Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, čakala som, kto sa prihlási do rozpravy k tomuto nie nedôležitému návrhu zákona, pretože ide o procesnú normu pred Ústavným súdom. Právnici vedia, že to je veľmi dôležitá právna norma, a ide o úplne novú právnu normu po rokoch, kedy sa zmenilo právne prostredie, čiže pre fungovanie Ústavného súdu je veľmi dôležité, ale nielen pre fungovanie Ústavného súdu (povedané so smiechom), ale, samozrejme, musí ísť o také procesné pravidlá, aby garantovali prístup spravodlivosti predovšetkým pre tých, ktorí sa na Ústavný súd obrátia a pravdepodobne to bude skôr parketa pre ústavnoprávny výbor v priebehu druhého čítania a pre kolegov z ústavnoprávneho výboru.
Ale predsa len si dovolím k tomu vystúpiť, pretože v nadväznosti na náš predchádzajúci bod programu podľa mojej mienky tá právna úprava upravuje aj naše rozhodovanie o tom, ako budeme voliť sudcov Ústavného súdu tu v parlamente, ako bude vyzerať híring pred samotnou voľbou, a upravuje to podľa môjho hlbokého presvedčenia, tentokrát s výrazným posunom vpred, pretože podľa toho, ako je navrhnuté, budeme mať k dispozícii materiály o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu skôr, tie materiály budú obsiahlejšie. Sudcovia alebo kandidáti na sudcov Ústavného súdu budú musieť o sebe povedať viac, híring bude musieť byť verejný, čo bývaval aj teraz, ale ukladá sa Národnej rade, aby vytvorila také podmienky, aby naozaj sa verejnosť na ten híring aj zmestila. Predpokladá sa, že bude prenos z tohto híringu, čiže naozaj veľká publicita pre tento híring s tým, že nielen poslanci budú môcť klásť otázky, a predpokladá sa aj možnosť kladenia otázok v istej forme aj verejnosti, z ktorej sa bude losovať.
Ja si myslím, že, a nepochybujem o tom, že aj tu je priestor na ďalšiu diskusiu aj v rámci druhého čítania, ako zlepšiť, ale samotný híring ja považujem vo väzbe na kritériá, ako by mal vyzerať kandidát na sudcu Ústavného súdu, to dôležité, pretože je to nástroj, ako zistiť, že či naozaj ten kandidát kritériá spĺňa, alebo nie. A práve v tomto je pre mňa dôležitý ten fakt, že či tie kritériá budú postavené tak, že či budeme, zjednodušene povedané, fajfkať formálne kritériá a budeme môcť byť ako poslanci alibisti, alebo nie.
Dovolila som si upozorniť na tento moment návrhu zákona, pretože ho považujem tiež za dôležitý aj vo väzbe na predchádzajúci bod programu. Ďakujem pekne. A to by ste mohli, pán poslanec Dostál, aj trošku pochváliť.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si veľmi krátko, pretože bola som pri rokovaniach ohľadne priorít tejto vlády a programového vyhlásenia vlády, čiže bola som pri tom, keď MOST - HÍD presadil tento bod do programového vyhlásenia vlády. A ja osobne to považujem za jednu z najdôležitejších tém tohto volebného obdobia, resp. poviem to inak. Tou najdôležitejšou témou tohto volebného obdobia bude určite voľba sudcov Ústavného súdu na ďalšie 12-ročné obdobie. Aj keď možno mediálne a politicky to tak nebude vyzerať, ale je to asi najkľúčovejšie rozhodnutie, ktoré tento parlament toto volebné obdobie urobí, pretože bude v mnohom určovať budúcnosť Ústavného súdu a možno aj úroveň demokracie na Slovensku do budúcnosti. A k tomu sa hlásim.
A to, prečo máme na stole novelu ústavy, ktorú sme presadili do programového vyhlásenia vlády, je jednoducho preto, pretože sú podľa súčasne existujúcich pravidiel, ktoré sú nastavené v ústave, prakticky len cez vek 40 rokov a 15 rokov praxe - dnes ústava nič iné nevyžaduje od kandidáta na sudcu Ústavného súdu - sa ukázalo v reálnej praxi ako problém, pretože reálna prax parlamentnej voľby vygenerovala kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí nespĺňali to kritérium, že ide o všeobecne uznávaného odborníka, ktorý svojím životom dáva garanciu, že bude vykonávať funkciu ústavného sudcu čestne, nestranne, nezávisle a nezaujato. Tak nejak je tá dikcia v ústave, ako to navrhuje pán minister Gál.
A preto hovoríme o novele ústavy, a preto hovoríme o nových procesných pravidlách, pretože pokiaľ by tá prax parlamentná generovala svojím životom, svojou praxou kandidátov, ktorí by tieto kritériá napĺňali, tak dnes sa nerozprávame o novele ústavy. A vraciam sa k tomu naschvál, pretože podľa mojej mienky je to dôležité.
Ja súhlasím absolútne s tým, čo povedal pán poslanec Ondrej Dostál. Nie, toto nie je návrh, ktorý by predstavoval zásadnú reformu kreovania Ústavného súdu. Jednoducho nie je. Tie návrhy boli na stole, sama som ich predkladala, nenašli, nenašli širšiu podporu, tak jednoducho dnes sa rozprávame o tom, či pred kľúčovou voľbou sudcov Ústavného súdu, väčšiny Ústavného súdu na 12-ročné obdobie vieme v tejto snemovni nájsť 90 hlasov pre takú právnu úpravu, ktorá bude mať zmysel, pretože zvýši šancu na to, že budeme mať lepší Ústavný súd. O tom sa dnes rozprávame, žiaľ, a môžem si sypať popol na vlastnú hlavu a môžem to považovať aj za vlastný politický neúspech, ale dnes v septembri 2018 sme jednoducho v tejto situácii. Debatu 40-45 považujem za zástupnú zo všetkých strán a v princípe v tejto chvíli ako nepodstatnú. Bolo to dané na debatu, debata ukázala, že je to zbytočné, asi aj je, ale je to dnes podľa mojej mienky zástupný problém.
Pre mňa kľúčové pre to, s čím prišiel pán posla..., pán minister Gál do parlamentu, je to, že vláda rozhodovala o dvoch variantoch. Jeden variant stanovoval ústavné kritérium tak, ako máme predložené, že kandidát na sudcu Ústavného súdu musí byť všeobecne uznávaný odborník, ktorý svojím životom dáva garanciu, že bude vykonávať tú funkciu nestranne, nezávisle, čestne a nezaujato, presne - neberte ma za slovo, alebo či znova to bude, to rozhodovanie v parlamente o fajfkaní formálnych kritérií. Pre mňa toto bola niekde hranica. My sme sa o tom s pánom ministrom rozprávali. Prešiel variant, ktorý stanovuje možno všeobecnejšie formulované kritérium v ústave a, ale je to kritérium, ktoré všetkým aktérom, ktorí budú participovať na kreovaní Ústavného súdu, dáva vlastne ústavnú povinnosť zaoberať sa každým jedným kandidátom práve z toho hľadiska, či spĺňa tieto kritériá. Je to pre mňa dôležité. A je to pre mňa dobré východisko pre diskusiu medzi prvým a druhým čítaním v rámci toho, či sa dokáže nájsť konsenzus na takom riešení, ktoré bude 90 poslancov v tejto snemovni považovať za také riešenie, ktoré pre nastávajúcu voľbu Ústavného súdu dáva šancu na lepšie kreovanie Ústavného súdu aj v kombinácii s tým, čo budeme hovoriť v ďalšom bode, a síce nové procesné pravidlá, ktoré podľa mňa ten stav zlepšujú.
Tým nechcem povedať, že keby som si kreslila novelu ústavy podľa svojej predstavy, tak že tá novela ústavy nevyzerá inak. Ja sa snažím posadiť nás momentálne do reálnej situácii a tá reálna situácia podľa mojej mienky vypovedá o tomto. Je to málo, dobre. Myslím si, že kľúčové je rozprávať sa medzi prvým a druhým čítaním, čo viac je to, na čom sa dokáže zhodnúť 90 poslancov v tomto parlamente, a dávalo to predpoklad, že v nastávajúcej voľbe, ktorá určí charakter Ústavného súdu na ďalších 12 rokov, budeme mať šancu zvoliť kvalitný Ústavný súd.
Myslím si, že toto je dnes téma, takto túto parlamentnú rozpravu vnímam ja a v tomto zmysle beriem tento návrh ako slušné východisko do diskusie medzi prvým a druhým čítaním a hľadanie riešenia.
Ja možno jednu poznámku si dovolím ešte na záver. My sme toto volebné obdobie už schválili naprieč parlamentom jeden ústavný zákon, ten ústavný zákon nakoniec úspešne zavŕšil jednu éru tejto krajiny a vraciam sa k tomu len kvôli tomu, že sa našlo riešenie, pod ktoré sa podpísalo viac ako 90 poslancov napriek kategorickým vyhláseniam v prvom čítaní a v médiách, a urobili sme nejaký krok. Ja nehovorím, že teraz máme pred sebou takéto takýto krok takéhoto významu, ale budeme voliť sudcov Ústavného súdu, čo je krok takéhoto významu, ku ktorému som sa vrátila, a vytvoriť priestor pre to, aby sa zásadne zvýšila šanca na kvalitný Ústavný súd, je podľa mojej mienky dôležité a základnú debatu jednoducho máme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja teraz v septembri v situácii, keď sú rozbehnuté transformačné procesy, tie procesy nie sú dokončené, som presvedčená o tom, že sme v nejakom štádiu právneho chaosu, pokiaľ ide o transformáciu Slovenskej akadémie vied a som presvedčená o tom, že kvôli právnej istote a kvôli tomu, aby sa akadémia mohla transformovať pri zachovaní právnej kontinuity a aby to bolo úplne nespochybniteľné, jediné rozumné riešenie je odložiť hlasovanie o zákone vrátenom prezidentom a aby ministerstvo školstva prinieslo v skrátenom konaní exaktné riešenie šité na situáciu, ktorá momentálne existuje. A opakujem tak, aby bolo nespochybniteľné, že v zmysle zákona sa akadémia transformuje pri zachovaní právnej kontinuity. Myslím, že pre inštitúciu vyše 60 rokov starú s 3 500 zamestnancami je to nesmierne dôležité. Preto aj za seba hovorím, že ja za prelomenie prezidentovho veta hlasovať nebudem. Ďakujem. (Potlesk.)

28.
Ďakujem veľmi pekne. Áno, niekedy sú na mieste aj emócie, prečo nie. A aj ja sa chcem poďakovať aj pani poslankyni Cséfalvayovej, že túto debatu na pôdu Národnej rady priniesla svojím návrhom uznesenia.
Možno dve poznámky mám. Je úplne jedno, či je niekto podpredseda parlamentu práve teraz na chvíľu, alebo minister na chvíľu alebo poslanec na chvíľu, alebo človek bez akejkoľvek verejnej funkcie. Jednoducho akékoľvek násilie a netolerantné prejavy z dôvodu či už rasy, etnicity alebo presvedčenia, tak jak to hovorí ústava, je neprijateľné a treba ho jednoducho odsúdiť.
A ten šík jednoducho musí byť široký, pretože tá moja druhá poznámka sa viaže k tomu, keď si pozrieme výskum robený inštitútom IVO, zamerané na extrémizmus. Po 10-tich rokoch prieskum verejnej mienky vo všetkých kategóriách intolerancie voči rôznym menšinám alebo iným ľudom sa jednoducho dramaticky za 10 rokov v tejto spoločnosti zvýšila. A to je vážny signál a tu musím povedať, je, že okrem toho, že s fašistami sa nehlasuje, tak podľa mňa si treba vstúpiť do svedomia a zamyslieť sa aj nad tým, čo robí tá tzv., ja to volám salónna intolerancia, ktorú všetci tak tolerujeme v rámci slobody prejavu. Ja nehovorím, že ju treba kriminalizovať, ale rovnako sa od nej dištancovať, pretože potom to vytvára podhubie pre takéto drastické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Neviem, koľko je tých rozhodnutí, viem, že sme to riešili, a viem, že sme dospeli k záveru, že je to riešiteľné podľa súčasného právneho stavu, pričom nespochybňujem, nespochybňujem argumenty, ktoré ste použili, pán poslanec Grendel, preto som povedala, že asi najprijateľnejšie v tejto chvíli sa mi zdá prijať to riešenie aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol schválený na ústavnoprávnom výbore. Ale zároveň musím dodať, že to nebudem považovať tým za úplne uzatvorené riešenie, pretože určite to ešte otvára množstvo otázok a niečo nám pri tom riešení chýba.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím krátko zareagovať na tú rozpravu, ktorá tu je. My sme sa intenzívne zaoberali týmto návrhom zákona v zásade celý mesiac aj s pánom poslancom Kresákom a čím viac na neho pozerám a čím viac počúvam a čím viac otázok je kladených, tak nech sa na to pozerám, ako pozerám, tak musím dospieť k záveru, že súčasná právna úprava bez akejkoľvek novely je dobrá. V skutočnosti.
A, pán minister, máš pravdu, si položil otázku, že prax, a teraz je otázka, že či jedno súdne rozhodnutie je prax a či po jednom súdnom rozhodnutí musíme hneď zareagovať, alebo že či môžme počkať, že či sa z toho stane naozaj prax a či si nemôžeme vytvoriť trošičku dlhší priestor na to, aby sme prípadne urobili naozaj dobré riešenie, lebo stále sa točíme.
Myslím si, že, samozrejme, pozmeňovací návrh zo spoločnej správy vylepšuje ten stav. Na pozmeňovací návrh pána poslanca Dostála, uvedomujem si, že neviem tak rýchlo zareagovať, pretože má svoje plusy a mínusy, a neviem. To znamená, tá kardinálna otázka je, že či jedno súdne rozhodnutie je prax, na ktoré treba rýchlo reagovať, aj keď bolo urobené v dobrej veci.
Podľa mňa netreba robiť paniku a keď už tú paniku robíme, lebo podľa mňa toto je panika, máme iks iných zložitých prípadov, kedy na jedno súdne rozhodnutie nereagujeme, tak potom asi by som prijala stav, ktorý bol prijatý ústavnoprávnym výborom, ale určite by som to nevnímala ako uzatvorenú záležitosť, lebo je zrejmé, že aj to riešenie vzbudzuje proste príliš veľa otáznikov a niečo nám tam chýba, nejaká ochrana verejného záujmu. To je moje zhrnutie v momentálnej, v momentálnej situácii a v momentálnej chvíli a až sa cítim neschopná okamžite rozhodovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si veľmi krátko, o to viac, že som mala možnosť opakovane byť na radách ministrov pri tom, keď sa diskutoval európsky prokurátor v začiatkoch pred pár rokmi, ako aj teraz vo finálnej fáze prijímania posilnenej spolupráce. A musím povedať aj to, že aj z tohto miesta znova je namieste poďakovať aj všetkým kolegom na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa vo finálnej fáze rokovania o Európskej prokuratúre výraznou mierou pričinili za to, že naozaj sa našiel taký konsenzus, že ten návrh mohol byť prijatý. Ako to treba povedať, pretože tu máme náš podiel a našu zásluhu na tom, že nakoniec sa našla zhoda a vznikla posilnená spolupráca na úrovni 20 štátov. Treba to povedať.
A môžu byť na to iné názory, pochopiteľne, ale asi potom by sme mali byť poctiví, pretože tie iné názory a tá diskusia sa viedla skôr na inej úrovni. V prvom rade to bola otázka subsidiarity, to znamená, ako nastaviť Európsku prokuratúru tak, aby bola v súlade s európskym právom a neporušila princíp subsidiarity. Čiže tam bol niekde ten kameň úrazu, a preto nie je ako keby centralizovanejšia. Čiže ten balans, aby to bolo akceptovateľné pre 20 členských krajín, prípadne do budúcnosti aj niektoré ďalšie, pretože Holandsko o tom rozmýšľa, bol tam politický problém v Holandsku práve kvôli otázke subsidiarity. To je, to bolo to čaro, ako keby nájsť ten vhodný mix.
Áno, nepodporovala by som to, keby som nebola presvedčená o tom, že to môže byť krok späť a že má zmysel na európskej úrovni čeliť kriminalite, ktorá sa týka aj európskych záujmov, resp. finančných záujmov Európskej únie, ale aj niektorých ďalších trestných činov, ako sú karuselové obchody s DPH. To znamená, hovoríme o takej kriminalite, ktorá má cezhraničný rozmer. Nie, Európska prokuratúra nevyrieši naše domáce problémy, ani nemá riešiť naše domáce problémy. A nie je to naše vysvedčenie a nie je to zároveň kritika Bruselu, pretože hlavný líder tohto návrhu a predsadzovania Európskej prokuratúry naozaj boli Nemci, Francúzi, vo veľkej miere potom aj Taliani, ale hlavne Nemci, Francúzi, ktorí argumentovali vlastnými číslami, a tá DPH sa tam dostala kvôli tomu, že práve nemeckí poslanci argumentovali vlastnými číslami, o koľko prichádza Nemecko tým, že nie je efektívna cezhraničná spolupráca. Toľko zo skúsenosti.
Zároveň musím povedať, že európskeho prokurátora predpokladala už a predpokladá Lisabonská zmluva, čiže to nevzniklo teraz v poslednom roku, keď sme sa zľakli, čo sa deje v Maďarsku, v Poľsku, nebodaj na Slovensku, ale to je téma, ktorá sa diskutuje už dlhé roky a teraz vyústila do konečnej podoby. A, samozrejme, že vo výsledku bude úspešný ten projekt vo veľkej miere aj od toho, akí kvalitní ľudia zasadnú v inštitúcii, ktorá sa volá Európska prokuratúra, a naša zodpovednosť je dať tam čo najkvalitnejšieho človeka, samozrejme, za Slovensko.
A preto som vďačná za konštruktívnu debatu, pán poslanec Beblavý, pretože ja som tiež presvedčená o tom, že v tomto návrhu zákona sa podarilo ministerstvu spravodlivosti urobiť lepší proces, lepšie nastavenie, než máme dnes v rámci všeobecnej prokuratúry. A ja pevne verím, že pokiaľ by boli nejaké dobré nápady, však, pán minister, tak určite je priestor sa o nich rozprávať, pretože – tak ako ste správne povedali – vo výsledku nebudeme vyberať my, ale bude vyberať niekto iný. A tiež si nechceme urobiť ani hanbu a máme záujem na tom, aby sme tam mali kvalitného človeka. Že to občas aj vieme, tak to asi tiež treba povedať, možno ste zaregistrovali, možno nie, ale Slovensko dnes má človeka na čele EUROJUST-u, ktorý požíva slušnú autoritu v rámci štruktúr Európskej únie. Čiže niekedy sa nám to podarí aj dokonca z liahne prokuratúry.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Remišová, vy ste sa chopili, alebo spomenuli ste aj tému zaistenia majetku, o ktorej sa píše v samotnej správe generálneho prokurátora. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať Generálnej prokuratúre za veľmi korektnú a intenzívnu spoluprácu na príprave zákona o zaistení majetku, ktorým má byť aj zriadená špecializovaná inštitúcia, to tzv. AMO, kde tú tému správy majetku by mala na seba prevziať Finančná správa. Boli to dlhé, ťažké, namáhavé diskusie. Nie jednoduché medzirezortné pripomienkové konanie a chcem zdôrazniť, že na úrovni vlády vznikol konsenzus na návrhu zákona v podobe, ako prišiel do parlamentu. Ten prešiel v zásade bez nejakých veľkých pripomienok ústavnoprávnym výborom, ale tu v parlamente sme ho už druhýkrát odsunuli na ďalšiu schôdzu.
Pripomínam, na tejto schôdzi bol len jeden hlas proti a to bol môj, pretože som na tom zákone pracovala a viem, čo obsahuje, viem, že v tomto rozsahu bol dohodnutý, a viem, že môže pomôcť. Je to odsúvané bez nejakej väčšej pozornosti, tak ja pevne verím, že na septembrovej schôdzi tento dôležitý posun, vždy môže byť každá právna úprava ešte lepšia, ale tento dôležitý posun v tejto téme, ktorý môže pomôcť, naozaj urobíme, pretože dnes mi nie je zrejmé, prečo by sme ho urobiť nemali, a neviem, aký je problém a súvisí to, samozrejme, aj s preukazovaním... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela povedať trošku viac v záverečnom slove, ale keďže je 19.00 hodín a končí nám zasadnutie pléna pre dnešný deň, tak v nadväznosti na veľmi kultivovanú odpoveď pani verejnej ochrankyne práv, ktorej to asi patrí byť s odstupom a kultivovanou, ja si v záverečnom slove dovolím možno len jednu poznámku vo vzťahu k dnešnej rozprave.
Ľudia sú rovní v dôstojnosti a v právach. Platí to aj pre pána poslanca Mazureka, v tom je tá demokracia ťažká. Ale aj vďaka vašej práci, pani ombudsmanka, to, verím, zvládneme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejná ochrankyňa práv, dovoľte, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu o prerokovaní uvedeného materiálu, tlač 899, v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady. Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval správu o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 40. schôdzi a svojím uznesením č. 82 odporúčal Národnej rade zobrať správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady máte v prílohe k tlači 899a.
Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.