Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

8. 12. 2017 o 10:08 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 10:08 - 10:10 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny námet plne pokrývajúci oblasť poskytovania informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Vládny návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535, ktorou sa stavuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Cieľom predloženia vládneho návrhu zákona je sprehľadnenie celého postupu vnútro komunitárneho pripomienkového konania prostredníctvom definovania pojmov, práv a povinností úradu a zodpovedného orgánu pri vnútro komunitárnom pripomienkovom konaní návrhu technického predpisu. V ďalších častiach návrhu zákona sú upravené práva a povinností Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a zodpovedného orgánu pri výmene informácií podľa ďalších európskych predpisov a pri oznamovaní návrhu technického predpisu na medzinárodnej úrovni. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. ... rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyva na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 10:08 - 10:10 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny námet plne pokrývajúci oblasť poskytovania informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Vládny návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535, ktorou sa stavuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Cieľom predloženia vládneho návrhu zákona je sprehľadnenie celého postupu vnútro komunitárneho pripomienkového konania prostredníctvom definovania pojmov, práv a povinností úradu a zodpovedného orgánu pri vnútro komunitárnom pripomienkovom konaní návrhu technického predpisu. V ďalších častiach návrhu zákona sú upravené práva a povinností Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a zodpovedného orgánu pri výmene informácií podľa ďalších európskych predpisov a pri oznamovaní návrhu technického predpisu na medzinárodnej úrovni. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. ... rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyva na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 10:03 - 10:05 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie, vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Predmetom vládneho návrhu zákona je úprava základných pojmov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii, práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu, hlavných princípov a postupu pri tvorbe slovenských technických noriem, zapojenia zainteresovaných strán prostredníctvom technických komisií do tvorby slovenských technických noriem, nákladov na tvorbu slovenských technických noriem, poskytovania technických noriem, ochrany technických noriem a s tým súvisiaci dohľad nad dodržiavaním zákona a ukladanie pokút. Vo vládnom návrhu zákona sa ďalej ustanovujú požiadavky, ktoré musí zabezpečiť slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je Úrad pre normalizáciu a metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo v texte právneho predpisu. Táto možnosť je však podmienená včasným oznámením takéhoto zámeru slovenskému národnému normalizačnému orgánu a uhradením resp. refundáciou nákladov súvisiacich so spracovaním a poskytovaním slovenských technických noriem slovenskému národnému normalizačnému orgánu. Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu vyplýva pre úrad ako slovenský národná normalizačný orgán z povinnosti člena Európskych normalizačných organizácií. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Chcem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pán predsedajúci skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 9:58 - 10:00 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je vytvoriť rámcový zákon pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu, ktorého obsahom budú základné princípy nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, na základe ktorých dôjde k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie, pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a postupu orgánov dohľadu. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovanie zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom vládneho návrhu zákona je úprava povinnosti jednotlivých hospodárskych subjektov v tejto oblasti, precizovanie procesných ustanovení týkajúcich sa autorizácie orgánov posudzovania zhody a procesných ustanovení upravujúcich notifikáciu autorizovaných osôb voči Európskej komisii, členským štátom Európskej únie a štátom, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore. Vládny návrh zákona ďalej spresňuje výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností výrobcu, splnomocneného zástupcu výrobcu, dovozcu a distribútora a ustanovuje sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona a technického predpisu z oblasti posudzovania zhody. Vládny návrh zákona precizuje činnosti orgánov dohľadu a výkonu dohľadu. Pardon. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 9:54 - 9:56 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám s cieľom nastaviť nové pravidlá v oblasti poskytovania investičnej pomoci v nadväznosti na európsku legislatívu upravujúcu poskytovanie štátnej pomoci, ako aj na potreby usmerňovania investícií do menej rozvinutých regiónov Slovenska...
===== Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám s cieľom nastaviť nové pravidlá v oblasti poskytovania investičnej pomoci v nadväznosti na európsku legislatívu upravujúcu poskytovania štátnej pomoci ako aj na potreby usmerňovania investícií do menej rozvinutých regiónov Slovenskej republiky s prihliadnutím na meniace sa potreby investorov. Nová právna úprava bude zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činnosti s vysokou pridanou hodnotou. K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. Počiatočný stav pracovných miest však musí byť zachovaný. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste. Investori si budú môcť po novom do oprávnených nákladov zahrnúť aj náklady na prenájom nehnuteľností, čo môže uľahčiť snahu o lokovanie investorov do priemyselných parkov. Návrh zákona ďalej prináša hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia. Návrh zákona je v súlade s Ústavou, s ústavnými zákonmi, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu, ďakujem pekne, pán predsedajúci skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 9:54 - 9:56 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám s cieľom nastaviť nové pravidlá v oblasti poskytovania investičnej pomoci v nadväznosti na európsku legislatívu upravujúcu poskytovanie štátnej pomoci, ako aj na potreby usmerňovania investícií do menej rozvinutých regiónov Slovenska...
===== Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám s cieľom nastaviť nové pravidlá v oblasti poskytovania investičnej pomoci v nadväznosti na európsku legislatívu upravujúcu poskytovania štátnej pomoci ako aj na potreby usmerňovania investícií do menej rozvinutých regiónov Slovenskej republiky s prihliadnutím na meniace sa potreby investorov. Nová právna úprava bude zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činnosti s vysokou pridanou hodnotou. K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. Počiatočný stav pracovných miest však musí byť zachovaný. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste. Investori si budú môcť po novom do oprávnených nákladov zahrnúť aj náklady na prenájom nehnuteľností, čo môže uľahčiť snahu o lokovanie investorov do priemyselných parkov. Návrh zákona ďalej prináša hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia. Návrh zákona je v súlade s Ústavou, s ústavnými zákonmi, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu, ďakujem pekne, pán predsedajúci skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8. 12. 2017 9:50 - 9:51 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dobré ráno vám prajem všetkým. Chcem sa ospravedlniť za chvíľku meškania. Neočakával som, že tá rozprava predchádzajúca bude taká dynamická. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2013 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám s cieľom maximalizovať využitie finančných prostriedkov z úhrad prijatých podľa § 14 ods. 1 písm. a) biocídneho zákona v súlade so zásadami stanovenými v článku 80 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EU č. 528 z 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkoch na trh a ich používaní. Návrhom zákona sa precizuje právna úprava výberu ročných platieb za sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trhu v Slovenskej republike a upravuje sa možnosť platenia ročných platieb v dodatočnej lehote avšak s podmienkou dvojnásobnej sadzby ročnej platby. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na štátny rozpočet, teda na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá žiadne sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 10. 2017 16:12 - 16:37 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám všetkým dobrý deň a ďakujem aj za možnosť vystúpiť. A je to také symbolické. Symbolické vo vzťahu k tomu, že budúci týždeň 24. októbra si pripomenieme 25. výročie spustenia Vodného diela Gabčíkovo. A je to také symbolické, pretože aj tuná v tejto sále na strane opozície sú také dve skupiny ľudí.
Jedna skupina ľudí toto vodné dielo nikdy nechcela, však pani Zimenová, a dodnes tvrdia, že to je zlé, a vtedy tvrdili, že to bude jedna bohapustá ekologická katastrofa, že tu budeme v Bratislave mať počasie ako v Londýne, samá hmla, že zahynie veľké množstvo zvierat a vtákov a že vlastne nič sa tým dielom nevyrieši, len to bude ekologická katastrofa. A dnes zisťujeme, že vodné dielo funguje, vodná elektráreň vyrába elektrinu, že tu vznikajú nové druhy vtákov, resp. prichádzajú tu nové druhy vtákov a zvierat, že dokonca tam ideme vyhlasovať nový národný park.
Potom je to druhá skupina poslancov, ktorí si mysleli, že Vodná elektráreň v Gabčíkove by nemala patriť Slovensku, že vodná elektráreň, ktorá je súčasťou vodného diela, by mala patriť zahraničnému privatizérovi. A tu sa tak dostávam do roku 2005, do roku 2006 a viem, že to v opozícii neradi počúvate, a hovorím o nevýhodnej privatizácii Dzurindovej vlády, počas ktorej spoločnosť Enel získala Slovenské elektrárne a popritom ako bonus alebo, keď chcete, ako dar, to je asi presnejšie slovo, získala aj Vodnú elektráreň v Gabčíkove. Vodnú elektráreň, pán Galek, ktorá vyrába nie 50, 10 % elektriny na Slovensku, 10 %, a je to zelená energia. A myslím si, že je dobré, že ju Slovensko získalo naspäť.
A treba povedať, že tento Enel, ktorý to privatizoval v roku 2006, mal takého, alebo vláda vtedy mala takého privatizačného poradcu, nebudem hovoriť meno, ktorý v tom čase získal za to poradenstvo, že poradil, aby sa Vodná elektráreň Gabčíkova stala súčasťou privatizácie, zobral za toto poradenstvo 550 mil. korún; 550 mil. korún na dnešné peniaze je 18,5 mil. eur. Nepamätám si ani tých, ktorí tu vtedy sedeli alebo sa pohybovali možno v politike na regionálnej úrovni alebo na komunálnej úrovni, že by jedno slovo povedali. A nepamätám si napríklad ani pri privatizácii SPP, kedy privatizoval SPP jeden uchádzač a zaplatili sme za poradenské služby 35 mil. dolárov, žeby tu bolo jedno slovo o tom, že je to nehorázna odmena alebo že je to kriminálne, alebo niečo podobné.
Bola to naša vláda, ktorá v roku 2015 sa rozhodla, že napraví nehoráznosť a neprávosť, ktorá sa stala v Slovenskej republike, a vráti Vodnú elektráreň v Gabčíkove naspäť a prevezme kontrolu nad touto vodnou elektrárňou. Ak by ste čakali, že opozícia toto podporí alebo že sa postaví za vládu, tak by ste čakali márne. Ako prvá nasledovala kritika nášho rozhodnutia a boli také hlášky typu, že Fico robí najdrahšiu volebnú kampaň, že faktúra na 588 mil. je už vystavená. A dnes čítam dôvodovú správu na túto schôdzu a priznám sa, že som si jednu pasáž musel prečítať viackrát. Navrhovatelia tvrdia, že "vláda už podľa právnej analýzy v roku 2006 vedela, že je veľká šanca spor vyhrať". A v roku 2015 opozícia tvrdí, že "Slovensko spor prehrá," a citujem, "faktúra je už vystavená". A potom znovu v roku 2017 hovorí, že to bol jasný spor, že to bol jednoduchý spor, že ktorý trval tri mesiace.
Chcel by som požiadať opozíciu, aby si v tom urobila jasno, čo bolo v roku 2006, čo bolo v roku 2015 a čo je dnes.
A ak dovolíte, mám tu aj citát jedného predstaviteľa opozície spred dvoch rokov z apríla a dobre počúvajte, prosím, budem citovať: "Sme nútení, bohužiaľ, konštatovať, že Robert Fico nás ťahá opäť do jedného veľkého dobrodružstva, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou bude stáť slovenských daňovníkov stovky miliónov eur. Ide o kauzu Gabčíkovo, kde sa premiér silou-mocou snaží zmocniť tejto Vodnej elektrárne, a to v rozpore s platnými zmluvami. Už prišiel aj prvý účet za takýto nešťastný postup, a to faktúra vo výške 588 mil. eur."
Na tomto je veľmi dobre vidieť dvojtvárnosť opozície. Vtedy opozícia tvrdila, že spor prehráme a dnes v dôvodovej správe čítame, že vlastne to bolo všetko jasné a od začiatku vedeli, že ten spor vyhráme. Aj poslanec Galek, ktorý tu už tak vehementne vystupoval za klub SaS, mal iný názor v roku 2015 a iný názor v roku 2017.
A keď som počúval ten váš prejav, pán poslanec Galek, tak sa mi zdalo, že tu obhajujete nie záujmy Slovenskej republiky. Rozmýšľam, že či to nebude náhodou preto, že ste boli zamestnancom firmy Enel. (Potlesk.) A zaujímavé je, že zo všetkých oficiálnych životopisov ste si túto, tento fakt stiahli, že ste boli zamestnancom firmy Enel v roku 2008. Tak teda sa pýtam, že koho záujmy tu hájite. (Reakcia z pléna.) Ale, pán poslanec Galek... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, budete mať možnosť sa vyjadriť vo faktickej poznámke.
Nech sa páči, pán minister.

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Takže spor na viedenskom arbitrážnom súde sme vyhrali aj napriek tomu, že opozícia ho považovala za vopred prehratý a hodila uterák do ringu. Ja rozumiem, že toto víťazstvo, opozícia nie je rada tomuto víťazstvu, ani ju to nepotešilo, pretože čím horšie pre krajinu, tým lepšie pre opozíciu.
Víťazstvo na súde vo Viedni, hovorím na súde vo Viedni, bola to viedenská arbitráž, zachránilo Slovensku 706 mil. eur. Sú tam ešte aj ďalšie efekty a nepriame efekty, čo sa týka víťazstva a súm. Enel mal prevádzkovať túto darovanú elektráreň 30 rokov, prevádzkoval ju 9 rokov a my sa súdime o ušlý zisk z tohto 9-ročného prevádzkovania v objeme asi 470 mil. eur. A zároveň okrem tých ďalších 21 rokov, teda okrem tých deviatich rokov mal prevádzkovať tú elektráreň ďalších 21 rokov a už ju bude prevádzkovať Slovenská republika, Vodohospodárska výstavba, a všetky zisky, tak ako to povedal pán Kollár, už pôjdu Slovenskej republike, teda štátu, teda všetkým občanom Slovenska.
Viem, že kolegovia v opozícii by radšej počuli, že strohé Slovensko stratí viac ako miliardu. Ale realita je opačná. A škoda, že tu nie je pán poslanec Grendel, keď hovorí, že ja tu hádžem sumy a podľa toho sa vypočítavajú potom odmeny pre advokátov. Mal by sa poradiť so svojím kolegom a priateľom, ktorý sa vyzná v práve a je zástupcom viacerých ľudí, ako sa vypočítavajú a podľa čoho sa vypočítavajú tie odmeny pre právnikov.
A teraz, ak dovolíte, k samotnej výške odmeny. Suma 64 mil. alebo 77 mil., tieto sumy som vždy považoval za neprimerané a nehorázne. Nikdy by som nesúhlasil s vyplatením takejto sumy. A keď tu pán podpredseda Pellegrini hovoril, že žiaden minister by takúto sumu nepodpísal, tak ja verím, že v radoch opozície sa nachádzajú ešte aj ľudia, ktorí majú aspoň minimálne ekonomické vzdelanie a vedia, ako chod štátu funguje, tak viete, že na takúto sumu by muselo byť urobené rozpočtové opatrenie. To sa nedá potajme urobiť. To sa normálne tým musí zaoberať vláda, niekedy až parlament, kedy sa mení rozpočet, pretože rozpočet je zákon.
A zároveň chcem povedať, že v roku 2015, a ja rozumiem, pani Remišová, že vy sa to snažíte nalinkovať na ministerstvo hospodárstva, ale v roku 2015 MH Manažment ani neexistoval, tak ako neexistovalo v roku 2006 vaše hnutie OĽANO, ale existoval Fond národného majetku, ktorý bol samostatná právnická osoba nepodliehajúca pod žiadne ministerstvo. To verejné obstarávanie robil Fond národného majetku v roku 2014, keď ešte ani tento spor nebol na stole. A MH Manažment len bol premenovaný a potom podriadený ministerstvu hospodárstva a tieto zmluvy zdedil.
Ja ihneď, ako som sa dozvedel o tejto veci, o tomto spore a o tejto odmene, som konal okamžite. A v prvej reakcii som dal jasne najavo a vyzval som spoločnosť MH Manažment, ktorá patrí pod ministra hospodárstva, aby viedla rokovania a aby bola suma zásadne znížená. Ani s týmto výsledkom nie som spokojný, pretože, ako som povedal, za tú primeranú sumu by som považoval niekde sumu na úrovni zákonom stanovenej tarify, čo by predstavovalo niekde medzi jedným až dvoma percentami. Pani Remišová, nikdy som nehovoril o sume 14 mil. Nesnažte sa tu dať do vedomia, že ja som hovoril niekde o sume 14 mil. Ja som hovoril o zákonne stanovenej tarife, to je veľký rozdiel.
Chcem ešte upozorniť na to, že konečná suma, ktorú bude musieť štát zaplatiť, bude odvodená od toho, koľko prisúdi arbitrážny súd vo Viedni štátu ako súdne trovy. A tieto peniaze bude musieť zaplatiť spoločnosť Enel ako porazený v tomto, alebo Slovenské elektrárne ako porazený v tomto súdnom spore, čiže nebude to platiť Slovenská republika.
Čo sa týka ďalšieho vyvodzovania zodpovednosti, vy mi vyčítate, že som nekonal dostatočne rýchlo, že som dva týždne čakal a že v zásade som konal až na základe tlaku opozície. Viete, milá opozícia, ja na rozdiel od vás mám aj nejakú zodpovednosť a ja konám na základe faktov. A vy dobre viete, že hneď, ako som sa dozvedel o odmene, som do spoločnosti MH Manažment poslal ministerskú kontrolu, ktorá mala preveriť okolnosti aj tohto vyplácania tejto odmeny, a hneď, ako prišli výsledky, som konal. A jasne som konštatoval, že konanie predstaviteľov spoločnosti MH Manažment nebolo profesionálne a spôsobilo, že tu riešime veci typu advokátska odmena, a nie o to, nehovoríme o tom, že Slovensko má naspäť Gabčíkovo.
Zároveň som povedal, a v tom sa vôbec nebránim, že chýbal objektívny mechanizmus zadávania zákaziek na základe zmlúv o právne služby. Inými slovami, vysúťažené spoločnosti mali ešte medzi sebou o jednotlivé prípady bojovať a ponúknuť najlepšiu cenu. A tieto chyby, ktoré som našiel, som považoval za natoľko závažné, že som konal a vyvodil som personálne opatrenia, odvolal som Dozornú radu a následne bolo odvolané aj celé predstavenstvo spoločnosti MH Manažment. Dnes tam už sú úplne iní ľudia.
Chcem sa ešte dotknúť dvoch okruhov. Ako isto viete, ja som poslal aj a obrátil som sa aj listom na Advokátsku komoru Slovenska a požiadal som ju o názor, aká odmena by bola spravodlivá a akým spôsobom sa takéto veci na Slovenku riešia. A my stále aj v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti pracujeme s tézou, že účinnosť a platnosť zmluvného vzťahu medzi štátom a dodávateľom právnych služieb je podmienená zverejnením celého zmluvného vzťahu zákonom stanoveným spôsobom. My skúmame, či predmetná zmluva bola riadne zverejnená so všetkými prílohami s ňou súvisiacimi. A čakáme na výsledok týchto právnych analýz a podľa jej výsledkov budeme konať.
Ale dnes som sa tu stretol s ďalším fenoménom, a síce, že zbor právnikov na ministerstve spravodlivosti aj zbor právnikov, ktorí pracujú v súkromnej sfére, potrebujú niekoľko dní na to, aby mi vedeli dať relevantný právny názor. Ale insitný právnik pani Remišová už dnes viem, ako to bude. Ja, nič v zlom, ja nemám právne vzdelanie, ja neviem, pani Remišová, ja som počul, že vy ste vyštudovaná herečka, tak ja si nie som istý, že vy máte právne vzdelanie, a ja si nedovolím spochybňovať to, čo naznačujú viaceré renovované právnické kancelárie aj ministerstvo spravodlivosti, že môžme pracovať s tým a s tým názorom, že by tá zmluva mohla byť neplatná a potom by sa tá odmena stanovovala podľa platného zákona, ktorý, mimochodom, platí od roku 2005. Pokiaľ sa dobre pamätám, v roku 2005 to, keď sa tvoril tento zákon alebo táto vyhláška, ktorá stanovuje odmeny právnych zastupovaní a náležitosti pre advokátov, vtedy bol ministrom spravodlivosti váš kolega pán Daniel Lipšic, ktorý už tu nie je a možnože by nám k tomu dal aj nejaký odpočet. Takže dodnes sa riadime touto vyhláškou a my sme sa aj s pani ministerkou na túto tému rozprávali a určite vám vo svojom vystúpení k tomu povie viac.
A napokon sa dotknem aj poslednej témy, a to je stanovovanie stropu pre advokátske odmeny pre zastupovanie štátu. Ja si myslím, že pani ministerka príde s veľmi konštruktívnym názorom, ale ja by som sa chcel dotknúť jednej veci, kedy už sa tu používajú rôzne príklady zo sveta, koľko zarobil, kedy ako zarobila aká advokátska kancelária na akom spore. Ja si myslím, že toto nie je správny smer diskusie, pretože ja som si pozeral rôzne typy sporov a zistil som, že napríklad Bulharsko za spor za 122 mil. zaplatilo viac ako 11 %, podobne, ako bola tá zmluva pánovi Bžánovi, 13 mil. svojim advokátom. Rumunsko za spor za 82 mil. zaplatilo odmenu 18 mil. Venezuela za spor 760 mil. zaplatila 20 mil. dolárov. Takže... (Reakcie z pléna.)
Takže treba si povedať možno ešte v tejto veci a v tejto súvislosti, kto je kto. Lebo my sme tu už boli obžalovaní ako vládna koalícia, ako ministri, ako MH Manažment, ako ministerstvo hospodárstva, ako Ficova vláda, tak treba si povedať, že kto je druhá strana.
Pán Galek, už som hovoril o ňom, je bývalý zamestnanec firmy Enel.
Často sa v novinách, aj vy, kolegovia z opozície, často citujete právnu kanceláriu Allen & Overy. Firma Allen & Overy je medzinárodná právnická kancelária, ktorá zastupovala Slovenské elektrárne v spore vo Viedni a tento spor prehrala a teraz ju citujeme pri odmenách, ktoré by mali byť prisúdené právnikovi v rámci sporu a v rámci toho, koho, keďže zastupoval štát. Allen & Overy je kancelária, ktorá má 2 600 právnikov a pôsobí vo viac ako 50 krajinách sveta a prehrala spor s pánom Bžánom.
Zároveň sa tu cituje aj pán Kubina. Určite veľmi kvalifikovaný právnik, treba ale povedať, že pán Kubina pracoval niekoľko rokov pre spoločnosť Allen & Overy. A keď už ide o túto spoločnosť Allen & Overy, chcem len povedať, že napríklad v spore, ktorý viedla Deutsche Bank proti nejakej krajine v spore za 60 mil. dolárov, si presne táto právnická kancelária, ktorá hovorí, že by to mali byť nízke sadzby, že by to malo sa pohybovať v desiatkach, možno stovkách tisíc dolárov, tak za tento spor si vyžiadala, v 60-miliónovom v spore si vyžiadala odmenu 7,9 mil. eur, čo je 13,3 %. A v spore v Slovinsku za 30-miliónový spor si vyžiadala 8 mil. eur. To je viac ako 20 %. Len aby sme vedeli, kto je kto.
Potom tu ešte máme stranu OĽANO, ktorá tu robí cirkus, tak sa poďme pozrieť, že kto to vlastne je a čo hovorí táto strana. Rozmýšľal som nad tým, ako by som nazval vašu stranu. Ja viem, že máte názov OĽANO, neviem, či to je hnutie, či to je strana, ale je to taký fejk. Keď náhodou neviete, pani kolegyňa Remišová, čo je to fejk, tak je to niečo falošné. Je to nejaká napodobenina, je to nejaká imitácia. A vy tu imitujete to, že ste politická strana alebo politické hnutie, a fungujete asi 7 rokov, máte štyroch členov. A tohto roku sme sa dozvedeli, že už nie štyroch, ale už o 9 viac, už majú 13 členov a ročne berú niekoľko miliónov eur za voľby od štátu. A zároveň som rozmýšľal nad tým, že kde títo štyria členovia tak asi fungujú. Pretože strana, ktorá má ročné príjmy viac ako 2 mil. eur, robí tlačovky stále v parlamente, však to je fajn. A viete prečo? Lebo oni nemajú ani sídlo. Pretože táto strana ma sídlo v tlačiarni na Študentskej 2... (Reakcie z pléna.) ... na Študentskej 2 v Trnave. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, nevykrikujte.

Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Ja hovorím o tom, kto čo hovoria, aby sme sa pozreli, kto čo hovorí a kto tu aký cirkus robí a prečo ho robí.
A potom tu máme, samozrejme, rôzne účtovníctva na povale, znova fejk, máme tu fejkové Biele vrany.
Viete, čo sa stalo? Pred dvoma týždňami nám tuná kolegovia oznámili z opozície, že oni idú robiť jeden strašný míting. Jeden strašný míting do Sniny, odkiaľ pochádza pán Bžán. Prišli na míting, oznámili ho celému Slovensku a bolo ich tam viac ako samotných občanov. A stretli sa tam s miestnymi kandidátmi a tam sa dozvedeli, že majú kandidáta, ktorý s pánom Bžánom uzavrel zmluvu na 15 %. Absurdné, nie? Idú nás moralizovať a sami majú kandidátov do vyššieho územného celku, ktorý s pánom Bžánom má zmluvu na 15 %.
Takže ja toto celé, keďže som urobil kroky, ktoré sme, ktoré som avizoval a vyvodil som zodpovednosť, považujem za jeden veľký cirkus. A ten cirkus je v podaní strany OĽANO, kde cirkusový impresário s červeným motýlikom pán Viskupič a vyštudovaná pani herečka Remišová nám tu robia cirkusové predstavenie a nenechajú nás pracovať. Ja si myslím, že toto sa celé dá riešiť s chladnou hlavou, že toto sa dá vyriešiť úplne kľudne, len nás nechajte pracovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 10. 2017 10:30 - 10:32 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, sa predkladá hlavne z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2193/2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia a zo stredne veľkých spaľovacích zariadení. Táto smernica rieši požiadavky na spaľovacie zariadenie menovitým tepelným príkonom 1 megawatt až 50 megawatt. Súčasne vládny návrh zákona tiež rieši transpozičné nedostatky, ktoré boli identifikované v EÚ Pilotoch týkajúce sa smernice Európskeho parlamentu, Rady 50/2008.
Okrem zmien a doplnení vyplývajúcich z uvedených smerníc sa navrhujú aj ďalšie úpravy doterajších ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z praxe. Vládny návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a z dôvodu zvýšenia regulačného zaťaženia vplyv služieb verejnej správy na občana, no bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážená Národná rada, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11. 10. 2017 18:31 - 18:33 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dobrý večer vám prajem. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. biocídny zákon, predkladám s cieľom maximalizovať využitie finančných prostriedkov z úhrad prijatých podľa § 14 ods. 1 písm. a) biocídneho zákona v súlade so zásadami stanovenými v čl. 80 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní.
Návrhom zákona sa precizuje právna úprava výberu ročných platieb za sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trhu v Slovenskej republike a upravuje možnosť platenia ročných platieb v dodatočnej lehote, avšak s podmienkou dvojnásobnej sadzby ročnej platby.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá žiadne sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.
Skryt prepis