Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi predstaviť vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme ako skupina poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Tento návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky nášho hnutia, ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovaniu reprodukčného správania obyvateľstva. Viaceré európske krajiny prijali mnoho opatrení a nástrojov na zvrátenie nepriaznivého demokratického; demografického vývoja. Je isté, že aj náš návrh zákona – odstupňovanie daňového bonusu podľa počtu detí – je jedno zo súboru opatrení, ktoré prinášame sem do parlamentu v rámci našej prorodinnej politiky.
Podľa vzoru krajín V4 navrhujeme teda, aby bol daňový bonus, teda daňové zvýhodnenie pracujúcich rodičov, odstupňovaný v závislosti od toho, či má daňovník jedno dieťa, dve deti alebo tri a viac detí. Samozrejme, za podmienky, ako to káže zákon, že s ním žijú v spoločnej domácnosti.
Toto opatrenie navrhujeme v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona má negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na hospodárenie obyvateľstva.
Náš návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, tiež s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Vážený pán kolega, hovorili ste o tom, že tá armáda ľudí, ktorí sa odsťahovali z našej krajiny a ktorí aj pravidelne chodia za pracou a vracajú sa naspäť, odišla preto, lebo tu, a odchádza preto, lebo tu majú nízke, na Slovensku majú nízke mzdy. Je to pravda, ale zabúdate hovoriť hneď aj b a c, to, čo vyplýva z prieskumov. Oni tu totižto naši ľudia nenašli dobré služby a nenachádzajú ich, aj preto zostávajú vonku žiť a pracovať, pretože chcú dobré služby v zdravotníctve, dobré služby v školstve, v sociálnych službách, chcú dobré podnikateľské prostredie a nechcú krajinu korupčnú a klientelistickú. Toto by ste mali jedným dychom dodať. No, za tie roky ste to mohli naozaj všetko toto napraviť, lebo tak dlho a s takou mocou nevládol nikto ako strana SMER. A máte pravdu a stotožním sa s vami, že práve toto vládnutie bolo historickou chybou pre Slovensko.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Petrák, no, zdá sa mi, že ak počítate s podielovými daňami sedemdesiatich piatich osôb, ako že niečo nám to zvýši v obciach alebo mestách, tak neviem, či toto je tá ašpirácia, aby ste dávali nieže bremená, ale aby ste neuvoľnili trošku viac možnosti pre uchádzača o zamestnanie. To je naozaj málo. Je isté, že toto opatrenie, aj keď ho nazývate systémovým, a táto novela prichádza neskoro. Toto všetko ste vedeli, hovoríte nám opozícii, že okamžite, ak začneme používať regionálne rozdiely, vyľudňovanie východu, hovoríte, že to je politika, že sme len politickí, že to nie je nič odborné. Sú to ale fakty a argumenty. Vy ste mali dáta, mali ste čísla, vedeli ste, že nám budú chýbať na trhu práce zamestnanci. Napriek tomu, že teraz hovoríte o systémovom riešení, toto prichádza veľmi neskoro. My sme sa len s kolegami snažili ako-tak vylepšiť novelu zákona, aby naozaj tento nástroj bol efektívny. Ide o efektivitu a na tom by malo v prvom rade záležať vám.
Ďakuje pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, v tomto návrhu zákona k príspevkom na dochádzku za prácou a podpore mobility pribudol príspevok na presťahovanie za prácou, a to pre zamestnancov, ktorí v súvislosti so získaním zamestnania zmenia miesto svojho trvalého pobytu, ktoré bude od ich pôvodného trvalého bydliska vzdialené najmenej 70 kilometrov.
Podľa mňa o tento nástroj nebude dopyt. Veľmi ma prekvapilo, že s tým počítajú aj samotní predkladatelia. Totižto v dôvodovej správe, keď by ste si nalistovali tabuľku č. 2, tak tam nájdete, že predkladatelia tejto novely predpokladajú, počítajú s tým, že v roku 2018 tento nástroj na presťahovanie za prácou využije, viete, koľko osôb? Predpoklad je, že iba 75 osôb, a v roku 2019 málo viac, 87 osôb. Zdá sa mi to veľmi málo, trochu malá ambícia, a teda mne sa zdá, že ani to nie je efektívny nástroj alebo že nepočítate s tým, že by bol efektívny. Práve vy predkladatelia, poslanci strany SMER, predsa musíte vedieť už z minulých rokov, že podmienka, aby sa občan, teda uchádzač o zamestnanie zapísal potom na svojom mieste pracoviska na trvalý pobyt, táto podmienka už v minulosti odradila mnohých záujemcov o jednorazový príspevok na presťahovanie. My sme mali jednorazový príspevok na presťahovanie a oň bol minimálny záujem. V roku 2014 oň požiadalo vtedy 38 záujemcov a rok predtým 66 záujemcov. Takže mali by sme sa poučiť z minulosti alebo mali sa predkladatelia poučiť z minulosti a neopakovať tie isté chyby. Však mám teda za to, že chcete riešiť, aj ste to pred chvíľočkou povedali, systémovo problém a že to nemá byť len pro forma. Pokiaľ však bude príspevok na presťahovanie za prácou podmienený výlučne zmenou trvalého pobytu, myslím si aj moji kolegovia, že neprinesie opäť očakávaný účinok, pretože sa dá teda predpokladať, aj ho predpokladáte, slabý záujem alebo obmedzený záujem dotknutých osôb.
Problém teda vidím, že ste opätovne naviazali získanie príspevku na zmenu trvalého pobytu. Aj minister Richter to potvrdil v televízii, keď hovoril, že trvalé, chcem ho citovať, "trvalé presťahovanie sa za prácou je, áno, keď človek zmení aj trvalý pobyt". Znamená to teda, pýtam sa, že občan predá svoj byt či dom na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku a kúpi si byt v Trnave či v Bratislave? Naozaj predpokladáte, že za peniaze, ktoré utŕži z predaja bytu napríklad v Rimavskej Sobote, si kúpi byt v Trnave? To asi ťažko.
No a ako teda má získať trvalý pobyt, keď vieme, že musí doložiť buď list vlastníctva, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Očakávať, že uchádzač o zamestnanie si do šesť mesiacov od nástupu do nového zamestnania dokáže zaobstarať vlastnú nehnuteľnosť, je nepravdepodobné. Rovnako je málo pravdepodobné, že sa takej osobe podarí získať súhlas vlastníka nejakej nehnuteľnosti, aby teda získal trvalé bydlisko. Ja som počula, že sa dá aj obchodovať s trvalým pobytom, nevedela som to, dostala som taký podnet práve pri tejto novele zákona, a že sa to dá kúpiť, že sú také stránky webové, že sa dá získať trvalý pobyt za nejakých pár eur v Bratislave. Ale ja som si istá, že určite toto nechcete. Ale zase skúsme rozmýšľať, že aby sme naozaj nezaväzovali alebo nedávali také veľké bremená ľuďom, keď chceme, aby sa presťahovali za prácou, aby za tou prácou šli tam, kde je, a takisto chceme, aby zamestnávatelia získali teda nových pracovníkov. Myslím si, že toto predkladateľ chcel, v tom vám verím a je to v poriadku, je to správne. Ale nezaväzujme takýmto bremenom týchto, tieto osoby, aby zmenili trvalý pobyt.
Ak má byť tento príspevok na presťahovanie skutočnou pomocou, motiváciou a povzbudením k hľadaniu si práce, je potrebné ho teda nastaviť tak, aby motivoval čo najväčšie spektrum obyvateľov, teda uchádzačov o zamestnanie. Preto prichádzame za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Jeho cieľom bude, aby čo najväčší počet uchádzačov o zamestnanie využilo túto novú možnosť, tento nástroj, toto opatrenie a aby získali prácu. A tomu vieme pomôcť tak, že podmienku zmeny trvalého bydliska rozšírime aj o možnosť nahlásenia prechodného pobytu. Tak je to aj v nástrojoch ďalších.
Nebudú to rovnaké identické dva nástroje pomoci ako mobilita, príspevok na mobilitu. Bude to možnosť slobodného výberu pre uchádzača o zamestnanie, pre občana. Slobodne si vyberie, ktorý tento príspevok použije. Ide nám totiž naozaj o to, aby ľudia našli prácu a zamestnávatelia mali pracovníkov. A vtedy mám za to, že tento nástroj bude efektívny.
Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Verešovej, Soni Gaborčákovej, Veroniky Remišovej, Eleny Červeňákovej, Natálie Milanovej a Eduarda Hegera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 2 prvej vety sa za slovo „pobytu" vkladajú slová „alebo o nahlásení prechodného pobytu".
2. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 2 druhej vety sa za slová „miesto trvalého pobytu" vkladajú slová „alebo nahlási nový prechodný pobyt" a slovo „je" sa nahrádza slovom „sú".
3. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c odsek 3 znie:
„(3) Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu alebo nahlásenie prechodného pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km alebo ak je miesto nového prechodného pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 70 km."
4. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 8 písmeno b) znie:
„b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca alebo miesto nového prechodného pobytu zamestnanca,".
5. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 8 písmeno c) znie:
„c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu alebo vzdialenosť miesta nového prechodného pobytu od miesta trvalého pobytu,".
Zostáva mi veriť a dúfať, že nám ide o o jeden cieľ, a to zlepšiť situáciu na pracovnom trhu na Slovensku, a teda že si tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladatelia osvoja.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Veronikou Remišovou a Elenou Červeňákovou.
Včera pán minister spomenul, že sme s našimi návrhmi boli prijatí na ministerstve. Je to tak. Naozaj tento, táto komunikácia bola konštruktívna. V podstate ďakujeme za to prijatie a myslím si, že toto je presne spôsob, ako najlepšie vycibriť a zlepšiť návrhy zákonov. V tej komunikácii v podstate aj došlo k takému vzájomnému súhlasu na obidvoch stranách a takému súhlasu práve k našim návrhom aj z vašej strany, z ministerstva.
Po dôkladnom zvážení a po ešte rozhovoroch s odborníkmi sme však si s kolegyňami vyhodnotili, že predsa len podáme tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože máme za to, že ohľadom detí so zdravotne ťažkým postihnutím a tiež cieľovej skupiny tehotných dievčat a žien je dôležité, aby pomoc bola upravená v zákone, že nepostačuje iba vyhláška. Sme tu práve my zákonodarci nato, aby sme mohli vstupovať do zákona, nieže mohli, to je naša povinnosť a je dôležité, aby táto ochrana detí zdravotne znevýhodnených a takej cieľovej skupiny, ako sú tehotné ženy a dievčatá, bola zákonne taxatívne vymenovaná v zákone táto pomoc.
Takže navrhujeme rozšíriť poskytovanie opatrení pobytovou formou o zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože v zariadeniach stúpa počet detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré si vyžadujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Vládny návrh zákona predpokladá poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v centre podľa § 63. V praxi sa ukázala táto úprava nedostatočná, pretože v prípade, ak v zariadení boli umiestnené deti s ťažkým zdravotným postihnutím, nie vždy zariadenie poskytovalo ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov, ale externými zdravotníckymi zamestnancami. Ošetrovateľská starostlivosť preto nebola poskytovaná 24 hodín denne. Navyše centrá svoju povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť považovali za splnenú, ak napríklad odviezli dieťa k lekárovi špecialistovi.
Ďalší náš návrh sa týka tiež takej ohrozenej cieľovej skupiny, a to sú tehotné ženy alebo ženy po pôrode s ich deťmi. Máme za to, že nepostačuje vymenovaný výkon opatrení, ako je v návrhu, a to, že je povinnosť poskytovať stravovanie a ubytovanie a podmienky na prípravu stravy. Máme za to, aby bola v zákone povinnosť poskytovať aj psychologickú pomoc. Psychologická pomoc a starostlivosť by mala byť poskytovaná počas celého obdobia pobytu. Ide nám totižto o to, aby tieto ženy sa opakovane nedostávali do tej istej krízovej situácie, aby opakovane nechodili z centra do centra alebo nevracali sa naspäť do centra, ale sme presvedčení, že rodina, teda žena, aj keď je ako osamelý rodič s dieťaťom, je potrebné, aby sa čím skôr integrovala do spoločnosti. Tak práve v čase pobytovej formy v centre, aby jej povinne bola poskytovaná psychologická pomoc a sprevádzanie a odborná pomoc psychológa.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej, Anny Verešovej, Veroniky Remišovej a Aleny Červeňákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
V čl. I doterajšom bode 34 v § 46 ods. 5 sa písmeno c) dopĺňa 3. bodom, ktorý znie: "3. ošetrovateľskej starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím".
Ďalší bod. V čl. I. doterajšom bode 34 v § 46 ods. 8 tretej vete sa za slovo "stravy" vkladá čiarka a slová "psychologickú pomoc a starostlivosť zameranú najmä na uľahčenie a zvládnutie odchodu z centra a osamostatnenie sa".
Náš 3. bod návrhu. V čl. I doterajšom bode 34 v § 63 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "je povinné ju poskytnúť v prípadoch podľa § 46 ods. 5 písm. c) tretieho bodu."
Ďakujem vám.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nevedela som ani, že budem pokračovať v podstate v téme, ktorú pani podpredsedníčka začala, ale opakovanie je matkou múdrosti a je preto treba povedať aj o tom, čo naozaj bolo dokázané na úrovni Európskej komisie.
Ja poznám osobne ľudí, ktorí stáli pri zrode tohto zákona, a viem, že ste do jeho tvorby povolali odborníkov naslovovzatých. Tomu sa teším, naozaj to je vidieť. Je z tohto návrhu zákona vidieť, že títo odborníci sa snažili vyvarovať chybám spred desať rokov. Ja viem, veľmi dobre si pamätám toto obdobie a viem, že o sociálnych podnikoch pojednával zákon o službách zamestnanosti. A je veľmi dobré a správne, že ste prišli s celistvým novým zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Aj ja sa obávam ako moja predrečníčka, že tento zákon prichádza neskoro. Hovorí sa síce, že nikdy nie je neskoro, ale som presvedčená, že pre riešenie našej katastrofálnej situácie s dlhodobo nezamestnanými je naozaj neskoro. Pre Slovensko je to obrovskou škodou práve takýto čas, že je neskoro. Dalo sa to napraviť a nemali by sme tu takúto armádu dlhodobo nezamestnaných, aj keď sa každý mesiac chválite s tým, že už ich toľko nie je. Ja vám poviem aj niektoré čísla ešte k tomuto problému, ale veľmi, určite by sme ich tu toľko nemali, keby spred desať rokov sa nestalo, že sa tieto sociálne podniky naozaj vytunelovali. A o tom je potrebné hovoriť.
Bolo to presne pred desiatimi rokmi a bola som tomu účastná vtedy ako tí, ktorí sa snažili vytvoriť takéto sociálne podniky, ale nikdy sa to nestalo. Nemohli sme. Dnes neexistuje ani jeden zo sociálnych podnikov, na ktorých bolo vyčlenených viac ako 23 miliónov eur. Európska komisia, tak ako to tu bolo povedané, pri audite odhalila závažné pochybenia a nakoniec sa viac ako 11 miliónov eur uhradilo zo štátneho rozpočtu, pani poslankyňa, teda z našich peňazí, z peňazí daňových poplatníkov. Takže žiadne eurofondy, naše peniaze.
A za toto sme všetci zodpovední a nehovorte nám o tom, že to nemáme pripomínať, lebo ja tu skoro každú schôdzu počujem pripomenutie, ako za všetko môže vláda pani Radičovej, ktorá tu bola, myslím si, že 16 či 17 mesiacov. Nie je to vrátenie, nie je to o tom, aby som vám tu vracala práve toto, čo na každej schôdzi počujem. Ale toto sú skutočné fakty. Takéto peniaze sme zaplatili, ale o čo, čo je horšie, že sme nepomohli ľuďom, ktorí nám teraz chýbajú na trhu práce, pretože sú nezamestnaní dlhodobo, viac ako 12 mesiacov, niektorí viac ako 24 mesiacov. Presne pred desiatimi rokmi, to bolo to obdobie pred desiatimi rokmi, kedy mali byť tieto nástroje v sociálnych podnikoch naštartované.
A aby som len nehovorila do vetra, tak som si všimla trošku štatistiku, pán minister, takže všimla som si, že odkedy sa problému dlhodobo nezamestnaných venujete, a to je jeden rok dozadu, porovnávam štatistiku apríl 2016 až apríl 2017, tak z úradov práce bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Neviem síce, či si našli všetci prácu, ale oni teraz nie sú v evidencii nezamestnaných.
Ale to vaše prvé obdobie v úrade, kedy ste nastúpili v apríli 2012 a skončili ste v apríli 2016, za tieto štyri roky ste sa nevenovali tejto téme dlhodobo nezamestnaných. Vtedy bol úbytok v evidencii iba 25-tisíc. Takže zopakujem, za štyri roky 25-tisíc ubudlo z evidencie dlhodobo nezamestnaných a za jeden rok, kedy ste, naozaj už vám veľmi tieklo do topánok, tak ste začali s tým niečo robiť, tak za jeden rok bolo, posledný jeden rok bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných.
Ale čo sa nezmenilo vôbec, absolútne, tak to je pomer medzi nezamestnanými evidovanými a dlhodobo nezamestnanými evidovanými. My ich máme stále polovicu, teda pomer 50:50, a to je ten problém. A týchto 120-tisíc dlhodobo nezamestnaných už stratilo pracovné návyky aj zručnosti a všetci nám teraz chýbajú na trhu práce. My sme ich potrebovali aspoň polovicu. A som presvedčená, že s nimi sa dalo pracovať. Teraz to bude oveľa, oveľa ťažšie, preto hovorím, že je to neskoro, a podložila som to aj týmito číslami.
Napriek tomu, napriek tomu som rada, že tento zákon je v pléne, aj keď je to iba krok A, čo sa týka problému dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobú nezamestnanosť tento zákon nevyrieši. Za hnutie naše Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti môžem povedať, že máme riešenia na dlhodobú nezamestnanosť, a tiež hovorím, že áno, niektoré z nich môže riešiť aj navrhovaný zákon. My sme si osvojili aj pripomienky ďalších odborníkov, ktorí vstupovali do medzirezortného pripomienkovacieho konania, a preto prídeme na druhú schôdzu, na ďalšiu schôdzu k tomuto zákonu s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi a budeme vás žiadať o dialóg.
A aby tu teda bolo aj zodpovedané, či tento zákon podporíme, tak je to naozaj o tom, ako budeme rokovať o našich pozmeňujúcich návrhoch, aby sme ho zlepšili, tento zákon, tento návrh, a ako budú aj prijaté.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám za odpoveď, presne toto som chcela. My sme v podstate interpelovali aj pána ministra zdravotníctva. Na túto otázku nieže nezvýši čas, nebola vylosovaná, takže chceme vedieť odpovede, jednak sme chceli od vás aj od pána ministra aj práce, sociálnych vecí a rodiny, aj od ministra zdravotníctva. Pozrite sa, dostali sme podnet, nejde o to, či to bolo v médiách. Dostali sme podnet aj z Trebišova, aj sa tam chystám stretnúť sa s tými, ktorí nám k tomuto budú vedieť povedať asi najlepšie informácie. Vždy, keď sa jedná o maloletých, vždy, o jednu jedinú maloletú, maloleté dievča alebo jedného jediného maloletého chlapca, tak sa budem dopytovať u vás na odpovede. Takže chcela som získať odpoveď, dali ste mi ju.
Ďakujem, budem ďalej pokračovať v tejto, v tomto podnete aj u druhých.

Ďakujem kolegovi Marekovi Krajčímu za to, že neustále háji naozaj právo pacientov, lebo je potrebné. Lebo je to veľmi potrebné. V celej tejto novele, aj ako si opísal, ako bola predložená, ako bola prerokovaná na výboroch a ako sme ju dostali do pléna, z celej tejto novely je šípiť, že stále iba sa ide niečo zahasiť, to, že naše zdravotníctvo nefunguje tak, ako sa má, sa teraz robí tým, že nejakými doplatkami a to zrušíme, tamto spravíme, poslanci len prídu s návrhom zákona, to je vlastne iba, že dávame pod strechu naozaj hrnce, a pritom nám tečie strecha.
To naše zdravotníctvo nefunguje, a aj keď sa toto veto prezidenta netýka doplatkov zdravotníctva, predsa len chcem reagovať aj na to, vieme všetci dobre, že naši obvodní lekári sú doslova nútení robiť čo, alebo posielať svojich pacientov špecialistom a tam sú preplnené čakárne. A už teraz mi mnohí hovorili z pacientov, teda alebo poviem konkrétne, pani mi hovorí, že, viete, ako to bude, pani poslankyňa? Naozaj budeme dve kategórie. Bude to tak, že tí, čo pôjdeme cez zdravotné poistenia, nás budú nazývať, že sme socky, a tí všetci ostatní, ktorí si budú môcť priplatiť, naozaj využijú nadštandardnejšie služby, ale už druhýkrát vlastne platené, alebo zdravotnú starostlivosť.
Takže prosím vás pekne, celá táto novela, veľmi zle, dotýka sa pacientov, dotýka sa nás všetkých ľudí, občanov, veľmi zle. Veľmi zle.

Je naozaj najvyšší čas, ako si to povedala, týmto obetiam sa pokloniť, tak ako sme to urobili na Devíne spolu, tiež som tam bola. Pokloniť sa im tak, že práve týmto zákonom, ktorý si navrhla. Ja som nedávno videla film Milada, a tak teda, tak nejak predkladám alebo hovorím, chcem vám povedať kolegom, že pozrite si tento film političky Milady Horákovej.
Spomínala si kňaza, saleziána Antona Srholca. Čítala som si o ňom veľa a veľmi ma vtedy, keď nám aj rozprával o tom, že pol hodiny denne, citujem ho, "sme mali vychádzku na dvore, ktorý je tu uprostred, ktorý bol v rohu medzi dvoma krídlami väzníc. Za jedným z nich bola šibenica, bol to obyčajný stĺp, na ktorom bolo také koliesko, na ktorom si hore vytiahol povraz. Vlastne som žil osem mesiacov pod šibenicou. Pamätám si, ako raz vo februári niekto kričal pod oknami, viedli ho na šibenicu, na popravu a keď kričal, napchali mu do úst nejakú handru, aby nemohol kričať."
Spomenula si Titusa Zemana, ktorý vo väzení prežil trpkých trinásť rokov, no jeho mučenie sa jeho prepustením neskončilo. A poznáme ďalšie a ďalšie rodiny, ktoré zaplatili najvyššiu daň, deti, ktoré zostali po popravenom otcovi, nespravodlivo odsúdenom. Matka, ktorá strádala spolu s deťmi. A takto bolo množstvo a množstvo rodín, ktoré trpeli, a týchto, naozaj sa im netreba klaňať, ich otcom a mamám umretým, ale treba im pomôcť. A tak vyzývam ctené plénum, aby tento zákon sme posunuli do druhého čítania a potom naozaj ešte možno niečo na ňom upravili.
No a ešte sa chcem takisto pridať k mojim kolegom a poďakovať ti, že si bojovala za týchto ľudí. Ďakujem za tieto rodiny.

Ďakujem za všetky tieto poznámky, pripomienky. Ešte chcem vlastne dopovedať, že teda obrovskou takou nevýhodou je, že tento návrh zákona prichádza podľa mňa neskoro. A chcela som doplniť, že príspevok za presťahovanie podľa mňa moc toho nevyrieši, pretože ak sa má niekto z východného Slovenska presťahovať do Bratislavy alebo niekde ku Trnave, tak vám poviem pravdu, že zostane radšej v tom, že pôjde do Rakúska rovno, kde bude mať oveľa vyšší plat a sem-tam sa vráti za dva týždne domov, čo nám teda veľmi ničí naše rodiny. Ale myslím si, že opatrenie je namieste, ale ako som povedala v svojej rozprave, prichádza neskoro.