Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

18. 10. 2017 o 17:29 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18. 10. 2017 17:29 - 17:38 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni bola som niekoľkokrát oslovená aj v tejto diskusii. Materiály, ktorým je odôvodnené uznesenie alebo návrh uznesenia sa na mňa odvolávate, že som mohla problému predísť, keby som riešila problematiku odmeňovania advokátov poskytujúcich služby pre štát už dávno a okrem toho v návrhu uznesenia sa ukladajú aj úlohy, ktoré by sa ma mali teoreticky týkať, takže cítim potrebu sa k tej téme vyjadriť. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo sa týka riešenia konkrétnej otázky, ktorú momentálne rieši ministerstvo hospodárstva kolega minister Žiga, ja si myslím, že na tom sme sa zhodli všetci, že tak jak bola dojednaná tá výška odmeny, že je neprimeraná a to je vec zmluvy, ktorá bola uzatvorená zjavne, zjavne nie dobre, lebo inak by sme tento problém neriešili a je to otázka ... na vyvodzovania zodpovednosti samozrejme a dve rokovania a právnych krokov, pretože ja som presvedčená o tom, že ten priestor pre právne kroky asi nebol v plnej miere ešte vyčerpaný a podľa mojich informácii aj minister hospodárstva sa aj touto otázkou zaoberá. Ja sa budem teda venovať viac tomu, ako treba nastaviť prostredie alebo čo treba robiť, aby sme sa v budúcnosti takýmto situáciám vyhli. Ja vychádzam v prvom rade z toho, že v prípade, keď sa kontrahuje pre zastupovanie štátu advokát, tak je to v prvom rade zmluvný vzťah, kde na jednej strane je advokát, na druhej strane štát, respektíve štátna inštitúcia, ktorá v rámci toho zmluvného vzťahu vystupuje ako správca majetku štátu so všetkými povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú už dnes podľa zákona o správe majetku štátu a podľa všeobecných pravidiel, ktorými sme jednoducho všetci viazaní a tieto všeobecné pravidlá by nás mali tlačiť k uzatváraniu dobrých zmlúv a k robeniu istých rozhodnutí, dobrých rozhodnutí. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že nahradí všetko reguláciou. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tam, kde smeruje navrhované uznesenie, tak smeruje v zásade k tej otázke, aby sa zmenila vyhláška, zaregulovali stĺpy, prípadne nastavila nejaká právna norma, ktorou bude proste zaregulovaná výška odmeny. Aj ja osobne si myslím, že, že toto nie je dobrá cesta. Pritom sa nebránim tomu, že nemáme niečo urobiť a ja aj poviem, čo si myslím, že urobiť treba a čo som pripravená urobiť a čo je vláda pripravená urobiť. Nie som presvedčená o tom, že by mala platiť nejaká zásadne iná regulácia, pokiaľ ide o reguláciu advokátov a cien advokátov, respektíve odmien advokátov než platí pre súkromný sektor. Vždy sa môžme pozrieť na tú vyhlášku, či je nastavená dobre alebo nie je nastavená dobre. Napríklad naša vyhláška o odmeňovaní advokátov pri tarife nepozná strop, v Rakúsku strop existuje pri tarife ale nemyslím si, že to je len problém vo vzťahu k štátu, môžme sa na to pozrieť ako na plošnú otázku, či ju treba riešiť alebo ju neni treba riešiť, ale nemyslím si, že tam je jadro problému. Jednoducho preto, pretože platí pri právnych službách, že nie je spor ako spor, sú typy sporov, ktorí by jednoducho mali zvládnuť právnici štátnych inštitúcii, sú typy sporov, ktoré zjavne vyžadujú možno nejakú vyššiu mieru profesionality v podobe právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou. Zase niečo iné je možno nejaký vnútroštátny spor, pričom nemusí byť ani rozhodujúca výška sporu, pretože výška hodnoty toho sporu ešte vôbec nemusí vyjadrovať právnu náročnosť toho sporu, to tiež môžu byť dve veci a niečo iné je povedzme medzinárodná obchodná alebo medzinárodná investičná arbitráž. Hovorím to jednoducho preto, pretože podľa typu sporu musíme vyberať možno aj advokátsku kanceláriu na základe jej expertízy pre určité oblasti na základe možno toho, že či potrebujeme aj medzinárodnú skúsenosť alebo či nám stačí vnútroštátna advokátska kancelária bez medzinárodnej skúsenosti a to sú všetko otázky, ktoré nevyriešime tým, že povieme, že tarifa pre štát je iná ako tarifa pre sú súkromný sektor. Preto ja odmietam túto cestu a to, čo sme sa dohodli na vláde a k čomu sa aj hlásim, je pripraviť skôr nejaké mäkšie pravidlá, možno nejaké zásady, ktorými budú viazané štátne inštitúcie, ktoré by povedali nejaké rámce. Možno najlepšiu prax ako uzatvárať, posudzovať vôbec právne spory, uzatvárať zmluvy s advokátskymi kanceláriami a stanoviť tomu nejaké rámce alebo nejaké pravidlá. To je podľa mojej mienky cesta, ktorá môže viesť k dobrému výsledku, je to cesta, ktorej sa nebránime a ja to dokonca budem formulovať inak. Pre celú túto oblasť môže to byť cesta ako vyslovene zjednodušene povedané ako keby upratať celú túto oblasť, s ktorou môžu mať objektívne problémy mnohé štátne inštitúcie, ktoré keď v nejakom momente možno čelia súdnemu sporu, ktorý nie je obvyklý pre ich potreby, nevedeli by s tou otázkou pracovať. To je vec, na ktorej sme pripravení robiť aj v spolupráci s ministerstvom financií prípadne s niektorými ďalšími inštitúciami tak, aby sme proste mali nejaké rámce, v rámci ktorých sa budeme pohybovať. Je veľa vecí, o ktorých sa dá uvažovať. Dá sa uvažovať o tom, že bude aj nejaká koncentrácia možno na jednom ministerstve pre určité typy sporov alebo podobne, ten priestor ako zlepšiť ako keby túto oblasť spravovania štátu, tu určite existuje aj pomerne veľký a myslím, že môžem konštatovať, že sme pripravení to urobiť. Opakujem. Nie však v podobe tak, ako je formulované to uznesenie, pretože tam by som videla aj isté úskalia, ale v takýchto rámcoch, ako som ich pomenovala, sme samozrejme pripravení na tom robiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

12. 10. 2017 9:38 - 9:43 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, pokračujeme plnením programového vyhlásenia vlády, tentokrát novelou zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka.
A skočím v zásade rovno k veci, to, čo je asi najpodstatnejšie v tejto novele Obchodného zákonníka, a síce tým základným cieľom je skončiť so špekulatívnymi likvidáciami obchodných spoločností. A teraz v poslednom období nielenže máme bilbordy, ktorými niektorí podnikatelia lákajú na svoje služby, že zabezpečia zlúčenie firiem v priebehu veľmi krátkeho času, a tým zlikvidovanie niektorých firiem, ale mne avizovalo množstvo kolegov z advokátskych kancelárií, že dostávajú podnikatelia aj kancelárie e-maily s ponukami, zlikvidujeme vám firmu za týždeň, a teraz tesne pred schválením v druhom čítaní, dokonca so zľavami sa to ponúka. Rozprávala som sa s kolegami právnikmi z bánk, tí mi avizovali, že to začína byť ako hromadný jav a problém aj pre banky v rozsahu, s ktorým sa v minulosti nestretli v takom rozsahu.
Takže je zrejmé, že bolo treba si priznať, že v systéme je chyba a ja verím, že novela Obchodného zákonníka prináša riešenie, ktoré zužuje podstatným spôsobom priestor pre obchádzanie štandardného spôsobu likvidácie alebo štandardného mechanizmu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácie pri likvidáciách spoločností.
Zároveň právna úprava posilňuje právnu úpravu zodpovednosti, zodpovednosti štatutárnych orgánov, ale aj spoločníkov, resp. ovládajúcich spoločníkov najmä vo väzbe na situácie, kedy či už štatutárny orgán nedá návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Snažíme sa postihnúť tie situácie, kedy práve v období pred štandardným procesom konkurzu sa vyťahuje majetok z obchodných spoločností a do konkurzu idú obchodné spoločnosti prakticky len so svojimi záväzkami. To sú situácie, kde si myslíme, že zodpovednosť štatutárnych orgánov, ovládajúcich spoločníkov či faktických riaditeľov je namieste. Ja som rada, že počas prerokuvávania tohto návrhu zákona v parlamente aj v rámci výborov bolo cítiť širokú podporu pre túto právnu úpravu. Vnímam to tak, že tá snaha hľadať riešenie a vylepšiť ten návrh zákona tiež bol zreteľný naprieč politickým spektrom. A v zásade teší ma aj zhoda, ktorá vznikla na pôde ústavnoprávneho výboru, tú problematiku fúzií zastaviť čo najskôr z podnetu pána poslanca Baránika.
Takže ja v tejto chvíli po tých mnohých debatách, ktoré sme mali na tému tejto novely Obchodného zákonníka si dovolím len požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní v pléne a o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

12. 10. 2017 9:38 - 9:38 hod.

Lucia Žitňanská
Veľmi krátko, naozaj jednou vetou. Ešte raz sa chcem poďakovať za spôsob, akým sme prerokovali tento návrh zákona, a už vopred za podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

12. 10. 2017 9:16 - 9:21 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ide o návrh zákona, ktorým sa napĺňa programové vyhlásenie vlády, ale aj naše európske záväzky, pretože návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv a podpory a ochrany obetí trestných činov.
Vážené dámy, vážení páni, dlho sme diskutovali o tomto návrhu zákona, ale predsa chcem možno niektoré veci opakovane uviesť. Tento návrh zákona predkladáme s cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti pre snáď naozaj najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Zopakujem to, čo som povedala aj v prvom čítaní, vnímam ochranu obetí ako službu, ktorú v demokratickej spoločnosti má garantovať štát, a verím, že schválením predloženého návrhu zákona aj po tých zmenách, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, naozaj zvýšime úroveň ochrany obetí trestných činov. Ide o na Slovensku prvýkrát naozaj komplexnú právnu úpravu, pokiaľ ide o ochranu a podporu obetí trestných činov, teda nejde v tomto prípade len o odškodňovanie obetí, ale zároveň aj o to, aby štát garantoval isté práva, napríklad právo na informácie, právo na právnu a psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a následne potom áno, aj právo na isté finančné odškodnenie. Je to častá téma, keď sa hovorí o tom, že páchatelia požívajú akoby väčšiu ochranu ako ich obete. Musíme v demokratickej spoločnosti garantovať základné práva, samozrejme, v rámci procesných pravidiel aj páchateľom, o to viac, že musíme v rámci procesu rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, ale na druhej strane táto kritika, samozrejme, odráža aj fakt, že ten záujem, ktorý štát k obetiam trestných činov prejavuje, je nedostatočný.
Ja budem citovať pani poslankyňu Jurinovú, to, čo povedala v prvom čítaní, že služby pre obete boli oblasťou, ktorá fungovala možno len vďaka osobnému nasadeniu a entuziazmu odborníkov a dobrovoľníkov. Bez systémovej podpory však takéto služby nemohli dostatočne rozvinuté a pripravené prijať všetkých, ktorí ich potrebujú.
Ja pevne verím, že práve tento návrh zákona prispeje k tomu, že služby na podporu obetí dostávajú legislatívny základ pre takúto systémovú podporu. Tento zákon nevnímam nejak ideologicky ani politicky, pretože myslím, že všetci sa zhodneme, že súčasná úprava nie je dostatočná, a všetci sa zhodneme, akým smerom by sa nová právna úprava mala uberať. Iste sa nájdu veci, o ktorých sa dá naďalej diskutovať, napriek tomu som veľmi rada, že v priebehu prerokovávania tohto návrhu zákona tu v Národnej rade a v jej výboroch sme mali veľmi dobré diskusie a tieto diskusie viedli aj k tomu, že sme sa zhodli na pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy k tomuto návrhu zákona. A ja som presvedčená, že aj tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, bez ohľadu na to, či prišli, alebo boli podané poslancami koalície alebo opozície, prispejú k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem pekne za ten doterajší priebeh prerokovávania a som pripravená, samozrejme, na ďalšiu diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 10. 2017 9:06 - 9:13 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie návrhu tohto zákona je v prvom rade skutočnosť, že súčasný zákon o ochrane osobných údajov je obsahovo transpozíciou európskej smernice z roku 1995. Táto smernica je účinná už 22 rokov, čo v tak dynamickej oblasti, ako je rozvoj informačno-komunikačných technológií, ktoré sa na spracovanie osobných údajov dnes používajú, skutočne viac ako dlhý čas. Preto predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov zosúlaďuje vnútroštátny právny poriadok pre oblasť ochrany osobných údajov s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov.
Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Uvedené nariadenie a smernica vytvárajú v európskom priestore nový, moderný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových a častejšie používaných informačných a komunikačných technológií.
Osobné údaje sa v súčasnosti spracúvajú v omnoho väčšej miere, a to tak v rámci verejného sektora, aj v rámci súkromného sektora. Tieto osobné údaje sú často prenášané prostredníctvom informačno-komunikačných technológií tak v rámci krajín Európskej únie, ako aj do tretích krajín. Stačí spomenúť napríklad nadnárodné spoločnosti, kde existujú materské a ich dcérske spoločnosti s prevádzkami v rôznych krajinách sveta, čo je nevyhnutné, nevyhnutne spojené aj s globálnym spracúvaním a prenosom osobných údajov.
Zmeny nastali aj v oblasti uchovávania osobných údajov. Osobné údaje sú uchovávané postupne stále viac v elektronickej podobe prostredníctvom tzv. cloudových služieb. Úložiská osobných údajov, tzv. cloudy, sa často nachádzajú mimo územia Európskej únie alebo Európy vôbec.
Návrh zákona preto prináša komplexnú prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Informačná povinnosť voči dotknutej osobe bude nastavená oveľa širšie, čo umožní jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám budú po novom explicitne garantované práva, ako právo na prístup k údajom či právo na obmedzenie spracúvania a tiež sa upravujú a stanovujú nové práva, ako na, právo na prenosnosť údajov.
Nová právna úprava ďalej výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že súhlas dotknutej osoby je možné kedykoľvek odvolať bez uvedenia dôvodu. Osobitnú ochranu osobných údajov si zasluhujú deti, keďže sú si v menšej miere vedomé rizík a dôsledkov súvisiacich so spracúvaním ich osobných údajov, a to najmä v prípade, ak je záujem získavať ich osobné údaje prostredníctvom internetu.
Preto návrh zákona explicitne určuje, že v prípade, ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje detí, teda ponúka službu určenú priamo pre deti, je spracovanie založené na súhlase dieťaťa zákonné iba vtedy, ak má dieťa v čase poskytnutia súhlasu 16 a viac rokov. V prípade, ak je služba adresovaná dieťaťu a toto je mladšie ako 16 rokov, je spracovanie jeho osobných údajov zákonné iba vtedy, ak ním daný súhlas poskytol alebo schválil jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Teda predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa tak povinnosť prevádzkovateľa pri získavania súhlasu dieťaťa, ako aj aktívnu úlohu zákonného zástupcu pri udeľovaní súhlasu na spracovanie osobných údajov dieťaťa.
Tu ja predosielam, že toto je asi bod, kde možno očakávať ďalšiu diskusiu, pretože chcem uviesť, že v priebehu doterajšieho legislatívneho procesu sa objavili návrhy znížiť tento vek na 13 alebo 14 rokov. Argumentom pri tom bolo napríklad aj to, že nastavenie vekovej hranice na 16 rokov bude pre tínedžerov získavanie online skúseností prekážkou, ktorá im bude brániť čerpať výhody online služieb. Nevnímam, že by takouto požiadavkou malo dôjsť k zamedzeniu prístupu k pozitívnym informáciám, čiže vzdelávaniu deti, predmetné ustanovenie vnímam skôr ako požiadavku na aktívnu účasť zákonných zástupcov a zároveň to možno vnímať aj ako určitú zvýšenú požiadavku na obsahovú stránku služieb informačných spoločností. Ale ako, opakujem, ak v niečom predpokladám diskusiu, tak asi v tomto bode.
Dámy a páni, mám za to, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti ochrany osobných údajov, a to najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcich sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov, Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcich sa orgánu dozoru a cezhraničných tokov údajov.
Dámy a páni, ja som si vedomá, že tento návrh zákona patrí medzi tie, ktoré sú pomerne ťažké už na čítanie, pomerne zložité, ale na druhej strane ich považujem za veľmi, veľmi dôležité, pretože sa týkajú prakticky dnes každého jedného jednotlivca, pretože každý jeden, údaje alebo osobné údaje každého jedného dnes sú spracovávané a s pokračujúcimi trendami v oblasti vývoja nových technológií tieto údaje sú spracované naozaj v elektronickej podobe a sú využívané spracovateľmi na rôzne účely vrátane cielenej, adresnej reklamy alebo snahy doručenia nejakej informácie ako správy. Čiže je to vážna vec a ja sa teším na diskusiu k tomuto dôležitému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 10. 2017 9:01 - 9:02 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predložila v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa predovšetkým transponuje smernica EÚ o spolupráci pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpených občanov EÚ v tretích krajinách... (rečníčka si odkašľala), pardon, s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018 a zosúlaďuje sa aj súčasná právna úprava s aplikačnou praxou na úseku výkonu konzulárnych činností. Návrh zákona reaguje aj na nový zákon o štátnej službe, pričom počas jeho legislatívneho procesu boli v niektorých ustanoveniach zohľadnené špecifiká rezortu zahraničných vecí najmä vo vzťahu k dočasnému vysťahovaniu štátnych zamestnancov na zastupiteľské úrady a ich následnému zaraďovaniu späť na ústredie. V tejto súvislosti sa v zákone o štátnej službe legislatívne umožnilo upraviť tieto špecifiká v predkladanej novele zákona o zahraničnej službe.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu zákona a schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 9. 2017 16:54 - 16:54 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Možno len na veľmi, veľmi krátko. Nechcem sa veľmi vyjadrovať k tejto rozprave. Vnímam ju ako politickú rozpravu v pléne a štandardný, ako štandardnú súčasť opozično-vládneho súboja.
Možno jednu poznámku k tej, k tej otázke, komu má patriť pozícia šéfa ÚVO, a bez toho, aby som to teraz hodnotila, jednoducho tak jak je momentálne nastavená právna úprava, podľa ktorej, podľa ktorej sa navrhuje a volí, právna úprava, tak ono to k tomu opozičnému kandidátovi veľmi nesvedčí, je to návrh vlády, z povahy veci vyplýva, že vyberá vláda, vyberá na základe verejného híringu, čím má byť zabezpečené to, aby sme sa vyhli kandidatúram, ktoré by boli neprijateľné. V konečnom dôsledku rozhoduje parlament. Ale asi je pochopiteľné, že z povahy veci, keď návrh dáva vláda, tak z povahy veci, právnej úpravy, vyplýva, že to nebude opozičný kandidát. Otázka, či má byť. Ale to je na inú debatu.
Ja možno jednu poznámku k tomu. Vidím tu pána poslanca Hegera, spolu sme sa stretli na gestorskom výbore, kde prebehlo tiež vypočutie kandidáta, chcem sa poďakovať aj pánom poslancom, myslím si, že tá diskusia, ktorá prebehla na výbore, bola úplne normálna, konštruktívna a rozumná s priamymi otázkami a s priamymi odpoveďami. Zasadnutia výborov sú otvorené, čiže určite bol priestor klásť svoje otázky a urobiť si vlastný názor, nielen sprostredkovaný názor cez Plus 7 dní, pre každého poslanca tohto parlamentu.
Ja som vďačná tým poslancom, ktorí tú príležitosť využili, a za atmosféru, ktorá na hospodárskom výbore bola.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 9. 2017 16:33 - 16:36 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na voľbu predsedu pre verejné, predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Predseda úradu podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh, predsedu úradu na, podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Vláda podľa zákona o verejnom obstarávaní vyberá kandidáta na predsedu úradu na základe verejného vypočutia kandidátov.
Vláda preto uznesením vlády č. 141 z 29. marca 2017 schválila návrh na vyhlásenie výzvy na prihlásenie kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a podrobnosti o spôsobe výberu kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého bola vypísaná prvá výzva na prihlásenie kandidátov. Verejné vypočutie, ktorého sa zúčastnili traja kandidáti, sa uskutočnilo 24.mája 2017. Keďže vláda Slovenskej republiky v rámci prvého vypočutia kandidáta nevybrala, uznesením č. 268 z toho istého dňa zaviazala vedúceho Úradu vlády vyhlásiť opätovnú výzvu.
Na základe vyhlásenej výzvy zverejnenej na webe Úradu vlády a v denníku Hospodárske noviny dňa 1. júna 2017 bolo predložených 10 návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Termín pre predkladania návrhov bol vo výzve stanovený do 31. júla 2017. Návrhy na kandidátov zhodnotila komisia na kontrolu návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorej náplňou bola administratívna kontrola návrhov, teda kontrola dodržania stanovenej lehoty na doručenie návrhu na kandidáta vrátane úplnosti a správnosti doručených návrhov na kandidáta. Komisia odporučila na vypočutie deväť návrhov, jeden návrh, ktorý nespĺňal požiadavky výzvy, komisia na verejné vypočutie neodporučila. Išlo o nasledovné návrhy kandidátov: Helena Polónyi, Peter Kubovič, Martin Hasaj, Miroslav Hlivák, Matej Sližka, Matúš Džupa, Ingrid Šikulajová, Elena Sivová, Zita Táborská.
Vo všetkých prípadoch návrhov išlo o iniciatívne návrhy okrem kandidáta Miroslava Hliváka, ktorého navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Vláda na základe verejného vypočutia vybrala kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda dospela k záveru, že najvhodnejším kandidátom je pán Miroslav Hlivák. Ide o kandidáta pohybujúceho sa nielen v akademickej obce, ale predovšetkým právnickej praxi a z tejto pozície aj v oblasti verejného obstarávania súčasne ako partnera advokátskej kancelárie a vedúci viacerých projektov aj o človeka s praxou manažérskeho typu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás týmto požiadať o schválenie návrhu na voľbu pána Miroslava Hliváka za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 9. 2017 15:36 - 15:37 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predložiť Národnej rade štandardnú, pravidelnú informáciu, ktorú predkladám na základe § 4 zákona 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení v hodnotenom období.
To znamená, za predchádzajúci polrok vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 9 aproximačných nariadení, ktoré máte v prílohe č. 1 vládneho materiálu, a plánujeme v tomto polroku predbežne vydať 3 aproximačné nariadenia. Ktoré sú to? Tak tie sú tiež prílohou materiálu, ktorý bol distribuovaný.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 9. 2017 15:32 - 15:33 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o transpozičný zákon, ktorým sa vykonáva transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní.
Vo vzťahu k tejto druhej smernici ide vlastne len o úpravu už obsiahnutú v právnom poriadku, a preto sa transpozícia týka iba doplnením transpozičnej prílohy. Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ustanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky a postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava osobitne zameriava na vybrané vyšetrovacie úkony.
Ja myslím, že na úvod stačí na predstavenie právnej úpravy. Tiež sa chcem vyjadriť k spoločnej správe, ktorá obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré vzišli z diskusií výborov, a s týmito sa ako predkladateľ stotožňujem.
Ďakujem.
Skryt prepis