Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.4.2019 o 11:49 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2019 11:49 - 11:50 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem len pridať ku kolegovi Dostálovi. Okrem toho, že teda naozaj nepovažujem za šťastné, keď po rekodifikácii, ktorá získala naozaj masovú podporu, sa robia zásahy takýmto ad hoc spôsobom. To je prvý moment.
A pokiaľ ide o samotný obsah, tak som naozaj presvedčená, že berieme možnosti obrany a súd proste vyhodnotí dôkazné prostriedky, ale nemali by sme brániť tomu, aby každá strana mala možnosť predkladať dôkazy a brániť sa, pokiaľ nesúhlasí so znaleckým posudkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2019 9:37 - 9:47 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, keď sa pred rokmi na Súdnej rade volil Štefan Harabín za predsedu Najvyššieho súdu, keď išiel do tejto pozície z pozície ministra spravodlivosti, tak samozrejme padala tá otázka, jak je to možné vlastne. A ja som vtedy odpovedala, je to možné preto, pretože okrem zopár právnikov, naozaj zopár novinárov, ale len zopár novinárov a tých zopár desiatok ľudí, ktorí prišli pred Súdnu radu protestovať, to reálne nebola téma, ktorá by hýbala Slovensko alebo zaujímala masy.
A ja si dovolím povedať aj teraz, keď masy zaplnili námestia a volajú po spravodlivosti, konkrétne kroky ku spravodlivosti ako keby až tak veľa ľudí nezaujímalo. Poviem to inak, nebude na Slovensku právny štát, pokiaľ tu v tejto snemovni nás to bude zaujímať len zopár
===== a stále tých istých. Nebude na Slovensku právny štát, keď táto snemovňa bude plná vtedy a len vtedy, keď bude kandidovať na Ústavný súd Robert Fico. Nebude na Slovensku právny štát, pokiaľ taká téma, ako je voľba sudcov Ústavného súdu, sa nestane politickou témou prvého rangu pre každého jedného politického lídra v tejto sále aj v tejto krajine a urobí pre to všetko, aby to bola top politická téma a bol vyvolaný tlak, áno, aj na túto koalíciu, aby jednoducho sa muselo voliť inak a hlavne muselo voliť verejne. A ja musím, žiaľ, konštatovať, že zatiaľ čo pri prvej voľbe to bola politická téma, lebo kandidoval Robert Fico, tak teraz to jednoducho politická téma nie je. To vidíme aj podľa toho, kto dnes sedí od rána od deviatej v tejto sále. A som rada, že nás je trošku viac. Ale opakujem, pri týchto témach stále, stále tí istí. A jednoducho bez verejného tlaku, bez politického tlaku to nejde. Toto je dôležitejšia téma ako odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, ktorého sme počas tohto volebného obdobia v tejto parlamentnej sále odvolávali.
Význam Ústavného súdu je zrejmý, ale zopakujme si to. Povedal to aj pán poslanec Dostál. Je to možno mesiac – jeden a pol mesiaca? – čo Ústavný súd v tejto snemovni zrušil novelu ústavy. Novelu ústavy, s ktorou sa nestotožňuje nikto, ani tí, ktorí sa hlásia k tomu, že existuje niečo také ako materiálne jadro. A zrušili ju s tým, že piati sudcovia neohlásili svoj osobný konflikt záujmov napriek tomu, že rozhodovali aj sami o sebe, pretože sú zároveň sudcami všeobecných súdov. Preto je dôležité, kto bude sedieť na Ústavnom súde bez ohľadu na to, či Robert Fico kandiduje alebo nekandiduje.
A ten druhý zásadný význam Ústavného súdu a celého procesu voľby spočíva v tom, že ak má byť raz justícia ako taká dôveryhodná, tak musí byť dôveryhodný Ústavný súd. A dôveryhodnosť je proste základ vzťahu občana a štátu, základ vzťahu občana k inštitúciám, ktoré majú chrániť práva a slobody občanov. Pretože keď nie je dôvera, tak potom sa neverí a spochybňuje ešte aj rozhodnutie Ústavného súdu alebo ktoréhokoľvek súdu, ktoré je v poriadku. Lebo potom neveríme apriori. A keď neveríme apriori inštitúciám ochrany práva, no tak jednoducho právny štát tu nebude.
Je absolútna zvrátenosť uvažovať politickým kalkulom dnes navolíme šesť kandidátov na sudcov Ústavného súdu s tým, že budú nejaké ďalšie kolá, ale sfunkčníme Ústavný súd. Nesfunkčníme Ústavný súd, plénum Ústavného súdu bude môcť zasadať, pretože bude mať sedem členov a keď budú všetci do nohy zdraví, tak aj prídu si na to plénu sadnúť, ale je zásadný rozdiel, či má plénum trinásť ľudí alebo či má plénum sedem ľudí. Pretože, keď má plénum sedem ľudí, tak stačí jeden jediný hlas jedného, jedného sudcu, ktorý má iný názor, a vec plenárna bude zmätená zo stola bez toho, aby o tom Ústavný súd meritórne rozhodol. To znamená, nedostane sa spravodlivosti a to je strašne vážna vec. Preto nie, sedem sudcov Ústavného súdu nie je funkčný Ústavný súd.
Dnes máme menej kandidátov, ako sme mali v prvom kole a niektorí, ktorí získali v prvom kole veľa hlasov, a myslím, že išlo naozaj o kvalitných kandidátov, do tohto kola voľby kandidátov sudcov Ústavného súdu sa neprihlásili. Ale aj tak si dovolím tvrdiť, že je tam dosť kandidátov na to, aby parlament mohol vybrať 18 kandidátov, z ktorých môže prezident vybrať takých sudcov Ústavného súdu, ktorí budú garantami nezávislosti fungovanie Ústavného súdu a nestrannosti jeho rozhodovania. Som o tom presvedčená. Ja tam takých vidím a určite môj hlas aj dostanú.
Dôveryhodnosť inštitúcie je aj o procese, akým spôsobom budú vyberaní a volení kandidáti na sudcu Ústavného súdu. Ondrej Dostál to hovoril. Hearing naozaj mal zásadne iný charakter, ako to bolo v minulosti a tento proces výrazne prispieva k transparentnosti procesu a dôveryhodnosti procesu a môže prispieť k vyššej miere dôvery v Ústavný súd. Ale keď bude hearing ignorovaný a, navyše, dohoda bude za zatvorenými dverami a nie verejná o tom, kto bude zvolený za kandidátov na Ústavný súd, tak tá dôveryhodnosť procesu bude zmarená. A o to viac je to dnes dôležité, pretože minulý týždeň tu v tomto pléne sme na vlastné oči videli, že áno, parlamentné strany vládnej koalície sú schopné rokovať a sú schopné verejne, niektorí, sa poďakovať Kotlebovej strane za to, ako hlasovala. Aký máme dôvod veriť tomu, že v akejkoľvej tajnej voľbe tieto dohody neprebiehajú? Bez ohľadu na to, či MOST o tom vie, alebo nevie. Možno nevie, nemusí o tom vedieť. Ale jediná garancia je naozaj verejná voľba. Dnes už pre dôveryhodnosť procesu a dôveryhodnosť inštitúcie v budúcnosti.
Zakončím tým, čo som začala. Nebude na Slovensku právny štát, kým témy, ktoré sú krok za krokom, jednotlivými krôčikmi k tomu, aby právny štát na Slovensku existoval, alebo sa zvýšila jeho úroveň, aby som bola presná, nebude na Slovensku právny štát dovtedy, kým to nebude pri každom jednom kroku top téma politického súboja a top téma politického záujmu politických špičiek naprieč politickým spektrom vrátane opozície, či už parlamentnej alebo mimoparlamentnej.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2019 9:37 - 9:47 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, keď sa pred rokmi na Súdnej rade volil Štefan Harabín za predsedu Najvyššieho súdu, keď išiel do tejto pozície z pozície ministra spravodlivosti, tak samozrejme padala tá otázka, jak je to možné vlastne. A ja som vtedy odpovedala, je to možné preto, pretože okrem zopár právnikov, naozaj zopár novinárov, ale len zopár novinárov a tých zopár desiatok ľudí, ktorí prišli pred Súdnu radu protestovať, to reálne nebola téma, ktorá by hýbala Slovensko alebo zaujímala masy.
A ja si dovolím povedať aj teraz, keď masy zaplnili námestia a volajú po spravodlivosti, konkrétne kroky ku spravodlivosti ako keby až tak veľa ľudí nezaujímalo. Poviem to inak, nebude na Slovensku právny štát, pokiaľ tu v tejto snemovni nás to bude zaujímať len zopár
===== a stále tých istých. Nebude na Slovensku právny štát, keď táto snemovňa bude plná vtedy a len vtedy, keď bude kandidovať na Ústavný súd Robert Fico. Nebude na Slovensku právny štát, pokiaľ taká téma, ako je voľba sudcov Ústavného súdu, sa nestane politickou témou prvého rangu pre každého jedného politického lídra v tejto sále aj v tejto krajine a urobí pre to všetko, aby to bola top politická téma a bol vyvolaný tlak, áno, aj na túto koalíciu, aby jednoducho sa muselo voliť inak a hlavne muselo voliť verejne. A ja musím, žiaľ, konštatovať, že zatiaľ čo pri prvej voľbe to bola politická téma, lebo kandidoval Robert Fico, tak teraz to jednoducho politická téma nie je. To vidíme aj podľa toho, kto dnes sedí od rána od deviatej v tejto sále. A som rada, že nás je trošku viac. Ale opakujem, pri týchto témach stále, stále tí istí. A jednoducho bez verejného tlaku, bez politického tlaku to nejde. Toto je dôležitejšia téma ako odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, ktorého sme počas tohto volebného obdobia v tejto parlamentnej sále odvolávali.
Význam Ústavného súdu je zrejmý, ale zopakujme si to. Povedal to aj pán poslanec Dostál. Je to možno mesiac – jeden a pol mesiaca? – čo Ústavný súd v tejto snemovni zrušil novelu ústavy. Novelu ústavy, s ktorou sa nestotožňuje nikto, ani tí, ktorí sa hlásia k tomu, že existuje niečo také ako materiálne jadro. A zrušili ju s tým, že piati sudcovia neohlásili svoj osobný konflikt záujmov napriek tomu, že rozhodovali aj sami o sebe, pretože sú zároveň sudcami všeobecných súdov. Preto je dôležité, kto bude sedieť na Ústavnom súde bez ohľadu na to, či Robert Fico kandiduje alebo nekandiduje.
A ten druhý zásadný význam Ústavného súdu a celého procesu voľby spočíva v tom, že ak má byť raz justícia ako taká dôveryhodná, tak musí byť dôveryhodný Ústavný súd. A dôveryhodnosť je proste základ vzťahu občana a štátu, základ vzťahu občana k inštitúciám, ktoré majú chrániť práva a slobody občanov. Pretože keď nie je dôvera, tak potom sa neverí a spochybňuje ešte aj rozhodnutie Ústavného súdu alebo ktoréhokoľvek súdu, ktoré je v poriadku. Lebo potom neveríme apriori. A keď neveríme apriori inštitúciám ochrany práva, no tak jednoducho právny štát tu nebude.
Je absolútna zvrátenosť uvažovať politickým kalkulom dnes navolíme šesť kandidátov na sudcov Ústavného súdu s tým, že budú nejaké ďalšie kolá, ale sfunkčníme Ústavný súd. Nesfunkčníme Ústavný súd, plénum Ústavného súdu bude môcť zasadať, pretože bude mať sedem členov a keď budú všetci do nohy zdraví, tak aj prídu si na to plénu sadnúť, ale je zásadný rozdiel, či má plénum trinásť ľudí alebo či má plénum sedem ľudí. Pretože, keď má plénum sedem ľudí, tak stačí jeden jediný hlas jedného, jedného sudcu, ktorý má iný názor, a vec plenárna bude zmätená zo stola bez toho, aby o tom Ústavný súd meritórne rozhodol. To znamená, nedostane sa spravodlivosti a to je strašne vážna vec. Preto nie, sedem sudcov Ústavného súdu nie je funkčný Ústavný súd.
Dnes máme menej kandidátov, ako sme mali v prvom kole a niektorí, ktorí získali v prvom kole veľa hlasov, a myslím, že išlo naozaj o kvalitných kandidátov, do tohto kola voľby kandidátov sudcov Ústavného súdu sa neprihlásili. Ale aj tak si dovolím tvrdiť, že je tam dosť kandidátov na to, aby parlament mohol vybrať 18 kandidátov, z ktorých môže prezident vybrať takých sudcov Ústavného súdu, ktorí budú garantami nezávislosti fungovanie Ústavného súdu a nestrannosti jeho rozhodovania. Som o tom presvedčená. Ja tam takých vidím a určite môj hlas aj dostanú.
Dôveryhodnosť inštitúcie je aj o procese, akým spôsobom budú vyberaní a volení kandidáti na sudcu Ústavného súdu. Ondrej Dostál to hovoril. Hearing naozaj mal zásadne iný charakter, ako to bolo v minulosti a tento proces výrazne prispieva k transparentnosti procesu a dôveryhodnosti procesu a môže prispieť k vyššej miere dôvery v Ústavný súd. Ale keď bude hearing ignorovaný a, navyše, dohoda bude za zatvorenými dverami a nie verejná o tom, kto bude zvolený za kandidátov na Ústavný súd, tak tá dôveryhodnosť procesu bude zmarená. A o to viac je to dnes dôležité, pretože minulý týždeň tu v tomto pléne sme na vlastné oči videli, že áno, parlamentné strany vládnej koalície sú schopné rokovať a sú schopné verejne, niektorí, sa poďakovať Kotlebovej strane za to, ako hlasovala. Aký máme dôvod veriť tomu, že v akejkoľvej tajnej voľbe tieto dohody neprebiehajú? Bez ohľadu na to, či MOST o tom vie, alebo nevie. Možno nevie, nemusí o tom vedieť. Ale jediná garancia je naozaj verejná voľba. Dnes už pre dôveryhodnosť procesu a dôveryhodnosť inštitúcie v budúcnosti.
Zakončím tým, čo som začala. Nebude na Slovensku právny štát, kým témy, ktoré sú krok za krokom, jednotlivými krôčikmi k tomu, aby právny štát na Slovensku existoval, alebo sa zvýšila jeho úroveň, aby som bola presná, nebude na Slovensku právny štát dovtedy, kým to nebude pri každom jednom kroku top téma politického súboja a top téma politického záujmu politických špičiek naprieč politickým spektrom vrátane opozície, či už parlamentnej alebo mimoparlamentnej.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.3.2019 10:43 - 10:45 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za prejav, pani podpredsedníčka. Ja si myslím, že v tomto momente krátko pred hlasovaním treba zdôrazniť politický kontext toho, prečo sa teraz zaoberáme týmto návrhom uznesenia. Vy ste to pomenovali, ja som to pomenovala včera, treba to zopakovať podľa mňa.
Zajtra je druhé kolo prezidentských volieb, najneskôr o rok budú parlamentné voľby a jednoducho hrá sa o "voľné hlasy" Kotlebu a Štefana Harabina, ktoré dostali títo kandidáti v prvom kole. To je dôvod, prečo sa tým dnes zaoberáme.
História je ale neúprosná a hovorí to, že toto nepomáha. Ja si pamätám, že novela ústavy nepomohla kandidátovi Hrušovskému stať sa prezidentom a nepomohla ani KDH dostať sa do parlamentu. Žiaľ, ale robí z tejto citlivej témy tému, ktorá robí rozpory, obrovské rozpory v spoločnosti, ktorá podnecuje nenávistné prejavy v spoločnosti, ktorá robí to, že ľudia sa začínajú voči sebe správať agresívne len preto, že niekto má iný názor. A preto je hanebné takéto politické, cynické zneužívanie takýchto citlivých tém, akými kultúrno-etické témy sú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2019 16:31 - 16:32 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, ale reagovať chcem len na to, čo povedal pán poslanec Zelník. Ja myslím, že tu dochádza k jednému veľkému nedorozumeniu, pán poslanec. U nás nie je pojem rod definovaný, naša legislatíva i ústava ho používa, ale bez akéhokoľvek definovania, čiže dnes je to len na súdoch a na Ústavnom súde, ako bude s týmto pojmom pracovať u nás. To, že muž a žena, to je pohlavie, nie rod a naša ústava rozlišuje medzi pohlavím a rodom, ale nedefinuje rod. A pokiaľ ide o pohlavie, áno to je muž a žena. To je aj v Právnom poriadku takto zakomponované. A opakujem, pojem rod v Istambulskom dohovore, Istambulský dohovor výslovne hovorí, že to je definícia pojmu pre účely tohto medzinárodného dohovoru. Čiže nemá ako sa táto definícia použiť na iné výklady pojmu rod použité v iných paragrafoch, iných zákonov alebo ústavy na Slovensku, iba že by tak, iba že by tak urobil náš Ústavný súd, náš Ústavný súd, ale nie preto, že to používa Istambulský dohovor, pretože Istambulský dohovor výslovne hovorí, že je to definícia pre účely tohto medzinárodného dohovoru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 16:08 - 16:22 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem či to má veľký význam, ale mám pocit, že pre poriadok treba. Nemám súvislý prejav, budem mať asi pár poznámok a stále by som chcela začať
===== Ďakujem veľmi pekne za slovo pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Neviem či to má veľký význam, ale mám pocit, že pre poriadok treba. Nemám súvislí prejav, budem mať asi pár poznámok a stále by som chcela začať s tou poznámkou, že ten dohovor sa volá Dohovor o prevencií násilia na ženách a domáceho násilia a boj proti nemu. Čiže je to dohovor o prevencií násilia na ženách a domáceho násilia. Možno začnem príhodou. Za pätnásť rokov v politike človek už obišiel celé Slovensko a postretával na stretnutiach s občanmi naozaj strašne veľa ľudí a človek žena v politike dostáva aj iné otázky. Napríklad otázky, že či mám deti, či mám muža a že či viem variť. Ale to boli také zábavné, to je v poriadku s tým sa vysporiadam. Ale nie raz som dostala otázku od žien aj od mužov, že či mi to muž dovolil. Alebo mne by to môj muž nedovolil. Alebo ja sa divím vášmu mužovi, že vám to dovolil. A to je už iné. Pretože keď v medziľudských vzťahoch medzi mužom a ženou používame slovo dovolil, to znamená, že mohol aj zakázať. A keď mohol zakázať mohol by aj potrestať keby som náhodou nebola poslušná. Ja som odpovedala, že nie, môj vzťah s mojim mužom je založený na tom, že o všetkom sa dohodneme, ale nie na tom, že by jeden druhému niečo dovoľoval alebo niečo zakazoval. A ja si myslím, že to je niekde v jadre podstata toho sporu, že či dokážeme akceptovať alebo dokážeme stráviť, že časť žiaľ veľká časť domáceho násilia skovaného za dverami je podmienená práve tým, že jeden spravidla muž, aj keď nie vždy si myslí, že môže dovoliť zakázať alebo trestať. A to je tá rola. To nie je dané biologicky, to je tá rola. A o tom je to rodovo podmienené násilie. A padajú tu otázky, čo sa zmení keď prijmeme Istanbulský dohovor alebo čo sa nezmení. Zo dňa na deň sa nezmení nič. Ani v jednom, ani v druhom prípade. Zmení sa vtedy, kedy dokážeme v tejto spoločnosti sa kultivovane rozprávať o tom a vychovávať naše deti áno aj v školách, vychovávať naše deti k tomu, že nie vzťah muža a ženy doma za dverami musí byť založení na dohode a nie že jeden môže niečo dovoliť, zakázať prípadne potrestať, prípadne si niečo vynútiť nejakou tou fackou. A tá výchova, vzdelávanie to, že to spoločnosť nebude tolerovať to je to kľúčové pretože keď dnes sa odváži ísť niekto na políciu a má tu smolu, že natrafí na policajta, ktorý tiež doma niečo žene dovoľuje alebo zakazuje a neprešiel žiadnym tréningom, tak proste jednoducho má smolu. A druhýkrát si to rozmyslí a o tom je tento dohovor. Nielen o tom, že sme zmenili trestný zákon, pod vplyvom tohto dohovoru, nielen že sme prijali zákon o ochrane obetí pod vplyvom tohto dohovoru, ale o tom, že berieme na seba záväzok, že na tomto budeme pracovať. A keď budeme dobre pracovať, tak možno že o päť, o desať rokov budeme kultivovanejšia spoločnosť, v ktorej bude menej násilia za zavretými dverami domácnosti. O tom je to a o ničom inom. Možno niečo k výtom alebo chcela by som naozaj požiadať o otázky, o odpovede na otázky. Jeden mýtus, ten pojem rod. Pani poslankyňa Dubačová to povedala, rod je zadefinovaný pre účely tohto medzinárodného dohovoru. Nemá žiadnu širšiu platnosť táto definícia, pretože to je štandard medzinárodných zmlúv, že pojmy používané v danom medzinárodnom dohovore sa pre potreby toho medzinárodného dohovoru zadefinujú, aby sme všetci, ktorý ho uplatňujeme ten dohovor pracovali s tým dohovorom rovnako. Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Dostálovi k tej otázke, ktorú položil ktorý článok, ktorá veta je v rozpore s ktorým článkom Ústavy Slovenskej republiky. Neviem a nepočula som odpoveď. Lebo ja som presvedčená, že také jednoducho nie je. A pri tej príležitosti chcem upozorniť na to, že aj naša Ústava pracuje s pojmom rod. A to že nemá definíciu pojmu rod, to nič na tom nemení. Tú definíciu dá Ústavný súd. A tiež asi v závislosti od toho, v akej súvislosti bude pojem rod vykladať. Napriek tomu ja vnímam, že je to citlivá téma, pretože nie možno každý vníma tak citlivo to, čo sa má akým spôsobom majú fungovať vzťahy medzi mužom a ženou v domácnosti. A ja rozumiem, že je to citlivá téma a preto som vždy bola presvedčená a som presvedčená, že sú veci, ktoré sa nemajú lámať cez koleno silovo. Preto keď som po mojich predchodcoch zdedila túto agendu ako ministerka spravodlivosti tak som sa snažila vytvoriť ten priestor pre diskusiu aj keď bolo od začiatku od jasné, že počas tohto volebného obdobia nie, nie je priestor na ratifikáciu tohto dohovoru a podľa mňa to treba rešpektovať. A keď nebude ďalších päť rokov, tak nebude ďalších päť rokov, ale treba o tom jednoducho diskutovať. Lebo dámy a páni, aj keď skôr väčšinou páni stále máte pocit alebo obavu že budete liberálmi prevalcovaní, tak nerobte to isté, lebo teraz valcujete vy bez toho, aby sa pripustila normálna spoločenská diskusia na túto tému a potom to je čistá cynická politika, pretože po tomto už nie je naozaj nič iné. Využívanie momentálnych pomerov v parlamente medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb a pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Lebo sú dve veci, ktorých ja sa v týchto kultúrno etických otázkach bojím. Jedna vec je fanatizmus, ktorý je v každej spoločnosti prítomný. Fanatizmus, ktorý je založený na predsudkoch, na mýtoch, na polopravdách, na nálepkovaní tých, ktorí majú iný názor a na vytváranie obrazu nepriateľa, čo donáša do spoločnosti nenávisť. A druhé čoho sa bojím je naozaj cynická politika, ktorá sa chytí týchto tém len v záujme toho získať politické body a je úplne jedno, že čo to za sebou zanechá. A ja si myslím, že to treba tu teraz sme politické grémium pomenovať. Sme najneskôr o rok budú parlamente voľby. Najneskôr o rok. A to čo sa teraz deje, je že tu začal boj o 15 percent voličov, ktorí v prvom kole prezidentských volieb volili Štefana Harabina, o nič iné nejde. A zjavne dopyt po týchto voličoch je veľmi veľký, tak to treba využiť a pretaviť do uznesenia parlamentu. Tak to čítam ja, inak sa to čítať nedá. Pozrela som si návrh uznesenia, aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený v bode 2 sa navrhuje pripojiť slová, aby vláda vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru Rady Európy o predchádzaniu násilia, pardon násiliu na ženách a domácemu násiliu a boju proti nemu. Rozumiem veľmi presne tejto vete. Vychádza z Viedenského dohovoru, pardon z Viedenského dohovoru o medzinárodnom zmluvnom práve. My totižto po podpise zmluvu, aby ste všetci tomu rozumeli tým, že sme podpísali zmluvu, ktorá je inak prezidentskou zmluvou s výhradou ratifikácie, čiže nie je dnes pre nás platná lebo nie je záväzná, ale tým podpisom predsa len máme záväzok nemariť účel a predmet tejto zmluvy a preto sme aj prispôsobovali tú legislatívu, aby sme mohli ratifikovať s tým, že tento záväzok máme kým ako štát jasne neprejavíme úmysel, že sa nehodláme stať jeho zmluvnou stranou. Čiže ten pozmeňovací, ten pozmeňovací návrh je daný s tým, aby to malo nejaké právne účinky. My nemôžme zaviazať vládu, ale je to svojim spôsobom politický príkaz, keď sa na tom uznesenie samozrejme parlament. Takže áno má to za cieľ toto uznesenie v zmene pozmeňovacieho návrhu vyvolať konanie vlády, ktoré bude mať nejaké právne účinky. A pri tejto príležitosti chcem ale odpovedať aj pánovi poslancovi Pčolinskému, ktorý povedal, že bude rád, keď bude doplnené uznesenie tak, aby sme sa už nikdy viac nemuseli vrátiť k Istanbulskému dohovoru a chcem mu zmariť nádeje, pretože tak jak môžme prejaviť úmysel nestať sa zmluvnou stranou dohovoru, tak po zmene pomerov spoločenských a parlamentných môžme rovnako znova prejaviť úmysel, aby sme sa stali zmluvnou stranou dohovoru, takže naveky to jednoducho nie je. A ja si myslím, že tento konflikt medzi v rámci tohto boja o Harabinových voličov tak toto v skratke nazvem samozrejme vyvolal aj odozvu a tak zjavne si to asi v týchto parlamentných voľbách rozdáme o to, kto bude mať väčšinu v tom budúcom parlamente. Pravdepodobne takýto konflikt neposilní len jednu stranu, ale spravidla takéto konflikty posilnia obidve strany. A v pléne tu raz zaznel potlesk v rámci tejto rozpravy, keď pán poslanec Pčolinský sa bil do pŕs, že teda nedáme si tradičnú slovenskú rodinu a nedopustíme rozvrat identiky slovenského národa a v tomto ja s ním chcem súhlasiť. Ja som presvedčená o tom, že najväčším nepriateľom tradičnej slovenskej rodiny a v konečnom dôsledku po tom aj to, čo spôsobuje rozvrat identiky (Potleks.)...(???)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.3.2019 16:08 - 16:22 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem či to má veľký význam, ale mám pocit, že pre poriadok treba. Nemám súvislý prejav, budem mať asi pár poznámok a stále by som chcela začať
===== Ďakujem veľmi pekne za slovo pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Neviem či to má veľký význam, ale mám pocit, že pre poriadok treba. Nemám súvislí prejav, budem mať asi pár poznámok a stále by som chcela začať s tou poznámkou, že ten dohovor sa volá Dohovor o prevencií násilia na ženách a domáceho násilia a boj proti nemu. Čiže je to dohovor o prevencií násilia na ženách a domáceho násilia. Možno začnem príhodou. Za pätnásť rokov v politike človek už obišiel celé Slovensko a postretával na stretnutiach s občanmi naozaj strašne veľa ľudí a človek žena v politike dostáva aj iné otázky. Napríklad otázky, že či mám deti, či mám muža a že či viem variť. Ale to boli také zábavné, to je v poriadku s tým sa vysporiadam. Ale nie raz som dostala otázku od žien aj od mužov, že či mi to muž dovolil. Alebo mne by to môj muž nedovolil. Alebo ja sa divím vášmu mužovi, že vám to dovolil. A to je už iné. Pretože keď v medziľudských vzťahoch medzi mužom a ženou používame slovo dovolil, to znamená, že mohol aj zakázať. A keď mohol zakázať mohol by aj potrestať keby som náhodou nebola poslušná. Ja som odpovedala, že nie, môj vzťah s mojim mužom je založený na tom, že o všetkom sa dohodneme, ale nie na tom, že by jeden druhému niečo dovoľoval alebo niečo zakazoval. A ja si myslím, že to je niekde v jadre podstata toho sporu, že či dokážeme akceptovať alebo dokážeme stráviť, že časť žiaľ veľká časť domáceho násilia skovaného za dverami je podmienená práve tým, že jeden spravidla muž, aj keď nie vždy si myslí, že môže dovoliť zakázať alebo trestať. A to je tá rola. To nie je dané biologicky, to je tá rola. A o tom je to rodovo podmienené násilie. A padajú tu otázky, čo sa zmení keď prijmeme Istanbulský dohovor alebo čo sa nezmení. Zo dňa na deň sa nezmení nič. Ani v jednom, ani v druhom prípade. Zmení sa vtedy, kedy dokážeme v tejto spoločnosti sa kultivovane rozprávať o tom a vychovávať naše deti áno aj v školách, vychovávať naše deti k tomu, že nie vzťah muža a ženy doma za dverami musí byť založení na dohode a nie že jeden môže niečo dovoliť, zakázať prípadne potrestať, prípadne si niečo vynútiť nejakou tou fackou. A tá výchova, vzdelávanie to, že to spoločnosť nebude tolerovať to je to kľúčové pretože keď dnes sa odváži ísť niekto na políciu a má tu smolu, že natrafí na policajta, ktorý tiež doma niečo žene dovoľuje alebo zakazuje a neprešiel žiadnym tréningom, tak proste jednoducho má smolu. A druhýkrát si to rozmyslí a o tom je tento dohovor. Nielen o tom, že sme zmenili trestný zákon, pod vplyvom tohto dohovoru, nielen že sme prijali zákon o ochrane obetí pod vplyvom tohto dohovoru, ale o tom, že berieme na seba záväzok, že na tomto budeme pracovať. A keď budeme dobre pracovať, tak možno že o päť, o desať rokov budeme kultivovanejšia spoločnosť, v ktorej bude menej násilia za zavretými dverami domácnosti. O tom je to a o ničom inom. Možno niečo k výtom alebo chcela by som naozaj požiadať o otázky, o odpovede na otázky. Jeden mýtus, ten pojem rod. Pani poslankyňa Dubačová to povedala, rod je zadefinovaný pre účely tohto medzinárodného dohovoru. Nemá žiadnu širšiu platnosť táto definícia, pretože to je štandard medzinárodných zmlúv, že pojmy používané v danom medzinárodnom dohovore sa pre potreby toho medzinárodného dohovoru zadefinujú, aby sme všetci, ktorý ho uplatňujeme ten dohovor pracovali s tým dohovorom rovnako. Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Dostálovi k tej otázke, ktorú položil ktorý článok, ktorá veta je v rozpore s ktorým článkom Ústavy Slovenskej republiky. Neviem a nepočula som odpoveď. Lebo ja som presvedčená, že také jednoducho nie je. A pri tej príležitosti chcem upozorniť na to, že aj naša Ústava pracuje s pojmom rod. A to že nemá definíciu pojmu rod, to nič na tom nemení. Tú definíciu dá Ústavný súd. A tiež asi v závislosti od toho, v akej súvislosti bude pojem rod vykladať. Napriek tomu ja vnímam, že je to citlivá téma, pretože nie možno každý vníma tak citlivo to, čo sa má akým spôsobom majú fungovať vzťahy medzi mužom a ženou v domácnosti. A ja rozumiem, že je to citlivá téma a preto som vždy bola presvedčená a som presvedčená, že sú veci, ktoré sa nemajú lámať cez koleno silovo. Preto keď som po mojich predchodcoch zdedila túto agendu ako ministerka spravodlivosti tak som sa snažila vytvoriť ten priestor pre diskusiu aj keď bolo od začiatku od jasné, že počas tohto volebného obdobia nie, nie je priestor na ratifikáciu tohto dohovoru a podľa mňa to treba rešpektovať. A keď nebude ďalších päť rokov, tak nebude ďalších päť rokov, ale treba o tom jednoducho diskutovať. Lebo dámy a páni, aj keď skôr väčšinou páni stále máte pocit alebo obavu že budete liberálmi prevalcovaní, tak nerobte to isté, lebo teraz valcujete vy bez toho, aby sa pripustila normálna spoločenská diskusia na túto tému a potom to je čistá cynická politika, pretože po tomto už nie je naozaj nič iné. Využívanie momentálnych pomerov v parlamente medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb a pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Lebo sú dve veci, ktorých ja sa v týchto kultúrno etických otázkach bojím. Jedna vec je fanatizmus, ktorý je v každej spoločnosti prítomný. Fanatizmus, ktorý je založený na predsudkoch, na mýtoch, na polopravdách, na nálepkovaní tých, ktorí majú iný názor a na vytváranie obrazu nepriateľa, čo donáša do spoločnosti nenávisť. A druhé čoho sa bojím je naozaj cynická politika, ktorá sa chytí týchto tém len v záujme toho získať politické body a je úplne jedno, že čo to za sebou zanechá. A ja si myslím, že to treba tu teraz sme politické grémium pomenovať. Sme najneskôr o rok budú parlamente voľby. Najneskôr o rok. A to čo sa teraz deje, je že tu začal boj o 15 percent voličov, ktorí v prvom kole prezidentských volieb volili Štefana Harabina, o nič iné nejde. A zjavne dopyt po týchto voličoch je veľmi veľký, tak to treba využiť a pretaviť do uznesenia parlamentu. Tak to čítam ja, inak sa to čítať nedá. Pozrela som si návrh uznesenia, aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený v bode 2 sa navrhuje pripojiť slová, aby vláda vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru Rady Európy o predchádzaniu násilia, pardon násiliu na ženách a domácemu násiliu a boju proti nemu. Rozumiem veľmi presne tejto vete. Vychádza z Viedenského dohovoru, pardon z Viedenského dohovoru o medzinárodnom zmluvnom práve. My totižto po podpise zmluvu, aby ste všetci tomu rozumeli tým, že sme podpísali zmluvu, ktorá je inak prezidentskou zmluvou s výhradou ratifikácie, čiže nie je dnes pre nás platná lebo nie je záväzná, ale tým podpisom predsa len máme záväzok nemariť účel a predmet tejto zmluvy a preto sme aj prispôsobovali tú legislatívu, aby sme mohli ratifikovať s tým, že tento záväzok máme kým ako štát jasne neprejavíme úmysel, že sa nehodláme stať jeho zmluvnou stranou. Čiže ten pozmeňovací, ten pozmeňovací návrh je daný s tým, aby to malo nejaké právne účinky. My nemôžme zaviazať vládu, ale je to svojim spôsobom politický príkaz, keď sa na tom uznesenie samozrejme parlament. Takže áno má to za cieľ toto uznesenie v zmene pozmeňovacieho návrhu vyvolať konanie vlády, ktoré bude mať nejaké právne účinky. A pri tejto príležitosti chcem ale odpovedať aj pánovi poslancovi Pčolinskému, ktorý povedal, že bude rád, keď bude doplnené uznesenie tak, aby sme sa už nikdy viac nemuseli vrátiť k Istanbulskému dohovoru a chcem mu zmariť nádeje, pretože tak jak môžme prejaviť úmysel nestať sa zmluvnou stranou dohovoru, tak po zmene pomerov spoločenských a parlamentných môžme rovnako znova prejaviť úmysel, aby sme sa stali zmluvnou stranou dohovoru, takže naveky to jednoducho nie je. A ja si myslím, že tento konflikt medzi v rámci tohto boja o Harabinových voličov tak toto v skratke nazvem samozrejme vyvolal aj odozvu a tak zjavne si to asi v týchto parlamentných voľbách rozdáme o to, kto bude mať väčšinu v tom budúcom parlamente. Pravdepodobne takýto konflikt neposilní len jednu stranu, ale spravidla takéto konflikty posilnia obidve strany. A v pléne tu raz zaznel potlesk v rámci tejto rozpravy, keď pán poslanec Pčolinský sa bil do pŕs, že teda nedáme si tradičnú slovenskú rodinu a nedopustíme rozvrat identiky slovenského národa a v tomto ja s ním chcem súhlasiť. Ja som presvedčená o tom, že najväčším nepriateľom tradičnej slovenskej rodiny a v konečnom dôsledku po tom aj to, čo spôsobuje rozvrat identiky (Potleks.)...(???)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 11:21 - 11:34 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, mám pocit, že je to taká vážna téma, že je treba prihlásiť sa do rozpravy, a pokúsim sa v mojom vystúpení reflektovať aj niektoré komentáre, ktoré tu už v diskusii odzneli.
V prvom rade asi musím znova zopakovať, že voľba sudcov alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu je to najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré parlament v tomto volebnom období robí. Jednoducho je to tak. A priznám sa, že ja celý môj politický život sa venujem justícii, spravodlivosti a otázkam, ktoré s týmto súvisí, a dokáže ma znova a znova prekvapiť, lebo sa to deje opakovane, ako, ako sú podcenené, politicky podcenené takéto voľby, ako je politicky podcenená dôležitosť takýchto volieb a ako je politicky podcenená zodpovednosť pri takýchto voľbách. Justícia je častým predmetom kritiky, a naozaj mnohokrát aj oprávnene, a často kritizujeme, že justičný stav si nevie urobiť poriadok sám so sebou a často sú sudcovia predmetom kritiky aj tu v tejto sále. Ale to, ako bude vyzerať Ústavný súd, nebude závisieť od falošnej kolegiality sudcov alebo niekoho iného, za to bude zodpovedať len a len táto poslanecká snemovňa, pretože len a len táto poslanecká snemovňa môže kandidátov na sudcov Ústavného súdu navrhnúť. A potom koho vyberie, to bude prezident. Čiže je to politické grémium, tento parlament, ktorý rozhodne o tom, ako bude vyzerať Ústavný súd. Odznelo to tu ixkrát, ale znie to už ako nejaká planá floskula a naozaj som presvedčená o tom, že to hlboké politické podcenenie tejto zodpovednosti je proste prítomné v tomto priestore, a priznám sa, že nedokážem to pochopiť.
A pritom minulý týždeň sme dostali z Ústavného súdu jasný odkaz, o čom je Ústavný súd. Predsa minulý týždeň Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti ústavného zákona. Ako je silnejší odkaz pre parlament, aká je to dôležitá inštitúcia? Veď silnejší odkaz neexistuje! Ústavný súd nám zrušil ústavný zákon, vážení, však to je strašne silná vec a ja akceptujem tézu materiálneho jadra, napriek tomu som presvedčená, že v tomto prípade je tu x otáznikov, či toto bol ten prípad, práve tento prípad, kedy si mal Ústavný súd na seba vztiahnuť túto kompetenciu.
A ja nechcem polemizovať teraz s Ústavným súdom, ale ja chcem upozorniť na dve veci, ktoré sa stali. Bolo prijaté toto rozhodnutie nejakou väčšinou, vychádzame z toho, že asi 9 hlasmi, pretože 4 sudcovia Ústavného súdu povedali, že zverejnia svoje odlišné stanovisko. Dámy a páni, mne chýba ďalších 7 odlišných stanovísk, pretože všetci si tu tak hovoríme, no, sudcovia pre seba, ale treba to nahlas povedať, že v takejto vážnej veci od sudcu Ústavného súdu očakávame, že sa dokáže dôveryhodným spôsobom vysporiadať so svojím konfliktom záujmov. Ja nehovorím, že musí vyhlásiť zaujatosť a nerozhodovať, ale musí sa dokázať verejne vysporiadať so svojím konfliktom záujmom. Päť sudcov Ústavného súdu sú sudcovia s prerušenou (pozn. red.: správne "prerušeným") výkonom funkcie a pôjdu na svoje domovské pracoviská, za chvíľu, štyria z nich za chvíľu. Nevidela som jedno ani nebolo avizované žiadne osobitné stanovisko, v ktorom by sa títo sudcovia Ústavného súdu vysporiadali so svojím konfliktom záujmov. To je najdôležitejšia etická a právna otázka, keď hovoríme o tom, že nejaká inštitúcia má byť nezávislá a nestranná, že ľudia, ktorí v nej pôsobia, sa vedia vyrovnať s konfliktom záujmov. A ja čakám na túto odpoveď, pretože toto je pre mňa tá najkľúčovejšia odpoveď, ktorú vo väzbe na rozhodnutie Ústavného súdu čakám.
A nehovorím to a nehovorím to len tak, že som vypichla práve tento jeden moment, hovorím to preto, pretože dva týždne máme politický chaos v tomto pléne a máme politický chaos kvôli voľbe kandidátov na sudcu Ústavného súdu z jedného jediného dôvodu, a síce, že jeden z kandidátov je v konflikte záujmov, s ktorým sa nevie vysporiadať, a úplne v priamom prenose nám ukazuje, že proste nezvláda otázku konfliktu záujmov. Pretože to nie je radový poslanec, ktorý môže vyriešiť svoj konflikt záujmov tým, že nebude sám o sebe hlasovať, hovoríme o predsedu (pozn. red.: správne "predsedovi") najsilnejšej politickej strany, ktorý zasadá na koaličných radách a je určujúcim hlasom pre kreovanie dohody tohto parlamentu o tom, kto bude a kto nebude zvolený za sudcu Ústavného súdu - a to je podľa mňa najväčší problém, že máme v priamom prenose nevysporiadaného kandidáta na sudcu Ústavného súdu so svojím vlastným konfliktom záujmov. To je ten hlavný problém, som o tom hlboko presvedčená.
A to nie je len etický problém, to je aj právny problém, lebo ktorý ďalší kandidát môže niekde zasadať a rozhodovať o tom alebo spolurozhodovať o tom, kedy zasadne výbor, kedy bude o tom hlasovať plénum a koľko ktorá strana a ktorých kandidátov bude preferovať vo výsledku v tej voľbe. Pretože nejaká dohoda musí vzniknúť, ak máme zvoliť 18 kandidátov; 18 kandidátov náhodným hlasovaním proste nezvolíme budúci týždeň, to proste tak nefunguje. Keď máme zvoliť 18 kandidátov, tak nejaká dohoda musí vzniknúť a dokonca ja ju očakávam, ale očakávam ju verejným spôsobom, že budeme vedieť, ako tá dohoda vyzerá.
Ale opakujem, môj zásadný problém je, že proste je tu konflikt záujmov, s ktorým nikto nepracuje, a to je diskvalifikačné podľa mojej mienky aj vo vzťahu k tej pozícii na Ústavnom súde.
Považujem to za veľmi vážne, pretože ak nezvolíme budúci týždeň 18 kandidátov na ústavných sudcov, ktorých budeme môcť predložiť prezidentovi, tak po tom, čo sa deje a čo v priamom prenose ukazujeme von z tohto parlamentu ohľadne voľby ústavných sudcov, tak ja som vážne zvedavá, koľko tých renomovaných ľudí s kreditom sa prihlási do ďalšieho kola na kandidatúru za sudcu Ústavného súdu. Pretože niekto, kto má svoju pozíciu, svoj kredit, jednoducho nepotrebuje to, však my ako keby sme ukazovali, že my o tých ľudí nestojíme a to je podľa mňa najhorší odkaz, ktorý môže parlament navonok aj do odbornej verejnosti jednoducho dať.
Dovoľte mi na záver pár poznámok ešte k jednej otázke, a síce k otázke verejnej voľby. Áno, nebudem hlasovať za tajné hlasovanie na kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pretože to v tomto momente vnímam vyslovene ako nesprávne. Pretože pokiaľ politické strany nevedia normálne rokovať, nevedia prezentovať riadne svoju politickú dohodu vo voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tak by ju mali odkryť aspoň vo finálnom hlasovaní.
Zásadne popieram, že verejná voľba je niečo nedemokratické. Verejná voľba je rovnako demokratická, ako je tajná voľba demokratická. To nemá s demokraciou nič spoločné. Ale treba povedať, že sme v zastupiteľskej demokracii a je to jednoducho otázka skladania účtov. To je za prvé.
A za druhé. Nemôžem akceptovať argument, dokonca si myslím, že je to dokonca z podstaty nesprávny argument, že je dobré, aby teda tí, ktorí budú zvolení, nevedeli, kto ich zvolil, aby náhodou neboli zaviazaní. No, ten kandidát, ktorý je tak chatrný v svojej vnútornej integrite, že nesmie vedieť, kto ho volil, pretože inak by sa mu cítil zaviazaný, ten tam jednoducho nemá čo robiť. Veď to tak nie je. (Potlesk.)
Nehovoriac, nehovoriac o tom, že - ja to poviem inak. Dámy a páni, ešte dve osobitné stanoviská sudcov mi chýbajú v tej inkriminovanej, v tom inkriminovanom rozhodnutí Ústavného súdu, a síce dvoch sudcov Ústavného súdu, našich bývalých kolegov. Oni veľmi dobre vedia, kto ich zvolil, lebo vtedy ich volil, bola jednofarebná vláda a volil ich, samozrejme, SMER - sociálna demokracia, ktorých boli členom alebo za ktorých tu boli ako poslanci, však oni to vedia. Napriek tomu, zdá sa, zásadným spôsobom zmenili názor v tak zásadnej otázke, ako sú previerky sudcov Ústavného súdu a predtým zásadným spôsobom zmenili názor dokonca v tak dominantnej téme, ako pre stranu SMER bola otázka ochrany spotrebiteľa. Všetko zákony, za ktoré tu hlasovali. Je mi čudné, že nepíšu osobitné stanoviská. Celkom by ma to zaujímalo, pretože tam muselo dôjsť k nejakému posunu názorovému a je namieste, aby to bolo zverejnené.
Ale zároveň to ukazuje aj v priamom prenose, že nie to, že viem, kto ma volí, ma nijako neovplyvňuje vo svojom následnom rozhodovaní. Máte to tu, máte to na tácke a tie previerky, veď to bola tak dôležitá téma, veď to bola kľúčová téma kandidatúry Roberta Fica v prezidentskej kampani, keď nevedel jednoducho vo voľbách povedať, že nie, Štefana Harabina nevymenuje za predsedu Najvyššieho súdu, tak potreboval agendu justície uchopiť iným spôsobom. Veď tak to bolo.
Je paradoxom, len paradoxom situácie, že teraz máme zase prezidentské voľby, že tým toxickým menom, na ktoré sa pýta každý novinár každého kandidáta, dnes nie je Štefan Harabin, ale že tá otázka je teraz na Roberta Fica, vymenujete - nevymenujete, a je paradoxom, že je to práve v dobe, keď Štefan Harabin kandiduje za prezidenta, Ústavný súd aj, zdá sa, hlasmi bývalých poslancov za stranu SMER - SD zrušil ústavný zákon, ktorý riešil previerky sudcov. Ale to sú už len paradoxy tejto doby.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 16:24 - 16:25 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Stotožňujem sa s tým, čo ste povedali, pán poslanec. Stotožňujem sa s tým, že problém, ktorým migrácia je, prekračuje hranice, a preto je riešiteľný len v spolupráci všetkým krajín, ktorých sa migrácia týka, to znamená na pôde OSN. A keď máme riešiť problém, tak musíme byť pri tom, keď sa tento problém rieši. A čiže áno, plne sa s ním stotožňujem.
Ale cítim potrebu povedať to, že my tu dnes neriešime zahraničnú politiku Slovenska, my tu dnes neriešime problém migrácie. My tu vedieme vnútropolitický, opakujem, vnútropolitický boj o slovenského voliča tými pre mňa najneprijateľnejším spôsobom, akým ho riešiť, tento boj, môžeme, pretože, zopakujem to, čo som v minulosti už ixkrát povedala, vyhrať alebo viesť súboj s extrémizmom sa jednoducho nedá tým, že sa vyberieme tým istým smerom. A mňa veľmi mrzí v tejto diskusii parlamentnej, že tým istým smerom sa vyberá stále viac politických strán.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 21:55 - 21:56 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nechcem sa dostať do tejto politickej debaty nejak veľmi široko.
Chcem nadviazať na pána poslanca Dostála a chcem opakovane zdôrazniť, že som presvedčená o tom, že tento spôsob menenia ústavy, ktorý sa tu dnes deje, je hlbokým prejavom neúcty k ústave ako spoločenskej zmluve, a keď si my sami nevážime ústavu, tak potom nemôžeme očakávať, že si ju budú vážiť ľudia a že budú dôverovať v právny štát. Ja si myslím, že mnohí, ktorí tu dnes sedia aj ktorí za návrh pána poslanca hlasovali, musia vnímať a cítiť, že tento spôsob zmeny ústavy je naozaj neúctivý k ústave samotnej. Možnože tento priestor technických nezrovnalostí, ktoré musíme riešiť opakovane v druhom čítaní, by mohol byť inšpiráciou aj preto, že možno finálne hlasovanie by mohlo vyzerať inak. Veľmi si to prajem.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis