Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu alebo alternanta k spravodajcovi k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 780. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 804 z 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2018 (pozn. red.: správne má byť – "26. januára 2018") a v gestorskom výbore do 29. novembra 2018 (pozn. red.: správne má byť – "29. januára 2018").
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mojou povinnosťou reagovať na príspevky, ktoré odzneli v rozprave.
V prvom rade včera večer pán poslanec Lukáč, neúspešnosť výberu poistného 99,4 % a tak ďalej. K tomu viem povedať iba toľko, že určitá neúspešnosť výberu poistného má priamu úmeru k možnostiam a právnej sile Sociálnej poisťovne. Nehovorím, že sme vyčerpali všetky naše možnosti, ešte určite tam je nejaký ľudský faktor, aby sme pridali viac, ale otázka znie, prečo máme 900 mil. pohľadávok. A tie nepriaznivo vplývajú na úspešnosť výberu poistného, lebo to sme, to poistné nevybrali. Ale tie pohľadávky máme preto, lebo naša právna sila je už na konci a je nižšia ako napr. bánk. Prečo má banka zaručený úver a my nemáme zaručený úver? Čiže treba nastaviť úplne iné pravidlá legislatívy tak, aby Sociálna poisťovňa mala oveľa silnejšie ramená, a vtedy vieme z 900 mil. pohľadávok urobiť možno 50 mil., a vtedy bude úspešnosť výberu nie 99,4, ale bude 99,9, lebo len ten ľudský faktor. Čiže nevyčerpali sme všetky možnosti, lebo ľudský faktor tu existuje, ale ak nám tento zákonodarný zbor dá oveľa silnejšie právomoci, tak vieme oveľa razantnejšie konať voči našim dlžníkom.
Čo sa týka chorobnosti a péeniek, to tu odznelo od všetkých troch poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Zas len chorobnosť nezávisí od Sociálnej poisťovne. To, dúfam, že viete. Závisí najmä od všeobecných, praktických, odborných lekárov, ktorí tie péenky vystavujú. Sociálna poisťovňa má cca 150 posudkových lekárov, ich priemerný vek je 64 rokov, to znamená, nie je výnimkou, že robí 82-, 83-ročný lekár. A máme problém zohnať iných lekárov, máme nedostatok posudkových lekárov. Ale s tými posudkovými lekármi naše možnosti sú len v tom, že vieme skontrolovať toho všeobecného lekára, ktorý tu péenku vystavil, a samozrejme prijať nejaké opatrenia. Ale tie opatrenia sú stále len v polohe názoru atestovaného lekára, nášho posudkového voči názoru atestovaného lekára, ktorý vydal tú péenku. Ale my už vieme zhruba, že kde sa to kriví a, samozrejme, zasahujeme, kde sa dá, ale nie je v našich fyzických možnostiach zasahovať všade, pretože z tých 150 lekárov, ktorí robia posudkových lekárov, okrem tých odvolacích, atď., lebo máme ich necelých 200. Keď si to len premietnete na počet, napr. v roku 2016 bolo vydaných 225-tisíc rozhodnutí o PN; 150 lekárov, 220-tisíc rozhodnutí, 225 by malo skontrolovať. Keď urobíte jednoduchú matematiku, tak zistíte, že jeden posudkový lekár by mal skontrolovať 2200 péeniek, kde len o nejakých 300 dní, tak je to od oka 20 denne. On vie skontrolovať možno 5 týždenne, lebo je to 20 % jeho výkonu, on musí posudzovať invaliditu a tak ďalej. Čiže jednoducho, fyzicky to nie je, on vie skontrolovať možno 5 % z toho, čo je, čo má na stole a čo je potreba, a aj keď to skontroluje, tiež tam nemá koncovku.
Čiže ja vítam programové vyhlásenie vlády v tom, že má sa podľa vyhlásenia programového, podľa programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť ten jednotný úrad, ktorý bude mať aj vyššie právomoci a ktorý okamžite vie rozhodnúť, kto má pravdu, či náš posádkový lekár alebo ten, ktorý tie péenky vydal.
Paradoxne zvýšením vymeriavacieho základu na PN, samozrejme sú tam tie regionálne rozdiely, ktoré ste komentovali, a naozaj u lepšie zarábajúcich je menej péeniek, u menej zarábajúcich je viac péeniek a tak ďalej. Ale nás to tiež trápi. A paradoxne, zvýšením vymeriavacieho základu sme zvýšili apetít na péenky, to si myslím, že vnímate všetci. A zároveň nám pomerne razantne stúpa, stúpajú výdaje na dávku nemocenské, na nemocenské dávky. Konkrétne v porovnaní s rokom 2016, za jedna až deväť 2016, v porovnaní jedna až deväť, alebo január až september 2017, nám to narástlo o 20 mil., čo je dosť. Čiže nám to podľa mňa narastie za rok 2017 možno cez 30 mil., čo nám zase zaťaží výdavkovú časť a nebude nám to hrať možno dobre, presne na rozpočet, ale nie je to v našej moci, opakujem. Pýtajte sa všeobecných lekárov, prečo takéto péenky vydávajú, my to môžme len skontrolovať. Aj to iba možno v desatine, možno ešte menej percent tých péeniek vydaných. Tie čísla som vám deklaroval.
Čo ešte odznelo? Péenky som povedal. SZČO. Máte správny údaj, 440-tisíc zhruba samostatne zárobkovo činných osôb, z nich polovica je zahrnutá v príjmovej časti tých, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Je to preto, že z tých 440-tisíc SZČO je zhruba 220-tisíc takých, ktorí majú vymeriavací základ nižší alebo dosiahli vymeriavací základ v predchádzajúcom roku nižší, ako je ich odvodová povinnosť na poistné. To znamená, že je to nejakých 4900 alebo 5000 eur. Čiže on si kontroluje svoje príjmy tak, aby z nich nemusel platiť poistné, niektoré samostatne zárobkovo činné osoby. A zhruba polovica, majú odvodový základ nižší a samozrejme prispievajú poistným tak, ako im diktuje zákon.
Posledné, vymeriavací základ. V podstate ja som už povedal, že ako sme zostavili rozpočet. Rozpočet sa zostavuje tak, že máme také dva základné spôsoby. Jeden spôsob je ten, že, ako som aj uviedol, že hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2016, hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za jedna až desať 2017 a očakávačku za 11. a 12. mesiac 2017. A toto je taká prvá časť, samozrejme makroekonomické údaje s ministerstvom financií, takto sa to zostavuje. To je taký jeden spôsob. A druhý spôsob, ktorý samozrejme do toho vsúvame, je ten, ako aj hovoríte vy, že meriame vymeriavacie základy, počty poistencov a tak ďalej a podľa toho zostavujeme tú príjmovú časť rozpočtu. Samozrejme, tie vymeriavacie základy sú iné pre starobné, pre nemocenské, pre úrazové, čiže to by sme tu museli možno stráviť veľmi dlho, aby sme tu tie vzorce presne vysvetľovali. Ale zároveň do rozpočtu, rozpočet zostavujeme tak, ako som už povedal. A určite nie je naším cieľom urobiť nižší rozpočet tak, aby sme získali od štátu väčší príspevok. Naopak, však sme kontrolovaní aj dozornou radou, kde sú dvaja zástupcovia ministerstva financií, každú dozornú radu predkladáme správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, kde sú presne tieto údaje hodnotené v takejto štruktúre. Čiže určite nejdeme nejakou hrou, že získame, ideme si naplánovať nižší rozpočet tak, aby sme získali väčší príspevok. Ja som už povedal, že podľa vývoja zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti na Slovensku a podľa makroekonomických ukazovateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Nemky, poprosím vás, netelefonujte v sále!

Vážny, Ľubomír, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
... podľa ostatných makroekonomických ukazovateľov nám to vychádza pre rok 2018 tak, že budeme potrebovať cca 255 mil. príspevok zo štátu. Ale kým ten príspevok dostaneme, tak skôr musíme čerpať naše rezervy, to znamená, prevod zostatku z minulých rokov a tak isto tie prebytky v niektorých fondoch, ktoré sú prebytkové. Potom musíme zase dávať do základného fondu starobného poistenia, pretože tá úprava platila do konca roku 2017 a od 1. 1. 2017 sme týmto zákonom, ktorý bol riešený, zahrnuli, alebo minule riešili zákon o sociálnom poistení, a od 1. 1. 2018 je účinná aj tá úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov, najmä garančný fond a niektoré iné, alebo fond solidarity, a tieto prebytky môžme presunúť potom ako finančnú výpomoc do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, aj po 31. decembri 2017 a týka sa to najmä starobného fondu.
Takže asi toľko. Samozrejme, ak máte ochotu a chuť, tak môžme vám poskytnúť presný výpočet, presné vymeriavacie základy, nie je s tým žiadny problém. Len treba, aby ste ma nejako požiadali, aby som to ja vedel dať. Normálne mi e-mailom pošlite a požiadavku, čo chcete, aby sme sa potom nenaťahovali, a nie je absolútny problém zdokladovať, ako sme pristúpili k tomu, hej?
Dobre, ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky schválila 11. 10. 2017 uznesením č. 474/2017 tento predmetný návrh rozpočtu. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení, zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2018, a to najmä sa jedná o zvýšenie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku.
Tiež je tam zakomponované zvýšenie úrazovej dávky v rokoch 2018 až 2021, ktoré sa zvyšuje o 2 %, minimálne valorizačné percento na zvyšovanie úrazových dávok, taktiež návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku pre rok 2018, pričom dôchodkový vek sa zvyšuje o 63 dni a dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.
Tiež je tam zakomponovaná úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, a toto ustanovenie sa aplikuje aj po 31. decembri 2017.
Predkladaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2016, zohľadňuje očakávané výsledky hospodárenia do konca roku 2017 a vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2017.
V návrhu rozpočtu je zohľadnená ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov. V roku 2018 sa predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu v sume 255,4 mil. eur, v roku 2019 v sume 117,7 mil. eur a predpokladá sa, že v roku 2020 Sociálna poisťovňa nebude potrebovať žiadny transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7,997 mld. eur a výdavky 7,989 mld. eur, pričom z týchto čísiel vyplýva, že bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume plus 7,5 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného zostatku z roku 2017 vo výške 515 mil. eur by zdroje v roku 2018 mali predstavovať 8,512 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2018 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 522,6 mil. eur.
Výdavky rozpočtu na roky 2018 sa predstavujú, sa predpokladajú v sume 7,989 mld. eur a z nich najväčšiu časť, až 7,047 mld. eur, čo je 88,2 % z celkových výdavkov, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia a dávky zo základného fondu invalidného poistenia.
V roku 2018 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodkových správcovských spoločností v tzv. druhom pilieri príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 618,4 mil. eur.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok 2018 až 2020.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o schválenie predkladaného návrhu rozpočtu na rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bašistovej, Podmanického, Buriana, Tomáša, Vaľovej, Kuciaňovej a Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 664.
V čl. I 70. bode sa pred doterajší § 293dw vkladá nový § 293dw, ktorý vrátane nadpisu nad § 293dw znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. januára 2018 §293dw
(1) Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá a) sa starala o dieťa, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), okrem podmienky podania prihlášky, b) poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky podania prihlášky.
(2) Za obdobie podľa odseku 1 sa osobný mzdový bod určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platil štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý by štát platil toto poistné.".
Úvodná veta 70. bodu sa primerane upraví, nasledujúce ustanovenia v 70. bode sa primerane prečíslujú a vypúšťa sa nadpis nad doterajším § 293dw.
Odôvodnenie: Sociálna poisťovňa môže získať informácie o fyzickej osobe, ktorá spĺňa vecné podmienky dôchodkového poistenia z dôvodu "starostlivosti" podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) z iných dostupných zdrojov, a preto tieto osoby nemusia už podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. V predloženom návrhu zákona sa preto vypúšťa podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie. V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania navrhujeme umožniť, aby sa aj osobám v rovnakom postavení z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o ťažko zdravotne postihnutú osobu zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Ide o skupinu osôb, ktoré pred účinnosťou predloženého návrhu splnili podmienky dôchodkového poistenia, ale opomenuli splniť podmienku podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Predkladateľ návrhu zákona sa vo svojej úvodnej reči už zmienil o podpore takéhoto návrhu zákona.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2016.
Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a tiež je spracovaný v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na hodnotené účtovné obdobie, t. j. rok 2016. Návrh účtovnej závierky obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky a tabuľkovú časť.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2016 dosiahli výšku 7,150 mld. eur, čo predstavuje 99,39 % plnenie schváleného rozpočtu na rok 2016. Transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu určený na krytie deficitu vzniknutého v dôsledku zavedenia II. piliera a ako finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia v zmysle § 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení bol na rok 2016 rozpočtovaný alebo plánovaný v sume 635 mil. eur, reálne, reálne poskytnutý transfer zo štátneho rozpočtu bol vo výške 365 mil. eur, čo je na úrovni 57 % plánovanej rozpočtovanej sumy. Zdroje Sociálnej poisťovne vrátane prevodu prostriedkov z predchádzajúceho roka v objeme 703 mil. eur predstavovali, boli presunuté a v roku 2016 predstavovali zdroje celkom 7,853 mld. eur. Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2016 dosiahli výšku 7,324 mld. eur, čo v praxi znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2016 skončilo bilančným rozdielom plus 529 mil. eur, čo je o 11 mil. eur menej, ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte. Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo aj v roku 2016 významnou mierou ovplyvnené II. dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2016 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 465 mil. eur. Detailnejšie skutočnosti sú uvedené v predkladanom materiáli.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o schválenie návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na rok 2016.
Pán podpredseda, skončil som, ďakujem.

Ďakujem. V prvom rade ja som spomenul, že musím reagovať na niektoré v úvodzovkách fakty, ktoré sú vymenované v návrhu na vyslovenie nedôvery, čo v praxi znamená, tieto fakty v úvodzovkách ste uviedli do návrhu na vyslovenie nedôvery, tak teraz sa nechytajte toho, že tu rokujeme dlho o Čistom dni a že tieto, táto kritika je mimo toho návrhu, lebo jednoznačne v návrhu na vyslovenie dôvery, nedôvery ste to tam zakomponovali. Ak by ste to tam nezakomponovali, tak na to nereagujem, tak potom sa nevyhovárajte na to, že mal som reagovať na Čistý deň. Ja som povedal, že budem reagovať v kontexte so Sociálnou poisťovňou, áno.
Čo sa týka uspávačov hadov, ste nám za tých 16 hodín predviedli, kto je tu uspávač hadov, ja som vystúpil 10 minút, a kto vystúpil tých 16 hodín v polohe uspávača hadov, pozrite sa sami do zrkadla.
Čo sa týka toho, že sama Európska komisia, pán poslanec Beblavý, zabezpečila, vyhlásila projekt na podpory v nezamestnanosti mladých do 29 rokov. Áno, bol som podpredseda vlády a áno, sledoval a monitoroval som tú situáciu, ale kto inicioval to, aby tento projekt bol zahrnutý do možnosti financovania z Európskej komisie, bolo to Slovensko, bol to minister Richter. Tak pozor na tieto reči, keď nepoznáte súvislosti.
Takisto už nejdem ďalej hovoriť o tých číslach, ale stále je pre mňa záhadou to, že, a to je otázka na vás, myslíte vážne, že chcete vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi za neúspech za to, že znížil , že sa znižuje miera nezamestnanosti, za to, že klesol počet dlhodobo nezamestnaných, za to, že dokázal získať z eurofondov 70 mil. pre Slovensko, za to, že sa stabilizuje pracovný trh a klesá počet zanikajúcich firiem? Myslím, že je to úplne bezprecedentné a bezpredmetné.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Prerokovávaný návrh na odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sa opiera o argumenty, ktoré sa rozchádzajú s reálnymi ekonomickými údajmi a trendmi slovenskej ekonomiky. Je zrejmé, že toto rokovanie parlamentu je naozaj skôr politickou hračkou opozície ako serióznou analýzou práce rezortu. Pri jeho triezvom a objektívnom hodnotení by sme sa na tejto schôdzi nemohli stretnúť. Vo svojom príspevku sa nebudem venovať pertraktovanému sociálnemu zariadeniu, ale aj iným atribútom uvedeným v návrhu na vyslovenie nedôvery, a preto sa spolu pozrime na niektoré, v úvodzovkách, fakty, ktoré sú vymenované v návrhu na vyslovenie nedôvery v kontexte Sociálnej poisťovne.
Opozícia vyčíta ministrovi Richterovi to, že miera chudoby na Slovensku neklesá a pre určitú skupinu obyvateľstva sa dokonca zvyšuje. Odpoveďou na toto tvrdenie sú nedávno zverejnené údaje Eurostatom, ktorý, dúfam, že nebudú naši opoziční bojovníci za pravdu spochybňovať. Podľa tejto štatistiky vychádza za Európsku úniu priemer ľudí ohrozených chudobou na 23,7 %, pričom na Slovensku je ohrozených chudobou podľa toho istého nezávislého zdroja 18,4 % obyvateľstva, teda výrazne menej ako priemer Európskej únie. Keby sme chceli toto číslo zasadiť do časového vývoja, tak v roku 2008 bolo u nás 20,6 % takto ohrozených ľudí. V posledných rokoch sa teda posúvame evidentne k lepšiemu. Pozitívom je aj konštatovanie Eurostatu, že príjmová nerovnosť je na Slovensku nižšia ako vo veľkej väčšine krajín západných, západných krajín Európy.
Podľa našich kolegov z opozície je doslova škandálom, ako je to uvedené v materiáli, veľká armáda dlhodobo nezamestnaných. Čo na toto tvrdenia hovoria čísla? Počet dlhodobo nezamestnaných sme za posledných 5 rokov z vyše 190-tisíc znížili na 131-tisíc. To znamená pokles o vyše 58-tisíc ľudí. Treba podotknúť, že počet dlhodobo nezamestnaných klesá, v kategórii dlhodobo nezamestnaných nad 4 roky takisto pokračuje pozitívny trend. Vo februári 2017 ich bolo vyše 60-tisíc, čo je zhruba o 11 600 občanov menej ako pred rokom, vo februári 2016.
Z pohľadu vývoja ekonomiky sú dôležité aj údaje o evidovanej miere nezamestnanosti, ktoré tu už odzneli, ale zjednodušene ich ešte, zjednodušene na ne ešte raz poukážem a podotýkam, že sa opieram o údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá od roku 2012, t. j. od nástupu ministra Richtera, klesla z 13,4 % na 8,39 % vo februári t. r., čo je pokles o 5,01 %. Celková nezamestnanosť klesla v tom istom období o 4,93 %.
Tiež nerozumiem opozícii, prečo nezamestnanosť mladých ľudí považuje za škandál. Počet nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov od apríla 2014 do februára 2017 klesol o vyše 66-tisíc. Tu treba spomenúť osobnú zásluhu ministra Richtera, ktorý v roku 2012 dokázal vyrokovať s Európskou komisiou v programovom období 2007 - 2013 pre Slovensko 70 mil. eur z eurofondov na projekty zamestnanosti pre mladých ľudí. Projekt podpory zamestnanosti mladých ľudí do 21 rokov vo fáze implementácie programového obdobia 2007 - 2013 neexistoval a nie je jednoduché v rozbehnutom programovom období vsúvať do možnosti čerpaní eurofondov nové projekty. Nebyť osobnej aktivity ministra Richtera a jeho silnej argumentácie pri negociáciách s Európskou komisiou, tieto prostriedky, ktoré znížili náklady na zamestnávanie mladých ľudí o viac ako polovicu, by na Slovensko nikdy nedorazili. V pomere 85 % z eurofondov a 15 % zo štátneho rozpočtu sme za tieto peniaze podporili vznik takmer 13-tisíc nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov, t. j. štát vložil do tohto projektu 10 mil. a eurofondy 60 mil.
Na kritiku, že projektmi na podporu zamestnávania mladých ľudí si vláda draho kupuje pracovné miesta a aj to len na krátky čas, je najlepšou odpoveďou fakt, že až 86 % mladých ľudí po skončení projektov zostáva naďalej na trhu práce. Keby predchádzajúca vláda Roberta Fica na základe osobnej angažovanosti ministra Richtera nezmenila po bývalej koaličnej vláde nastavenie politiky zamestnanosti, nepripravili by sa viaceré úspešné legislatívne zmeny a nespustili by sa konkrétne projekty, pokles miery nezamestnanosti na Slovensku by mal napriek celkovému klesajúcemu trendu v Európskej únii podstatne, podstatne nižšiu dynamiku.
Spomenuté údaje sa pozitívne premietajú aj do vývoja hospodárenia Sociálnej poisťovne, ktorá hrá významnú úlohu v ekonomike najmä tým, že vypláca dôchodky a sociálne dávky, a preto je dôležitá z hľadiska jej stabilizácie. No a to sa darí, ako dokazujú čísla, ktoré tiež v krátkosti spomeniem. Potreba transferu zo štátneho rozpočtu na výplatu dôchodkov bola v roku 2012 1,4 mld. eur, ale v roku 2016 to bolo už len 365 mil. eur. Podotýkam, že aj na ďalšie roky je prognóza znižovania tejto sumy, čo je pri nepriaznivom demografickom trende naozaj pozitívny vývoj. Treba priznať, že určitý vplyv na tento trend malo aj otvorenie II. dôchodkového piliera, ale rozhodujúce aspekty sú štandardne vysoký výber poistného a lepšia zamestnanosť spolu s ďalšími opatreniami vlády a rezortu práce, znamená, že z peňazí daňových poplatníkov sa nemuselo aj pri nepriaznivom demografickom vývoji presúvať na dôchodky toľko, koľko v minulosti a viac sa mohlo, viac mohlo smerovať do rozvojových projektov alebo na investície.
V rokoch 2012 - 2016 sme zaznamenali rast počtu zamestnávateľov z takmer 160- na 176-tisíc. Vývoj zamestnancov v rovnakom období rástol takisto, a to z 1,7 na 1,9 mil. osôb. Hovoríme o zamestnancoch s pravidelným, nepravidelným príjmom a odvodovou úľavou. Ľudia si teda evidentne konečne nachádzajú prácu a to je predsa zmysel ekonomických krokov vlády rezortu, ktoré pre mňa z neznámych dôvodov opozícia kritizuje.
Ďalšia veľmi zaujímavá informácia pre opozíciu je to, že aj ľudia o prácu v posledných rokoch prichádzajú menej. Sociálna poisťovňa zaznamenala pokles počtu vyplatených dávok garančného poistenia, ktorý priamo súvisí s počtom zanikajúcich firiem. V roku 2012 sme vyplatili 5 275 týchto dávok, v roku 2013 to bolo 4 546 dávok a napríklad za minulý rok 2016 to bolo už len 1 972 dávok. Aj to je dôkaz, že zaniká oveľa menej firiem a ľudia majú teda stabilnejšie zamestnanie. Samozrejme, že údaje o poklese miery nezamestnanosti a raste počtu pracovných miest sa pozitívne prejavujú aj v oblasti výberu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a tým stabilizujú ekonomiku Sociálnej poisťovne. Výber za rok 2013 vzrástol medziročne o 372 mil. eur, v roku 2014 o 321 mil. eur, v roku 2015 o 400 mil. eur a v roku 2016 o 414 mil. eur. Pozitívny trend vo výbere pokračuje aj v aktuálnom období, keď za január až marec 2017 boli predbežné príjmy vyššie o 139,5 mil. eur ako za rovnaké obdobie minulého roka.
Podľa návrhu na odvolanie minister Richter nikdy nerealizoval skutočnú politiku nezamestnanosti, zamestnanosti. Namiesto prijímania nových opatrení na riešenie nezamestnanosti vraj presadzuje reštriktívnu politiku. Uvedomme si, že toto opozícia tvrdí v čase, keď máme historicky najvyššiu mieru v zamestnanosti pri porovnaní 4. štvrťroka 2015 so 4. štvrťrokom 2016, sa dostávame na 5. miesto v Európskej únii v dynamike rozvoja zamestnanosti. Počet pracujúcich, riadne pracujúcich sa od januára 2013 zvýšil o 198-tisíc občanov. Len v minulom roku počet nových riadnych zamestnancov stúpol o 63,5 tisíca a to sú objektívne dáta Sociálnej poisťovne. Perspektíva poklesu nezamestnanosti v Slovenskej republike je tiež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jurzyca, zlepšenie výberu poistného stanovené percentami je pomerne komplikovaná vec, pretože tie nástroje nemáme v rukách. Sociálna poisťovňa má, ak sa to dá tak nazvať, obrat 8 mld. eur, to znamená 8 mld. vojde, 8 mld. vyjde a vyše 800 mil. pohľadávok. Čiže tento štát musí prijať silnejšie nástroje a vtedy vieme zabezpečiť aj 100-percentný výber. Ak tie silnejšie nástroje v rukách Sociálnej poisťovne nebudú, nebudeme môcť. A môžem vás ubezpečiť, že súčasný stav výberu poistného je 99 %.
Čo sa týka tých ľudských zdrojov, nevidím v tom problém, pretože strategické zámery sú definované v tomto materiáli a ľudské zdroje, zlepšenie ľudských zdrojov a organizácia ľudských zdrojov v súlade s týmito strategickými zámermi, ktoré tam boli definované, samozrejme, nevidím v tom problém. Ale mohla byť stratégia aj 150-stranová, kde by sme to rozvinuli, ale sa mi zdá, že niekedy je menej viac.
Pani poslankyňa Jurinová, optimalizácia procesov, veľký projekt. Áno, samozrejme, musíme začať práce aj na niečom novom, modernom, niečom, čo je v súlade s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra a tie práce začíname. Len dodnes ešte neskončilo to rozporové konanie vo veci ukončenia a zrušenia toho, ľudovo, veľkého projektu, ktorý sa momentálne nachádza na Úrade verejného obstarávania, ale už to speje k nejakému záveru. Samozrejme, ten uchádzač, ktorý bol víťazný v tom veľkom projekte, podal námietku na Úrad verejného obstarávania, nemôžme začať práce na niečom novom, kým oficiálne neskončí to pôvodné alebo to zrušené.
Čo sa týka vzdelávania občanov, je komplikované vzdelávať cca 4 mil. klientov Sociálnej poisťovne, pretože v podstate poistenci Sociálnej poisťovne sú všetci od 15 rokov a je to naozaj komplikované. Ale určite sa môžte oboznámiť aj s tým, že na niektoré konkrétne udalosti robíme kampaň cielene, zasielame listy. Nám by najviac pomohlo, keby naši klienti, ktorých je najviac tých starobných dôchodcov, komunikovali internetom, pretože na našej webovej stránke je pomerne pestrá ponuka vzdelávacích alebo dovzdelávacích aktivít, ale sú to najmä v polohe vysvetlenia, čo vás čaká, keď príde takáto udalosť, a čo máte urobiť. Takže nemyslím si, že nevzdelávame občanov, ale nedá sa to, nejaké vzdelávacie aktivity, robiť pre 4 mil. klientov, ako som už povedal.
Príjem partnera, tomu veľmi nerozumiem, pretože ten príjem partnera, ak oň požiada ten, ktorý ten účet u nás má, ide bezproblémovo zistiť, ale v podstate zákon o sociálnom poistení definuje, že my môžme poskytnúť údaje hocikomu len so súhlasom toho dotknutého. A keď ten súhlas máme, tak kľudne ho, keď súhlas jedného partnera máme, tak bez problémov ho poskytneme tomu druhému partnerovi. Tak znie zákon. Ale ten konkrétny človek, však to je aj tá vízia, že bude tá elektronická zložka klienta, a keď bude mať prístup na internet, kedykoľvek, ktokoľvek na svoje konto sa môže pozrieť, v akom ho má stave. Čiže to je tá vízia, ktorá, dúfam, že za dva roky bude.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) štvrtý bod zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 - 2022.
Obsahom materiálu je definovanie strategických cieľov a opatrení nového vedenia Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 až 2022, ambíciou ktorého je vytvoriť zo Sociálnej poisťovne efektívne a transparentne fungujúcu verejnoprávnu inštitúciu využívajúcu moderné informačno-komunikačné technológie. Konkrétne strategické ciele a opatrenia sú zamerané na tri prioritné strategické oblasti.
Prvou je zvyšovanie kvality zákonom zverených činností s dôrazom na výkon agendy sociálneho poistenia v súlade s právnymi predpismi, princípmi dobrej verejnej správy a právnej istoty s dôrazom na včasnú a komplexnú informovanosť klientov vo veciach sociálneho poistenia. Tiež dobudovanie siete klientskych centier, zlepšenie imidžu vo verejnosti a médiách, ako aj stabilizácia a rozvoj vzdelávacieho systému zamestnancov.
Druhou oblasťou je optimalizácia procesov, ktorá je zameraná najmä na rozšírenie elektronizácie a automatizácie procesov, vytvorenie elektronického dávkového spisu, rozvoj elektronickej komunikácie a aplikácia zákona o eGovernmente, vybudovanie spoločnej databázy údajov, participácia na systéme medzinárodnej výmeny informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia, zlepšenie systému riadenia ľudských zdrojov a optimalizácia systému odmeňovania.
Treťou oblasťou, nemenej dôležitou, je efektívne hospodárenie zamerané najmä na rozšírenie elektronizácie a automatizácie procesov s cieľom znížiť nákladovosť procesov výkonu sociálneho poistenia, zabezpečenie zvýšenia plnenia odvodových povinností, ochrana verejných financií pred ich zneužitím, ale aj modernizácia budov vo vlastníctve Sociálnej poisťovne a sústredenie pracovísk v Bratislave do vlastných objektov.
Súčasťou materiálu je aj stanovisko Dozornej rady Sociálne poisťovne, ktorá návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2017 až 2022 prerokovala dňa 5. decembra 2016 stotožnila so zásadnými strategickými zámermi a vyjadrila im podporu. Následne návrh strategických zámerov schválila dňa 25. januára 2017 vláda Slovenskej republiky uznesením č. 49.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o podporu predmetného materiálu. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ja len stručne na príspevok pána poslanca Mihála, uvedený v rozprave. V podstate nie 4 %, ale 4,25 % odvádzame na II. pilier, ako ste spomenuli, že 4 % v roku 2017, tak je to kvalifikované v rozpočte.
Čo sa týka nastavenia jednotlivých fondov, samozrejme, je to na diskusiu, že niektoré sú prebytkové a sanujú potom dôchodkový alebo starobný fond s tým, že je to na diskusiu, ale je to zmena zákona. Ja ako predkladateľ nie som nositeľ zmeny zákona, čiže treba sa s tým zaoberať, treba to uvážiť a je to na zamyslenie, samozrejme, ďalej to rozvíjať, túto tému.
Čo sa týka nemocenských dávok, resp. materského poberaného otcami, túto situáciu sledujeme, sledujeme aj zvýšené výdavky na materské pre vstup otcov do čerpania materského príspevku s tým, že ucelenú štatistiku budem mať niekedy 15. januára za rok 2016 a potom vám ju rád poskytnem.
Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som.