Videokanál poslanca

Ďakujem pánu poslancovi Chudíkovi. Avšak on celý čas alebo väčšinu svojho času hovoril o odvolávaní riaditeľa a o konkrétnej situácii, ktorá sa stala v jeho škole.
Ešte raz poznamenávam, ako sme to už minule hovorili, proces odvolávania s procesom zvolenia riaditeľa nemá absolútne nič spoločné. Keď sa odvoláva riaditeľ, tak sa odvoláva pre nejaké pochybenie alebo predpokladáme, že urobil nejakú chybu alebo zle riadi školu, keď volíme riaditeľa, tento riaditeľ je čistá, nepopísaná tabuľa a nemá prečo do toho zasahovať zriaďovateľ. Pretože zatiaľ ten riaditeľ, keďže ho len menujeme do funkcie, volíme ho, tak ešte nemá, nemá na sebe, ja neviem, nestihol spravil žiadnu chybu.
Čiže ešte raz. Odvolávanie a proces volenia riaditeľa sú dve úplne odlišné situácie a my proces odvolávania riaditeľa absolútne neriešime. My riešime proces voľby riaditeľa.
Ešte ste hovorili školu vo Vrbove, že neviete, aké tam boli okolnosti a že všetky, všetky prípady, ktoré sme menovali, sa stali pred rokom 2015. Tento prípad vo Vrbove sa stal už od roku 2015 a je dôsledkom práve zavedenia veta. A keď ste sa pýtali na to, že aký bol dôvod. Tak jednoduchý bol dôvod, pretože pani starostka tam chcela svoju kandidátku a nechcela tam kandidáta, ktorého si zvolili aj učitelia, aj rodičia a bola s ním všeobecná spokojnosť. Takže to bol dôvod, že pani starostka chcela, skrátka, svojho kandidáta. Ak sa takto má voliť riaditeľ, tak si myslím, že je to veľmi nesprávne a nie je to na prospech ani školy, ani naši... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Sopkovi a zvlášť mu ďakujem za to, že použil vo svojom príspevku slovo líder, riaditeľ ako líder. A to sme možno zabudli v celej tej diskusii spomenúť, prečo je tá voľba riaditeľa taká dôležitá. Pretože riaditeľ školy by mal byť lídrom, to je prvá vec, a teraz nechcem znižovať dôležitosť učiteľov, ale zatiaľ čo učitelia ovplyvňujú "len svojich žiakov", tak riaditeľ líder má dopad na celú školu. On má dopad na to, ako budú performovať učitelia, aký bude ich výkon, akí budú motivovaní, ako sa budú v tej škole cítiť, líder riaditeľ má dopad na to, ako budú vzdelávaní žiaci, ako bude fungovať škola, aké výsledky budú žiaci dosahovať. Čiže má vplyv nielen na žiakov, má vplyv na učiteľov, na nepedagogických zamestnancov a na celú atmosféru školy.
A veľmi často je pravda, že momentálne sa tak zameriavame na učiteľov, pretože oni naozaj potrebujú teraz našu podporu, ale tá postava riaditeľa pre dobré fungovanie školy je kľúčová.
A profesor Hanushek zo Stamfordu vypočítal aj rozdiely v dosahovaní výsledkov žiakov, ak škola má efektívneho lídra riaditeľa a ak škola má zlého riaditeľa. A tie výsledky boli veľmi signifikantné. Takisto sa to odrazilo aj na fluktuácii učiteľov a takisto sa to odrazilo aj na pomere dobrých, alebo výsledkov, ktoré učitelia dosahovali v jednotlivých školách.
Takže veľmi pekne ďakujem, že tento aspekt priniesol kolega Sopko do diskusie.

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky.
K pánovi poslancovi Blanárovi. Pravdepodobne ste ma zle pochopili, ja som uvádzala poľský model ako jeden z modelov a ako dôkaz toho, že nie, pretože tu bolo uvádzané, že v iných krajinách tiež to menuje alebo môže zasahovať do toho zriaďovateľ, takže som uviedla príklad v Poľsku, kde zriaďovateľ do tohto procesu nezasahuje, je to trochu iný model. Ale to neznamená, že ten model, ktorý sme tu mali predtým, ako sa prijalo veto zriaďovateľa, nebol správny.
Čo sa týka samotnej, samotného procesu voľby v Poľsku, tam vám asi ušlo to, že je menovaný kurátor na základe konkurzu. Zatiaľ nič transparentnejšie ako menovanie na základe konkurzu sme nevymysleli, samozrejme, vždy sa dá konkurz zneužiť, áno, vieme, ako to funguje tu v našich končinách, že väčšina konkurzu, že nejaké alebo že konkurzy sú často zmanipulované. To neznamená, že samotné výberové konanie, proces konkurzu je zlý.
Čo sa týka tej trojpätinovej väčšiny, je to úplne jedno, či to je trojpätinová väčšina, alebo nadpolovičná väčšina, alebo jednoduchá väčšina, pretože to, čo som práve prečítala v tom Vrbove, to znamená, že keď sa jeden z poslancov vyjadril, že "neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší". To hovorí, to hovorí úplne za všetko. A ja sama som tiež v rade školy, a už som to spomínala minule, keď sme mali výberové konanie, tak všetci, čo sme sa ho zúčastňovali, sme sedeli na výberovom konaní možno 6 hodín a počúvali sme prezentácie jednotlivých riaditeľov a kompetentne sme sa rozhodli. Ako sa môžu poslanci rozhodnúť bez toho, aby počuli tieto prezentácie, to mi vôbec nie je jasné. A ináč ako politizácia sa to nedá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keďže sa faktická poznámka pani poslankyne Pfundtner týkala nášho návrhu, kde uvádzame práve my politizáciu školy, tak si dovolím zareagovať. Ako argument pani poslankyňa uvádzala, že nedochádzalo k porušeniam alebo k problémom pri uplatňovaní práva veta. Pani poslankyňa tu zrejeme nebola, keď sme naposledy debatovali práve o tomto probléme, a tu by som chcela opäť poukázať na prípad z obce Vrbov, a treba si uvedomiť, že právo veta sa uplatňuje jeden rok. To máme jeden rok, kdežto tá situácia predtým platila niekoľko rokov. A už počas jedného roka tu máme prvý prípad zneužitia práva veta, keď v podstate v obci Vrbov starostka a poslanci nepotvrdili súčasného riaditeľa školy vo funkcii a nepomohlo mu ani to, že ho rada školy určila za víťaza výberového konania už druhý raz. A keď sa pýtali poslancov, prečo tak hlasovali, tak jeden z poslancov hovoril doslova, citujem: "Neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší. Opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať." Tak ak toto nie je exemplárny prípad politizácie riaditeľa školy, tak už neviem čo iné.
Takisto tu zazneli ešte v predchádzajúcom vystúpení príklady, nejaké príklad zo zahraničia, že ako je to v zahraničí a že vo Francúzsku, keď sa odvoláva riaditeľ, tak ho odvoláva zriaďovateľ. Tu by som chcela poukázať na to, už som to raz povedala, že odvolávanie a menovanie je úplne iný prípad, ale môžme ísť tu k našim susedom Poliakom, ktorí nedávno robili reformu školstva, a ako je to teda s výberom riaditeľa v Poľsku. Zriaďovateľ menuje výberovú komisiu, ktorá je zložená so zástupcov zriaďovateľa, učiteľov, rodičov a zástupcu odborov, teda podobne ako u nás. Členovia výberovej komisie zvolia riaditeľa, ale jeho vymenovanie je už plne v kompetencii oblastného školského kurátora. Tzv. kurátor oswiaty. Nie je to také nelogické ako u nás. U nás menuje riaditeľa ten, kto sa voľby zúčastnil, teda zriaďovateľ, a teraz mu ešte pridávame právo veta. Kurátor v oblasti školstva je priamo podriadený ministrovi školstva, je ministrom vymenovaný a na základe konkurzu mu môže byť ním len človek z praxe. Učiteľ, ktorý odučil najmenej sedem rokov a tri roky musel vykonávať dozor, teda bol školským inšpektorom. To znamená, že kurátor nie je nejaká politická figúrka dosadená, ale je to odborník s praxou a školstvo v Poľsku riadia odborníci s praxou.
Takže tu by som chcela poukázať na to, že rok sa uplatňuje právo veta a už počas tohto roka už tu máme prvý prípad zneužitia a politického zasahovania do samosprávy školy.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Gröhlingovi, že tak výborne zhrnul podstatu problému, a pripomenul aj to, že áno, pán Petrák sa odvolával na údajne mnohé prípady, kedy tá pôvodná úprava pôsobila problém, kdežto táto úprava nepôsobí žiadny problém.
No, naozaj platí len rok a už je tu prípad vo Vrbove, kedy poslanci nepotvrdili dvakrát vo funkcii súčasného riaditeľa školy, hoci ho rodičia aj pedagógovia veľmi chceli. A keď sa ich pýtali na dôvody, tak buď odišli tí poslanci z rokovacej sály, zdvihla sa aj starostka, pretože údajne tam chcela svoju kandidátku, a keď sa pýtali, že prečo poslanca, prečo tak hlasoval, tak povedal, že neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol, to ho citujem, ktorý by bol lepší alebo horší, opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať. Takže keď sa rozprávame o politizácii školy, tak myslíme presne toto. A či už to nazveme klientelizmus alebo politizácia, je to úplne jedno, ale je to presne toto.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Osuskému za veľmi fundovaný príspevok. Ale ja si stojím za politizáciou, ktorú máme v dôvodovej správe, a zároveň súhlasím s pánom..., s kolegom Osuským, že áno, to spolitizovanie môžme nazvať aj klientelizáciou, keď niekto môže poberať nejaké výhody, keď si napríklad presadí niekde svojho kandidáta.
Ešte by som chcela doplniť, že prístup centralizácie a bagatelizovanie vzťahu rodiča v živote školy ide úplne proti trendom vo vzdelávaní a najmä v školách, kde to funguje a ktoré dosahujú dobré výsledky, alebo v krajinách teda. Väčšina krajín, ktoré dosahujú dobré výsledky, sa snaží budovať konštruktívny vzťah s rodičmi, zapájať ich do diania v škole, pretože dosahujú lepšie výsledky aj žiaci, aj celkovo škola.
Ešte doplním k eurofondom, keď už pán kolega začal tú diskusiu o eurofondoch, s tým sa plne stotožňujem. Eurofondy nespadli z neba. Skrátka sú to verejné peniaze tak akokoľvek iné peniaze. A nemám rada, keď sa argumentuje, koľko financií sa dáva s tým, že tam ide veľmi veľa eurofondov. Keď sa pozriem na minulé volebné obdobie, tak, žiaľ, vidím, aké zbytočné projekty sa financovali z eurofondov. 20 mil. na digitálne účely, 20 mil. na národnú teleprezentačnú infraštruktúru a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to, že nejaké eurofondy do školstva idú, vôbec nie je záruka, že sa vyčerpajú za prvé, pretože vieme, ako, aké je pomalé čerpanie, a za druhé vôbec nie je záruka, že sa vyčerpajú tak, aby sa zlepšila kvalita školstva.
Ďakujem.

Ďakujem pánu predsedovi za príspevok do debaty. Odpovedala by som na jednotlivé jeho argumenty.
Aj keď je volený poslanec alebo starosta nezávislý, neznamená, že nie je politikom. On akonáhle vstúpi do politickej arény, stáva sa skrátka politikom. A keď majú o vete riaditeľa rozhodovať poslanci, znášame politiku na pôdu školy. Okrem toho vieme, ako to s nezávislými vyzerá, príklad máme v Starom meste, nakoniec sa z toho vykľula s podporou SMER-u.
Čo sa týka odvolávania riaditeľa, nemýľme si ho s voľbou riaditeľa, je to logicky chybné. Sú to dva absolútne rozdielne úkony v živote školy. Keď ste hovorili o tom francúzskom príklade, ak riaditeľ pochybil, má byť odvolaný a má byť vyvodená disciplinárna zodpovednosť orgánom, ktorý je mu nadriadený. Keď sa volí riaditeľ a je voľba riaditeľa, tak riaditeľ zatiaľ ešte nepochybil a nemá byť prečo, nemá sa prečo aplikovať pri ňom ten istý postup, ako keď je riaditeľ odvolávaný.
Nie je férové hovoriť o motiváciách rodičov a bagatelizovať ich záujem na dobrom vzdelávaní svojich detí. Ja si myslím, že rodič má určite väčší záujem, zvlášť angažovaný rodič v rade školy, na dobrom vzdelaní svojho dieťaťa ako nejaký poslanec, ktorý možno v tej škole v živote nebol.
Čo sa týka školskej rady, školská rada, áno, nie je združením odborníkov, ktorí by mali odborne posudzovať hospodárenie školy alebo sa fundovane vyjadrovať k rôznym pedagogickým metodikám, ale rada školy má úplne inú úlohu, na kontrolu hospodárenia alebo výučby tú máme iné orgány, ako napr. štátna inšpekcia. Tá rada školy je práve v tom, že je to miesto, kde sa stretávajú záujmy rodičov, učiteľov, nepedagogických zamestnancov a zriaďovateľa.
Desiatky sťažností, že nefunguje komunikácia s riaditeľom školy, tak problém môže byť aj na strane zriaďovateľa, nielen na strane riaditeľa školy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, a cieľom tohto návrhu je v prvom rade odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia.
Viete, že podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá platí len od minulého roku, samospráva má právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rady školy na základe výberového konania. A pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou, trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov príslušného zastupiteľstva. Nazdávame sa, že takáto úprava vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov.
Ja sama som členkou rady školy a viem, ako výberové konania na riaditeľov prebiehajú. Treba povedať, že v rade školy sú zástupcovia pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov, sú tam zástupcovia zriaďovateľa, štyria zástupcovia zriaďovateľa a sú tam aj zástupcovia rodičov. Výberové konanie prebieha veľmi transparentným spôsobom, teda aspoň tie, s ktorými mám skúsenosti, kedy sú všetci kandidáti na riaditeľa riadne vypočutí a nasleduje tajná voľba. V rade školy sú združení všetci, ktorí, ktorí majú na tej škole nejaký záujem. Sú tam rodičia, ktorým v prvom rade ide o to, aby ich škola mala dobého riaditeľa, lebo je to dobré pre ich deti. Sú tam učitelia a nepedagogickí zamestnanci. Takisto ich záujmom je, aby ten riaditeľ pozdvihol školu a mal čo... a, a bol osobnosťou a lídrom aj pre žiakov, aj pre učiteľov. A je tam takisto zriaďovateľ, ktorý nad tou školou má v určitom zmysle dohľad, ktorý tú školu má pod patronátom, má tam tiež, neni v prevahe, čo je správne, ale má tam svoje zastúpenie.
V rade školy nemôže byť zastúpený ani starosta, alebo primátor a takisto tam nemôže byť zastúpený ani riaditeľ. Prečo? Práve preto, aby rada školy bola slobodným priestorom, aby sa vyhlo politikárčeniu a vnášaniu politiky, aby sa vyhlo mocenským bojom a aby sa vytvoril skutočne nezávislý priestor pre najlepšiu možnú voľbu riaditeľa. Takáto voľba riaditeľa, tá rada školy alebo spôsob voľby riaditeľa, tak ako bol pred pozmeňovacím návrhom z minulého roku, si myslím, že bol takou ukážkou, ako by asi mali vyzerať výberové konania u nás. A ten spôsob aj teda to, čo som sama zažila v komunálnej politike, sa mi zdal veľmi transparentný a efektívny.
Neviem si predstaviť, že výber riaditeľa a právo veta by mali mať komunálni poslanci. Ja ako komunálny poslanec vôbec si nemyslím, že by som bola, nepoznajúc danú školu, a tým, že ak by som nebola v rade školy a neasistovala by som na výberovom konaní, neviem si predstaviť, ako by som mohla nezainteresovane a kompetentne vetovať alebo hlasovať o nejakom riaditeľovi. Dávanie kompetencie do rúk zastupiteľstva a primátora, starostu, zriaďovateľa si myslím, že je zbytočné vnášanie politiky do škôl a politika do škôl zo zásady nepatrí. To je, ako by sme my teraz tuto poslanci Národnej rady mali hlasovať o..., ja neviem, rektorovi v Košiciach alebo rektorovi na Trnavskej univerzite.
Čiže toto je jeden pilier zákona, ktorý chceme zmeniť a druhým je lepšia ochrana pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady školy. A navrhujeme predĺžiť ich výpovednú dobu o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov. A nazdávame sa, verím, že aj môj kolega Oto Žarnay bude hovoriť z vlastnej skúsenosti, ale nazdávame sa, že učitelia, ktorí sa angažujú v rade školy a často sú kritickí k vedeniu, potrebujú zvýšenú mieru ochrany. Keď takúto mieru ochrany môžu mať napríklad odborári, ktorí sa angažujú v odboroch, mohli a mali by to mať aj učitelia, ktorí sa angažujú v rade školy.
Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti a má len mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ak dovolíte, tak k tomuto bodu sme navrhli aj s kolegom Braňom Gröhlingom zlúčenú rozpravu, pretože podobný, hoci v niečom rozdielny návrh zákona predkladá aj hnutie Sloboda a Solidarita. Takže k týmto dvom zákonom budeme mať spoločnú rozpravu.
Ďakujem.

Milí kolegovia, čo dnes predviedol v parlamente jeho predseda Andrej Danko, nemá obdobu. Povedať na adresu kolegu poslanca a jeho mŕtveho otca slová ako, citujem, "neviem, či vás otec bil, ale mňa to nezaujíma", alebo, citujem, "je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve, je, teraz je", koniec citácie. V parlamente som už počula rôzne veci, ale takéto primitívne urážky teda nie. Áno, poslanci používajú rôzne vulgárne slová, pán Danko, možno viac ako ostatní, ale toto však už nie je o vulgárnych slovách, ale o nízkom a vulgárnom charaktere. Pán Danko sa tak nevyjadruje len na adresu kolegov poslancov, ale aj na adresu žien, ktoré znevažuje. Preto prosím ostatných kolegov, pracuje sa mi s vami veľmi dobre. Obraciam sa na kolegov zo školského výboru, dokonca na koaličných kolegov, na školskom výbore s kolegami aj z koalície normálne spolu debatujeme a rozmýšľame ako zlepšiť školstvo. Mne sa to páči. A preto vás prosím, neživte svojím smiechom a ťapkaním túto atmosféru ordinárnosti a hrubosti. Aj keď je to váš koaličný partner, raz sa budete musieť hanbiť, že ste tomuto človeku tlieskali. Človeku, ktorý ako najmladší privatizér bol aj s celou rodinou vo vedení firmy, ktorú za Mečiara sprivatizovala jeho rodina, a za krátko ju pochybným spôsobom priviedla do krachu a zanechala veľké dlhy voči štátu. Človeku, ktorý bol spolumajiteľom firmy, ktorá podľa spisu Gorila mala obchodovať s odposluchmi tajnej služby, a ešte o tom novinárom klamal. Novinárke, ktorá sa ho na to pýtala, povedal, že je, citujem ho, "že je zlá od kosti". Netlieskajte mu, pretože ja väčšinu z vás, kolegovia, považujem za slušných ľudí.

Ďakujem veľmi pekne kolegom, pánu poslancovi Pčolinskému, Klusovi, mojej kolegyni Erike Jurinovej, ďakujem aj pánu Petrákovi a priznávam, áno, bol to politický príspevok, mal aj taký byť, aj keď preferujem vecnú a odbornú debatu k jednotlivým zákonom, tá mi je bližšia, ale samotnú túto novelu rokovacieho poriadku pokladám za výsostne politickú vec. Keby sme tam videli snahu opraviť niektoré nedostatky, o mnohých už hovorili kolegovia, že ktoré naozaj by sa mohli, napríklad poslanecký prieskum alebo iné, vecne opraviť nedostatky, ktoré rokovací poriadok má, nie je problém. Ale čas, kontext, spôsob a samotná povaha tých návrhov, ktoré sa dostali do novely rokovacieho poriadku, sú čiste politická vec a preto priznávam, reagovala som politicky. Žiaľ, je to aj politický návrh. Ale ďakujem za príspevok.