Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12.10.2017 o 9:06 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

12.10.2017 9:16 - 9:21 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ide o návrh zákona, ktorým sa napĺňa programové vyhlásenie vlády, ale aj naše európske záväzky, pretože návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv a podpory a ochrany obetí trestných činov.
Vážené dámy, vážení páni, dlho sme diskutovali o tomto návrhu zákona, ale predsa chcem možno niektoré veci opakovane uviesť. Tento návrh zákona predkladáme s cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti pre snáď naozaj najzraniteľnejšiu skupinu ľudí, ktorou sú obete trestných činov. Zopakujem to, čo som povedala aj v prvom čítaní, vnímam ochranu obetí ako službu, ktorú v demokratickej spoločnosti má garantovať štát, a verím, že schválením predloženého návrhu zákona aj po tých zmenách, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, naozaj zvýšime úroveň ochrany obetí trestných činov. Ide o na Slovensku prvýkrát naozaj komplexnú právnu úpravu, pokiaľ ide o ochranu a podporu obetí trestných činov, teda nejde v tomto prípade len o odškodňovanie obetí, ale zároveň aj o to, aby štát garantoval isté práva, napríklad právo na informácie, právo na právnu a psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a následne potom áno, aj právo na isté finančné odškodnenie.
Je to častá téma, keď sa hovorí o tom, že páchatelia požívajú akoby väčšiu ochranu ako ich obete. Musíme v demokratickej spoločnosti garantovať základné práva, samozrejme, v rámci procesných pravidiel aj páchateľom, o to viac, že musíme v rámci procesu rešpektovať zásadu prezumpcie neviny, ale na druhej strane táto kritika, samozrejme, odráža aj fakt, že ten záujem, ktorý štát k obetiam trestných činov prejavuje, je nedostatočný.
Ja budem citovať pani poslankyňu Jurinovú, to, čo povedala v prvom čítaní, že služby pre obete boli oblasťou, ktorá fungovala možno len vďaka osobnému nasadeniu a entuziazmu odborníkov a dobrovoľníkov. Bez systémovej podpory však takéto služby nemohli dostatočne rozvinuté a pripravené prijať všetkých, ktorí ich potrebujú.
Ja pevne verím, že práve tento návrh zákona prispeje k tomu, že služby na podporu obetí dostávajú legislatívny základ pre takúto systémovú podporu. Tento zákon nevnímam nejak ideologicky ani politicky, pretože myslím, že všetci sa zhodneme, že súčasná úprava nie je dostatočná, a všetci sa zhodneme, akým smerom by sa nová právna úprava mala uberať. Iste sa nájdu veci, o ktorých sa dá naďalej diskutovať, napriek tomu som veľmi rada, že v priebehu prerokovávania tohto návrhu zákona tu v Národnej rade a v jej výboroch sme mali veľmi dobré diskusie a tieto diskusie viedli aj k tomu, že sme sa zhodli na pozmeňovacích návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy k tomuto návrhu zákona. A ja som presvedčená, že aj tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, bez ohľadu na to, či prišli, alebo boli podané poslancami koalície alebo opozície, prispejú k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem pekne za ten doterajší priebeh prerokovávania a som pripravená, samozrejme, na ďalšiu diskusiu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2017 9:06 - 9:13 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie návrhu tohto zákona je v prvom rade skutočnosť, že súčasný zákon o ochrane osobných údajov je obsahovo transpozíciou európskej smernice z roku 1995. Táto smernica je účinná už 22 rokov, čo v tak dynamickej oblasti, ako je rozvoj informačno-komunikačných technológií, ktoré sa na spracovanie osobných údajov dnes používajú, skutočne viac ako dlhý čas. Preto predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov zosúlaďuje vnútroštátny právny poriadok pre oblasť ochrany osobných údajov s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov.
Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. Uvedené nariadenie a smernica vytvárajú v európskom priestore nový, moderný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových a častejšie používaných informačných a komunikačných technológií.
Osobné údaje sa v súčasnosti spracúvajú v omnoho väčšej miere, a to tak v rámci verejného sektora, aj v rámci súkromného sektora. Tieto osobné údaje sú často prenášané prostredníctvom informačno-komunikačných technológií tak v rámci krajín Európskej únie, ako aj do tretích krajín. Stačí spomenúť napríklad nadnárodné spoločnosti, kde existujú materské a ich dcérske spoločnosti s prevádzkami v rôznych krajinách sveta, čo je nevyhnutné, nevyhnutne spojené aj s globálnym spracúvaním a prenosom osobných údajov.
Zmeny nastali aj v oblasti uchovávania osobných údajov. Osobné údaje sú uchovávané postupne stále viac v elektronickej podobe prostredníctvom tzv. cloudových služieb. Úložiská osobných údajov, tzv. cloudy, sa často nachádzajú mimo územia Európskej únie alebo Európy vôbec.
Návrh zákona preto prináša komplexnú prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. Informačná povinnosť voči dotknutej osobe bude nastavená oveľa širšie, čo umožní jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám budú po novom explicitne garantované práva ako právo na prístup k údajom či právo na obmedzenie spracúvania a tiež sa upravujú a stanovujú nové práva, ako na, právo na prenosnosť údajov.
Nová právna úprava ďalej výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že súhlas dotknutej osoby je možné kedykoľvek odvolať bez uvedenia dôvodu. Osobitnú ochranu osobných údajov si zasluhujú deti, keďže sú si v menšej miere vedomé rizík a dôsledkov súvisiacich so spracúvaním ich osobných údajov, a to najmä v prípade, ak je záujem získavať ich osobné údaje prostredníctvom internetu.
Preto návrh zákona explicitne určuje, že v prípade, ak chce prevádzkovateľ spracovať osobné údaje detí, teda ponúka službu určenú priamo pre deti, je spracovanie založené na súhlase dieťaťa zákonné iba vtedy, ak má dieťa v čase poskytnutia súhlasu 16 a viac rokov. V prípade, ak je služba adresovaná dieťaťu a toto je mladšie ako 16 rokov, je spracovanie jeho osobných údajov zákonné iba vtedy, ak ním daný súhlas poskytol alebo schválil jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. Teda predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa tak povinnosť prevádzkovateľa pri získavania súhlasu dieťaťa, ako aj aktívnu úlohu zákonného zástupcu pri udeľovaní súhlasu na spracovanie osobných údajov dieťaťa.
Tu ja predosielam, že toto je asi bod, kde možno očakávať ďalšiu diskusiu, pretože chcem uviesť, že v priebehu doterajšieho legislatívneho procesu sa objavili návrhy znížiť tento vek na 13 alebo 14 rokov. Argumentom pri tom bolo napríklad aj to, že nastavenie vekovej hranice na 16 rokov bude pre tínedžerov získavanie online skúseností prekážkou, ktorá im bude brániť čerpať výhody online služieb. Nevnímam, že by takouto požiadavkou malo dôjsť k zamedzeniu prístupu k pozitívnym informáciám, čiže vzdelávaniu detí, predmetné ustanovenie vnímam skôr ako požiadavku na aktívnu účasť zákonných zástupcov a zároveň to možno vnímať aj ako určitú zvýšenú požiadavku na obsahovú stránku služieb informačných spoločností. Ale ako, opakujem, ak v niečom predpokladám diskusiu, tak asi v tomto bode.
Dámy a páni, mám za to, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti ochrany osobných údajov, a to najmä Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcich sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov, Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúcich sa orgánu dozoru a cezhraničných tokov údajov.
Dámy a páni, ja som si vedomá, že tento návrh zákona patrí medzi tie, ktoré sú pomerne ťažké už na čítanie, pomerne zložité, ale na druhej strane ich považujem za veľmi, veľmi dôležité, pretože sa týkajú prakticky dnes každého jedného jednotlivca, pretože každý jeden, údaje alebo osobné údaje každého jedného dnes sú spracovávané a s pokračujúcimi trendami v oblasti vývoja nových technológií tieto údaje sú spracované naozaj v elektronickej podobe a sú využívané spracovateľmi na rôzne účely vrátane cielenej, adresnej reklamy alebo snahy doručenia nejakej informácie ako správy. Čiže je to vážna vec a ja sa teším na diskusiu k tomuto dôležitému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.10.2017 9:01 - 9:02 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zastúpení ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predložila v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu zákona sa predovšetkým transponuje smernica EÚ o spolupráci pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpených občanov EÚ v tretích krajinách... (rečníčka si odkašľala), pardon, s transpozičnou lehotou do 1. mája 2018 a zosúlaďuje sa aj súčasná právna úprava s aplikačnou praxou na úseku výkonu konzulárnych činností. Návrh zákona reaguje aj na nový zákon o štátnej službe, pričom počas jeho legislatívneho procesu boli v niektorých ustanoveniach zohľadnené špecifiká rezortu zahraničných vecí najmä vo vzťahu k dočasnému vysťahovaniu štátnych zamestnancov na zastupiteľské úrady a ich následnému zaraďovaniu späť na ústredie. V tejto súvislosti sa v zákone o štátnej službe legislatívne umožnilo upraviť tieto špecifiká v predkladanej novele zákona o zahraničnej službe.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu zákona a schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2017 16:54 - 16:54 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Možno len na veľmi, veľmi krátko. Nechcem sa veľmi vyjadrovať k tejto rozprave. Vnímam ju ako politickú rozpravu v pléne a štandardný, ako štandardnú súčasť opozično-vládneho súboja.
Možno jednu poznámku k tej, k tej otázke, komu má patriť pozícia šéfa ÚVO, a bez toho, aby som to teraz hodnotila, jednoducho tak jak je momentálne nastavená právna úprava, podľa ktorej, podľa ktorej sa navrhuje a volí, právna úprava, tak ono to k tomu opozičnému kandidátovi veľmi nesvedčí, je to návrh vlády, z povahy veci vyplýva, že vyberá vláda, vyberá na základe verejného híringu, čím má byť zabezpečené to, aby sme sa vyhli kandidatúram, ktoré by boli neprijateľné. V konečnom dôsledku rozhoduje parlament. Ale asi je pochopiteľné, že z povahy veci, keď návrh dáva vláda, tak z povahy veci, právnej úpravy, vyplýva, že to nebude opozičný kandidát. Otázka, či má byť. Ale to je na inú debatu.
Ja možno jednu poznámku k tomu. Vidím tu pána poslanca Hegera, spolu sme sa stretli na gestorskom výbore, kde prebehlo tiež vypočutie kandidáta, chcem sa poďakovať aj pánom poslancom, myslím si, že tá diskusia, ktorá prebehla na výbore, bola úplne normálna, konštruktívna a rozumná s priamymi otázkami a s priamymi odpoveďami. Zasadnutia výborov sú otvorené, čiže určite bol priestor klásť svoje otázky a urobiť si vlastný názor, nielen sprostredkovaný názor cez Plus 7 dní, pre každého poslanca tohto parlamentu.
Ja som vďačná tým poslancom, ktorí tú príležitosť využili, a za atmosféru, ktorá na hospodárskom výbore bola.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.9.2017 16:33 - 16:36 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na voľbu predsedu pre verejné, predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Predseda úradu podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh, predsedu úradu na, podľa zákona o verejnom obstarávaní na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Vláda podľa zákona o verejnom obstarávaní vyberá kandidáta na predsedu úradu na základe verejného vypočutia kandidátov.
Vláda preto uznesením vlády č. 141 z 29. marca 2017 schválila návrh na vyhlásenie výzvy na prihlásenie kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a podrobnosti o spôsobe výberu kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého bola vypísaná prvá výzva na prihlásenie kandidátov. Verejné vypočutie, ktorého sa zúčastnili traja kandidáti, sa uskutočnilo 24.mája 2017. Keďže vláda Slovenskej republiky v rámci prvého vypočutia kandidáta nevybrala, uznesením č. 268 z toho istého dňa zaviazala vedúceho Úradu vlády vyhlásiť opätovnú výzvu.
Na základe vyhlásenej výzvy zverejnenej na webe Úradu vlády a v denníku Hospodárske noviny dňa 1. júna 2017 bolo predložených 10 návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Termín pre predkladania návrhov bol vo výzve stanovený do 31. júla 2017. Návrhy na kandidátov zhodnotila komisia na kontrolu návrhov na kandidátov na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, ktorej náplňou bola administratívna kontrola návrhov, teda kontrola dodržania stanovenej lehoty na doručenie návrhu na kandidáta vrátane úplnosti a správnosti doručených návrhov na kandidáta. Komisia odporučila na vypočutie deväť návrhov, jeden návrh, ktorý nespĺňal požiadavky výzvy, komisia na verejné vypočutie neodporučila. Išlo o nasledovné návrhy kandidátov: Helena Polónyi, Peter Kubovič, Martin Hasaj, Miroslav Hlivák, Matej Sližka, Matúš Džupa, Ingrid Šikulajová, Elena Sivová, Zita Táborská.
Vo všetkých prípadoch návrhov išlo o iniciatívne návrhy okrem kandidáta Miroslava Hliváka, ktorého navrhla Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Vláda na základe verejného vypočutia vybrala kandidáta na predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Vláda dospela k záveru, že najvhodnejším kandidátom je pán Miroslav Hlivák. Ide o kandidáta pohybujúceho sa nielen v akademickej obce, ale predovšetkým právnickej praxi a z tejto pozície aj v oblasti verejného obstarávania súčasne ako partnera advokátskej kancelárie a vedúci viacerých projektov aj o človeka s praxou manažérskeho typu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás týmto požiadať o schválenie návrhu na voľbu pána Miroslava Hliváka za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2017 15:36 - 15:37 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predložiť Národnej rade štandardnú, pravidelnú informáciu, ktorú predkladám na základe § 4 zákona 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení v hodnotenom období.
To znamená, za predchádzajúci polrok vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 9 aproximačných nariadení, ktoré máte v prílohe č. 1 vládneho materiálu, a plánujeme v tomto polroku predbežne vydať 3 aproximačné nariadenia. Ktoré sú to? Tak tie sú tiež prílohou materiálu, ktorý bol distribuovaný.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2017 15:32 - 15:33 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o transpozičný zákon, ktorým sa vykonáva transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní.
Vo vzťahu k tejto druhej smernici ide vlastne len o úpravu už obsiahnutú v právnom poriadku, a preto sa transpozícia týka iba doplnením transpozičnej prílohy. Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ustanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky a postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava osobitne zameriava na vybrané vyšetrovacie úkony.
Ja myslím, že na úvod stačí na predstavenie právnej úpravy. Tiež sa chcem vyjadriť k spoločnej správe, ktorá obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré vzišli z diskusií výborov, a s týmito sa ako predkladateľ stotožňujem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2017 15:26 - 15:28 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade vlády..., Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. Z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmodernizovať, precizovať a zjednotiť hmotnoprávnu aj procesnoprávnu úpravu v oblasti práva priemyselného vlastníctva. Mnohé inštitúty sú spoločné pre všetky najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva a navrhovanou novelou sa zabezpečuje principiálna jednotnosť ich právnej úpravy v patentovom zákone, zákone o dizajnoch, v zákone o úžitkových vzoroch a v zákone o ochranných známkach.
Cieľom vo výsledku, samozrejme, je, aby sa zvýšila úroveň právnej istoty pre všetky zúčastnené subjekty a tiež predvídateľnosť a transparentnosť postupu a rozhodovania Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, máte pomerne veľký počet pozmeňovacích návrhov, ktoré boli odsúhlasené v spoločnej správe. Ide o pozmeňovacie návrhy, ktorými, ktoré predstavujú reakciu na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. To sú pozmeňovacie návrhy, s ktorými za predkladateľa vyjadrujem súhlas. Myslím, že na úvod stačí.
Ďakujem veľmi pekne, poprosím o prerokovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2017 15:20 - 15:25 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené, a zareagovať.
Pán poslanec Heger, nie, kvantifikáciu nepoznám, nebola podľa mojej mienky robená. Pýtali ste sa, pán poslanec, na ten mechanizmus novej právnej úpravy zlučovania a splývania obchodných spoločností, teda fúzií a aby sa zabránilo v zásade tým nekalým praktikám. No, dnes je to v skutočnosti pomerne jednoduchý proces, pretože stačí zmluva o zlúčení a zmluva o splynutí. Pokiaľ, pokiaľ to nie je akciová spoločnosť, tak dokonca je bez nejakých tých audítorských správ. A v zásade nie je žiadne obmedzenie vo vzťahu k právnemu nástupcovi a nie, v tomto prípade sa súhlas správcu dane alebo podobne nevyžaduje. Čiže áno, tá procedúra sa dá zvládnuť veľmi rýchlo. To, čo, jak bude vyzerať ten proces po novom, inak, tak v prvom rade tam máme obmedzenie, že, a to sú tie obmedzenia, ktoré som spomínala. To znamená, že nemôže v dôsledku zlúčenia alebo splynutia nástupnícka spoločnosť byť zrelá na bankrot, teda spĺňať podmienky úpadku. Nesmie ísť o spoločnosti, ktoré sú v likvidácii, kde súd rozhodol o zrušení spoločnosti, kde ide o spoločnosti v konkurze. To je podľa mňa veľmi významné, pretože aj tie, tie, ten príklad, ktorý spomínala pani poslankyňa Remišová, tak tam tá nástupnícka spoločnosť, do ktorej sa vlastne zlučujú všetky tie zanikajúce spoločnosti, tá vlastne permanentne spĺňa podmienky úpadku, hej. Takže to by sa nemalo stať v tejto podobe.
Ďalej bude musieť byť správa audítorská, v ktorej bude musieť toto potvrdiť audítor. A on za to zodpovedá, samozrejme. Čiže máme tu nejaké sankčné mechanizmy voči tomu audítorovi. Ďalej zlúčenie, splynutie musí byť oznámené daňovému úradu 60 dní vopred predtým, ako bude podaný návrh na zápis do Obchodného registra. To znamená, nie, nevyžaduje sa súhlas daňového úradu, ale dáva sa tu priestor, aby daňová správa mohla proste zareagovať. A buď poslať tam kontrolu, alebo niečo, ale už ten proces nemôže byť nemôže byť taký rýchly. No a potom môže byť zapísané zlúčenie a splynutie do Obchodného registra, čo trošičku by malo pomáhať práve aj tým veriteľom, pretože dnes už vieme naozaj pomerne rýchlo vydať aj ten plaťák v rámci upomínacieho konania, vieme. Banská Bystrica sa nám pekne rozbieha. A ten proces zlúčenia, splynutia proste už za týždeň nie je zvládnuteľný, podľa tohto nebude v žiadnom prípade zvládnuteľný. A niektoré zlúčenia, splynutia by, keď nespĺňajú tieto kritériá, tak nebudú môcť byť zapísané do Obchodného registra. Takže ja som presvedčená o tom, že táto právna úprava v každom prípade tomuto biznis modelu zlúčenia splynutí zabráni. Jednak preto, pretože sa ten proces stane oveľa nákladnejší, a ad dve preto, pretože už nejde ho sprocesovať tak rýchlo, a ad tri, o každom procese bude mať vedomosť daňová správa skrátka.
Aký ďalší alebo iný biznis model vznikne, pretože skôr či neskôr vznikne? (Povedané so smiechom.) Tak ale ja pevne verím, že ho zachytíme rýchlo, ale vždy nejaký biznis model vznikne. Ale po tomto biznis modeli, myslím, pri tomto biznis modeli dokážeme byť efektívnejší. Budem rada, pretože áno, ide presne o to, aby slušní nedoplácali na neslušných a aby tí obyčajní veritelia mali šancu sa vôbec dostať k vôbec svojej pohľadávke.
A treba sa, ešte jednu poznámku poviem. Aj vaše vystúpenie, pán poslanec Heger, smerovalo práve po, po tých podvodoch. Tie naše debaty aj s podnikateľskou sférou boli, ale zároveň o tom nájsť taký nejaký primeraný balans, aby gro podvodov sme zachytili, ale zároveň neznemožnili bežný podnikateľský biznis, hej. Takže v tom sa proste hľadá balans a vo výsledkoch až život nám ukáže, či sme ho dobre utrafili. Ale ja som presvedčená, že je to krok dopredu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

6.9.2017 14:38 - 14:54 hod.

Lucia Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník.
Ide o návrh zákona, ktorý predkladám v súvislosti s plnením programového vyhlásenia vlády a súčasne v súvislosti s plnením Akčného plánu boja proti daňovým podvodom, a rovno na úvod poviem, že v zásade v tejto novele Obchodného zákonníka a súvisiacich novelizáciách, ktoré predstavujú články 2 a nasledujúce, sa áno, v prvom rade zaoberáme, ja to poviem tak, snahou vyčistenia podnikateľského prostredia v prospech veriteľov, ktorí sú ukrátení na svojich právach preto, pretože niektorí kvázi podnikatelia obchádzajú právnu úpravu bankrotu a štandardnej likvidácie cez fúzie alebo zlúčenie, splynutie spoločnosti, pred tými kvázi podnikateľmi, ktorí nedávajú návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a potom sa do konkurzu dostávajú spoločnosti, v ktorých už nie je žiaden majetok, pred tými podnikateľmi, ktorí vyťahujú majetok zo spoločnosti presne tesne pred tým, ako ich dajú do konkurzu, prípadne na pozície štatutárnych orgánov dajú biele kone a podobne. To je ten základný balík, o ktorom ja potom budem hovoriť, samozrejme, bližšie.
Okrem toho v tejto novele Obchodného zákonníka transponujeme aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady o ochrane obchodného tajomstva. A okrem toho, keďže v tejto novele ako súvisiaci predpis je novelizovaný aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, tak v krátkosti riešime niektoré otázky, ktoré sa otvorili na začiatku aplikácie právnej úpravy osobného bankrotu, čiže reagujeme na prax.
Ja sa podrobnejšie zmienim o tom prvom balíku zmien, pretože myslím si, že to sú zmeny, ktoré si zaslúžia vysvetlenie. Ja ešte raz zopakujem, čo sú to tie problémy, ktoré sa snažíme novelou Obchodného zákonníka riešiť. Sú to, áno, v prvom rade tie tzv. nekalé fúzie, ktorými podnikatelia likvidujú svoju spoločnosť spôsobom, ktorým obchádzajú štandardný proces likvidácie a bankrotu, je to problém bielych koní, resp. nevyriešime biele kone, ale chceme vyriešiť problémy, ktoré z toho vznikajú, a chceme riešiť otázku neskorého vstupu obchodnej spoločnosti do konkurzu a najmä to vyťahovanie majetku pred samotným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Ako som povedala na úvod, z nášho pohľadu ide o úpravu, ktorá by mala byť v prospech veriteľov, ktorí sú takýmito nekalými praktikami ukrátení o to, aby ich pohľadávky mohli byť uspokojené. Ako to robíme? Pokiaľ ide o tú tému nekalých fúzií, ak to môžem takýmto spôsobom nazvať, ja som s takým pobavením po tom, čo sme novelu Obchodného zákonníka dali do legislatívneho procesu, tak som s takým pobavením videla na diaľnici veľký bilbord, červený s bielym nápisom, kde bolo veľkými slovami, že koniec, možnosť zlikvidovať spoločnosť len do konca, konca septembra tohto roku, pod tým www.zlikviduj.sk, a keď si tam kliknete, tak si nájdete anonsu, že zlikvidujte vašu firmu rýchlo a spoľahlivo, likvidujeme všetky druhy spoločností, nielen čistých, ale aj zadlžených alebo problematických a máte škálu, za koľko to proste dostanete, túto rýchlu likvidáciu, do 10 dní alebo podobne.
No, tak to je to, proti čomu chceme bojovať (povedané so smiechom), a to opatrenie, ktoré, ktoré navrhujeme, je právna úprava, ktorá zakazuje, resp. umožňuje zlúčenie a splynutie obchodných spoločností iba v tom prípade, keď tá nástupnícka spoločnosť, výsledkom fúzie nebude nástupnícka spoločnosť, ktorá by bola v úpadku.
Rovnako sa zakazuje, aby fúzovali spoločnosti, ktoré sú v konkurze, ktoré sú v likvidácii, o ktorých súd rozhodol, že budú zrušené. Na to, aby sme to mohli, samozrejme, overiť, tak k tomu, či tieto podmienky sú splnené, to znamená, nástupnícka spoločnosť nebude spĺňať kritériá úpadku, k tomu sa musí vyjadriť audítor, ktorý tak či tak robí správu pre zlúčenie a splynutie a musí sa vyjadriť práve vo vzťahu k tejto otázke. Je to riešenie, ktorým sme sa nechali inšpirovať v českej právnej úprave, takže nehovorím, že sme špeciálne inovatívni, ale myslíme si, že to môže byť relatívne efektívne riešenie. Áno, zostáva zachovaná právna úprava, že na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra sa vyžaduje súhlas správcu dane. Pribúda právna úprava, že subjekt, ktorý má byť vymazaný z obchodného registra, nesmie byť dlžníkom Sociálnej poisťovne, snažíme sa ale, a navrhujeme riešenie, ktoré nebude ďalšou administratívnou bariérou pre podnikateľské prostredie, to znamená, nebude sa vyžadovať od podnikateľa ďalší papier, ale náš systém obchodného registra bude prepojený so systémom Sociálnej poisťovne, tak to navrhujeme. A zároveň zavádzame aj nový trestný čin, a síce trestný čin nekalej likvidácie. To je ten jeden balík.
Pokiaľ ide o druhý balík, tak, ten balík bielych koní, tak precizujeme právnu úpravu, keď sa navrhuje zapísať nový konateľ alebo štatutárny orgán do obchodného registra, tak overenie podpisu, vyžadujeme po novom overenie podpisu osobne u notára, čiže nebude postačovať len uznanie podpisu za vlastné, ide o to, aby proste v čase overovania toho podpisu osoba, ktorá má byť novým štatutárnym orgánom, musela fyzicky pred notárom tento podpisový vzor podpísať. Zavádzame povinnosť nevyhnutnej súčinnosti bývalého štatutárneho orgánu, súčinnosti so štátnymi orgánmi, rozširujeme okolnosti, ktoré budú dôvodom na zapísanie fyzickej osoby do registra diskvalifikácií, a vo všeobecnosti posilňujeme zodpovednosť štatutárnych orgánov, ale aj ovládajúcej osoby.
Tu prechádzam možno už na ten ďalší balík problémov, ktorý sa snažíme riešiť, a to je práve tá otázka neskorého vstupu obchodných spoločností do konkurzného konania, resp. vyťahovania majetku zo spoločnosti tesne pred tým, ako je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, kde navrhujeme opatrenia najmä vo vzťahu k štatutárnym orgánom, to kľúčové je asi znovuzavedenie zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu spôsobenú veriteľom, nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Áno, nanovo, teda úplne novým prvkom v právnej úprave Obchodného zákonníka je novozavádzaná zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby, to znamená, ide o akýsi presah zodpovednosti až na majoritného spoločníka, resp. ovládajúceho spoločníka, ale nielen v prvom rade, ale aj v ďalšom rade, samozrejme, s možnosťou zbaviť sa zodpovednosti, zbaviť sa zodpovednosti v prípade, keď naozaj si splnil všetko, čo zákon predpokladá. Ale ide nám v podstate o to, aby vedomý si toho, že mnohokrát ten, kto reálne rozhoduje, nie je ten štatutárny orgán, ale je práve ten ovládajúci spoločník, a ide nám o to, aby aj ovládajúci spoločník niesol zodpovednosť za úkony, ktorými priviedol tú spoločnosť do úpadku nie v dobrej viere. O to ide, preto aj možnosť zbavenia sa tejto zodpovednosti.
V našom právnom poriadku prvýkrát pracujeme aj s povinnosťami, resp. zodpovednosťou tzv. faktického riaditeľa, to znamená osobou, ktorá je v pozadí, a je to nóvum v našej právnej úprave, či už ide o zodpovednosť faktického riaditeľa, alebo zodpovednosť ovládanej, ovládajúcej osoby. Samozrejme, keď hovoríme o zodpovednosti, hovoríme o majetkovej zodpovednosti, o zodpovednosti za škodu a vždy je na tom veriteľovi, aby dokázal preukázať škodu a to, že tá škoda vznikla v dôsledku konania práve týchto osôb, nejde vôbec o jednoduché spory a nebudú to spory, ktoré by boli dennodennou záležitosťou, ale samotný fakt, že taká právna úprava existuje, a pre závažné prípady, kedy naozaj ide o veľa peňazí, tak ten priestor na domáhania sa nápravy je, považujem za veľmi dôležitý.
Možno ešte dve poznámky. Sprísňujeme pravidlá pre dlžníkov v Sociálnej poisťovni, pretože aj pokiaľ ide o založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, aj pokiaľ ide o prevody obchodných podielov, tak, tak jak doteraz platilo, že tu bola nemožnosť založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a prevod obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ daná osoba mala podlžnosti voči daňovému úradu, tak aj tu to rozširujeme o Sociálnu poisťovňu. V obidvoch prípadoch ale odstraňujeme administratívnu bariéru, pretože nebude sa vyžadovať potvrdenie, ale naše systémy sa prepoja, preto v týchto častiach aj je odložená účinnosť o pol roka, než je navrhovaná účinnosť zákona ako takého, aby sme tie systémy mohli na to pripraviť.
Snažila som sa byť zrozumiteľná v mojom výklade a hovorila som predovšetkým o novele Obchodného zákonníka, ale je to novela, ktorá si vyžaduje aj novelizáciu Exekučného poriadku, zákona o bankách, zákona o účtovníctve, zákona o sociálnom poistení, zákona o obchodnom registri, zákona o dani z príjmov a zákona o Obchodnom vestníku, a, samozrejme, keďže zavádzame novú skutkovú podstatu trestného činu nekalá likvidácia, aj Trestného zákona. Účinnosť navrhujeme od 1. januára okrem niektorých bodov, ktoré som spomínala, ktoré, kde navrhujeme účinnosť od 1. júla 2018. Keď som povedala, že som sa snažila byť zrozumiteľná, som si vedomá toho, že nejde o jednoduchú novelu Obchodného zákonníka, a som si vedomá toho, že, že je to závažná novela Obchodného zákonníka aj súvisiacich právnych predpisov.
My sme mali niekoľko kôl rokovaní so zamestnávateľskými združeniami, tými, čo sú členmi tripartity, aj tými, čo nie sú členmi tripartity, AZZ počnúc, ROZ pokračujúc, Klubom 500 pokračujúc, elektrotechnickým zväzom pokračujúc, Americkou obchodnou komorou končiac. Štyrikrát sme sa stretli. Mali sme predbežné konzultácie, stretli sme sa počas predbežného pripomienkového konania, po prvom medzirezortnom pripomienkovom konaní vzhľadom na diskusie bol ten text zákona upravený a bol upravený do tej miery, že som reflektovala na požiadavku zamestnávateľských zväzov, aby ten zákon išiel ešte raz do medzirezortného pripomienkového konania, bol druhýkrát v medzirezortnom pripomienkovom konaní a na záver tohto medzirezortného pripomienkového konania sme mali štvrtú rundu stretávania sa.
Myslím si, že sme našli riešenia, s ktorými všetci vieme žiť, a plne vedomí si toho, čo je účelom tejto novely Obchodného zákonníka. Ja som presvedčená o tom, že môže prospieť čistote podnikateľského prostredia a že môže v konečnom dôsledku, môže v konečnom dôsledku prospieť alebo byť v prospech veriteľov, a či už je to štát ako ten, ktorý vymáha dane alebo vymáha odvody do Sociálnej poisťovne, alebo či sú to súkromní veritelia. Snažila som sa v úvodnom slove celú genézu predostrieť, teším sa na diskusiu a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis