Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2018 o 22:41 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 22:41 - 22:42 hod.

Zuzana Zimenová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 16:49 - 16:50 hod.

Zuzana Zimenová

=====

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 16:49 - 16:50 hod.

Zuzana Zimenová

=====

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 15:39 - 15:40 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko nadviažem teda aj na to čo hovorila kolegyňa, ale hlavne budem reagovať na váš príspevok, pán poslanec, samozrejme. No, nepočúvali ste nás absolútne. Mali ste pripravené niečo vopred čo vôbec nesedí s tým čo sme povedali.
Ja by som aj vedela argumentovať a s vami ísť do debaty, napríklad o najnovšej správe Európskej komisie, ktorá hovorí presne o tom, že kde máme my deficity v našom školskom systéme a kde máme problém týkajúci sa predčasného ukončovania stredných škôl a vypadávania zo systému vzdelávania práve týchto skupín žiakov, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. A to zďaleka nie sú len tí konkrétni žiaci z marginalizovaných rómskych komunít, na ktorých evidentne, iba na nich myslíte vy a nie my. My myslíme na všetky tieto deti a myslíme na všetky tieto rodiny, ktoré sú ohrozené chudobou, a to je oveľa väčšie číslo ako vy vo svojej hlave pracujete len s týmto jediným výsekom populácie. A ja by som vám vedela argumentovať aj týmito číslami, aj zisteniami, lenže ja sa veľmi obávam, že naozaj máte problém aj s čítaním s porozumením, aj s počúvaním s porozumením. Takže ja si tú argumentáciu nechám potom do nejakej zmysluplnejšej debaty s niekým iným. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 15:07 - 15:20 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si nadviazať na Luciu Ďuriš Nicholsonovú a doplniť predstavenie nášho návrhu zákona o pár detailov. Chcem podčiarknuť, že hoci právo na bezplatné vzdelávanie vo verejných školách je garantované ústavou a tvorí tiež jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania, rodiny so školopovinnými deťmi majú každoročne pomerne vysoké výdavky na vzdelávanie. Z rodinného rozpočtu sa na Slovensku uhrádzajú nielen základné školské potreby ako napr. zošity, perá, ceruzky, alebo pomôcky na výtvarnú výchovu, ale často aj učebnice a pracovné zošity a ďalšie učebné materiály, keďže rodičia často suplujú výpadky v centrálnej dodávke učebníc ministerstva školstva, alebo sú tieto centrálne dodávané učebnice natoľko nekvalitné, že sa učitelia s rodičmi radšej dohodnú, že si svojpomocne nakúpia vlastné.
V prípade stredných odborných škôl, si hradia žiaci aj pomôcky na odborné predmety a odbornú prax. Veľkej časti stredoškolákov musia rodičia platiť aj cestovné do školy, pretože stredná škola býva vzdialenejšia od miesta bydliska ako škola základná. Ak je vzdialená príliš a denné dochádzanie nie je možné, je potrebné zaplatiť aj poplatky za internát. Z rodinného rozpočtu sa platia aj poplatky za nepovinné záujmové aktivity ako napr. popoludňajší školský klub, krúžky, návštevy divadla, rôzne výlety, a takmer na každej škole základnej aj strednej, sa vyberajú od rodičov rôzne poplatky do triednych fondov, na zabezpečenie ďalších nevyhnutých pomôcok alebo aktivít.
Celkovo tak tzv. bezplatné vzdelávanie jedného dieťaťa stojí rodinu ročne niekoľko desiatok eur. Podľa analýz Poštovej banky sa finančné rozpätie nákladov na základné vybavenie dieťaťa do školy, pohybuje v sume od 100 do 150 eur na jedno školopovinné dieťa. Väčšina rodín dokáže školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí a ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, ktorým býva obvykle osamelá matka. Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v sume 33,20 eur, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. kritériá na jeho poskytovanie sú totiž nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú.
Toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky, nastavená príliš nízko. Preto ju spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhujeme zvýšiť na 1,5 násobok životného minima. Z rovnakého dôvodu navrhujeme zdvihnúť túto hranicu aj pri nároku na štipendium na strednej škole. Tu sa trochu pristavím a vysvetlím, prečo je pri tomto opatrení zároveň navrhnuté, zrušiť prospechové kritérium, resp. za jediné kritérium v oblasti prospechu, navrhujeme plynulé pokračovanie v štúdiu vo vyššom ročníku.
V zásade navrhujeme, aby nárok na štipendium mali automaticky všetci žiaci strednej školy, pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia, bez ohľadu na to, aké majú známky. Jediná požiadavka bude, aby pokračovali plynulo v štúdiu a neopakovali ročník.
Viedli nás k tomu zistenia z terénu. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie sú skutočne v praxi treťou najväčšou prekážkou úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Ako to už spomenula Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Keďže je dnes finančná podpora pri štúdiu na strednej škole podmienená prospechom, žiaci z chudobných rodín si radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity, a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a pokojne by zvládli aj štúdium na maturitnom odbore.
Veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia, tiež pri zhoršenom prospechu, zo štúdia úplne zbytočne vypadne a vôbec školu nedokončí. Práve preto, že prídu o sociálne štipendium. To považujeme za veľký problém, keďže ukončenie minimálneho stredoškolského vzdelania je v súčasnosti už nevyhnutnou podmienkou na získanie perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania.
Ďalší náš návrh sa týka opatrenia, ktorým chceme zabezpečiť, aby sa z príspevku na školské pomôcky, na základných školách zakúpili nielen prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovaní deň. Navrhujeme, aby podstatná časť pomôcok bola majetkom školy, čím chceme povedať, že tieto deti by mali mať v škole možnosť ostať aj popoludní a urobiť si v nej úlohy napr. v školskom klube. Zároveň navrhujeme, aby školské pomôcky mali možnosť deťom zakúpiť aj komunitné centrá, kde časť týchto detí trávi popoludňajší čas a venuje sa práve príprave do školy. Možnosť ponúknuť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, priestor a pomôcky na vzdelávanie aj v čase mimo vyučovania, považujeme za veľmi dôležitú a z hľadiska vyrovnávania ich nerovných šancí na úspech v škole, priam za základnú podmienku. Len ťažko totiž možno predpokladať, že doma, kde často nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, to zvládnu lepšie. Toto opatrenie je v súlade aj s odporúčaniami, ktoré v tomto roku zverejnila Štátna školská inšpekcia, v oblasti vzdelávania žiakov, ktorí v škole slabšie prospievajú. Tieto odporúčania sa nachádzajú v dokumente pod názvom Opatrenia zamerané na podporu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní v základných školách.
Dovoľte mi zacitovať konkrétne návrhy inšpekcie v tejto oblasti, ktoré korešpondujú s naším návrhom podporiť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pri príprave do školy, priamo v škole alebo v komunitnom centre. Títo žiaci vzhľadom na menej podnetné domáce prostredie, patria v školách totiž veľmi často k tým menej úspešným, na to už dnes máme dáta, ktoré kvôli času, nebudem spomínať. V rámci komplexných inšpekcií, vykonaných v školskom roku 2017 až 2018 v 86 základných školách, sledovala inšpekcia okrem iného aj počet menej úspešných žiakov, príčiny ich neúspechu a opatrenia škôl zamerané na ich podporu.
Zo spomenutého počtu 86 základných škôl, evidovalo menej úspešných žiakov až 72 škôl. Teda drvivá väčšina z nich. Z nich 13 škôl vzdelávalo žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 19 vzdelávalo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Za menej úspešného žiaka bol pri inšpekciách považovaný žiak, ktorého vzdelávacie výsledky nevytvárali predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania, resp. nedosahoval učebné výsledky primerané svojim predpokladom. To znamená, že mal zlé známky ale v podstate mal naviac. Inšpekcia pritom konštatovala, že neúspech týchto žiakov je ovplyvňovaný spravidla komplexom externých a interných faktorov, z ktorých mnohé je možné pozitívne ovplyvniť.
V rámci opatrení na zlepšenie vzdelávacích výsledkov, uvádzala pri inšpekcii drvivá väčšina škôl, využívanie individuálneho prístupu. Inšpektori však zistili, že v skutočnosti využívajú učitelia individuálni prístup k žiakom len v minimálnej miere. Na sledovaných hodinách diferencovali učitelia úlohy a činnosti s ohľadom na rozdielne vzdelávacie schopnosti a zručnosti žiakov iba v tretine prípadov. Pri výučbe na hodinách tiež absentovalo využívanie inovatívnych metód, foriem práce a využívanie moderných učebných pomôcok. Rovnako menej často ako by bolo žiadúce, podporovali učitelia vzájomnú komunikáciu žiakov a spoluprácu vo dvojiciach v tíme alebo v skupinách. Robili tak na menej ako na polovici vyučovacích hodín. Na základe týchto zistení, inšpekcia skonštatovala, že na vyučovaní sa toho veľa v prospech žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, nedeje, pretože učitelia obvykle nevyužívajú také postupy, ktoré by žiakom umožnili učivo lepšie porozumieť a utvrdiť sa v ňom už počas vyučovania.
Naopak, učitelia stále počítajú s tým, že veľkú časť prípravy na ďalšiu vyučovaciu hodinu urobia žiaci doma a v prípade, že učivu na hodine nerozumejú, že to jednoducho doma sami dobehnú. Na druhej strane, inšpekcia zistila, že k pomerne často uplatňovaným opatreniam na eliminovanie školského neúspechu žiakov tam, kde sa naozaj vykonávali tieto opatrenia, patrilo v školách doučovanie v popoludňajších hodinách a motivácia žiakov k práci záujmových krúžkov. Inšpekcia potvrdila, že tieto aktivity prinášajú ovocie v podobe zlepšenia prospechu.
Preto práve tu vidím dobré uplatnenie nami navrhovaného opatrenia. Domnievam sa, že ak budú mať deti zakúpené školské pomôcky k dispozícii nielen dopoludnia na vyučovaní, ale aj popoludní, či už v škole alebo v komunitnom centre, môže narásť aj ich záujem o ponúkané popoludňajšie aktivity, vrátane prípravy do školy na nasledujúci deň. Inšpekcia totiž vo svojej správe zdôrazňuje, že ako skutočne účinné opatrenie, cielené na zlepšenie vzdelávacích výsledkov slabo prospievajúcich žiakov z chudobného prostredia, sa ukazuje byť okrem nultých ročníkov aj aplikovane, tzv. celodenného systému výchovy a vzdelávania. Toto opatrenie v rámci, ktorého sa žiakom automaticky ponúka priestor a pomoc pri príprave domácich úloh priamo v škole, má podľa inšpekcie na slabo prospievajúcich žiakov evidentne pozitívny dopad. Inšpekcia pritom upozornila aj na to, že celodenné vzdelávanie sa javí byť účinným opatrením aj na druhom stupni, pretože prispieva aj k riešeniu problému záškoláctva, ktorý sa práve prejavuje u starších žiakov základných škôl. Totiž, ak si žiaci na druhom stupni, v rámci tohto systému, robia úlohy na ďalší deň v škole, alebo v komunitnom centre, mnohí z nich nemajú na druhý deň dôvod neprísť do školy. Žiaľ, v inšpekčnej správe sa uvádza, že celodenné vzdelávanie využilo len 7 % kontrolovaných základných škôl, napriek tomu, že drvivá väčšina sledovaných škôl slabo prospievajúcich žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia mala. Z veľkej časti za to môže nedostatok podpory zo strany rezortu školstva a nedostatok financií na vykrytie zvýšených nákladov, ktoré so sebou celodenné vzdelávanie prináša.
Naše opatrenie teda sleduje zámer aspoň z časti zaplátať túto dieru, ktorá sa v školskom systéme otvorila po skončení eurofondových projektov, na podporu celodenného vzdelávania. Je všeobecne známe, že namiesto toho, aby štát našiel zdroje na pokračovanie národných projektov v tejto téme a podporil túto veľmi dobrú a pre množstvo detí užitočnú myšlienku, škrtí financovanie pomoci slabším žiakom, kde sa len dá, dôkazom je nedostatok takmer všetkého. Vhodnými učebnicami a učebnými pomôckami počínajúc, asistentmi učiteľa a špeciálnymi pedagógmi končiac. Tento návrh zákona neprináša veľké systémové zlepšenie, ale ponúka aspoň malú pomoc chudobným žiakom, školám a komunitným centrám, aby sa pre tieto deti zlepšilo aspoň niečo. Ďakujem pekne za pozornosť. Tento návrh zákona neprináša veľké systémové zlepšenie, ale ponúka aspoň malú pomoc chudobným žiakom, školám a komunitným centrám, aby sa pre tieto deti zlepšilo aspoň niečo. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 15:07 - 15:20 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si nadviazať na Luciu Ďuriš Nicholsonovú a doplniť predstavenie nášho návrhu zákona o pár detailov. Chcem podčiarknuť, že hoci právo na bezplatné vzdelávanie vo verejných školách je garantované ústavou a tvorí tiež jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania, rodiny so školopovinnými deťmi majú každoročne pomerne vysoké výdavky na vzdelávanie. Z rodinného rozpočtu sa na Slovensku uhrádzajú nielen základné školské potreby ako napr. zošity, perá, ceruzky, alebo pomôcky na výtvarnú výchovu, ale často aj učebnice a pracovné zošity a ďalšie učebné materiály, keďže rodičia často suplujú výpadky v centrálnej dodávke učebníc ministerstva školstva, alebo sú tieto centrálne dodávané učebnice natoľko nekvalitné, že sa učitelia s rodičmi radšej dohodnú, že si svojpomocne nakúpia vlastné.
V prípade stredných odborných škôl, si hradia žiaci aj pomôcky na odborné predmety a odbornú prax. Veľkej časti stredoškolákov musia rodičia platiť aj cestovné do školy, pretože stredná škola býva vzdialenejšia od miesta bydliska ako škola základná. Ak je vzdialená príliš a denné dochádzanie nie je možné, je potrebné zaplatiť aj poplatky za internát. Z rodinného rozpočtu sa platia aj poplatky za nepovinné záujmové aktivity ako napr. popoludňajší školský klub, krúžky, návštevy divadla, rôzne výlety, a takmer na každej škole základnej aj strednej, sa vyberajú od rodičov rôzne poplatky do triednych fondov, na zabezpečenie ďalších nevyhnutých pomôcok alebo aktivít.
Celkovo tak tzv. bezplatné vzdelávanie jedného dieťaťa stojí rodinu ročne niekoľko desiatok eur. Podľa analýz Poštovej banky sa finančné rozpätie nákladov na základné vybavenie dieťaťa do školy, pohybuje v sume od 100 do 150 eur na jedno školopovinné dieťa. Väčšina rodín dokáže školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí a ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, ktorým býva obvykle osamelá matka. Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v sume 33,20 eur, dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. kritériá na jeho poskytovanie sú totiž nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú.
Toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky, nastavená príliš nízko. Preto ju spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhujeme zvýšiť na 1,5 násobok životného minima. Z rovnakého dôvodu navrhujeme zdvihnúť túto hranicu aj pri nároku na štipendium na strednej škole. Tu sa trochu pristavím a vysvetlím, prečo je pri tomto opatrení zároveň navrhnuté, zrušiť prospechové kritérium, resp. za jediné kritérium v oblasti prospechu, navrhujeme plynulé pokračovanie v štúdiu vo vyššom ročníku.
V zásade navrhujeme, aby nárok na štipendium mali automaticky všetci žiaci strednej školy, pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia, bez ohľadu na to, aké majú známky. Jediná požiadavka bude, aby pokračovali plynulo v štúdiu a neopakovali ročník.
Viedli nás k tomu zistenia z terénu. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie sú skutočne v praxi treťou najväčšou prekážkou úspešného prechodu žiakov na stredné školy. Ako to už spomenula Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Keďže je dnes finančná podpora pri štúdiu na strednej škole podmienená prospechom, žiaci z chudobných rodín si radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity, a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a pokojne by zvládli aj štúdium na maturitnom odbore.
Veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia, tiež pri zhoršenom prospechu, zo štúdia úplne zbytočne vypadne a vôbec školu nedokončí. Práve preto, že prídu o sociálne štipendium. To považujeme za veľký problém, keďže ukončenie minimálneho stredoškolského vzdelania je v súčasnosti už nevyhnutnou podmienkou na získanie perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania.
Ďalší náš návrh sa týka opatrenia, ktorým chceme zabezpečiť, aby sa z príspevku na školské pomôcky, na základných školách zakúpili nielen prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovaní deň. Navrhujeme, aby podstatná časť pomôcok bola majetkom školy, čím chceme povedať, že tieto deti by mali mať v škole možnosť ostať aj popoludní a urobiť si v nej úlohy napr. v školskom klube. Zároveň navrhujeme, aby školské pomôcky mali možnosť deťom zakúpiť aj komunitné centrá, kde časť týchto detí trávi popoludňajší čas a venuje sa práve príprave do školy. Možnosť ponúknuť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, priestor a pomôcky na vzdelávanie aj v čase mimo vyučovania, považujeme za veľmi dôležitú a z hľadiska vyrovnávania ich nerovných šancí na úspech v škole, priam za základnú podmienku. Len ťažko totiž možno predpokladať, že doma, kde často nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, to zvládnu lepšie. Toto opatrenie je v súlade aj s odporúčaniami, ktoré v tomto roku zverejnila Štátna školská inšpekcia, v oblasti vzdelávania žiakov, ktorí v škole slabšie prospievajú. Tieto odporúčania sa nachádzajú v dokumente pod názvom Opatrenia zamerané na podporu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní v základných školách.
Dovoľte mi zacitovať konkrétne návrhy inšpekcie v tejto oblasti, ktoré korešpondujú s naším návrhom podporiť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pri príprave do školy, priamo v škole alebo v komunitnom centre. Títo žiaci vzhľadom na menej podnetné domáce prostredie, patria v školách totiž veľmi často k tým menej úspešným, na to už dnes máme dáta, ktoré kvôli času, nebudem spomínať. V rámci komplexných inšpekcií, vykonaných v školskom roku 2017 až 2018 v 86 základných školách, sledovala inšpekcia okrem iného aj počet menej úspešných žiakov, príčiny ich neúspechu a opatrenia škôl zamerané na ich podporu.
Zo spomenutého počtu 86 základných škôl, evidovalo menej úspešných žiakov až 72 škôl. Teda drvivá väčšina z nich. Z nich 13 škôl vzdelávalo žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 19 vzdelávalo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Za menej úspešného žiaka bol pri inšpekciách považovaný žiak, ktorého vzdelávacie výsledky nevytvárali predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania, resp. nedosahoval učebné výsledky primerané svojim predpokladom. To znamená, že mal zlé známky ale v podstate mal naviac. Inšpekcia pritom konštatovala, že neúspech týchto žiakov je ovplyvňovaný spravidla komplexom externých a interných faktorov, z ktorých mnohé je možné pozitívne ovplyvniť.
V rámci opatrení na zlepšenie vzdelávacích výsledkov, uvádzala pri inšpekcii drvivá väčšina škôl, využívanie individuálneho prístupu. Inšpektori však zistili, že v skutočnosti využívajú učitelia individuálni prístup k žiakom len v minimálnej miere. Na sledovaných hodinách diferencovali učitelia úlohy a činnosti s ohľadom na rozdielne vzdelávacie schopnosti a zručnosti žiakov iba v tretine prípadov. Pri výučbe na hodinách tiež absentovalo využívanie inovatívnych metód, foriem práce a využívanie moderných učebných pomôcok. Rovnako menej často ako by bolo žiadúce, podporovali učitelia vzájomnú komunikáciu žiakov a spoluprácu vo dvojiciach v tíme alebo v skupinách. Robili tak na menej ako na polovici vyučovacích hodín. Na základe týchto zistení, inšpekcia skonštatovala, že na vyučovaní sa toho veľa v prospech žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, nedeje, pretože učitelia obvykle nevyužívajú také postupy, ktoré by žiakom umožnili učivo lepšie porozumieť a utvrdiť sa v ňom už počas vyučovania.
Naopak, učitelia stále počítajú s tým, že veľkú časť prípravy na ďalšiu vyučovaciu hodinu urobia žiaci doma a v prípade, že učivu na hodine nerozumejú, že to jednoducho doma sami dobehnú. Na druhej strane, inšpekcia zistila, že k pomerne často uplatňovaným opatreniam na eliminovanie školského neúspechu žiakov tam, kde sa naozaj vykonávali tieto opatrenia, patrilo v školách doučovanie v popoludňajších hodinách a motivácia žiakov k práci záujmových krúžkov. Inšpekcia potvrdila, že tieto aktivity prinášajú ovocie v podobe zlepšenia prospechu.
Preto práve tu vidím dobré uplatnenie nami navrhovaného opatrenia. Domnievam sa, že ak budú mať deti zakúpené školské pomôcky k dispozícii nielen dopoludnia na vyučovaní, ale aj popoludní, či už v škole alebo v komunitnom centre, môže narásť aj ich záujem o ponúkané popoludňajšie aktivity, vrátane prípravy do školy na nasledujúci deň. Inšpekcia totiž vo svojej správe zdôrazňuje, že ako skutočne účinné opatrenie, cielené na zlepšenie vzdelávacích výsledkov slabo prospievajúcich žiakov z chudobného prostredia, sa ukazuje byť okrem nultých ročníkov aj aplikovane, tzv. celodenného systému výchovy a vzdelávania. Toto opatrenie v rámci, ktorého sa žiakom automaticky ponúka priestor a pomoc pri príprave domácich úloh priamo v škole, má podľa inšpekcie na slabo prospievajúcich žiakov evidentne pozitívny dopad. Inšpekcia pritom upozornila aj na to, že celodenné vzdelávanie sa javí byť účinným opatrením aj na druhom stupni, pretože prispieva aj k riešeniu problému záškoláctva, ktorý sa práve prejavuje u starších žiakov základných škôl. Totiž, ak si žiaci na druhom stupni, v rámci tohto systému, robia úlohy na ďalší deň v škole, alebo v komunitnom centre, mnohí z nich nemajú na druhý deň dôvod neprísť do školy. Žiaľ, v inšpekčnej správe sa uvádza, že celodenné vzdelávanie využilo len 7 % kontrolovaných základných škôl, napriek tomu, že drvivá väčšina sledovaných škôl slabo prospievajúcich žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia mala. Z veľkej časti za to môže nedostatok podpory zo strany rezortu školstva a nedostatok financií na vykrytie zvýšených nákladov, ktoré so sebou celodenné vzdelávanie prináša.
Naše opatrenie teda sleduje zámer aspoň z časti zaplátať túto dieru, ktorá sa v školskom systéme otvorila po skončení eurofondových projektov, na podporu celodenného vzdelávania. Je všeobecne známe, že namiesto toho, aby štát našiel zdroje na pokračovanie národných projektov v tejto téme a podporil túto veľmi dobrú a pre množstvo detí užitočnú myšlienku, škrtí financovanie pomoci slabším žiakom, kde sa len dá, dôkazom je nedostatok takmer všetkého. Vhodnými učebnicami a učebnými pomôckami počínajúc, asistentmi učiteľa a špeciálnymi pedagógmi končiac. Tento návrh zákona neprináša veľké systémové zlepšenie, ale ponúka aspoň malú pomoc chudobným žiakom, školám a komunitným centrám, aby sa pre tieto deti zlepšilo aspoň niečo. Ďakujem pekne za pozornosť. Tento návrh zákona neprináša veľké systémové zlepšenie, ale ponúka aspoň malú pomoc chudobným žiakom, školám a komunitným centrám, aby sa pre tieto deti zlepšilo aspoň niečo. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 14:17 - 14:27 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte povedať dve zásadné poznámky, ktorými nadviažem na svojho predrečníka, na svojho kolegu z klubu SaS a chcela by som priblížiť aj svoje dôvody, prečo podporujem tento pozmeňujúci návrh nášho klubu.
Po prvé. Som presvedčená, že v žiadnom prípade by sme nemali diktovať zamestnávateľom, akým spôsobom majú motivovať svojich zamestnancov. Zamestnávatelia sami dobre veľmi dobre vedia, aké benefity ich zamestnanci preferujú a najmä tí zamestnávatelia, ktorí dnes majú problém obsadiť voľné pracovné miesta, veľmi dobre zvažujú, ako benefity im môžu pritiahnuť šikovných pracovníkov a aké im ich potom vo firme môžu udržať. Takže nemali by sme ich nútiť ponúkať svojim zamestnancom akurát dovolenku na Slovensku, pretože v niektorej firme zafunguje oveľa lepšie úplne iný benefit.
Po druhé. V žiadnom prípade by nemala snaha podporiť cestovný ruch by nemala byť platená z vreciek zamestnávateľov, ktorí aj bez takýchto nápadov vynakladajú na svojich zamestnancov nemalé prostriedky.
Dovoľte mi krátko podložiť obe tieto tvrdenia konkrétnymi argumentami. Z viacerých štatistík vyplýva, že investície zamestnávateľov do svojich zamestnancov majú z roka na rok stúpajúci trend. Ide o prirodzenú reakciu na znižovanie nezamestnanosti a zvýšený dopyt po kvalitnej pracovnej sile. Tvrdenia, že zamestnávateľov treba prinútiť vychádzať zamestnancom v ústrety vôbec nie sú v súlade s realitou. Väčšina zamestnávateľov má už dnes vytvorený systém benefitov, ktoré svojim zamestnancom ponúkajú a neraz ide o viacero výhod naraz. Okrem základné platu ponúkajú viaceré firmy svojim zamestnancom aj tzv. krátkodobé variabilné odmeňovanie. A to či už v podobe výkonostného bonusu, provízie z predaja alebo podielu na zisku. Tie podiely na zisku na Slovensku nie sú až také obvyklé, ale výkonnostné bonusy dnes bežne poberajú aj vrcholoví manažéri, ale aj administratívni pracovníci a takisto aj manuálne pracujúci robotníci.
Spravidla platí, že čím v nižšej výkonnostnej kategórii je pracovník zaradený, tým častejšie bonus dostáva. Samozrejme je aj vo výške toho bonusu. U vrcholových manažérov je výkonostný bonus vylácaný spravidla raz ročne a u manuálnych pracovníkov býva vyplácaný v mesačných intervaloch
===== spravidla platí, že čím v nižšej výkonnostnej kategórii je pracovník zaradený, tým častejšie bonus dostáva. Samozrejme, rozdiel je aj vo výške toho bonusu. U vrcholových manažérov je výkonnostný bonus vyplácaný spravidla raz ročne a u manuálnych pracovníkov býva vyplácaný v mesačných intervaloch. Ďalšími pomerne frekventovanými benefitmi sú napríklad služobné auto, to je najčastejšie na Slovensku využívaný benefit. Množstvo spoločností umožňuje užívanie auta aj na súkromné účely a dokonca niektorí ponúkajú zamestnancom aj možnosť odkúpiť si toto auto v prípade inovovania nových áut. Ďalším benefitom sú telefóny, telekomunikačné služby, to je tiež veľmi častý benefit. Príspevok na stravovanie, tretí najčastejšie využívaný benefit na Slovensku, u zamestnancov je veľmi obľúbený. Takisto dovolenka navyše. Oproti minulým rokom túto dovolenku navyše ponúka už dnes čoraz viac zamestnávateľov. Dovolenka navyše znamená, že zamestnávateľ prepláca zamestnancovi dovolenku aj o tie dni, respektíve týždne navyše, na ktoré ešte zamestnanec nemá zákonný nárok. Ak má zamestnanec preplatených viac dovolenkových dní, obvykle si aj rád vyberie destináciu, v ktorej tú dovolenku strávi. Príspevok za odpracované roky, to je ďalší veľmi, veľmi často používaný benefit, býva odstupňovaný spravidla po piatich rokoch a tá suma sa pohybuje v rozpätí 70 až 230 eur. Príspevok pri sobáši dostávajú zamestnanci nie v jednej firme, ale v mnohých, to je niekedy až príspevok 100 eur, pri narodení dieťaťa je to príspevok 130 eur. Narodeninový bonus je úplne bežný dnes vo firmách. Zdravotná starostlivosť, to je tiež veľmi významný benefit, ktorý si pochvaľujú zamestnanci. Rastie počet firiem, ktoré poskytujú zamestnancom zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona. Najčastejším benefitom sú zdravotné prehliadky, vrátane prehliadok u špecialistov a programy komplexnej starostlivosti, ale vyskytujú sa aj také benefity, ako je preplácanie liekov na recept, či príspevok na alternatívnu liečbu. Doprava do zamestnania je na Slovensku naozaj veľmi častým benefitom, môže to napríklad znamenať aj príspevok na jedného zamestnanca okolo 200 eur ročne. Buď sa prepláca cestovné alebo sa poskytuje zmluvná doprava. Takisto sú bežné tzv. zamestnanecké zľavy na firemné produkty a tie sú už takmer samozrejmosťou a tá zľava sa pohybuje v rozpätí medzi 15 až 33 % z obvyklej ceny toho tovaru. Zamestnanci bežne podporujú svoj, zamestnávatelia bežne podporujú svojich zamestnancov vo vzdelávaní, takisto im hradia napríklad členstvo v rôznych kluboch, či to je nejaké fitnes alebo, alebo nejaký iný športový klub, preplácajú im kultúrne podujatia a tá ročná suma na jedného zamestnanca pri týchto benefitoch, ktoré som teraz spomenula sa pohybuje medzi 100 až 200 eur ročne. Flexibilná pracovná doba je veľmi často využívaný benefit najmä u mladých zamestnancov, má rastúci trend. Takisto práca z domu, aj tento benefit je veľmi žiadaný, najmä u mladších zamestnancov. Dôchodkové benefity sú tiež prítomné v našom pracovnom trhu. Príspevok do tretieho dôchodkového piliera im prepláca zamestnanec, takisto benefity počas práceneschopnosti, kde ide o vyplácanie náhrady mzdy nad rámec zákona.
Zároveň si dovolím ešte raz zopakovať, že množstvo zamestnávateľov pociťuje nedostatok pracovnej sily a preto ponúkajú zamestnancov aj niekoľko spomínaných benefitov naraz. Situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že až tretina zamestnávateľov poskytuje zamestnancom dodatočné stimuly, ktoré prevyšujú obvykle zaužívaný štandard. Takýmito stimulmi sú napríklad vyššia základná mzda v porovnaní s obvyklou mzdou v danom sektore alebo krátkodobé motivačné stimuly. Sem patrí aj napríklad taká novinka na pracovnom trhu, ktorú doniesla zmena situácie a dopyt po pracovnej sile, ako je finančná motivácia pri nástupe do zamestnania. Ide o nenávratný príspevok pri nástupe do práce, kedy zamestnávateľ vyplatí už pri nástupe zamestnancovi bonus iba za to, že vôbec nastúpil. Ďalšou formou motivácie môže byť odmena pre zamestnanca, ak niekoho firme odporučí a ten sa v nej potom zamestná. Aby si firmy udržali svojich zamestnancov, siahajú najčastejšie po takých stratégiách ako je rýchlejší nárast miezd ako je na trhu obvyklé, s tým súvisí aj zrýchlený kariérny rast a kumulácia spomínaných benefitov. A najmä čoraz častejšie ponúkaná pružná pracovná doba a práca z domu. Ako som už spomínala tieto dve výhody, o tieto dve výhody rastie záujem najmä u mladších ľudí. Viaceré zamestnávateľské prieskumy ukazujú, že na pracovnom trhu pribúda ľudí najmä z mladšej vekovej kategórie, respektíve vo veku, kedy si zakladajú rodiny, ktorí majú záujem o flexi prácu alebo prácu z domu a zároveň obľubujú benefity v podobe preplácania členského, povedzme vo fitku či príspevku na návštevu kina, divadla. Ak im zamestnávateľ k tomu ešte preplatí o týždeň viac dovolenky nad rámec zákona, čo je taktiež vo firmách čoraz častejšie, ide o veľmi zaujímavé benefity, ktorým dovolenková poukážka na Slovensku môže len ťažko konkurovať. Treba otvorenie povedať, že spomínané benefity zamestnávatelia ponúkajú úplne dobrovoľne a ako vidno, už dnes ich zámerne a úplne racionálne smerujú do podpory plnohodnotného trávenia voľného času svojich zamestnancov. Je im totiž jasné, že najlepší zamestnanec je ten, ktorý je výkonný a spokojný.
V zásade teda platí, že benefity ponúkané zamestnávateľmi nekopírujú iba ich preferencie, či možnosti, ale kopírujú aj dopyt zamestnancov po konkrétnych výhodách. Snaha zaviesť povinné dovolenkové poukážky tento prirodzený trend úplne ignoruje. Dovolím si upozorniť, že snaha nabúrať sa diktátom štátu ohľadom jedného konkrétneho povinného benefitu do tohto živého, racionálne sa rozvíjajúceho systému rôznorodých benefitov je nevhodné, nezmyselné a kontraproduktívne ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. Domnievam sa, že jediný zmysel by malo, ak už chce niekto dovolenkové poukazy nasilu zaviesť, aby sa zaviedli dobrovoľne a nie iba v malých podnikoch, ale všade. V tomto zmysle aj predkladáme za klub SaS pozmeňujúci návrh, ktorý predniesli moji kolegovia. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 14:17 - 14:27 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte povedať dve zásadné poznámky, ktorými nadviažem na svojho predrečníka, na svojho kolegu z klubu SaS a chcela by som priblížiť aj svoje dôvody, prečo podporujem tento pozmeňujúci návrh nášho klubu.
Po prvé. Som presvedčená, že v žiadnom prípade by sme nemali diktovať zamestnávateľom, akým spôsobom majú motivovať svojich zamestnancov. Zamestnávatelia sami dobre veľmi dobre vedia, aké benefity ich zamestnanci preferujú a najmä tí zamestnávatelia, ktorí dnes majú problém obsadiť voľné pracovné miesta, veľmi dobre zvažujú, ako benefity im môžu pritiahnuť šikovných pracovníkov a aké im ich potom vo firme môžu udržať. Takže nemali by sme ich nútiť ponúkať svojim zamestnancom akurát dovolenku na Slovensku, pretože v niektorej firme zafunguje oveľa lepšie úplne iný benefit.
Po druhé. V žiadnom prípade by nemala snaha podporiť cestovný ruch by nemala byť platená z vreciek zamestnávateľov, ktorí aj bez takýchto nápadov vynakladajú na svojich zamestnancov nemalé prostriedky.
Dovoľte mi krátko podložiť obe tieto tvrdenia konkrétnymi argumentami. Z viacerých štatistík vyplýva, že investície zamestnávateľov do svojich zamestnancov majú z roka na rok stúpajúci trend. Ide o prirodzenú reakciu na znižovanie nezamestnanosti a zvýšený dopyt po kvalitnej pracovnej sile. Tvrdenia, že zamestnávateľov treba prinútiť vychádzať zamestnancom v ústrety vôbec nie sú v súlade s realitou. Väčšina zamestnávateľov má už dnes vytvorený systém benefitov, ktoré svojim zamestnancom ponúkajú a neraz ide o viacero výhod naraz. Okrem základné platu ponúkajú viaceré firmy svojim zamestnancom aj tzv. krátkodobé variabilné odmeňovanie. A to či už v podobe výkonostného bonusu, provízie z predaja alebo podielu na zisku. Tie podiely na zisku na Slovensku nie sú až také obvyklé, ale výkonnostné bonusy dnes bežne poberajú aj vrcholoví manažéri, ale aj administratívni pracovníci a takisto aj manuálne pracujúci robotníci.
Spravidla platí, že čím v nižšej výkonnostnej kategórii je pracovník zaradený, tým častejšie bonus dostáva. Samozrejme je aj vo výške toho bonusu. U vrcholových manažérov je výkonostný bonus vylácaný spravidla raz ročne a u manuálnych pracovníkov býva vyplácaný v mesačných intervaloch
===== spravidla platí, že čím v nižšej výkonnostnej kategórii je pracovník zaradený, tým častejšie bonus dostáva. Samozrejme, rozdiel je aj vo výške toho bonusu. U vrcholových manažérov je výkonnostný bonus vyplácaný spravidla raz ročne a u manuálnych pracovníkov býva vyplácaný v mesačných intervaloch. Ďalšími pomerne frekventovanými benefitmi sú napríklad služobné auto, to je najčastejšie na Slovensku využívaný benefit. Množstvo spoločností umožňuje užívanie auta aj na súkromné účely a dokonca niektorí ponúkajú zamestnancom aj možnosť odkúpiť si toto auto v prípade inovovania nových áut. Ďalším benefitom sú telefóny, telekomunikačné služby, to je tiež veľmi častý benefit. Príspevok na stravovanie, tretí najčastejšie využívaný benefit na Slovensku, u zamestnancov je veľmi obľúbený. Takisto dovolenka navyše. Oproti minulým rokom túto dovolenku navyše ponúka už dnes čoraz viac zamestnávateľov. Dovolenka navyše znamená, že zamestnávateľ prepláca zamestnancovi dovolenku aj o tie dni, respektíve týždne navyše, na ktoré ešte zamestnanec nemá zákonný nárok. Ak má zamestnanec preplatených viac dovolenkových dní, obvykle si aj rád vyberie destináciu, v ktorej tú dovolenku strávi. Príspevok za odpracované roky, to je ďalší veľmi, veľmi často používaný benefit, býva odstupňovaný spravidla po piatich rokoch a tá suma sa pohybuje v rozpätí 70 až 230 eur. Príspevok pri sobáši dostávajú zamestnanci nie v jednej firme, ale v mnohých, to je niekedy až príspevok 100 eur, pri narodení dieťaťa je to príspevok 130 eur. Narodeninový bonus je úplne bežný dnes vo firmách. Zdravotná starostlivosť, to je tiež veľmi významný benefit, ktorý si pochvaľujú zamestnanci. Rastie počet firiem, ktoré poskytujú zamestnancom zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona. Najčastejším benefitom sú zdravotné prehliadky, vrátane prehliadok u špecialistov a programy komplexnej starostlivosti, ale vyskytujú sa aj také benefity, ako je preplácanie liekov na recept, či príspevok na alternatívnu liečbu. Doprava do zamestnania je na Slovensku naozaj veľmi častým benefitom, môže to napríklad znamenať aj príspevok na jedného zamestnanca okolo 200 eur ročne. Buď sa prepláca cestovné alebo sa poskytuje zmluvná doprava. Takisto sú bežné tzv. zamestnanecké zľavy na firemné produkty a tie sú už takmer samozrejmosťou a tá zľava sa pohybuje v rozpätí medzi 15 až 33 % z obvyklej ceny toho tovaru. Zamestnanci bežne podporujú svoj, zamestnávatelia bežne podporujú svojich zamestnancov vo vzdelávaní, takisto im hradia napríklad členstvo v rôznych kluboch, či to je nejaké fitnes alebo, alebo nejaký iný športový klub, preplácajú im kultúrne podujatia a tá ročná suma na jedného zamestnanca pri týchto benefitoch, ktoré som teraz spomenula sa pohybuje medzi 100 až 200 eur ročne. Flexibilná pracovná doba je veľmi často využívaný benefit najmä u mladých zamestnancov, má rastúci trend. Takisto práca z domu, aj tento benefit je veľmi žiadaný, najmä u mladších zamestnancov. Dôchodkové benefity sú tiež prítomné v našom pracovnom trhu. Príspevok do tretieho dôchodkového piliera im prepláca zamestnanec, takisto benefity počas práceneschopnosti, kde ide o vyplácanie náhrady mzdy nad rámec zákona.
Zároveň si dovolím ešte raz zopakovať, že množstvo zamestnávateľov pociťuje nedostatok pracovnej sily a preto ponúkajú zamestnancov aj niekoľko spomínaných benefitov naraz. Situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že až tretina zamestnávateľov poskytuje zamestnancom dodatočné stimuly, ktoré prevyšujú obvykle zaužívaný štandard. Takýmito stimulmi sú napríklad vyššia základná mzda v porovnaní s obvyklou mzdou v danom sektore alebo krátkodobé motivačné stimuly. Sem patrí aj napríklad taká novinka na pracovnom trhu, ktorú doniesla zmena situácie a dopyt po pracovnej sile, ako je finančná motivácia pri nástupe do zamestnania. Ide o nenávratný príspevok pri nástupe do práce, kedy zamestnávateľ vyplatí už pri nástupe zamestnancovi bonus iba za to, že vôbec nastúpil. Ďalšou formou motivácie môže byť odmena pre zamestnanca, ak niekoho firme odporučí a ten sa v nej potom zamestná. Aby si firmy udržali svojich zamestnancov, siahajú najčastejšie po takých stratégiách ako je rýchlejší nárast miezd ako je na trhu obvyklé, s tým súvisí aj zrýchlený kariérny rast a kumulácia spomínaných benefitov. A najmä čoraz častejšie ponúkaná pružná pracovná doba a práca z domu. Ako som už spomínala tieto dve výhody, o tieto dve výhody rastie záujem najmä u mladších ľudí. Viaceré zamestnávateľské prieskumy ukazujú, že na pracovnom trhu pribúda ľudí najmä z mladšej vekovej kategórie, respektíve vo veku, kedy si zakladajú rodiny, ktorí majú záujem o flexi prácu alebo prácu z domu a zároveň obľubujú benefity v podobe preplácania členského, povedzme vo fitku či príspevku na návštevu kina, divadla. Ak im zamestnávateľ k tomu ešte preplatí o týždeň viac dovolenky nad rámec zákona, čo je taktiež vo firmách čoraz častejšie, ide o veľmi zaujímavé benefity, ktorým dovolenková poukážka na Slovensku môže len ťažko konkurovať. Treba otvorenie povedať, že spomínané benefity zamestnávatelia ponúkajú úplne dobrovoľne a ako vidno, už dnes ich zámerne a úplne racionálne smerujú do podpory plnohodnotného trávenia voľného času svojich zamestnancov. Je im totiž jasné, že najlepší zamestnanec je ten, ktorý je výkonný a spokojný.
V zásade teda platí, že benefity ponúkané zamestnávateľmi nekopírujú iba ich preferencie, či možnosti, ale kopírujú aj dopyt zamestnancov po konkrétnych výhodách. Snaha zaviesť povinné dovolenkové poukážky tento prirodzený trend úplne ignoruje. Dovolím si upozorniť, že snaha nabúrať sa diktátom štátu ohľadom jedného konkrétneho povinného benefitu do tohto živého, racionálne sa rozvíjajúceho systému rôznorodých benefitov je nevhodné, nezmyselné a kontraproduktívne ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov. Domnievam sa, že jediný zmysel by malo, ak už chce niekto dovolenkové poukazy nasilu zaviesť, aby sa zaviedli dobrovoľne a nie iba v malých podnikoch, ale všade. V tomto zmysle aj predkladáme za klub SaS pozmeňujúci návrh, ktorý predniesli moji kolegovia. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 18.10.2018 14:58 - 15:00 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, pán poslanec Fico vyčíslil toto opatrenie na približne 120 miliónov eur a uviedol, že síce neexistuje relevantný prieskum reálnych potrieb žiakov, o ktorých by sa pri predkladaní návrhu opieral. Rezort školstva naproti tomu zaslal pred dvoma rokmi ministerstvu financií analýzu potrieb žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v ktorej vyčíslil chýbajúcu sumu v školstve na nie celých 52 miliónov eur. Táto analýza je verejne dostupná na webovom sídle ministerstva školstva pod názvom Model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole. Pán minister, vy súhlasíte s použitím verejných zdrojov na úhradu obedov aj pre tých žiakov, ktorí to nepotrebujú a netrváte na pokrytie potrieb vyčíslených v spomínanej analýze vášho rezortu resp. rezortu školstva pre váš rezort pre tých žiakov, ktorí bez potrebnej pomoci nedokážu v školách dobre prospievať? Že týmto žiakom chýbajú v školách špecialisti, ktorí im pomôžu prekonať bariéry v učení potvrdzujú aj výsledky viacerých plošných testovaní aktuálne aj tie, ktoré boli zverejnené tento týždeň, preto sa domnievam, že je to naozaj akútna potreba. Akým spôsobom vy teda riešite tú dilemu či dať 120 miliónov alebo dať 52 miliónov.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 20.9.2018 14:46 - 14:47 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán predseda, za vašu odpoveď.
Ja rozumiem tomu, že ste čakali na to uzavretie kontroly v Košickom samosprávnom kraji, a s tým súvisí aj tak trochu moja otázka doplňujúca, či považujete vy ako predseda Najvyššieho kontrolného úradu za zmysluplné takéto ustanovenie právnych predpisov, ktoré vás v podstate neoprávňuje konať, pokiaľ sa nedostanete k nejakým výsledkom kontroly. Či sa nedomnievate, že v tomto storočí by sme už mohli mať poprípade napríklad nejaký elektronický spis, do ktorého by mala mať možnosť nahliadnuť aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, lebo potom je to vo svojej podstate také bezzubé, celý tento úrad, pokiaľ sa naozaj takýmto spôsobom predlžuje kontrola na tom najnižšom stupni. A vieme veľmi dobre, že tam boli aj kladené prekážky na ukončenie tejto kontroly na Košickom samosprávnom... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis