Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.6.2018 o 16:47 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

20.6.2018 16:47 - 16:54 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrh ústavného, návrh zákona, pardon, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní. A dovolíte, najprv by som vám povedala kontext, prečo takýto návrh zákona predkladáme.
Všetci vieme, že štátne zákazky sú jedným z najväčších zdrojov korupcie a každý rok sa na Slovensku uskutoční približne 10-tisíc tendrov za 5 miliárd eur, z toho mnohé tendre sú aj v rámci eurofondov, a mimovládna organizácia Transparency International upozornila, že priemerne je potrebný 13-percentný úplatok na získanie zákazky a viac ako dve tretiny obyvateľov považujú prideľovanie štátnych zákaziek za klientelistické. Navyše, za machinácie napriek stovkám škandálov nie je vyvodená žiadna zodpovednosť. Ak bol niekto odsúdený, zväčša len výnimočne a zväčša len malé ryby.
Od volieb v marci 2016 sme na tlačových konferenciách mnohokrát upozorňovali na veľké kauzy, pri mnohých vyhrávali podozrivé firmy tak, že súťažili so vzájomne personálne alebo majetkovo prepojenými blízkymi spoločnosťami. Stačí si spomenúť na viaceré zákazky, SBS Bonul z Nitry, naposledy to bola zákazka v hodnote 8,5 mil. eur, ktorú v súťaži s Bonulom vyhrala firma Well Security. Obidve firmy, tieto firmy súťažili spolu, obe spája spoločná minulosť, personálne prepojenia a tak isto aj už odhalené pochybné praktiky zo spoločnej súťaže v minulosti. Dnes na náš podnet túto súťaž preveruje Protimonopolný úrad a očakávam rovnaký postup aj pri v prípade Úradu pre verejné obstarávanie, na ktorý sme sa obrátili.
Ani zďaleka však nejde o ojedinelý prípad. V minulom roku, začiatkom minulého roka sme upozornili na škandál Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde pri eurofondovej výzve na obnovu lesov kozmetickými úpravami formulára žiadosti 5 dní pred uzávierkou boli vylúčené viaceré malé pozemkové spoločenstvá, drobní vlastníci v lesoch. Následne sme preverovali subjekty, ktoré túto dotáciu dostali, a zistili sme, že veľmi zaujímavo prebiehali verejné obstarávania. Poukázali sme vtedy na kysuckú firmu RIAVA CORPORATION, známu okrem iného zo škandálu tendra na odvoz dreva z lesov Slovenskej republiky v roku 2014. Vtedy na to upozorňoval náš bývalý kolega Ján Mičovský. Spoločnosť pravidelne súťažila spolu s majetkovo a personálne blízkymi firmami, a to aj napriek tomu, že vo výzve PPA bolo doslova uvedené, že "spoločnosti, ktoré predkladajú cenové ponuky, nemôžu byť personálne alebo majetkovo prepojené".
Pri niektorých verejných obstarávaniach sme vtedy podali podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, dostali sme aj výsledky kontroly po niekoľkých mesiacoch a Úrad pre verejné obstarávanie na náš podnet preveril 13 verejných obstarávaní v celkovej hodnote 7 mil. eur a v týchto verejných obstarávaniach, kde vždy vyhrali tie isté firmy, dve spriaznené kysucké firmy FLORETKY a RIAVA CORPORATION. Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, a teraz počúvajte, 105 porušení zákona, v trinástich verejných obstarávaniach 105 porušení zákona. Z uvedených 105 porušení zákona až 41 z nich bolo podľa konštatovaní ÚVO, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Išlo o porušenia, ako napríklad diskriminačné podmienky, neposudzovanie splnenia podmienok, pochybné dodatky a podobne. Úrad pre verejné obstarávanie nám doslova napísal, že "dokonca v dvoch prípadoch boli porušené základné princípy verejného obstarávania tak, že v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka víťaznej firmy. Touto skutočnosťou sa obstarávateľ ani nezaoberal a uvedená osoba túto skutočnosť neoznámila". Bolo to v obciach Nová Bystrica, Stará Bystrica. To znamená, že prebiehali tendre, kde vo výberovej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka firmy.
Čiže toto bol kontext, v akom predkladáme tento zákon. Mimochodom, na túto skutočnosť už upozorňoval aj Protimonopolný úrad, ktorý dlhodobo hovorí o tom, že v zákone o verejnom obstarávaní chýba ustanovenie, ktoré by explicitne zakazovalo, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali personálne alebo majetkovo prepojené firmy.
Dnes teda predkladáme návrh zákona, ktorým sa má možnosť takýchto praktík obmedziť. Navrhujeme, aby vzájomne prepojené spoločnosti automaticky boli vylúčené z verejného obstarávania, a to už nad rámec tohto zákona, ale zároveň sme vyzvali Úrad pre verejné obstarávanie, aby zriadil čiernu listinu, na ktorú Protimonopolný úrad aj Úrad pre verejné obstarávanie budú môcť zaradiť spoločnosti, ktoré sa v priebehu posledných troch rokov dopustili takéhoto konania.
Ja by som vás prosila o podporu tohto zákona, pretože jednak upozorňuje na to aj Protimonopolný úrad a je na mieste otázka, že komu dlhodobo, komu dlhodobo vyhovuje takýto stav udržiavať, vďaka ktorému pretiekli milióny eur z rozpočtu štátu do rúk našich ľudí. A videli sme to pri verejných obstarávaniach, že keď súťažili spriaznené firmy, tak sa cena ani neznižovala. V jednom prípade, v tom, čo som spomínala, verejné obstarávanie sa znížila o 50 centov, v inom prípade sa znížila suma o euro, čiže to boli smiešne úspory, ak súťažia vzájomne majetkovo a personálne prepojené firmy, to verejné obstarávanie v podstate nemá žiadny význam. Tá súťaž je len fiktívna. A cena pre štát a pre občanov sa vôbec neznižuje.
Takže by som vás prosila o podporu tohto zákona a je to zákon, ktorý ušetrí milióny eur pri verejných obstarávaniach daňovým poplatníkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 16:29 - 16:43 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, my predkladáme dva vzájomne súvisiace zákony, ktoré upravujú, upravujú jednak voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a takisto upravujú aj fungovanie NKÚ.
Prvým návrhom je návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava, a cieľom predloženého ústavného návrhu zákona je vytvorenie základného rámca a potrebného splnomocnenia pre prijatie zákona, na základe ktorého možno sprísniť požiadavky na funkciu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ, ako aj prepracovať a spresniť spôsob ich voľby. To je ten prvý návrh.
Druhý návrh je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade.
Videli sme, že ostatná voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky poukázala na systémové chyby v mechanizme voľby a možnosti zablokovania procesu výberového konania na niekoľko rokov. Vtedy bola patová situácia, post šéfa NKÚ bol neobsadený a nasledovala, viackrát sa teda mal voliť, nevolil sa a po mnohých mesiacoch neobsadeného postu sa nakoniec zvolil kandidát. Čiže to je jedna vec.
Druhá vec je to, že podmienky zvolenia sú v súčasnosti nastavené veľmi mierne. Najvyšší kontrolný úrad je jednou z najdôležitejších kontrolných inštitúcií na Slovensku spoločne s Úradom pre verejné obstarávanie, Protimonopolným úradom a pri poslednej voľbe sme videli, že táto pozícia sa stáva zdrojom politického obchodovania. Za vlády Ivety Radičovej si Robert Fico nárokoval, že kontrolné inštitúcie by mali byť v rukách opozície. Keď sa Robert Fico dostal k moci, samozrejme, takéto dohody už ďalej neplatili, ale v každom prípade my ako opozícia sme žiadali v prvom rade, nehovorili sme, že pozícia Najvyššieho kontrolného úradu, predseda, patrí opozícii toto miesto, ale my sme hovorili, že šéfom by mal byť človek, ktorý má odborné aj osobnostné predpoklady na túto funkciu, a chceli sme sprísniť kvalifikačné požiadavky v zákone a takisto aj meniť spôsob voľby tak, aby táto voľba bola férová, transparentná.
Čiže cieľmi tohto návrhu zákona je najmä posilnenie nezávislosti vedenia Najvyššieho kontrolného úradu, zvýšenie transparentnosti obsadenia vedúcich postov na Najvyššom kontrolnom úrade, sprísnenie kvalifikačných osobnostných predpokladov pre kandidátov na vedúce funkcie NKÚ, zavedenie možnosti ukladania sankcií – toto pokladáme za mimoriadne dôležité – zriadenie stáleho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre NKÚ, zjednotenie výstupov kontroly NKÚ a takisto, áno, tak k jednotlivým teda ustanoveniam sa vyjadrím ešte konkrétne.
Čiže navrhujeme, v bode č. 1 navrhujeme povinnosť pre NKÚ vykonať aspoň päť kontrol ročne navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky, pričom aspoň dva návrhy na vykonanie kontroly budú vychádzať z iniciatívy vládnych poslancov a tri návrhy budú vychádzať z iniciatívy ostatných poslancov, teda poslancov opozície. Je to logické, keďže Najvyšší kontrolný úrad má v prvom rade kontrolovať výkon vlády, tak poslanci by mali mať možnosť navrhovať do plánu kontrolných úloh dávať svoje vlastné návrhy.
V súčasnosti sa aj, súčasný predseda NKÚ sa sťažoval, že veľmi málo iniciatívy vychádza od poslancov. Za seba môžem povedať, že žiadosti na NKÚ dávam, dávam pri každej kauze, ktorá vyjde najavo, a myslím si, že tie by mali byť podkladom pre systémovú kontrolu, napríklad výziev v eurofondoch. Ale aj takýto návrh, keď hovoríme o tom, že tam chýbajú poslanecké návrhy kontroly, tak tento návrh práve vytvára priestor na to, aby poslanci ukladali NKÚ návrhy na vykonanie kontroly na daný rok.
Čo sa týka voľby nového predsedu NKÚ, tam sme videli systémové chyby v mechanizme voľby, možnosť zablokovania procesu výberového konania, bolo to predmetom politického obchodovania. A my tvrdíme, že predseda NKÚ nemá byť ani opozičný, ani koaličný, ale kontrolné úrady majú byť v prvom rade nezávislé. Navrhujeme preto zmeniť systém výberového konania tak, aby kandidátov predkladala parlamentu na tento účel zriadená nezávislá komisia pre voľbu predsedu a podpredsedov NKÚ a Národná rada si volila predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ z dvoch najlepších kandidátov na základe odporúčania uvedenej komisie.
Zároveň hovorí tento návrh zákona o tom, aké zloženie by mala mať výberová komisia. Navrhujeme, aby vo výberovej komisii bol, dvoch členov vymenúval a odvolával Výbor Národnej rady pre NKÚ, ktorý sa týmto zriaďuje, dvoch členov vymenúva a odvoláva Slovenská komora audítorov, jedného člena Finančné riaditeľstvo, jedného Generálna prokuratúra, jedného Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie. Zároveň určujeme aj spôsob fungovania tejto komisie.
Čo sa týka kvalifikačných predpokladov, tak zavádzame aj kritérium skúseností a profesionálnu prax, ktorú by mal mať kandidát, ktorý kandiduje na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Takisto rozširujeme a opätovne zavádzame možnosť predsedu NKÚ zúčastniť sa na rokovaniach vlády a doplnenie povinnosti predsedu NKÚ zúčastniť sa na rokovaniach vlády na základe jej pozvania, ak sú v programe rokovania zaradené kontrolné závery úradu alebo stanoviská príslušných orgánov ku kontrolným záverom. A účasť predsedu na rokovaniach vlády by mala prispieť ku kvalifikovanej diskusii na tému riešení, ku ktorým vláda Slovenskej republiky zaviaže uznesením kontrolované subjekty vo svojej pôsobnosti.
Ďalej zavádzame jednotný formát výstupu z kontrol. Výstupy by sa mali vydávať v štandardizovanom formáte, po každej ukončenej kontrole by mal byť protokol o výsledku kontroly. Najvyšší kontrolný úrad to už teraz aj robí. Niektoré protokoly sú veľmi kvalitné a sú aj veľmi dobrým podkladom pre ministerstvá, aby zaviedli systémové zmeny a odstránili nedostatky, na ktoré ich Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje.
Takisto navrhujeme zaviesť explicitnú povinnosť NKÚ upozorniť orgány činné v trestnom konaní vždy, keď na základe výsledkov kontrolnej činnosti existuje dôvodné podozrenie na spáchanie trestného činu. Takisto toto už NKÚ robí. Robí to z vlastnej iniciatívy. Neviem teda, že či vo všetkých prípadoch to robí, ale v poslednej správe sme mali uvedené, že NKÚ podal nejaké návrhy na orgány činné v trestnom konaní. Veľmi bizarne vyznievala prestrelka medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, prokuratúrou a NKÚ, kde sa prokuratúra sťažovala, že NKÚ to nepodal v takej formálnej podobe, aby to spĺňalo náležitosti trestného oznámenia. Toto by sa stať nemalo. Jednoducho aj prokuratúra by si mala vyžiadať, zobrať, prečítať protokoly a začať konanie ex offo a nie vyžadovať od NKÚ, aby to malo nejaké, nejaké formálne náležitosti.
Takisto zavádzame sankcie. To pokladám za veľmi dôležitý bod. Momentálne je situácia taká, a vidíte to aj vy, poslanci, že príde predseda NKÚ, informuje plénum Národnej rady, keďže neexistuje kontrolný výbor pre NKÚ, informuje ich o zisteniach NKÚ a tým to celé končí. Následne NKÚ ešte na ďalší rok zisťuje, či uvedené rezorty implementovali všetky opatrenia. A tu by nastúpili sankcie. To znamená, že ak rezorty nezaviedli navrhované opatrenia, tak, a neimplementovali odporúčania NKÚ, tak by mal NKÚ možnosť udeliť týmto subjektom sankcie. Sme si vedomí, že sankcie patria medzi krajné prostriedky. Mnohé z kontrolných úradov v Európskej únii túto právomoc nemajú, iné ju majú, ale napriek tomu slovenská skúsenosť poukazuje na nedostatočný výtlak zistení NKÚ. V praxi sa to prejavuje prijímaním formalistických opatrení na naplnenie odporúčaní. Čiže sankčný mechanizmus by mal preto posilniť vymáhateľnosť prijatia konkrétnych zmien tak, ako boli uvedené v protokole o výsledku kontroly.
Čiže my nezavádzame tie sankcie pri porušení, že porušenie – sankcia, my ich zavádzame až v tom druhom stupni, keď Najvyšší kontrolný úrad skontroluje, či rezorty splnili odporúčania, či zaviedli opatrenia na predchádzanie, predchádzanie pochybení. A keď nie, vtedy až by nastúpili sankcie. Opakované nenaplnenie teda by zakladalo právomoc NKÚ podať návrh na začatie konania v zmysle správneho poriadku, ktorého výsledkom bude súdne preskúmateľné rozhodnutie.
Jeden z najdôležitejších bodov, ktorý týmto zákonom chceme, chceme zaviesť, je vytvorenie stáleho Výboru Národnej rady pre NKÚ. Tak ako máme iné kontrolné výbory, napríklad na kontrolu SIS alebo vojenského spravodajstva, tak by mal byť aj úrad, výbor na prerokovanie kontrolných záverov NKÚ a základné právomoci by mali byť – prerokovanie kontrolných záverov, správ a stanovísk NKÚ, požadovať doplňujúce informácie a vysvetlenia k zisteným kontrolným záverom a tak isto výbor by mal tiež vypočuť uchádzačov o funkciu predsedu NKÚ vybraných výberovou komisiou.
Zároveň uvádzame aj presné pravidlá fungovania a výberu predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov, tam by platili podobné pravidlá ako pre iné výbory. Tu by som chcela podotknúť, že aj predseda Národnej rady Andrej Danko pred niekoľkými týždňami v médiách oznámil, sa stretol s predsedom NKÚ a oznámil, že chce a že bude podporovať založenie, založenie výboru pre prerokúvanie kontrolných záverov NKÚ. On teda hovoril o horizonte niekoľkých rokov, ale ja si myslím, že sa taká jednoduchá vec, ako je zriadenie výboru, by nemala trvať roky, ale si myslím, že to je možné urobiť horizonte jedného roka. A vidiac závery Najvyššieho kontrolného úradu, aj vzhľadom na správu, ktorú sme mali v pléne, si myslím, že tento výbor mal fungovať už dávno.
Tieto odporúčania, do návrhu zákona sme zapracovali aj odporúčania, ktoré boli súčasťou takej, predvolebného dokumentu iniciatívy Štrngám za zmenu. K tomuto sa napríklad zaviazala aj strana MOST, že tieto požiadavky bude podporovať, tento návrh zákona ide presne v intenciách návrhov iniciatívy Štrngám za zmenu, ku ktorému sme sa teda zaviazali, predkladáme ho opätovne, predložili sme ho hneď po voľbách, ale teraz ho predkladáme aj s tou nádejou, že keď Andrej Danko povedal, že ide mu o to, aby bol výbor pre NKÚ vytvorený, tak veríme, že tentokrát by to mohlo nájsť podporu nielen u opozičných, ale aj u koaličných poslancov.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.6.2018 12:11 - 12:11 hod.

Veronika Remišová
Prosila by som opraviť hlasovanie 1024, som sa zdržala a by som bola rada, keby to bolo opravené "za". A tak isto prosím opraviť hlasovanie, to je tlač 1024, a takisto prosím opraviť hlasovanie 128, kde som takisto chcela byť za. Prosím o opravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2018 11:59 - 12:22 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán špeciálny prokurátor, po tragických udalostiach zo začiatku roka sa kritická pozornosť verejnosti upiera okrem polície práve na orgány prokuratúry. Dôvodom nie je len sľubované a doposiaľ ešte nerozpútané peklo, o ktorom hovoril pán generálny prokurátor, ale aj hlboká nedôvera, ktorú verejnosť prechováva práve voči týmto inštitúciám. Špeciálna prokuratúra sa zo zákona zaoberá tou najzávažnejšou trestnou činnosťou, mala by riešiť úkladné vraždy, mafiu, korupciu, terorizmus, preto by sme očakávali, že jej výročná správa sa bude dôsledne zaoberať vyšetrovaním prepojenia najvyššej politiky, organizovaného zločinu, bude sa zaoberať korupciou a ďalšími javmi, ktoré traumatizujú spoločnosť.
To, čo nám predkladá špeciálny prokurátor, je len slabý odvar. V niečom je príznačné, že správa hneď v úvode vykresľuje ako mimoriadne závažný problém to, že prokurátori musia cestovať na pojednávania na Špecializovaný trestný súd do Banskej Bystrice a, citujem, "prokurátori presedeli v autách veľa času". Nepochybujem, že aj toto je závažný problém, ktorý by bolo treba vyriešiť, ale v súčasnej situácii s katastrofálnym stavom právneho štátu niekoľko mesiacov po hroznej vražde nevinných ľudí by sme očakávali náčrt hlavných problémov špeciálnej prokuratúry trochu ináč.
Správa krátko uvádza aktívnu súčinnosť prokurátorov s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Ide o úrad, ktorý vedie vyšetrovania vo veciach zneužívania, korupcie a podvodov pri eurofondoch a o výsledkoch vyšetrovania OLAF pravidelne informuje vnútroštátne orgány, ktoré by mali ďalej vyšetrovanie viesť a dotiahnuť prípad do konca. Štatistiky OLAF-u na Slovensku ukazujú, že napríklad v roku 2016 zo 14 podnetov OLAF-u v piatich prípadoch nebolo vydané žiadne rozhodnutie, v deviatich prípadoch rozhodnuté bolo. Z týchto rozhodnutí deviatich sedem bolo odmietnutých a len v dvoch prípadoch bola podaná obžaloba. To predstavuje len 22 % z celkových prípadov OLAF-u, ktoré sa nejakým spôsobom dotiahli do záverečného rozhodnutia. V rámci všetkých krajín Európskej únie priemer prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba, bol 50 %, u nás 22 percent.
Tohtoročná správa zas hovorí, že až 82 % prípadov, ktoré OLAF vyšetrí a výsledky vyšetrovania odovzdá slovenským vnútroštátnym orgánom, ide dostratena. Tieto štatistiky nás radia medzi najhoršie štáty v Európskej únii, aj preto je škoda, že špeciálna prokuratúra spomína svoju aktivitu v tejto oblasti len jednou nič nehovoriacou vetou. O vyšetrovaniach OLAF-u celé roky naše orgány mlčia, nevieme, koho OLAF vyšetroval, nevieme, s akým výsledkom, nevieme, prečo a ktoré prípady skončili alebo neskončili podaním obžaloby, a nevieme, prečo vo väčšine prípadov sa nič nedialo, pritom o škandály v oblasti eurofondov na Slovensku rozhodne nie je núdza. Minulé leto tu rezonoval škandál s eurofondami na ministerstve školstva, ktorý stále nie je doriešený, teraz sa tu rysuje obrovský škandál s eurofondami na ministerstve pôdohospodárstva. V správe si prečítame len jednu; jedno suché konštatovanie, podľa ktorého orgány prokuratúry sú orgány represívne, ktoré vstupujú do konania až vtedy, keď je na podklade zistenej nezrovnalosti indikované podozrenie zo spáchania trestného činu proti finančným záujmom Európskej únie. Ako sa celé roky nakladalo so zisteniami OLAF-u, sme sa zo správy nedozvedeli. Samozrejme, tu treba povedať, že zodpovednosť neleží len na pleciach prokuratúry, ale aj tak by sme radi dostali konkrétnejšie informácie o výsledkoch spolupráce s Európskym úradom pre boj proti podvodom, ako aj o konkrétnych prípadoch, ktoré úrad posunul našim vyšetrovacím orgánom.
Organizovaný zločin. V oblasti boja proti organizovanému zločinu sa uvádza viacero dokončených prípadov zločineckých skupín, ktorých odhalenie a rozloženie bolo realizované v minulosti. V tejto oblasti nechcem nijako dehonestovať náročnú prácu prokurátorov, problém vnímam skôr v tom, že prokuratúra dobieha stíhanie trestnej činnosti z minulosti, avšak aktuálne podozrenia na súčasné prerastanie organizovaného zločinu do inštitúcií štátu zostávajú zo strany špeciálnej prokuratúry akoby nepovšimnuté. A toto rozhodne neprospieva k obnoveniu už aj tak nízkej dôvery občanov v orgány, ktoré majú zabezpečovať spravodlivosť.
Ešte donedávna sa mnohí vrcholní predstavitelia štátnych orgánov tvárili, že kriminálne prepojenia politikov, policajtov či pochybných podnikateľov na Slovensku neexistujú. Ukážkou je napríklad kauza podvodov s DPH na východnom Slovensku, o ktorej následne hovoril až pán prokurátor špeciálnej prokuratúry pán Špirko. A keď začal pán Špirko podvody vyšetrovať, dokumenty boli zo strany ministerstva vnútra skartované. To isté pri pôvodne zastavenej kauze Bašternák, obštrukciách pri vyšetrovaní v kauze Gorila alebo nahrávke hlasu podobného Robertovi Ficovi, kedy špeciálny prokurátor stíhanie ani nezačal. Ako nám navyše ukázali februárové udalosti, organizovaný zločin sa dostal historicky najbližšie k Úradu vlády. A od správy špeciálnej prokuratúry by sme očakávali odpovede na otázky, ako bojuje proti zločinu, ktorý ohrozuje bezpečnosť a stabilitu nášho štátu. Očakávali by sme odpovede na to, ako bojuje proti bielym golierom, ktoré zneužívajú štátne tendre. Očakávali by sme odpovede na to, ako rieši daňové kauzy pochybných podnikateľov napojených na vládnych politikov. Na tieto otázky špeciálny prokurátor roky nevie alebo nechce dať odpovede.
Ďalšou takou oblasťou, ktorú rieši správa špeciálnej prokuratúry, je kritika polície a prehadzovanie zodpovednosti. Správy prokuratúry, to som hovorila už aj pri správe generálneho prokurátora, tradične obsahujú rozsiahlu kritiku Policajného zboru, napríklad pri úkladných vraždách správa kritizuje neskoré vyhodnocovanie prvotných informácií alebo neskoré vyžiadanie kamerových záznamov. Teda sú to presne tie veci, ktoré verejnosť spochybňuje aj pri vražde Jána Kuciaka.
Pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je zas podľa správy dôsledkom nedostatočnej činnosti polície najmä v operatívnej oblasti. Mimoriadne zaujímavé je konštatovanie v správe, že, citujem: "V súvislosti so zaisťovaním majetku páchateľov stále častejšie dochádza k situácii, že napriek odsúdeniu a uloženiu trestu prepadnutia majetku, majetok reálne neprepadol v prospech štátu, ale bol odčerpaný v exekučných konaniach na základe rôznych finančných nárokov, často fiktívnych, ktoré si uplatnili buď členovia skupiny, alebo osoby, ktoré mali na týchto členov väzby."
Ja sa pýtam, ako je možné, že o existencii takéhoto modelu konania vieme a doteraz nebola k tejto problematike vedená žiadna ďalšia širšia diskusia. Ako je možné, že takéto účelové exekučné konania, dokonca s fiktívnymi finančnými nárokmi, prebehli? Kto takéto konania zabezpečuje, ako podstupujú orgány činné v trestnom konaní, ako postupujú voči osobám uplatňujúcim si takéto fiktívne nároky? Ak takúto skutočnosť konštatuje špeciálna prokuratúra, očakávala by som okamžité kroky, ktoré smerujú k tomu, aby sa takémuto konaniu zabránilo a, samozrejme, chcem deklarovať aj maximálnu otvorenosť čo najrýchlejšiemu legislatívnemu riešeniu tohto problému. Ak príde vláda s návrhom opatrení, ktoré tento problém budú riešiť, tak ho, samozrejme, podporíme.
Až trápne vyznievajú výhovorky týkajúce sa podnetov Najvyššieho kontrolného úradu. Minulú schôdzu sme tu mali správu Najvyššieho kontrolného úradu, kde sme riešili aj trestné podania Najvyššieho kontrolného úradu, zistenia, zistenia, ktoré hraničia s podozreniami z trestnej činnosti, pochybenia a vytváranie korupčného podhubia na ministerstvách, najmä v súvislosti so spravovaním eurofondov.
Prokuratúra konštatuje, že zaznamenali len tri podania, trestné oznámenia pochádzajúce z NKÚ, a takisto prokuratúra tvrdí, že niektoré aktivity NKÚ vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry nemožno považovať za podávanie trestných oznámení, napríklad zasielanie rôznych kontrolných správ. Ja si myslím, že takéto konštatovania by si elitný orgán prokuratúry mohol odpustiť. Špeciálna prokuratúra môže začať aj ex offo konanie, protokoly, z vlastnej skúsenosti, keďže ich pravidelne čítam, viem, že sú veľmi podrobné, a keby si špeciálna prokuratúra dala námahu a čítala pozorne tieto protokoly, tak môže začať konať aj sama.
Protokoly a správy NKÚ tvoria bohatý podklad pri mnohých korupčných kauzách, s ktorými sa stretávam pri svojej činnosti. Ak špeciálna prokuratúra nie je schopná dostatočne analyzovať a preveriť často veľmi konkrétne podklady – meno, miesto, kedy, pri čom –, ak nie je schopná tieto konkrétne skutočnosti preveriť a namiesto toho sa vyhovára na formálne nedostatky, treba sa pýtať, či prokuratúra má vôbec kapacitu vyšetrovať obrovské kauzy ľudí blízkych vláde. Prokuratúra má predsa všetky prostriedky na to, aby si zabezpečila dostatok informácií, aby podozrenia vyšetrila. A pripomínam, že v nám známych prípadoch šlo o obrovské kauzy súvisiace, súvisiace s ľuďmi blízkymi vládnym politikom, ako je napríklad eurofondová kauza Babindol, ktorej sme sa venovali, ale aj množstvo ďalších škandálov súvisiacich s dotáciami od Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Pozitívom je správa o preverovaní podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súvislosti s eurofondovým škandálom na ministerstve školstva z minulého roku. Tu špeciálna prokuratúra konštatuje, že celková škoda mohla predstavovať až 600 mil. eur. Hrubé porušenie pravidiel pri tomto eurofondovom škandále konštatoval už aj Najvyšší kontrolný úrad. Európska komisia nám pozastavila predmetné výzvy a teraz vážne podozrenie zo spáchania trestného činu potvrdzuje aj špeciálna prokuratúra. A som teda zvedavá, či nominanti Slovenskej národnej strany budú naďalej trvať na svojich výrokoch o hystérii a o opozičných útokoch.
Čo sa týka korupcie, pri korupcii sa špeciálny prokurátor správa ako nedávno odídený policajný prezident Tibor Gašpar. Chválite sa prípadmi drobnej korupcie, spomínajú sa odhalené úplatky v hodnote 150 či 550 eur, zodpovednosť za zlyhania sa tradične zvaľuje na políciu, hovorí sa o tom, že pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície. Hoci Slovenská republika je v rebríčku vnímania korupcie na chvoste celej Európskej únie, správa prokuratúry dopĺňa túto kľúčovú časť len komentárom, že vnútorná akceptácia úplatkov vyplýva z historického vývoja, alebo konštatuje nedôveru v orgány činné v trestnom konaní a súdy.
V tejto súvislosti sa ako zaujímavá myšlienka dá hodnotiť návrh prokuratúry na zavedenie tzv. skúšky spoľahlivosti, ktorou sa má overovať náchylnosť policajtov na páchanie trestnej činnosti. Ak by sa to preukázalo, tak takéto osoby by museli následne Policajný zbor opustiť. Tieto iniciatívy indikujú to, že aj samotná špeciálna prokuratúra vníma zlú situáciu v polícii. Samozrejme, tento návrh prináša viacero rizík, bola by potrebná širšia odborná diskusia k tomuto návrhu. Tieto mechanizmy už existujú a je obava, že sa môžu zneužívať aj proti nepohodlným policajtom. V každom prípade po vyriešení postavenia policajnej inšpekcie tento návrh stojí minimálne za odbornú diskusiu a privítame, ak sa tomu špeciálna prokuratúra bude venovať.
Trochu úsmevne pôsobí konštatovanie prokuratúry, že by k účinnému boju proti korupcii mohla pomôcť systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť a o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké sú následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti, aká je ochrana a podpora poskytovaná oznamovateľom korupcie. Tu si dovolím poznamenať a pripomenúť špeciálnemu prokurátorovi, že našli sa viacerí ľudia, ktorí korupciu oznámili. Títo ľudia väčšinou boli vyhodení zo zamestnania, boli šikanovaní štátnymi orgánmi a korupcia, na ktorú upozorňovali, nebola doriešená. Stačí sa pozrieť na príbeh farmárov na východe, kde práve teraz dochádza k ďalšiemu masívnemu šikanovaniu, alebo stačí sa pozrieť na články Jána Kuciaka. Čo iné boli tieto články, ak nie neustálym a nebojácnym oznamovaním korupcie na najvyšších miestach? Štát ho nedokázal ochrániť a za toto zaplatil Ján Kuciak svojím životom.
A považujem tu za potrebné pripomenúť – a budem to robiť stále, že polícia ani prokuratúra sa stále nedokáže vysporiadať s jedným indivíduom, ktorý sa vyhrážal Jánovi Kuciakovi, ktorý sa vyhrážal ďalším novinárom, ktorý disponuje informáciami, ktoré nemal ako legálne získať, ale – ako inak pri vyhrážaní – skutok sa nestal alebo skutok nie je trestným činom.
Posledná oblasť, ktorej sa chcem venovať, sú hospodárske trestné činy. Ako najpočetnejšie trestné činy popisuje špeciálny prokurátor daňové trestné činy. Pri výpočte foriem páchania tejto trestnej činnosti správa hovorí napríklad o využívaní schémy obchodných reťazcov so zapojením početných tzv. stratených, zmiznutých obchodníkov, ktorých konateľmi sú biele kone, a tzv. prechodových alebo nárazníkových spoločností pri ich neustálej obmene sprevádzanej stratou účtovníctva.
Pri tomto výpočte mi nedá nespomenúť prípad, o ktorom niekoľkokrát písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Prečítam názvy týchto článkov: "Polícia už nevyšetruje firmu Ficovho brata, nedostala sa k účtovníctvu." Alebo: "Firmu Ficovho brata už nevyšetrujú. Pohltila firmy Ficovho brata aj Bašternáka. Teraz dlhuje štátu milióny." Ján Kuciak v týchto svojich článkoch písal o istej nitrianskej firme, ktorá sa podieľala na stavbe rýchlostnej cesty, ktorú cez PPP projekt stavala prvá Ficova vláda. Budem citovať teraz z článku Jána Kuciaka, ktorý písal: "Týždenník Plus 7 dní krátko po dokončení cesty zverejnil, že firma Ficovho brata dlhovala iným firmám peniaze. V prípade košickej spoločnosti Ocekon to bolo vyše 110-tisíc euro. ,Vyzerá to na klasický scenár, zobrať štátnu zákazku, nezaplatiť dodávateľom a spoločnosť prepísať na bieleho koňa. Počul som, že vraj nie sme jediní,´ povedal konateľ firmy." Koniec citácie.
Dokončenie príbehu, o ktorom písal Ján Kuciak, je opäť klasické, citujem: "Právnym nástupcom Ficovej aj Bašternákovej firmy sa stala spoločnosť RELKO. Daniari teraz zistili, že táto firma má daňový dlh za vyše 18 mil. eur. Vyplýva to z databázy daňových dlžníkov na webstránke Finančnej správy. Ako teraz zistili aktuality.sk policajti sa ďaleko nedostali. Trestné stíhanie prerušili v novembri 2014, ,pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe´, tvrdí to hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková. Problém bol podľa polície najmä v tom, že sa nedostala k účtovníctvu firmy, ktoré by doklady o dlžobách a vyplácaní veriteľov malo obsahovať. ,Účtovnú dokumentáciu si prevzal nový štatutárny zástupca a toho sa polícii nepodarilo skontaktovať,´ povedala Čuháková." Koniec citácie z článku.
A na záver tretia citácia z Kuciakovho článku: "Ladislav Fico odišiel zo zadlženej firmy v januári 2012. V septembri 2012 ju jeho partner Herman spolu s účtovníctvom previedol na francúzskeho občana Sébastiena Mocciho. Následne skončila spoločnosť HS Steel na chate v Modre, rovnako ako firma LTB Rent Ladislava Bašternáka, podozrivého z daňových podvodov. Aj v Bašternákovej kauze sa pritom stratila časť účtovníctva." Koniec citácie z Kuciakovho článku.
V kontexte tohto vyššie citovaného článku sa teda pýtam špeciálneho prokurátora, keďže hovorí o hospodárskych a daňových trestných činoch, ako bol vykonávaný prokurátorský dozor v tomto prípade, ako aj v ďalších prípadoch v okolí Nitry, keďže schémy popísané v článkoch Jána Kuciaka a schémy popísané v správe špeciálneho prokurátora vykazujú dosť podobné, ak nie rovnaké znaky.
A na záver by som chcela oceniť prácu špeciálnej prokuratúry v oblasti boja proti extrémizmu, keďže v tejto oblasti ešte len prebieha zjednocovanie postupov, chýba príslušná judikatúra a verím, že aj pre prokurátorov špeciálnej prokuratúry je to veľká výzva. A takisto z tohto miesta chcem oceniť všetkých čestných, statočných ľudí na Úrade špeciálnej prokuratúry, najmä pána Vasiľa Špirka, ktorý čelil opätovne disciplinárnemu stíhaniu, ale aj ďalších a chcem im vyjadriť podporu a oceniť ich odvahu, že dôsledne a bez výnimiek chcú uplatňovať spravodlivosť a to aj napriek obrovským tlakom a nedostatku politickej vôle, ktorú Slovensko momentálne zažíva. A myslím si, že v tejto situácii, v ktorej sa Slovensko ocitlo po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ľudia viac ako inokedy potrebujú cítiť, že prokuratúry; že, že prokurátori, policajti a aj štátne orgány stoja na ich strane, stoja na strane spravodlivosti a nie na strane gaunerov alebo tých, čo majú moc.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2018 10:09 - 10:10 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za ich poznámky a návrhy, hlavne teda čo sa týka dôraz na environmentálnu kriminalitu, práva detí, ale aj pevne verím, že to, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, že vládna koalícia nájde nejaký alebo politickú vôľu na riešenie alebo prijatie nejakého kompromisného návrhu, čo sa týka zaistenia, zaistenia majetku, ale aj zároveň by sme mali riešiť aj preukazovanie pôvodu majetku. Určite by to práci aj Generálnej prokuratúry pomohlo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2018 9:50 - 10:03 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán zástupca, v prvom rade mi dovoľte zaželať pánovi generálnemu prokurátorovi skoré uzdravenie a je nám ľúto teda, že tu nemôže s nami byť. Dovolím si stručne vyjadriť sa k správe generálneho prokurátora.
V prvom rade chcem oceniť dôslednejší a dlhodobý prístup prokuratúry k problematike domáceho násilia. Je to dôležitý aspekt nielen z hľadiska trestnoprávneho, ale aj výchovného s veľkým dopadom na mladšie generácie. Túto súvislosť potvrdzuje aj samotná správa v časti venovanej kriminalite mladistvých, kde zdôrazňuje ako určujúce práve rodinné prostredie. A v tejto oblasti môžem len vyjadriť nádej, že práca prokuratúry bude naďalej prinášať výsledky. A je to aj krásnym príkladom toho, že keď prokuratúra chce, zameria sa na nejakú oblasť, tak následne to tie výsledky a počet obvinených stúpa a výsledky to prináša. A takéto isté úsilie by sme všetci veľmi radi videli aj v ostatných oblastiach, napríklad v oblasti, v oblasti objasnenia kriminality alebo korupcie. A k tomu budem hovoriť pri špeciálnej prokuratúre.
Menej pozitívne však hodnotím oblasť trestnej činnosti páchanej na deťoch. Nedávno v médiách rezonovala kauza detskej prostitúcie v Trebišove, ku ktorej sme nezaznamenali žiadny dôrazný prístup zo strany polície a ani zo strany prokuratúry. A tu by som očakávala konkrétne návrhy, opatrenia a stratégie na riešenie tejto situácie predovšetkým v prostredí marginalizovaných komunít.
Tiež by som sa chcela vyjadriť k časti správy, ktorá sa zaoberá legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. Podľa správy, citujem: "Primárne nie sú vytvorené dostatočné podmienky na identifikáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Policajti nemajú dostatok odborných vedomostí ani praktických skúseností, aby boli spôsobilí identifikovať majetok páchateľov alebo jeho časť, ktorá by mohla pochádzať z konkrétneho trestného činu, najmä ak je jeho pôvod sofistikovane krytý. Navyše sú enormne zaťažení množstvom trestnej agendy, preto nemajú objektívnu možnosť náležite sa tejto otázke venovať. Prínosom by bolo zriadenie špeciálneho útvaru, ktorý by sa zaoberal len odhaľovaním a zaisťovaním nelegálne nadobudnutého majetku, resp. jeho následnou správou." Koniec citácie.
V tejto súvislosti by som sa chcela spýtať Generálnej prokuratúry, aká je predstava prokuratúry o zložení a kapacitách takéhoto útvaru, o legislatívnych a organizačných požiadavkách na zriadenie útvaru. Vyššie spomenutú iniciatívu pokladám za dôležitú vo vzťahu k dôslednému odhaľovaniu nelegálnych príjmov, hlavne keď sa podľa môjho názoru tejto oblasti dlhodobo nevenovala dostatočná pozornosť.
Tu by som chcela hneď nadviazať na nedostatočnú efektivitu zaisťovania a konfiškácie prostriedkov a výnosov z trestnej činnosti. Generálna prokuratúra vidí príčiny v nedostatočnej legislatívnej prepojenosti uplatňujúcich inštitútov Trestného poriadku, ako aj nutnosť skúmania existencie dôvodnej obavy z marenia alebo sťažovania konfiškácie. A správa takisto hovorí o neexistencii inštitútov zaistenia nehnuteľností a konfiškácie náhradnej hodnoty či absencii centrálneho registra bankových účtov, čo je veľmi dôležitá vec a akékoľvek legislatívne zmeny v tejto oblasti, ktoré budú viesť k lepšiemu, sme, samozrejme, ochotní podporiť.
Ďalej sa uvádza v správe, citujem: "Orgány činné v trestnom konaní v nízkej miere využívajú príslušné procesné inštitúty smerujúce k zaisteniu majetku páchateľa, nakoľko nedisponujú jeho reálnym súpisom, čo umožňuje páchateľom týchto trestných činov sa úspešne zbavovať majetku s cieľom vyhnúť sa riziku prepadnutia majetku v prípade odsúdenia alebo povinnosti náhrady škody (ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku právami tretích osôb – záložným právom, exekúciami vedenými na základe fiktívnych pohľadávok a pod.). Včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania by znamenal častejšie a efektívnejšie využívanie inštitútov zaistenia a následne aj efektívnejší postih páchateľov na ich majetku."
Uvedené popisuje teda situáciu, ktorá u nás páchateľom dlhodobo umožňuje účinne sa vyhýbať majetkovým postihom, hoci aj zo zahraničných skúseností, najmä z Talianska, vyplýva veľmi vysoká efektivita potláčania rozsiahlej a organizovanej kriminality práve týmito nástrojmi. My sme to videli v mnohých prípadoch. Ja sama, keď som sa venovala napríklad neziskovej organizácii Majáku nádeje, ktorý dostal veľmi podivné pohľadávky pána Ruska a pána Kočnera až do exekúcie, ale aj ďalšie a ďalšie prípady, na ktoré médiá pravidelne upozorňujú.
Za pozornosť takisto stojí hodnotenie stavu v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu. A tam vítam apel Generálnej prokuratúry na vznik špecializovaného profesionálneho orgánu prírodnej polície, ktorá by sa naplno venovala u nás podceňovanej, ale veľmi nebezpečnej environmentálnej trestnej činnosti. Vieme, že máme veľmi veľa nelegálnych skládok. Nedávno som riešila prípad jednej skládky, kde efektívne zasahovala polícia aj prokuratúra a kde sa dlhodobo sypal nebezpečný odpad. Takže táto oblasť je veľmi dôležitá. Ale šokujúco pôsobí informácia, podľa ktorej v správe píšete, že, citujem, "až 78 % rozhodnutí policajtov vydaných v konkrétnych trestných veciach nebolo vydaných v súlade so zákonom". To by som bola veľmi rada, keby ste, keby ste toto objasnili, o čo konkrétne sa jedná. A citát, pokračujem, citácia: "Napriek týmto zisteniam ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru na aktivitu Generálnej prokuratúry a jej závery týkajúce sa úrovne trestného konania vo veciach ochrany životného prostredia dostatočne nereagovali." Bola by som veľmi rada, keby ste teda vysvetlili, ten problém kde je medzi prokuratúrou a políciou.
A takisto teda sa obraciam aj na ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru s otázkou, či takýmto spôsobom plánujú pristupovať k boju proti environmentálnej kriminalite aj naďalej. Nerobím si ilúzie, že zaváži apel opozičných politikov na ministerstvo vnútra, ale predpokladám, že minimálne správu Generálnej prokuratúry by si ministerstvo vnútra a policajný prezident prečítať mal a mal by prijať teda opatrenia na účinnú ochranu krajiny, pretože si ničíme týmto nielen našu budúcnosť, ale aj budúcnosť ďalších generácií.
Správa; tak ako minulý rok, aj tento rok správa kritizuje, výrazne kritizuje políciu, čo len potvrdzuje názor spoločnosti na dlhodobo nedôveryhodnú a nedostatočnú prácu predovšetkým zo strany Prezídia Policajného zboru a ministerstva vnútra. Prokuratúra vyčíta polícii nedostatočnú odbornosť, nečinnosť policajtov, ich nesprávnu činnosť, nesprávnu organizáciu ich práce, respektíve výkon služobnej činnosti nesúvisiacej s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, personálny stav na policajných súčastiach, kde dlhodobo funguje vysoká fluktuácia policajtov, prístup policajtov v trestných veciach, ktorí často nekonajú samostatne alebo konajú bez odbornej znalosti trestnej veci, ktorú vyšetrujú, a spoliehajú sa na pokyny dozorového prokurátora, absenciu praktických skúseností policajtov, ich nedostatočnú odbornú úroveň, nesprávnu organizáciu práce, povrchne a nekvalitne vykonávané dôkazné prostriedky policajtami, nedostatočné zisťovanie skutkového stavu a ďalšie. Dokonca sa v správe konštatuje, že v porovnaní s rokom 2016 nedošlo k zlepšeniu z pohľadu eliminovania prieťahov v prípravnom konaní zo strany policajtov. Nedostatky v postupe policajtov a dôvody prieťahov boli viac-menej rovnaké ako v roku 2017, pričom tieto sa opakujú napriek opatreniam zo strany prokurátorov.
Ja si pamätám, že už minulý rok, keď som sa vyjadrovala k správe generálneho a špeciálneho prokurátora, tak sa prokuratúry sťažovali na prácu policajtov, a teda je namieste otázka aj, ako ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru tieto výhrady v práci polície rieši.
V časti zaoberajúcej sa činnosťou prokuratúry v oblasti prevencie správa hovorí, že "prokurátori v rámci výkonu ich pôsobnosti v trestnom konaní dbajú predovšetkým na to, aby každé trestné konanie pôsobilo na upevňovanie zákonnosti, predchádzanie a zamedzovanie páchania trestnej činnosti, ... pričom aj v rámci tejto preventívnej činnosti sú povinní konať svedomito, nestranne, nezaujato, rešpektujúc ľudskú dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody." Proti týmto slovám sa, samozrejme, nedá nič namietať, ale veľmi opačne pôsobia fakty, ktoré vyplávali na povrch pri, v kauze farmárov na východe. Ak je dôsledkom odfláknutých prípadov len zbavenie prokurátorov funkcie námestníkov a všetko ostatné ide po starom, je to aj zo strany prokuratúry veľké zlyhanie a je to žalostne málo, čo robí prokuratúra na to, aby bola zachovaná ľudská dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody.
A na záver tejto správy ja si dovolím odcitovať, dovolím si odcitovať včerajšiu reportáž Andreja Bána, ktorý ako prvý upozornil na škandalózne zaobchádzanie s farmármi na východe. Je to reportáž zo včera a Andrej Bán bilancuje, čo sa odvtedy stalo, odkedy vyšli najavo tieto skutočnosti, ako sú farmári na východe bití, ako sa nemôžu dostať ku svojej vlastnej pôde a k majetkovým právam. Citujem z reportáže: "Majorka Jana Ferčáková zodpovedná za nevyšetrenie prípadov ďalej v Michalov..."; ešte raz: "Majorka Jana Ferčáková zodpovedná za nevyšetrenie prípadov ďalej v Michalovciach vyšetruje, Patrik Šuchta zodpovedný za konflikty a "grófka" Ľubica Rošková zodpovedná za subvenčné podvody sú na slobode. Orgány činné v trestnom konaní sú naďalej nečinné. Pôdohospodárska platobná agentúra zahladzuje stopy a vymazala z portálu ortofotomáp GSAA údaje o neoprávnených dotáciách pre Roškovej a Šuchtovej firmy na parkovisko, letisko, či záhumienky." Citujem ďalej: "Konkrétne? Jednému z farmárov v noci svietili policajti do okien, zastrašujú ho aj grázli na štvorkolkách na jeho poli. Iný farmár čelí vykonštruovanému obvineniu pre plot a výrub drevín. Naopak, jeho konkurent Šuchta beztrestne vyrúbal stovky stromov a po nociach tajne preváža dobytok medzi svojimi troma farmami. To preto, aby obalamutil kontrolu PPA. Farmár Mičko nezískal naspäť halu, na ktorú pritom drží v rukách právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu aj exekútora, farmár Béreš sa nevie domôcť ukradnutej pôdy ani dotácií." Koniec citácie.
Nedávne principiálne vyjadrenia generálneho prokurátora k celej kauze treba oceniť, hovoril o tom, že systém je chorý a je prehnitý. Na druhej strane slová nestačia. Ľudia, farmári, občania Slovenska očakávajú razantné a konkrétne skutky, ktoré budú skutočne pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, predchádzanie a zamedzovanie páchania trestnej činnosti, výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania. Zatiaľ to tak v praxi nevyzerá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 16:06 - 16:08 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegovi Dostálovi. Ja sama som chcela vystúpiť v rozprave k tomuto bodu a žiadať, žiadať vyňatie na osobitné hlasovanie. Čiže teraz to už neurobím, ale k tomu dopoviem toľko, že sme mali búrlivú diskusiu o tomto bode aj na výbore, kde som upozorňovala na to, že ako chceme od občanov, aby dodržiavali zákony, keď poslanci a teda, žiaľ, predseda školského výboru tieto zákony, ktorým je rokovací poriadok, ktorý je záväzný pre poslancov, ich nedodržujú. Následne prebiehali diskusie o tom, ako súvisí verejné obstarávanie, ako súvisí s kvalitou vysokých škôl. Pani ministerka nám povedala, že to veľmi súvisí, lebo kvôli decommitmentu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov.
Tak k tomu len toľko, že najprv vládna koalícia zbabre svojou neschopnosťou eurofondy, máme tu obrovský škandál, ktorý stále nie je doriešený, kvôli nemu je pani ministerka na svojej stoličke, stále sú pozastavené operačné programy, tak čo urobíme? Nie, aby sme riešili, ako, ako zlepšiť pravidlá, ako zlepšiť pravidlá a stransparentniť napríklad aj verejné obstarávanie, ale jednoducho my do zákona zavedieme možnosť obchádzať verejné obstarávanie. Pritom novela o verejnom obstarávaní je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, čiže bude sa otvárať, budeme o tom diskutovať v parlamente a nič nie je jednoduchšie ako normálnym legálnym spôsobom, ak takýto návrh máte, tak ho do tej novely o verejnom obstarávaní dať a nie takto potajomky, hovorím, protizákonne, ho tam vsúvať, keďže je to prílepok, ktorý je zakázaný rokovacím, rokovacím poriadkom.
A mne sa zdá, že navonok teda aj pán Pellegrini, predseda vlády, hovorí o tom aj pán Raši, ako chce stransparentniť čerpanie eurofondov, ako chce riešiť korupciu, ale tento návrh len prispeje ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 11:52 - 11:53 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Sopkovi, ktorý zhrnul také najväčšie výzvy, ktoré čakajú duálne vzdelávanie. Zároveň oceňujem, že myslí aj na umelecké odbory, ktoré sú dôležitou súčasťou, dôležitou súčasťou duálneho vzdelávania. Čo sa týka, pretože už teraz vieme, že jednak ako som hovorila, že tá diverzifikácia je veľmi malá, že veľká časť duálneho vzdelávania je sústredná práve na automobilový priemysel, ale dnes už vieme, že na Slovensku existuje 62-percentná pravdepodobnosť, že jedno pracovné miesto bude zautomatizované a zrušené, čo je najvyššia pravdepodobnosť pomedzi všetkých vyspelých krajín OECD. Čiže rozvíjať duálne vzdelávanie aj v iných oblastiach, je kľúčovou výzvou pre Slovensko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 11:41 - 11:43 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Jurzycovi, s ktorého názorom sa úplne stotožňujem.
Čo sa týka pána Blanára, ja si nemyslím, že otázka, či zaviažeme 15-ročné deti, aby si museli tri roky odpracovať v nejakej firme za to, že idú do duálneho vzdelávania, je pohľad liberálny alebo sociálny alebo akýkoľvek iný. Jednoducho to je základný hodnotový postoj, že či vy chcete 15-ročné deti, ktoré sú, v živote toho veľa ešte neskúsili, jednoducho stoja na prahu dospelosti, nie sú ani dospelé a v tomto momente sa majú rozhodnúť, že 18, 19, 20, krásne roky mladosti strávia v nejakej konkrétnej firme. Ja si myslím, že to nemá absolútne nič spoločné či už s liberálnym alebo sociálnym pohľadom na svet. Je to jednoducho, je to jednoducho ochrana záujmov detí.
Čo sa týka porovnávania duálneho vzdelávania v Rakúsku a u nás, aj v Rakúsku do duálneho vzdelávania vstupuje štát, ja nehovorím, že duálne vzdelávanie by si mali na Slovensku regulovať samotné firmy, to som nikde vo svojom príspevku nepovedala. Áno, duálne vzdelávanie u nás funguje dva roky, otázka je, prečo duálne vzdelávanie nefunguje už dlhšie. Keď teda ste taký zástanca duálneho vzdelávania, SMER je pri moci už 10 rokov, tak to duálne vzdelávanie za tých 10 rokov už mohol vybudovať na funkčný systém. Dobre, nemali by sme v duáli 40 % žiakov, ako je to v Rakúsku, ale mali by sme 20 percent. Dnes je to percento žiakov v duáli mizivé. Takže nehovorím, že by štát do toho nemal zasahovať. Otázka je, ako efektívne ten štát to duálne vzdelávanie u nás na Slovensku robí. Tak, že žiaci oň jednoducho nemajú záujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 11:26 - 11:37 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť a odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2005 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Odborné vzdelávanie, vieme, že sme naštartovali pred dvoma rokmi. V súčasnosti je do odborného vzdelávania zapojených menej ako 3-tisíc žiakov a ja vítam zmeny, ktoré robí súčasná vládna novela, i keď si myslím, že to sú v určitom zmysle len kozmetické zmeny, ktoré neriešia, ktoré neriešia komplexne celý systém.
Čo je treba povedať na úvod? V prvom rade duálne vzdelávanie stále nie je pre žiakov dostatočne atraktívne. Vidíme, že je tam zapojené malé percento žiakov, zatiaľ čo v Rakúsku do duálneho vzdelávania sa zapája 40 % žiakov, ktorí končia základné školy. Takisto na Slovensku je nepomer medzi praktickým a teoretickým vyučovaním, na Slovensku stále prevláda teoretické vyučovanie. Vidíme to aj z toho, že v tom duále je zapojených veľmi málo žiakov. V Rakúsku je systém taký, že žiaci trávia tri dni v dielni, dva dni v škole. To znamená, že to vyučovanie je skutočne praktické a získavajú praktické zručnosti do života.
Ďalším problémom, o tom sme diskutovali aj na výbore, je poriadok s normatívmi. Niektoré normatívy sú nelogicky nízke a sú to aj normatívy, ktoré v súčasnosti sú veľmi potrebné na trhu práce, odbory teda, ktoré sú potrebné na trhu práce, elektrotechnika, strojárstvo a tak ďalej. Iné odbory sú zas, sú zas vysoké a neodrážajú náročnosť výučby, ktorá v danom odbore je. Takže treba urobiť aj poriadok s normatívmi.
A takisto sme upozornili aj na to, že v súčasnosti systém duálneho vzdelávania je veľmi málo diverzifikovaný. To znamená, že väčšina odborov je zameraná na strojársky priemysel alebo konkrétne na automobilový priemysel a malé a stredné podniky sa zapájajú len v malej miere. A keď sme diskutovali aj s predstaviteľmi malých a stredných podnikov, tak sa práve sťažovali na to, že systém duálneho vzdelávania u nás na Slovensku je dizajnovaný práve pre veľké podniky.
Momentálne naša konkrétna výhrada k vládnemu návrhu zákona smeruje k tomu, že v súčasnosti novela zákona vytvára povinnosť pre podnikové školy, ak sa podniková škola, chce teda byť podnikovou školou, tak 50 % žiakov musí mať uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve so zamestnávateľom. Toto ustanovenie o budúcej zmluve sa vo všeobecnosti opakuje v zákone ešte raz, kde je to ako možnosť nie pre podnikové školy, ale pre duálne vzdelávanie vo všeobecnosti, že môžu, nemusia uzatvoriť, ale podniková škola 50 % musí uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve so zamestnávateľom.
My si myslíme, že nútiť 15-ročné deti je, aby uzatvárali, aby sa ich zákonní zástupcovia, samozrejme, zaviazali, že 15-ročné deti si budú musieť po skončení štúdia odpracovať tri roky u zamestnávateľa, myslíme si, že je to eticky nevhodné a mladý človek by mal mať možnosť sa slobodne rozhodnúť, akú kariéru si zvolí, prípadne aj ju meniť. Nemalo by to byť za cenu veľkých nákladov, že bude musieť vracať časť tých nákladov, ale mal by byť schopný slobodne si voliť, slobodne si voliť svoju životnú cestu. A hovorím, vytvárať záväzok pre 15-ročných žiakov, aby si museli odpracovať tri roky v danej firme, je skutočne neetické. A žiadame, aby sa to zo zákona vypustilo.
A ja predpokladám, že tie firmy, ktoré sú dobré, ktoré majú veľmi dobré podmienky, atraktívne podmienky pre svojich zamestnancov, tak rozhodne nebudú mať problém udržať si žiakov ako svojich zamestnancov. Kto by nechcel robiť vo výbornej firme, ktorá sa stará o svojich zamestnancov, ktorá vytvára pre mladých ľudí perfektné podmienky? Ešte raz, nútiť 15-ročné deti, mnohí z vás máte 15-ročné deti, viete, aké 15-ročné deti sú. Sú to naozaj ešte deti, nevedia, čo v živote chcú robiť, čo budú robiť. Za tie tri roky v ich živote môže prísť obrat, môžu si povedať, že chcú ísť na vysokú školu, že chcú ísť, ja neviem, možno budú chcieť cestovať, možno budú chcieť pracovať v nejakej úplne inej oblasti, ako študovali a, prosím vás, neničme im budúcnosť tým, že ich v 15 rokoch zaviažeme, že tri roky si budú musieť odpracovať v danej firme.
Okrem eticky nevhodného prístupu k mladým ľuďom v tejto veci je potrebné zmieniť aj ekonomickú nevhodnosť doterajšieho systému zmlúv o pracovnej zmluve. Dochádza k zbytočnej deformácii trhu a zároveň k znižovaniu konkurenčného prostredia, keďže firmám postačuje zaviazať si 15-ročné deti a nemusia sa snažiť vytvárať také pracovné podmienky, aby bol žiak po skončení svojho vzdelávania a v čase, keď je schopný učiniť sám za seba kvalifikované rozhodnutie, ochotný do firmy aj nastúpiť sám.
Prečítam teraz samotný pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 51 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 8a.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 60 v § 24a odsek 1 sa vypúšťa písmeno d).
3. V čl. I doterajšom bode 86 v § 57a odsek 2 sa vypúšťa písmeno d).
4. V čl. I doterajšom bode 86 sa § 57a dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Zmluva o budúcej pracovnej zmluve uzatvorená do 31. augusta 2018 zostáva v platnosti aj po 1. septembri 2018.
(4) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2018. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2018 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2018.".
5. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
"Článok II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 2010 (Pozn. red.: správne má byť – "210")/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z. zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z. a zákona č. 63/2018 Z. z. sa mení takto:
1. § 53 sa vypúšťa.
2. V § 75 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).".
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
6. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 5 ods. 5 písm. b) sa za slovami "tieto účely" bodkočiarka nahrádza čiarkou a časť vety za bodkočiarkou sa vypúšťa vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 15a.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. V sa za doterajší bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 157 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa sedemnásty bod vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 92b.
Doterajší osemnásty a devätnásty bod sa označujú ako sedemnásty a osemnásty bod.".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. V sa za doterajší bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 158 ods. 2 druhej vete sa slová "podľa § 157 ods. 3 písm. a) devätnásteho bodu" nahrádzajú slovami "podľa § 157 ods. 3 písm. a) osemnásteho bodu"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu pozmeňovacieho návrhu.
Skryt prepis