Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30. 11. 2017 o 18:16 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 18:16 - 18:17 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Žarnayovi, je presne tak, ako popísal. A keby ste sa šli pozrieť do nejakej prevádzky stravovacieho zariadenia po záverečnej, tak by ste videli majiteľa alebo jedného zo zamestnancov, ako ešte hodiny rátajú a triedia na kôpky gastrolístky, ktoré počas toho dňa dostali. Ale tým to nekončí, lebo oni ich musia potom následne posielať niekde, tie platby meškajú, čiže je to obrovská záťaž, obrovská záťaž pre samotných prevádzkovateľov stravovacích zariadení, je to záťaž pre zamestnávateľov a je to záťaž pre zamestnancov.
My už roky tvrdíme, že toto treba jednoducho vyriešiť, dať priamo peniaze ľuďom, nech sa, oni si rozhodnú, čo si chcú kúpiť a ako sa chcú stravovať. A hovorím, to ,ako tieto firmy prežívajú a aký biznis robia je len vďaka podpore politikov, že toto prostredie podporuje. Čiže ešte raz, by som bola veľmi rada, keby, keby tento návrh našiel podporu, alebo keby vládna koalícia predložila vlastný návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 18:11 - 18:11 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za faktické pripomienky. Áno, ja by som ešte pripomenula, že gastrolístkové firmy by bez podpory, podpory politikov na trhu ani neprežili. Všetci si pamätáme svojskú podporu podnikania gastrolístkových firiem ešte zo strany SNS a už v roku 2008 tam aj v médiách bol článok "Slota kŕmi svojho advokáta", kde sú presne popísané zlaté časy jednej z gastrolístkových firiem v podnikoch pod kontrolou strany. Čiže naozaj to, že tu môžu podnikať gastrolístkové, gastrolístkové firmy za takých podmienok a s takými, s takou rentabilitou tržieb, ako podnikajú, je len vďaka politikom a je to v prvom rade na úkor ľudí, zamestnancov, zamestnávateľov.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30. 11. 2017 18:03 - 18:07 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečo predkladáme tento zákon opakovane? Firme tlačiace gastrolístky patria v pomere k tržbám k najziskovejším na Slovensku. Pred dvoma rokmi sa do tohto podnikania pustil aj pán Kmotrík s dobrými kontaktami na niektorých politikov, bol síce novým hráčom na trhu, no napriek tomu sa mu podarilo od roku 2015 podpísať viac ako 160 zmlúv s rôznymi verejnými subjektami. Len s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny podpísali jeho firmy dve rámcové zmluvy na gastrolístky v hodnote spolu skoro 44 miliónov eur.
Podnikanie s gastrolístkami je u nás vysoko ziskové a ochranná ruka politikov sa preto vždy zíde. Keď sme predkladali tento návrh zákona, tak kolegovia, mnohí koaliční poslanci hlasovali proti, aj keď s obsahom návrhu súhlasili.
V rentabilite tržieb gastrolístkové firmy vysoko prevyšujú väčšinu normálne podnikajúcich firiem a na čistý zisk po zdanení dokážu premeniť viac ako 30 % tržieb. Čiže tlač a počítanie malých farebných papierikov, myslím tým gastrolístky, tak boli oveľa ziskovejšie ako jeden z najlepších antivírových programov na svete, ESET, ako Telekomunikácie, ako rozvod elektriny, ako banky alebo ako strojársky priemysel. Najväčšie slovenské podniky pri pohľade na gastrolístkové firmy môžu len blednú závisťou. Ukázala by som vám aj graf s tržbami gastrolístkových firiem, ale, žiaľ, nemôžem, pretože ukazovanie akýchkoľvek vizuálnych pomôcok máme v parlamente zakázané, ale gastrolístkové firmy dosahujú svoje neprimerané zisky na úkor zamestnancov aj zamestnávateľov a odbyt ich produktov, čo je úplne absurdné v slobodnom podnikateľskom prostredí im zabezpečuje priamo štát povinnosťou zakotvenou v Zákonníku práce. A ja znovu verím, že zvíťazí zdravý rozum, a keď už koalícia nemôže ani za svet podporiť návrh opozície, predloží svoj vlastný vládny návrh.
K hlavnému argumenty ministerstva práce a sociálnych vecí ešte pri minulom, keď sme prerokovávali minule tento návrh zákon, bolo to, že zrušenie gastrolístkov by ohrozilo pravidelné stravovanie zamestnancov. Tak na to si stačí pozrieť jednu z nedávnych propagačných akcií jednej z gastrolístkových firiem a tá akcia sa volala, že: Nakúp v Lidli a zaplať gastráčom! Neviem o tom, že by v tomto nemeckom obchode varili aj teplú stravu. V obchodných reťazcoch končí veľké množstvo stravných lístkov a my sme presvedčení, že ľudia nie sú ovce a majú si právo vybrať, ako a kedy minú svoje zarobené peniaze. Samozrejme, je úlohou štátu podporovať zdravie a teda aj zdravé stravovanie zamestnancov, ale zabezpečovanie biznisu pre gastrolístkové firmy je ľahká cesta, no ľuďom k zdravému stravovaniu nepomôže.
Preto vás ešte raz prosím, podporte náš návrh, keď ho nemôžete podporiť ,tak predložte svoj vlastný návrh, lebo s takouto nečinnosťou len podporujete obrovský biznis gastrolístkových firiem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30. 11. 2017 17:58 - 18:01 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predkladá návrh zákona, ktorý sme už predkladali viackrát, ale pretože sme presvedčení o jeho správnosti, predkladáme ho opätovne. Je to zmena Zákonníka práce a podľa súčasnej právnej úpravy § 152 má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, buď vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby za podmienok ustanovených v zákone.
V praxi si väčšina zamestnávateľov vyberá tú poslednú a zároveň najjednoduchšiu možnosť, a to zabezpečenie stravovania pomocou stravovacích poukážok, takzvaných gastrolístkov. Gastrolístky v súčasnosti však zamestnanci viac využívajú na zaplatenie rodinného nákupu potravín v supermarkete, ako na zaplatenie obedu v reštaurácii. Predajne potravín často robia s takouto formou platby obštrukcie, keďže povoľujú platbu stravovacími poukážkami za jeden nákup do určitej hodnoty a pre bežného človeka tento systém neprináša žiadne uľahčenie života, navyše mu bráni pri rozhodovaní, ako má naložiť s vlastnými peniazmi, ktoré by mu inač zamestnávateľ poskytol formou finančného príspevku.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je poskytnúť zamestnávateľovi aj zamestnancovi možnosť rozhodnúť sa slobodne, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok takzvaných gastrolístkov, alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok. Taktiež sa navrhuje, aby takýto finančný príspevok na stravovanie bol oslobodený od dane z príjmu, čím dochádza k zrovnoprávneniu nárokov zamestnancov pri poskytovaní akejkoľvek formy finančného príspevku na stravovanie.,
Bola by som veľmi rada, keby ste tento zákon podporili a ďakujem a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 17:56 - 17:58 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegyni Verešovej, ide nám skutočne o ten najlepší záujem a to čerpanie eurofondov, všetci veľmi dobre vieme, že je problémové. Je to zákon, ktorý nenaháňa žiadne politické body, lebo toto je pomerne jednoduchá vec, skôr technická záležitosť, ja som s tým oslovila aj pána podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za eurofondy, pána Pellegriniho. Nejak sa neozval, ale ja teda by som bola veľmi rada, keby ste túto situáciu tak alebo onak riešili, lebo je to je to požiadavka zdola, z tých čo tie eurofondy realizujú a pôsobí im veľké problémy. Toto je to veľmi jednoduché riešenie, tie finančné pravidlá hovorím, sú dosť komplikované, ale akékoľvek riešenie sa nájde, my budeme, ktoré by, či už ho predloží vládna koalícia alebo podporia náš opozičný návrh, ale tak či tak bola by som veľmi rada, keby sa to riešenie nejaké na tento problém našlo. O to viac, že s čerpaním eurofondov máme veľké problémy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 17:49 - 17:51 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem teda za vysvetlenie dôvodu, prečo nesúhlasíte, hoci tie dôvody, ktoré ste uviedli, si vzájomne protirečia. Najprv k navrhovanému riešeniu, že by sa zmenili pravidlá financovania a teda do nich by sa zahrnulo odstupné alebo iné položky. To by sa museli zmeniť pravidlá, finančné pravidlá, ktoré platia pre EŠIF, pre európske štrukturálne fondy, čo je veľmi náročné. Muselo by sa to pravdepodobne vzťahovať na všetky operačné programy a ja to vôbec nevidím reálne, toto riešenie. Na druhej strane hovoríte, že každý zamestnanec je slobodný sa rozhodnúť, aké zamestnanie prijme, presne tak. A hovoríte teda, zároveň ste argumentovali tým, že tento náš návrh by dostatočne nechránil zamestnancov a mohli by sa vzbúriť mimovládne organizácie. Tento návrh práve pochádza po konzultáciách aj s mimovládnymi organizáciami, aj s tými, ktorých sa tento problém dotýka. To znamená, že implementujú náročné eurofondové projekty a musia toho zamestnanca na šesť mesiacov prepustiť, lebo tak im to káže Zákonník práce, čo je absurdná situácia. Pritom tie projekty skutočne trvajú, áno, niektoré trvajú 5 mesiacov, ale niektoré trvajú aj 3, 4 roky a veľmi dobre vieme, koľko trvajú výskumné projekty, tie môžu trvať až 7 rokov. A Zákonník práce im nedáva možnosť zamestnať napríklad projektového manažéra na celé trvanie eurofondového projektu a komplikuje im to absurdným spôsobom, no musia ho prepustiť na 6 mesiacov, aby ho potom mohli znovu prijať. Čiže na jednej strane my hovoríme, eurofondy sú implementované zle, robia sa chyby, máme veľkú fluktuáciu zamestnancov, tí sú neodborní, potom sa robia chyby, chyby sa robia vo verejnom obstarávaní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30. 11. 2017 17:32 - 17:37 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predkladá návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. Zákonník práce.
Slovensko bolo v roku 2015 pri čerpaní eurofondov v rámci programového obdobia 2007 – 2013 na chvoste spomedzi členských štátov Európskej únie. Krajina sa aktuálne, má veľmi slabé čerpanie aj v tomto programovom období, mali sme počas leta veľký eurofondový škandál z 15,5 mld., ktoré sú určené na eurofondy, sme momentálne vyčerpali okolo 6 percent.
Riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov je nielen vo verejnom záujme, ale je aj štátnopolitickým a národným záujmom Slovenska. Riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov v podobe prípravy a realizácie programov a projektov zabezpečujú osoby, ktorých pracovné pomery, ak nie sú štátnymi zamestnancami, sú zväčša uzatvárané len na dobu určitú.
Pre platné založenie pracovného pomeru na dobu určitú Zákonník práce určuje presné limity, pravidlá a obmedzenia. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Pracovný pomer na dobu určitú možno opätovne dohodnúť alebo predĺžiť do dvoch rokov alebo aj na viac ako dva roky len v prípadoch stanovených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce.
Hoci všetky tieto obmedzenia možno vnímať pozitívne, aby sa nezneužívalo zamestnávanie na dobu určitú, čím sa dosahuje aj vyššia úroveň ochrany zamestnanca, pre kategóriu zamestnancov pracujúcich s eurofondami a inými druhmi zahraničnej pomoci predstavujú tieto obmedzenia vážny problém. Ide najmä o prípady predĺženia trvania pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky, alebo jeho opätovného dohodnutia, alebo predĺženia do dvoch rokov.
Problémy vznikajú najmä štátnym organizáciám, ktoré na tieto účely priberajú zamestnancov podľa Zákonníka práce. Cieľom tohto návrhu, je to veľmi jednoduchý návrh zákona, cieľom návrhu je rozšíriť dôvody taxatívnej uvedené v § 48 ods. 4 Zákonníka práce o prípad vykonávania prác pri príprave a realizácii projektov a programov, ktoré sú aspoň sčasti financované z prostriedkov Európskej únie alebo iných zdrojov z cudziny. Tým by sa pracovné miesta zamestnancov vykonávajúcich tieto práce stabilizovali a nedochádzalo by k ich častej fluktuácii.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, nepredpokladá sa vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
K odôvodneniu by som uviedla ešte to, že Európska komisia nám v správach o stave krajiny veľmi často vyčíta v súvislosti s eurofondami najmä nekvalitne alebo slabo pripravených administratívnych pracovníkov, fluktuáciu zamestnancov, nedostatok odborných kapacít. Práve preto, že dochádza k veľmi častej výmene ľudí, ktorí pracujú s eurofondami. Nie je, získať expertízu v oblasti eurofondov nie je ľahké. Viete veľmi dobre, že jednotlivé operačné programy následne aj jednotlivé výzvy sú veľmi byrokraticky náročné a kým zaškolíte jedného zamestnanca, tak to trvá veľmi dlhú dobu. T
akže tento návrh zákona by mal pomôcť štátnym organizáciám, aby mohli zamestnávať aj opakovane, viac ako dvakrát a na dlhšie obdobie zamestnancov, ktorí pracujú, zjednodušene povedané, s eurofondami. Prosím vás o podporu tohto zákona, myslím že by to pomohlo dobrému čerpaniu prostriedkov EÚ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 10:43 - 10:45 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ako kolega Dostál, ja som takisto v miestnom zastupiteľstve, hoci počtu poslancov v miestnom zastupiteľstve sa táto úprava týkať nebude, pretože to rieši iný zákon. V každom prípade ďakujem kolegovi Grendelovi, že uviedol viaceré príklady zo života samosprávy, kde práve tá pluralita, názorová pluralita je veľmi dôležitá. A ak by tam nebola, tak by sme mohli byť svedkami mnohých zlých rozhodnutí, hlavne aj v tých väčších miestach, mestách. Ja som si nepozerala hlasovanie napríklad o hazarde, ktoré bolo kľúčové pre Bratislavu, ale mohlo by sa stať, že by nedopadlo tak, ako dopadlo, keby bol ten počet poslancov výrazne nižší, napríklad. Ale, ako hovorím, hlavné, hlavné výhrady, počet poslancov je jedna vec, ktorú, to si myslím, že to je taký veľmi nesystémový krok, lebo ideme ju obmedziť v troch, štyroch, v štyroch prípadoch, keď majú mestá nad 10-tisíc obyvateľov, do 20-tisíc a tak ďalej, ale neriešime, neriešime ten hlavný problém neefektivity miest a obcí, ktorým je roztrieštenosť územnej samosprávy. Toto je hlavný problém, na ktorý sa teda zatiaľ vláda pána Fica neodvážila za posledných dvanásť rokov. A to je škoda. Toto by pomohlo, toto by pomohlo zefektívniť samosprávu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 10:33 - 10:34 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Áno, k tejto otázke som sa z časových dôvodov nestihla dostať. Je absolútne proti nejakým pravidlám samosprávy, aby keď starosta nepodpíše nejaké uznesenie, aby sa teda zrušila povinnosť aspoň ho prerokovať v tej obecnej rade. To je jedna vec. Druhá vec, ešte som sa nevyjadrila ku kontrolórovi, ale tam myslím, že moji kolegovia predo mnou zhrnuli výhrady, výhrady veľmi jasne. Orgán, ktorý má kontrolovať starostu, aby starosta mu mohol zadávať úlohy a zahlcovať ho agendou, myslím si, že to je najlepšia cesta ako znefunkčniť kontrolórov v samospráve. A neviem teda, o čo ide v navrhovanej novele zákona, ale teda o zlepšenie fungovania samosprávy rozhodne v tejto navrhovanej novele nejde. A tí, tí kolegovia, však hovoril tu aj kolega zo SMER-u, tí kolegovia, ktorí sú v samospráve, ktorí sú buď poslancami alebo majú komunálne skúsenosti, tak vidia, že takto postavená novela zákona ide proti duchu samosprávy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 11. 2017 10:21 - 10:31 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dnešný návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien, ku ktorým pokladáme za potrebné sa vyjadriť. A najprv poviem tie pozitívne veci, ktoré vnímame v tomto zákone, vymedzenie definície "verejného priestranstva," snahu o riešenie situácie obce, ktoré nemajú dlhodobo zvolené svoje zastupiteľstvo a starostu a nemôžu plniť zo zákona vyplývajúce povinnosti. Toto sú pozitívne veci, ktoré zákon prináša.
Žiaľ, v tomto zákone je oveľa viac negatívnych vecí, ktoré obmedzujú právomoci samosprávy a ktoré už aj predo mnou zhrnuli moji kolegovia.
Prvá vec, pričlenenie obce. Už pri spôsobe, akým predkladateľ rieši túto situáciu, vzniká viacero nejasností. Čo sa týka pričlenenia nefunkčnej obce k susednej obci, predkladateľ sa v paragrafovom znení odvoláva na prihliadnutie na oprávnené záujmy a potreby obyvateľov nefunkčnej obce, zároveň však výrazne limituje možnosti obyvateľov ovplyvniť rozhodnutie o pričlenení k susednej obci. Podľa navrhovanej úpravy okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nefunkčná obec, zvolá na podnet ministerstva zhromaždenie obyvateľov nefunkčnej obce, na ktorom prerokuje pričlenenie a vyhotoví záznam. Nie je jasné, do akej miery a či vôbec majú obyvatelia nefunkčnej obce možnosť rozhodnúť sa, ku ktorej susednej obci by mali byť pričlenení, ako aj o ďalších súvisiacich náležitostiach Tak isto absentuje vymedzenie, kedy a akým spôsobom je okresný úrad v sídle kraja povinný zhromaždenie obyvateľov zvolať. Nie je stanovené, akým spôsobom sa má s občanmi pričlenenie prerokovať. Aj preto by bolo oveľa vhodnejšie, keby v tomto bode mali obyvatelia nefunkčnej obce, prípadne aj susednej obce možnosť rozhodnúť o pričlenení obce v miestnom referende.
Mimochodom tento argument predložil v pripomienkovom konaní aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré rovnako poukázalo na rozdielne možnosti obyvateľov obce rozhodovať o obci, keďže podľa zákona ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie obce, je podľa platnej právnej úpravy nevyhnutné miestne referendum. Čiže tento zákon de facto zavádza dva právne režimy v analogických situáciach, čo pokladáme za vážny zásah do právnej istoty v tejto oblasti.
Zníženie počtu poslancov, to už hovorili moji kolegovia, za toto ustanovenie pokladám za veľmi problematické. Tak isto nesúhlasím s tým, zákon sa odvoláva na hospodárnosť a efektivitu, ale pozrime sa teda na to bližšie. V dôvodovej správe sa doslova uvádza, že "je v záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženie finančných prostriedkov na ich činnosť". Že toto je zámer pri znižovaní počtu poslancov. Podľa nových pravidiel teda v mestách od 10-tisíc do 20-tisíc obyvateľov sa počet poslancov môže znížiť o 31 %, v mestách od 20- do 50-tisíc o 32 % a v mestách od 50- do 100-tisíc a nad 100-tisíc obyvateľov tento počet poslancov dokonca klesne o 60 % poslancov. V dôvodovej správe však predkladateľ hovorí, že toto znižovanie je primerané a účelné, otázka je, do akej miery naozaj prihliadal na efektivitu a účelnosť a hlavne na kvalitu zastupiteľskej demokracie a na názor občanov. Tak isto je pochybná aj argumentácia o efektivite obecných zastupiteľstiev, keďže pri obciach do 10-tisíc obyvateľov sa mení počet poslancov len minimálne. V podstate tam sa počty poslancov vôbec nemenia.
Argumenty predkladateľa mimochodom vyvracia aj samotné ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3-tisíc obyvateľov, obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvojaobce a kvalitného poskytovania služieb. Naopak, obce s počtom nad 20-tisíc obyvateľov alebo 50-tisíc minú na výkon verejnej správy len 10 % zo svojich výdavkov. Tento argument výrazne spochybňuje tvrdenie predkladateľa o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev. Ak totiž chceme skutočne hovoriť o efektivite a šetrení prostriedkov, v prvom rade by sme sa museli sústrediť na malé obce do 3-tisíc obyvateľov. Týchto obcí je na Slovensku až 92 percent. Sú to presne tie obce, kde navrhovaná novela zákona počet poslancov nieže rieši minimálne, vôbec ich nerieši.
Navrhovateľ argumentuje, že Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, ako je priemer Európskej únie, ale podľa ministerstva financií máme zároveň obrovský nepomer miery zastúpenia pri menších obciach, ktoré zase táto novela nerieši. A je to približne jeden poslanec na 33 obyvateľov vo väčších mestách, v prípade, v malých mestách, zatiaľ čo v prípade miest do 100-tisíc obyvateľov je to približne jeden poslanec na 5 882 obyvateľov. Čiže efektivitu ani finančný dopad toto opatrenie nebude mať absolútne vôbec žiadny. A ako hovorím, neprihliada na pluralitu, na pluralitu názorov a predkladateľ dostatočne nezohľadnil aspekt kvality a demokracie, kde si občania môžu voliť svojich zástupcov.
Ak by sme skutočne chceli riešiť počet, veľký počet poslancov v obciach, tak na mieste by bola asi diskusia o územnosprávnom členení, o možno zredukovaní, zredukovaní počtu malých obcí, spájanie obcí, ale nie selektívne znižovanie počtu poslancov len vo väčších mestách, kedy v 92 % obcí počet poslancov ostane rovnaký.
Ďalším problematickým bodom je referendum o odvolaní starostu. Zanedbanie alebo nedostatočné prihliadnutie na zachovanie demokratických princípov a oslabovanie kontrolných mechanizmov v samospráve prináša aj navrhované zrušenie ustanovenia, ktoré dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a tak ďalej. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že nie je zo zákona jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinnosti starostu obce. A ďalším dôvodom má byť nedostatok objektivity, keďže údajne možno účelovo zneužiť toto referendum v neprospech starostu obce a ide tak o nevyváženú úpravu vzťahu medzi orgánmi obce, ako hovorí predkladateľ. Myslím si, že vhodnejšie by bolo, ak by navrhovateľ presne špecifikoval, čo to je hrubé porušenie zo strany starostu a aplikačné problémy tak odstránil. Nie je predsa možné, že keď aplikačná prax ukáže, že nemáme dostatočnú definíciu, čo to hrubé porušenie je, tak jednoducho miestne referendum, miestne referendum odstránime alebo obmedzíme.
Tiež pripomínam, že povinnosti starostu sú jasne definované v ustanovení § 13 tohto zákona, preto pokladám za vhodné hľadať cestu ako zlepšiť skôr aplikáciu tohto ustanovenia, namiesto jeho zrušenia. Prípadné ťažkosti pri aplikácii nejakého zákona nemôžu byť predsa dôvodom na úplné zrušenie kompetencie zastupiteľstva, ktoré má mandát od občanov a je v tomto prípade kontrolným orgánom aj starostu.
Za najzávažnejšie, ale už nebudem mať čas sa tomu venovať, obmedzenie právomoci komisie a obecnej rady. Predkladateľ argumentuje, že chce zrušiť povinnosť, aby boli všeobecné záväzné nariadenia alebo iné materiály prerokované v komisiách. Zároveň dáva, hovorí, že poslanci aj starosta by sa mali vzdelávať vo svojich, v úlohách, ktoré plnia, a je to a argumentuje tým, že aj tak sa to nerobí. To, že sa niečo nerobí, nemôže byť dôvod, že to v zákone zrušíme. Napriek tomu, že komisie majú poradnú, len poradnú úlohu, je nesmierne dôležité, aby všetky materiály, ktoré predkladá starosta, prešli zároveň týmito poradnými orgánmi, ktoré môžu, jednak na nich môžu sa zúčastňovať občania, je tam odborná diskusia, niektoré komisie si predvolávajú odborníkov a to je priestor, kde prebieha odborná diskusia.
Čiže navrhujeme tento zákon nepodporiť.
Skryt prepis