Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.6.2018 o 14:48 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 14:48 - 14:50 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Grausová, ja si dovolím citovať slová historikov, lebo tie odpovedajú na to asi najlepšie. Je to z rozhovoru s historikom Dušanom Kováčom spred dvoch rokov. Citujem: "Pre Slovákov znamenal vznik Prvej česko-slovenskej republiky v roku 1918 ešte oveľa viac ako pre Čechov. Tí už vtedy boli ďalej. Česká spoločnosť bola vyspelejšia, český národ sformovaný. Naopak slovenský sa ešte len vďaka Masarykovej republike pretvoril z etnika na štátotvorný národ. Slováci prvý raz v histórii získali primeraný počet poslancov v parlamente. Nie ako predtým v uhorskom, kde v tom poslednom mali len dvoch zástupcov, no obvykle žiadneho. Dostali tiež svojich ministrov, dokonca predsedu vlády Milana Hodžu. Prvýkrát zažili demokratický politický systém. Slovenský pohľad na spoločný štát bol ale až dvakrát účelovo zdeformovaný. Prvý raz v roku 1939, keď ho ľudáci pomohli Hitlerovi rozbiť a ospravedlňovali to tým, že Slovákom Česi ubližovali a neriešili slovenskú otázku. Pritom opakujem, práve tento štát ju riešil. A potom nasledovala komunistická deformácie. Bol to predsa buržoázny štát, takže nemohol byť dobrý. V takom svetle sa dostal do učební a do médií. Česká spoločnosť napriek tomu, že komunisti aj jej vnucovali zdeformovaný obraz prvej republiky si tento štát vždy viac cenila".
Ja si myslím, že je načase, aby sme tento postoj Slovenska napravili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.6.2018 11:22 - 11:23 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem za slovo. Poprosím, tí poslanci a poslankyne, ktorí tu ešte ostali, ak majú záujem zúčastniť sa diskusie s predstaviteľmi organizácie EDUROMA o rannej starostlivosti rómskych detí, tak dnes o jednej v zimnej záhrade ste vítaní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

25.5.2018 13:16 - 13:17 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Len po týchto vystúpeniach si dovolím povedať naozaj že pár viet. Nie je to odtrhnutosť od reality, všade vo svete to funguje. My sme súčasťou tohto moderného sveta, kde to funguje, prosím vás, už by sme sa mali naozaj prebrať a mali by sme niečo pre tie deti urobiť, pretože, ako som spomenula, my tu máme povinnú školskú dochádzku aj pre deti cudzincov. Ja sa rozprávam o každom jednom dieťati, ktoré nevie po slovensky a je hodené do našej školy a dostane do ruky šlabikár.
A posledná poznámka, ktorú chcem povedať, tu výskumníci a výskumníčky z aplikovanej jazykovedy konštatujú tento stav zarovno so mnou. Ja som expertom vo vzdelávacej oblasti, oni sú expertom v jazykovej oblasti. Ak sa tieto dve oblasti dokážu zhodnúť a ponúkať riešenia, tak by sme to nemali brať na ľahkú váhu a ignorovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2018 13:13 - 13:15 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mizík, mňa nijako neprekvapila vaša, vaša obsedantná fixácia na rómskych žiakov. Ja som sa snažila ale vo svojom dosť dlho trvajúcom príhovore na úvod návrhu zákona, pri jeho predstavení, hovoriť o tom, že mne ide aj o iné deti. Tie úplne unikajú vášmu spektru videniu, je mi to ľúto. Pri tejto príležitosti snáď spomeniem len to, že aj tieto rómske deti, a nepoviem tým nič nové, tí, ktorí sledujú túto problematiku, to vedia, v prípade, že sa dostanú so svojimi rodičmi a odcestujú, povedzme, tí rodičia za prácou, lebo áno, rómski rodičia aj pracujú, odídu za prácou do Anglicka, tak zázračne začnú prospievať tieto rómske deti v Anglicku. A to je taká, taká anomália, všetci sú z toho prekvapení, že ako je to možné. Ja som sama v Anglicku bola pred niekoľkými rokmi sa pozrieť v Londýne na školy, kde sa učia žiaci naozaj v ťažkých podmienkach, žijúci, sú to deti prisťahovalcov. A som bola v škole, ktorá má deti, kde hovoria doma dvadsiatimi troma materinskými jazykmi.
Viete, pán Mizík, ono tá doba už pokročila, svet vôbec nedelí tie deti do tried tak, ako si vy myslíte. Svet nerieši triedne knihy tak, ako si vy myslíte. Ony jednoducho v tej škole boli a naučili sa po anglicky vďaka univerzálnemu jazykovému programu a potom prospievali aj v ostatných predmetoch.
Čiže tá vaša skúsenosť je, je naozaj stereotypná, slovenská a svet už je niekde úplne inde, ale to by som vám asi musela vysvetliť nejako inak a nie v krátkej faktickej.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2018 13:05 - 13:06 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem obom poslancom za ich vyjadrenie. Na pána Mizíka zatiaľ nebudem reagovať, počkám si na tú rozpravu.
Ďakujem ti, pán poslanec Dostál, za tvoje slová. Chcem aj pri tejto príležitosti upozorniť, že áno, hovoril si o národnostnom školstve, hovoril si o deťoch z prostredia národnostných menšín. Chcem však pri každej takejto príležitosti prízvukovať, že tento návrh sa týka každého jedného jednotlivca, každého jedného dieťaťa, ktoré hovorí jazykom, ktoré nepatrí a ani nemusí patriť do jazyka národnostných menšín. Takže o to by som tento návrh kvalifikovala, že je ešte o krok ďalej, ako sme na Slovensku zvyknutí debatovať a zrejme aj kvôli tomu je s tým taký problém.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:44 - 13:02 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
121
Ďakujem a slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi bližšie vysvetliť, prečo považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý a prečo vás dnes opakovane žiadam o jeho podporu.
Aktuálna jazyková politika Slovenskej republiky nereaguje dostatočne na spoločenské potreby vyplývajúce z postavenia Slovenska v európskom kontexte a nedokáže zohľadniť ani potreby spoločensko-jazykových skupín, ktoré vyplývajú z odlišného materinského jazyka.
Nepriaznivý stav v oblasti výučby štátneho jazyka je dlhodobo konštatovaný na rôznych úrovniach a doteraz sa ho nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa týchto odporúčaní je potrebné pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka využívať pozitívnu prax a relevantné metodiky vo výučbe cudzích jazykov a tieto pri výučbe oficiálneho jazyka, v prípade Slovenska slovenčiny, zohľadňovať.
Na toto koniec koncov upozorňovali v minulosti aj dnešní koaliční poslanci za stranu MOST – HÍD, preto nevidím dôvod, pre ktorý by nemohli tento môj návrh zákona podporiť. Je plne v súlade s ich požiadavkami v čase, keď boli ešte v opozícii. V roku 2014 napríklad vtedajší poslanec parlamentu, dnešný minister dopravy za stranu MOST– HÍD pán Árpád Érsek podal presne v tomto zmysle interpeláciu na vtedajšieho ministra školstva, dnešného koaličného poslanca pána Dušana Čaploviča a v interpelácii sa ho doslova spýtal, citujem: "Keby sa slovenčina vyučovala na národnostných školách ako cudzí jazyk, čo ste, pán minister, sľúbili, žiaci by mohli pracovať s textami, ktorým rozumejú a teda sú pre nich lepšie pochopiteľné. Je to v záujme ich lepšieho uplatnenia sa v živote. Slovenčina je pre maďarské deti cudzím jazykom, preto by sa mala vyučovať podobne ako ostatné cudzie jazyky. V súčasnosti však metodika jej výučby tomu nezodpovedá."
Z otázky je zrejmé, že poslancovi Érsekovi a strane MOST – HÍD ležali vtedy na srdci výlučne maďarské deti, zatiaľ čo môj návrh rieši problémy detí s akýmkoľvek iným materinským jazykom univerzálne, ale i tak kvitujem, že strana MOST – HÍD bola v tom čase politickým priekopníkom požiadavky prispôsobenia výučby slovenčiny reálnemu jazykovému kódu konkrétnych detí v školách.
Odpoveď vtedajšieho ministra, dnes pána poslanca Čaploviča bola vtedy zamietavá a vychádzala z rigidného postoja naznačeného hneď v úvode odpovede vetou, citujem: "Slovenský jazyk nie je pre občanov Slovenska v pravom zmysle cudzím jazykom." Pán vtedajší minister Čaplovič si vtedy neuvedomil, že tento kvázi obranný postoj, ktorý voči slovenčine zaujal a ktorým ešte aj dnes viacerí poslanci, a nielen zo strany SMER – SD, bránia nedotknuteľnosť slovenčiny ako národného pokladu, pracuje v skutočnosti proti slovenčine. Ak totiž niekomu nechceme uľahčiť zvládnutie štátneho jazyka, zrejme sa nikdy po slovensky dobre nenaučí a celkom určite si k slovenčine nevytvorí vzťah a nebude ju ani dobrovoľne používať v každodennom styku.
Toto historické okienko však otváram najmä pre ďalší argument, ktorý vtedy minister Čaplovič v odpovedi poslancovi Érsekovi uviedol, a to, citujem, "že na úspešné zvládnutie čítania a písania v slovenskom jazyku je bezpodmienečne potrebné dôkladné osvojenie si spomínaných zručností v materinskom jazyku, a preto sa pri osvojovaní si slovenského jazyka v školách vychádza z princípu opory o materinský jazyk". Tu zrazu veľmi dobre vidno nepochopenie celého zámeru, ako ho dnes predkladám ja, aj ako o ňom uvažovala pred časom strana MOST – HÍD. A som presvedčená, diskusia v parlamente pred polrokom o tomto návrhu zákona ma v tom utvrdila, že ešte aj dnes mnohí poslanci uvažujú o výučbe jazykov v zajatí rovnakých stereotypov, nepoznajúc iné formy a metódy, nepoznajúc moderné trendy vo výučbe jazykov. Tento argument vtedajšieho ministra Čaploviča, dnes pána poslanca, je totiž presným opakom toho, čo vtedy žiadala strana MOST – HÍD prostredníctvom svojho poslanca a čo navrhujem koniec koncov dnes aj ja.
Výučba slovenčiny metódami, akými sa dnes vyučujú cudzie jazyky, nepotrebuje oporu v zvládnutí čítania a písania v materinskom jazyku. Práve preto je vytvorenie takéhoto univerzálneho jazykového programu pre deti nehovoriace po slovensky, ktorý sa neopiera o gramatické a ďalšie pravidlá ich materinských jazykov, také dôležité. Len vtedy, keď sa budú tieto inojazyčné deti učiť slovenčinu moderným, efektívnejším spôsobom, teda spôsobom, v ktorom prevažuje výučba komunikačných zručností a porozumenie hovorenému slovu nad gramatikou, naučia sa po slovensky ľahko a rýchlo. A to platí nielen pre deti národnostných menšín chodiace do slovenských škôl, ale aj pre malých Rómov hovoriacich rôznymi nárečiami, ale aj pre deti Číňanov, Španielov či deti utečencov, ktoré, ak žijú na našom území, musia si v našich školách riadne plniť povinnú školskú dochádzku.
Dovoľte mi upozorniť, že týmto deťom pri výučbe slovenčiny v slovenských školách vôbec nepomáhame. A musím povedať, že som sklamaná aj z toho, z tých mála opatrení, ktoré táto vláda robí v prospech výučby slovenčiny v tzv. národnostných školách.
Strana MOST – HÍD sa síce stala v tomto období súčasťou koalície a presadila viacero opatrení v školách s vyučovacím jazykom maďarským, nič z toho však nerieši problém, na ktorý narazila napríklad pani učiteľka Erika Bartošová v škole v Krupine, keď jej jedného dňa prišlo do triedy čínske dievčatko, či pani riaditeľka Hanka Chlupíková v škole v Novákoch, kde sa sčista-jasna objavil na druhom stupni vietnamský chlapec.
Na Slovensku navštevuje základné a stredné školy viac než 3,5-tisíca detí cudzincov, ktoré sa potrebujú naučiť po slovensky, a v tomto čísle zďaleka nie sú len žiadatelia o azyl prichádzajúci z tretích krajín. Sú to aj deti diplomatov, biznismenov, deti expertov, ktorí prichádzajú aj na vysoké manažérske posty na Slovensko a sťahujú sa za prácou s celými rodinami. Pre tieto deti nemáme v našich školách pripravený žiaden jazykový program, vďaka ktorému by rečovú bariéru mohli zvládnuť bez stresu, v čase riadneho vyučovania a s odbornou pomocou učiteľov.
Keď som tento môj návrh predkladala do parlamentu pred polrokom, predseda strany MOST – HÍD pán poslanec Béla Bugár mi vtedy vo faktickej poznámke povedal, citujem: "Samozrejme, zbytočne tu budete vysvetľovať niektorým našim kolegom tu v parlamente, že to nie je odnárodňovanie, že to je pomoc deťom, aby sa naučili slovenský štátny jazyk, lebo sa chcú uplatniť tu na Slovensku, to budete zbytočne vysvetľovať, lebo niektorým to ani kladivom do ich hlavy nedáte. Ale zároveň musím povedať aj ďalšiu vec, ministerstvo už vypracovalo inú metodiku výučby slovenského jazyka, aby sa deti naučili najprv rozprávať v tom jazyku. Takže z tohto hľadiska si myslím, že dotyčný návrh je už na stole pani ministerky a teda prichádza od vás, pani poslankyňa, trošku neskoro."
Prečo som teda predložila tento návrh do parlamentu znova? Z jednoduchého dôvodu, vyriešené nie je nič. Teda aspoň nie v prospech detí hovoriacich rôznymi materinskými jazykmi, nielen po maďarsky. Je pravda, že v súčasnosti prebieha v rezorte školstva národný projekt Metodicko-pedagogického centra s dlhým názvom Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ministerstvo ho naštartovalo v januári 2016 a ukončený má byť v decembri 2020. Čo však bude jeho konečným výsledkom, dnes ešte netušíme. A najmä, ako pomôže tento projekt deťom, ktoré nie sú žiakmi v maďarských školách, ale v slovenských? Ako pomôže deťom, ktorých materinským jazykom je napríklad spomínané rómske nárečie alebo tá čínština?
Koaličný partner MOST – HÍD je evidentne spokojný s tým málom, čo sa začalo v rezorte pre maďarské deti pripravovať. Ja s tým však spokojná nie som, pretože mi záleží aj na iných deťoch. Navyše je veľmi otázne, čo konkrétne sa vďaka spomínanému projektu zmení a najmä kedy. Za dva roky, odkedy bol spustený tento projekt, z tvorby novej metodiky na výučby slovenčiny možno už teraz profitujú iba tri základné školy s vyučovacím jazykom maďarským – Základná škola Bélu Bartóka vo Veľkom Mederi, Základná škola Mateja Korvína v Šamoríne a Základná škola Józsefa Kovátsa v Bátorových Kosihách. Finálna ucelená metodika využiteľná aj inde bude na svete až v roku 2020. Možno sa potom o ďalšie dva roky uľaví pri výučbe slovenčiny všetkým deťom v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Čo však bude s inojazyčnými deťmi v slovenských školách? Na to tento projekt nedáva odpoveď.
A teraz príde tá zaujímavá časť, v ktorej sa dotknem ďalšieho rezortného projektu, ktorým sa mimochodom tiež radi chvália aj poslanci MOST-u – HÍD, aj pani ministerka, a ktorý má uľahčiť deťom s iným materinským jazykom komunikáciu v slovenčine. Ani tento projekt nerieši jazykové problémy žiakov v našich školách univerzálne, ale týka sa zase len detí národnostných menšín. Zase najmä maďarských. Navyše, nejde o komplexnú metodiku výučby slovenského jazyka, ale len o doplnkové materiály, ktoré sa môžu a nemusia využívať na hodinách slovenčiny, ale možno s nimi pracovať napríklad popoludní v školskom klube. Projekt sa volá IKATIKA a má slúžiť na vytváranie a testovanie digitálneho obsahu pri výučbe slovenčiny detí v škôlkach a základných školách.
A tu sa nachádzame v bode mojej zásadnej výhrady voči tomuto projektu, ako aj voči zahmlievajúcej rétorike rezortu školstva, ktorou nás chce presvedčiť, že má veci pod kontrolou a problémy rieši v prospech veľkého množstva žiakov, nielen v prospech príslušníkov maďarskej menšiny. Moja výhrada sa týka spôsobu, akým ministerstvo školstva v prípade projektu IKATIKA hrubo zavádza verejnosť a opakovane v tlačových správach klame. Podľa medializovaných informácií, ktoré rezort chrlí do médií už druhým rokom, naposledy 10. mája, sa do spomínaného projektu zapojilo 30 materských škôl a nultých ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym, maďarským a rómskym. Tak som si overila, koľko takých škôl s vyučovacím jazykom rusínskym či rómskym na Slovensku vlastne máme, lebo viem, že deti hovoriacich rómskych nárečím, nie štandardizovanou rómčinou, máme v školách ako maku, ale neviem o žiadnej materskej ani škole, ktorá by bola zriadená s vyučovacím jazykom rómskym, ako informuje ministerstvo. A veru je to presne tak.
Na rezortnom webe som zistila nasledovné údaje, ktoré som si overila ešte aj prostredníctvom infozákona na ministerstve školstva: Na Slovensku máme počet materských škôl s vyučovacím jazykom rómskym – nula, počet materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym – nula. Počet základných škôl s vyučovacím jazykom rómskym – nula, počet základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rómskym – nula. Veľmi podobná je aj situácia so školami s vyučovacím jazykom rusínskym. Počet materských škôl s vyučovacím jazykom rusínskym – 1, počet materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym – 2. Počet základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym – nula, počet základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským a rusínskym – 2.
Tak, prosím vás, pre koho projekt IKATIKA zase je? Opäť najmä pre deti a žiakov hovoriacich po maďarsky. Lebo ako vyplýva z týchto údajov, na Slovensku nemáme prakticky žiadne škôlky a školy s vyučovacím jazykom iných menšín. Je poburujúce, ako ministerstvo školstva zavádza verejnosť pri medializácii projektu IKATIKA, keď tvrdí, že pripravuje projekt pre žiakov v školách, ktoré de facto neexistujú. A robí tak pri každej jednej tlačovej správe vydanej k aktivitám projektu. A keďže dodnes nedošlo k žiadnej oprave zo strany rezortu, kladiem si otázku, či to nerobí zámerne, aby aspoň takto ministerstvo vylepšilo imidž v tejto téme. Vieme, že na Slovensku nám predsa hrozí konanie Európskej komisie voči diskriminácii rómskych žiakov v školách a my sme tu už na tejto pôde pani ministerku Lubyovú počuli dvakrát, raz to bolo na hodine otázok a druhýkrát to bolo včera, tesne pred hlasovaním na mimoriadnej schôdzi o odvolávaní pani ministerky Matečnej, keď povedala, že: ´No veď ale tá Európska komisia, ona číta tie naše médiá. Veď prečo robíte hystériu? Tam treba seriózne informovať, aby si tá Európska komisia prečítala o tom, ako to tu riešime.´ Tak naozaj tá moja otázka je na mieste, či to nerobí ministerstvo zámerne.
To však v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že pre tie deti, ktoré hovoria doma iným materinským jazykom ako slovenským či prípadne maďarským, neurobila táto vláda a v nej ani strana MOST – HÍD nič, aby im pomohla prekonať v škole jazykovú bariéru, na ktorú neustále pri výučbe v slovenských školách narážajú a ktorá negatívne ovplyvňuje ich výkon v škole a aj vzdelávacie výsledky. Môj návrh myslí aj na tieto deti, preto vás prosím o jeho podporu.
Na záver mi dovoľte prečítať ešte podporné stanovisko k tomuto návrhu, ktoré mi vo forme spoločného vyhlásenia doručili výskumníčky a výskumníci z oblasti aplikovanej jazykovedy z Univerzity Komenského v Bratislave, z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a z Prešovskej univerzity v Prešove.
Citujem: "My výskumníci a výskumníčky v oblasti aplikovanej jazykovedy sa vo svojej profesionálnej praxi stretávame s prekážkami, ktorým pri učení sa slovenského jazyka čelia ľudia s odlišným materinským jazykom. Táto sféra aplikovanej jazykovedy má na Slovensku bohatú tradíciu a vypracované metodiky, ktoré sa tradične uplatňovali a uplatňujú najmä na vzdelávanie dospelých, a to na domácich i zahraničných univerzitách. V prípade detí s odlišným materinským jazykom v sieti regionálneho školstva, teda deti, pre ktoré je slovenčina druhým, tretím či iným jazykom, je situácia odlišná, hoci z perspektívy predmetovej didaktiky ide o podobný problém. Rovnako ako v prípade jazykového vzdelávania dospelých aj vzdelávanie detí s iným materinským jazykom si vyžaduje špeciálny prístup. V domácej i svetovej lingvistike sa tento prístup opisuje termínmi slovenčina ako druhý či slovenčina ako cudzí jazyk, pričom ide o metodologickú terminológiu a prax založenú na dlhoročnom odbornom výskume, nie na kvalitatívnom či ideologickom hodnotení slovenčiny. Žiaľ, táto perspektíva je v jazykovej príprave na Slovensku dlhodobo podceňovaná a ignorovaná. Najlepšie ju ilustruje fakt, že dosiaľ nebola vydaná jediná učebnica slovenčiny rešpektujúca špeciálne metodiky pre deti s iným materinským jazykom. Na dôsledky tohto stavu jasne poukazujú aj výsledky medzinárodných testovaní, rovnako i hodnotiace správy o stave používania slovenského jazyka z Odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a výsledky Štátnej školskej inšpekcie.
Sme súčasťou verejného sektoru a je preto našou spoločenskou povinnosťou upozorniť na príčiny a dôsledky ignorovania odbornosti vo vzdelávacej politike. Vo svojej praxi sa podieľame na tom, k čomu sa zaväzuje aj štát, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Skutočnosť je však odlišná a domnievame sa, že zmeny smerujúce k vytvoreniu rovnakých šancí pre všetkých nie je možné uskutočniť bez prizývania vedeckých a odborných pracovníkov do rozhodovacích procesov, ako to bolo doteraz. Týmto vyhlásením deklarujeme svoje stanovisko o nevyhnutnej potrebe napraviť tento stav, ale tak isto aj svoju vôľu podieľať sa na uskutočnení tejto zmeny."
Takže, ako vidíte, odborníci sami ponúkajú, že sa zapoja do prípravy takéhoto jazykového programu. Preto vás prosím o podporu pre tieto deti, ktoré som spomínala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:37 - 12:42 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy, páni, dovoľte mi predstaviť vám návrh zákona, ktorý do parlamentu predkladám opakovane po polroku. Robím tak preto, lebo som presvedčená, že môže pomôcť vysporiadať sa s jazykovou bariérou v školách veľkému počtu detí. A zároveň som sklamaná z toho, ako nedôsledne koaličná vláda k problému narastajúcich jazykových bariér v školách pristupuje. Napriek verbálnemu presviedčaniu širokej verejnosti v médiách, že problém rieši, vláda v skutočnosti nevytvára žiadna univerzálne použiteľné vzdelávacie programy pre deti, ktoré pri nástupe do slovenskej školy nevedia po slovensky, ale hovoria rôznymi materinskými jazykmi, neraz úplne odlišnými od jazykov registrovaných národnostných menšín. Takýchto detí nie je v našich školách málo a na to, že pri nástupe do škôl s vyučovacím jazykom slovenským po slovensky nevedia, doplácajú počas celej povinnej školskej dochádzky. Na prvom stupni učiteľke často vôbec nerozumejú, učivo je pre nich rovnako nezrozumiteľné a čím vyšší ročník navštevujú, tým horšie prospievajú.
Navrhujem preto zaviazať ministerstvo školstva, aby vytvorilo pre tieto deti univerzálny program výučby slovenského jazyka, ktorý by bol odlišný od obvyklej výučby jazyka pomocou tradičných šlabikárov a ktorý by vychádzal z overených a účinných metód výučby cudzích jazykov. Tento program by mal uľahčiť a urýchliť deťom s iným materinským jazykom zvládnutie komunikácie v slovenčine a efektívnejšie preklenúť ich jazykovú bariéru vo vzdelávaní. Program by mal byť vytvorený ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a mal by byť využívaný podľa potrieb konkrétnych žiakov v školách, najmä v školách s vyučovacím jazykom slovenským.
V súčasnosti sa pri výučbe slovenského jazyka vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je slovenčina. Tomuto predpokladu je prispôsobený vzdelávací obsah, výber textov a úloh, ako aj intenzita výučby a časová dotácia určená na zvládnutie predpísaného učiva v jednotlivých predmetoch. Pri určovaní obsahu a rozsahu záväzného učiva na úrovni štátneho vzdelávacieho programu sa predpokladá, že aspoň základné učivo zvládnu absolvovať všetci žiaci príslušného vzdelávacieho stupňa a ročníka, vrátane tých, ktorí slovenčinu v domácom prostredí nepoužívajú. Toto očakávanie majú žiaci s iným materinským jazykom naplniť bez toho, aby bol na vyučovaní ich jazykový hendikep zohľadnený, v dôsledku čoho vo vzdelávaní často zlyhávajú.
Tento problém sa týka nielen detí z národnostných menšín, ktoré nechodia do škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ale do slovenskej školy, ale týka sa aj detí cudzincov z krajín Európskej únie i mimo nej, žijúcich na území Slovenskej republiky, ktorých počet sa z roka na rok zvyšuje. V súčasnosti je takýchto detí v našich školách okolo 4-tisíc.
S podobným problémom sa tiež pasujú aj niektoré deti Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa po návrate na Slovensko včleňujú do nášho školského systému vo vyšších ročníkoch a nedokážu splniť prísne kritériá ovládania štátneho jazyka stanovené príslušným štátnym vzdelávacím programom.
Návrh preto zavádza zmenu zaužívanej praxe pri výučbe slovenského jazyka v prípade žiakov s iným materinským jazykom. Vychádza z predpokladu, že to, že do našich škôl chodia deti hovoriace rôznymi jazykmi, je dnes každodennou realitou a že počet týchto detí v školách bude do budúcna narastať.
Tento návrh odstraňuje ich diskrimináciu v školskom prostredí, ktorá dnes vyplýva z absencie vyrovnávacích opatrení v jazykovej oblasti. Školám dáva možnosť riešiť znevýhodňujúcu situáciu v prospech žiaka a naplniť jeho vzdelávacie potreby v jazykovej oblasti. Učiteľom ponúka možnosť oprieť sa o nové metodiky pri výučbe slovenského jazyka a využívať pritom postupy osvedčené pri výučbe cudzích jazykov.
Ďakujem za slovo a hlásim sa potom ako prvá do rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:23 - 12:30 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dámy a páni, máj je mesiacom, v ktorom prebieha prijímania detí do materských škôl. Tento návrh zákona tak predkladáme v aktuálnom čase v snahe pomôcť rodičom, ktorí majú záujem o umiestnenie ich dieťaťa vo verejnej materskej škole, a to najmä tým rodičom, ktorých dieťa sa napokon z rôznych dôvodov do škôlky nemusí dostať. Vnímame ako vážny problém, že ak takáto situácia nastane vo verejnej škôlke, rodičia odmietnutých detí sa nedozvedia dôvod, pre ktorý bola ich žiadosť zamietnutá. Nemajú si ani ako overiť tento dôvod, či škôlka pri rozhodovaní o prijatých deťoch náhodou alebo zámerne nepochybila. Náš právny poriadok totiž nezaväzuje vedenie verejnej materskej školy svoje rozhodnutie o prijatí či neprijatí dieťaťa zdôvodniť a nedáva ani rodičom možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, dať ho prešetriť a žiadať nápravu. Jediné, čo môžu, je dať škôlku na súd.
V aktuálnom dokumente ministerstva školstva upravujúcom prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materskej škole aktualizovanom v novembri 2017 nájdeme aj takýto pokyn, citujem: "Na rozhodovanie riaditeľov materských škôl o prijímaní detí do materskej školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V prípade verejných materských škôl žiadny právny predpis neustanovuje, ktoré náležitosti takéto rozhodnutia majú obsahovať, ani ako sa postupuje v prípade nespokojnosti zákonných zástupcov s rozhodnutím riaditeľa materskej školy, najmä v prípade, ak rozhodol o neprijatí dieťaťa. V rozhodnutí riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa nemá byť uvedené poučenie o akomsi opravnom prostriedku." Takto inštruuje ministerstvo školstva verejné materské školy, teda vedenie verejných materských škôlok.
Inštrukcie v tomto materiáli ďalej pokračujú nasledovne, citujem: "Ani rozhodnutia riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl o prijatí detí do materskej školy sa nevydávajú v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní. Nimi vydané rozhodnutia o prijatí detí do materskej školy však musia obsahovať: výrok o prijatí alebo neprijatí dieťaťa, odôvodnenie rozhodnutia a poučenie rodiča o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia."
Uvedené pokyny v rezortnom materiáli, ktoré vysvetľujú znenie viacerých paragrafov zákona č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, hovoria jasnou rečou. Rozhodovanie riaditeľov verejných škôlok je dnes prakticky svojvoľné, bez povinnosti ho rodičom zdôvodniť a bez rizika, že nebude rodičom akceptované, respektíve bez obáv, že bude chcieť dať rodič toto rozhodnutie prešetriť. Toto podľa nás nie je v poriadku, najmä ak vidíme, že súkromné a cirkevné školy, u ktorých by človek skôr predpokladal takúto voľnosť v rozhodovaní, sú pri prijímaní detí do škôlok oveľa prísnejšou reguláciou zviazané ako škôlka, ktorej zriaďovateľom je samospráva. Takýto stav považujeme za absurdný a neprijateľný.
Zároveň považujeme za nesystémovú skutočnosť, že riaditelia materských škôl nevydávajú rozhodnutia v režime správneho konania napriek tomu, že materské školy sú od 1. septembra 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon, zaradené do sústavy škôl rovnako ako základné a stredné školy, v ktorých sa na rozhodnutie riaditeľov všeobecný predpis o správnom konaní vzťahuje. Uvedené skutočnosti v praxi znamenajú, že rodičia, ktorí si zvolia verejnú škôlku, sú v procese prijímania dieťaťa do škôlky znevýhodnení oproti rodičom, ktorí si pre svoje dieťa zvolia cirkevnú alebo súkromnú materskú školu. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl.
Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ani rámcovým postupom upraveným rezortom školstva. Sme si samozrejme vedomí toho, že fakt, že je svojvôľa riaditeľov verejných materských škôl veľká, ešte neznamená, že je bezbrehá. Spomínaný materiál rezortu školstva jasne vymedzuje pravidlá, ktoré by mali riaditelia pri prijímaní detí do škôlok dodržiavať aj vo verejných materských školách. Problém však je, že v prípade verejných škôlok si nemajú rodičia ich dodržiavanie ako overiť a neexistuje ani vyššia inštancia, ktorá by na ich podnet prípadné porušenie týchto pravidiel bezodkladne preverila.
Medzi uvedené pravidlá patrí napríklad nasledovné splnenie požiadaviek: Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma spravidla dieťa od troch do šiestich rokov veku. Dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Dieťa, ktorému bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky, má prednosť pred ostatnými deťmi. Rovnako tak by mala škôlka uprednostniť aj dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a dvojročné deti by mali škôlky prijímať až vtedy, ak uspokoja všetky žiadosti rodičov, tri roky a viacročných detí. Riaditeľ materskej školy nesmie pri prijímaní uprednostniť tieto mladšie deti a nie vždy sa tak robí, pretože samozrejme tým, že nemáme upravené žiadne pravidlá a hlavne rodičia nemajú možnosť toto rozhodnutie škôlky preskúmať a dať podnet na jeho prešetrenie, tak môže vedenie škôlky rozhodovať svojvoľne. Častokrát sa takto stane, že riaditeľka materskej školy prijme dieťa svojej kamarátky, ktoré môže byť mladšie ako tie deti, ktoré sa tam hlásia, a podobne.
Z týchto dôvodov je podľa nás žiaduce, aby boli rozhodnutia riaditeľov materských škôl riadne zdôvodnené a aby mali rodičia možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasia, a aby toto mohlo byť riadne preskúmané v rámci správneho konania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:20 - 12:21 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pardon, pani poslankyňa, ja si len chcem overiť. Pán poslanec Mizík, vy by ste vedeli spravodajcovať? Vedel by spravodajcovať aj ten pôvodný bod? Lebo som videla, že ste sa sem ponáhľali sem do rokovacej sály. Takže môžeme sa vrátiť k tomu pôvodne uvedenému. (Reakcia z pléna.) Pani tajomníčka výboru je tu.
Pani tajomníčka, je uznesenie výboru, že je pán Mizík poverený tým, aby spravodajcoval tento bod?
Pýta sa pán poslanec, že či je k tomu uznesenie o poverení pána Mizíka, že môže spravodajcovať ten predošlý bod, ktorý pôvodne mal spravodajcovať pán Goga. (Reakcie z pléna.) Chcem sa opýtať, či naozaj takýmto spôsobom pristupujeme ku každému. Nie, nepristupujeme. To vám môžem povedať, ja x-krát som viedla schôdzu, nikdy sa takéto obštrukcie nerobili. (Reakcie z pléna.) Nikdy sa takéto obštrukcie nerobili.
Takže je všeobecný súhlas s tým, aby pán Mizík mohol spravodajcovať predošlý bod? Je tu aj pani tajomníčka výboru, vidíte, že mu tú spravodajskú informáciu priniesla. Je, alebo nie je? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Nech sa páči, pán Mizík.
Áno, vraciame sa k tomu pôvodnému bodu a návrh zákona, tlač 955.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2018 12:17 - 12:18 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, účelom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť, aby sa na rozhodovanie riaditeľa materskej školy vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), a to rovnako ako na rozhodovanie riaditeľa základnej školy alebo strednej školy. Podľa súčasnej právnej úpravy totiž nepatrí rozhodovanie riaditeľa materskej školy medzi rozhodnutia, na ktoré sa správny poriadok vzťahuje.
Rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, vrátane materských je z režimu správneho poriadku explicitne vyňaté v § 38 ods. 5. Zákon však zároveň v § 38 ods. 6 stanovuje, že rozhodnutie riaditeľa súkromnej a cirkevnej školy, citujem, „sa musí vyhotoviť písomne a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil 18. rok veku, do vlastných rúk“. Koniec citátu.
V § 38 ods. 7 až 9 je stanovený postup, akým môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa súkromnej alebo cirkevnej školy. Dôsledkom takejto úpravy je stav, keď rozhodovanie riaditeľov verejných materských škôl môže byť oveľa svojvoľnejšie, menej odôvodnené a ťažšie preskúmateľné ako rozhodovanie riaditeľov súkromných a cirkevných materských škôl. Práva rodičov ako účastníkov konania nie sú chránené ani zákonnou úpravou v správnom poriadku, ako napríklad pri rozhodovaní riaditeľov verejných základných a stredných škôl, ani rámcovým postupom upraveným v § 38 ods. 6 až 9, ktorý je záväzný pri rozhodovaní riaditeľov súkromných a cirkevných škôl, vrátane materských.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje, aby sa rozhodovanie riaditeľov materských škôl podľa § 5 ods.14 doplnilo medzi rozhodovania podľa § 38 ods. 4, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Hlásim sa potom, pani predsedajúca, do rozpravy.
Skryt prepis