Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, že som sa mohol takto predbehnúť. Dúfam, že mi kolegovia odpustia. Ďakujem pekne, pán predseda, že ste mi to umožnili. Dôvod je ten, že mám stretnutie, ktoré neviem zrušiť, a hneď po mojom vystúpení sa s vami rozlúčim. A idem teda rovno k otázkam.
Pán Blanár sa pýtal, akou mierou prispelo Slovensko k brexitu? Dobre som rozumel? Môžte, prosím vás, zopakovať? (Reakcie z pléna.) Dobre. Slovenské predsedníctvo neprispelo vôbec k brexitu, nemám taký dojem. (Reakcie z pléna.) Ja som sa snažil, robil som si poznámky, každopádne si nemyslím, že by Slovensko čokoľvek malo s brexitom do činenia, Briti sa rozhodli sami a hotovo. (Reakcie z pléna.) Jaj, tak k riešeniu, ďakujem. (Reakcia z pléna.) Áno, no tak predsedníctvo skončilo koncom minulého roku a vôbec žiadosť o vystúpenie bola podaná pár dní dozadu. (Reakcia z pléna.) Pokračujem v ďalších otázkach.
Pán Blaha sa pýtal, teda tie kompetencie, no tak napríklad školstvo je dnes spoločná zdieľaná, počkajte, ja vám to poviem úplne presne, školstvo je, prosím pekne, dnes (rečník študoval svoje podklady) "podporná, koordinačná kompetencia" a tam napríklad navrhujeme úplne vrátiť späť členským krajinám. Chápem, že pán Blaha to nemôže vedieť úplne presne, tento manifest je čerstvý a veľmi rád mu ho doručím a budem veľmi rád na túto tému diskutovať, preto lebo tam je to všetko konkrétne spísané.
Potom pán Blaha sa ďalej pýtal, ako môžem byť členom ECR, keď tam je aj turecká AKP. No tak ja za to nemôžem, nie som z toho šťastný. Vyjadrenia tureckého prezidenta Erdogana, že EÚ je fašistická, považujem, a hlavne Nemecko a Holandsko zato, že mu nedovolili tam robiť volebnú kampaň, považujem hrubo za čiarou a ja by som teda, keby to bolo na mne, oveľa tvrdší prístup k Erdoganovi zvolil, som sa koniec koncov v tomto duchu aj viackrát už vyjadril.
Áno, v ECR je aj strana, ktorá, poľská strana, ktorá chce zakázať potraty. Ja s tým tiež nesúhlasím, no ale liberáli sú známi tým, že sú tolerantní voči iným názorom, teda aspoň niektorí, ja sa k nim rátam. Čiže áno, je tam taká strana, nesúhlasím s tým.
No a teraz tu ostala ešte sada otázok od pána Krajniaka, tak začnem v stručnosti odpovedať. Ste za zachovanie Slovenskej republiky ako suverénneho štátu? Áno, som.
Slovenská republika sa nikdy nesmie vzdať; aha, že ktoré kompetencie nesmie Slovensko nikdy odovzdať do Bruselu. Je to tiež uvedené v manifeste, nebudem to rozpisovať teraz, ale ako som vravel, myslím si, že oveľa viac kompetencií by sa malo vrátiť späť členským krajinám.
Ste za to, aby právo Slovenskej republiky bolo nadradené nad právom Európskej únie? Buďme realisti, toto nie je možné. Medzinárodná zmluva je nadriadená nášmu právu, nemyslím si, že tento dlhodobo ustálený princíp by sme mali teraz porušovať. Skôr naopak, veľmi dobre si rozmyslime, kedy budeme odovzdávať niekam ďalšie kompetencie, konkrétne do Bruselu, alebo aj iné medzinárodné zmluvy podpisovať, aby sme potom nemuseli banovať. Napríklad zmluva s Vatikánom, ja si myslím, že Vatikán, vo Vatikánskej zmluve by nemalo byť napísané, aké sviatky my tu máme mať na Slovensku. To vám, pán Krajniak, možno až tak veľmi neprekáža.
Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov? Áno, som jednoznačne za to.
Ste za to, aby slovenských občanov na území Slovenska mohli zatýkať iba slovenskí policajti, obžalovať iba slovenskí prokurátori a súdiť iba slovenskí sudcovia? Áno, som za to.
Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o tom, koľko a akých prisťahovalcov prijme na svoje územie? Áno, som za to. Takisto som za to, aby malo Slovensko výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov a tu pripomínam no taxation without representation.
A ste za to, aby mala Slovenská republika výlučné právo rozhodovať o kultúrno-etických otázkach vrátane manželstiev? Áno, som za to.
Ďalšia otázka bola v prípade hlasovania kolegyne Le Penovej. Ja som hlasoval proti, lebo považujem to za prehnaný prístup, aby ona teraz bola poťahovaná za vyslovenie názoru. Chcem ale povedať, toto hlasovanie nebolo elektronické, bolo to len tým povestným dvíhaním rúk a následne boli žiadosti, aby sa zopakovalo elektronické hlasovanie, preto aby bolo zaznamenané, kto ako hlasoval. Toto nebolo umožnené tým, kto práve vtedy viedol schôdzu. Ale zároveň hovorím, veľká väčšina parlamentu bola za zrušenie imunity pani Le Penovej, ja som s tým nesúhlasil, ani som nehlasoval za.
Poslednú pripomienku, ktorú poviem, netýka sa úplne mňa, to je otázka na moju kolegyňu Flašíkovú-Beňovú k tej migrácii tresky. No, pán Krajniak, vidieť, že neovládate tie procesy, nemáte ani odkiaľ, veľmi ľahko sa dá zosmiešňovať. Existuje taký inštitút v parlamente, v europarlamente, ktorý sa volá, teda ktorý znamená, že máte možnosť položiť otázku. Ja tiež kladiem otázku k čomukoľvek. Kebyže ma chce niekto ešte zosmiešňovať, tak vyberie nejakú otázku a začne robiť z toho veľkú agendu. Ja si myslím, že napriek tomu, že vo veľa dôležitých veciach s pani Beňovou nesúhlasím, toto si myslím, že teda krivdíte jej, po prvé, a po druhé, trošku ste zdehonestovali inak vaše ostatné inak veľmi dobré otázky.
Ďakujem pekne. Lúčim sa a ešte raz ďakujem, že som mal možnosť tu vystúpiť. Dovidenia. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení kolegovia, bývalí, úvodom sa chcem poďakovať predsedovi Národnej rady za jeho iniciatívu umožniť poslancom Európskeho parlamentu vystupovať na pôde Národnej rady. Európa sa nás týka čoraz viac, tá miera prepojenia je stále vyššia, preto, si myslím, je aj táto aktivita, táto iniciatíva veľmi dôležitá. Rovnako chcem oceniť prezidenta Kisku, ktorý raz do roka pozve na obed europoslancov preto, aby počul ich názor. Začína z toho byť taká celkom príjemná tradícia.
V krátkosti poviem o mne. Som europoslancom prvýkrát od júna 2014. Som vo výbore pre vnútorný trh a potom ešte náhradným členom vo výbore pre kontrolu rozpočtu. Koho zaujíma viac k mojim aktivitám, tak nájde to napríklad na mojej webovej stránke. Z takých tých najhlavnejších by som spomenul angažovanie sa pri smernici, ktorá obmedzuje legálnu držbu zbraní alebo pri aktivitách Nemecka a Francúzska, ktoré výrazným spôsobom znevýhodňujú slovenských autodopravcov. Tých aktivít, tých je ďaleko viac, ale o tom teraz hovoriť nechcem.
Európska únia je pre Slovensko veľmi dôležitá. Členstvo Slovenska v Európskej únii je naším kľúčovým záujmom. Je to preto, lebo veľmi veľa tovarov tam vyvážame. Osemdesiatpäť percent nášho exportu ide do Európskej únie. Je to preto, lebo sme v Schengene, lebo občania Slovenska oceňujú, že môžu cestovať do okolitých krajín bez cestovného pasu, dokonca staršie ročníky si spomenú na to, ako to bolo, keď trebalo žiadať o víza a rôzne doložky a devízové prísľuby. Toto všetko je za nami. Samozrejme, že to je veľká výhoda Európskej únie, bezpochyby. No a tak isto voľný pohyb pracovných síl alebo aj tá spoločná mena, čo je pre bežných ľudí určite veľká výhoda, že nemusia každú chvíľu meniť peniaze. Toto sú všetko dôvody, prečo je členstvo Slovenska v Európskej únii pre nás dôležité, prečo reči o tom, aby sme vystúpili, by nás výrazne, respektíve samotné vystúpenie by nás výrazne poškodilo. V záujme Slovenska je úspešná Európska únia, a preto by sme sa mali pozrieť aj na to a postarať sa a snažiť sa o to, aby aj úspešnou ostala.
Bohužiaľ, a to vám nepoviem nič nové, Európska únia sa potáca od jednej krízy k druhej a robí to minimálne posledných desať rokov. Takto to nemôže fungovať. Budúcnosť Európskej únie nie je ružová. No a tu sa teraz treba nejak posnažiť zamyslieť. Treba si položiť otázku, že či je to nedostatočné množstvo kompetencií, ktoré išlo do Bruselu, že teda sa tej Únii tak nedarí. No, myslím si, že takto to nie je. Myslím si, že kompetencií má Brusel dosť a nevie zaobchádzať ani len s tými, ktoré má, a požaduje ďalšie.
Myslím si, že takmer všetky dôvody momentálneho žalostného stavu Európskej únie si spôsobila Európska únia sama. V prvom rade tým, že nedodržuje svoje vlastné pravidlá. Nie raz alebo dvakrát. Ale roky a systematicky. Pamätám si, ako som pred niekoľkými rokmi tu stál a hovoril som o tom, že je morálny hazard zachraňovať Grécko. Bolo to v roku 2010, 2011, ako som hovoril, že tie peniaze nepomôžu Grécku ani trochu, že zachránia možno francúzske a nemecké banky. No dnes je rok 2017, Grécko je v tých istých problémoch, ako bolo, ak nie vo väčších, je to v podstate zlikvidovaná krajina. Medzičasom Gréci sú obete. A nie je to len to Grécko. Je to sústavné porušovanie iných dohôd, maastrichtských kritérií, ktoré boli porušené vyše 150-krát, odkedy existujú, vždy rôznymi členskými krajinami. Je to porušovanie Schengenskej zmluvy, Dublinského dohovoru.
Európska únia je výborná v tom, keď apeluje na členské krajiny – majte zmysel pre Európu, buďte solidárni, musíte byť veľkí Európania – a snaží sa robiť stále nejaké nové dohody. Od summitu k summitu ideme a robíme nejaké nové dohody. My máme dosť dohôd. Problém nie je v tom, že by Európskej únii chýbali nejaké zmluvy alebo dohody. Problém je v tom, že kľúčoví hráči ich nedodržujú. Výsledok je potom taký, aký dnes zažívame. Grécka kríza, cyperská kríza, potom opäť grécka kríza, potom kríza na Ukrajine, teraz utečenecká, migrantská kríza. Všetko toto vzniklo preto, lebo kľúčoví hráči v Európskej únii nedodržujú svoje dohody, svoje vlastné zmluvy. Samozrejme, tých dôvodov je viac. Nechcem to tu teraz celé detailne rozvíjať aj s ohľadom na krátkosť času. Ale na jednej strane hovorím, členstvo v Európskej únii je pre Slovensko kľúčovým záujmom, a zároveň jedným dychom dodávam, musíme Európsku úniu dostať do lepšej kondície, lebo keď to bude takto pokračovať, je len otázka času, kedy vystúpi ďalšia krajina.
Pamätám si tých eurooptimistov, ktorí vraveli, všetko je v najlepšom poriadku, ha, kde, Briti nikdy nevystúpia, však oni nemajú šancu sami prežiť. A keď vystúpia, však my im potom ukážeme, dáme im to pocítiť. Vystúpili. Vystúpili preto, lebo Schengen pre nich nie je výhoda, lebo v Schengene nikdy nechceli byť. Euro pre nich tiež nie je výhoda, lebo v eure nechceli byť ani neboli. Ani tie eurofondy nie sú pre nich výhoda. Lebo namiesto toho, že miliardy dostávajú, tak oni miliardy platia. Ostáva len spoločný trh, ktorý Britániu mohol držať v Európskej únii, ale to je príliš málo.
Vystúpenie Veľkej Británie by malo otvoriť oči aj posledným snílkom, ktorí si myslia, že všetko je v najlepšom poriadku a tí Briti spravili veľkú chybu. A považujem za veľkú chybu začať Britániu a občanov Veľkej Británie za toto trestať. Európska únia sa musí snažiť o korektnú, férovú dohodu s Veľkou Britániou, dohodu o voľnom obchode. Tak ako má záujem o dohodu o voľnom obchode s Kanadou alebo so Spojenými štátmi. Vie si niekto predstaviť, že teraz by Európska únia došla za Kanadou: No, keď chcete mať s nami dohodu o voľnom obchode, tak plaťte nám. Alebo: Musíte umožniť voľný pohyb pracovných síl. Asi vláda Spojených štátov alebo Kanady by vysmiala takúto Európsku úniu.
No ale berem si aj k srdcu slová môjho kolegu europoslaneckého pána Mikolášika, že teda nepýtajme sa, čo môže Únia spraviť pre nás, ale čo môžeme spraviť my pre ňu. A teda ja osobne s mojimi kolegami sme sa nad tým zamysleli a pripravili sme návrh reformy Európskej únie. Je to 23 konkrétnych bodov a tieto body sú plne v súlade s tým, s jedným zo scenárov, ktoré navrhuje predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Už tu to bolo spomenuté, Jean-Claude Juncker predstavil pred niekoľkými týždňami takzvanú bielu knihu. Toto je krok, ktorý veľmi oceňujem. Doteraz bola dovolená diskusia len o tom, či bude viac integrácie alebo ešte viac integrácie. Ktokoľvek sa ozval a začal spochybňovať toto, či viac alebo ešte viac integrácie, tak bol euroskeptik, bol nepriateľ Európskej únie a celá tá plejáda rôznych názvov až osočovaní. No konečne aj predseda Európskej únie pochopil, že nemôže to ísť takto ďalej a prinajmenšom pripúšťa, dokonca otvára verejnú diskusiu na tému Kam sa má Európska únia uberať a predstavil päť scenárov. A to je práve to, čo veľmi oceňujem.
Tých scenárov možno, tých päť scenárov možno poznáte, tak ich spomeniem len v krátkosti: Nechať všetko tak, ako je, vrátiť sa len k spoločnému trhu. Tí, ktorí chcú, robia, tí, ktorí chcú robiť viac, nech robia viac. To je tá dvojrýchlostná Európa. Menej, ale efektívnejšie. A piaty scenár, ešte viac integrácie.
Z dôvodu krátkosti času nebudem komentovať všetkých päť scenárov. Budem sa venovať iba dvom. To je tá dvojrýchlostná Európa, tí, ktorí chcú robiť viac, robia viac. Ono to tak zrejme k tomu aj speje. A už sme počuli vyjadrenia, aj teraz moja kolegyňa Monika Beňová to vravela, ale vraví to aj Robert Fico, ostaňme v prvej lige, musíme byť pri stole, musíme byť v tom najužšom spolku, v tom jadre a tak ďalej. Ale čo to znamená? Znamená to ešte viac integrácie, ešte viac toho, čo doteraz evidentne nefunguje. Či už harmonizácia daní, či ďalšia strata suverenity, alebo súhlas s kvótami na prerozdeľovanie migrantov. Toto znamená viac integrácie. A veľmi pred týmto varujem napriek tomu, že to znie tak veľmi pekne, ľúbivo, ostaňme v prvej lige. Ale toto Slovensku nepomôže. My sa nehrabme do čím viac integrácie.
My, samozrejme, musíme dodržiavať pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali. Európska únia má svoj význam, má svoju nezastupiteľnú úlohu najmä pri spoločnom trhu, pri cezhraničných rôznych spoluprácach. Áno, toto robme. Ale majme svoje vlastné pravidlá. A, samozrejme, musíme sa snažiť a koniec koncov o tom prebieha neustále zápas tu v Národnej rade, musíme sa snažiť, aby naše pravidlá, či už náš daňový systém, náš sociálny systém, naše podmienky pre podnikanie a všetko ďalšie možné, aby naše pravidlá boli inteligentnejšie, boli chytrejšie, účinnejšie ako pravidlá, ktoré má zvyšok Európy. Lebo to je to, kedy dokážeme dobehnúť životnú úroveň takého Nemecka rýchlejšie alebo čo len vôbec. Keď my všetko zafixujeme, ako to bude v celej Európe, zjedno; zharmonizujeme sociálne systémy, bude všade platiť rovnaká minimálna mzda, budú dane zharmonizované, akými nástrojmi chceme potom dobiehať zvyšok Európy? Akými nástrojmi chceme zabezpečiť, aby životná úroveň rástla na Slovensku rýchlejšie ako v Nemecku? Preto odporúčam trochu viac sebavedomia v tomto.
Ten prístup, že buďme v prvej lige, považujem v prvom rade za dôkaz prázdnoty myšlienok, ako povedieme našu krajinu lepšie, ako to robí zvyšok Európskej únie. Ale to chceme. Veď my nechceme, aby len Bratislava bola na tom lepšie ako priemer Európskej únie. My chceme, aby bol minimálne priemer Slovenska, ak nie celé Slovensko. No keď sa všetkých nástrojov vzdáme, nemáme to potom čím robiť. Takže tento scenár, aj keď je pravdepodobný, aj keď sa s ním dá fungovať, ja osobne ho odmietam. Nepovažujem ho pre Slovensko za výhodný. Nepovažujem ho ani za mimoriadne škodlivý, ak Slovensko bude mať možnosť ostať v tej skupine, kde sa nebude hrnúť do stále viac a viac integrácie.
No a dôjdem k tomu štvrtému scenáru, predposlednému, o ktorom, ktorý pán Juncker nazval "menej, ale efektívnejšie". Toto je cesta, ktorú považujem za správnu pre Slovensko. Áno, sme členmi Európskej únie, plňme si záväzky, ale Európska únia nech sa venuje tým veciam, kde to má naozaj zmysel. V dnešnej zmluve o fungovaní Európskej únie je uvedených, vymenovaných 30 kompetencií, ktoré sú buď výlučné, alebo spoločné, a tam, to je vlastne prvý návrh, z 23 úplne konkrétnych návrhov, ktoré sú tu spomenuté, je to prvý návrh, že Európska únia nech vráti časť kompetencií členským štátom. Vzdelávanie, životné prostredie, kultúra, to všetko si vieme rozhodovať tu. Áno, keď ľudia si zvolia veľmi zlú vládu, tak to bude horšie, ako by to rozhodla Európska únia. Keď si zvolia vládu, ktorá má pripravené koncepty, pripravené riešenia, ktorá má víziu o tom, ako by sa malo Slovensko uberať, tak potom to tu bude lepšie. O to by sme sa mali snažiť. Preto hovorím za stranu SaS, za mňa osobne, že preferujeme scenár číslo štyri – menej, ale efektívnejšie.
Plne v súlade s týmto scenárom číslo štyri je návrh reformy Európskej únie, ktorú sme pred pár dňami predstavili. Už som to tu dvakrát ukazoval, nachádza sa to aj v nemeckom, aj v anglickom jazyku. Kto má akýkoľvek záujem, ja budem, samozrejme, že veľmi rád. Na našom klube je dostatok týchto brožúriek.
No, mám ešte minútu, tak dovoľte mi povedať ešte pár slov mimo tému Európskej únie. Chcem oceniť jeden taký, takú zvyklosť, ktorú máme v Európskom parlamente najmä teda my slovenskí europoslanci a to, že raz do mesiaca, vždy keď je tzv. štrasburský týždeň, sa stretávame na obede. A my, samozrejme, tiež máme iné, rozličné videnie sveta a nesúhlasíme a v niektorých otázkach bytostne nesúhlasíme, pani Beňová zrejme so mnou nikdy nebude súhlasiť v tom, že európska minimálna mzda nie je správny krok, ale dokážeme sa o tom kultivovane rozprávať. Toto považujem za veľmi dôležité. Chcem sa aj mojim kolegom poďakovať za to, že túto tradíciu udržujú a že ja ako nováčik som mal možnosť sa k tomuto pridať.
Neviem, ako by to malo prebiehať tu v tejto Národnej rade, ale môžem vám povedať, však som tu aj pomerne často, bol som tu niekoľko rokov a teraz som už vyše dvoch rokov v Európskom parlamente, tá kultúra je tam o poznanie vyššia. Nemyslím si, že dospejeme k lepším riešeniam tu alebo že vy tu dospejete k lepším riešeniam, keď, nechcem teda všetko vymenovávať, ale keď sa tu bude všetko diať aj na jednej, aj na druhej strane, myslím si, že dá sa to kultivovanejšie, vecnejšie. A chcem vám teda k tomuto popriať veľa šťastia a veľa zdravého úsudku, zamerať sa na tie podstatné veci. Pán predseda bude mať zo mňa radosť, skončil som na sekundu presne.
Veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť. (Potlesk.)