Videokanál poslanca

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán špeciálny prokurátor, po tragických udalostiach zo začiatku roka sa kritická pozornosť verejnosti upiera okrem polície práve na orgány prokuratúry. Dôvodom nie je len sľubované a doposiaľ ešte nerozpútané peklo, o ktorom hovoril pán generálny prokurátor, ale aj hlboká nedôvera, ktorú verejnosť prechováva práve voči týmto inštitúciám. Špeciálna prokuratúra sa zo zákona zaoberá tou najzávažnejšou trestnou činnosťou, mala by riešiť úkladné vraždy, mafiu, korupciu, terorizmus, preto by sme očakávali, že jej výročná správa sa bude dôsledne zaoberať vyšetrovaním prepojenia najvyššej politiky, organizovaného zločinu, bude sa zaoberať korupciou a ďalšími javmi, ktoré traumatizujú spoločnosť.
To, čo nám predkladá špeciálny prokurátor, je len slabý odvar. V niečom je príznačné, že správa hneď v úvode vykresľuje ako mimoriadne závažný problém to, že prokurátori musia cestovať na pojednávania na Špecializovaný trestný súd do Banskej Bystrice a, citujem, "prokurátori presedeli v autách veľa času". Nepochybujem, že aj toto je závažný problém, ktorý by bolo treba vyriešiť, ale v súčasnej situácii s katastrofálnym stavom právneho štátu niekoľko mesiacov po hroznej vražde nevinných ľudí by sme očakávali náčrt hlavných problémov špeciálnej prokuratúry trochu ináč.
Správa krátko uvádza aktívnu súčinnosť prokurátorov s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Ide o úrad, ktorý vedie vyšetrovania vo veciach zneužívania, korupcie a podvodov pri eurofondoch a o výsledkoch vyšetrovania OLAF pravidelne informuje vnútroštátne orgány, ktoré by mali ďalej vyšetrovanie viesť a dotiahnuť prípad do konca. Štatistiky OLAF-u na Slovensku ukazujú, že napríklad v roku 2016 zo 14 podnetov OLAF-u v piatich prípadoch nebolo vydané žiadne rozhodnutie, v deviatich prípadoch rozhodnuté bolo. Z týchto rozhodnutí deviatich sedem bolo odmietnutých a len v dvoch prípadoch bola podaná obžaloba. To predstavuje len 22 % z celkových prípadov OLAF-u, ktoré sa nejakým spôsobom dotiahli do záverečného rozhodnutia. V rámci všetkých krajín Európskej únie priemer prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba, bol 50 %, u nás 22 percent.
Tohtoročná správa zas hovorí, že až 82 % prípadov, ktoré OLAF vyšetrí a výsledky vyšetrovania odovzdá slovenským vnútroštátnym orgánom, ide dostratena. Tieto štatistiky nás radia medzi najhoršie štáty v Európskej únii, aj preto je škoda, že špeciálna prokuratúra spomína svoju aktivitu v tejto oblasti len jednou nič nehovoriacou vetou. O vyšetrovaniach OLAF-u celé roky naše orgány mlčia, nevieme, koho OLAF vyšetroval, nevieme, s akým výsledkom, nevieme, prečo a ktoré prípady skončili alebo neskončili podaním obžaloby, a nevieme, prečo vo väčšine prípadov sa nič nedialo, pritom o škandály v oblasti eurofondov na Slovensku rozhodne nie je núdza. Minulé leto tu rezonoval škandál s eurofondami na ministerstve školstva, ktorý stále nie je doriešený, teraz sa tu rysuje obrovský škandál s eurofondami na ministerstve pôdohospodárstva. V správe si prečítame len jednu; jedno suché konštatovanie, podľa ktorého orgány prokuratúry sú orgány represívne, ktoré vstupujú do konania až vtedy, keď je na podklade zistenej nezrovnalosti indikované podozrenie zo spáchania trestného činu proti finančným záujmom Európskej únie. Ako sa celé roky nakladalo so zisteniami OLAF-u, sme sa zo správy nedozvedeli. Samozrejme, tu treba povedať, že zodpovednosť neleží len na pleciach prokuratúry, ale aj tak by sme radi dostali konkrétnejšie informácie o výsledkoch spolupráce s Európskym úradom pre boj proti podvodom, ako aj o konkrétnych prípadoch, ktoré úrad posunul našim vyšetrovacím orgánom.
Organizovaný zločin. V oblasti boja proti organizovanému zločinu sa uvádza viacero dokončených prípadov zločineckých skupín, ktorých odhalenie a rozloženie bolo realizované v minulosti. V tejto oblasti nechcem nijako dehonestovať náročnú prácu prokurátorov, problém vnímam skôr v tom, že prokuratúra dobieha stíhanie trestnej činnosti z minulosti, avšak aktuálne podozrenia na súčasné prerastanie organizovaného zločinu do inštitúcií štátu zostávajú zo strany špeciálnej prokuratúry akoby nepovšimnuté. A toto rozhodne neprospieva k obnoveniu už aj tak nízkej dôvery občanov v orgány, ktoré majú zabezpečovať spravodlivosť.
Ešte donedávna sa mnohí vrcholní predstavitelia štátnych orgánov tvárili, že kriminálne prepojenia politikov, policajtov či pochybných podnikateľov na Slovensku neexistujú. Ukážkou je napríklad kauza podvodov s DPH na východnom Slovensku, o ktorej následne hovoril až pán prokurátor špeciálnej prokuratúry pán Špirko. A keď začal pán Špirko podvody vyšetrovať, dokumenty boli zo strany ministerstva vnútra skartované. To isté pri pôvodne zastavenej kauze Bašternák, obštrukciách pri vyšetrovaní v kauze Gorila alebo nahrávke hlasu podobného Robertovi Ficovi, kedy špeciálny prokurátor stíhanie ani nezačal. Ako nám navyše ukázali februárové udalosti, organizovaný zločin sa dostal historicky najbližšie k Úradu vlády. A od správy špeciálnej prokuratúry by sme očakávali odpovede na otázky, ako bojuje proti zločinu, ktorý ohrozuje bezpečnosť a stabilitu nášho štátu. Očakávali by sme odpovede na to, ako bojuje proti bielym golierom, ktoré zneužívajú štátne tendre. Očakávali by sme odpovede na to, ako rieši daňové kauzy pochybných podnikateľov napojených na vládnych politikov. Na tieto otázky špeciálny prokurátor roky nevie alebo nechce dať odpovede.
Ďalšou takou oblasťou, ktorú rieši správa špeciálnej prokuratúry, je kritika polície a prehadzovanie zodpovednosti. Správy prokuratúry, to som hovorila už aj pri správe generálneho prokurátora, tradične obsahujú rozsiahlu kritiku Policajného zboru, napríklad pri úkladných vraždách správa kritizuje neskoré vyhodnocovanie prvotných informácií alebo neskoré vyžiadanie kamerových záznamov. Teda sú to presne tie veci, ktoré verejnosť spochybňuje aj pri vražde Jána Kuciaka.
Pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je zas podľa správy dôsledkom nedostatočnej činnosti polície najmä v operatívnej oblasti. Mimoriadne zaujímavé je konštatovanie v správe, že, citujem: "V súvislosti so zaisťovaním majetku páchateľov stále častejšie dochádza k situácii, že napriek odsúdeniu a uloženiu trestu prepadnutia majetku, majetok reálne neprepadol v prospech štátu, ale bol odčerpaný v exekučných konaniach na základe rôznych finančných nárokov, často fiktívnych, ktoré si uplatnili buď členovia skupiny, alebo osoby, ktoré mali na týchto členov väzby."
Ja sa pýtam, ako je možné, že o existencii takéhoto modelu konania vieme a doteraz nebola k tejto problematike vedená žiadna ďalšia širšia diskusia. Ako je možné, že takéto účelové exekučné konania, dokonca s fiktívnymi finančnými nárokmi, prebehli? Kto takéto konania zabezpečuje, ako podstupujú orgány činné v trestnom konaní, ako postupujú voči osobám uplatňujúcim si takéto fiktívne nároky? Ak takúto skutočnosť konštatuje špeciálna prokuratúra, očakávala by som okamžité kroky, ktoré smerujú k tomu, aby sa takémuto konaniu zabránilo a, samozrejme, chcem deklarovať aj maximálnu otvorenosť čo najrýchlejšiemu legislatívnemu riešeniu tohto problému. Ak príde vláda s návrhom opatrení, ktoré tento problém budú riešiť, tak ho, samozrejme, podporíme.
Až trápne vyznievajú výhovorky týkajúce sa podnetov Najvyššieho kontrolného úradu. Minulú schôdzu sme tu mali správu Najvyššieho kontrolného úradu, kde sme riešili aj trestné podania Najvyššieho kontrolného úradu, zistenia, zistenia, ktoré hraničia s podozreniami z trestnej činnosti, pochybenia a vytváranie korupčného podhubia na ministerstvách, najmä v súvislosti so spravovaním eurofondov.
Prokuratúra konštatuje, že zaznamenali len tri podania, trestné oznámenia pochádzajúce z NKÚ, a takisto prokuratúra tvrdí, že niektoré aktivity NKÚ vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry nemožno považovať za podávanie trestných oznámení, napríklad zasielanie rôznych kontrolných správ. Ja si myslím, že takéto konštatovania by si elitný orgán prokuratúry mohol odpustiť. Špeciálna prokuratúra môže začať aj ex offo konanie, protokoly, z vlastnej skúsenosti, keďže ich pravidelne čítam, viem, že sú veľmi podrobné, a keby si špeciálna prokuratúra dala námahu a čítala pozorne tieto protokoly, tak môže začať konať aj sama.
Protokoly a správy NKÚ tvoria bohatý podklad pri mnohých korupčných kauzách, s ktorými sa stretávam pri svojej činnosti. Ak špeciálna prokuratúra nie je schopná dostatočne analyzovať a preveriť často veľmi konkrétne podklady – meno, miesto, kedy, pri čom –, ak nie je schopná tieto konkrétne skutočnosti preveriť a namiesto toho sa vyhovára na formálne nedostatky, treba sa pýtať, či prokuratúra má vôbec kapacitu vyšetrovať obrovské kauzy ľudí blízkych vláde. Prokuratúra má predsa všetky prostriedky na to, aby si zabezpečila dostatok informácií, aby podozrenia vyšetrila. A pripomínam, že v nám známych prípadoch šlo o obrovské kauzy súvisiace, súvisiace s ľuďmi blízkymi vládnym politikom, ako je napríklad eurofondová kauza Babindol, ktorej sme sa venovali, ale aj množstvo ďalších škandálov súvisiacich s dotáciami od Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Pozitívom je správa o preverovaní podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súvislosti s eurofondovým škandálom na ministerstve školstva z minulého roku. Tu špeciálna prokuratúra konštatuje, že celková škoda mohla predstavovať až 600 mil. eur. Hrubé porušenie pravidiel pri tomto eurofondovom škandále konštatoval už aj Najvyšší kontrolný úrad. Európska komisia nám pozastavila predmetné výzvy a teraz vážne podozrenie zo spáchania trestného činu potvrdzuje aj špeciálna prokuratúra. A som teda zvedavá, či nominanti Slovenskej národnej strany budú naďalej trvať na svojich výrokoch o hystérii a o opozičných útokoch.
Čo sa týka korupcie, pri korupcii sa špeciálny prokurátor správa ako nedávno odídený policajný prezident Tibor Gašpar. Chválite sa prípadmi drobnej korupcie, spomínajú sa odhalené úplatky v hodnote 150 či 550 eur, zodpovednosť za zlyhania sa tradične zvaľuje na políciu, hovorí sa o tom, že pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície. Hoci Slovenská republika je v rebríčku vnímania korupcie na chvoste celej Európskej únie, správa prokuratúry dopĺňa túto kľúčovú časť len komentárom, že vnútorná akceptácia úplatkov vyplýva z historického vývoja, alebo konštatuje nedôveru v orgány činné v trestnom konaní a súdy.
V tejto súvislosti sa ako zaujímavá myšlienka dá hodnotiť návrh prokuratúry na zavedenie tzv. skúšky spoľahlivosti, ktorou sa má overovať náchylnosť policajtov na páchanie trestnej činnosti. Ak by sa to preukázalo, tak takéto osoby by museli následne Policajný zbor opustiť. Tieto iniciatívy indikujú to, že aj samotná špeciálna prokuratúra vníma zlú situáciu v polícii. Samozrejme, tento návrh prináša viacero rizík, bola by potrebná širšia odborná diskusia k tomuto návrhu. Tieto mechanizmy už existujú a je obava, že sa môžu zneužívať aj proti nepohodlným policajtom. V každom prípade po vyriešení postavenia policajnej inšpekcie tento návrh stojí minimálne za odbornú diskusiu a privítame, ak sa tomu špeciálna prokuratúra bude venovať.
Trochu úsmevne pôsobí konštatovanie prokuratúry, že by k účinnému boju proti korupcii mohla pomôcť systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť a o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké sú následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti, aká je ochrana a podpora poskytovaná oznamovateľom korupcie. Tu si dovolím poznamenať a pripomenúť špeciálnemu prokurátorovi, že našli sa viacerí ľudia, ktorí korupciu oznámili. Títo ľudia väčšinou boli vyhodení zo zamestnania, boli šikanovaní štátnymi orgánmi a korupcia, na ktorú upozorňovali, nebola doriešená. Stačí sa pozrieť na príbeh farmárov na východe, kde práve teraz dochádza k ďalšiemu masívnemu šikanovaniu, alebo stačí sa pozrieť na články Jána Kuciaka. Čo iné boli tieto články, ak nie neustálym a nebojácnym oznamovaním korupcie na najvyšších miestach? Štát ho nedokázal ochrániť a za toto zaplatil Ján Kuciak svojím životom.
A považujem tu za potrebné pripomenúť – a budem to robiť stále, že polícia ani prokuratúra sa stále nedokáže vysporiadať s jedným indivíduom, ktorý sa vyhrážal Jánovi Kuciakovi, ktorý sa vyhrážal ďalším novinárom, ktorý disponuje informáciami, ktoré nemal ako legálne získať, ale – ako inak pri vyhrážaní – skutok sa nestal alebo skutok nie je trestným činom.
Posledná oblasť, ktorej sa chcem venovať, sú hospodárske trestné činy. Ako najpočetnejšie trestné činy popisuje špeciálny prokurátor daňové trestné činy. Pri výpočte foriem páchania tejto trestnej činnosti správa hovorí napríklad o využívaní schémy obchodných reťazcov so zapojením početných tzv. stratených, zmiznutých obchodníkov, ktorých konateľmi sú biele kone, a tzv. prechodových alebo nárazníkových spoločností pri ich neustálej obmene sprevádzanej stratou účtovníctva.
Pri tomto výpočte mi nedá nespomenúť prípad, o ktorom niekoľkokrát písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Prečítam názvy týchto článkov: "Polícia už nevyšetruje firmu Ficovho brata, nedostala sa k účtovníctvu." Alebo: "Firmu Ficovho brata už nevyšetrujú. Pohltila firmy Ficovho brata aj Bašternáka. Teraz dlhuje štátu milióny." Ján Kuciak v týchto svojich článkoch písal o istej nitrianskej firme, ktorá sa podieľala na stavbe rýchlostnej cesty, ktorú cez PPP projekt stavala prvá Ficova vláda. Budem citovať teraz z článku Jána Kuciaka, ktorý písal: "Týždenník Plus 7 dní krátko po dokončení cesty zverejnil, že firma Ficovho brata dlhovala iným firmám peniaze. V prípade košickej spoločnosti Ocekon to bolo vyše 110-tisíc euro. ,Vyzerá to na klasický scenár, zobrať štátnu zákazku, nezaplatiť dodávateľom a spoločnosť prepísať na bieleho koňa. Počul som, že vraj nie sme jediní,´ povedal konateľ firmy." Koniec citácie.
Dokončenie príbehu, o ktorom písal Ján Kuciak, je opäť klasické, citujem: "Právnym nástupcom Ficovej aj Bašternákovej firmy sa stala spoločnosť RELKO. Daniari teraz zistili, že táto firma má daňový dlh za vyše 18 mil. eur. Vyplýva to z databázy daňových dlžníkov na webstránke Finančnej správy. Ako teraz zistili aktuality.sk policajti sa ďaleko nedostali. Trestné stíhanie prerušili v novembri 2014, ,pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe´, tvrdí to hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková. Problém bol podľa polície najmä v tom, že sa nedostala k účtovníctvu firmy, ktoré by doklady o dlžobách a vyplácaní veriteľov malo obsahovať. ,Účtovnú dokumentáciu si prevzal nový štatutárny zástupca a toho sa polícii nepodarilo skontaktovať,´ povedala Čuháková." Koniec citácie z článku.
A na záver tretia citácia z Kuciakovho článku: "Ladislav Fico odišiel zo zadlženej firmy v januári 2012. V septembri 2012 ju jeho partner Herman spolu s účtovníctvom previedol na francúzskeho občana Sébastiena Mocciho. Následne skončila spoločnosť HS Steel na chate v Modre, rovnako ako firma LTB Rent Ladislava Bašternáka, podozrivého z daňových podvodov. Aj v Bašternákovej kauze sa pritom stratila časť účtovníctva." Koniec citácie z Kuciakovho článku.
V kontexte tohto vyššie citovaného článku sa teda pýtam špeciálneho prokurátora, keďže hovorí o hospodárskych a daňových trestných činoch, ako bol vykonávaný prokurátorský dozor v tomto prípade, ako aj v ďalších prípadoch v okolí Nitry, keďže schémy popísané v článkoch Jána Kuciaka a schémy popísané v správe špeciálneho prokurátora vykazujú dosť podobné, ak nie rovnaké znaky.
A na záver by som chcela oceniť prácu špeciálnej prokuratúry v oblasti boja proti extrémizmu, keďže v tejto oblasti ešte len prebieha zjednocovanie postupov, chýba príslušná judikatúra a verím, že aj pre prokurátorov špeciálnej prokuratúry je to veľká výzva. A takisto z tohto miesta chcem oceniť všetkých čestných, statočných ľudí na Úrade špeciálnej prokuratúry, najmä pána Vasiľa Špirka, ktorý čelil opätovne disciplinárnemu stíhaniu, ale aj ďalších a chcem im vyjadriť podporu a oceniť ich odvahu, že dôsledne a bez výnimiek chcú uplatňovať spravodlivosť a to aj napriek obrovským tlakom a nedostatku politickej vôle, ktorú Slovensko momentálne zažíva. A myslím si, že v tejto situácii, v ktorej sa Slovensko ocitlo po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ľudia viac ako inokedy potrebujú cítiť, že prokuratúry; že, že prokurátori, policajti a aj štátne orgány stoja na ich strane, stoja na strane spravodlivosti a nie na strane gaunerov alebo tých, čo majú moc.
Ďakujem.