Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.10.2018 o 14:43 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 14:43 - 14:45 hod.

Veronika Remišová
Pani ministerka, vy určite viete, že všetky kauzy, ktoré Mariána Kočnera, ktoré dlhodobo boli zametané pod koberec, tak za niektoré, niektoré z nich sa znovu otvorili, vyšetrujú sa a dokonca za jednu z nich je väzobne stíhaný pán Kočner. To znamená, že tí vyšetrovatelia pravdepodobne pochybili. Vy teda hovoríte, že za to nenesiete žiadnu zodpovednosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 11:01 - 11:11 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, za toto volebné obdobie sa už druhýkrát otvára zásadným spôsobom regulácia hazardu. Nový zákon o hazarde, ktorý predložilo do Národnej rady ministerstvo financií, nezlepšuje úpravu hazardu a čo je najhoršie, liberalizuje alebo lepšie povedané, privatizuje hazard.
Prvá a zásadná zmena sa týka teda privatizácie internetového hazardu, ako je poker alebo ruleta cez internet. Doteraz monopol na ich prevádzku mal štátny podnik TIPOS a časť z výnosov TIPOS-u išla práve na financovanie športu. Po novom chce pán minister Kažimír umožniť, aby z internetového hazardu mohli profitovať aj súkromné firmy, ako napríklad FORTUNA, kde je väčšinovým vlastníkom Penta alebo Niké. Robert Fico a strana SMER vo všeobecnosti vždy bojovali proti privatizácii všetkého štátneho, my sme sa tu napočúvali reči o tom, ako taká alebo taká vláda niečo sprivatizovala, a teraz, dnes idú sprivatizovať zlaté vajce hazardu – internetový hazard. Argument o tom, že teraz štátu unikajú zisky z neregistrovaných prevádzkovateľov, vôbec neobstojí. Ak štát nevie teraz blokovať prevádzkovateľov hazardu registrovaných niekde na Belize alebo na Cypre, je takmer stopercentne isté, že to nebude vedieť ani po prijatí zákona. Licencie si totiž nezakúpia všetci prevádzkovatelia, niektorí už dokonca avizovali, že trh na Slovensku je malý a že licenciu kupovať sa neoplatí. V Čechách bola podobná situácia, len sedem z deviatich veľkých hráčov, sedem z deviatich veľkých hráčov si licenciu nekúpilo, čiže naďalej prevádzkujú on-line hazard načierno. Teda ak štát nemal nástroje na to a nemá dnes nástroje na to, aby čiernych prevádzkovateľov blokoval dnes, nebude ich mať ani zajtra po prijatí tohto zákona.
Navyše každý vie, že budúcnosť hazardu je práve na internete. Povedal to pán minister, počet hracích automatov sa znižuje, pretože hracie automaty už nie sú také výnosné ako kedysi a v hazarde sú oveľa výnosnejšie odvetvia ako hracie automaty. To je v podstate už minulosť. Vo svete najväčšie zisky dosahujú práve prevádzkovatelia internetového hazardu, to znamená, že regulácia smerom k internetovému hazardu by sa skôr mala zvyšovať a nie uvoľňovať.
Ďalším vyslovene škodlivým návrhom v tomto zákone je vytvorenie nového úradu. My sme si už zvykli na to, že vždy, keď vláda chce niekoho niekde upratať, tak sa vytvorí nový úrad, úrad pre eurofondy, pre to, pre tamto. My to považujeme len za zbytočné rozrastanie byrokracie a skúsenosti z Bratislavy nám hovoria o tom, že nie je dobré, aby sa obciam odobrala možnosť výkonu dozoru a orgány kontroly aby sa zužovali. Vytvorením nového úradu sa stráca politická zodpovednosť za hazard, ktorú by malo v prvom rade niesť ministerstvo financií a nie nejaký úrad. Ide o zbytočné vytváranie byrokracie, ďalších miest v štátnej správe – a to bez akéhokoľvek opodstatnenia – pre politických nominantov strany SMER.

-----------------------------------------

Takisto by som sa chcela pána ministra spýtať, či je pravda, že tento úrad je šitý na mieru štátnemu tajomníkovi pánovi Kurucovi a tento úrad bude štedro financovaný práve z výnosu hazardu, a či teda je pravda, že ho bude riadiť štátny tajomník pán Kuruc.
Ešte raz. Vytváranie novej byrokracie a ďalších teplých miest pre nejakých politických nominantov zásadne odmietame.
Treba upozorniť takisto, že je absolútne nedomyslené zabezpečenie nezávislosti úradu. Pri takom obrovskom biznise, a k tej sume sa ešte vrátim, ako je hazard, je potrebná mimoriadne prísna a transparentná kontrola regulačného úradu. V súčasnosti si ministerstvo nedalo ani tú námahu, aby zabezpečilo nezávislosť aspoň generálneho riaditeľa. To znamená, najvyššie postaveného človeka tohto úradu. Zákon rieši len jeho nezlučiteľnosť s členstvom v štatutárnych orgánoch, dozorných orgánoch, kontrolných orgánoch prevádzkovateľa hazardnej hry a s funkciou prokuristu u prevádzkovateľa hazardnej hry alebo zamestnanca prevádzkovateľa hazardu. Nikoho nezaujímajú napríklad prepojenia takejto osoby v minulosti, to znamená, že ten človek včera mohol byť prevádzkovateľom najväčšieho on-line hazardu, na druhý deň sa môže stať generálnym riaditeľom. Nezaujímajú ho ani rodinné väzby, obchodné väzby a podobne. Absolútne tu nie je kontrola konfliktu záujmov a vieme všetci veľmi dobre, aká silná je hazardná loby, určite všetci, ktorí sa stavajú proti hazardu, dostali niekoľko návrhov na stretnutie s hazardnou loby a my nevieme zabezpečiť, vláda, minister Kažimír nevie zabezpečiť ani riadne nezávislosť úradu a manažment konfliktu záujmov. Riziko ovládnutia úradu lobistickými skupinami je veľmi vysoké.
Zákon nezlepšuje ani postavenie a právomoci obcí. My sme niekoľkokrát žiadali, aby bola vyňatá petícia zo zákona, zákon stále túto petíciu necháva, umožňuje, aby herne boli v blízkosti liečební alebo škôl, necháva to na samotné obce, aby to riadili. Ja si myslím, že by to mal priamo zákon regulovať, pretože je to dôležitá vec, ktorá by mala byť priamo v zákone a nie vo všeobecne záväznom nariadení. Niektoré obce to môžu prijať, iné to nemusia.
Táto vládna koalícia sa na jednej strane oháňa záujmami ľudí a prináša nezmyselné sociálne balíčky, no na druhej strane ide zvýšiť zisky súkromným firmám a finančným skupinám na úkor najohrozenejších skupín obyvateľstva. Robert Fico kedysi vyhlásil, že má rád, citujem ho, finančné skupiny ako koza nôž. A dnes im táto sociálna vláda SMER-u plánuje odovzdať jeden z najlukratívnejších a najvýnosnejších biznisov, aké existujú. Ľudia na Slovensku dajú na hazard ročne 3,78 mld. eur. To je dvakrát viac, ako dávajú všetci Slováci napríklad na oblečenie a na obuv. Je to obrovská suma. Hráči na Slovensku prehrali v roku 2017 sumu 834 mil. eur. Takmer miliardu eur prehrali ľudia na Slovensku. V priemere 153 eur na každého, ročne na každého občana Slovenskej republiky vrátane detí. Aj z tohto je zjavné, o aký obrovský objem peňazí v hazarde ide. A tu ideme len tak zrazu sprivatizovať štátny monopol a ideme ho dať pravdepodobne skupine, skupine Penta.
Viaceré štúdie dokázali, že náklady spojené s hazardom ďaleko prevyšujú akúkoľvek prospešnosť tohto podnikania pre štát aj pre obyvateľov. U hráčov je zvýšené riziko kriminality, bezdomovectva, zadlženosti, niektorí hráči uvádzajú, že v priebehu jedného večera sú schopní prehrať tisíce eur, čo vedie následne k neschopnosti splácať obrovské dlhy, k exekúciám, ktoré sa dlho už snaží táto vláda riešiť, a u hráčov sa vo všeobecnosti zhoršuje kvalita práce, produktivita, trpí tým súkromný sektor, ale aj štát. V konečnom dôsledku kvôli patologickému hráčstvu o prácu príde viac ľudí, ako tento sektor zamestnáva, a z pracovného trhu sa strácajú kvalifikovaní ľudia a cenný ľudský kapitál.
A ešte perlička, ako profesionálne je tento zákon spracovaný. Jednak nemáme žiadnu štúdiu o dopade hazardu na Slovákov, na Slovensko a analýzu sociálnych vplyvov, ktorá tvorí prílohu k zákonu, tam to ministerstvo dokonca priznáva, keď predkladateľ konštatuje, citujem ho: "Ministerstvo financií nemá k dispozícii relevantnú štúdiu v danej oblasti a z toho dôvodu nie je možné presne kvantifikovať dopady. Návrhom sa zároveň reaguje na odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov vyžadujúcich služby on-line hazardných hier." Čiže biznis za 3,7 mld. eur a nemáme spracovanú ani štúdiu dopadov na obyvateľstvo. To je absolútne lajdáctvo.
Z toho dôvodu vyzývam ministra Kažimíra, a teda žiadam v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. a), aby sa hlasovalo o tom, že vládna, vládny návrh novely zákona o hazarde bude vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ešte raz. Zákon prináša prospech v prvom rade prevádzkovateľom hazardu, táto privatizácia prinesie len zisk veľkým finančným skupinám, ale nie ľuďom, a sociálne a spoločenské náklady zaplatíme my všetci z našich daní a doplatia na to tí najchudobnejší, najohrozenejší občania Slovenska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 9:51 - 10:09 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, v roku 2016 vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru a posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Vtedy nikto z nás nepredpokladal takmer dvojročné naťahovanie sa medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra, ktoré pod vedením vtedajšieho ministra Kaliňáka odmietalo navrhované zmeny prijať. Medzitým sa ukázalo, že slovenská polícia sa v rebríčku dôveryhodnosti v očiach verejnosti prepadla na posledné miesto spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Na povrch takisto vyplávali podozrivé väzby ľudí v obrovských kauzách, ako napríklad Babindol, na ľudí blízkych vedeniu polície a ľudí zároveň blízkych strane SMER. Boj proti korupcii deklaroval bývalý policajný prezident Tibor Gašpar väčšinou tlačovkami o úplatkoch vo forme klobás, darčekových tašiek či úplatkoch za niekoľko stovák eur. Žiadna veľká kauza, ktorá by siahala k politickým špičkám, nebola vyšetrená a neboli odsúdení ľudia.
Po vražde nevinných mladých ľudí sa ukázali ďalšie vážne veci, ktoré polícia dlhodobo nezvláda. Stačí si spomenúť na pána Krajmera a obchodovanie jeho manželky, alebo na stále nedoriešené prípady zneužívania moci a policajnej pasivity, ak nie priamo napomáhaniu zločinu v kauzách farmárov na východe.
Spoločenský tlak nakoniec prinútil vládu pripraviť zákon, ktorý mal aspoň čiastočne zabrániť najhoršiemu a obnoviť dôveru verejnosti v políciu. Návrh zákona v podobe, v akej ho predkladá teraz vládna koalícia a v akej ho vláda aj schválila, považujem však iba za dymovú clonu na zalepenie očí verejnosti. Dnes vláda hovorí o zlepšení transparentnosti, o objektívnosti pri obsadzovaní vrcholových funkcií v Policajnom zbore prostredníctvom výberového konania a o verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Prvým zásadným problémom, ktorý už spomínali aj kolegovia, je však zloženie komisie. Sedemčlenná komisia má byť zložená z nominantov ministra vnútra a po jednom nominantovi policajného prezidenta, riaditeľa úradu inšpekčnej služby a najväčšieho odborového zväzu policajtov. Takže v sedemčlennej komisii máme v súčasných podmienkach piatich členov, ktorí spadajú pod ministerku vnútra. Súčasná garnitúra na ministerstve vnútra zloženie komisie teda môže pohodlne kontrolovať.
Druhým problémom, zásadným problémom je mechanizmus odvolania policajného prezidenta, keďže tak môže urobiť len minister vnútra po odporučení troma pätinami hlasov všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Súčasná vláda si tým zabezpečila, že ňou vybratý policajný prezident bude neodvolateľný, a to aj v prípade, že sa zmení vláda a že súčasné strany sa ocitnú v koalícii. Aj potom bude môcť táto vládna koalícia vo výbore blokovať odvolanie policajného prezidenta v prípade, ak by to bol problémový človek alebo že by ho chcela budúca vláda odvolať v prípade zlých výsledkov. Funkčné obdobie štyroch rokov je nový prvok v policajnom systéme a my ho vnímame len ako ďalší pokus o zabetónovanie ich človeka v tejto funkcii.
Ďalšou otázkou, ktorú chce riešiť tento zákon, je postavenie policajnej inšpekcie. Aktuálny návrh minimálne v záujme právnej istoty sa dá pokladať za nejaké riešenie, podľa navrhovaného mechanizmu má byť inšpekcia naďalej vyčlenená spod riadiacej pôsobnosti policajného prezidenta. Riaditeľ úradu sa má za svoju činnosť zodpovedať vláde, čo samozrejme prispieva k väčšej nezávislosti. Otázka je, či dostatočne. Okrem toho nikto sa nezaoberal otázkou personálnej skladby inšpekcie. Ak na inšpekcii roky pracujú ľudia blízki policajným funkcionárom vládnej strany, ak tam budú ľudia naučení poslúchať príkazy rôznych oligarchov alebo politické špičky, potom ani v novej podobe nemôžeme od policajnej inšpekcie očakávať reálne výsledky.
K tejto téme sme si dali vypracovať aj komparatívnu analýzu systémov, ktoré fungujú v ďalších európskych štátoch. Ak hovoríme napríklad o Českej republike, tam došlo k úplnému vyňatiu inšpekcie spod ministerstva vnútra. Samozrejme, ani tento model nefunguje stopercentne, avšak tu je možnosť poučiť sa z nedostatkov v Českej republike a do budúcna nastaviť aj náš celý systém lepšie. Hlavné problémy v Českej republike sa týkali najmä nevhodného personálneho obsadenia, keďže bez dôkladnej kontroly prevzali takmer všetkých ľudí z bývalej policajnej inšpekcie, čiže to boli bývalí kolegovia tých, ktorých mali v zásade stíhať.
Veľa by sa dalo diskutovať aj o výbore príslušníkov takéhoto útvaru. Zaujímavý model majú napríklad v Estónsku, kde podliehajú špeciálnym pravidlám výberu, ktoré sa líšia od klasických policajtov. Ak chceme hovoriť o naozajstnej kontrole, tak vo Fínsku napríklad sú právomoci prokurátora rozšírené pri trestnej činnosti policajtov tak, že prokurátor prevezme právomoci vrchného vyšetrovateľa v záujme vyriešenia závažnej situácie. V Grécku zas majú policajti špeciálnej divízie presne stanovenú dobu tri roky, kedy slúžia na útvare, potom sa menia, teda dochádza k nejakej prirodzenej rotácii na inšpekcii a ťažšie sa budujú nejaké korupčné väzby. Zaujímavý model je aj v Slovinsku, kde pod úradom špeciálnej prokuratúry je sekcia pre vyšetrovanie osôb so špeciálnym postavením, do pôsobnosti ktorej spadá aj vyšetrovanie trestných činov spáchaných policajtmi. Sekcia je zložená z prokurátorov, policajných dôstojníkov, ktorí nespadajú pod jurisdikciu polície.
Táto vládna koalícia však nemá záujem o ambiciózne návrhy, ktoré by situáciu zmenili a zabezpečili riadny výkon inšpekcie. Týmto návrhom vládna koalícia urobila len minimum, pretože súčasná právna situácia je neudržateľná. Vieme všetci veľmi dobre, že senát Najvyššieho súdu viackrát oslobodil policajtov, naposledy policajtov odsúdených za korupciu a ako dôvod označili nezákonnosť policajnej inšpekcie. Expolicajti tak teraz môžu žiadať od štátu odškodnenie, čo je absolútne škandalózny stav a poukazuje na obrovské diery v našej legislatíve. V tejto súvislosti je neprijateľné, že táto vládna koalícia túto situáciu neriešila už oveľa skôr.
Keď hovoríme o katastrofálnej štatistike dôvery v políciu v európskom meradle, tak pri tomto zákone by sme sa mali pýtať, ako sa venovala táto vláda hlbšiemu problému, ktorým je personálna situácia v polícii. V akom stave sú naše policajné útvary? V zahraničí sa do elitných policajných zložiek hlásia špičkové vyšetrovateľské a právnické kapacity, u nás sa z Národnej kriminálnej agentúry stal symbol spolitizovanej polície slúžiacej vládnemu SMER-u a oligarchom napojeným na SMER. To hovorím s rešpektom ku všetkým čestným policajtom z NAKA, ktorí musia v takejto atmosfére pracovať.
Ministerka Saková pred časom priznala, že nám chýbajú policajti a problém vidí v peniazoch. Samozrejme, že policajtov treba aj adekvátne zaplatiť, ale to je len časť problému. Signály, ktoré dostávame z Policajného zboru, sú skôr o demotivácii, o strachu, za čo je priamo zodpovedná vláda, minister a vedenie Policajného zboru. Ako môže čestný policajt nezávisle a motivovane pracovať, keď vidí, ako v polícii fungujú napríklad páni Krajmer a Gašpar? Po dvojnásobnej vražde namiesto efektívneho vyšetrovania došlo k chybám, k zatĺkaniu, k držaniu sa stoličky za každú cenu a nakoniec pán Gašpar aj pán Krajmer dostali teplé miesto ako odmenu na ministerstve vnútra.
Takisto tu máme aj vyšetrovateľov v kauze Kočner. Títo vyšetrovatelia dlho a podivným spôsobom rozhodovali v prospech Kočnera a zdá sa, že nikomu z nadriadených to neprišlo zvláštne. Ak na Slovensku mohol vyrásť fenomén Kočner, ktorý sa drzo a beztrestne vyhrážal slušným ľuďom, medziiným aj Jánovi Kuciakovi, za to je zodpovedné vedenie Policajného zboru a vedenie ministerstva vnútra. Aj v súvislosti s posledným udalosťami sa títo vyšetrovatelia údajne rozhodli ísť do civilu. Tu sa však treba spýtať, či to stačí, či v tejto veci koná inšpekcia, či sa niekto dôsledne zaoberal postupmi týchto policajtov tak, aby bola vyvodená aj skutočná zodpovednosť.
Podobne ak vysoký dôstojník Naky mal pózovať na fotografii s človekom s údajnými väzbami na nitrianske podsvetie, je legitímne sa pýtať, je legitímne sa pýtať, či by nemala byť vyvodzovaná minimálne disciplinárna zodpovednosť. Keď som sa na to pýtala pani ministerky, odpovedala mi v interpelácii, že na základe fotky v médiách nemožno korektne vyvodzovať záver o porušeniach akýchkoľvek povinností, ktoré vyplývajú pre policajta zo zákona. Zákon pritom zaväzuje policajta, citujem pre pani ministerku, "v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor". Naozaj neviem, či vážnosť Policajného zboru a dôveru občanov môže niečo narušiť viac, ako pózovanie na fotografii s ľuďmi, ktorí sú odsúdení za vydieranie, ktorí majú údajné väzby na nitrianske podsvetie.
Na jednej strane poznáme prípady účelového šikanovania radových policajtov s množstvom disciplinárnych konaní, keď vyjadrili svoj názor, a na druhej strane je ministerka vnútra na pôde Národnej rady schopná ignorovať jasné ustanovenia zákona, ktoré by v tomto prípade malo zakladať minimálne disciplinárnu zodpovednosť. Ak sa má mladý a schopný človek inšpirovať práve takýmito príkladmi stavu polície, nemôžeme sa čudovať, že schopní ľudia do polície jednoducho ísť nechcú. Aj preto treba otvoriť aj tieto ťažšie témy, celoplošne si ujasniť objektívny kariérny postup policajtov, otvoriť dvere mladým a schopným adeptom predovšetkým na vyšetrovateľov, a hlavne ich nechať pracovať nezávisle a podľa zákona. A samozrejme, aj ich adekvátne zaplatiť.
Zdá sa, že dnes je polícia rozložená na záujmové skupiny až na úroveň okresov. Videli sme to aj v kauze farmárov na východe a videli sme, aká je polícia nefunkčná v prípade, keď príde politický tlak. A výsledkom je, že dnes sa čestní policajti boja pracovať a gauneri v polícii majú dvere otvorené. Nakoniec toto kritizuje aj generálny prokurátor, ktorý nielen v správe o stave prokuratúry, ale aj na tlačových besedách viackrát otvorene hovoril o hrubých zlyhaniach na úrovni polície.
Ak chceme dosiahnuť reálnu zmenu, bude treba na všetkých úrovniach a detailne otvoriť tému výberových konaní v polícii, kvality policajného vzdelávania a výcviku, keďže aj v správach prokuratúry opakovane zaznieva silná kritika práce predovšetkým policajných vyšetrovateľov po stránke odbornej. Napríklad pri úkladných vraždách správa generálnej prokuratúry kritizuje neskoré vyhodnocovanie prvotných informácií, neskoré vyžiadanie kamerových záznamov.
Prokuratúra tiež priniesla tému úvah o skúške spoľahlivosti, ktorou sa má overovať náchylnosť policajtov k páchaniu trestnej činnosti, pričom takéto osoby by zbor museli opustiť. Samozrejme tento návrh prináša viacero rizík, o ktorých by bolo potrebná rozsiahla odborná diskusia, ale v každom prípade po vyjasnení postavenia policajnej inšpekcie stojí za to tento návrh minimálne otvoriť v odbornej diskusii.
Treba zdôrazniť, že ak na jednej strane políciu kritizujeme, musíme zároveň hovoriť aj o pozitívach, ktorými sú čestní policajti v Policajnom zbore. Na prokuratúre sme videli statočnosť prokurátora Vasiľa Špirka, ktorý navzdory ťažkým podmienkam dokázal otvorene vyšetrovať aj citlivé kauzy. Podobne je to aj v polícii, v polícii pracuje veľa čestných ľudí, ktorých sa treba zastať. Nemajú ľahkú situáciu, hlavne keď chcú nezávisle pomáhať a chrániť všetkých občanov. A na to je ministerstvo vnútra a Policajné prezídium, aby umožňovalo dobrým policajtom robiť si slobodne svoju prácu a za to aj adekvátne kariérne rásť. Situáciu v Policajnom zbore nevyrieši jeden účelovo postavený zákon, ale dôsledná a hlboká reforma s dostatočne razantnou personálnou obmenou. Nasvedčujú tomu aj prípady, kedy sa policajti sťažujú na silný vplyv politických nominácií na Prezídiu a elitných útvaroch, v okresoch sú potom nie zriedka policajti napojení na miestnych podnikateľov, čo sme mali možnosť vidieť aj v prípade farmárov na východe.
Ďalším problémom sú podľa niektorých policajtov podozrenia z falšovania policajných štatistík a tiež aj pomerne malá ochota práve policajnej inšpekcie pri stíhaní rozsiahlej korupcie. Ak vláda nezačne primárne riešiť tieto problémy, ťažko dosiahneme účelovým politickým divadlom ktoré dnes ponúka predkladaný zákon, obnovu dôvery v Policajný zbor. V takejto podobe sa totiž nedá veriť výberovej komisii pod kontrolou ministerstva vnútra, ani výboru, kde má vládna koalícia väčšinu. Zdá sa, že neochota polície stíhať najväčšie zločiny v tejto krajine tu zostane aj po tomto zákone, podobne ako prepojenie na oligarchov a dokonca na organizovaný zločin.
Tento návrh preto pokladáme len za ďalší návrh vládnej koalície v záujme ochrany našich ľudí. A tento návrh škodí právnemu štátu a výkonu spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2018 14:20 - 14:21 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Martinovi Klusovi, ktorý spomenul veľmi exemplárny príklad ako sa mrhajú prostriedky pri verejnom obstarávaní. My, keď sme kontrolovali niektoré zákazky, tak doslova napríklad pri eurofondov rozpočet reálne ceny boli vynásobené, ja neviem, koeficientom napríklad dva. To znamená
===== kolegovi Martinovi Klusovi, ktorý spomenul veľmi exemplárny príklad ako sa mrhajú prostriedky pri verejnom obstarávaní. My keď sme kontrolovali niektoré zákazky, tak doslova napríklad pri eurofondoch rozpočet, reálne ceny boli vynásobené, ja neviem koeficientom napríklad dva. To znamená, že to čo má stáť 10 tisíc, stálo 20 tisíc, to čo má stáť 100 tisíc v rozpočte bolo narozpočtované ako 200 tisíc.
To isté, keď som spomínala kamerové systémy, to bol nehorázny príklad mrhania peňazí v obciach, ktoré majú 500 obyvateľov, sa kupovali kamerové systémy, kde každá jedna položka bola predražená. Tie kamerové systémy boli za 100, 110 tisíc eur, pritom podobné kamerové systémy, ktoré financoval, nie sa financovali nie z eurofondov, stáli 10 tisíc eur. Čiže spočítajte si, koľko peňazí sa stratí pri len takomto jednom verejnom obstarávaní, ktoré sa týka kamerových systémov. 10 tisíc reálna cena, 120 tisíc vyobstarávaná cena v úvodzovkách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2018 14:20 - 14:21 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Martinovi Klusovi, ktorý spomenul veľmi exemplárny príklad ako sa mrhajú prostriedky pri verejnom obstarávaní. My, keď sme kontrolovali niektoré zákazky, tak doslova napríklad pri eurofondov rozpočet reálne ceny boli vynásobené, ja neviem, koeficientom napríklad dva. To znamená
===== kolegovi Martinovi Klusovi, ktorý spomenul veľmi exemplárny príklad ako sa mrhajú prostriedky pri verejnom obstarávaní. My keď sme kontrolovali niektoré zákazky, tak doslova napríklad pri eurofondoch rozpočet, reálne ceny boli vynásobené, ja neviem koeficientom napríklad dva. To znamená, že to čo má stáť 10 tisíc, stálo 20 tisíc, to čo má stáť 100 tisíc v rozpočte bolo narozpočtované ako 200 tisíc.
To isté, keď som spomínala kamerové systémy, to bol nehorázny príklad mrhania peňazí v obciach, ktoré majú 500 obyvateľov, sa kupovali kamerové systémy, kde každá jedna položka bola predražená. Tie kamerové systémy boli za 100, 110 tisíc eur, pritom podobné kamerové systémy, ktoré financoval, nie sa financovali nie z eurofondov, stáli 10 tisíc eur. Čiže spočítajte si, koľko peňazí sa stratí pri len takomto jednom verejnom obstarávaní, ktoré sa týka kamerových systémov. 10 tisíc reálna cena, 120 tisíc vyobstarávaná cena v úvodzovkách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2018 14:00 - 14:18 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak chceme zlepšiť služby štátu a fungovanie štátu vo všeobecnosti, prvým krokom musí byť predovšetkým zlepšenie verejného obstarávania.
Cez verejné obstarávanie pretečie ročne viac ako 4 mld. eur. Verejné obstarávanie je jedným z najväčších zdrojov korupcie na Slovensku, ale aj vo svete. Viacerí experti poukazujú na to, že až 57 všetkých, 57 % všetkých úplatkov vo vyspelých krajinách OECD ide práve na ovplyvňovanie verejného obstarávania.
Je ťažké vyčísliť cenu korupcie, no odhaduje sa, že náklady korupcie vo verejnom obstarávaní sa pohybujú medzi 10 až 30 % z danej investície. Ak by sme zobrali do úvahy len konzervatívny odhad, 10 %, tak na Slovensku ide o závratnú sumu 400 mil. eur ročne, ktorá sa stratí v dôsledku korupcie pri verejných obstarávaniach. Ak nefunguje verejné obstarávanie, dôsledkom sú nielen zbytočné obrovské náklady pre občanov, ale hlavne menej kvalitné a nefunkčné služby. Tí, ktorí dávajú úplatky, snažia sa tieto peniaze získať naspäť na premrštených cenách, na fakturácii prác, ktoré nikdy neboli urobené, upúšťaním od štandardov kvality, používaním lacnejších a nekvalitnejších materiálov. Na Slovensku to vidíme na predraženej a slabo fungujúcej informatizácii, na predraženom mýte, na zbytočných eurofondových projektoch, kde sa obstarávajú lavičky za 62-tisíc eur alebo kamerové systémy za 100-tisíc eur, keď cena porovnateľných systémov je 10-tisíc eur, alebo na prístrojoch v nemocniciach, keď napríklad za cenu dvoch CT prístrojov sa kúpi jeden, ako to urobilo bývalé vedenie na Žilinskej župe. Náklady zaplatia v prvom rade ľudia. Z tohto je evidentné, že verejnému obstarávaniu, pravidlám a kontrole treba venovať maximálnu pozornosť.
Do druhého čítania v parlamente, aktuálne prichádza vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a k tomuto zákonu máme také tri zásadné výhrady. Prvou výhradou, je zvyšovanie limitov pri obstarávaniach zákaziek s nízkou hodnotou, limity sa v priebehu posledných štyroch rokoch bez reálneho odôvodnenia zvyšovali už viackrát. Ja chápem, že cieľom štátu by malo byť zefektívnenie verejného obstarávania a zrýchlenie, ale nie za cenu väčšieho priestoru pre korupciu, zníženie súťaživosti malých a stredných podnikov a obmedzovanie konkurencie. Pri aktuálnom vládnom návrhu hrozí, že dôjde k menšej kontrole zákaziek, keďže už nebude zverejňovaná kompletná dokumentácia, a zvýši sa aj riziko vopred dohodnutého výberu uchádzačov a fiktívnej konkurencie. Takisto nesmieme zabúdať ani na dôsledky tohto návrhu v samospráve, po schválení nových limitov bude platiť, že zhruba, tri štvrtiny hodnoty samosprávnych zákaziek budú môcť byť pridelené bez oficiálnej súťaže. Nebezpečenstvo korupcie sa reálne zvyšuje, a preto za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti budeme predkladať pozmeňujúci návrh, podľa ktorého bude povinné ex ante zverejňovať aj zákazky s nízkou hodnotou vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Takéto opatrenie by malo umožniť základnú úroveň transparentnosti pri narábaní s verejnými prostriedkami, podporí hospodársku súťaž, keďže podnikateľským subjektom umožní aktívne vstupovať do procesu verejného obstarávania formou predkladania ponúk.
Druhou, druhým problémom, ktorý vidíme v novele, je právna úprava tzv. dotovaných subjektov. Tu ide podľa mňa o nepochopiteľnú zmenu, keďže zákon vôbec nerozlišuje hodnotu takejto zákazky a neberie do úvahy potrebu kontroly vyšších objemov ...
===
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2018 13:05 - 13:06 hod.

Veronika Remišová
Ďakujem. Navrhujem, aby Národná rada postupovala v zmysle rokovacieho poriadku § 36 a § 22.
Odôvodnenie: Predseda Národnej rady umelo zrýchľuje priebeh schôdzí a vytvára pre poslancov viac voľna. Znižuje to kvalitu verejnej diskusie, je to dehonestácia parlamentu. Na jednej strane vládna koalícia chce zvyšovať platy poslancom, na druhej strane umelo skracuje pracovný čas poslancov a počet rokovacích dní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 20.9.2018 14:33 - 14:35 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Ja teda dúfam hlavne kvôli ľuďom na Slovensku, že Európska komisia vaše argumenty uzná aspoň čiastočne teda, lebo platiť, doplatiť do rozpočtu Európskej únie 300 mil. eur by bola obrovská katastrofa, katastrofa pre Slovensko. Zároveň treba povedať, že to, že Európska komisia nezačala vyšetrovanie, neznamená a absolútne nevylučuje, že to konanie voči Slovensku nezačne. To ani by som nespochybňovala. Začne. Je otázka, ako toto konanie skončí.
Teraz k samotným, k samotnej otázke. Hovorili ste, že kriminálny úrad vedie aktuálne 19 konaní vo výške 130 mil. eur, či teda môžete potvrdiť, že sa týkajú práve týchto colných podvodov, na ktoré upozorňuje OLAF. To je jedna otázka. Ak to potvrdzujete, tak vlastne v zásade potvrdzujete to, že podvod sa dial. To znamená, že metodika je taká, onaká, ale jednoducho podvod sa dial. OLAF, eurofondy. Zároveň správa OLAF-u hovorí o tom, že OLAF niečo vyšetrí a slovenské orgány činné v trestnom konaní na to vôbec nereflektujú. On slovenským orgánom činným v trestnom konaní posunie závery vyšetrovania, ale v drvivej väčšine prípadov orgány činné v trestnom konaní vôbec nezačnú konať na Slovensku.
A poslednú doplňujúcu, doplňujúcu otázku, ktorú by som mala, že aktuálne sa objavili podozrenia, že podvody na clách pokračujú, dokonca sa hovorí o miliónových sumách mesačne. Teda prichádzame o obrovské peniaze zase. A v tejto situácii je nepostačujúce vyvodenie politickej zodpovednosti v podobe odchodu riaditeľa Finančnej správy, a preto sa pýtam, aké ďalšie kroky podniknete na dôkladné preskúmanie zodpovednosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2018 18:26 - 18:28 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem za, za pripomienky od kolegov.
Začnem pánom Paškom. Pán Paška, hrubo zavádzate, čo sa týka financií, veľmi dobre viete, že všetky financie politických strán overuje ministerstvo financií, každý jeden cent overuje audítor. Čiže ak doteraz pán minister vnútra Kaliňák, bývalý minister vnútra, a pán minister financií Kažimír nenašli nič, žiadne pochybenie, to znamená, že žiadne pochybenie tam nie je. Určite uznáte, že špeciálne stranu OĽANO by, by teda rozhodne nešetrili.
Ale teraz skôr k tým vysvetleniam, čo sa týka pána Bernaťáka. My sme, v prvom rade my sme za to, aby sa zverejňovali všetci členovia, aby boli všetci členovia verejní. Lenže predpokladám, že toto, na toto by ste nikdy nepristúpili, lebo zrazu by sa ukázalo, že, lebo hovorím, tam sú citlivé údaje obyvateľstva, že na okresné úrady sú plné ľudí zo SMER-u, sú plné ľudí zo SNS, že všetky teplé miesta vo verejnej štátnej správe zrazu majú členovia strany. Na pani Roškovú by sme prišli nie teraz, ale by sme prišli už pred, možno pred piatimi, šiestimi rokmi by sme zistili, že Rošková, funkcionárka, bere dotácie na betón. Čiže predpokladám, opravte ma, ak sa mýlim, že nepristanete na to, aby boli všetci členovia verejní. Toto je náš prvý návrh. Ale ak na to nepristanete, máme tu alternatívu, tak nech sa teda zoznamy členov s ich osobnými údajmi, podotýkam, rodné číslo, adresa, číslo občianskeho, nech sa neodovzdávajú štátnemu orgánu. So zneužitím osobných údajov občanov, čo sa týka štátnych orgánov, máme svoje skúsenosti. Nech to je teda tak, ako je to doteraz, že členovia sa nezverejňujú, ale neodovzdávajú sa žiadnemu štátnemu, štátnemu orgánu.
Posledná vec. Doteraz notármi sa neoveroval podpis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2018 18:07 - 18:17 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, ja by som chcela predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu. Najskôr len poviem k takej filozofii zákona.
Naše hnutie v zásade nemá nič proti tomu, aby sa otvoril a menil zákon o politických stranách. Všetci sa asi zhodneme na tom, že fungovanie politických strán na Slovensku nie je ideálne a treba ho zlepšiť. Problémom tohto návrhu je, ako sa tento zákon tvoril. Ak by predkladateľom šlo skutočne o to, aby sa zlepšila nejaká politická kultúra alebo zlepšili sa veci, ktoré na Slovensku nefungujú, tak by si sadli spoločne za jeden stôl aj opozícia, aj koalícia a snažili by sa identifikovať problémy a tento zákon zmeniť. Tento zákon nie je typickým zákonom, veľmi ľahko sa môže premeniť na bič na opozíciu a v tých úvodných štádiách, keď ho Slovenská národná strana ohlasovala, tak veľmi jasne deklarovala, že toto je zákon proti, proti opozičným stranám a konkrétne menovala napríklad aj hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Takýmto spôsobom by sa asi žiadny zákon nemal, nemal pripravovať, a ak Slovenská národná strana nevie zaujať pozitívnymi nápadmi a myšlienkami, určite nie je dobrá cesta snažiť sa poraziť opozíciu tým, že do parlamentu predloží nejaký návrh zákona, ktorým si myslí, že opozíciu zlikviduje, obmedzí alebo jej sťaží aspoň fungovanie.
Mne je ľúto, že tento návrh, ktorý prichádza do parlamentu, že nie je viac ambiciózny, že nemení od základu napríklad fungovanie politických strán, nemení transparentné procesy vo financovaní, stále bude možné zháňať peniaze vlastnou hlavou alebo ich nosiť v igelitkách. Nemení, nemení zásadným spôsobom ani kultúru fungovania politických strán.
My sme hovorili o viacerých výhradách, nejaké pozmeňujúce návrhy prednese(?) ešte môj kolega Martin Fecko. Ja sa zameriam na tri oblasti. Prečítam odôvodnenie pre každý, pre každý z týchto pozmeňujúcich návrhoch(?) a aj ich teda vysvetlím.
Namietame, že povinnosť politických strán predkladať evidenciu členov strany štátnemu orgánu so sebou prináša nezanedbateľné riziko zneužitia týchto informácií predstaviteľmi vládnucej moci a vytvára priestor pre potenciálnu šikanu členov opozičných strán.
A pripomínam, že teraz sme v opozícii my, ale budúce volebné obdobie môžete byť v opozícii vy, takže tak by ste to mali aj brať, aby ten zákon bol férový aj k opozícii, aj koalícii, predsa sa týka celého politického spektra. Vzhľadom na to, že sme iba v nedávnej minulosti boli dokonca niekoľkokrát svedkami, ako priamo najvyšší ústavní činitelia zneužívali v rámci politického boja daňové a bankové tajomstvo či informácie o zdravotnom stave opozičných predstaviteľov, je táto obava, žiaľ, opodstatnená. Riešením, ktoré navrhujeme, je buď v rámci fair play zverejňovať členov všetkých politických strán, to znamená, nech sú členovia všetkých politických strán zverejnení alebo, tak ako to bolo doteraz, tieto údaje nezverejňovať, ale len evidovať, ako budem navrhovať v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu. Navyše zasielanie údajov o členoch politických strán Štátnej volebnej komisii so všeobecným odkazom na celý volebný zákon nasvedčuje, že pre túto komisiu nie je nevyhnutné, aby takýmito údajmi disponovala. Nakoniec ak by platil opak, táto komisia by musela byť nefunkčná, čomu tak nie je, keďže bola zriadená a plní si svoje úlohy v zmysle volebnej legislatívy.
Takisto sú opodstatnené obavy o zneužití citlivých údajov, pretože od členov, keďže musia byť overení notárom, sa žiadajú také údaje ako meno, adresa, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, čiže osobné citlivé údaje. A ja si viem predstaviť, ak tieto informácie náhodou uniknú, tak si viem predstaviť, že nejaký šéf na nejakom okresnom úrade alebo štátnom, štátnom úrade, keď sa dozvie, že jeho podriadený je členom opozičnej strany, tak bude mať problémy v práci, bude šikanovaný. Nebol by to ani prvý, ani posledný prípad.
Ďalší, ďalšiu vec, ktorú meníme, podmienka, že poverený zástupca strany môže v prípade malého daru v hodnote do 500 eur podpisovať darovaciu zmluvu iba na základe písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu strany. Považujeme to za prísny formalizmus a z dôvodu zjednodušenia procesu prijímania drobných darov sa preto táto podmienka vypúšťa. Zároveň ale stále platí, že darovacia zmluva musí obsahovať overený podpis darcu, aby sa zamedzilo riziku čierneho financovania politických strán prostredníctvom fiktívnych darcov.
A posledná vec, podmienka, že poverený zástupca strany môže v prípade iného bezodplatného plnenia v relatívne nízkej hodnote do 500 eur podpisovať zmluvu iba na základe písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu strany, takisto možno považovať za prísny formalizmus. Z dôvodu zjednodušenia procesu prijímania iného bezodplatného plnenia sa preto táto podmienka vypúšťa. Zároveň platí, že zmluva o inom bezodplatnom plnení musí obsahovať overený podpis darcu, aby sa zamedzilo riziku čierneho financovania politických strán.
Tu by som ešte chcela povedať, že ten zákon, že vyžadujete také formálne povinnosti, ako keby sme boli v 19. storočí, všetko musí byť na papieri. Papier, papier. Máme tu miliardu na elektronické, elektronické podpisy, ale všetko musí byť na papieri, všetko musí byť overené notárom, notári si rozhodne teda pred každými voľbami prídu na svoje.
Takže spoločne s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prednesie môj kolega Sopko, ktoré sa týkajú financovania, financovania strán a ďalších vecí, tak sa prihováram, aby ste tieto pozmeňujúce návrhy podporili. Zároveň upozorňujem, že my budeme navrhovať buď jedno riešenie, alebo druhé. Možno je to neštandardný spôsob, ale v tomto pozmeňovacom návrhu ja teda navrhujem, aby, aby sa nezverejňovali členovia, ale môžete si vybrať druhú alternatívu, aby sa zverejňovali všetci členovia, čiže buď jedno, alebo druhé. Teraz viete, že sa nezverejňujú členovia, tak nech to ostane buď tak, ako to je, alebo nech sú členovia politických strán verejní. Ale alternatíva, že sa odovzdáva zoznam členov nejakému orgánu štátnej správy a následne tieto citlivé údaje sú, môžu byť zneužité, nepokladáme za, nepokladáme za dobrú voľbu.
Na záver pred tým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, ešte raz, meniť zákon o politických stranách považujeme za dobrú vec. My sa tomu zákonu prispôsobíme tak, ako sa mu prispôsobia aj ďalšie, ďalšie opozičné strany, podstata je tá, ak by vám šlo spoločne o nejaké, o nejakú pozitívnu zmenu, tak si sadnete za jeden stôl aj s opozíciou a rokujete, čo treba zmeniť. A hovorím, ten návrh, ako vy predkladáte, mení len zlomok z toho, čo momentálne, momentálne vo fungovaní politických strán nefunguje.
Prosila by som o zastavenie času, prečítam pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v doterajšom bode 26 sa v § 8a vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 54. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v doterajšom bode 55 v § 23 ods. 3 písm. g) sa za slovami „zástupca strany“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „a to na základe písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu strany“.
Ďakujem.
Skryt prepis