ministerstvo financií a premiér nekonajú, preto si myslíme, že je najvyšší čas prísť s takýmto návrhom riešenia.
Ďakujem pekne.