Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.6.2019 o 17:51 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 17:51 - 18:06 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Dovoľte mi, vážení kolegovia, vážené kolegyne, povedať ešte niekoľko slov k uzneseniu, ktoré som vám celé prečítala pred chvíľou. To, že môžeme dnes o tomto uznesení rokovať, je výsledkom viac ako ročnej práce ľudskoprávneho výboru. A ako ste počuli aj z úst pána spravodajcu, je fakt, že toto uznesenie bolo v ľudskoprávnom výbore prijaté jednohlasne a tak isto bolo prijaté členmi výboru, zahraničného výboru. Zdôrazňujem to tak dosť viackrát, pretože je to pre mňa veľmi taká výnimočná udalosť a naozaj si vážim aj členov výboru, že takto pristúpili k takejto téme, akou ochrana náboženskej slobody je, že sa nám podarilo sa pozrieť na tému náboženskej slobody a jej ochrany a podpory bez akýchkoľvek predsudkov a tiež, že sme dokázali sa poz; že sme dokázali byť apolitickí.
Spoločných aktivít ale pred týmto uznesením, kým som prišla sem do Národnej rady, tak bolo naozaj veľmi veľa. V minulom roku som tu v Národnej rade organizovala seminár, kde boli pozvaní predstavitelia holandskej mimovládnej organizácie Open Doors, ktorí sa už viac ako 20 rokov venujú prenasledovaným pre vieru. Bola som aj s koaličnými poslancami na zahraničných cestách. Na zasadnutí ľudskoprávneho výboru som pozvala na zasadnutie vystúpiť pána osobitného vyslanca pre podporu slobody a náboženstva alebo viery mimo EÚ pána Jána Figeľa a takisto som na pôde Národnej rady prijala pána Petra Jašeka, ktorý; humanitárneho českého pracovníka, ktorý bol odsúdený za jeho aktivity v Sudáne. Veľmi, veľmi si pamätáme – a sedíte tu aj vy, ktorí ste sa toho boli prítomní – na stretnutie so sýrskym biskupom Mons. Chahdom. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé stretnutie aj všetky tie slová, ktoré nám hovoril, už som to dokonca aj citovala tuná z tohto, z tohto miesta.
No a veľmi dôležité bolo, že pri našom výbore bola zriadená odborná komisia, ktorá združila významné osobnosti z akademickej obce, z verejného aj štátneho sektora, ale aj cirkevného a mimovládneho prostredia. Odtiaľ sme vlastne, od nich sme čerpali podnety k textu tohto uznesenia. A o samotnom uznesení ešte pred tým, ako som sa teraz postavila pred vás, som rokovala aj s ministrom zahraničných vecí s pánom Lajčákom a tiež s generálnym riaditeľom pre štátny rozpočet ministerstva financií. Takže vidíte, tých krokov bolo naozaj veľmi veľa.
Prečo teda predkladáme takéto uznesenie? Uznesenie vyjadruje alebo je predovšetkým vyjadrením solidarity všetkým prenasledovaným pre vieru kdekoľvek na svete. Rozprávať o utrpení prenasledovaných je to najmenej, čo môžeme urobiť, a pritom je to tak veľmi, veľmi dôležité, pretože všetky obete – a je jedno, z ktorej oblasti – hovoria, čo môžu, keď sa ich pýtame, čo môžeme pre vás urobiť. Ja som teda 20 rokov robila s obeťami domáceho násilia a oni mi všetci hovoria: Nebuďte ticho! A to nám isto hovoril, presne toto isté hovoril aj Mons. Chahda: Nebuďte ticho! Takže hovoriť už je veľmi významné a netreba to podceňovať.
Áno, je dôležité hovoriť aj o, zvlášť o prenasledovaní kresťanov, ktorí sú najprenasledovanejšou skupinou vo svete. Uznesenie je tiež výzvou vláde, aby v tejto oblasti robili, aby sme v tejto oblasti robili ešte viac, ako robíme. Mám tu pri sebe aj správy Open Doors a nadácie Pomoc trpiacej cirkvi, ktoré úplne faktograficky a v číslach hovoria o prenasledovaných pre náboženské presvedčenie a hovoria, ako veľmi je stúpajúci trend práve pri prenasledovaní kresťanov. V 21. storočí je každý dvanásty človek na svete, čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere, a pritom sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva.
Podľa rôznych štúdií mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody, ako aj indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v roku 2007 až 2016 naozaj stúpajúci trend a podľa štúdie Open Doors, ktorú som spomínala, sa počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 na 40. A hovorím vám o, obdobie roku 2014 až 2019, teda posledných päť rokov. Z 22 na 40 krajín za päť rokov, kde sú kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere. Situácia s dodržiavaním náboženskej slobody a slobody presvedčenia sa zhoršuje.
A o tom ešte, ešte tu mám jeden taký fakt, že kresťania sú najprenasledovanejšou skupinou, hovorí aj najčerstvejšia správa britskej vlády. Minister zahraničných vecí si dal urobiť audit a jednoznačne vyplýva, že prenasledovanie alebo stúpajúci trend je zvlášť pri kresťanoch. A z tejto správy aj by som chcela citovať: "Globálna vojna proti kresťanom ostáva naďalej tým najprehliadanejším príbehom zo začiatkov 21. storočia."
Svedčia o tom aj ďalšie a osobné prípady. Určite si pamätáte, čítali ste, aj tu som viackrát z tohto miesta hovorila o príbehu pakistanskej kresťanky Asie Bibi. Všetci ste počuli, čítali o obetiach bombových útokov na kostoly a hotely na Srí Lanke na Veľkonočnú nedeľu v apríli tohto roku, kde presiahol počet obetí 300 osôb. Ide aj o systematické miznutie kresťanov z Blízkeho východu. V niektorých oblastiach hovoríme o exode a vymiznutí kresťanov z oblastí, kde kresťanstvo vzniklo a roky bolo súčasťou pluralitnej spoločnosti. O tom práve nám hovoril Mons. Chahda, ako tisíce rokov žili tieto náboženské skupiny v mieri vedľa seba. V Palestíne klesol počet kresťanov za posledných 50 rokov z 15 na 1,5 percenta. V Sýrii z 11 celé, milióna na 450-tisíc od roku 2011 a v Iraku z 1,5 milióna na 120-tisíc dnes od roku 2003. V niektorých oblastiach hovoríme o najťažšej forme prenasledovania, genocíde. Genocídne zábery sú zdokumentované v posledných rokoch v Sýrii, v Iraku, v Egypte, v severovýchodnej Nigérii a na Filipínach.
Keď hovoríme o antisemitizme osobitne, hovorme teda aj o prenasledovaní kresťanov. Zdôrazňujem tú situáciu kresťanov, lebo ako som zdôraznila, má stúpajúci trend a svedčia o tom štúdie a správy, ale ide nám aj o ďalších. Rohingov, umiernených moslimov, streľba v Christchurch. V 21. storočí, som už povedala, že každý dvanásty človek čelí prenasledovaniu kvôli svojej viere, ale ochrana náboženskej slobody sa netýka iba veriacich, ochrana náboženskej slobody sa týka aj neveriacich. V trinástich štátoch sveta je trest smrti za ateizmus a v 22 krajinách je trest smrti za zmenu náboženstva alebo za odpadnutie od viery, a pritom Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 18 jasne znie: "Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov."
Viaceré štúdie potvrdzujú, že cez podporu náboženskej slobody vo svete sa dajú dosahovať iné dôležité rozvojové a ekonomické ciele a ochrana náboženskej slobody je prevenciou genocídy. Toto je tiež veľmi dôležité si uvedomiť. Sloboda náboženského vyznania a viery sa označuje za prioritu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a Európska únia žiada členské krajiny, aby venovali primeranú pozornosť otázkam súvisiacim so slobodou náboženského vyznania. Viaceré krajiny Európskej únie, ako Dánsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, ale aj naše susedné krajiny Poľsko a Maďarsko, sa tejto téme veľmi intenzívne venujú. Na úrovni teda Európskej únie dochádza k reakcii, k takej mimoriadnej pozornosti na tento globálny problém. Viaceré krajiny reagovali napríklad prijatím parlamentných deklarácií, ba dokonca vytvorením osobitných postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody. V roku 2018 päť členských štátov zriadilo úrady predstaviteľov pre podporu náboženskej slobody, a to Spojené kráľovstvo, Nemecko, Dánsko, Litva a Maďarsko.
Je teda čas, aby aj Národná rada a Slovenská republika sa pridala k úsiliu ďalších štátov a medzinárodných organizácií a spravila na pomoc prenasledovaným vo svete viac. Ja nehovorím, že Slovensko nekoná. Slovensko koná a ja som sa o tom rozprávala s pánom ministrom Lajčákom, ktorý vítal túto iniciatívu a vítal aj konkrétne kroky, ktoré by sme mohli urobiť na Slovensku. Ako som už povedala, táto súčasť je súčasťou priorít predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu na tento rok a aj tiež členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. To všetko oceňujem. A dokonca aj naozaj naposledy, keď bol, keď Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, aby 22. august bol ustanovený ako Medzinárodný deň pamiatky obetiam náboženského násilia, sa Slovenská republika pridala k tejto rezolúcii. Obidvaja aj s pánom ministrom Lajčákom sme hovorili o tom, že vždy je treba konať viac.
A možností je veľa, ale v čom vyzýva vlastne Národná rada vládu, si uvedomujeme, že je dôležité začať alebo zvýšiť to, medzirezortnú komunikáciu, to medzirezortné úsilie, ktoré by nakoniec vyústilo do viacerých konkrétnych aktivít. Pre inšpiráciu ich prikladáme v dôvodovej správe, ako som už aj spomenula, jednak zriadenia rôznych postov pre sledovanie problematiky náboženskej slobody, hovorili sme s pánom ministrom aj o tom, aby boli predkladané rôzne situačné správy, to by uvítal, ale asi čo je úplne najdôležitejšie – a práve tam je veľmi dôležité to medzirezortné, medzirezortná spolupráca a komunikácia –, aby sme aj finančne dokázali viac pomáhať, nabalili viac financií na konkrétnu pomoc tam, kde sú tieto obete, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, teda priamo v tých krajinách. Robia tak už mnohé štáty.
Hlavne teda, a to by som zopakovala, nesmieme zostať ticho. Pred viac ako 30 rokmi sme to boli práve my veriaci na Slovensku, ktorých náboženská sloboda bola potlačovaná, o to viac je teda našou povinnosťou, aby sme sa postavili teraz, keď náboženskú slobodu zažívame a užívame si ju na našom Slovensku, o to viac je teda našou povinnosťou, aby sme nezabudli na tých, ktorí trpia pre vieru. Je teda veľmi dôležitý práve postoj tých, ktorí majú vlastnú bolestnú skúsenosť, a je dôležité, aby sme teda boli my, ktorí sme na to poukazovali a hovorili o tom. Máme takú, povedala by som, historickú povinnosť.
Ja na záver chcem poďakovať všetkým slovenským humanitárnym pracovníkom, ktorí dlhodobo pracujú s prenasledovanými pre vieru, pre náboženské presvedčenie, v tom sme skutočne vzorom a príkladom. Ďakujem im veľmi a chcem poďakovať aj všetkým občanom, my sme, my sme výnimoční na Slovensku práve našimi zbierkami od ľudí bežných, jednoduchých ľudí, ktorí, napríklad Dobrú novinu spomeniem, lebo patrí medzi jedny z najlepších, najvýznamnejších zbierok všeobecne zo všetkých zbierok, ľudia podporujú a myslia na ľudí v týchto krajinách, kde sú prenasledovaní.
Chcem poďakovať našim členom odbornej komisie pri výbore, ktorí prijali na seba túto úlohu a, poviem vám pravdu, že boli veľmi, veľmi aktívni, veľmi si to cením.
Ďakujem aj členom ľudskoprávneho výboru, ktorí podporili toto uznesenie, že ho predkladáme spoločne naprieč politickým spektrom, že sme odložili tie politické tričká, že sme to dokázali, že sme ukázali Slovensku, že to vieme v takej vážnej téme urobiť.
No a týmto chcem veľmi pekne vás požiadať, kolegyne a kolegovia, aby ste tento návrh výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím hlasovaním podporili. Ďakujem vám za túto podporu a verím, že ho, toto uznesenie, prijmeme so silným mandátom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.6.2019 17:44 - 17:49 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne a kolegovia, je pre mňa takou výnimočnou situáciou, že môžem pred vami stáť s týmto návrhom, ktorý schválil výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Je to taký ojedinelý fakt, ojedinelý čin a ja sa tomu veľmi teším a zároveň chcem aj poďakovať všetkým členom ľudskoprávneho výboru, že takto pristúpili k tejto závažnej téme, ochrane náboženskej slobody.
Dovoľte mi prečítať toto uznesenie, nie je dlhé, ako návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, aby sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Národná rada sa týmto návrhom o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete odvoláva na čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je sloboda náboženstva alebo viery základným ľudským právom.
Národná rada, pripomínajúc si obmedzovania slobody náboženstva alebo viery na Slovensku v 20. storočí, zvlášť prenasledovania židov v období slovenského štátu a prenasledovanie kresťanských cirkví počas desaťročí komunistického režimu, a pripomínajúc si význam sviečkovej manifestácie z Veľkého piatku 25. marca 1988, ktorá bola významným vystúpením slovenskej spoločnosti v prospech občianskych a náboženských slobôd a ktorá zarezonovala po celom svete a pričinila sa o spoločenský pohyb vedúci k pádu železnej opony, teda berie na vedomie závery Rady Európskej únie zo 16. novembra 2009 o slobode náboženstva alebo viery, usmernenie Rady Európskej únie z 24. júna 2013 v oblasti presadzovania ochrany slobody náboženstva alebo viery, uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 k usmerneniu Rady Európskej únie a mandátu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, ako aj ďalšie nedávne uznesenia a legislatívne akty mnohých národných parlamentov na podporu slobody náboženstva alebo viery.
Berie na vedomie rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. mája tohto roku, ktorá ustanovuje 22. august za medzinárodný deň pripomínajúci obete násilných činov založených na náboženstve alebo viere.
Berie na vedomie vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k aktom násilia a prenasledovania príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete z 29. marca 2011, programové priority predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu na rok 2019, ktoré zahŕňajú podporu tolerancie a prevenciu diskriminácie z dôvodu vierovyznania alebo náboženstva, a dobrovoľný záväzok Slovenskej republiky podporovať slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženskú toleranciu na medzinárodnej úrovni v rámci členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva na roky 2018 – 2020.
B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje solidaritu všetkým prenasledovaným pre svoje náboženstvo alebo vieru, ktorých počet v posledných rokoch výrazne narastá.
Vyjadruje očakávanie, že štáty splnia svoju povinnosť zabezpečiť ochranu pred diskrimináciou a násilím voči každému vrátane osôb patriacich náboženským menšinám.
Vyjadruje odsúdenie všetkým formám diskriminácie a násilia páchaného na rôznych skupinách obyvateľstva pre ich náboženstvo alebo vieru, predovšetkým však genocídam.
Vyjadruje očakávanie, že v súlade s medzinárodným právom budú páchatelia násilia potrestaní a obete odškodnené.
Vyjadruje uznanie za prácu mnohým slovenským organizáciám, ktoré sú po celom svete dlhodobo činné v oblasti pomoci prenasledovaným pre náboženstvo alebo vieru, a vyjadruje súhlas so zaradením presadzovania a ochrany slobody náboženstva alebo viery medzi priority ľudskoprávnej politiky Európskej únie.
V časti C tohto uznesenia Národná rada odporúča vláde Slovenskej republiky, aby zvýšila medzirezortné úsilie v oblasti ochrany slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Prečítala som vám celé uznesenie, ku ktorému je priložená aj veľmi podrobná dôvodová správa, s ktorou verím, že ste sa všetci oboznámili.
Ďakujem vám a týmto sa zároveň aj prihlasujem do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 17:43 - 17:43 hod.

Anna Verešová
Ďakujem kolegovi Feckovi, že pripomenul aj politických väzňov, aj výsluhové dôchodky bývalých eštebákov. Je fakt, že na tejto schôdzi vlastne sme prijali návrh zákona o príplatkoch ku dôchodkom, ale je zároveň aj fakt – a smutný fakt, že sme takýto morálny, takéto morálne zadosťučinenie nedali politickým väzňom už dávno pred rokmi. Mnohí zomreli a nikdy sa toho nedožili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2019 17:39 - 17:41 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja iba veľmi krátko chcem povedať, že sme schválili túto správu na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Čo chcem oceniť zvlášť, je, že Ústav pamäti národa v minulom roku v októbri prerokoval alebo vyrokoval so zástupcami ukrajinských pamäťových inštitúcií spoluprácu, nadviazali spoluprácu v oblasti archívneho a vedeckého výskumu.
Myslím si, že to je veľmi, veľmi dobrá správa a dobrý základ do ďalšej práce v nasledujúcich rokoch. A tiež som privítala alebo oceňujem aj dohodu na spolupráci pri organizovaní podujatí k 30. výročiu pádu komunistického režimu a 75. výročiu vypuknutia Varšavského povstania a SNP s mimoriadnym veľvyslancom Poľskej republiky.
Ďakujem, že Ústav pamäti národa je zastabilizovaný, a teda prajem vám do ďalšej práce, aby ste konečne mali svoje vlastné sídlo, tak aby sa aj naplnil zákon, ktorý k tomu vlastne, ktorým sme sa k tomu zaviazali. Takže dúfam, že sa to už v nasledujúcom roku podarí.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2019 17:13 - 17:15 hod.

Anna Verešová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 10:52 - 10:54 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolega vlastne potvrdil, že nie sú princípy na to, čo som presne poukazovala ja, že by sme mali obrovský efekt z prorodinných opatrení, keby bolo zadefinované, keby ste si boli dávno zadefinovali vo vládach, že toto chceme robiť a takýmito súbormi opatrení postupne to chceme napĺňať. Lebo niektoré sa naozaj nedajú naplniť, pretože nebude tá kasa väčšia, v tej kase viac peňazí.
A chcem povedať na margo jeho, že nespravodlivosť je napríklad aj vtedy, že neexistuje súbeh materskej a rodičovského. Ale ja som tu prišla s takýmto návrhom do pléna, aby som vás aj inšpirovala, pretože aj nad tým musíte rozmýšľať, že tam nie je spravodlivosť. Ale takisto som si vedomá toho, že ten výpadok z rozpočtu by bol obrovský. A na to som vás chcela upozorniť, ale sme na konci volebného obdobia, na to som vás chcela upozorniť, že keby ste si boli sadli, máte tretiu vládu, keby ste si boli dávno sadli a postupne krátkodobé ciele, dlhodobé ciele, tak ako sa má robiť projekt, vieme, na čo máme peniaze, na čo nemáme, z čoho musíme upustiť, čo môžeme dať, ale v nejakom dlhodobom horizonte viem, že k tomuto sa chcem priblížiť, tak by to zniesla aj kasa a zároveň by som vám uverila teraz a uverili by sme vám, že sa tomu rozumiete.
Pretože skutočne tu chýbajú zásadné princípy. Teda komu ideme pomáhať, teda tým znevýhodneným, tým osamelým matkám, tým, ktoré majú s nejakými poruchami deti a postupne a postupne. My si musíme zadefinovať princípy pri každej dávke, ako to spomenula aj kolegyňa Soňa Gaborčáková.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2019 10:38 - 10:40 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Samozrejme, že je potrebné vždy na každé opatrenie nájsť financie. Len chcem vám pripomenúť, že naozaj tu vládnete strašne dlho, dvanásť či trinásť rokov ste vo vládach a keby ste v priezore mali rodinu a tú demografiu, a tu prognózy boli jasné, že starneme rýchlo, málo detí sa nám rodí, to nie je dnešná informácia, tá informácia je desaťročná.
Na rozdiel od vás my v opozícii túto moc sme nemali a vy ste ju mali, a keby ste pred desiatimi rokmi a keby aj pred siedmimi rokmi ste si dali do toho priezoru svojho, že, waw, však my musíme nejako reagovať na tieto ťažké, na túto ťažkú situáciu, ktorá nás čaká a čaká naše deti a naše generácie ďalšie, tak už by ste možno dávno postupne, pomaly, tak, aby ste nezaťažovali takýmito, tak aby ste nezaťažovali rozpočet, však ja jednoducho, ja to chápem, že to môže byť rozložené na pár rokov, že to nie je možné urobiť tesne pred voľbami naraz, že to sú obrovské deficity a potom si tu jeden druhému hádžeme loptičku, že aj vy to hovoríte, že treba vyrovnaný rozpočet, aj vy to hovoríte.
Ešte raz, ja chcem len zdôrazniť, že sa ešte dokonca ani dnes dostatočne nezameriava pozornosť na rodinu a na ten obrovský problém demografickej krízy a rýchleho starnutia obyvateľstva na Slovensku. Je už neskoro, ale stále je potrebné, aby sme sa, stále ešte hovoria aj sociológovia, že musíme na tom robiť.
Takže, prosím vás pekne, prestaňme teda rozprávať o tom, že, alebo takto, vrátim späť, urobte niečo s tým, aby ten návrh nebol nespravodlivý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2019 10:16 - 10:32 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, odkedy som prišla do tohto parlamentu, od roku 2016 volám po prijímaní prorodinných opatrení. A aby nedošlo k nedorozumeniam, chcem hneď na začiatku môjho príhovoru povedať, že som za zvýšenie rodičovského príspevku, a vo svojej rozprave len chcem volať po spravodlivom prístupe k matkám, ktoré sa starajú o deti a pracovali pred pôrodom.
Samozrejme, že som za zvýšenie rodičovského príspevku. Veď som to sama navrhovala v koncepcii rodinnej politiky, do ktorej som už v roku 2016 pozvala všetkých mojich kolegov z poslaneckého klubu OĽANO, a my sme skutočne navrhli rad rodinných opatrení, ale v systéme koncepčne, nie ad hoc.
Spolu s príkladmi a s analýzami a s výpočtami sme pripravili koncepciu rodinnej politiky. A ja skúsim prečítať jeden taký príkladový výpočet mediánovej priemernej rodiny, ktorá sa týka práve rodičovského príspevku, resp. obdobia, kedy žena stratí materské a ide na rodičovský príspevok.
Predstavte si mediánovú rodinu na Slovensku, dvaja pracujúci rodičia, hrubý príjem 1 500 eur mesačne, 1 500 eur mesačne, teda takáto rodina má ročne čistý príjem trochu viac ako 14-tisíc eur, ak nemajú deti. S každým dieťaťom čistý príjem rodiny vďaka prídavkom na deti a daňovému bonusu narastie približne ročne o 600 eur. Ale výdavky rodine narastú ročne zhruba o 1 800 eur. A s každým dieťaťom teda rodina naozaj stráca časť pohodlia, kvality života, finančného zabezpečenia, preto je potrebné, aby sme rodinám, aby sme rodiny podporovali. Aby rodiny nechudobneli kvôli tomu, že prichádzajú deti. A s každým dieťaťom teda je rodina finančne horšie ako predtým.
A ešte zaujímavejší je prepočet, ak sa príjmy rodiny vyvíjajú po narodení ďalšieho dieťaťa. V prvom roku neklesne. Dokonca sa zvýši o pár desiatok eur ročne, pretože tu priaznivo prispieva vyšší daňový bonus a nižšie dane a príjem matky vynahradí materské. To je prvý rok.
V druhom roku, keď už matka poberá iba rodičovský príspevok, sa naozaj príjmy rodiny prudko znížia o vyše 1 100 eur ročne oproti obdobiu, keď zarábali obidvaja rodičia.
Takže v prípade mediánovej priemernej rodiny je prechod z materského na rodičovský, to je v podstate v sume takmer desatiny ročného príjmu. Netreba teda zdôrazňovať, že je to výrazný zásah do rozpočtu rodiny.
Aj viacero takýchto analýz a výpočtov obsahuje práve koncepcia rodinnej politiky pre Slovensko, s ktorou, si myslím, že som spravila kus roboty počas svojho obdobia, poslaneckého obdobia.
V časoch, keď má Slovensko jeden z najnižších populačných rastov v Európe a najrýchlejšie starnutie obyvateľstva, som volala celé tie roky a budem, celé tie roky a budem až do konca tohto volebného obdobia volať, aby vláda robila koncepčne veci a systémovo, nie ad hoc. Pretože len vtedy bude rodina mať efekt. Silný efekt zo všetkých prijatých opatrení.
Rodičovský príspevok, zvýšenie, dobre, výborne. Ale ak by sme to vtesnali do viacero skupín prorodinných opatrení, tak rodina by tu bola na Slovensku naozaj prijímaná, žilo by sa rodinám oveľa, oveľa lepšie.
A len vám ešte z tohto zdôrazním, z tejto koncepcie, že aj z prieskumov, aj z analýz vyplynulo, že rodina potrebuje zvýšiť. Rozšíriť daňové a finančné zvýhodnenia, to je prvé opatrenie, a za tým prijať legislatívne návrhy. Druhé veľké opatrenie, podporiť zakladanie domova, a tretie, rozvoj služieb pre rodiny. A v takomto balíku naozaj rodinám sa pomôže. A naozaj môžeme aj prispieť k tomu, aby sme urobili niečo s tou strašnou demografickou krivkou na Slovensku.
Rok 2018 bol zlomový, Slovensko malo prvýkrát v histórii, svojej histórii vlastnej, viac dôchodcov nad 65 rokov ako deti do 14 rokov. S informáciou o demografickom vývoji v roku 2018, o ktorom informoval aj Štatistický úrad Slovenskej republiky, vyplynulo, že na 100 detí pripadlo 102 seniorov. A preto som volala, že vláda musí a má povinnosť vytvoriť také nástroje, ktoré uľahčia mladým ľuďom rozhodovať sa, že si založia rodinu. Opakujem, že je potreba to robiť systémovo a spravodlivo. A musí to patriť medzi strategické ciele.
No, ja viem, že ste prijali niekoľko prorodinných opatrení, ale zdôrazňujem a kritizujem, že sú prijímané len ad hoc ako jednotlivé opatrenia a nedosiahnu taký efekt, ako keby ste sa zamerali, ten priezor očí zamerali na rodiny a poctivo prijali novú koncepciu rodinnej politiky, pretože tú prvú máme z roku 1996. Trošku bola tam upravená, novelizovaná, ale v podstate je, koncepčne sa pomoci a podpore rodinám ste sa nevenovali.
V poriadku. Zhodneme sa určite. Rodiny potrebujú opatrenia, ktoré odstránia bariéry k založeniu rodiny. Ešte dám taký dôkaz, prečo neprijímate systémové opatrenia alebo napríklad nebolo mi celkom jasné, prečo sa dvojnásobne daňový bonus, ktorý sa prijal, týkal iba detí do 6 rokov. Som za, ale zase som to kritizovala, že zase rozdeľujete deti podľa veku. Ide iba o peniaze a o vyššie a veliké náklady pre rozpočet? Ale toto nemôžeme takto robiť. Pretože takéto polovičaté jednorazové opatrenia, zdôrazňujem, neprinesú ten efekt a dlho očakávaný účinok. To neprinesú.
No a teraz tu máme zvýšenie rodičovského príspevku. Vrátim sa k vašej dôvodovej správe, z ktorej vyplýva, že chcete zmierniť stratu príjmu zo zárobkovej činnosti rodiča. Presne o tom som povedala na začiatku rozpravy svoj príklad. Je to tak. Ten prepad z materského na rodičovský príspevok je obrovský. Obrovský.
Ešte tu máte v dôvodovej správe, že zvýšenie rodičovského príspevku by sa malo dotknúť približne 140-tisíc ľudí a toto opatrenie by malo stáť približne 145 mil. eur. Ja som v priebehu tvorby koncepcie, kde som vlastne pozvala aj mnoho odborníkov k tomu, aby sme o nej diskutovali a následne urobili teda finálnu, finálny koncept rodinnej politiky, tak som ešte v priebehu tohto obdobia aj realizovala so svojím tímom prieskum formou internetového dotazníka. Predstavte si, zapojilo sa mi doň okolo 1 800 ľudí. Sama som to nečakala. Ja viem, že ide o taký interný prieskum, ale myslím si, že, že 1 800 ľudí a ich spätné väzby by som len tak na ulici nedokázala dať dokopy a tých spätných väzieb by som toľko nedostala, 1 800 ľudí je celkom dobrý počet, aby sme si povedali, že, waw, toto sú asi ich odpovede, sú relevantné a môžeme na základe ich odpovedí buď opraviť, alebo doplniť koncept našej rodinnej politiky.
Cieľom bolo zistiť teda, že čo ich trápi a čo by im konkrétne pomohlo. A, áno, približne 95 % opýtaných súhlasilo so zvýšením rodičovského príspevku na polovicu materského. To je v podstate, v podstate aj tak váš návrh asi v tejto sume. Takže súhlasilo so zvýšením rodičovského príspevku.
A už keď som v rozprave, chcem povedať aj ďalšie výsledky. Vyše 90 % súhlasilo s vyšším daňovým bonusom na každé ďalšie dieťa na dvoj- až trojnásobok, jednoducho na progresívny, ale určite nie zastaviť sa pri šiestich rokoch veku dieťaťa. A takmer 87 % by chcelo zaviesť rodinné zdaňovanie. A skoro tri štvrtiny, 63 %, by využilo a boli by nadšení, keby mohli mať skrátené pracovné úväzky, aby sa popritom ešte mohli venovať rodine.
Na Slovensku, a to vyplynulo aj z prieskumu, máme mnoho žien, ktoré síce pracovali pred starostlivosťou o dieťa, pred pôrodom a starostlivosťou o dieťa, no dostali výpoveď alebo reťazili sa im pôrody, a preto následne už nezískali materské. A na základe vášho návrhu, už nebudú môcť získať ani vyšší rodičovský príspevok.
Ja som tu už počula pána poslanca Tomáša o tom, že si uvedomujete, alebo teraz ste si uvedomili ten problém, že diskriminujete, a preto volám po tej spravodlivosti, ženy, ktoré pracovali, dávali do systému peniaze, platili si nemocenské. Pri prvom dieťati dostali materské a na váš návrh dostanú aj vyšší rodičovský príspevok, ale ony sa rozhodli, že budú mať deti po sebe dve či tri, pretože si to obdobie starostlivosti o deti chcú tak zrýchliť, aby potom, keď nastúpia do práce, aby sa zase venovali nejaké dlhšie obdobie práci, zamestnaniu. Ale takáto žena, z vášho návrhu vyplýva, už zvýšený rodičovský nedostane, pretože nemala predtým materské.
Ja sa vás pýtam, ako môžete mi pokojne odpovedať, ja chcem s vami o tom diskutovať, že či je to tak. Ak áno, tak by som bola veľmi rada, aby ste o tom ďalej debatovali a možno aj s pozmeňujúcim návrhom ošetrili ženy, ktoré pracovali a následne porodili jedno, dve, tri deti, aby pri každom jednom dieťati mali zvýšený rodičovský príspevok. Asi si rozumieme. Dobre, na tomto mi najviac záleží.
A poviem vám trošku takých spätných väzieb, ktoré mi napísali.
Napríklad jedna píše, že či si fakt poslanci myslia, že žena, ktorá sa stará o dve, tri deti a kvôli tomu, že už je pri druhom, treťom dieťati oficiálne nepracujúca a nepracuje, či ona nepotrebuje zvýšenú rodičovskú a či výchovou detí nedáva tomuto štátu neskutočné množstvo práce. A oslovuje vás, aby ste teda nastavili nejaké kritériá alebo niečo ohľadne detí, či sú vychované, alebo nejaké, nejaké atribúty, ktoré chcete od takýchto žien, aby dokázali, že sa starajú o deti, a aby ste ich nediskriminovali, pretože pri deťoch naozaj tvrdo pracujú.
A ďalšia hovorí, že "počas mojej prvej materskej firma, v ktorej som pracovala, ukončila činnosť a som teda nezamestnaná, takže nemám nárok na zvýšený príspevok, hoci to nie je moja vina a pred materskou som pracovala".
Na týchto príkladoch vám len chcem, chcela som ukázať, aby sme si dobre rozumeli, o čo mi ide.
A ešte nesmiem zabudnúť ani na študentky vysokoškoláčky, ktoré sa rozhodujú počas štúdia mať dieťa a porodiť. Stretla a prišla som sem do parlamentu s lekárkou, ktorá, ktorá takto si riešila svoje materstvo, že počas štúdia porodila dieťa, aby, a plánuje ďalšie, aby keď nastúpi do práce, aby potom dlhšie pracovala. Medicína je náročné povolanie, naozaj tie ženy lekárky to majú ťažké.
A navrhovala som tu v pléne zákon, návrh zákona, aby bolo umožnené študentkám platiť nižšiu sumu z nemocenského iba pre prípad, aby dostali materské. A vidíte, to je práve ten dôkaz toho, čo vám hovorím, že treba prísť s viacero návrhmi v jednom balíku, v jednej nejakej koncepcii, aby sme dosiahli vysoký efekt, ak hovoríme, že chceme pomáhať rodinám. A v tom sa nejak, už sa teším, že sa skoro celý parlament za tie tri roky, sme sa, myslím si, že tak začali v tom zhodovať, že treba rodinám pomôcť.
Ešte raz zdôrazním, že naozaj tieto ženy, ktorých prípady som vám prečítala a za ktorých tu teraz stojím a bojujem, váš návrh nezohľadňuje teda tieto ženy, ktoré pred prvým tehotenstvom pracovali a potom sa im reťazujú pôrody, a nezohľadňuje ani vysokoškoláčky alebo študentky, ktoré porodili počas štúdia. Tie naveky budú mať nižší rodičovský.
Takže ukončím svoju rozpravu s tým, že vás prosím, aby ste mi teda odpovedali, či to myslím správne a či ten váš návrh novely zohľadňuje tieto ženy, alebo nezohľadňuje. Ak nezohľadňuje, že či ste ochotní s tým pracovať a možno pozmeniť v druhom čítaní.
Takže na jednej strane je zvýšenie rodičovského skvelá správa, keďže rodiny s deťmi dostanú viac peňazí, ale nesmie, nesmie to byť nespravodlivé. A zamyslite sa, prosím, ako by ste vylepšili a odstránili túto nespravodlivosť.
A ešte raz si zacitujem z koncepcie rodinnej politiky, ktorú som vytvárala, že "len premyslenou kombináciou rôznych nástrojov vytvoríme spoločenskú klímu priaznivo naklonenú rodinám". A model rodinnej politiky na Slovensku si vyžaduje radikálnu prestavbu.
Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

20.6.2019 18:29 - 18:31 hod.

Anna Verešová
Ja len chcem povedať, že žiadam, teda navrhujem, aby sa o tomto zákone hlasovalo v utorok o 17.00 hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.6.2019 18:21 - 18:23 hod.

Anna Verešová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Verešovej a Irén Sárközy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, tlač 1264.
V čl. II sa slová "1. mája" nahrádzajú slovami "1. augusta".
V nadväznosti na zmenu účinnosti sa vykonajú aj nasledovné úpravy prechodných ustanovení.
V čl. I v 27. bode sa v § 3da vrátane nadpisu slová "1. mája" nahrádzajú slovami "1. augusta".
V čl. I v 27. bode sa v § 3da slová "30. apríla" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "31. júla" v príslušnom gramatickom tvare.
V čl. I v 27. bode sa v § 3da slová "30. júna" nahrádzajú slovami "30. novembra".
Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky.
V nadväznosti na navrhované posunutie účinnosti zákona v čl. II sa súčasne zosúlaďuje znenie prechodných ustanovení.
Nakoľko predložený pozmeňujúci návrh súvisí s bodom 8 zo spoločnej správy, zároveň vynímam bod 8 na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis