Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16. 6. 2017 o 16:05 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 16:05 - 16:09 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, že si vystúpil aj v rozprave, aby bolo možné na teba reagovať, a rozumiem tomu sporu, ktorý tu nastáva. Totiž ten spor on vyvstáva hlavne vtedy, keď máme dve mantinelové situácie alebo úplne najparadoxnejšie. Tento štát si rozparcelovali politické strany, kde boj proti partokracii má výraz aj v legislatívnej úprave, a to je, aby sme nakreslili, použijem vojenský termín, demarkačnú líniu medzi tým, čo patrí politikovi a čo politik má robiť, nakreslili čiaru, potiaľto siaha politika a tu sa máme, pod ňou sa máme baviť o odbornosti, o dostatočnej, dlhodobej, inštitucionálnej stabilite, ktorá od politiky bude nezávislá. Nezávislá v zmysle odborníkov, ktorí môžu svojou vlastnou odbornosťou dokázať to, že vedia riadiť aj pološtátne a štátne firmy. A na to, že v momentálnom stave to máme absolútne vyhnuté, že síce blbý, ale náš, lebo politické politbyrá rozhodli, že títo ľudia môžu byť v dozorných radách aj v správnych orgánoch štátnych a pološtátnych firiem, je situáciu treba vrátiť do normálu a povedať, že ak chceme riešiť veci z politického uhla pohľadu, tak máme potiaľto, a ak chceme, aby zastávali svoje funkcie odborne a štátne a pološtátne a verejnoprávne inštitúcie fungovali aj na základe odbornosti, tak nateraz prijímame alebo chceme prijať takú legislatívnu normu, že jednoducho títo ľudia by mali mať toto zakázané.
Myslím si, že urobíme pre správu krajiny a pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 19:36 - 19:42 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Veľmi stručne na záver. Zopakujem, že cieľom návrhu je zákona je zavedenie tzv. centrálneho registra nariadení obcí pri vstupného verejnosti na ústrednom portáli verejnej správy, ktorého je správcom je Úrad vlády Slovenskej republiky, čo si myslíme ako predkladatelia možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispejú k vylepšeniu už zavedenej elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok k posilneniu transparentnosti verejnej správy a podobne aj podnikateľského prostredia. Zároveň považujeme návrh zákona, ktorý ide v zmysle zvýšenia kvality legislatívneho procesu na úrovni samosprávy alebo obcí. So zverejnením všeobecne záväzných nariadení obcí v tomto centrálnom registri sa viaže aj nadobudnutie ich platnosti čo je ďalšou zásadnou zmenou oproti doterajšiemu systému, čiže meníme tzv. vyhlasovanie na úradnej tabule na zverejnenie v tomto centrálnom registri nariadení obcí. Z hľadiska tej debaty, ktorú nastolil Ondrej Dostál by som za predkladateľov chcel povedať jednu vec, že myslím si, že od štátu by obce a samosprávy mohli očakávať nejaký typ pomoci a myslím si, že ak štát vytvorí priestor kde bude spravovať všetky nariadenia samosprávnej sily všeobecné záväzné nariadenia a zverejňovať ich verejnosti je to pomoc štátu samospráve i keď rozumiem možno tomu viac akademickému rozmeru, že ak máme samosprávu nechajme samosprávne veci samospráve.
To, že si porovnal prístup dvoch ministerstiev k zverejňovaniu gesčne, ktoré mnou navrhovaná novela tak povediac robí prienik, čiže prístup ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti asi už nie je prekvapením žiadnemu členovi tohto fóra to, že niekde vie pracovať v transparentnom procese čiže niekde budem úplne konkrétny to, že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití pretože zákon o samospráve zákon o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-člennou 150...
===== úplne konkrétny, to že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov, ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití, pretože zákony o samospráve, zákony o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-členou podporou všetkých poslancov a ja si vážim politikov, ktorí sa uchádzajú o tento typ podpory. To znamená, ak majú byť zákony trvácne a nemajú byť menené podľa výmeny mocenských štruktúr, mali by mať ambíciu ich predkladatelia, aby sa uchádzali o čo najširšiu podporu, potom tú stabilitu týchto a kvalitu tých právnych noriem vieme nejakým spôsobom garantovať. To akým spôsobom sa stavia k tejto otázke a k tejto konkrétnej, ja mám zopárkrát už oddiskutovanú túto vec s dvomi ministrami súčasnej vlády, jeden sa volá Pellegrini, druhý sa volá Kaliňák. Je pre mňa prekvapivé, pretože zrovna od nich by som očakával, jeden zodpovedný za informatizáciu nazvime to tak, druhý zodpovedný cez gesčné za zákon o obecnom zriadení. To, že sa zavrú za zatvorené dvere a rozprávajú iba s ZMOS-om, čiže hlas napríklad samosprávnych poslancov hluchý, ľudí ktorí sa venujú samospráve na univerzitách, čiže ten odborný hlas ostáva takisto nevypočutý. A to, že človek ktorý zhodou okolnosti z iného politického spektra nemá možnosť tak povediac v procese prípravy nejakej normy, ktorá má ambíciu prísť do parlamentu napriek tomu, že má snahu sa tam objaviť a byť tzv. pre tých ľudí, ktorí píšu a držia pera, tak pre mňa je skôr obraz a jeden z ďalších dôvodov, prečo by tento pán minister menom Robert Kaliňák mal vo svojej funkcii skončiť. Obecné zriadenie a samospráva patrí všetkým, všetci bývame v mestách alebo dedinách a preto ak niekto vyvinie svoju vlastnú iniciatívu vo svojej vlastnej obhajobe poslaneckého mandátu by táto aktivita mala byť vítaná a nie pred ním zatvárať dvere. To je môj názor a týmto sa uchádzam o podporu malej novely, ktorá vylepšuje zákon o obecnom zriadení v prospech občanov, v prospech toho, aby vedeli čo samosprávy prijímajú na zastupiteľstvách na jednom mieste. Ak nájdete protiargumenty, hlavne tí z vládnej koalície, som otvorený diskusii a inak vás záverom žiadam o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 19:36 - 19:42 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Veľmi stručne na záver. Zopakujem, že cieľom návrhu je zákona je zavedenie tzv. centrálneho registra nariadení obcí pri vstupného verejnosti na ústrednom portáli verejnej správy, ktorého je správcom je Úrad vlády Slovenskej republiky, čo si myslíme ako predkladatelia možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispejú k vylepšeniu už zavedenej elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok k posilneniu transparentnosti verejnej správy a podobne aj podnikateľského prostredia. Zároveň považujeme návrh zákona, ktorý ide v zmysle zvýšenia kvality legislatívneho procesu na úrovni samosprávy alebo obcí. So zverejnením všeobecne záväzných nariadení obcí v tomto centrálnom registri sa viaže aj nadobudnutie ich platnosti čo je ďalšou zásadnou zmenou oproti doterajšiemu systému, čiže meníme tzv. vyhlasovanie na úradnej tabule na zverejnenie v tomto centrálnom registri nariadení obcí. Z hľadiska tej debaty, ktorú nastolil Ondrej Dostál by som za predkladateľov chcel povedať jednu vec, že myslím si, že od štátu by obce a samosprávy mohli očakávať nejaký typ pomoci a myslím si, že ak štát vytvorí priestor kde bude spravovať všetky nariadenia samosprávnej sily všeobecné záväzné nariadenia a zverejňovať ich verejnosti je to pomoc štátu samospráve i keď rozumiem možno tomu viac akademickému rozmeru, že ak máme samosprávu nechajme samosprávne veci samospráve.
To, že si porovnal prístup dvoch ministerstiev k zverejňovaniu gesčne, ktoré mnou navrhovaná novela tak povediac robí prienik, čiže prístup ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti asi už nie je prekvapením žiadnemu členovi tohto fóra to, že niekde vie pracovať v transparentnom procese čiže niekde budem úplne konkrétny to, že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití pretože zákon o samospráve zákon o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-člennou 150...
===== úplne konkrétny, to že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov, ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití, pretože zákony o samospráve, zákony o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-členou podporou všetkých poslancov a ja si vážim politikov, ktorí sa uchádzajú o tento typ podpory. To znamená, ak majú byť zákony trvácne a nemajú byť menené podľa výmeny mocenských štruktúr, mali by mať ambíciu ich predkladatelia, aby sa uchádzali o čo najširšiu podporu, potom tú stabilitu týchto a kvalitu tých právnych noriem vieme nejakým spôsobom garantovať. To akým spôsobom sa stavia k tejto otázke a k tejto konkrétnej, ja mám zopárkrát už oddiskutovanú túto vec s dvomi ministrami súčasnej vlády, jeden sa volá Pellegrini, druhý sa volá Kaliňák. Je pre mňa prekvapivé, pretože zrovna od nich by som očakával, jeden zodpovedný za informatizáciu nazvime to tak, druhý zodpovedný cez gesčné za zákon o obecnom zriadení. To, že sa zavrú za zatvorené dvere a rozprávajú iba s ZMOS-om, čiže hlas napríklad samosprávnych poslancov hluchý, ľudí ktorí sa venujú samospráve na univerzitách, čiže ten odborný hlas ostáva takisto nevypočutý. A to, že človek ktorý zhodou okolnosti z iného politického spektra nemá možnosť tak povediac v procese prípravy nejakej normy, ktorá má ambíciu prísť do parlamentu napriek tomu, že má snahu sa tam objaviť a byť tzv. pre tých ľudí, ktorí píšu a držia pera, tak pre mňa je skôr obraz a jeden z ďalších dôvodov, prečo by tento pán minister menom Robert Kaliňák mal vo svojej funkcii skončiť. Obecné zriadenie a samospráva patrí všetkým, všetci bývame v mestách alebo dedinách a preto ak niekto vyvinie svoju vlastnú iniciatívu vo svojej vlastnej obhajobe poslaneckého mandátu by táto aktivita mala byť vítaná a nie pred ním zatvárať dvere. To je môj názor a týmto sa uchádzam o podporu malej novely, ktorá vylepšuje zákon o obecnom zriadení v prospech občanov, v prospech toho, aby vedeli čo samosprávy prijímajú na zastupiteľstvách na jednom mieste. Ak nájdete protiargumenty, hlavne tí z vládnej koalície, som otvorený diskusii a inak vás záverom žiadam o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 19:31 - 19:33 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Som rád, že si si rozmyslel odchod a dokonca si myslím, že napriek chabej účasti tu máme celkom slušné zastúpenie práve tých, o ktorých rokujeme, máme tu pani primátorku, je tu komunálny poslanec z trnavskej župy. Zrovna ty si miestny poslanec aj Gábor Gál predpokladám, že je miestny poslanec takže dúfam, dokonca ďalší župný poslanec ak sa nemýlim, kývni. Takže, Myslím si, že to žeby sme na jedno miesto a tá úvaha , ktorú si hovoril, že či to nechať na samosprávach a zorganizovať to tak, že by museli zverejňovať na svojich webových sídlach alebo nájsť riešenie, ktoré je na centrálnom fungovaní a reálnom fungovaní ústredného portálu verejnej správy jedno z možných. Ja ho predkladám myslím tretíkrát ten návrh zákona a vždycky sme zvolili nejaký ten z centrálnych registrov. Tento je ako keby najnovší je ospevovaný reálnou výpočtovou kapacitou a ten storič ten priestor kde by to mohlo byť by mohol zvládnuť, zároveň keďže on by mal tak trošku živiť tie často spomínané realitné obchody ministra Kaliňáka aj tebou spomínané a to sú tie klientské centrá, čiže tam tá databáza by mohla byť sprístupňovaná a pod. čiže viem si predstaviť rôzne názory kde by to malom byť ale tá idea je jasná a idea je tá, aby sme VZN mali na jednotnom mieste a mohli vychádzať z toho, že ľudia vedia.. (prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 19:13 - 19:19 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem pani predsedajúca. Ďakujem pánovi poslancovi Hambálkovi aj vám opozičné kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi predložiť z môjho pohľadu veľmi dôležitý návrh zákona, ktorý hovorí v prvom rade o tom, že v základnej takej právnickej hantírke sa používa, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Je tak pán Dostál? Áno, volá sa to, že prezunkcia znalosti a na to, aby sme mohli tento základný predpoklad napĺňať, tak pri zákonoch, ktoré schvaľuje Národná rada máme vytvorený mechanizmus, že zákon musí byť zverejnený v Zbierke zákonov, či je ústavný alebo prijatý Národnou radou a čudujte sa svete máme aj tzv. podzákonné normy. Prijímajú ich samosprávy v ľudovom jazyku sa volajú VZN a tieto zverejnené nemusia byť. Túto anomáliu sme našli a teda priznám sa, že opakujem tento návrh zákona už niekoľký krát, pretože si myslím, že ak Slovenská republika minie viac ako miliardu eur na elektronizáciu, tak by sa mohli nájsť zdroje napríklad pre podporu ústredného portálu verejnej správy, kdeby všeobecne záväzné nariadenia mali byť zverejnené povinne a zabezpečiť teda prezunkciu znalosti, ale aj podmieniť platnosť týchto VZN, že budú zverejnené na jednom mieste. Definujem v dôvodovej správe aj možnosť ako by sa to dalo spraviť a neexistuje reálny ekonomický argument, že by to bolo drahé, pretože databázové možnosti možnej nazveme ju elektronickej zbierky zákonov by urobili pre obyvateľov pre podnikateľský sektor, pre občanov v regiónov viac ako prospešnú službu. Službu, že na jednom mieste by našli všetky zákony, ktoré sú prijímané samosprávami, vyššími územnými celkami a Národnou radou, čiže tie normy, o ktorých od nich vyžadujeme, že ak ich nevedia, tak toto neospravedlňuje. Spomínam veľmi účelovo aj podnikateľský sektor, pretože pôvodne prišla informácia alebo požiadavka na predloženie takéhoto nariadenia priamo z tejto časti obyvateľstva, pretože existujú div sa svete aj malý a stredný podnikatelia na Slovensku, ktorí prevádzkujú svoje služby alebo vyrábajú výrobky vo viac ako jednej samospráve, vo viac ako v jednom meste a napríklad pri reštauračných zariadeniach sa pohybujú v možných 3000 legislatívnych rámcoch možných 3000 samospráv, ktoré na Slovensku máme, pretože napríklad už len taký detail, že keď si niekto pred podnikom urobiť terasu je rôzne upravené, pri rôznych mestách v rôznych VZN. Samozrejme toto uvádzam ako jeden z možných príkladov a možno väčšie samosprávy, ktoré majú namysli to, aby komunikovali so svojimi občanmi tak povediac už moderne, priesvitne alebo transparentne, tak tieto zverejňujú VZN, pretože si zodpovední zastupitelia, zodpovední volení zástupcovia vzali za svoje, že informovať o normotvorbe, ktorá sa deje v samosprávach je dobré a účelné. Podľa mojich informácií však existujú medzi samosprávami ešte stále také, ktoré nemajú ani webové sídlo. Myslím si, že každá jedna samospráva musí prijať minimálne tri VZN ročne, musí schváliť nejaký rozpočet, nejakú záverečnú správu a bolo by dobré, aby tento moment sme mohli nájsť jednotne na jednom mieste. Čiže zhrniem budem vás alebo dovolím si vás žiadať o podporu v zásade jednoduchej vecí a to, aby sme legislatívne zaviazali samosprávy zverejňovať zákony, všeobecne záväzné nariadenia na jednom mieste a aby sme ich podmienili platnosťou iba v tom prípade, že budú zverejnené. Je to podľa mňa žiadaná a dobrá legislatívna prax a zopakujem to číslo, ak nevyžadujem to v písomnej podobe ako je to pri zbierke zákonov iba zverejniť na webovom sídle jednotnej registratúry volajme ju ja ju pre účely zákonov volám elektronická zbierka zákonov, kde by mohli a mali povinnosť samosprávy VZN posielať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 10:48 - 10:50 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. To heslo, ktoré vymyslel, si vymyslel pán poslanec Baránik, kto utají túto voľbu, bude voliť s fašistami, sedí. Dnes sedí. Pretože nech sa krútia akokoľvek, proste § 39 ods. 8 rokovacieho poriadku po všetkých tých debatách hovorí jednoznačne, táto voľba je verejná, teraz v tejto situácii je ešte stále verejná. Musí prísť pätnásť poslancov, ktorí navrhnú zmenu a musí toto plénum ohnúť verejnú voľbu a nastaviť ju ako tajnú. Toho ešte budeme účastníkmi, keď sa bude hlasovať.
To znamená, aby bolo raz a navždy jasné, debata o verejnosti voľby aj v personálnych je oddebatovaná a je ustanovená v rokovacom poriadku § 39 ods. 8. A je verejná. Takže nebavme sa tu o iných typoch legislatívneho nastavenia, ako reálne máme, a myslím si, že dnes je priamo veľmi dôležité, aby prebehla verejne.
A na poznámky. Pán Farkašovský tu nebol a asi ani nepočúval, čo som rozprával, o to viac ma mrzí, pán predseda, že ste hovorili o ako keby nejakom rozpore, lebo ja som mu presne odpovedal na to, na čo sa on pýtal. Politika čakáme v reálnom a dobrom legislatívnom nastavení, politika čakajme o rozprave, o kvalite jednotlivých výstupov, ale nečakajme ho v debate o, ale nemali by sme ho čakať v debate o strannosti a nestrannosti spravodajstva. Od toho nech dáva politik ruky preč, to je jedna vec a druhá vec, priamo tu som ja rozprával o tom, že pri médiách verejnej služby nie je sledovanosť ten najdôležitejší parameter, tak keby ma bol počúval, tak by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 10:25 - 10:35 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Zámerne som rozdelil vystúpenie na dve časti. Prvá sa venovala projektom a tomu, že snažili sme sa vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby mohlo k súťaži projektom prísť. A teraz mi dovoľte sa vyjadriť, požičiam si slová alebo označenie pána Budaja, ktorý rozpráva často o tzv. štandardnej politickej prevádzke.
Je mi smutno pri tomto type voľby, že parametre štandardnej politickej prevádzky hovoria skôr o zákulisných a kuloárnych dohodách a o tom kto a akým spôsobom na prstoch vie zrátať, akým spôsobom zabezpečí podporu vo svojich politických kluboch. Tam nezaznievajú hlasy o kvalite projektu. Tam zaznieva presne to, čo hovorila Veronika Remišová, a to je, aby lojalita bola na prvom mieste.
Aby sme si povedali z tej dôležitej časti, ktorá sa dotýka histórie a nie tak dávnej, je to posledná dekáda, kde by sme si povedali reálnu pravdu, tak, pán predseda mediálneho výboru, áno, bola tu debata o akceptácii médií verejnej služby, aj o tom, na čo médium verejnej služby je, aj o tom, či by ho nebolo treba zrušiť. A táto debata bola najostrejšia a najviac vypuklá po mandátoch generálnych riaditeľov ako Hreha a Nižňanský, kedy miliónové kumulatívne straty Slovenskej televízie hnali zástancov toho, aby médiá verejnej služby prestali, lebo komerčný svet v slobode to vyrieši, hnali argumentačnú roviny do tej podoby, že médium verejnej služby je zbytočné, drahé, kumuluje dlh. A toto neboli riaditelia, za ktorých nesú politickú zodpovednosť zástupcovia opozície. To boli riaditelia za prvej vlády Roberta Fica. Som rád, že toto plénum odišlo od tém, a neviem, či sa tu nachádza jedna poslankyňa alebo jeden poslanec, ktorý by v súčasnej dobe spochybňoval dôležitosť inštitúcie média verejnej služby a prichádzal by s témami ich zrušenia. Ondrej Dostál sa usmieva, tak asi tu bude jeden. Ale ja, a budem hovoriť aj trošička za svoj klub, som bol vždy zástancom média verejnej služby, jeho nezameniteľnej a nepopierateľnej úlohe v spoločnosti aj na mediálnom nebi.
Je asi treba poznamenať, že z hľadiska končiaceho mandátu Václava Miku je klub OĽANO, ktorý sa voľby zúčastnil a ktorý Václava Miku volil aj v poslednom období. Myslím si, že z hľadiska OĽANO sa nemáme za čo hanbiť. Existoval reálny predpoklad, že ak vytvoríme dostatočné prostredie a dostatočnú politickú vôľu, ktorá často chýba, aby sa z médium, z média verejného, z média verejnej služby stalo rešpektované médium, ak obmedzíme zásahy, ak sa zameráme na to, že treba dupať na kvalitu programu, treba dupať na udržateľnosť financií, tak sa z média verejnej služby môže stať inštitúcia, ktorej rastie dôveryhodnosť, ktorej rastie aj sledovanosť, i keď z hľadiska tohto typu médiá sledovanosť nemusí byť tým najdôležitejším ukazovateľom, a v ktorom, a ktorému rastie aj váha v spoločnosti. Možno práve preto sa politické centrály zamerali na to, že toto médium je treba ovládnuť. Nie, Veronika Remišová si nevymýšľala, keď citovala slová vysokého predstaviteľa alebo najvyššieho predstaviteľa parlamentu, ktorý hovoril o tom, že ak dostane SNS toto médium do správy, tak potom sa začnú diať veci. Vtedy, myslím si, že každý jeden chtiac-nechtiac, a myslím si, že aj členovia koalície zbystrili a zježili sa im všetky vlasy, a dúfam a chcem veriť a viem, že odmietli to, aby politická centrála ovládla rešpektované alebo čím ďalej viac rešpektované médium verejnej služby. Ak táto voľba ukáže, že tomu tak nie je, ak táto voľba presadí politického nominanta napriek tomu, že niekto tu má výsledky, že niekto by si zaslúžil obhájiť mandát a dostať médium verejnej služby do roku 2022, tak si myslím, že toto plénum nerozhodne dobre.
A, pán predseda, vám legislatívne prostredie alebo odvolávka na ich legislatívne prostredie vždy pomôže, keď sa vám to hodí. A ja vás iba upozorním, že defaultné nastavenie alebo nastavenie toho, ako toto plénum má voliť generálneho riaditeľa, je verejná voľba. Takisto ako to, že je v zákone napísané, že generálneho riaditeľa volí plénum parlamentu, je v zákone napísané, že ho volíme verejne. Musí prísť pätnásť poslancov, musíte ohnúť verejnú voľbu a utajiť ju. Myslím si, že, a dlhodobo to zastávame a máme to aj v programových východiskách hnutia, že poslanec zodpovedá za výkon svojho mandátu do dôsledkov. Zodpovedá aj pri personálnych voľbách za to, akým spôsobom sa rozhoduje v mene svojich voličov. Preto si myslím, keďže tu hrozí reálny predpoklad a reálny scenár, že bude nový mandát a nový generálny riaditeľ obviňovaný z toho, že ho zvolili fašisti je lepšie, aby o tomto verejnosť vedela. Ak to tak nechcete urobiť, nechajte voľbu verejnú a zodpovedajte si svoje vlastné rozhodnutie pred verejnosťou. Myslím si, že je tam dostatočné množstvo kandidátov, na ktorom sa vie zhodnúť verejnosť bez toho, aby sme po výzvach vášho premiéra, páni poslanci zo SMER-u, v Kľaku a v Ostrom Grúni, kedy hovorí, že sa nám po uliciach ponevierajú, poneviera zelený fašizmus, vtedy, keď reagovať na študentov a ich demonštrácie, nereaguje na podstatu, čo študenti chcú, ale reaguje na to, že z ulíc sa nám tlačí hnedý mor fašizmu. A z tých ulíc, si myslím, že práve pri voľbe generálneho riaditeľa si zasadol aj do lavíc. Spájať sa so štrnástimi ľuďmi a počítať asi do 150 vie väčšina verejnosti, bude vašou vizitkou. A chcem vás upozorniť, že toto nebude dobrý mandát a dobré východisko pre pôsobenie generálneho riaditeľa verejnej, verejnoprávnej inštitúcie RTVS.
Záverom chcem povedať, že zákon o RTVS bol prijímaný v roku 2010 pod veľkou kritikou a je to jedna z mála noriem, ktoré nezaznamenalo do terajšej doby takmer žiadnu novelizáciu. Poznáme zákony, ktoré ste schopní novelizovať ešte pred dobou účinnosti. Poznám a pamätám si vašu plamennú kritiku – aj vašu osobnú, pán predseda –, kedy ste tento zlý, zlý zákon, tento zákon, ktorý nezabezpečí zlepšenie média verejnej služby, chceli meniť. Sme siedmy alebo šiesty, šesť a pol roka od jeho platnosti a účinnosti, nezmenili ste na ňom ani čiarku. Myslím si, že kvalita zákona, kvalita predpokladu a ideové nastavenie, že je potrebné spojiť médiá verejnej služby rozhlas a televízia, obstáva v skúške doby, obstáva v tom, že dôveryhodnosť tejto inštitúcie rastie, že rastie sledovanosť. A skúsme sa pre budúcnosť zamerať na to, aby sme parametre tohto média zlepšovali, a nie naopak, aby sme ho vracali do závislosti politických centrál, pretože potom z tej inštitúcie urobíme opäť nedôveryhodnú inštitúciu, pretože potom sami zmaríme to, čo má RTVS v spoločnosti plniť.
Dúfam, že o 17.00 hod. nás bude viesť zdravý rozum a voľbu, ktorú vykonáme, vykonáme tak, že obstojíme, a verejne budeme môcť vyhlásiť, že sme urobili to najlepšie možné pre 105-miliónovú inštitúciu, ktorá z verejných financií, cez zmluvu so štátom, na základe svojho vlastného hospodárenie, ale hlavne na základe úhradu za službu verejnosti financujú občania.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 10:00 - 10:02 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ja mám pocit, že štandardná politická prevádzka pri účinkovaní MOST-u - HÍD v koalícii začína nadobúdať také trhliny, že už sa v tom ťažko vyznám. Rozumiem, že ten, ktorý podpísal zmluvu so Sputnikom, je proste pán Rezník, ktorý pri vyplavení sa hnedého moru z ulíc, ako hovorí premiér, môže stať generálnym riaditeľom. Čiže MOST - HÍD, byť súčasťou koalície, ide do voľby aj s tým rizikom, že 49 poslancov SMER-u a 15 poslancov SNS vie zvoliť pána Rezníka spolu s fašistickou stranou, a vy ako koaličná strana vyzeráte ako keby bezmocní v tomto boji.
Druhá vec, zachytil som mediálne vyjadrenia ohľadom pána Ruttkaya, to je vraj ten druhý kandidát okrem pani Ťapákovej, ktorú váš klub podporuje, tak ten, kto mal dobrý PowerPoint, bol pán Ruttkay. Čiže nie je to ten kandidát, ktorého viete podporiť, a budete teda vy osobne voliť pani Ťapákovu, alebo ako rozkódovať politické a rozhodovacie signály MOST-u - HÍD?
Ja mám preto jeden návrh. Vediac o tom, že pred schôdzou 15 poslancov navrhlo utajiť voľbu. Neexistuje lepší predpoklad na to a ja sa nebojím za svoj názor, aby sme túto voľbu uskutočnili verejne a presne si zodpovedali svoje a obhájili svoje mandáty pred verejnosťou, ako sme volili generálneho riaditeľa RTVS na päťročné obdobie, pretože myslím si, že sme poslanci volení občanmi a občania majú právo vedieť, akým spôsobom za nich rozhodujeme v Národnej rade pri voľbe generálneho riaditeľa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 9:38 - 9:40 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky a dúfam, že je jasné, že témy, ktoré ste vyzdvihli, a to je zabezpečenie, jasné. A podľa mňa by bolo úplne že minimálne slušné pre kandidátov, že by vedeli dopredu, akým spôsobom bude médium verejnej služby financované. To, musím konštatovať, že v tejto dobe nevedia. Ak by bol odchádzajúci generálny riaditeľ dohodol zmluvu so štátom a jej presné parametre, bola by podpísaná a schválená, môžeme hovoriť, síce kritizujúc tento nástroj, o tom, že vchádzajú a vstupujú do prostredia, ktoré je aspoň čiastočne preddefinované. Toto teraz nemáme, a preto hovorím, že prvé kroky akéhokoľvek generálneho riaditeľa alebo riaditeľky budú musieť smerovať na vysoko politický orgán, volá sa to ministerstvo kultúry, a tam dohodnúť podmienky financovania. Upozorňujem, že zákonné nastavenie je také, že ak riaditeľ nedodrží rozpočtové parametre, je rovno odvolateľný z funkcie, to znamená, visí nad ním Damoklov meč toho, akým spôsobom sa štát postaví k dofinancovaniu, a tu je tá základná debata, ktorú hovoríme, a kde tak troška politici klamú verejnosť, keď hovoria, že ak je médium financované z verejných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu, stáva sa štátnou televíziou. Nie je tomu tak, pretože tretina rozpočtu aj súčasného financovania, tretina rozpočtu RTVS je zo štátneho rozpočtu. My kritizujeme spôsob, my kritizujeme diabolskú zmluvu so štátom, a preto by bolo dobré sa - a poctivé - sa zamerať na to, že financujme médium verejnej služby predvídateľne, jasne a dostatočne, bez politického mandátu, bez možnosti politického zasahovania do financovania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 9:04 - 9:34 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť z môjho pohľadu k dôležitej téme voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, telerozhlasu, RTVS.
Na začiatku jedna poznámka. Myslím si, že táto téma už zažila svoje zlaté časy a je veľmi dobre, že sa v roku 2010 podarilo presadiť do zákona to, aby sme pri tejto voľbe urobili verejné vypočutie, pretože musím so smútkom konštatovať, že záujem pléna o túto tému je absolútne minimálny, hľadiac do pléna, vidím tu sedem-osem poslancov a myslím si, že dôležitosť tejto témy, ako aj úlohu výboru pre médiá a kultúru, ktorá, ktorý zabezpečuje celý proces voľby, vypočutia, ako aj iniciáciu tohoto procesu by mal mať ten základný predpoklad, že po zbehnutí verejného vypočutia a oboznámenia sa s kandidátmi budeme môcť vo väčšom rozsahu oboznámiť aj kolegov poslancov.
Práve preto bolo veľmi dôležité, že sme chceli zabezpečiť to, aby nešlo o kuloárne politické dohody, ale aby šlo o súťaž projektov. Ja som sa rozhodol pár slovami naznačiť plénu, akým spôsobom sa kandidáti postavili k výzve, tí ôsmi, ktorí prešli, asi nie je potrebné opakovať slová predsedu mediálneho, kultúrneho a mediálneho výboru. Voľby sa nakoniec zúčastňuje osem projektov, osem kandidátov, ktorí majú za cieľ plniť misiu verejnoprávnosti a napĺňať obsahom a svojou riadiacou činnosťou to, čo by médium verejnej služby malo znamenať od 1. 8. 2017 na ďalších päť rokov.
Ak si spomenieme, aké debaty sa viedli aj v tomto pléne pri Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii po spojení, o RTVS, tak posledný mandát alebo posledný a teraz končiaci mandát generálneho riaditeľa Miku mal jeden dôležitý predpoklad. Toto plénum rozhodovalo o tom, aby generálny riaditeľ, ktorý bol, bude zvolený, udržal a dodržal hlavne rozpočtové pravidlá RTVS, hlavne to, aby médium verejnej služby netvorilo kumulovanú stratu, a hlavne to, aby po udržaní rozpočtových pravidiel sme sa mohli dostať k debate o možných víziách, zlepšení, o programe, o tom, aby sa z média verejnej služby, ktoré patrí v prvom rade občanom, ktorí si ho platia cez úhradu za služby verejnosti, aby toto médium sa mohlo v spoločnosti stať nastavovateľom procesov, dôležitým a váženým inštitútom alebo dôležitou a váženou inštitúciou v mediálnom prostredí, aby bolo v mediálnom prostredí a v spoločnosti trendsetterom, nie trend followerom. Toto sa odchádzajúcemu generálnemu riaditeľovi naplniť podarilo. Ak si pozrieme bianuálne, alebo teda dvakrát do roka správy RTVS, musíme konštatovať, že udržateľnosť financií RTVS zabezpečila ten hlavný predpoklad, ktorý sme mu všetci kládli na srdce, keď sme ho posledne, keď sme ho v roku 2012 volili, a to, aby nevytvoril stratu, a v roku 2012, ’13, ’14, ’15, ’16 - a vyzerá to, aj ’17 - je z hľadiska tvorby dlhu nula. Toto bolo veľmi dôležité a preto, tak ako hovoril aj na výbore, rozdelil svoj mandát na prvé tri roky tzv. krízového manažmentu a dva roky tzv. rozvojového manažmentu.
Snažil som sa v úvode tejto schôdze a rovnako aj na výbore presadiť to, aby odpočet za prácu predniesol plénu možno aj po voľbe, aby sme neboli obvinení z toho, že ovplyvňujeme priamo voľbu, samotný generálny riaditeľ, možno k tomu pristúpi vládna koalícia sama, ak to malo, ak ten môj návrh mal chybu, jedinú tú, že to predložil opozičný poslanec, myslím si, že z hľadiska debaty o dôležitosti tejto inštitúcie, verejnoprávneho média by odpočet za päť rokov bol veľmi dôležitou informáciou aj pre ľudí, ktorí už v tom čase, aj keď to bude po voľbe, zvolili nového alebo aj staronového, uvidíme, ako voľba dopadne, generálneho riaditeľa.
Takže základný predpoklad na to, aby sme sa mohli rozprávať o médiu verejnej služby a o jeho ekonomickom zdraví, a teda udržateľnosti verejných, udržateľnosti financií, ktoré dostáva, a netvorenie dlhu, bol naplnený. Krízový manažment prvého, prvého trojročia funkčného obdobia generálneho riaditeľa Miku bol naplnený a za ďalšie dva roky môžme evidovať množstvo rozvojových projektov a myslím si, že v spolupráci aj s výborom, v spolupráci s Radou RTVS, v spolupráci s plénom parlamentu sa médium verejnej služby z hľadiska ekonomických čísel dostalo do zdravého svetla.
Zároveň si myslím, že - a to chcem zdôrazniť -, že debata o médiu verejnej služby by mala ísť z hľadiska politického sveta po troch základných bodoch. Mali by sme sa opýtať, či médiu verejnej služby vyhovuje súčasné legislatívne prostredie, pretože to je to, čo politici vedia ovplyvniť. Čiže či máme dostatočný dobrý a dobu kopírujúci zákon o RTVS a iné mediálne zákony, či existujú rozvojové predpoklady vo financovaní média verejnej služby a či vieme zabezpečiť podmienky nezasahovania do objektivity a nezávislosti média takým spôsobom, že politici zrovna od tejto témy - objektivita a nezávislosť publicistiky a spravodajstva - dáva, dávajú ruky preč. Musím konštatovať, že som veľmi smutný z toho, že málo, veľmi málo sa rozprávame o tom, akým spôsobom vystužiť a vylepšiť legislatívne prostredie, akým spôsobom zabezpečiť to, aby napríklad médium verejnej služby malo vo svojich povinnostiach si všimnúť svet nových informačných technológií, aby sme mu do podmienok, ktoré má plniť médium verejnej služby, zaradili do zákona aj to, že musí vytvárať aj také služby, ktoré sú dôležité pre vekovú kategóriu 12, ako sa to merá, až 25 alebo aj deti, aby zo zákona bolo jasné, že doba sa pohla a že webová stránka, lebo nemôžem ho nazvať ani portál, média verejnej služby, je na túto dobu nedostatočná.
Ďalších, ďalšia paľba zmien legislatívnych, ktoré by médiu verejnej služby pomohla, nie je asi predpokladom tejto debaty, ale určite by sme sa mohli baviť o tom, akým spôsobom kreovať Radu, a či súčasný spôsob je ten najšťastnejší, ktorý sa deje iba vo výbore, tam ešte nie je verejné vypočutie a ďalšie a ďalšie problémy, ktoré vždy ad hoc prináša doba. Jeden z takých posledných, ktoré si pamätám, a mediálna debata prebehla, ale nenasledovala tá legislatívna bodka za tým, je napríklad to, akým spôsobom sa mohlo médium verejnej služby zúčastniť propagácie názorových skupín pri referendách. To napríklad nie je doriešené podnes deň, pretože niekto, nejaká názorová skupina referenda iniciuje a tá je jasná, ale niekto môže byť proti, niekto môže mať iný názor a je veľmi ťažké vyhľadávať spoločnosti, ak neexistuje presne a jasne zadefinované pravidlo, ktoré sa čaká od tohoto pléna, akým spôsobom zobrazovať názorové skupiny, aby sme mohli hovoriť o objektivite a vyváženosti. Práve preto si teraz dovolím prejsť k jednotlivým 8 projektom.
Projekty som si rozdelil pracovne do 3 skupín a boli to projekty, ktoré boli tak troška vizionárske, boli to projekty, ktoré viac sedeli na zemi a boli to aj projekty, ktoré odporovali napríklad v programovom vyhlásení vlády, a myslím si, že hovorili skôr o udržaní status quo, a nie o tom, aby médium verejnej služby mohlo zaznamenávať rozvoj. Projekt pána Ruttkaya, projekt pána Miku, projekt pána Dírera som si označil ako tie, ktoré sú na tepe doby, ktoré majú ambíciu plniť misiu verejnoprávnosti, ktoré hovoria o tom, že médium verejnej služby v nasledujúcom päťročnom období počas mandátu, o ktorý sa uchádzajú, by vedelo médium verejnej služby posunúť do tej trendsetterskej roviny, pretože ak to porovnáme len na množstvo kontentu a obsah alebo na množstvo obsahu, množstvo kanálových služieb, programových služieb, či už televíznej časti alebo rozhlasovej časti, zdá sa mi, že išli k vizionársky, a zdá sa, že ak by sme rozhodovali na základe parametru toho, čo chceme z média verejnej služby nasledujúce päťročné obdobie mať, kdesi tu by sme hľadali inšpiráciu.
Dva projekty, pán Flašíka a pána Rezníka považujem za vyvážené. Pán Rezník sa venoval téme hlavne technického zabezpečenia dostupnosti šírenia signálu. Veľmi dlho definoval to, akým spôsobom sa po zmene tzv. druhej digitálnej dividendy, čo sa môže stať so signálom, ktorý nateraz máme zadarmo, a je teda šírený do všetkých domácností a technické zabezpečenie toto zabezpečuje, po roku 2020 sa táto situácia môže zmeniť, a preto aj vítam, že toto spomenul a mal na mysli to, aby každá jedna domácnosť sa mohla dostať k obsahu médií verejnej služby takpovediac v rámci služby, ktorá by pri šírení mohla byť zadarmo. Zároveň definoval aj trojprogramovú službu a s tým, že pracoval v rozhlase, dá sa povedať, že ten projekt bol vyvážený.
V tých prvých troch, ktorých som spomínal, ma zaujalo hlavne to, že pán Václav Mika si dovolil alebo dokázal definovať až 5 programových služieb pre televíziu, 4 šírené v štandardnom formáte cez - budem ho volať - terestriál a dokonca 15, myslím, služieb pre rozhlas programových, čo je asi najambicióznejší moment.
Pán Ruttkay veľmi, veľmi podobne si všimol, že by mohol, mohla byť napríklad obsah, ktorý vzniká a ktorého je v prostredí, v mediálnom prostredí hlavne pre mladšiu generáciu veľké množstvo, kde videl médium verejnej služby ako jedného z možných referenčných znakov, to znamená, ak obsah, ktorý vzniká pre potreby youtuberov, pre potreby internetového sveta, by si vedel predstaviť aj kdesi na Dvojke po polnoci takým spôsobom, že by ho prenášala televízia.
Považujem to za zásadnú myšlienku, pretože v iných projektoch bolo toho menej, a zároveň je veľmi dôležité pozerať na to, že médium verejnej služby je pre všetkých občanov, a či komerčný svet, alebo médium verejnej služby tak troška zabúda na našu mladú generáciu. Ja som kládol otázky pri vypočutí aj z tohto uhla pohľadu a pýtal som sa kandidátov, či majú ambíciu zriadiť tzv. jeden detský program. Spomínali sme to viacejkrát, pretože sme republika, kde mediálny svete nerozpráva k našej mládeži po slovensky. Myslím si, že ak má byť médium verejnej služby médiom pre všetkých, aj pre mladé rodiny a pre deti, tak by malo byť obsiahnuté v projektoch a musím priznať, že aj je, a pre mňa to bolo jeden z priorít aj to, aby sme obnovili detskú tvorbu, aby sme ju naviazali na vzdelávací proces, aby sa obnovilo to, že existujú obsahy, ktoré v doobedných hodinách sú prenášané médiom verejnej služby a vedia učitelia v triedach tieto obsahy použiť vo vyučovacom, vzdelávacom a výchovnom procese. Toto si myslím, že je základná ambícia možno nadrezortného prístupu na to, aby sme sprostredkovali deťom a mladej generácii to, že je tu štandardná inštitúcia, ktorá na nich myslí, rozpráva na nich jazykom, ktorému rozumejú, a preto je veľmi dôležité, či v projektoch sa nachádza obnovenie detskej tvorby. To, či sa to pretaví do ďalšej programovej služby a vznikne nám detský program, je pre mňa dosť esenciálnym problémom a myslím si, že aj výzvy doby presne tu sú. To znamená, nielen využiť vo vzdelávacom procese, ale prísť, ak má televízia teda plniť tú svoju funkciu a rozhlas má plniť tú svoju funkciu nielen zábavnej, ale hlavne vzdelávacej inštitúcie, toto bolo pre mňa dôležité.
Musím konštatovať, že sú kandidáti, ktorí sa na tento moment zamerali, a to, že by mohol vzniknúť detský program, ktorý by rozšíril možnosti dabingu, ale aj pôvodnej priamotvorby, dokázal by robiť obsahy, ktoré pútavou formou oslovujú mladú generáciu, a nielen školopovinnú, ale aj tú mladú, ktorá už môže voliť, a tak trošička na ňu v spoločnosti zabúdame alebo nám odchádza do zahraničia, je veľmi dôležité, aby tak mohutná inštitúcia, ako je RTVS, sa na tento problém zamerala. Položil som tú otázku každému kandidátovi, do vlastného klubu som odkázal, kto sa s ňou vysporiadal z tohoto pohľadu najlepšie, a dúfam, že odkaz na tento typ mediálneho obsahu je dôležitý aj pre vás, a preto si myslím, že je veľmi dobré, aby sme to aj tu v pléne parlamentu vyzdvihli ako jednu z priorít. Ďalšiu prioritu, ktorú som vnímal z hľadiska programu, je, či existuje a majú kandidáti predstavu o tom, ako bude médium verejnej služby financované, a tuná si myslím, že sme ako parlament zlyhali na plnej čiare.
Totižto myslím si, že nech dopadne voľba akokoľvek, prvé kroky generálnej riaditeľky alebo generálneho riaditeľa budú musieť sledovať na ministerstvo kultúry, kde v septembri alebo do septembra tohoto roku budú musieť dohodnúť zmluvu so štátom. To, že, ktorá sa dohaduje, pre informáciu, na päť rokov. Myslím si, že ako parlament a možno aj vláda a koalícia sme mali zabezpečiť to, aby kandidáti, ktorí kandidujú na generálneho riaditeľa, vedeli vopred, do akého ekonomického prostredia idú. Myslím si, že by bolo poctivé, aby sme zabezpečenie financovania média verejnej služby vyriešili vopred, a nie následne ako podmienku pre generálneho riaditeľa, ktorý po voľbe vznikne. Jeho prvé kroky nemali smerovať na ministerstvo kultúry, kde pri dohadoch o obnovení zmluvy so štátom mám za to, že tuná je zabezpečený z môjho pohľadu diabolský vplyv na médium verejnej služby. Nevieme dopredu odhadovať, akým spôsobom toto dohadovacie konanie bude prebiehať, či zostane parameter 26 mil. eur ročne podľa končiacej zmluvy so štátom, alebo sa tento objem navýši, alebo ak voľba dopadne v neprospech alebo nejak prekvapivo, či politická reprezentácia vyhodnotí to , že peniaze, štátne peniaze a peniaze zo štátneho rozpočtu budú pre médium verejnej služby obmedzovať. Chcem tento moment vyzdvihnúť veľmi vysoko. Myslím si, že návrh financovania média verejnej služby, keď samotná koalícia roztrhala svoje programové vyhlásenie vlády v bode zvýšenia koncesionárskeho poplatku, a už všetkým je jasné, že ho nedodržia je poctivá vtedy, ak vymyslíme alternatívu. Alternatíva by mala byť a navrhoval som ju, aby sme pred voľbou generálneho riaditeľa zaviazali štát presným percentom voči HDP a uvoľnili ruky budúcemu generálnemu riaditeľovi, aby nemuseli jeho prvé kroky do septembra roku 2017 smerovať na ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií a doprosovať sa, či zmluva so štátnom bude obnovená alebo nebude. Ak by bol môj návrh zákona prešiel, riaditeľ by vedel, že hospodári a bude hospodáriť na nasledujúce obdobie zhruba so 120-miliónovým rozpočtom a môžem a všetci, ktorí vypočúvali generálnych riaditeľov sa mohli pýtať, ako s týmto finančným objemom naloží. Momentálne je isté iba 75-77 mil. eur, ktoré každoročne vyplácajú držitelia alebo odoberatelia elektrickej energie, a zmluva so štátom končí k septembru 2017.
Čiže ak sa chceme do dôsledkov pýtať kandidátov na generálneho riaditeľa, akým spôsobom chcú napĺňať svoje vízie a či majú na to peniaze, ich otázka smeruje rovno ako loptička naspäť, to je vaša úloha, páni politici. Ja môžem iba konštatovať alebo väčšina z nich iba konštatovala, že sú dva alebo tri možné modely financovania. A podľa mňa z hľadiska toho vypočutia, obstátia v tejto úlohe pred verejnosťou vedeli iba tak veľmi platonicky konštatovať, či sú za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo sú za iný typ financovania. Oni, samozrejme, koncesionárske poplatky zvýšiť nemôžu, oni nevedia naviazať médium verejnej služby na transparentné, jasné, predvídateľné a udržateľné financovanie, ktoré by bolo naviazané na HDP, oni nevedia spraviť ani nebudú vedieť a myslím si, že ani ja byť členom mediálneho výboru ovplyvniť dohadovacie konanie o zmluve so štátom. Toto vieme urobiť iba my, iba toto plénum vie koncesionársky poplatok zrušiť, iba toto plénum ho vie prípadne navýši, iba parlament vie rozhodnúť,, či bude médium verejnej služby financované spravodlivo, predvídateľne, jasne a dostatočne.
Preto si myslím, že kandidáti, ktorí odkázali a vrátili nám loptičku na náš dvorec a hovorili o tom, že debata o financovaní, legislatívnom prostredí a vytvorení prostredia pre kreatívu, ako kreatívne alebo základné kultúrno-kreatívne prostredie je tou výzvou, na ktorú by sme mali všetci počúvať, nech táto debata a následná voľba dopadne akokoľvek.
Posledná poznámka k voľbe. Myslím si, že budeme rozhodovať o tom, kto pri daných ekonomických parametroch, kto pri napĺňaní alebo dohodnutí z môjho pohľadu diabolskej zmluvy so štátom od septembra bude médium verejnej služby riadiť. Hovoril som iba náznakovo o projektoch a dúfam a chcel by som odkázať a poďakovať sa všetkým ôsmim, ktorí sa zúčastnili, ale aj všetkým, ktorí vypracovali projekty, že táto voľba nie je ako voľba do rady, kde bolo tých kandidátov málo, prebehla v reálnej súťaži konceptov, v reálnej súťaži vízií a v reálnej súťaži toho, akým spôsobom pri danom legislatívnom prostredí, pri danej tvorivej atmosfére, pri danej ekonomickej situácii budú svoje vízie vedieť napĺňať. To, že kvalita tých dokumentov, ak ich môžem porovnať, sa zvýšila aj z ostatného obdobia, čiže roku 2012, je možno aj tým, že cesta verejných vypočutí pri obsadzovaní funkcií, o ktorých rozhoduje štát, je tou najsprávnejšou možnou cestou. Keďže tento prenos bol, alebo bol zabezpečený prenos, či už na webovom sídle Národnej rady, alebo na sídle RTVS, dokonca jedno komerčné médium prenášalo takpovediac online alebo naživo celé vypočutie, je dobrým signálom, že mohlo prísť k súťaži projektov a vízií.
Osobne si myslím, že do tej 17.00 hod. by sme mohli dať tomuto procesu tú najvyššiu možnú váhu a skúsiť sa vyjadriť k tomu, že nechceme robiť zákulisné a chodbové dohody, ale rozhodli sme na základe kvality projektov, na základe odrobenej práce a na základe toho, že chceme dať médiu verejnej služby aj v jeho vedení výraz, ktorý spoločnosť ocení, a hlavne sa nedostane médium verejnej služby po tejto voľbe do situácie, že samotné vedenie bude disponovať nedôverou. Osobne si myslím, že som sa udržal vždy mimo hodnotenia spravodajstva a publicistiky, mám iba jednu myšlienku a to je, aby publicistických relácií neubúdalo, ale pribúdalo, aby ich politici, či na výbore, alebo v pléne, nehodnotili z ich uhľa pohľadu, aby dali od týchto formátov ruky preč a spravodajstvo by malo byť v slušnej spoločnosti mimo politických komentárov.
Myslím si, že je nedôstojné, ak sa politik po spracovaní jeho slov ohradzuje proti médiu verejnej služby spôsobom takým, že útočí na vedenie samotnej inštitúcie. Myslím si, že ak sa budeme rozprávať o témach, ktoré politickému svetu príslušia, a definoval som ich, urobíme pre médium verejnej služby omnoho viacej, ako keď sa budeme do nemoty pretekať v tom, do akej miery je spravodajstvo alebo publicistika v médiu verejnej služby objektívna.
Sú iné kontrolné mechanizmy, iné orgány dozoru, ktoré sme v zákone definovali, nechajme pôsobiť Radu pre vysielanie a retransmisiu, nechajme pôsobiť Radu RTVS, nechajme pôsobiť profesionálne tímy, ktoré sa týmto otázkam majú venovať, a ak dáme ruky preč od hodnotiacich súdov, kde aj ja mám výhrady, a predpokladám, že preto sme v politickom zápase, že máme minimálne iné uhly podhľadu alebo iné hodnotové východiskové nastavenia, a preto sa nám nikdy nebude zdať, že objektivita z nášho uhľa pohľadu v akomkoľvek médiu je zabezpečená.
Preto si myslím, že máme obrovské témy, ktoré aj v súčasnej dobe extremizácie, fašizácie spoločnosti nás musia spoločne trápiť, a kde médium verejnej služby zohráva zásadnú úlohu. S tým, či bude pracovať s mládežou, s tým, či prinesie kvalitné programy, s tým, že nebude mať ambíciu len zabávať, ale aj vzdelávať, ale aj prinášať kvalitu, a s tým, že v mediálnom prostredí bude pôsobiť tak, že ho budú musieť komerčné médiá nasledovať, a nie naopak, že často médium verejnej služby tieto komerčné médiá dobiehalo. Toto je odkaz aj akémukoľvek kandidátovi, ktorý z tejto voľby vzíde, a dúfam, že nasledujúce obdobie rokov 2017 až 2023 bude znamenať ďalší posun vo fungovaní telerozhlasu alebo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie alebo Rozhlasu a televízie Slovenska. Chcem vás teda poprosiť, pozrite si projekty a voľte na základe ich kvality a osobnostných predpokladov nositeľov projektov, ktoré ich sami navrhli.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis