Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 17:08 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 17:08 - 17:09 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa aj ja z tohto miesta poďakovať pánovi riaditeľovi za obsažnú správu a za všetky činnosti, ktoré naozaj tento úrad vykonával. Nedá mi v podstate nezopakovať aj to čo hovorila pani kolegyňa Jurinová a Blahová.
===== Ďakujem pekne. Chcem sa aj ja z tohto miesta poďakovať pánovi riaditeľovi za obsažnú správu a za všetky činnosti, ktoré naozaj tento úrad vykonával. Nedá mi v podstate nezopakovať aj to čo hovorila pani kolegyňa Jurinová a Blahová. Obe sme členkami, teda všetky tri sme členkami výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde sme túto správu prerokúvali a mňa opakovane udivuje postoj vládnych poslancov, ktorí odmietli čo i len prijať túto správu na vedomie. A ja sa domnievam rovnako ako Erika Jurinová, že niet najmenšieho dôvodu nevziať túto správu na vedomie, pretože všetky činnosti, ktoré mal tento úrad vykonávať ich vykonával zodpovedne a kvalitne. A rovnako sa domnievam, že všetky snahy o demontáž tohto úradu alebo jeho kompetencií tak ako sú nastavené sú nebezpečné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 17:08 - 17:09 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa aj ja z tohto miesta poďakovať pánovi riaditeľovi za obsažnú správu a za všetky činnosti, ktoré naozaj tento úrad vykonával. Nedá mi v podstate nezopakovať aj to čo hovorila pani kolegyňa Jurinová a Blahová.
===== Ďakujem pekne. Chcem sa aj ja z tohto miesta poďakovať pánovi riaditeľovi za obsažnú správu a za všetky činnosti, ktoré naozaj tento úrad vykonával. Nedá mi v podstate nezopakovať aj to čo hovorila pani kolegyňa Jurinová a Blahová. Obe sme členkami, teda všetky tri sme členkami výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde sme túto správu prerokúvali a mňa opakovane udivuje postoj vládnych poslancov, ktorí odmietli čo i len prijať túto správu na vedomie. A ja sa domnievam rovnako ako Erika Jurinová, že niet najmenšieho dôvodu nevziať túto správu na vedomie, pretože všetky činnosti, ktoré mal tento úrad vykonávať ich vykonával zodpovedne a kvalitne. A rovnako sa domnievam, že všetky snahy o demontáž tohto úradu alebo jeho kompetencií tak ako sú nastavené sú nebezpečné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 16:39 - 16:41 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Petrákovi za jeho slová a doplnenia aj môjho príspevku. Určite máte pravdu v tom a ja s vami súhlasím, že z tohto naozaj nemáme robiť politiku, len faktom je, že ja som nepožadovala v tejto chvíli navýšenie balíka. Ja som požadovala, aby sa v novele zákona, ktorá má platiť na niekoľko rokov zase do budúcna, aby sa táto oblasť stala nárokovateľnou, čo však samozrejme so sebou pochopiteľne nesie aj opatrenia na kontrolu. Veď to, samozrejme, na toto tu ministerstvo máme, avšak tá nárokovateľnosť, a to si myslím naďalej a trvám na tom, je jednoducho nevyhnutná, aby sa už v tom systéme objavila. To, že to má spoločne s tým nasledovať aj systém opatrení a porovnávaní tých jednotlivých nárokov, tak to je samozrejmé, lenže na to tu máme ten rys, o ktorom sme sa dozvedeli na školskom výbore, že zatiaľ na toto nie je uspôsobený. Čiže to sú ďalšie kroky, ktoré treba urobiť, ale tá nárokovateľnosť tam jednoducho patrí, to za tým si stojím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 12:39 - 12:51 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni poslanci, pani poslankyne. Počas svojho krátkeho pôsobenia v parlamente som vo viacerých príspevkoch v rozprave aj na hodine otázok odborne argumentovala, prečo je nevyhnutné zabezpečiť potrebný podporný servis špeciálnych aj bežných základných a stredných školách pre učiteľov a žiakov. Odbornými argumentami som podporila aj svoj vlastný návrh novely zákona o financovaní vzdelávania v marci, ktorý mohol túto tristnú situáciu s nedostatkom podporného personálu v školách aspoň trochu zmierniť, pretože vďaka nemu by mohlo vojsť do systému viac ľudí, ktorí by mohli poskytovať deťom v školách asistenciu a pomoc pri učení sa. Žiaľ, poslanci vládnej koalície vtedy zmietli tento návrh zo stola. Dnes je zjavné prečo. Vláda nemá záujem vytvoriť transparentný a nárokovateľný systém zabezpečenia potrebného počtu asistentov v školách.
Rovnaká požiadavka zaznela už vo februári k tomuto aktuálnemu vládnemu návrhu zákona, o ktorom rokujeme dnes. Hromadnú pripomienku som vtedy spoluorganizovala s kolegom Ondrejom Dostálom a s Platformou rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Na rozporovom konaní ostala táto naša požiadavka neakceptovaná a tak je tomu až dodnes. O tomto všetkom som hovorila minulý týždeň v rámci prvého čítania návrhu zákona. Keďže sa mi zatiaľ nepodarilo dosiahnuť, aby si tieto argumenty vláda osvojila a v ich duchu vykonala korekcie v systéme financovania asistentov, je logické, že v rámci druhého čítania využívam poslednú možnosť a spolu s kolegom Ondrejom Dostálom predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa opätovne usilujem docieliť, aby boli asistenti učiteľa v školách nárokovateľní. Navrhujeme, aby si viac školy nemuseli na asistentov pýtať peniaze v podobe výnimočného opatrenia, ale aby asistentov dostali učitelia a žiaci k dispozícii vždy, keď na to majú oprávnený nárok.
Namiesto odborných argumentov vám teraz radšej predstavím pár konkrétnych príbehov skutočných rodín, pre ktoré je nedostatok asistentov v školách vážnym a často až neriešiteľným problémom. Mená a konkrétne školy z týchto, z ktorých tieto informácie pochádzajú, sú mi známe, no neuvádzam ich z dôvodu zachovania anonymity. V každom prípade však ide o skutočné príbehy skutočných ľudí, čo dúfam nebude nik v tejto sále spochybňovať, ako to zvyknú robiť predstavitelia vlády na hodine otázok, keď im kladiem otázky v mene občanov.
Matka prváka na špeciálnej základnej škole, kde je v triede ďalších päť detí s viacnásobným postihnutím a iba jeden asistent, hovorí o tom, že dieťa bolo doteraz vzdelávané doma a pracovala sa s ním systémom jeden na jedného, pretože nenašli žiadnu špeciálnu škôlku, ktorá by bola ochotná v predškolskom veku ho vzdelávať. Napriek tomu, vďaka intenzívnej podpore rodičov a odborníkov, ktorí si platili týchto odborníkov z vlastného vrecka, dieťa napredovalo vďaka týmto rodičom vo vývoji. V súčasnosti je však pre špeciálnu školu príťažou, javí sa ako problémové a hrozí mu vylúčenie, pretože pri jednom asistentovi na päť detí sa mu pani učiteľka nemôže individuálne venovať, a tak jeho vývin začína stagnovať. 
Otec nehovoriaceho dieťaťa sa na mňa obrátil s prosbou o pomoc v situácii, kedy jeho dieťa navštevuje opäť špeciálnu školu, avšak v triede podľa učiteliek príliš vyrušuje a hrozí, že ho zo školy budú musieť tiež vylúčiť. Problém je v tom, že chlapec nemá k dispozícii styčnú osobu, o ktorú by sa oprel a cez ktorú by sa naučil komunikovať s kolektívom. V triede tejto špeciálnej školy má učiteľka šesť detí s rôznym druhom a stupňom postihnutia a žiadneho asistenta.
Ďalšia matka zo Žiliny volala s plačom, že jej dieťa kvôli nedostatku asistentov nechcú zobrať popoludní do školského klubu a ona nevie, ako to má riešiť, keďže v súčasnosti musí riešiť okrem zdravotného znevýhodnenia jej dieťaťa aj seba, nakoľko je onkologickou pacientkou.
Matka z Košíc volala, že je synovi nechcú dávať v špeciálnej škole piť, aby s ním nemuseli chodiť na toaletu, lebo je veľký a oni nemajú k dispozícii toľko asistentov, tak nech mu radšej doma dávajú naspäť plienky.
Umiestnenie ďalšieho dieťaťa s ADHD a poruchou sociálneho kontaktu je tiež nemožné bez asistenta. Dieťa má normointelekt, ale pre jeho neposednosť a zlý sociálny kontakt ho presúvajú z bežnej základnej školy späť do škôlky, lebo bez asistenta je nezvládnuteľné. Vie pritom čítať a počítať a tak rodičia návrat do škôlky kvôli nedostatku asistentov v bežnej základnej škole pokladajú za nezmysel a pre dieťa za zbytočný krok späť.
Ďalšie dve mamičky to vyriešili s vedením školy tak, že si našli asistentku a tú si platia samé z rodinných rozpočtov. No napriek tomu sa pýtajú, či nie je možné riešiť to systémovo, aby sa nemuseli skladať na niečo, čo iné deti v prípade šťastnej náhody dostávajú v iných školách zadarmo.
Na východe bol zase vylúčený chlapec s ľahkou mozgovou disfunkciou z bežnej školy, pretože stále vyrušoval tým spôsobom, že sa vo zvýšenej miere na hodinách pýtal, on totiž slabšie počul. Ak by bol v triede asistent, mohol by pomôcť nielen jemu, ale aj ďalším jeho dvom spolužiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiaľ v triede asistent nie je.
Na záver chcem poďakovať platforme rodičov so zdravotným znevýhodnením za pomoc pri zbieraní tých kazuistík, ktoré som teraz uviedla, a rovnako uviesť zhrnutie, ktoré mi k týmto príbehom poslala zástupkyňa platformy. Citujem: "Rodičia sa cítia ako pingpongové loptičky medzi štátom a riaditeľmi škôl. Ani špeciálne školy nemajú potrebný počet asistentov a nevedia našim deťom poskytnúť potrebnú odbornú pomoc pri učení sa. Pri integrácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných školách tieto zas nevedia vytvárať pre naše deti podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, pretože im rovnako chýbajú dostatočne vzdelaní asistenti učitelia. Školy tiež nevedia zabezpečiť požiadavky na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní, ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia našich detí."
Aj v mene týchto rodičov predkladáme spolu s Ondrejom Dostálom pozmeňujúci návrh, po ktorom mi dovoľte prečítať ešte druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Simonou Petrík. Skôr, než prečítam znenie oboch návrhov, dovoľte mi predstaviť pár slovami ten druhý návrh.
Každá materská škola zriadená obcou, či mestom je financovaná z troch zdrojov, ktoré vymedzuje zákon. Prvým zdrojom je školné, ktoré platia všetci rodičia, okrem rodičov päťročných predškolákov. Druhým zdrojom sú financie na prevádzku prideľované z podielových daní na všetky deti navštevujúce materskú školu. Tretí a jediný účelovo viazaný zdroj na nákup učebných pomôcok je práve štátny príspevok na predškolákov, teda na vzdelávanie päťročných detí. Ministerstvo školstva sa teraz ide vzdať tej regulácie, na čo možno tento jediný účelovo viazaný príspevok použiť. Domnievame sa, že ak sa ministerstvo vzdá povinnosti určiť jeho účel, bude to hrubá chyba, pretože je zodpovedné za vytváranie podmienok na rovnosť príležitostí a rovný prístup k vzdelaniu všetkých detí. Ak si túto úlohu ministerstvo nebude plniť, stane sa podľa učiteľov združených v Slovenskej komore učiteľov z ministerstva školstva v oblasti predškolského vzdelávania ministerstvo kúrenia a svietenia v budovách materských škôl. Vypustením účelu bude možné štátny príspevok na predškolákov využiť aj na prevádzkové náklady, čo om má rozhodnúť zriaďovateľ rozpísaním týchto financií v rozpočte. Reálna prax potom bude taká, že väčšina zriaďovateľov síce tento príspevok materským školám pridelí, ale budú sa môcť z neho hradiť aj prevádzkové náklady a o túto čiastku budú môcť dať obce z podielových daní do rozpočtu materskej školy o rovnakú sumu na prevádzkové náklady menej. Riaditelia materských škôl tak budú nútení použiť príspevok od štátu, pôvodne určený len na pomôcky, na elektrinu či plyn. Materské školy sa tak môžu dostať do situácie, keď nebudú schopné uskutočniť zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce zo štátneho vzdelávacieho programu. Deti tým prídu o kvalitné zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ich ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia takéhoto návrhu sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Pozmeňujúcim návrhom sa preto zavádza také znenie predmetného novelizačného bodu, ktoré pôvodne navrhovalo samo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Účelová viazanosť by sa mohla rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy.
Dovoľte mi teraz prečítať oba pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 611.
V čl. I v bode 13 v § 4a ods. 1 sa slová "môže prideliť" nahrádzajú slovom "pridelí".
Dovoľte mi prečítať teraz druhý pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. bod. K čl. I k doterajšiemu bodu 24. V čl. I doterajší bod 24 znie: "V § 6b ods. 5 úvodnej vety sa vypúšťajú slová, "ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky."
2. bod. V čl. I doterajšom bode 47 v § 8b ods. 1 písm. c) za 11. bod vkladá nový 12. bod, ktorý znie: "Finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl na kalendárny rok alebo na nový školský rok pre jednotlivé materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 5.".
Doterajší 12. a 13. bod v § 8b ods. 1 písm. c) sa označuje ako 13. a 14. bod.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 11:10 - 11:26 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne. V mojom príspevku sa chcem venovať najme hodnoteniu tej časti správy, ktorá sa zaoberá monitoringom dodržiavania práv detí v resocializačných zariadeniach.
Zisťovanie stavu ochrany a dodržiavania práv detí vo vybraných resocializačných strediskách pre deti uskutočnila komisárka pre deti z vlastnej iniciatívy, ako aj na základe uznesenie č. 22 výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Monitoring sa zrealizoval medzi chovancami resocializačných zariadení dotazníkovou metódou. Na základe odpovedí, ktoré som na svoje otázky ohľadom spôsobu vypĺňania dotazníkov od pani komisárky získala na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, musím konštatovať, že dotazníky boli v resocializačných zaradeniach vyplnené veľmi povrchne a že pri vypĺňaní nebol vytvorený dostatočný priestor na vysvetlenie všetkých otázok ani priestor na ich skutočne slobodné zodpovedanie. Pani komisárka nám predstavila na výbore nasledovný postup: rozdanie dotazníkov, vyplnenie pod dozorom dospelej osoby, zozbieranie a následné vyhodnotenie, ktorého kľúčovým výstupom sú úhľadné farebné koláčiky. Predpokladám, že všetci vieme, o akých koláčikoch tu hovorím. Nemôžem ich tu totiž ukázať, pretože názorné ukážky v podobe grafov sú v tejto sále aj v 21. storočí zakázané. Budem ale predpokladať, že sme všetci správu čítali a všetci vieme, o akých grafoch hovorím.
Tento spomínaný postup vyplnenia dotazníkov je veľmi diskutabilný vzhľadom na tak citlivú tému, akou je dodržiavanie práv detí v zariadeniach, kde žijú deti v režime pripomínajúcom väzenie. Pokúsim sa vysvetliť prečo. Aby sa naozaj ukázalo, či deti v resocializačných zariadeniach skutočne, čo deti v resocializačných zariadeniach skutočne zažívajú, ako tieto zážitky vnímajú a aká je ich vnútorná škála pri hodnotení zažitých skúseností od vyslovene pozitívnych zážitkov až po tie negatívne, musel by prieskum oveľa hlbšie preniknúť pod povrch každodenného režimu v resocializačných zariadeniach. Otázky by sa museli chovancom klásť tak, aby čo najlepšie korešpondovali s tzv. kultúrou ich resocializačného zariadenia. Prieskum pani Tomanovej takouto hlbšou sondou do života detí v resocializačných zariadeniach rozhodne nie je. Otázky sú v dotazníkoch položené príliš všeobecne a abstraktne na to, aby sme z nich mohli naozaj vedieť, čo si deti myslia. Pri takto zle položených otázkach nemôžeme čakať, že sa respondenti skutočne otvoria a povedia svoj názor. Na takto zle položené otázky sa spravidla nedozvieme nič zásadné ani od dospelých, nieto ešte od detí. Navyše od detí, ktoré sa od rovesníkov vymykajú v mnohých smeroch a žijú v špecifickom prostredí.
Pokúsim sa vysvetliť, prečo je tak dôležité pri prieskume v resocializačných zariadeniach brať toto všetko na zreteľ. Pri realizácii prieskumu, ako aj pri jeho hodnotení si treba uvedomiť, že kolektív detí v týchto zariadeniach funguje v iných súvislostiach ako bežné detské kolektívy v školách, v centrách voľného času alebo v športových kluboch. Táto skutočnosť významne ovplyvňuje predstavy chovancov o tom, čo je bežné správanie detí a dospelých. To znamená, že ovplyvňuje aj ich predstavy o primeranej forme prevýchovy a o neprimeranom treste. Tento rozdiel vo vnímaní tzv. bežnej reality, ktorá v uzavretom reedukačnom zariadení rozhodne nie je bežná, sa premieta aj do rozdielnych foriem rovesníckeho správania, ktoré sa od bežných foriem v školách či v školských kluboch alebo v záujmových krúžkoch významne odlišujú. Inými slovami, deti v reedukačných centrách, ktoré žijú v obmedzujúcom režime týchto zariadení, majú spravidla iné predstavy o tom, čo je žiaduce a akceptovateľné ako ich rovesníci, ktorí nie sú vytrhnutí z bežného detského prostredia.
Na ilustráciu uvediem niektoré markantné rozdiely. Dominujúcim prvkom organizácie života v prevýchovných zariadeniach je celodenný a celotýždenný režim. Tieto deti majú oveľa viac organizovaných činností a oveľa menej času pre seba ako iní rovesníci. Ďalším významným faktorom je sústavná prítomnosť dospelého. Je to pochopiteľné, keďže na tieto deti treba dávať zvýšený pozor, avšak dôsledkom tejto zvýšenej kontroly je oveľa väčší priestor na vznik a fungovanie paralelných subkultúrnych organizácií života, do ktorých tieto deti pred všade prítomnou autoritou unikajú. Podvolenie sa daným príkazom a zákazom je ďalší charakteristický prvok. V resocializačnom zariadení platia pevné pravidlá s takmer nulovou flexibilitou a s takmer nulovou toleranciou a zároveň s takmer nulovou šancou na diskusiu, či obojstrannú novelu. To na jednej strane deťom ponúka prehľadnú štruktúru fungovania a pocit bezpečia, no na druhej strane tieto mantinely do istej miery paralyzujú ich schopnosť samostatne sa rozhodovať, čo je správne a čo nie, ako aj konať na základe vnútorných rozhodnutí. Miera prepojenia s reálnym životom súvisí s organizačnou formou výchovnej skupiny, či ide o uzavretú, polootvorenú alebo otvorenú skupinu. V každom prípade je však sociálny kontakt s vonkajším svetom regulovaný. Z toho vyplýva, že regulovaná a veľmi obmedzená je aj možnosť dozvedieť sa niektoré informácie a v diskusii, či už s dospelými alebo s rovesníkmi, ich objektívne zhodnotiť. Totiž reedukačnom centre je regulované ešte aj používanie osobných vecí. Takže ak hovorím, že deti majú obmedzený prístup k mnohým informáciám sveta za múrmi zariadenia, narážam tým na to, že informácie týkajúce sa práv detí, ktoré sú im často aj v bežnom rodinnom a v školskom prostredí neznáme, nemajú kde a ako deti v reedukačných centrách získať a nemajú s kým o nich diskutovať. Tzv. prevýchova je v týchto zariadeniach zo samotnej podstaty postavená skôr na prísnom vymedzení toho, čo sa smie a čo nie a na obmedzení prístupu ku všetkému, čo s tzv. prevýchovou nesúvisí.
Všetky tieto odlišnosti vplývajú aj na spôsob komunikácie chovancov. V popredí sú u nich iné témy ako u iných rovesníkov a badateľná je zároveň absencia niektorých tém, ktoré iní rovesníci bežne riešia. Chovanci používajú spravidla iné výrazové prostriedky. Objavuje sa u nich špecifická terminológia, iné metafory, nové zvraty. Do tejto komunikácie sa zodpovedný výskumník, ktorý má záujem urobiť relevantný prieskum, musí najprv ponoriť, pochopiť ju a pri samotnom prieskume by ju mal vedieť šikovne využiť, keďže práve táto špecifická komunikácia je pre deti aktuálne žijúce v tomto uzavretom prostredí najzrozumiteľnejšia.
S uvedenými skutočnosťami súvisí aj ďalší typický prejav komunikácie detí v reedukačných zariadeniach a tým je zhoršenie úrovne bežnej komunikácie. V odbornej terminológii sa označuje pojmom obmedzený rečový kód. Obmedzený rečový kód znamená okrem iného aj obmedzenú schopnosť týchto detí narábať s abstraktnými pojmami. A tu sme pri koreni veci. Pred sebou máme správu, z ktorej vyplýva, že v prieskume boli deťom v resocializačných zariadeniach kladené dotazníkovou formou aj veľmi všeobecné, tzv. nevýpovedné otázky, pri ktorých opýtaní chovanci pravdepodobne vôbec nevedeli, na čo presne sa ich pýtajú. Deti, z ktorých, ako som už spomínala, majú mnohé obmedzenú schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, nemajú kontakt s vonkajším svetom a medzi sebou komunikujú takpovediac s vlastným jazykom, mali odpovedať napríklad na takéto otázky: Poznáš pojem práva detí? Myslíš si, že sú v zariadení dodržiavané? Stretol si sa už so zlým zaobchádzaním?
Čo konkrétne si mali pod týmito otázkami chovanci predstaviť a čo si vlastne pod týmito otázkami predstavovali samotní zostavovatelia dotazníka. Takto všeobecne sa v žiadnom poctivo robenom prieskume, ktorý má odhaliť skryté neprávosti a osobné traumy, nepýta poctivý a odborne podkutý výskumník ani dospelých respondentov, o ktorých by bolo možné predpokladať, že vďaka ukončenému vzdelaniu, osobnej skúsenosti a neobmedzenému prístupu k informáciám by už hádam mohli vedieť, na čo sa ich vlastne v dotazníku pýtajú. V žiadnom prípade však nie sú tieto otázky dobre položené, ak sa prieskum týka detí. Tobôž detí v resocializačnom zariadení, v ktorom žijú izolovane od vonkajšieho sveta a v ktorom sú ponorené do vlastnej subkultúry.
Zároveň by mal poctivý výskumník vziať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, a to životné príbehy konkrétnych detí. Vzhľadom na zložitosť životnej situácie jednotlivých detí v diagnostických a resocializačných centrách je jednoducho nutné brať do úvahy pri akomkoľvek výskume či prieskume všetky skutočnosti, ktoré formovali ich názore a postoje ešte pred tým, ako sa do takéhoto zariadenia dostali. Jednoducho poctivý prieskum, ktorý sa týka práv detí, šikanovania a násilia musí brať do úvahy, čím všetkým si tieto deti vo svojom krátkom živote prešli, aké situácie zažili a ako v tejto súvislosti vnímajú svet okolo seba.
Na záver tejto mojej prvej výhrady týkajúcej sa nesprávne položených otázok si kladiem aj ja jednu otázku: Neboli tieto otázky v dotazníkoch položené zámerne, diletantsky? Po prvé ,nechce sa mi veriť, že úrad komisára pre deti skutočne obsadili až takí diletanti, ktorí si toto všetko iba neuvedomili,: Ale priznávam aj to je jedna z možností. V takom prípade sa ale rovno pýtam, či by nemala pani komisárka z úradu radšej sama odísť, nakoľko ide o ďalší príklad hrubej nekompetentnosti. Pani komisárka pre deti sa však na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny na moju otázku, či takýto nevydarený prieskum robili vôbec odborníci, vehementne zaštítila vysokou odbornosťou univerzitného pracoviska, ktorý jej tento prieskum pomohol realizovať. To ma vedie k druhej otázke. Naozaj sa nájdu v akademickej obci až takí diletanti? Nechce sa mi veriť, že takto odfláknutý prieskum vyšiel z prostredia vedy a výskumu, ale na Slovensku je potrebné aj túto druhú možnosť pripustiť. Avšak obe spomínané možnosti sú naozaj skôr nepravdepodobné. Pravdou bude najskôr to, že pani komisárka dala urobiť prieskumy v resocializačných zariadeniach zámerne zavádzajúco. Nie v najlepšom záujme detí, ale v záujme niektorých zariadení. Ak je to tak, je toto ešte vážnejší dôvod na to, aby úrad komisára pre deti čo najrýchlejšie opustila. Znamená to totiž, že pani Tomanová zámerne zneužila deti na vylepšenie imidžu resocializačných zariadení a to najmä jedného, konkrétne zariadenia Čistý deň.
K tomuto tvrdeniu ma doviedla aj druhá moja výhrada voči tomuto prieskumu. Už som spomínala, v čom je život chovancov resocializačných zariadenia neštandardný v porovnaní s bežnými každodennými situáciami ich rovesníkov za múrmi týchto zariadení. Preto ak chce niekto reálne zistiť, či deti v týchto zariadeniach netrpia a či sú ich práva dodržiavané, nestačí mu jednoducho prísť, dať deťom vyplniť dotazník a odísť. Navyše, chovanci dotazníky vypĺňali za prítomnosti osoby, ktorá pre ne zosobňovala dohľad autority. Či už išlo o zamestnancov resocializačného zariadenia alebo o ľudí, ktorých si na monitoring najal úrad komisárky pre deti. Pýtam sa, do akej miery sa mohli deti slobodne vyjadriť v situácii, keď poriadne nerozumeli položeným otázkam a ešte k tomu nad nimi stál človek, ktorý má vplyv na udeľovanie odmien a trestov a ktorého v rámci takto nastavených pravidiel je výhodnejšie, ak aj nie potešiť správnou odpoveďou, tak rozhodne aspoň nenaštvať tou nesprávnou? Ak by poctivý výskumník naozaj chcel vedieť, čo si deti v týchto zariadeniach myslia, nevybavil by to jedným dotazníkom. Najprv by sa snažil získať si dôveru chovancov, opakovane by sa k nim vracal. Robil by s nimi aj hĺbkové kvalitatívne rozhovory a pozoroval by aj celkovú situáciu a klímu v danom zariadení.
A sme opäť pri výskumných metódach. Jeden dotazník na to, čo ním chcela pani Tomanová potvrdiť, jednoducho nestačí. Ak sa pani komisárka vo svojich tvrdeniach, že deťom je v resocializačných zariadeniach v podstate dobre, opiera iba o jeden takýto dotazník, je to z jej strany buď diletantské, alebo zámerne manipulatívne. Naozaj neviem, čo je horšie. S určitosťou však viem, že výsledky jej prieskumu v týchto zariadeniach nemajú žiadnu relevantnú hodnotu. Samotné percentuálne vyjadrenie takto ľahko spochybniteľných výsledkov, nech je aj uvedené v úhľadných farebných koláčikoch, nie je totiž dostatočné pre spoľahlivejšie interpretácie. Inými slovami, mňa osobne tento prieskum nepresvedčil o tom, že deti v resocializačných zariadeniach skutočne vedia, aké sú ich práva, že skutočne dokážu posúdiť primeranosť trestov a že dokážu samé od seba rozpoznať, čo je už za hranicou primeranosti. Nemôžem brať vážne fakt, že sa v prieskume v niektorých zariadeniach spokojnosť pomerne vyšplhala aj na 100 percent. U tínedžerov, ktorí sú v tomto veku obzvlášť kritickí? Zariadenie Čistý deň plní 100 percent chovancov odpovedalo, že práva deti poznajú, že sú v zariadení práva detí dodržiavané, že majú prístup k informáciám, že sa majú komu posťažovať a že im je v zariadení k dispozícii osoba, na ktorú sa môžu absolútne spoľahnúť.
Sto percent opýtaných sa v zariadení Čistý deň vyjadrilo, že majú vytvorené podmienky na prípravu do školy hoci vieme, že mnohí počas pobytu v zariadení do školy vôbec nechodia a že sa môžu venovať činnostiam, ktoré ich bavia. Prosím vás pekne, takýto ideálny stav je ťažké dosiahnuť aj v mnohých úplne bežných rodinách, je ilúziou, že by mohol nastať na 100 percent v resocializačnom zariadení.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, na základe uvedených argumentov, ktoré sú len špičkou ľadovca vytvoreného z množstva ďalších, ktoré som nespomenula, ale ktoré spomenuli, ale možno ešte v ústnej rozprave spomenú ďalší moji kolegovia, vás žiadam, aby sme správu pani komisárky Viery Tomanovej nebrali na vedomie, ale aby sme ju dali prepracovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 11:08 - 11:09 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať kolegyni, poslankyni Silvii Shahzad, že hovorila veľa o tom, čo v správe chýba. O chvíľu vystúpim s vlastným príspevkom, kde sa budem viac venovať tomu, čo som tam našla, ale rovnako tak ma trápi, že tam chýba strašne veľa vecí práve o nedodržiavaní práv detí v oblasti vzdelávania. Tak ako Silvia spomenula, deti so zdravotným postihnutím alebo zo sociálne vylúčeného spoločenstva, na ktoré, ktoré majú problémy, na ktoré nás upozorňovala pravidelne verejná ochrankyňa práv, mi v tejto správe zásadným spôsobom chýbajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 19:02 - 19:02 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, za to, ako si naozaj dôrazne upozornil na problém. Zdieľam s tebou toto znepokojenie, že sa to dlho nerieši a že je to naozaj vážny problém. Nezaprel si v sebe učiteľa, keď si nám na názornom príklade byrokratickej veže z papiera vysokej 14 metrov ozrejmil ako vážny je tento problém. Veľmi sa mi to páčilo a rovnako zdieľam s tebou aj tvoj názor, že zabíjanie času a energie je skutočne vo vzdelávaní zločinom. Ďakujem pekne. Len som chcela vyjadriť podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 11:38 - 11:39 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela podporiť vystúpenie kolegu Ondreja Dostála, pretože ja osobne mám tiež skúsenosť s tým, že je veľmi nešťastným krokom, ak sa na Slovensku drobia obce namiesto toho, aby sa spájalo územie, na ktorom ľudia žijú a na ktorom sa spravujú veci verejné, do vyšších celkov, do nejakých väčších zoskupení. Ja sa dlhodobo venujem aj reforme vzdelávaniu, vzdelávania, ktorá ma priviedla celkom spontánne a prirodzene aj ku komunálnej reforme, k potrebe komunálnej reformy, takže teraz v tej faktickej nechcem o tom hovoriť zoširoka, ale, ale dovolím si povedať, že je veľa problémov aj pre takéto malé obce, ktoré súvisia s dobrou správou veci verejných, ja v tom plne podporujem Ondreja Dostála a som rovnakého názoru, že by sa obce nemali takýmto spôsobom drobiť a už vonkoncom nie, ak sú vedené takýmto jedným konkrétnym príkladom tie, tie novely zákonov.
A nechcem teraz handrkovať sa o počty, ale ja si nemyslím, že je automatickým pravidlom, že trojtisícová obec je už životaschopná, ja poznám veľa obcí, ktoré majú problémy napr. s užívaním škôl a podobne, to nie sú také jednoduché veci.
Takže len toľko som chcela povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 18:53 - 18:55 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda školského výboru pán poslanec Petrák, ja, nedám mi nereagovať, pretože rozumiem tomu, čo chcete povedať, že teda tie nároky stúpajú a že niekde v tom systéme asi nie je všetko v poriadku, keď nám stúpajú tak rapídne a prudko, ale ja sa zase pýtam, odkiaľ vieme, že tie nároky, ktoré vtedy naplnil pán minister Pellegrini, boli skutočné? Že naozaj to boli, nevieme to, pretože, pretože nemáme v tom systéme poriadok. Pretože stále ani RIS nefunguje tak, aby sme vedeli, koľko tých detí naozaj v tom systéme máme, aké špecifické potreby majú, to-ktoré dieťa, a akým spôsobom navrhuje tá-ktorá škola tieto potreby naplniť. Toto neexistuje.
Čiže pokiaľ si neurobí štát domácu úlohu, že toto bude mať na poriadku a bude mať prehľad, tak nemôžete hádzať loptičku na plecia tých rodičov a učiteľov, že teda oni majú tie nároky, neoprávnené, alebo že teda, prečo tak veľmi stúpajú. Kritériá áno, súhlasím s vami, treba urobiť kritéria a aj vďaka tomu, keby tie kritéria boli a ja som ich aj čítala, ako v tej Českej republike k tomu pristupujú, to nevyriešia všetko len asistenti. My nemáme v systéme inú možnosť, učitelia si pýtajú asistentov, lebo nevedia s tým pohnúť sami. My sme neurobili zmeny ani v obsahu vzdelávania, ani v organizácii, ani v mzdách tých učiteľov, ani v tých pedagogických tímoch, nerozšírili sme ich tak, aby sa mohli naplniť nové pozície normatívom.
Ja som prišla s návrhom, ktorý tu bol odmietaný a bol aspoň čiastočne nejakou úľavou na to, bol ten návrh na toto smerovaný, aby to neboli vždy iba asistenti tou najvyššou kvalifikáciou, ľudia s tou najvyššou kvalifikáciou, ktorí sú najdrahší, aby to mohli byť aj pomocní vychovávatelia, aby mohli byť dobrovoľníci, ale veď to mi vláda zmietla zo stola. Tak nerozprávajme tu o tom, že tu nie je vôľa na našej strane. My sa chceme dohodnúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 18:28 - 18:28 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem pekne. Chcem len poďakovať Ondrejovi Dostálovi, ktorý priblížil celú tú situáciu, ktorú sme spoločne riešili už od februára. Naozaj to bola veľmi zvláštna situácia, keď to všetko stroskotalo nie na vecných pripomienkach, ale na financiách, ktoré vraj nie sú.
Skryt prepis