Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Uvádzajúci uvádza bod

13. 6. 2017 o 17:21 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 13. 6. 2017 17:21 - 17:23 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní.
Vo vzťahu k druhej smernici ide o úpravu už obsiahnutú v právnom poriadku Slovenskej republiky a preto sa transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy.
Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky a postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava osobitne zameriava na vybrané vyšetrovacie úkony.
Navrhovanou právnou úpravou zároveň dochádza k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o priestupkoch, v dôsledku ktorej sa vypúšťa z celého textu právneho predpisu ustanovenie týkajúce sa zaistenia dôkazov.
Materiál má dopady na rozpočet verejnej správy, výdavky súvisiace s realizáciou návrhu budú zabezpečené... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
... schválených limitov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 6. 2017 16:59 - 17:01 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. patentový zákon.
Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je zmodernizovať, precizovať a zjednotiť hmotnoprávnu aj procesnoprávnu úpravu v oblasti práva priemyselného vlastníctva. Mnohé právne inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva a navrhovanou novelou sa zabezpečuje principiálna jednotnosť ich právnej úpravy v patentovom zákone, v zákone o dizajnoch, v zákone o úžitkových vzoroch a v zákone o ochranných známkach. Odchylnosti od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov alebo z rozdielov daných samotnou povahou predmetu priemyselného vlastníctva. Vhodnou harmonizáciou právnej úpravy najdôležitejších priemyselnoprávnych inštitútov, akými sú najmä zamestnanecký režim, majiteľstvo a spolumajiteľstvo, prevod a prechod práv, licenčná zmluva, vymáhanie práv, konanie o prihláške, sporové konania, rozklad, či subsidiárna aplikácia Správneho poriadku, sa zvyšuje úroveň právnej istoty zúčastnených subjektov, adresátov právnej normy a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania úradu priemyselného vlastníctva.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ tiež posilniť vymožiteľnosť práv priemyselného vlastníctva v nadväznosti na rekodifikáciu civilného procesného práva a prijatie civilného sporového poriadku. Návrh zákona v novelizačnom čl. 4 predstavuje čiastočnú transpozíciu novej známkovej smernice z roku 2015 a implementáciu nariadenia o ochrannej známke Európskej únie.
Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých vyhlášok. Návrhy na ich zmeny a doplnenia budú predložené do legislatívneho procesu tak, aby nadobudli účinnosť spolu s predkladaným návrhom zákona. Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Nebude mať vplyv na životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10. 5. 2017 12:05 - 12:07 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Som si vedomá, že je po termíne. Veľmi krátko, chcela by som odpovedať pánovi poslancovi Baránikovi. K tým previerkam ja poviem len jednu vetu.
Pán poslanec, ja si uvedomujem stav, v ktorom sa nachádzame, ale jednoducho veci, ktoré sa nespravili na začiatku 90. rokov, sa veľmi ťažko cez to, že by sme zmenili legislatívu, podarí vyriešiť nejakým zásahom výkonnej alebo zákonodarnej moci. Musíme pracovať predovšetkým na nových sudcoch, som o tom hlboko presvedčená. A pokiaľ ide o previerky, ja si myslím, Ústavný súd sa vyjadrí, budeme poznať mantinely a budeme vedieť s tou právnou úpravou pracovať.
K vášmu pozmeňovaciemu návrhu, tak jak som povedala na výbore, pokiaľ ide o bod 8 pozmeňovacieho návrhu, to znamená odmeňovanie členov disciplinárnych senátov, nemám vôbec žiadny problém s týmto návrhom. A keď bude schválený, nemám s tým naozaj žiaden problém, ak je vyňatý na osobitné hlasovanie, nech sa páči. Z dôvodov, ktoré som uviedla, tie predchádzajúce body vášho pozmeňovacieho návrhu neviem podporiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10. 5. 2017 10:35 - 10:46 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády a týmto návrhom zákona sa aj časť programu spravodlivosť, súdnictvo napĺňa. Časti, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, vyplývajú aj z Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie a posilnenie Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právnemu štátu.
Mojou prioritou na ministerstve spravodlivosti je zlepšovať prístup k spravodlivosti a mám za to, že aj tieto zmeny prispejú k napĺňaniu práva na spravodlivý súdny proces garantovaný v ústave a to možno trošku z iného uhlu pohľadu. A síce z toho uhlu pohľadu, že tento návrh zákona prispeje k efektívnejšiemu manažovaniu súdnictva ako takého, vyššej transparentnosti niektorých procesov, najmä pokiaľ ide o výber sudcov, a k lepšej uplatniteľnosti systému hodnotenia a vyvodzovania zodpovednosti, pokiaľ ide o sudcov.
Navrhované zmeny majú zabezpečiť predovšetkým, aby obsadzovanie voľných sudcovských miest bolo pružnejšie a aby sme podstatne skrátili celý proces pri obsadzovaní voľných miest sudcov, ktorý dnes trvá až rok. Aby sa zefektívnil proces pravidelného hodnotenia práce sudcov a aby toto hodnotenie plnilo svoju funkciu a podliehalo verejnej kontrole a aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby sme mali účinné nástroje na prieťahy v samotných disciplinárnych konaniach.
Pokiaľ ide o výberové konania na miesta sudcov, myslím, že zákonom nastavená úroveň transparentnosti aj kritériá výberu sudcov sú dnes nastavené tak, že nejaké zásadné zmeny tu už naozaj nie sú nevyhnutné. Máme ale dva zásadné problémy. Tým jedným je čas, ktorý uplynie odvtedy, odkedy sa uvoľní miesto sudcu na súde po jeho reálne obsadenie. Tento proces po zavedení takzvaných previerok sudcov sa predĺžil niekedy na deväť mesiacov až rok.
Pre ilustráciu môžem povedať, že keď som avizovala pri prerokovávaní nových pravidiel exekúcií, že sa spúšťa proces výberových konaní na sudcov, tak sudcovia na osobitné pracovisko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keď chcete debatovať, tak vzadu. Ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči.

Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR
... sudcovia na osobitné pracovisko v Banskej Bystrici, ktoré vybavuje exekučné veci, boli vybratí vo výberových konaniach v novembri minulého roku. K dnešnému dňu z týchto trinástich vybratých sudcov ešte ani jeden nepracuje v Banskej Bystrici. Traja už prešli systémom previerok a bude o ich pridelení rozhodovať Súdna rada ešte možno v máji alebo v júni a majú šancu byť v júni vymenovaní prezidentom, ale tých ďalších desať ešte nemá ani len ukončenú samotnú previerku spoľahlivosti. Pre vašu informáciu, z vyše stovky neobsadených sudcovských miest dnes, tak 75 z nich, ktorí boli vybratí, proste čaká na previerky spoľahlivosti. Nespochybňujem to, akurát že musíme zmeniť systém obsadzovania miest sudcov, pretože každá aj súkromná firma by jednoducho skrachovala, pokiaľ by 10 % pracovných miest, ktoré má mať obsadené, nedokázala obsadiť rok. To znefunkčňuje systém ako taký.
Takže toto je jedným z cieľov, ktorý chceme dosiahnuť tým, že vytvárame nový mechanizmus, a síce hromadné výberové konania na sudcov, ktorých výsledkom bude, že budeme mať zoznam kandidátov, ktorí spĺňajú všetky kritériá na to, aby mohli byť pridelení na súd a vymenovaní za sudcu. A akonáhle sa uvoľní voľné sudcovské miesto, tak Súdna rada vyberie zo zoznamu kandidátov, podľa pravidiel pridelí a sudca môže byť vymenovaný za sudcu.
Zároveň ale okrem toho, že od tohto systému očakávame pružnejšie obsadzovanie sudcovských miest, od tohto systému očakávame aj de facto zvýšenie transparentnosti, lebo, pochopiteľne, pokiaľ sa obsadzuje jedno miesto na okresnom súde, tak nie je pod takou verejnou kontrolou a nie je to tak sledovaná udalosť, ako keď budeme jeden deň v jeden termín v roku vyberať kandidátov na sudcov na všetkých krajských súdoch pre najbližšie obdobie roka až roka a pol. To je, samozrejme, zásadný rozdiel.
Pokiaľ ide o hodnotenie sudcov, tak pravidelné hodnotenie sudcov máme zavedené od roku 2010. Dnes v zásade v systéme, že kolegovia, aktívni kolegovia hodnotia aktívnych kolegov a robia to popri svojej robote, preto navrhujeme systém, aby v rámci každého kraja bola vytvorená profesionálna, tzv. hodnotiaca komisia, pričom bude hodnotiť sudcov z iného kraja. S tým, že ostáva zachované, opakované negatívne hodnotenie sudcu bude naďalej disciplinárnym previnením a trojnásobne po sebe nasledujúce negatívne hodnotenie sudcu je dôvodom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti s možnosťou zániku funkcie sudcu. Zároveň hodnotenia sudcov budú verejne dostupné.
Posledným kľúčovým momentom sú disciplinárne konania. Zamerali sme sa predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho, preto zavádzame jednoznačne jednu zodpovednú inštitúciu za priebeh disciplinárnych konaní. Touto inštitúciou bude Súdna rada, ktorá bude mať možnosť dohliadať nad plynulosťou samotných disciplinárnych konaní.
Diskutovanou zmenou, ktorá z môjho pohľadu nebola tak zásadná, diskutovanou zmenou v procese prípravy tohto návrhu zákona bolo to, že navrhujeme v zákone, aby tí členovia Súdnej rady, ktorí sú nominovaní vládou, parlamentom alebo prezidentom boli spravidla vyberaní z nesudcov. Je to návrat k pôvodnej idei, ako bola koncipovaná v ústave Súdna rada v duchu trojdelenia moci. My sme presvedčení o tom, že toto riešenie, kedy aj v zákone vyjadrujeme tú pôvodnú predstavu Súdnej rady, kde polovica Súdnej rady je volená sudcami a sú to sudcovia a druhú polovicu by mali tvoriť odborníci a uznávaní odborníci z praxe, samozrejme, z právnických povolaní alebo z akademického prostredia s tým, že nevylučuje sa, samozrejme, aby aj tieto moci vybrali sudcu, ale skôr preferujeme, aby to boli nesudcovia, aby sa naplnila tá pôvodná idea Súdnej rady, tak ako bola pôvodne vytváraná.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom. Mali sme zriadenú pracovnú skupinu, kde boli aj zástupcovia Súdnej rady, Najvyššieho súdu, stavovských organizácií sudcov a občianskej spoločnosti. Tento návrh prešiel štandardným legislatívnym procesom a dnes je predmetom prerokovávania v rámci druhého čítania v parlamente.
Vážené dámy, vážení páni, po sérii zákonov, ktoré som predkladala v uplynulom roku a ktoré verím, že postupne prispejú k zefektívneniu a k zrýchleniu súdnych konaní, považujem tento návrh zákona za ďalšiu systémovú zmenu, o ktorej som presvedčená, že perspektívne po uvedení do praxe rovnako má potenciál zlepšiť prístup k spravodlivosti na Slovensku, pretože vytvorí podmienky na zefektívnenie riadenia a fungovania justície ako takej. Preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10. 5. 2017 10:30 - 10:32 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Je to návrh, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády a vychádza z potreby transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady z 13. júna 2012, pokiaľ ide o prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností členských štátov Európskej únie.
Účelom tohto návrhu zákona je splniť požiadavky kladené uvedenou smernicu, a to je predovšetkým povinnosť zavedenia systému prepojenia registrov, ako aj povinnosť zverejňovania informácií o zapisovaných údajoch a poskytovania uložených listín v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému v rozsahu požadovanom smernicou.
Vládny návrh bol predmetom konzultácie aj s podnikateľským sektorom. Bol predmetom štandardného legislatívneho procesu a aj na rokovanie vlády sa predkladal bez rozporov.
Myslím si, že k tomuto návrhu zákona nie je treba v tejto chvíli povedať viac. Ide naozaj o transpozíciu, výsledkom ktorej bude sprístupňovanie zapisovaných údajov a niektorých listín v rámci Európskej únie. Zjednodušene povedané, cez náš systém bude možné dostať údaje a listiny z registrov iných členských štátov a rovnako z nášho systému budeme poskytovať do členských štátov údaje z nášho obchodného registra. 
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30. 3. 2017 15:59 - 16:01 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte naozaj veľmi krátko, keďže som mala tú česť stráviť v pléne s vami celú túto rozpravu, tak pár slov na záver predsa len.
V prvom rade, myslím, za predkladateľa si musím splniť aj svoju povinnosť z rokovacieho poriadku a chcem za predkladateľa, za vládu Slovenskej republiky, vysloviť súhlas s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Budaj a bol podpísaný poslancami zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou Ľudovej strany. A zároveň, samozrejme, bez ďalšieho aj súhlas s týmito dvomi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložil pán poslanec Kresák a ktoré sú len technického charakteru.
Chcem sa na záver tejto diskusie poďakovať všetkým vám za, musím povedať a vnímam to tak, za zmysluplnú diskusiu, myslím, ktorá nás všetkých v niečom posunula dopredu. Verím tomu. Chcem sa osobitne poďakovať Petrovi Kresákovi za jeho legislatívnu prácu, ale nielen legislatívnu prácu, ale aj kľudný a vyrovnaný odborný tón, ktorým nám pomáhal sa preniesť cez túto diskusiu a hľadať zhodu.
Myslím si, že to, že dnes tu viacerí hovoríme o tom, že je tu momentum, ktoré treba využiť, to momentum je dané spoločenskou aj politickou klímou, tak myslím si, že je namieste sa v tejto chvíli poďakovať aj verejnosti. Tým ľuďom, ktorí podpísali petíciu, a tým všetkým, ktorí robili všetko pre to, aby sme sa do tohto štádia dostali. Ďakujem tým, ktorí sa vyslovili, že po prijatí pozmeňovacieho návrhu budú hlasovať za návrh, a všetkým tým, ktorí ešte tak nepovedali alebo ešte rozmýšľajú, tých chcem poprosiť o to, aby tak urobili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30. 3. 2017 9:09 - 9:14 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Pekný deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som aj v druhom čítaní predložila vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ktorá sa týka riešenia amnestií a milostí.
Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh preto navrhujem, aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená len uznesením Národnej rady prijatým ústavnou väčšinou a súčasne aby sa zverila Ústavnému súdu Slovenskej republiky ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti z hľadiska dodržania princípov demokratického a právneho štátu.
S úmyslom vyrovnať sa s minulosťou vláda Slovenskej republiky zároveň navrhuje uplatniť uvedený postup rušenia amnestie alebo individuálnej milosti aj vo vzťahu k čl. 5 a k čl. 6 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/98 Z. z., týkajúcich sa trestných činov spáchaných v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a trestných činov spáchaných v súvislostí s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny, rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 214/98 Z. z., a rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. 3573/96, 72/2417. V prípade zrušenia uvedených amnestií a individuálnej milosti dôjde priamo z moci ústavy aj k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov, a ukladá sa povinnosť štátnym orgánom pokračovať v trestnom stíhaní.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na vecnú súvislosť si dovolím predložiť aj vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa má v nadväznosti na zverenie novej právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky rozhodovať o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa ruší amnestia alebo individuálna milosť, s Ústavou Slovenskej republiky a vytvoriť nový druh konania. Či je toto konanie typovo podobné konaniu o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, navrhuje sa ustanovenia o konaní a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky primerane, subsidiárne aplikovať aj na konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie, pričom odchýlky v novom druhu konania sú výslovne uvedené.
V krátkosti uvediem, že nový druh konania sa odlišuje tým, že sa začne bez návrhu dňom uverejnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie v Zbierke zákonov. Jediným účastníkom konania bude Národná rada Slovenskej republiky. Rozhodovať bude plénum Ústavného súdu nálezom na rozhodnutie o súlade uznesenia Národnej rady, ako aj o súlade zrušenej amnestie alebo individuálnej milosti v Ústavou Slovenskej republiky. V prípade individuálnej milosti alebo amnestie aj o jej súlade s princípmi demokratického právneho štátu bude mať Ústavný súd Slovenskej republiky lehotu 60 dní. Toto konanie sa bude vzťahovať aj na posúdenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení niektorých tzv. Mečiarových amnestií a individuálnej milosti prezidenta Kováča, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky bude posudzovať taktiež uvedené amnestie a individuálnu milosť z hľadiska ich súladu s princípmi demokratického a právneho štátu.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, prosím, môžte otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

28. 3. 2017 20:17 - 20:19 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja naozaj, naozaj krátko.
Chcem sa poďakovať za túto celodennú diskusiu, pretože v konečnom dôsledku si myslím, že bola užitočná. Ja som po voľbách povedala, že ideme do zložitého obdobia, pretože podpora akejkoľvek vláde sa jednoducho musí nájsť spomedzi 136 hlasov v parlamente, lebo tak to je vo voľbách rozdané, a ja si myslím, že by v situácii, v ktorej sa nachádzame na Slovensku, bolo veľmi smutné, keby v čase, keď desaťtisíce ľudí podpisujú petíciu pod zrušenie Mečiarových amnestií, keď dve tretiny ľudí na Slovensku si želá zrušenie Mečiarových amnestií, sa nenašlo 90 hlasov spomedzi 136 poslancov, ktorí sa dokážu dohodnúť a nájsť riešenie a odpoveď pre to, čo ľudia momentálne požadujú, a bola by absolútna tragédia, keby to skončilo nedohodou, že by sa týchto 90 hlasov nenašlo, a výsledkom by bolo, že by sme sa vzájomne obviňovali z toho, ktorá strana za to môže. Tak ja verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28. 3. 2017 15:07 - 15:09 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne aj za komentáre. Snáď ma napadá k tomu len jedna poznámka. Za tých skoro 20 rokov boli 8-krát predložené, bolo 8-krát predložený zákon, ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií, 8-krát neprešiel.
V niečom to bola taká jednoduchá situácia, človek vedel, že sa môže postaviť za správnu vec spôsobom, ktorý, s ktorým je viac-menej spokojný, lebo zas netvárme sa, aj to je neštandardné riešenie, ten ústavný zákon samotný, to netvárme sa, že to je štandardné riešenie, ale bolo to politicky čisté. Človek vedel, že to neprejde, nebude musieť robiť žiadne kompromisy, je to v skutočnosti politicky veľmi pohodlná situácia. Toto nie je politicky pohodlná situácia, pravdepodobne pre nikoho v tomto, v tejto sále momentálne a každý budeme musieť urobiť rozhodnutie, či za kompromis, alebo možno za to, že o pol roka tu bude znova možno politicky komfortná situácia, pohodlná situácia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28. 3. 2017 14:43 - 14:58 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy a páni, tak nejak cítim, že sa chcem aj v tejto rozprave vyjadriť, a javí sa mi, že v nadväznosti na slová, ktoré uviedol pán poslanec Budaj, je to asi najvhodnejšia príležitosť. a tým, že predpokladám, že aj argumenty budú veľmi podobné aj v ďalších diskusiách, tak sa pokúsim zareagovať. Najskôr mi dovoľte jednu všeobecnú poznámku a chcem sa, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Budajovi za prejav, minimálne za tú úvodnú časť prejavy, prejavu, ktorý bol naozaj dôslednou obhajobou liberálnej demokracie, tak som pochopila ten úvod a to, že celú tú tému zasadil do širšej súvislosti.
Ja tomu zasadeniu do širších súvislostí rozumiem a rozumiem aj to širšie zasadenie, prečo je dôležité vysporiadavať sa s érou mečiarizmu. Ad jedna pre samozrejmé potrestanie, ale ad dve predovšetkým pre budúcnosť, pretože ak nás niečo ťaží alebo zaťažuje, je, že sme sa nedokázali dôsledne vysporiadať s našou minulosťou, s našou minulosťou prvej Slovenskej republiky, s našou minulosťou komunizmu. A možno aj preto sme spadli do mečiarizmu (povedané so smiechom) a možno tie dôsledky znášame až dodnes. A preto áno, mám za to, že je dôležité vysporiadať sa aj s érou mečiarizmu. Ale to sú tie všeobecnejšie súvislosti.
Konkrétne, keď hovoríme o Mečiarových amnestiách, tak chcem povedať, že áno, situácia, keď štátna moc pácha zločin voči jednotlivcovi, je odsúdeniahodná situácia, ale je zároveň, je aj situácia, ktorá veľmi jasne predstavuje konanie v rozpore s ústavou, s rozpore s dohovormi, ktorými je naša republika viazaná, pretože keď hovoríme o únose, tak musíme hovoriť o tom, že zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania je absolútny, naša ústava ho pozná, dohovory, s ktorými sme viazaní, ho poznajú a štát sa nemôže alebo nemal by vyvliecť z povinnosti tento skutok vyšetriť a podľa možnosti, samozrejme, aj potrestať.
Ja som to naschvál teraz uviedla priamo vo vzťahu k čl. 16 ústavy a čl. 3 dohovoru, pretože, pretože, pretože som presvedčená o tom, že aj pokiaľ bude schválená táto právna norma, v parlamente zrušíme Mečiarove amnestie, tak aj pred Ústavným súdom je o čo sa oprieť, pretože tie amnestie bezosporu, preto, pretože porušili práve tieto ľudské práva jednotlivca, ako vy ste to pomenovali, pán Budaj, sú v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu, a preto moja pochybnosť o tom, že spadajú pod tie princípy, ktoré sú nastavené v novele ústavy, tak jak ju predkladáme, tak toto presvedčenie je veľmi silné.
Ja som v takej zvláštnej pozícii, pretože obhajujem vládny návrh, ktorý je z povahy veci kompromisom, kompromisom, ktorý vláda sa rozhodla ponúknuť Národnej rade ako základ pre to, aby sme vedeli zrušiť Mečiarove amnestie. Hovorím v zvláštnej pozícii preto, pretože viete, že takisto ako moji kolegovia zo strany MOST - HÍD som opakovane hlasovala za zákon, ústavný zákon o zrušení amnestií, ale stojím tu a obhajujeme tento návrh zákona z jednoduchého dôvodu. Povedala som to už dnes a zopakujem to znova. Tá priama cesta, ako hovoril poslanec Osuský, jednoducho ani dnes v tomto pléne nemá 90 hlasov. Jednoducho nemá. A potom stojíme pred otázkou, či si povieme, dobre, tak a potom o pol roku znova a o ďalšieho pol roku znova, alebo či práve v tejto situácii sa nepokúsime nájsť také riešenie, ktoré, ktoré umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Zo všetkých tých dôvodov, ktoré som uviedla, nadväzujúc na to, čo ste hovorili a s čím súhlasím.
Musím sa dotknúť Ústavného súdu a neskryjem to, pretože mnohokrát som v minulosti jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu kritizovala alebo som mala iný názor na isté právne situácie a rozhodnutia Ústavného súdu, čo nič ale nemení na tom, že zo súčasnej diskusie som frustrovaná a mám teraz pocit aj z pozície ministerky spravodlivosti, že k tomu treba povedať niekoľko, niekoľko slov, pretože obávam sa trošku situácie, keď, nesúhlasiac s niektorými možno aj zásadnými rozhodnutiami Ústavného súdu, chceme spochybňovať inštitúciu ako takú, tak kľúčovú pre fungovanie liberálnej demokracie, pán poslanec Budaj. A priznám sa, že nie, netrúfam si a nedovolila by som si - pri všetkej mojej kritičnosti k jednotlivým rozhodnutiam Ústavného súdu - bohorovne všetkých sudcov Ústavného súdu spláchnuť do jedného vreca a nazvať ich všetkých straníckymi nominantmi, nedovolím si to a podľa mojej mienky nie je to správne. Tých 12 rokov, a o tom bude možno alebo mohol by povedať viac pán poslanec Kresák, pretože bol pri tom, keď sa tvorila novela ústavy, tých 12 rokov je tam práve preto, aby boli ústavní sudcovia tak vzdialení od ostatných mocí a aby im to garantovalo tú vzdialenosť a aby im to garantovalo práve tú nezávislosť. 12 rokov - jedno volebné obdobie.
Môžme si povedať, že či sme už dozreli do toho štádia, či je Slovensko dosť veľké, či vzťahy, priateľstvá a väzby tento nenormatívny systém dominujúci na Slovensku proste dokáže alebo sme dokázali za 25 rokov od ’89. prekonať úctou k písaným pravidlám. Asi nie, ale to je charakteristické pre všetky sféry, pre všetky sféry nášho života. A to, že dnes Ústavný súd možno hodnotovo nereprezentuje plnohodnotne celé toto plénum alebo toto celé plénum nemá tento pocit, tak možno to súvisí aj s tým, že už dvakrát sa nám ako pravici podarilo opustiť svoje miesta a neobsadiť niektoré miesta na Ústavnom súde. To je jednoducho tak. A z tohto pohľadu preto ja sa aj občas vraciam k tomu momentu, keď som tu teda v skrátenom konaní predkladala novelu ústavy na jeseň roku 2011, keď Radičovej vláda nezískala dôveru tohto pléna, pretože áno, aj Ústavný súd by hodnotovo vyváženejšie reprezentoval celé politické spektrum. Ale jednoducho vývoj je taký a bez toho, že by som naozaj sa chcela nekriticky pozerať na Ústavný súd alebo nekriticky hodnotiť pri tom, že si zachovávam a vždy si zachovám to právo mať vlastný názor na jednotlivé rozhodnutia, musím odmietnuť to paušalizovanie, na ktoré sa tak strašne hneváme, keď sa týka nás politikov, nás 150 tu v parlamente, tak musím odmietnuť aj to paušalizovanie voči všetkým sudcom Ústavného súdu. Aj mi to asi dnes patrí k pozícii. Samozrejme, je to vec dôvery a je to vec dôvery aj v Ústavný súd a je to vec dôvery vzájomnej, tak ako som to dnes už povedala, či dokážeme veriť tomu, že právo a spravodlivosť, pretože ja som presvedčená o tom, že tie argumenty sú na strane práva a spravodlivosti a ústavnosti.
Keď budeme obhajovať pred Ústavným súdom, verím, že budeme, zrušenie Mečiarových amnestií, takže tie argumenty sú na strane práva, spravodlivosti, opierajúc sa o Ústavu Slovenskej republiky, konkrétne napríklad o čl. 16, zákazu mučenia a neľudského zaobchádzania. Hovorím to naschvál v tejto rozprave. Snáď na záver k tomu - a oblúkom sa vrátim k tomu, čo som povedala na začiatku - veľmi sa mi páčila tá obhajoba liberálnej demokracie, ale k tomu, samozrejme, patrí aj rešpekt k inštitúciám liberálnej demokracie, a teda my demokrati by sme tento základný princíp nemali len tak rúcať.
Možno ešte jedna poznámka a to súvisí trošku k tej otázke vzťahu Národnej rady a Ústavného súdu, samozrejme, nedokážem to pomenovať tak, ako ste to pomenovali, že ide o prenesenie zodpovednosti, môžme súhlasiť s tým riešením, môžme nesúhlasiť s tým riešením, nedokážem to ale pomenovať tak, že ide o prenesenie zodpovednosti, pretože, priznám sa, že na súčasnej diskusii, ktorú počúvam, ma prekvapuje taký veľmi zjednodušujúci, apriórny pohľad na vzťahy medzi Národnou radou a Ústavným súdom a nad tým, ako keby sme sa teraz väčšinovo prihlásili bez ďalšieho k tomu, že Národná rada môže všetko. Ja som nikdy toho zástancom nebola, vždy som sa hlásila k tomu, že existuje nejaké materiálne jadro ústavy, vždy som sa hlásila k tomu, poďme o tom diskutovať. Nikdy tu nebol nejaký široký priestor v tomto pléne na diskusie tohto typu, tie diskusie medzi právnikmi vždycky prebiehali. Prekvapuje ma, keď napríklad pán poslanec Osuský, ktorý toľké roky zdieľal v jednej strane, komunite názory napríklad s JUDr. Valkom, dnes tak apriórne si dovolí vyhlásiť v zásade, a tak plédovať za to neohrozené postavenie Národnej rady, pretože ja som presvedčená o tom, že, samozrejme, aj Národná rada je viazaná ústavou. A teraz nehovorím o revolúcii, lebo v tom zmysle potom aj Národná rada môže všetko, ale potom už nebudeme hovoriť o liberálnej demokracii.
Takže opakujem, nemusíte, nemusíte sa cítiť komfortne v tom navrhovanom riešení, ja otvorene hovorím, že je to ponúkaný kompromis na nájdenie zhody na to, aby sme našli 90 hlasov na zrušenie Mečiarových amnestií.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis