Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

11.5.2018 o 12:54 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 11.5.2018 12:54 - 12:55 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vychádza z pôvodného zákona č. 142/2000 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom preberá základné princípy v ňom ustanovené. Vládny návrh zákona upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy pre oblasť metrológie, upravuje zákonné meracie jednotky, členenie meradiel, národné etalóny, certifikované referenčné materiály, určené meradlá. Ďalej návrh zákona upravuje úradné meranie, spotrebiteľské balenia, metrologický dozor, ukladanie pokút a vzťah k zahraničiu.
Vládny návrh zákona v plnej miere akceptuje požiadavky vyplývajúce z medzinárodných aj európskych dokumentov, ktoré sú kladené na meradlá, metrologické výkony, spotrebiteľské balenia a na samotnú metrológiu.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občanov.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2018 12:27 - 12:30 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa v plnej miere transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/23/02 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorá je nástrojom maximálnej harmonizácie. Návrh zákona nezavádza žiadne ustanovenia, ktoré by sa odchyľovali od smernice. Účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany cestujúcich a zároveň prispieť k posilneniu právnej istoty aj na strane obchodníkov. Jedným z najdôležitejších opatrení je zabezpečenie ochrany pre prípad úpadku cestovnej kancelárie, ktorá bude v podmienkach Slovenskej republiky poskytovaná formou poistenia alebo bankovej záruky. V porovnaní s aktuálne platnou a účinnou úpravou sa zvýši minimálna hranica ochrany pre prípad úpadku a zavedú sa nové povinnosti, aby sa v čo najväčšej možnej miere preventívne zabránilo podpoisteniu alebo nedostatočnej bankovej záruke cestovných kancelárií. Systém ochrany pre prípad úpadku bol navrhnutý po podrobných analýzach a tiež po rokovaniach so zástupcami dotknutých sektorov.
Predložený návrh zákona vymedzuje tiež úplne nový pojem "spojené služby cestovného ruchu", ktorý odráža takzvané dynamické balíky cestovných služieb, pričom sa rozšíri ochrana cestujúcich pred úpadkom cestovnej kancelárie aj pri tomto spôsobe predaja.
Návrhom zákona sa ďalej zosúlaďujú informačné povinnosti obchodníkov predávajúcich zájazdy voči cestujúcim a práva cestujúcich v prípadoch, keď cestovné služby nie sú poskytnuté riadne a včas. V nadväznosti na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice, sa tieto povinnosti harmonizujú vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Návrhom zákona sa zavádza zoznam cestovných kancelárií, ktorý má prispieť k lepšiemu prehľadu na trhu dotknutom sektore.
Text návrhu zákona bol v procese komunikovaný s dotknutými subjektami, ako som spomínal a obsahuje kompromisy prínosné pre obchodníkov ako aj pre cestujúcich. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2018 12:15 - 12:23 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Pán poslanec Galek, chcem naozaj oceniť veľmi kultivovaný príspevok v rámci rozpravy, ale hodnotím to tak, že vaše vystúpenia sú väčšinou kultivované a nepatríte do tej časti opozície, kedy sa nedá hovoriť o konštruktívnej kritike, ale o vybíjaní politického kapitálu. Takže preto som sa rozhodol, že aj zareagujem na vás v rámci rozpravy, aby ste mohli prípadne faktickou poznámkou reagovať. A poviem len pár takých poznámok z môjho pohľadu. A keďže som nevedel, že s tým pozmeňujúcim návrhom prídete, tak som sa nepripravil širšie, ale fajn, ja mám prehľad o tom, čo sa deje v rámci rezortu aj v rámci otázky útlmu baníctva na Hornej Nitre.
V prvom rade poviem, že, začnem od konca, a v prvom rade poviem, že nebudem súhlasiť s tým, aby prešiel váš pozmeňujúci návrh. A mám na to niekoľko dôvodov a keby ste boli v mojej pozícii, tak by ste tiež urobili to isté, čo hovorím teraz ja, že nebudem podporovať tento pozmeňujúci návrh, pretože ja mám zodpovednosť. A ja nehovorím, že ten návrh, ktorý ste podali, je odborne zlý a nevylučujem, že podobnú procedúru využijeme aj my v budúcnosti, ale až vtedy, keď na to budeme pripravení.
A prečo hovorím o tej zodpovednosti? Hovorím o tom preto, lebo si myslím, že ešte nie sme na to pripravení, aby sme vedeli zhora ohraničiť ten dátum, či to bude 1. 1. 2013, ´14, ´23, ´24, alebo ktorý dátum to bude, pretože nemáme na to nastavené mechanizmy, aby sme sa postarali o ľudí na Hornej Nitre.
A vy ste spomínali čísla, to sú tie čísla o zamestnanosti priamo v Hornonitrianskych baniach, ste spomínali nejaké tisícové, tri a pol tisíc ľudí, že tam pracuje. Áno, ale samozrejme na tieto pracovné pozície sú naviazané ďalšie pracovné pozície, či už v elektrárňach v Novákoch, alebo v ďalších pridružených firmách, ktoré sú buď súčasťou subdodávateľského alebo odberateľského reťazca, a zároveň títo ľudia, ktorí pracujú v týchto baniach, majú svoje rodiny. Čiže my hovoríme nie o tri a pol tisíc ľuďoch, ale hovoríme možno o 14-,15-tisíc ľuďoch, pre ktorých by uzavretie baní v roku 2023, dokonca niektoré politické strany, ktoré ani nie sú v parlamente, hovoria o roku 2020. Preto to považujem za nezodpovedné, lebo ešte stále len pracujeme na riešeniach.
Vy veľmi dobre viete, že ja som túto debatu pripustil asi pred rokom, myslím, že ste boli pri tej debate, keď ste sedeli v tom klube na Štúrovej ulici a debatovali sme aj o tom a bola to otázka. A pokiaľ platila axióma, že ten všeobecný hospodársky záujem platí do roku 2030, tak za ten rok sa veľa zmenilo a pripúšťame diskusiu, že to môže byť aj skôr. A zároveň o tejto otázke komunikujeme aj s Európskou komisiou, vy veľmi dobre viete, že podpredseda Európskej komisie sa niekoľkokrát zúčastnil aj debát o tom, a čakáme aj od Európskej komisie, pretože je to aj jej záujem, aby sa transformovali regióny, ktoré sú dnes postavené na uhoľnom baníctve, a čakáme aj isté vstriecne kroky od Európskej komisie, aby nám pomohla ako štátu nájsť riešenia pre Hornú Nitru také, aby boli čo najmenej sociálne atakujúce tých ľudí, ktorí tam žijú. A tieto opatrenia sa nedajú vymyslieť zo dňa na deň, pretože ony sú jednak sociálneho charakteru, jednak charakteru, že ich musíte, tých ľudí, možno aj zimnú prácu. Darí sa nám v tom priťahovať investorov. Veľmi dobre viete, že sme aj podporili projekty, ktoré súvisia s vytvorením nových pracovných miest v Prievidzi, aj v Handlovej, aj v Novákoch, pripravujú sa ďalšie, aj tie veľmi radi pripravíme a teda podporíme. A naozaj tá nezamestnanosť je teraz nízka, ale ja si myslím, že ten problém nie je len v tom, či by sa nemali tí ľudia kde zamestnať, ale je tam, aj infraštruktúrne problémy, treba tam dostavať cestu, možno tam by sme potrebovali pomoc od Európskej komisie, aby sme vedeli realokovať prostriedky, ktoré nevieme využiť v iných operačných programoch, aby sme ich vedeli využiť na tieto cesty. Viem o projektoch, ktoré sa tam pripravujú, ale je to znova nie zo dňa na deň, že by sa tam urobil nejaký výskumný ústav, resp. nejaké pracovisko, kde by sa testovali nové technológie na obnoviteľné zdroje a podobne.
To znamená, keď sa k tomu navrátim naspäť a poviem, že nebudem za to, aby sme to podporili, poviem len toľko, že potrebujeme zodpovedné riešenie. A zodpovedné riešenie je o tom, že povieme, že keď urobíme "a" musíme vedieť, čo bude "b", "c" a "d". Dnes, keď prijmeme váš pozmeňujúci návrh, povieme "a", ale vôbec ešte nemáme jasno, ako bude vyzerať "b", "c" a "d", aké budú tie riešenie a aké tie opatrenia, aby sme naozaj neurobili z Hornej Nitry hladovú dolinu. A ja to prostredie poznám, pretože mám časť rodiny, ktorí priamo pracujú v Hornonitrianskych baniach, alebo sú nejakým spôsobom naviazaní na toto prostredie, takže ja sa s tými ľuďmi stretávam a viem, čoho sa boja, čo ich netrápi a čo ich trápi. A vôbec by som túto aktivitu nedával do súvisu s dvanástym tým ťažobným poľom, pretože dvanáste ťažobné pole podľa mojich informácií má nejaký časový horizont do roku 2035, pričom všeobecný hospodársky záujem je len do roku 2030, čiže ja to vôbec nedávam do súvisu. A pokiaľ ste spomínali túto aktivitu, vôbec by som to do toho nemiešal a vôbec by som to nedával do jedného vreca. Vráťme sa len všeobecne k tomu, že či má ešte vláda a do akej miery má podporovať uhoľné baníctvo cez všeobecný hospodársky záujem. A zároveň ste rovnako povedali, že pokiaľ bude komerčné uplatnenie pre toto uhlie aj bez všeobecného hospodárskeho záujmu, však nech ťažia, ja s tým nemám žiaden problém.
Takže hovorím, pokiaľ budeme mať "b-c-d", to znamená, riešenia pre daný región, ja vôbec nevylučujem, že využijeme procedúru, ktorú ste navrhli, ale dnes ešte v tejto situácii nie sme, takže ja i poslancom vládnej koalície neodporučím, aby sa za toto hlasovalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.5.2018 11:39 - 11:41 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Navrhované zmeny vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie v transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje Smernice 2003/54/ES, ako aj súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73. Návrh súčasne komplexne upravuje stav núdze, predchádzania stavu núdze a skúšku stavu núdze v elektroenergetike. Vo vládnom návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 16:59 - 17:01 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj za veľkorysosť plénu. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť poskytovania informácií o technickom predpise o prekážkach voľného pohybu tovaru vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice a Rady 2015/1535, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 16:55 - 16:57 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Opäť z balíčka, ktorý pripravil Úrad pre normalizáciu pre normalizáciu metrológie a skúšobníctvo. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec, pokrývajúci oblasť technickej normalizácie vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe, uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999. Predmetom vládneho návrhu zákona je úprava základných pojmov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii, práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu, hlavných princípov a postupu pri tvorbe slovenských technických noriem, zapojenia zainteresovaných strán prostredníctvom technických komisií do tvorby slovenských technických noriem, nákladov na tvorbu slovenských technických noriem, poskytovania technických noriem, ochrany technických noriem a tak ďalej.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať pozitívny vplav na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.2.2018 16:50 - 16:51 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tu tom len taký prietokový ohrievač za predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona, je vytvoriť rámcový zákon pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, na základe ktorých dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácia, notifikácie, pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a postupu orgánov dohľadu. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 16:16 - 16:39 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, počúval som túto rozpravu nejaký čas, neviem presne, asi hodinu a pol to bolo a v zásade poviem vám pravdu a neviem ani teraz, či podporíte ten zákon,alebo nepodporíte, lebo keď som počúval vaše príspevky v rámci rozpravy, tak ste kritizovali všetko to, čo ten zákon rieši. Všetko to, čo ten zákon rieši, pretože toto je zákon, ktorý je nový zákon, a ako pán poslanec Heger spomínal, tak ten túto jeden platí dodnes, je z roku 2008. A ten zákon, ktorý je z roku 2008, bol vytvorený v čase, keď tu bola úplne iná sociálna a ekonomická situácia. A ten zákon riešil úplne iné obdobie v rámci vývoja slovenskej ekonomiky a v rámci vývoja Slovenska ako takého. A keď mám byť úprimný, tak jediné hodnotné vystúpenie v rámci dnešnej rozpravy tu povedala pani predsedníčka výboru Kiššová, ohodnotím, keď nám stálo za to, a ostatné to boli také, také táraniny. Pán poslanec Heger, nehnevajte sa na mňa, také táraniny. A poviem, aj prečo si to myslím.
Ale najprv sa ešte vyjadrím k pánovi poslancovi Klusovi, pretože mal dve faktické poznámky. A viete, pán poslanec Klus, ja k vám mám veľkú úctu a vážim si vás aj ako osobu a vždy ste vecný a vždy ste taký pragmatický, ale viac vám svedčí, keď hovoríte k tomu, čomu rozumiete, a vyjadrujete sa k veciam, ktoré máte naštudované. Toto, žiaľ, nemáte naštudované, a preto ste aj tak reagovali na pána poslanca Hegera, lebo ja neviem, čo ste, lebo keď ste chceli kritizovať zákon, ktorý prinášam, tak ste sa presne netrafili, pretože ten zákon prináša niečo úplne iné, ako hovoril pán Heger. A on sa nevenoval vôbec tomuto zákonu, preto hovorím, že jeho vystúpenie nemalo z vecnej a z hodnotovej stránky žiadnu hodnotu, pretože nepriniesol nič. Ja vám len hovorím, že vy ste sa potom tak zabŕdli do toho zákona, len hovorím, len neviem, či viete, o čom ten zákon celkovo je. (Reakcia z pléna.) Tak keď neviete, tak si naštudujte, a keď viete, tak ste mimo.
No a teraz k tým konkrétnym veciam, ktoré, ktorým sa tento zákon venuje a ktoré by som snáď mohol spomenúť, aby som možno zodpovedal aj na veci, ktoré tu spomínala pani predsedníčka Kiššová a pán poslanec Heger a koniec koncov aj pán poslanec Pčolinský.
Investičné stimuly sú prostriedok, v rámci ktorých štát formuje svoju makroekonomickú politiku. A je to prostriedok, ktorým si formuje podnikateľské prostredie a ktorým pôsobí na firmy, ktoré, ktoré fungujú v rámci národného hospodárstva. A ekonomické alebo investičné stimuly, to nie je žiaden výmysel vlády Slovenskej republiky, to nie je ani výmysel nejakých krajín V4, to je normálne makroekonomický prostriedok, ktorý používajú v rámci Európskej únie všetky štáty. A keďže som chcel byť exaktný, dal som si vypracovať aj takú štatistiku Európskej komisie. A aby sme boli k číslam vecní, tak pomer, Európska komisia vykazuje štatistiku štátov Európskej únie v oblasti štátnej pomoci prostredníctvom pomeru vyjadreného v percentách udelenej štátnej pomoci k hrubému domácemu produktu. V sledovanej štatistike sú zahrnuté všetky štátne pomoci a všetky opatrenia na podporu priemyslu, služieb, ako aj poľnohospodárstva a rybolovu. Počkám, kým kolegovia dorozprávajú. A chcem povedať, že v rámci napríklad v roku 2016 členské štáty EÚ poskytli štátnu pomoc svojim podnikateľom v hodnote 105,9 mld. eur, čo je 0,71 % HDP EÚ. A ten pomer sa zvýšil v porovnaní s rokom 2015 o 0,03 percenta.
Slovenská republika v rámci krajín V4, ako aj ostatných krajín strednej a východnej Európy vykázala v roku 2016 najnižší podiel štátnej pomoci k HDP – 0,47 percenta. Pričom v medziročnom porovnaní taktiež evidujeme pokles o 0,07 percenta. Slovenská republika zaznamenáva dlhodobo najnižší podiel udelenej štátnej pomoci k HDP z krajín V4. A v prípade regionálnej pomoci, čo je súčasť štátnej pomoci, vykazovalo od roku 2011 do 2014 v porovnaní so štátmi V4 najnižšiu percentuálnu pomoc, regionálnu pomoc a v roku 2016 to bolo po Českej republike druhá najnižšia štátna pomoc.
Čiže čo chcem tým povedať? To, že Slovenská republika a štát poskytuje štátnu pomoc podnikateľským subjektom, to nie je preto, že tak robí jediná na svete alebo jediná v rámci Európy, je to normálne jeden konkurenčný zápas o podnikateľské prostredie a o podnikateľoch, ktorí investujú v danom regióne. A my sa kľudne môžme stavať k tomuto fenoménu, že ho budeme odmietať, ale v tom prípade si musíme byť vedomí, že sem žiaden podnikateľ alebo žiaden investor nepríde, pretože štáty, ktoré s nami susedia alebo aj nesusedia, ale patria do tzv. do krajín strednej východnej Európy, svoju investíciu jednoducho umiestnia inde, tam, kde im tie investičné stimuly dajú.
A pokiaľ pán Heger tu hovoril štatistiky od roku 2008, keď si to dobre pamätám, od tohto obdobia hovoril, a že sa poskytovali investičné stimuly do miest alebo do oblastí, kde bola podpriemerná miera nezamestnanosti, tak sa vás chcem, pán Heger, opýtať, kde v roku 2011 napríklad bola podpriemerná miera nezamestnanosti. Ja si dobre pamätám, keď sme v roku 2012 preberali vládu po vláde Ivety Radičovej, tak miera nezamestnanosti na Slovensku bola 14 %, priemerná miera nezamestnaností, a boli regióny, poviem, Rimavská Sobota, Kežmarok, Hnúšťa a podobne, kde bolo viac ako 30 % priemerná miera nezamestnanosti. A dnes vykazujeme štatistiku, kedy priemerná miera nezamestnanosti je pod 6 %, keď si správne pamätám posledné číslo, ktoré zverejňoval pán minister Richter, bolo 5,96, plus – mínus, a ten forecast, tá predpoveď je, že sa to bude ďalej znižovať.
Keby ste nežili v akváriu, ale žili v reálnom prostredí a niekedy vôbec rokovali s nejakým potenciálnym zahraničným investorom, čo sa vám asi doteraz nestalo, ale ja vám to nevyčítam, ja vám len hovorím, že taký je svet, tak príprava jednej zahraničnej investície trvá priemerne medzi 6 až 18 mesiacmi. To znamená, od prvého kontaktu s investorom až po reálnu dohodu nejakú, Memorandum of Understanding, alebo podpis investičnej zmluvy, to radovo trvá až 18 mesiacov, pri niektorých investoroch aj viac. To znamená, že vy kým začnete rokovať a uzavriete danú investíciu, prejde rok a pol a dovtedy sa môžu úplne zmeniť niektoré podmienky a častokrát sa stáva, že investor príde s nejakými svojimi predstavami, kde hovorí, že chcem takú a takú investičnú pomoc a vtedy umiestnim tú investíciu u vás, alebo ju pôjdem inde, keď mi takúto investičnú pomoc nie. A potom je na tých profesionálnych ľuďoch, ktorí pracujú v SARIO. Mimochodom, SARIO je vyhodnotená druhá najlepšia agentúra na lákanie zahraničných investorov v Európe. Nie našou vládou je vyhodnotená, ale renomovanými nadnárodnými poradenskými agentúrami, ako je PricewaterhouseCoopers alebo KP&J. Len aby sme vedeli, o aké profesionalite sa tu bavíme. A profesionáli zo SARIO potom rokujú podľa možnosti vlády a podľa možnosti regiónu s danými investormi, kde umiestnia tú investíciu, akým spôsobom tá investícia bude podporená a čo všetko vie pomôcť alebo nepomôcť štát pri danej investície.
A tak sa stane, že my tu sme konfrontovaní s rôznymi investíciami, ale keď si pozrieme tú štruktúru tých investícií, tak teraz sa chcem nepriamo dostať k tej vašej kritike podnikateľského prostredia. Päťdesiat percent všetkých investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko, sú nové investície a 50 % je rozširovanie existujúcich investícií. To znamená, v prípade, že by tu bolo také zlé podnikateľské prostredie, asi investori, ktorí tu investovali v minulosti, by už nanovo do tejto krajiny neinvestovali, ale určite by utekali kade ľahšie, keď hovoríte, že tu je také zlé podnikateľské prostredie. Zároveň vás chcem upozorniť na štúdiu, ktorú si dala, alebo prieskum, ktorý si dala robiť nemecká obchodná komora pôsobiaca na Slovensku, a spomedzi všetkých investorov, ktorí sú na Slovensku z Nemecka, mimochodom, Nemecko je najväčší investor na Slovensku, tak 80 % týchto podnikateľov, ktorí už investovali na Slovensku, hovoria, že by na Slovensku investíciu zopakovali a keď budú mať možnosť, tak svoju investíciu rozšíria. To sú fakty, to nie sú domnienky a to nie sú ani pocity.
Zároveň chcem povedať, že každá investičná pomoc môže byť poskytovaná v troch rôznych formách. Jedna forma je, že poskytnete investorovi priame peňažné prostriedky na nákup hmotného alebo nehmotného investičného majetku, to sú tzv. priame peňažné dotácie. Potom je forma investičnej pomoci, ktorá hovorí o tom, že mu poskytnete peňažné prostriedky na vytvorenie nového pracovného miesta. Alebo potom je tretia forma, nepriama forma, a to je poskytnutie daňovej úľavy.
Chcem povedať, že historicky od roku 2013 napríklad Slovensko poskytlo investičné stimuly na nové pracovné miesto, alebo nové pracovné miesto stalo Slovensko 29-tisíc eur priemerne, Českú republiku 53-tisíc eur. Len tak pre porovnanie, aby sme vedeli, kde sa pohybujú štáty, s ktorými súperíme. A priemerne sme poskytli pomoc vo výške 20 % z investícií, v Čechách až 27 % z investícií.
A vy ste tu mňa kritizovali za to, že sme poskytli investičné stimuly, napríklad v poslednom období firmám, ktoré sú na západnom Slovensku, ale nepovedali ste aj "d", že tie investičné stimuly sú poskytnuté v tej tretej forme, to znamená, nie peňažnej, vo forme daňového stimulu. A tvrdiť, že sme to mohli využiť na niečo iné, je absurdné, pán poslanec Heger, pretože v prípade (reakcia z pléna), tak si urobte prepis, či ste to nepovedali, pretože v prípade, že tá firma neinvestuje, tak tu žiadna investícia nie je a nemá si z čoho čerpať ten daňový stimul. Čiže logika hovorí, keď zainvestuje, potom môže vytvoriť zisk a potom si môže uplatniť daňový stimul. Pokiaľ neinvestuje, nemá si z čoho uplatniť ten daňový stimul a tým pádom ani nie sú ani pracovné miesta, možno v tomto prípade nejde o pracovné miesta, v tomto prípade možno dvakrát alebo v troch prípadoch išlo o rozširovanie výroby a rozširovanie výroby, znamená budúcnosť, to znamená, udržateľnosť daného stavu. Pretože napríklad pani poslankyňa Kiššová sa mi zdá, hovorila o firme, alebo teraz neviem, nechcem vás brať za slovo, jeden z vás hovoril o investícii, ktorá bola urobená v Leviciach, to je myslím, že firma ZF, ktorá už dnes zamestnáva 4 200 ľudí a bude zamestnávať viac a ktorá je vážnym subdodávateľom pre automobilový priemysel. A v prípade, že sa firma, ktorá má inak pobočky aj v Čechách, aj v Maďarsku, rozhodne, že tú ďalšiu investíciu tu neurobí, ale urobí ju v Maďarsku, tak je predpoklad, že udržateľnosť tohto projektu je už o niekoľko rokov a možno, že za 5 – 6 rokov povie, keby sme jej nepodporili túto investíciu, že celú tú svoju výrobu sťahuje do Maďarska alebo do Čiech, lebo jej tam dávajú lepšie podmienky, a tým pádom budeme mať ďalších 4 200 ľudí na dlažbe, pretože sme nezabezpečili udržateľnosť, hoci v tomto prípade sme ju zabezpečili len podporou, teda podporou tohto projektu vo forme daňových úľav. To znamená, žiadne priame peniaze, až keď investuje, až keď vytvorí zisk, až potom si môže uplatniť tieto daňové úľavy.
Ja si myslím, že keď si vás zoberiem niekoľko rokov naspäť, pani poslankyňa Kiššová, tak vy ste presne hovorili o tom, že poďme radšej do tejto formy, nie priamy keš, ale poďme radšej do formy daňových úľav. A teraz, keď sme to začali aplikovať, tak teraz nás kritizujete, že ani takéto, ale že žiadne. Tak neviem celkom presne. A chcem sa vrátiť možno do roku 2010 – 2012, keď ste boli vo vláde a mali ste ministra hospodárstva, tak som nemal pocit, že tá zásadná doktrína strany SaS bola nedávať na investičné stimuly, pretože vtedy ste investičné stimuly rozdávali. Tak teraz necítite nejakú schizofréniu alebo niečo podobné? Lebo mám ten pocit z toho, čo ste hovorili a z toho, čo ste konali, keď ste boli vo vláde, ale ja sa vôbec nechcem vracať sedem rokov alebo šesť rokov dozadu, len chcem apelovať, že keď máte doktrínu a keď ste liberáli a keď máte axiómy, tak sa ich držte. A keď nie, tak podľa toho, ako vám to vyhovuje, ich používate.
Zároveň chcem povedať, že pán Pčolinský, škoda, že tu nie je, hovoril o Srboch v Seredi. Tak chcem povedať, že máme tu už aj situácie, kedy prichádzajú renomovaní investori, aj vďaka tomu podnikateľskému prostrediu, pán Heger, ktoré kritizujete, ktorí prichádzajú na Slovensko bez akejkoľvek investičnej pomoci. A spomeniem napríklad ten prípad Sereď, o ktorom hovoril pán Pčolinský, kde firma Amazon bez akejkoľvek investičnej pomoci zo štátu otvorila svoju jednu z troch najväčších prevádzok na svete, kde to nie je predajný sklad, ale je to sklad, ktorý rieši reklamácie, a má ich len tri na svete a táto firma vytvorí 2 500 pracovných miest bez toho, aby jej štát nejako pomohol a pravdepodobne kvôli tomu sa tam stavajú tie ubytovne. A chcem vás upozorniť, ďalší príklad, firma Volkswagen v Bratislave už nemôže od roku 2009 čerpať investičnú pomoc zo štátu, pretože sa nachádza v regióne Bratislava a za ten čas investovala 1,8 mld. eur do prevádzok v Bratislave. A poviem vám pravdu, keby prišla piata automobilka na Slovensko a povedala, že umiestni svoju investíciu na východe Slovenska, znova ju podporím. Pretože aj tento zákon hovorí o tom, že ideme rozlišovať typy investícií, formy investícií a budeme sa aj štrukturálne pozerať inak na podporu investícií v rámci zón Slovenska. A bola to práve naša vláda, ktorá, myslím, že pred dvoma rokmi zaviedla inštitút najmenej rozvinutého okresu, kde sme úplne inak postavili architektúru podpory najmenej rozvinutých okresov a podpory týchto okresov. A dobre viete, keď sa týmto zaoberáte a keďže ste aj tieňový minister aj financií, aj hospodárstva zo strany OĽANO, tak asi viete, že tá architektúra teraz hovorí o tom, že čím viac idete na východ a čím viac idete investovať, resp. čím viac idete na východ, tým máte menšiu nutnosť výšky kapitálu ku tomu, aby ste mohli získať štátnu pomoc, a na západe chceme podporovať už len tie investície, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Vy ste si všimli tú investíciu v Trnave, žiaľ, kolega Pčolinský si ju nevšimol. Mrzí ma to, že nevidel charakter a štruktúru tej investície, ktorá išla do Trnavy. Áno, presne to sú tie investície, ktoré budeme naďalej podporovať aj na západnom Slovensku, pretože tam sa chceme dostať.
A treba zároveň povedať, že automobilový priemysel na Slovensku tvorí 44 % priemyslu. A na štyri automobilky je tu 330 ďalších subdodávateľov, ktorí ich dotujú. A tá filozofia, teraz sa vrátim ku vám, pani poslankyňa Kiššová, je presne o tom, že my nepodporujeme 30 malých, pretože tá štátna pomoc by bola strašne rozkúskovaná, my podporíme jedného veľkého a ten ťahá so sebou celé malé a stredné podnikanie ďalej, pretože im vytvára podnikateľské prostredie na to. To znamená, keď my podporíme jednu automobilku, dávame zároveň prácu ďalším 330 subdodávateľom, ktorí v automobilovom priemysle pracujú, a či sú to výrobcovia sedadiel, káblov, prístrojových dosiek, zámkov do áut, lakýrnikov a všetky tieto profesie, to automobilový priemysel už nie je len o nejakej montáži nejakých plechov, to je už vysoko sofistikovaná práca. A čím to ide ďalej a čím budeme viac podporovať tento priemysel vo forme, že budú investovať do vyššej pridanej hodnoty, do priemyslu štyri nula, do inovácií a technológií, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že tu tie fabriky ostanú. To nie je o tom, že my teraz sa silou-mocou držíme automobilového priemyslu.
A je veľmi nekorektné, že ste spomenuli tie investície na západnom Slovensku, pretože vy viete, že v rámci tých investícií na západnom Slovensku sa jednalo len o dve firmy. A to bola PSA Peugeot Citroen a potom jedna firma v Trenčíne, ktorá bola investíciou do technologického centra. Ja rozumiem, že ste si dali od INESS-u, od nezávislej agentúry dnes vydať nejakú štatistiku investícií za rok 2017, nevadí mi to, vôbec mi to nevadí, že taká náhoda, že zrovna dnes sa prejednáva zákon. Veľmi rád si to pôjdem aj s pánmi z INESS-u vydiskutovať, vôbec mi to nevadí a myslím si, že vecne sú úplne mimo, ale nevadí. A chcem vám povedať, že PSA Peugeot Citroen je firma, ktorá sa rozhodovala o investícii, či ju urobí na Slovensku, alebo doma v Paríži. A prišla za nami a povedala, buď nám dáte investičný stimul vo forme daňovej úľavy, znova pripomínam, nie priame peniaze, vo forme daňovej úľavy a umiestnime nový závod alebo novú časť závodu na Slovensku v Trnave a tým pádom zabezpečíme ďalších sedem – osem rokov výroby tuná v Trnave, alebo nedáte, a naši odborári nás tlačia, aby sme tú investíciu umiestnili v Paríži. My sme boli pred veľmi jednoduchou otázkou a veľmi jednoducho sme ju aj zodpovedali, dáme. A hovorím vám, že v prípade, že sem príde piata automobilka na východ Slovenska, aj ju podporím.
Takže, ešte pán Heger, vám poviem pár viet. Hovorili ste tu o najmenej rozvinutých okresoch, o využívaní peňazí zo štrukturálnych fondov. Chcem vás len upozorniť, možno ste si v tej svojej zaneprázdnenosti nestihli všimnúť, že napríklad ministerstvo hospodárstva vypísalo do najmenej rozvinutých okresov špeciálnu výzvu na nákup technológií pre malých a stredných podnikateľov, presne špeciálne pre týchto 15 okresov. Zároveň vám chcem povedať, že ten počet tých najmenej rozvinutých okresov nestúpa preto, že sa zväčšuje tá ich chudoba, ale preto, že sme znížili tú stupnicu alebo ten koeficient, preto sa rozšíril. Ale tu ste hovorili niečo iné, tak teraz darmo, že prikyvujete, ale hovorili ste niečo iné, pozrite si prepis.
Takže pokiaľ som tomu správne porozumel, kolegovia poslanci, tak vítate tento zákon, pretože k vecnej podstate tohto zákona som nepočul jednu pripomienku. Práveže vo vašich vyjadreniach som chápal, že to, čo sme doteraz tie pravidlá, ktoré doteraz fungovali, nie sú až také dobré, nie sú, vznikali v roku 2008 a my ich prispôsobujeme na rok 2018 a ďalej. A tam kde chceme dostať Slovensko, nie pre mňa, nie pre vás, pre tých ľudí, ktorí tu žijú a ktorí tu skúšajú podnikať. Takže ja verím, že tento zákon podporíte a teším sa na jeho využívanie v praxi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2018 15:05 - 15:07 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákona predkladám s cieľom nastaviť nové pravidlá v oblasti poskytovania investičnej pomoci v nadväznosti na európsku legislatívu upravujúcu poskytovanie štátnej pomoci, ako aj na potreby v usmerňovaní investícií do menej rozvinutých regiónov Slovenskej republiky s prihliadnutím sa na meniace potreby investorov.
Nová právna úprava bude zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby nových pracovných miest v priemyselnej výrobe, počiatočný stav pracovných miest však musí byť zachovaný. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste. Investori si po novom budú môcť do oprávnených nákladov zahrnúť aj náklady na prenájom nehnuteľnosti, čo môže uľahčiť snahu o alokovanie investorov do priemyselných parkov.
Návrh zákona ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1.2.2018 14:32 - 14:32 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ja si nepamätám, že by v tejto veci bola otvorená otázka, že by sa menil kvôli účasti na voľbách do Európskeho parlamentu volebný zákon alebo niečo podobné. Je to možno aj na otvorenie tejto diskusie aj tu na pôde parlamentu, koniec koncov zákony sa prijímajú tuná v Národnej rade. Takže ja si myslím, že máte priestor vyvolať svoju politickú a poslaneckú aktivitu a iniciatívu a iniciovať taký zákon. A potom možno v diskusii či už s ministrom zahraničných vecí alebo ministrom vnútra, ktorý má v gescii volebný zákon, by sme to mohli dopracovať ďalej.
Ďakujem.
Skryt prepis