Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

29. 11. 2017 o 14:51 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 29. 11. 2017 14:51 - 14:54 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Cieľom tohto návrhu je v zásade tiež len reagovať na praktické skúsenosti s uplatňovaním tohto zákona. Ide o doplnenie právnej úpravy, ktorej predmetom je kontrola Zboru väzenskej a justičnej stráže zo strany ministerstva spravodlivosti. Návrh zákona tak dopĺňa v súčasnosti aj absentujúcu úpravu kontroly Zboru väzenskej a justičnej stráže najmä vo vzťahu k oprávnenému subjektu, ktorý predmetnú kontrolu vykonáva, pričom týmto je minister spravodlivosti a ním poverené osoby.
Upravujeme aj niektoré aspekty týkajúce sa podávania a vybavovania sťažností odsúdených a obvinených najmä vo vzťahu k možnosti odstránenia nedostatkov sťažností, čím sa má odstrániť v súčasnosti príliš formalistický prístup v oblasti podávania sťažností, pretože má ísť, samozrejme, o obsah, plus sú to nejaké ďalšie úpravy, ktoré sa týkajú precizovania právnej úpravy, osobných prehliadok alebo vôbec novej právnej úpravy oprávnení príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v situáciách, kedy treba ako keby chrániť objekty. Zakazuje sa, aby zariadenia typu drony sa pohybovali nad územím väzníc a oprávnenie príslušníkov s tým súvisiace a podobne. Čiže naozaj ide o praktickú, praktickú novelu, ktorá reaguje na to, s čím sa stretávame v dennodennom živote.
Ja možno by som v tejto fáze aj skončila a poprosila o prerokovanie a podporu návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29. 11. 2017 14:48 - 14:51 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Krátko, keďže sa rozvinula diskusia. Ja potvrdzujem, potvrdzujem to, čo som zavnímala z rozpravy, že áno, pokiaľ ide o znaleckú činnosť, tak mnohokrát áno, práve ten znalecký posudok ako keby rozhoduje o bytí, nebytí alebo o tom, kam sa posunie trestné stíhanie a je kľúčové pre rozhodovanie súdu v mnohých momentoch. Preto chcem povedať za ministerstvo spravodlivosti, že si uvedomujeme význam činnosti znalcov a účelom tejto novely zákona je, reagujúc na našu skúsenosť s uplatňovaním kompetencií ministerstva spravodlivosti, nastaviť tie pravidlá tak, aby sme mohli konať efektívnejšie, zjednodušene povedané. A to je cieľom tejto právnej úpravy.
Zároveň si dovolím na tomto grémiu povedať ale možno aj ďalší problém, ktorý máme a ktorý právna úprava veľmi nevyrieši, a to je, že máme znalecké odbory, kde máme nedostatok znalcov, čo je rovnako veľký problém a mnohokrát je to aj do oblastí, ako je psychiatria a podobne, ktoré sú pre mnohé typy trestných konaní kľúčové. To ja len konštatujem ako fakt, že je to jednoducho problém. My ako ministerstvo spravodlivosti nemáme kompetenciu a ani nebudeme mať a ani nemôžeme mať kompetenciu posudzovať vecnú stránku posudku, že my vždy pôjdeme skôr po tých formálnych znakoch. My si nemôžeme osobovať túto schopnosť. Čiže my, keď je napadnutý znalecký posudok alebo je nejaká sťažnosť na znalecký posudok z tej vecnej stránky, tak my sa obraciame, samozrejme, o posúdenie tej otázky na nejaký znalecký ústav, ktorý by mal byť tou inštanciou, ktorá to vie posúdiť, a na základe toho vyhodnotenia potom konáme, respektíve vôbec konať môžme. Ja len na margo tejto diskusie som mala za to, že je to potrebné povedať.
Ja si tie problémy, ktoré tu zazneli, uvedomujem. Hovorím, verím, že dostaneme efektívnejší nástroj. Chcela som len povedať, že má to svoje mantinely, pokiaľ ide o samotné kompetencie ministerstva ako takého, pokiaľ ide o práve tú odbornú stránku znaleckých posudkov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29. 11. 2017 14:10 - 14:13 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2017. Predkladaný návrh zákona na jednej strane zavádza opatrenia, ktoré pomôžu znalcom, tlmočníkom a prekladateľom pri výkone ich činnosti, na druhej strane podstatne zvyšuje verejnú kontrolu v konaniach pri vyvodzovaní zodpovednosti voči znalcom, tlmočníkom a prekladateľom. V návrhu spresňujeme ustanovenia o zápise do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do tohto zoznamu.
Precizujeme úpravu vzdelania ako podmienky na zápis do zoznamu, presne určujeme, čo možno považovať za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti. Potrebným vzdelaním bude po novom vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je ho možné v danom odbore dosiahnuť. Ak to možné nie je, potrebným bude najvyššie dosiahnuté vzdelanie v danom odbore.
Pre lepšiu informovanosť verejnosti o jednotlivých zadávateľoch; a jednotlivých zadávateľov zväčšujeme rozsah informácií zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré sú tiež zverejňované na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Aj kvôli právnej istote a preventívnej úlohe sankcií navrhujeme zverejňovanie rozhodnutí ministerstva o potrestaní znalca, tlmočníka či prekladateľa, ako aj informácie o uložení sankcie.
V návrhu zákona reagujeme na podnety od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom, pričom poukazujú na to, že znalečné alebo tlmočné je im uhrádzané so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, ale niekedy dokonca aj rokov. Navrhujeme preto 30-dňovú lehotu na úhradu zloženého preddavku na znalečné a tlmočné na účet znalca, tlmočníka či prekladateľa.
Súdy alebo iné orgány verejnej moci budú mať podľa zákona povinnosť zistiť si u znalca, tlmočníka a prekladateľa, či dokáže požadovanú činnosť uskutočniť včas. Zároveň súdy a orgány činné v trestnom konaní alebo ďalšie orgány verejnej moci, ktoré využívajú služby znalcov, tlmočníkov či prekladateľov, budú povinné informovať ministerstvo spravodlivosti v prípade podozrenia, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ bezdôvodne odmietol vykonať činnosť, spôsobil prieťahy alebo odborne pochybil. Zavedenie takejto povinnosti má prispieť k tomu, aby sme hneď získali potrebné informácie o pochybeniach znalcov, tlmočníkov či prekladateľov a mohli okamžite konať.
Novelizujeme inštitút dočasného pozastavenia činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Zavádzame tiež možnosť prerušenia výkonu činnosti na vlastnú žiadosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. V návrhu precizujeme, čo všetko musí obsahovať a ako má vyzerať znalecký posudok či preklad, aby už viac nedochádzalo k rôznym interpretáciám. Zároveň zavádzame možnosť podávať znalecké a prekladateľské úkony elektronicky.
Prijatím návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, predpokladá sa možný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Navrhujeme účinnosť od 1. marca 2018.
Dámy a páni, poprosím o podporu návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29. 11. 2017 11:39 - 11:44 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Naozaj len veľmi krátko, lebo som reagovala priamo v rozprave, ale predsa len, predsa len ešte raz by som sa vrátila aj k tej otázke tých 16 rokov, resp. 13 rokov, najmä kvôli tomu, že, áno, som presvedčená, že táto diskusia začína. Táto diskusia začína a myslím si, že v tomto tá právna úprava bude vyhodnocovaná a že určite budeme pozorovať aj skúsenosti zo zahraničia.
Jednu poznámku a ešte jednu poznámku. K argumentu trestnoprávna zodpovednosť od 14 rokov a tu hranica 16 rokov, že prečo nie 14, 14, čo tak ako keby logicky znie. Ja som v rámci rozpravy povedala, že spôsobilosť na právne úkony je v princípe od 18 rokov s tým, že skôr vychádzame z toho alebo Občiansky zákonník vychádza z toho, na také právne úkony, ktoré svojou povahou sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. A tu hovoríme o právnom úkone na súhlas so spracovaním osobných údajov, čo vo výsledku potom znamená, že môžu byť tieto deti aj kontaktované a môže sa k nim dostať akýkoľvek obsah, to si treba povedať.
Tá trestnoprávna zodpovednosť, viete, aj keď to znie, že tu sme v rovine verejného práva, je to proste niečo vážne, trestnoprávna zodpovednosť, čo bezpochyby aj je, ale to si treba uvedomiť, že nekradni, nebi, nelúp, učíme deti, odkedy sa narodia, hej, čiže to proste vnímame od toho piesku, vieme, ako sa máme správať. Dávaj si pozor na to, keď niekde napíšeš alebo pošleš fotku, dáš k dispozícii, zatiaľ to od piesku neučíme. Ja si myslím, že to súvisí trošičku aj s vývojom spoločnosti, ako zareaguje na to, že žijeme túto dobu technológií.
A možno ešte jedna druhá poznámka s tým súvisiaca. Povedali ste, aby bol internet bezpečné miesto. A ja som hlboko presvedčená o tom, že prevádzkovatelia služieb na internete sú nám ešte dlžní, sú nám ešte dlžní poskytnúť to, aby sme sa v tom priestore cítili bezpečne. Ako vždy ide o peniaze, ako vždy ide o to, ako zabezpečiť skúmanie, či má dieťa 13 rokov, 14 rokov, 15 rokov, 16 rokov, a teda príliš veľa práce si zatiaľ s tým tiež nedávajú. A ja chodím na rady ministrov a táto téma je pomerne často predmetom debaty, pretože možno niektoré iné krajiny, ktoré majú už väčšie skúsenosti, či je to Nemecko, alebo iné, vážne sa týmto zaoberajú.
Čiže ja rozumiem tomu, že musíme sa sústrediť na prevenciu, a súhlasím s vami, súhlasím aj s tým, že dlhodobo proste nemáme ani šancu naše deti brzdiť v tomto priestore. Na druhej strane som presvedčená aj o tom, že ten tlak aj na týchto prevádzkovateľov, aby si boli viacej vedomí svojej zodpovednosti, že ten prichádza, že tu je ešte veľký dlh, preto asi aj reakcia v rámci toho európskeho priestoru bude postupne silnieť, pretože na to nemáme šancu si toto vyriešiť v rámci Slovenska, to musíme riešiť v rámci Únie, a že to bude veľká téma a ten vývoj proste prebieha a vo väzbe na to, ako bude prebiehať, určite bude pokračovať aj naša debata, že či 16, 15, 14 alebo 13, a tak jak sa budeme vyvíjať, možnože budeme sa vyvíjať, aj pokiaľ ide o pohľad práve na túto hranicu.
Ja som dnes tak nastavená, že z dôvodu opatrnosti, mám 13-ročnú dcéru najmladšiu a rozmýšľam nad tým, akože dennodenne akože pozorujem, čo to moje decko robí, a aj si uvedomujem, že anekdotická skúsenosť s vlastným dieťaťom nie je výskum, a možno práve preto pri tomto zákone ja som sa sústredila práve na túto otázku, pretože vnímam to, že proste je to vážne. To som chcela na záver povedať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29. 11. 2017 10:44 - 10:55 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Mám pocit, že sa musím k niektorým otázkam vyjadriť.
V prvom rade chcem povedať, že keď som predkladala tento návrh zákona v prvom čítaní prakticky bez akejkoľvek pozornosti, tak som vo svojom úvodnom slove povedala, že toto je ťažký zákon a vážny zákon, ktorý má ďalekosiahle dopady. Tak teraz parafrázujem niečo z toho, čo som povedala. A priznám sa, že aj medzi prvým a druhým čítaním som sedela aj s kolegami z Úradu na ochranu osobných údajov s tým, aby boli pripravení a očakávali aj v rámci druhého čítania v jednotlivých výboroch ešte pomerne intenzívnu debatu a boli prípadne pripravení aj reagovať a komunikovať možno aj nejaké pozmeňovacie návrhy a podobne.
A ja to hovorím len kvôli tomu, pretože toto druhé čítanie v pléne mne teraz trošičku pripomína ako keby to, čo som očakávala, že sa odohrá v rámci prvého čítania a že tá diskusia v rámci výborov – či už ústavnoprávneho, alebo ľudskoprávneho – proste možno pôjde práve k tomu, že možno niektoré diskutované otázky budú ešte cibrené v rámci toho priestoru, ktorý legislatívny proces dáva. Koniec koncov v ľudskoprávnom výbore boli prijaté pozmeňovacie návrhy, ktoré reagovali na to, čo vyčítala návrhu zákona Kancelária Národnej rady, ale nielen, pretože aj tam boli niektoré výhrady verejnosti korigované, pretože prešlo viacero pozmeňovacích návrhov. Ale teraz sa cítim tak trošičku ako keby diskomfortne v tom, že v niečom ako keby sme boli po funuse alebo meškali v rámci toho procesu, ktorý ten priestor dával.
V rámci toho, na čo si bez ďalšieho, bez nároku na detail trúfam reagovať a chcem reagovať, to sú v prvom rade dve veci. Samozrejme, nariadenie platí, pretože nariadenie je priamo vykonateľné, to nikto nespochybňuje. Zároveň platí, že pre niektoré časti uplatňovania nariadenia jednoducho treba prijať vykonávací zákon. To znamená, bez vykonávacieho zákona je uplatňovanie nariadenia problematické, respektíve nemožné. Čiže to je poznámka číslo jedna.
Poznámka číslo dve je k téme, ktorá, samozrejme, vždy je legitímna, keď sa dostávame alebo potrebujeme vyriešiť otázku aplikácia nariadenia na vzťahy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, a teraz tu máme nejaký okruh vzťahov, ktoré nariadenie nepokrýva, a potrebujeme ako keby zaviesť národný režim, slovenský režim. A vždy je tu potom, samozrejme, tá otázka, že či ten národný režim má vyzerať inak ako európsky režim a či dokážeme vždy a v každom prípade ako keby nájsť tie hranice, že na čo sa vzťahuje ešte nariadenie a na čo sa má vzťahovať už len národný režim, nastaviť tak, aby rozdielne režimy nespôsobovali väčšie problémy. Úrad pri príprave návrhu tohto zákona zvolil riešenie, ktoré zvolil, že vztiahol vlastne tie pravidlá európske aj na ako keby priestor, kde teoreticky máme možnosť vlastnej voľby právneho režimu. Tak ako sme si to odkomunikovali, tak som z toho vyrozumela, že ten dôvod je preto, pretože tie hranice medzi európskym a slovenským režimom sú veľmi nejasné alebo môžu byť veľmi nejasné. Toľko k tomu, ale znovu opakujem, že to je koncepčná otázka a na nejaký iný prístup v tejto fáze už nie je priestor.
K tomu, k čomu ja sa chcem vyjadriť, pretože to ma veľmi aj osobne zaujímalo a som tomu venovala viac priestoru možno ako pre iné otázky, je tá otázka veku šestnástich rokov. A chcem na to reagovať preto, pretože musím sa dôrazne ohradiť voči tomu, čo povedal pán poslanec Štarchoň, že či deti mladšie ako 16 rokov vnímame ako mentálne nekompletné, pretože to je hrubé zjednodušenie a samozrejme, že ich nevnímame ako mentálne nekompletné.
A reagujúc na to, čo povedal pán poslanec Krajniak, citujem ho, prečo by rodič nemohol rozhodnúť, odkedy bude dieťa na internete, či od štrnástich, pätnástich rokov. No práve to zavádzame, že umožňujeme, aby rodič mohol rozhodnúť o tom, odkedy bude dieťa na internete, že či od trinástich, štrnástich alebo pätnástich rokov, pretože nikomu nezakazujeme ísť na internet. Hovoríme len o tom, hovorí tento zákon len o tom, že na spracúvanie osobných údajov pre dieťa do veku 16 rokov musí dať dieťa zákonný súhlas; zákonný zástupca, ergo rodič, musí dať súhlas. Ergo, dávame ten priestor rodičom, aby rozhodli odkedy. Aby som toto dala na pravú mieru.
Ja k tomu chcem odcitovať len jedno a to mentálna nekompletnosť. Paragraf 9 Občianskeho zákonníka hovorí, že osoby mladšie ako 18 rokov majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Inými slovami, štandardne spôsobilosť na právne úkony a súhlas so spracovaním osobných údajov je právny úkon, o tom sa asi nesporíme. Štandardne bez akejkoľvek právnej úpravy je to viazané na 18 rokov s tým, že pod hranicou 18 rokov má spôsobilosť na také, ktoré svojou povahou sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
A teraz sa môžme sporiť, že či na súhlas na spracovanie osobných údajov je to trinásť, štrnásť, pätnásť alebo šestnásť. A ja by som kľudne nechala, že táto diskusia podľa mňa je úplne legitímne, aby išla ďalej. Nastavujeme tú vrchnú hranicu, ktorú nám európsky priestor umožňuje. A ja som presvedčená, že z dôvodu opatrnosti na začiatok je to relevantné, aby to ostalo na tej hranici 16 rokov. O to viac, že nielenže deti, my dospelí dnes ani neuvažujeme o tom, keď dávame nejaké dáta do internetového priestoru, čo vlastne činíme. Ja si myslím, že naša spoločnosť potrebuje vážnu debatu a skoro by som povedala v tejto dobe vzdelávanie, že čo vlastne činíme, keď si kupujeme kozmetiku a dávame údaje tej spoločnosti na to, aby mohla spracúvať naše osobné údaje. Ja si myslím, že vôbec nad tým nerozmýšľame a naše osobné údaje nás dospelých proste lietajú svetom a potom sa len čudujeme, odkiaľ nám a prečo mi prišla nejaké esemeska alebo prečo som dostala nejaký vianočný pozdrav alebo niečo iné. A potom sa s tým obchoduje ešte. A potom sa čudujeme, že ako sa dostala nejaká politická strana vôbec k mojej adrese, keď dostanem od strany, s ktorou nemám nič spoločné a určite ju nebudem voliť, adresný list pred voľbami.
Ja si myslím, že toto je téma, ktorá si zaslúži vážnu debatu, vážnu výchovu a vzdelávanie dospelých a vo väzbe na to potom aj vážne výchovu a vzdelávanie našich detí. Podľa mňa to by malo byť proste v rámci bežnej edukácie a diskusie na školách normálne téma. A potom môžme zvládnuť aj debatu, samozrejme, že kedy sú deti tak vyspelé, že vedia, že nemajú dať svoju fotku s adresou na internet. A preto ja čisto – aj ako rodič – z dôvodu opatrnosti nateraz budem rada, keď ten súhlas zákonného zástupcu budem musieť dať na spracovanie osobných údajov. Ale keď trošičku dlhšie o tom budeme diskutovať, ešte rok a dospejeme k tomu, že sme sa konečne touto témou začali zaoberať aj na Slovensku, tak kľudne potom môžme ten vek znížiť. To som mala za potrebné k tejto téme niečo povedať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

29. 11. 2017 9:54 - 10:03 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2017.
Dôvodom na predloženie návrhu zákona je skutočnosť, že súčasný zákon o ochrane osobných údajov je obsahovo transpozíciou európskej smernice z roku 1995. Znamená to, že terajší zákon vychádza z 22 rokov starého právneho textu zohľadňujúceho vtedy aktuálne právne a technicky dostupné prostriedky, slúžiace na spracovanie osobných údajov fyzických osôb. Zaostalosť tejto právnej úpravy za technickou aj právnou realitou si uvedomovala aj Európska únia, preto od roku 2012 pripravovala návrh nového právneho rámca, ktorý by spracovanie osobných údajov fyzických osôb upravil jednotne formou európskeho nariadenia.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov bolo prijaté a je účinné od apríla 2016. Vzhľadom na jeho dosah na všetky členské štáty a potrebu harmonizácie právnych poriadkov všetkých členských štátov s ním, bola jeho aplikácia v praxi odložená na 25. 5. 2018. Spoločne s nariadením bola prijatá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Uvedené nariadenie a smernica vytvárajú nový, modernizovaný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových informačných a komunikačných technológií.
Vládny návrh zákona, ktorý predkladám na rokovanie pléna Národnej rady, je zákonom, ktorým sa slovenský právny poriadok harmonizuje s nariadením a zároveň sa prostredníctvom neho transponuje do slovenského právneho poriadku aj vyššie uvedená smernica. Tiež si Slovenská republika na základe splnomocnení v nariadení prostredníctvom neho upravuje niektoré spracovateľské operácie takpovediac na mieru a podľa potrieb a záverov z aplikačnej praxe slovenskému právnemu poriadku.
Návrh prináša komplexnú, prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Informačná povinnosť voči dotknutej osobe je nastavená lepšie a širšie, čo umožní jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám budú po novom explicitne garantované práva ako právo na prístup k údajom či právo na obmedzenie spracúvania a tiež sa stanovuje nové právo, napr. právo na prenosnosť údajov.
Nová právna úprava výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že dotknutá osoba môže súhlas kedykoľvek odvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Dovolím si trošku širšie sa dotknúť jednej témy, ktorá rezonuje vo verejnosti a médiách, a to je osobitná ochrana osobných údajov vo vzťahu k deťom, kde vychádzame z toho, že tieto deti si zasluhujú vyššiu alebo osobitnú ochranu osobných údajov, keďže sú si v menšej miere vedomé rizík a dôsledkov súvisiacich so spracúvaním ich osobných údajov. Návrh zákona explicitne určuje, že v prípade, ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje detí, teda ponúka službu priamo určenú pre deti, je spracúvanie založené na súhlase dieťaťa zákonné iba vtedy, ak má dieťa v čase poskytnutia súhlasu minimálne 16 rokov. V prípade, ak je dieťa mladšie ako 16 rokov, je spracúvanie jeho osobných údajov zákonné iba vtedy, ak daný súhlas poskytol alebo schválil jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa tak povinnosť prevádzkovateľa pri získavaní súhlasu dieťaťa, ako aj aktívnu úlohu zákonného zástupcu pri udeľovaní súhlasu na spracovanie osobných údajov.
V priebehu doterajšieho legislatívneho procesu bola predmetom diskusie aj otázka možnosti znížiť tento vek na 13, prípadne 14 rokov, pričom argumentom pre zníženie veku bolo napr. že nastavenie vekovej hranice na 16 rokov bude pre tínedžerov v získavaní online skúseností prekážkou pri možnosti čerpania výhod a vedomostí na základe online služieb. Je to určite komplexná otázka, za predkladateľa chcem povedať a vlastne aj sama za seba, že nevnímam to striktne tak, že by to takouto požiadavkou malo dôjsť k zamedzeniu prístupu k pozitívnym informáciám či vzdelávaniu detí.
Navrhovaná úprava nie je o znížení prístupu k informáciám, ale o ochrane osobných údajov. Čiže diskusia o veku je diskusia o tom, kde je tá hranica, kedy dieťa dokáže posúdiť riziká toho, že odovzdáva svoje osobné údaje do relatívne voľného internetového priestoru, pričom ide vo svojej podstate o nevratný proces. Preto z nášho pohľadu je to téma aj o zvýšení zodpovednosti prevádzkovateľa za spracovanie osobných údajov aj za obsah, ktorý ponúka. Je potrebné si uvedomiť, že ak je stanovená nejaká veková hranica, tak nad touto vekovou hranicou sa už prevádzkovatelia dostávajú mimo akýkoľvek rámec právnej zodpovednosti za overovanie veku.
Možno pre zaujímavosť, podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť Microsoft Slovakia urobila na vzorke 308 žiakov výskumná agentúra AKO, žiaci druhého stupňa základných škôl nie sú príliš opatrní pri zverejňovaní svojich osobných údajov. Dve tretiny z nich už niekedy na webe zverejnili svoju adresu, telefónne číslo alebo emailovú adresu a 61 % detí na internete zverejnilo fotografiu, ktorú by neukázali svojim rodičom. Podľa výsledkov 44,2 % žiakov zverejnenie svojich údajov alebo fotografií na internete nepovažuje za rizikové a iba necelá štvrtina žiakov si myslí, že vie, ako zabrániť zneužitiu týchto informácií na internete.
Europoslanci sa zhodli na tom, že členské štáty by mali vystupňovať svoje úsilie v boji proti nelegálnemu a škodlivému obsahu a zabezpečiť, aby mohli deti využívať internet s menším rizikom. Nateraz veríme, že vek 16 rokov zabezpečí vyššiu mieru ochrany pre deti využívajúce internet. Takýchto štátov je viac aj vyspelých, dnes napr. Nemecko, Luxembursko, Litva či Holandsko, čo neznamená, že táto diskusia neprebieha ďalej a nebude prebiehať ďalej, ale nateraz je to tak.
Na záver mi dovoľte povedať, že máme za to, že predložený návrh zákona je v súlade s ústavným rámcom Slovenskej republiky a našimi záväzkami v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd, a preto si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

29. 11. 2017 9:49 - 9:51 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa predovšetkým transponuje smernica EÚ o spolupráci pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Európskej únie v tretích krajinách s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018 a zosúlaďuje sa aj súčasná právna úprava s aplikačnou praxou na úseku výkonu konzulárnych činností.
Návrh zákona reaguje aj na nový zákon o štátnej službe, pričom počas jeho legislatívneho procesu boli v niektorých ustanoveniach zohľadnené špecifiká rezortu zahraničných vecí najmä vo vzťahu k dočasnému vysielaniu štátnych zamestnancov na zastupiteľské úrady a ich následnému zaraďovaniu späť na ústredí. V tejto súvislosti sa v zákone o štátnej službe legislatívne umožnilo upraviť tieto špecifiká v predkladanej novele zákona o zahraničnej službe.
Predkladateľ si osvojil aj stanovisko odboru legislatívy a aproximácie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a stotožnil sa s pozmeňujúcim návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 10. 2017 17:29 - 17:38 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, bola som niekoľkokrát oslovená aj v tejto diskusii. V materiáli, ktorým je odôvodnené uznesenie alebo návrh uznesenia, sa na mňa odvolávate, že som mohla problému predísť, keby som riešila problematiku odmeňovania advokátov poskytujúcich služby pre štát už dávno. A okrem toho v návrhu uznesenia sa ukladajú aj úlohy, ktoré by sa ma mali teoreticky týkať, takže cítim potrebu sa k tej téme vyjadriť.
Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo sa týka riešenia konkrétnej otázky, ktorú momentálne rieši ministerstvo hospodárstva, kolega minister Žiga, ja si myslím, že na tom sme sa zhodli všetci, že tak jak bola dojednaná tá výška odmeny, že je neprimeraná a to je vec zmluvy, ktorá bola uzatvorená zjavne, zjavne nie dobre, lebo inak by sme tento problém neriešili, a je to otázka ad 1 vyvodzovania zodpovednosti, samozrejme, ad 2 rokovania a právnych krokov, pretože ja som presvedčená o tom, že ten priestor pre právne kroky asi nebol v plnej miere ešte vyčerpaný a podľa mojich informácií aj minister hospodárstva sa aj touto otázkou zaoberá.
Ja sa budem teda venovať viac tomu, ako treba nastaviť prostredie alebo čo treba robiť, aby sme sa v budúcnosti takýmto situáciám vyhli. Ja vychádzam v prvom rade z toho, že v prípade, keď sa kontrahuje pre zastupovanie štátu advokát, tak je to v prvom rade zmluvný vzťah, kde na jednej strane je advokát, na druhej strane štát, resp. štátna inštitúcia, ktorá v rámci toho zmluvného vzťahu vystupuje ako správca majetku štátu so všetkými povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú už dnes podľa zákona o správe majetku štátu a podľa všeobecných pravidiel, ktorými sme jednoducho všetci viazaní, a tieto všeobecné pravidlá by nás mali tlačiť k uzatváraniu dobrých zmlúv a k robeniu istých rozhodnutí, dobrých rozhodnutí.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že nahradí všetko reguláciou. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tam, kde smeruje aj navrhované uznesenie, tak smeruje v zásade k tej otázke, aby sa zmenila vyhláška, zaregulovali stropy, prípadne nastavila nejaká právna norma, ktorou bude proste zaregulovaná výška odmeny. A ja osobne si myslím, že, že toto nie je dobrá cesta. Pritom sa nebránim tomu, že nemáme niečo urobiť, a ja aj poviem, čo si myslím, že urobiť treba, a čo som pripravená urobiť a čo je vláda pripravená urobiť. Nie som presvedčená o tom, že by mala platiť nejaká zásadne iná regulácia, pokiaľ ide o reguláciu advokátov a cien advokátov, resp. odmien advokátov, než platí pre súkromný sektor. Vždy sa môžme pozrieť na tú vyhlášku, či je nastavená dobre, alebo nie je nastavená dobre.
Napríklad naša vyhláška o odmeňovaní advokátov pri tarife nepozná strop, v Rakúsku strop existuje pri tarife, ale nemyslím si, že to je len problém vo vzťahu k štátu, môžme sa na to pozrieť ako na plošnú otázku, či ju treba riešiť, alebo ju neni treba riešiť, ale nemyslím si, že tam je jadro problému. Jednoducho preto, pretože platí pri právnych službách, že nie je spor ako spor, sú typy sporov, ktoré by jednoducho mali zvládnuť právnici štátnych inštitúcií, sú typy sporov, ktoré zjavne vyžadujú možno nejakú vyššiu mieru profesionality v podobe právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou. Zase niečo iné je možno nejaký vnútroštátny spor, pričom nemusí byť ani rozhodujúca výška sporu, pretože výška hodnoty toho sporu ešte vôbec nemusí vyjadrovať právnu náročnosť toho sporu, to tiež môžu byť dve veci a niečo iné je povedzme medzinárodná obchodná alebo medzinárodná investičná arbitráž.
Hovorím to jednoducho preto, pretože podľa typu sporu musíme vyberať možno aj advokátsku kanceláriu na základe jej expertízy pre určité oblasti, na základe možno toho, že či potrebujeme aj medzinárodnú skúsenosť, alebo či nám stačí vnútroštátna advokátska kancelária bez medzinárodnej skúsenosti.
A to sú všetko otázky, ktoré nevyriešime tým, že povieme, že tarifa pre štát je iná ako tarifa pre súkromný sektor. Preto ja odmietam túto cestu. A to, čo sme sa dohodli na vláde a k čomu sa hlásim, je pripraviť skôr nejaké mäkšie pravidlá, možno nejaké zásady, ktorými budú viazané štátne inštitúcie, ktoré by povedali nejaké rámce. Možno najlepšiu prax, ako uzatvárať, posudzovať vôbec právne spory, uzatvárať zmluvy s advokátskymi kanceláriami a stanoviť tomu nejaké rámce alebo nejaké pravidlá. To je podľa mojej mienky cesta, ktorá môže viesť k dobrému výsledku, je to cesta, ktorej sa nebránime, a ja to dokonca budem formulovať inak. Pre celú túto oblasť môže to byť cesta ako, vyslovene zjednodušene povedané, ako keby upratať celú túto oblasť, s ktorou môžu mať objektívne problémy mnohé štátne inštitúcie, ktoré keď v nejakom momente možno čelia súdnemu sporu, ktorý nie je obvyklý pre ich potreby, nevedeli by s tou otázkou pracovať. To je vec, na ktorej sme pripravení robiť aj v spolupráci s ministerstvom financií, prípadne s niektorými ďalšími inštitúciami tak, aby sme proste mali nejaké rámce, v rámci ktorých sa budeme pohybovať.
Je veľa vecí, o ktorých sa dá uvažovať. Dá sa uvažovať o tom, že bude aj nejaká koncentrácia možno na jednom ministerstve pre určité typy sporov alebo podobne, ten priestor, ako zlepšiť ako keby túto oblasť spravovania štátu, tu určite existuje a je pomerne veľký a myslím, že môžem konštatovať, že sme pripravení to urobiť.
Opakujem, nie však v podobe tak, ako je formulované to uznesenie, pretože tam by som videla aj isté úskalia, ale v takýchto rámcoch, ako som ich pomenovala, sme, samozrejme, pripravení na tom robiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

12. 10. 2017 9:38 - 9:43 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pokračujeme plnením programového vyhlásenia vlády, tentokrát novelou zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka.
A skočím v zásade rovno k veci, to, čo je asi najpodstatnejšie v tejto novele Obchodného zákonníka, a síce tým základným cieľom je skončiť so špekulatívnymi likvidáciami obchodných spoločností. A teraz v poslednom období nielenže máme bilbordy, ktorými niektorí podnikatelia lákajú na svoje služby, že zabezpečia zlúčenie firiem v priebehu veľmi krátkeho času, a tým zlikvidovanie niektorých firiem, ale mne avizovalo množstvo kolegov z advokátskych kancelárií, že dostávajú podnikatelia aj kancelárie emaily s ponukami: "zlikvidujeme vám firmu za týždeň", a teraz tesne pred schválením v druhom čítaní dokonca so zľavami sa to ponúka. Rozprávala som sa s kolegami právnikmi z bánk, tí mi avizovali, že to začína byť ako hromadný jav a problém aj pre banky v rozsahu, s ktorým sa v minulosti nestretli v takom rozsahu.
Takže je zrejmé, že bolo treba si priznať, že v systéme je chyba, a ja verím, že novela Obchodného zákonníka prináša riešenie, ktoré zužuje podstatným spôsobom priestor pre obchádzanie štandardného spôsobu likvidácie alebo štandardného mechanizmu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácie pri likvidáciách spoločností.
Zároveň právna úprava posilňuje právnu úpravu zodpovednosti, zodpovednosti štatutárnych orgánov, ale aj spoločníkov, resp. ovládajúcich spoločníkov, najmä vo väzbe na situácie, kedy či už štatutárny orgán nedá návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Snažíme sa postihnúť tie situácie, kedy práve v období pred štandardným procesom konkurzu sa vyťahuje majetok z obchodných spoločností a do konkurzu idú obchodné spoločnosti prakticky len so svojimi záväzkami. To sú situácie, kde si myslíme, že zodpovednosť štatutárnych orgánov, ovládajúcich spoločníkov či faktických riaditeľov je namieste. Ja som rada, že počas prerokuvávania tohto návrhu zákona v parlamente aj v rámci výborov bolo cítiť širokú podporu pre túto právnu úpravu. Vnímam to tak, že tá snaha hľadať riešenie a vylepšiť ten návrh zákona tiež bol zreteľný naprieč politickým spektrom. A v zásade teší ma aj zhoda, ktorá vznikla na pôde ústavnoprávneho výboru, tú problematiku fúzií zastaviť čo najskôr z podnetu pána poslanca Baránika.
Takže ja v tejto chvíli po tých mnohých debatách, ktoré sme mali na tému tejto novely Obchodného zákonníka, si dovolím len požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní v pléne a o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

12. 10. 2017 9:38 - 9:38 hod.

Lucia Žitňanská
Veľmi krátko, naozaj jednou vetou. Ešte raz sa chcem poďakovať za spôsob, akým sme prerokovali tento návrh zákona, a už vopred za podporu. Ďakujem.
Skryt prepis