Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tento vládny návrh zákona predkladám s cieľom vytvoriť podmienky pre rozvoj v oblasti budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá. Návrhom zákona sa ďalej vytvárajú podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov prostredníctvom finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva a zároveň sa zabezpečuje zosúladenie okruhov oprávnených žiadateľov o dotáciu na podporu ochrany spotrebiteľa s pojmológiou zákona o ochrane spotrebiteľa, zosúladenie zákona o dotáciách so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, precizovanie právnej úpravy a odstránenie nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám trošku inak poznačené poradie tých zákonov, ktoré predkladám, takže sa ospravedlňujem, že som vás zmiatol.
Týmto vládnym návrhom zákona sa mení súčasný režim prerozdelenia zodpovednosti v oblasti jadrovej energetiky rozšírením okruhu činností, za ktoré nesie zodpovednosť Slovenská republika, o činnosti vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov.
Návrh zákona, návrhom zákona sa tiež ustanovuje obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu a nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a platieb do jadrového fondu. Dopĺňajú sa niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra jadrového fondu. Zjednocuje sa prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení, zvyšuje sa miera finančného zabezpečenia v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie a vypúšťa sa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Týmto vládnym návrhom zákona sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EU 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30.
Vládny návrh zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním povinností dodávateľa a predávajúceho pri sprístupňovaní energeticky významného výrobku na trh, ako aj sankcie za ich porušenie.
Ďalšie podrobnosti a povinnosti pre konkrétny typ energeticky významného výrobku ustanoví Európska komisia v priamo účinných delegovaných nariadeniach.
Návrhom zákona sa má zamedziť, zároveň zabezpečiť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 8004/450, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7, 98/27 a 2002/65 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2006/2004.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani žiadne sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Pán poslanec, ja rovno zareagujem na tie vaše dve otázky. Tak z prvého počutia, nehovorím, že to mám nejako do úplnej hĺbky naštudované, poviem vám asi duch zákona, o čom, o čom sme chceli v tejto veci, čo sme chceli priniesť na trh, pretože asi poznáte stav verejných budov na Slovensku. A tie verejné budovy sa netýkajú len štátneho sektora, to znamená ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ale aj budov, ktoré patria vyšším územným celkom, mestám a obciam a podobne. Aj naša stará budova, áno, ale hovorím, nepatria len štátnej správe, ale patria napríklad aj VÚC-kam alebo mestám a obciam. A ten stav je, by som povedal, dosť žalostný. Ako zub času sa podpísal na tom, akým spôsobom, aké, v akom stave sú tie budovy, aké sú okná, aké je zateplenie tých budov, aké sú strechy, aká je fasáda tých, aké sú tepelné, tepelné zdroje v tých budovách použité. A nikto v tejto chvíli ani doteraz, nebránil ani mestám, ani obciam, ani VÚC-kam, ani ústredným orgánom štátnej správy, aby s tým urobili nejakú nápravu. Ale mohli to robiť len v rámci svojich rozpočtových možností. To znamená, rozpočtová možnosť znamenala, že napríklad ministerstvo hospodárstva, pokiaľ chcelo rekonštruovať svoju budovu, muselo mať v štátnom rozpočte vyčlenenú čiastku na rekonštrukciu tejto budovy, čo, samozrejme, potom zvyšovalo dlh, resp. ovplyvňovalo stav verejných financií a toto ovplyvňovanie stavu verejných financií, pokiaľ ten rozpočet bol väčšinou deficitný, išlo do schodku, išlo to do zadlženia krajiny a podobne.
Keď sa pozriete na stav tých budov na Slovensku, tak trh hovorí, že ten, tá absorpčná kapacita trhu je niekde na úrovni 2 až 3 mld. eur. To znamená, ak si tu každý začal robiť, čo chce, a začal by bezhlavo rekonštruovať bez toho, aby boli presne splnené podmienky, ktoré hovorí tento zákon, tak by, ak zoberiem ad absurdum tento stav, tak by sme sa mohli dostať do schodku 2 mld. eur. To znamená, jedna z takých týchto pripomienok bola aj pripomienka ZMOS-u. A viem, že som to riešil na Tripartite, že prečo oni musia ísť v rámci nejakého vzoru zmluvy, však oni majú vlastnú hlavu a chcú ísť vlastnou cestou. Môžu, nikto im to nezakazuje, ale nebudú potom vnímaní tou jednotnou metodikou ako, ako subjekt, ktorý ide na základe garantovaných energetických služieb. Pretože tá vzorová zmluva je vynegociovaná s Eurostatom. A robilo to Ministerstvo financií, ktoré stráži, by som povedal, rozpočtovú disciplínu na Slovensku. A práve preto dávame túto vzorovú zmluvu, aby každý, kto chce, a môže to naozaj byť veľký impulz do oblastí zatepľovania, do oblastí energetického zefektívnenia budov, pretože naozaj investície do tohto zatepľovania už sa nebudú premietať v schodku verejných financií a nebudú zaťažovať štátny rozpočet ani rozpočty verejnej správy. Toto je duch zákona.
Ja verím, že keď máte ešte ďalšie, určite na výbore budeme vedieť k tomu rozprávať. Ale toto bol, toto je duch zákona, to je myslené tým a myslím si, že hodnotíte, že to je významný posun, pretože naozaj sme dlhé roky čakali na to, aby nám to Eurostat, resp. európske, príslušné európske inštitúcie schválili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný, dobrý večer.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám s cieľom vytvoriť podmienky na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore, a umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnej správe Slovenskej republiky v súlade s usmerneniami Eurostatu spôsobom, ktorý nemá vplyv na maastrichtský dlh členských štátov Európskej únie počítaný metodikou ESA 2010.
Návrh zákona spresňuje požiadavky na obsah zmluvy o energetickej efektívnosti vo verejnom sektore a zároveň vytvára priestor na nakladanie s majetkom verejnej správy tak, aby mohla byť vykonaná jeho modernizácia alebo zlepšenie pomocou finančného mechanizmu vyplývajúceho z garantovanej energetickej služby, čím sa vytvára priestor pre realizáciu komplexného energetického zhodnotenia majetku verejnej správy, a to najmä v oblasti verejných budov a verejného osvetlenia Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne aj ďakujem plénu za veľkorysosť. Ja len veľmi krátko, ja nezvyknem pri prvom čítaní vystupovať v rozprave a určite bude aj priestor na to, aby sme si v najbližších 3-4 týždňoch ešte aj sadli, prípadne prerokovali vaše pozmeňujúce návrhy, a pokiaľ by vznikli. A v druhom, v druhom čítaní určite bude priestor na to a vystúpim určite v rámci rozpravy, aby ste mali priestor reagovať aj na moje, na moje pripomienky a moje názory. Ja len k tomu, čo zaznelo v prvom čítaní, a poviem to takto.
Počuli sme tu tri príspevky, z ktorých jeden bol odborne na mieste a bol fundovaný, pán Galek, a dva príspevky boli o tom, že bola to znôška takých dohád, poloprávd, názorov bez akejkoľvek, bez akéhokoľvek fundusu, tak to nazvem, to znamená bez akéhokoľvek odborného zázemia.
Pán Heger, ja som vám hovoril, že vy môžte, samozrejme, prezentovať názory vašich voličov, ale keby ste sa aspoň minútu zaoberali tom, tým, čo ste hovorili, a naštudovali si základy, tak tým tvoj, vašim voličom to vysvetlíte v troch vetách, tak ako vám to teraz pred chvíľou pán Galek vysvetlil v troch vetách, čo ste tu hodinu sa pýtali ministra, ja s tým nemám žiadny problém, ja vám to zodpoviem kedykoľvek, ale trošku keby ste sa zaoberali témou do väčšej hĺbky, tak by ste možno aj tie otázky vedeli vašim voličom, ktorí sa vás pýtajú, aby ste kládli tie otázky mne, by ste ich vedeli veľmi jednoducho zodpovedať, lebo sú veľmi jednoduché tie odpovede. A vy ste sa sám priznali, že tej otázke alebo tej, tej téme veľmi nerozumiete, tak sa čudujem, že vôbec vystupujete v pléne s vecami, keď, keď tomu nerozumiete, a ste tieňový minister hospodárstva za OĽANO.
A pánovi Budajovi, čakal som, že pochválite tento zákon, pán Budaj, keďže ste tieňový minister životného prostredia, pretože ten zákon prvýkrát hovorí o tom, že tie doplatky na akýkoľvek typ obnoviteľného zdroja budú nižšie. My sme nastavili tie podmienky v roku 2009 na základe nejakého benchmarku a okolitých krajín, aby sa dali splatiť tie technológie, ktoré s tým súvisia.
Ale podľa tej vašej filozofie a podľa toho, že čo vlastne my budeme môcť podporovať, tak nevychádza, že my vlastne žiaden obnoviteľný zdroj nebudeme vedieť podporovať v najbližšom období, pretože keď budeme chcieť podporovať biomasu, pán Budaj povie, že biomasa by sa nemala podporovať, pretože sa klátia, rúbu lesy.
Keď budeme podporovať veterné elektrárne, tak pán Fecko ako ornitológ a popritom ešte nejakí krajinní architekti povedia, že veterná elektráreň nie je dobrá. Keď budeme chcieť podporovať vodné elektrárne, už pán Budaj vo svojom vystúpení povedal, to asi nebude dobré, lebo ochranári (zaznievanie gongu), iba ochrana ostatných vecí, no a potom už ani neviem, čo by tu sme mohli ešte iné, a podpora na fotovoltaiku, tak fotovoltaiku už ste zabili v prvej chvíli.
Takže myslím si, že bude dosť priestoru, ďakujem pekne, pán predsedajúci, za veľkorysosť aj vám, myslím, že bude dosť priestoru v rámci druhého čítania sa o tom rozprávať, a veľmi rád zodpoviem aj otázky, ktoré ste vzniesli dnes v rámci rozpravy v rámci druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o tomto návrhu zákona sa, myslím, že diskutuje už viac ako rok, a preto nebudem v nejakom úvodnom slove rozsiahlo o ňom informovať, spomeniem len také základné body.
Týmto vládnym návrhom zákona sa ustanovuje centrálna správa, systém podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Pri zachovaní podmienok pre existujúcich výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov sa v záujme udržateľnosti systému podpory taktiež mení systém podpory na viac trhovo orientovaný typ podpory v súlade s najlepšou zahraničnou praxou a právnymi predpismi Európskej únie.
Návrh zákona je vypracovaný v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobré ráno a predkladám spomínaný zákon s cieľom vytvoriť podmienky pre rozvoj v oblasti budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá.
Návrhom zákona sa ďalej vytvárajú podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov prostredníctvom finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva a zároveň sa zabezpečuje zosúladenie okruhu oprávnených žiadateľov o dotáciu na podporu ochrany spotrebiteľa s pojmológiou zákona o ochrane spotrebiteľa, zosúladenie zákona o dotáciách so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, precizovanie právnej úpravy a odstránenie nejasností, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, problematika cien energií v súčasnosti rezonuje nielen na Slovensku, ale aj v celom regióne vzhľadom na to, že trhové ceny elektriny a aj plynu na medzinárodných trhoch v rámci komodity rastú. Ministerstvo hospodárstva vyvíja úsilie, aby sa ceny energií vrátane ceny elektriny udržali na miere, ktorá je schodná a únosná pre slovenskú verejnosť. Dlhodobo sa zaoberáme vývojom cien elektriny pre výrobnú, ako aj nevýrobnú sféru, avšak neregulujeme ceny energií. Ceny elektriny, plynu, tepla a vody reguluje nezávislý orgán, ktorý sa volá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. My sme aj vytvorili pre úrad všetky podmienky, aby mal dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie, ako aj tomu zodpovedajúce právomoci.
V koncovej cene elektriny sú okrem samotnej komodity, ktorej cena sa v súčasnosti na trhoch zvyšuje, aj ďalšie zložky, respektíve sieťové poplatky. Jednou z nich je aj tarifa za prevádzkovanie systému. Náklady na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, podporu vysokoúčinnej kombinovanej výroby a všeobecný hospodársky záujem na výrobu elektriny z domáceho uhlia sa premietajú do regulovanej tarify za prevádzkovanie systému a tým aj sieťových poplatkov.
Ministerstvo hospodárstva si uvedomuje vplyv podpory výroby elektriny z domáceho uhlia v Elektrárni Nováky na koncové ceny elektriny. Treba si však uvedomiť, že táto podpora súvisí s bezpečnosťou dodávok elektriny. Vzhľadom na prepojenie prenosovej a distribučnej sústavy sa Elektráreň Nováky významnou mierou podieľa na zabezpečovaní bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky. Význam Elektrárne Nováky je predovšetkým v uzlovej oblasti Bystričany, v ktorej je táto elektráreň jedným z významných zdrojov a zároveň sú tam významné priemyselné podniky, ktoré sú veľmi citlivé na dodávky elektriny a akékoľvek výpadky týchto dodávok by mohli spôsobiť problémy v týchto priemyselných podnikoch.
V súčasnosti prebiehajú aj rokovania ohľadom prevádzky elektrárne v budúcnosti. Aj keď prevádzkovateľ prenosovej sústavy už vykonal niekoľko významných investícií a opatrení na zabezpečenie stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy, kľúčovým opatrením na zabezpečenie bezpečnosti dodávky v uzlovej oblasti Bystričany zostáva naplánované ešte do budúcna. V rámci prebiehajúcich rokovaní sa hľadá optimálne riešenie pre trvanie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Prístup k tejto otázke si však vyžaduje komplexné riešenie, či už z hľadiska posilnenia elektrizačnej sústavy, ako aj možných dopadov na životné štandardy obyvateľov Hornej Nitry.
Podpora výroby elektriny v Elektrárni Nováky súvisí aj so sociálnou, ekonomickou transformáciou regiónu Hornej Nitry, ktorá, táto transformácia sa pripravuje na úrovni vlády, je ale neprípustné, aby ľudia v tomto regióne po útlme baníctva nemali perspektívu. Osobne kategoricky odmietam šokovú metódu štýlom zo dňa na deň, myslím, že sme sa už viackrát o tom bavili aj na pôde parlamentu, a preto vítam, že Horná Nitra patrí medzi územia, ktorých sa týka pilotný projekt Európskej komisie Platforma pre uhoľné regióny v procese transformácie, ktorá má pomôcť uhoľným regiónom v rámci celej EÚ pri ich transformácii.
K problematike cien elektriny musím dodať ešte jeden argument. Na Slovensku sú náklady na podporované technológie výroby elektriny rozložené na všetkých odberateľov vrátane priemyselných, pričom v niektorých krajinách majú takíto odberatelia úľavy z týchto nákladov, čo sa pozitívne premietne v koncovej cene pre takýchto odberateľov a v štruktúre ceny. Ministerstvo hospodárstva preto posúdilo možnosť zníženia takýchto nákladov aj na Slovensku. V rámci návrhu novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie navrhujeme kompenzáciu časti platieb za tarifu prevádzkovania sústavy pre energeticky náročné podniky. Preto, keď vás táto problematika tak veľmi zaujíma a podporujete, aby sme znížili niektorým podnikom ceny, koncové ceny za elektrickú energiu, verím, že podporíte aj túto novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, mám pocit, že na vami zadanú otázku, bola presne zodpovedaná aj časovo, aj teritoriálne, cez ktoré krajiny sa letelo, aj bola tam, bola tam vylúčená prítomnosť pána bývalého ministra vnútra na tomto lete, čiže myslím, že táto otázka bola zodpovedaná zo strany ministerstva vnútra úplne komplexne.