Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

13. 10. 2017 o 10:22 hod.

Mgr.

Zuzana Zimenová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

13. 10. 2017 10:22 - 10:30 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za záverečné slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že mňa rovnako ako kolegu poslanca Mira Beblavého prekvapila takáto vášnivá debata o tomto návrhu zákona. Zároveň aj potešila, pretože na tejto schôdzi, ktorá naozaj napreduje šialeným tempom, ja som vôbec neočakávala, že sa niekto do debaty zapojí. Opäť sa však potvrdilo, že sa zapája iba opozícia, ktorej naozaj ide o vecnú a konštruktívnu debatu, vynímajúc samozrejme kolegov, ktorí tu chrlia iba nenávistné prejavy, ktorým o vec zásadne a nikdy nejde. Súhlasím s Ondrejom Dostálom, ktorý povedal, že tento návrh zákona považuje za tzv. vyplavujúci návrh zákona. Mne sa tento termín veľmi páči a musím povedať, že ja osobne začnem takúto optiku na návrh zákonov používať, pretože je v tom skrytá hlboká pravda. Naozaj sú návrhy zákona, o ktorých človek pôvodne nepredpokladá, že môžu vyvolať vášne a debaty, ale ono sa to tak stane, pretože majú v sebe vyplavujúci potenciál. Podržme si tento pojem v sebe, podržme si túto optiku, ona sa nám bude ešte veľmi hodiť. 
Vecne chcem reagovať na faktickú poznámku pána podpredsedu Národnej rady a člena poslaneckého Klubu MOST - HÍD, pána Bugára, ktorý odišiel, nevypočuje si už v záverečnom slove moju odpoveď. Ja som si dávala veľký pozor na to, kto tu sedí z poslaneckého Klubu MOST - HÍD, nuž v podstate to hovorím prázdnym stoličkám, ale nevadí. Je pravda, že svoju faktickú poznámku využil iba na prezentáciu návrhu MOST - HÍD na riešenie situácie v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Prezentoval, že už sa práve pripravuje na ministerstve školstva nová metodika výučby slovenčiny na týchto školách, pre týchto žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť a dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnenom vlády, pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo strany MOST - HÍD
===== Žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť. A dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnencom vlády pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo stranu MOST - HÍD, s ktorým som mala dlhú debatu o tomto návrhu zákona a ktorý povedal, že si nemyslí to, čo pán Bugár teraz prezentoval. Pretože rieši práve tieto deti aj z rómskych komunít, ktoré dobre po slovensky nevedia, a myslí si, že môj návrh zákona je komplementárny k návrhom MOST - HÍD. To znamená, pre všetkých tých, ktorí, aha, kolegovia zo SNS už tiež odchádzajú, tak nič. Komplementárny znamená, že doplňujúci. Ja som sa rozprávala aj s pánom štátnym tajomníkom Krajňákom, ktorý je na ministerstve školstva nominovaný práve za stranu MOST - HÍD. O návrhoch MOST - HÍD, ktoré pripravujú, aby sa učila slovenčina v prostredí národnostného školstva inak a predniesla som mu aj svoj návrh s tým, že som žiadala o podporu aj MOST - HÍD. A on mi na to povedal, že no ale veď my to už riešime. Keď sme sa rozprávali o tom ako to riešia, tak sa zistilo, že naozaj ich návrhy riešia len tú skupinu detí, ktorá sa bude učiť po slovensky v národnostných školách. To znamená, ony budú mať svoju vlastnú metodiku. Zahrnie to naozaj len tie deti, ktoré tam majú vyučovací jazyk maďarský, poprípade jazyk inej národnostnej menšiny a na toto bude našitá tá metodológia výučby slovenčiny. Ja rozumiem tomu, že nie sme tu všetci odborníci, ale tí, ktorí naozaj majú skúsenosti s výučbou jazykov vedia, že toto nie je to, čo navrhujem ja. To sa opiera naozaj o tú maďarčinu tá výučba slovenčiny. Oni využijú tú maďarčinu na to, aby im vysvetlili, ako v tej slovenčine tvoria vety, aká je tam gramatika. Oprú sa o ten jazyk národnostnej menšiny. 
To čo navrhujem ja by mohlo aj iným deťom práve kvôli tomu, že by sa učila tá slovenčina úplne iným prirodzeným, veľmi jednoduchým spôsobom krok po kroku. Vysvetlím. Kto má deti a ich deti sa učili po anglicky už na prvom stupni, alebo nejaký iný cudzí jazyk na prvom stupni, malí tretiaci, alebo dokonca v škôlke, ak si pamätáte. No mali oni gramatiku, oni mali nejakú učebnicu gramatiky angličtiny, kde by ich učili nejaké takéto. No nemali. Učia sa to, učia sa to tak, že oni jednoducho sa do toho jazyka hodia bez toho aby mali komplementárne nejakú výučbu, ktorá sa opiera o štruktúru materinského jazyka. To znamená, učia sa to živelne, učia sa to úplne iným spôsobom bez toho, aby sa opierala tá výučba, v tomto prípade slovenčiny, o ten daný materinský jazyk. O toto ide. Keď som sa rozprávala zo štátnym tajomníkom Krajňákom a vysvetľovala som mu tento princíp, ktorý by zahrnul napríklad výučbu slovenčiny malej Číňanky, ktorá prišla do školy pred dvoma rokmi na strednom Slovensku. Výučbu slovenčiny v základnej škole v Novákoch malého Vietnamca, ktorý prišiel do tej školy pred rokom a pol. Výučbu slovenčiny každého jedného takéhoto dieťaťa, a teraz nemám na mysli len tie rómske deti, ale aj takéto situácie. Hovorím, sú v tej triede samé, nemajú možnosť využiť vašu metodiku národnostného školstva, pretože sa ich vôbec netýka. Ponúknime im takú učebnicu výučby slovenčiny, ktorá by sa nemusela opierať o materinský jazyk, ale učila by to týmto hravým spôsobom. On mi na to skutočne odpovedať, jaj no rozumiem vám, ale takých detí je málo. My to v podstate vyriešime, vyriešime to pre to národnostné školstvo a potom sa časom hádam niečo. No ale hovorím, ale veď prečo potom časom, veď to máme tu. Na to mi skutočne odpovedal, jaj pani Zimenová, no ale vy chcete riešiť každé jedno dieťa. Veď to sa v tom systéme nedá. No ďakujem pekne za takú podporu. Ďakujem pekne za takýto prístup. Áno, chcem to riešiť pre každé jedno dieťa. 
Takže, a ešte jedna poznámka, ešte jedna vec mi napadla, ktorá tu neodznela. S týmito problémami sa nestretávajú len deti alebo teda detí s rodín, ktoré žijú na území Slovenska a nehovoria po slovensky. Obracajú sa na odborníkov v jazykovedných ústavoch a rôznych spolkoch aj naši slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí a ktorí žijú na územiach kde nie sú opäť národnostné školy. My sme si zvykli, že naša slovenská menšina má svoje národnostné školstvo o ktoré sa staráme. Nuž ale veď ľudia chodia pracovať teraz do Európskej únie a žijú tam s tými deťmi bez toho, aby mohli navštevovať nejakú národnostnú školu slovenskú, kde by sa učili po slovensky. Oni potrebujú rovnako tieto metodiky, oni chcú tie deti naučiť po slovensky a nevedia ako. Pre týchto by to bolo tiež riešenie, ak chceme aby sa vracali sem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

13. 10. 2017 10:22 - 10:30 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za záverečné slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že mňa rovnako ako kolegu poslanca Mira Beblavého prekvapila takáto vášnivá debata o tomto návrhu zákona. Zároveň aj potešila, pretože na tejto schôdzi, ktorá naozaj napreduje šialeným tempom, ja som vôbec neočakávala, že sa niekto do debaty zapojí. Opäť sa však potvrdilo, že sa zapája iba opozícia, ktorej naozaj ide o vecnú a konštruktívnu debatu, vynímajúc samozrejme kolegov, ktorí tu chrlia iba nenávistné prejavy, ktorým o vec zásadne a nikdy nejde. Súhlasím s Ondrejom Dostálom, ktorý povedal, že tento návrh zákona považuje za tzv. vyplavujúci návrh zákona. Mne sa tento termín veľmi páči a musím povedať, že ja osobne začnem takúto optiku na návrh zákonov používať, pretože je v tom skrytá hlboká pravda. Naozaj sú návrhy zákona, o ktorých človek pôvodne nepredpokladá, že môžu vyvolať vášne a debaty, ale ono sa to tak stane, pretože majú v sebe vyplavujúci potenciál. Podržme si tento pojem v sebe, podržme si túto optiku, ona sa nám bude ešte veľmi hodiť. 
Vecne chcem reagovať na faktickú poznámku pána podpredsedu Národnej rady a člena poslaneckého Klubu MOST - HÍD, pána Bugára, ktorý odišiel, nevypočuje si už v záverečnom slove moju odpoveď. Ja som si dávala veľký pozor na to, kto tu sedí z poslaneckého Klubu MOST - HÍD, nuž v podstate to hovorím prázdnym stoličkám, ale nevadí. Je pravda, že svoju faktickú poznámku využil iba na prezentáciu návrhu MOST - HÍD na riešenie situácie v národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským. Prezentoval, že už sa práve pripravuje na ministerstve školstva nová metodika výučby slovenčiny na týchto školách, pre týchto žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť a dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnenom vlády, pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo strany MOST - HÍD
===== Žiakov a že preto prichádza môj návrh neskoro a je v podstate zbytočný. Nuž napriek tomu, že tu pán Bugár nesedí, dovolím si nesúhlasiť. A dovolím si pripomenúť, že som bola za splnomocnencom vlády pánom Ábelom Ravaszom, ktorý je rovnako zo stranu MOST - HÍD, s ktorým som mala dlhú debatu o tomto návrhu zákona a ktorý povedal, že si nemyslí to, čo pán Bugár teraz prezentoval. Pretože rieši práve tieto deti aj z rómskych komunít, ktoré dobre po slovensky nevedia, a myslí si, že môj návrh zákona je komplementárny k návrhom MOST - HÍD. To znamená, pre všetkých tých, ktorí, aha, kolegovia zo SNS už tiež odchádzajú, tak nič. Komplementárny znamená, že doplňujúci. Ja som sa rozprávala aj s pánom štátnym tajomníkom Krajňákom, ktorý je na ministerstve školstva nominovaný práve za stranu MOST - HÍD. O návrhoch MOST - HÍD, ktoré pripravujú, aby sa učila slovenčina v prostredí národnostného školstva inak a predniesla som mu aj svoj návrh s tým, že som žiadala o podporu aj MOST - HÍD. A on mi na to povedal, že no ale veď my to už riešime. Keď sme sa rozprávali o tom ako to riešia, tak sa zistilo, že naozaj ich návrhy riešia len tú skupinu detí, ktorá sa bude učiť po slovensky v národnostných školách. To znamená, ony budú mať svoju vlastnú metodiku. Zahrnie to naozaj len tie deti, ktoré tam majú vyučovací jazyk maďarský, poprípade jazyk inej národnostnej menšiny a na toto bude našitá tá metodológia výučby slovenčiny. Ja rozumiem tomu, že nie sme tu všetci odborníci, ale tí, ktorí naozaj majú skúsenosti s výučbou jazykov vedia, že toto nie je to, čo navrhujem ja. To sa opiera naozaj o tú maďarčinu tá výučba slovenčiny. Oni využijú tú maďarčinu na to, aby im vysvetlili, ako v tej slovenčine tvoria vety, aká je tam gramatika. Oprú sa o ten jazyk národnostnej menšiny. 
To čo navrhujem ja by mohlo aj iným deťom práve kvôli tomu, že by sa učila tá slovenčina úplne iným prirodzeným, veľmi jednoduchým spôsobom krok po kroku. Vysvetlím. Kto má deti a ich deti sa učili po anglicky už na prvom stupni, alebo nejaký iný cudzí jazyk na prvom stupni, malí tretiaci, alebo dokonca v škôlke, ak si pamätáte. No mali oni gramatiku, oni mali nejakú učebnicu gramatiky angličtiny, kde by ich učili nejaké takéto. No nemali. Učia sa to, učia sa to tak, že oni jednoducho sa do toho jazyka hodia bez toho aby mali komplementárne nejakú výučbu, ktorá sa opiera o štruktúru materinského jazyka. To znamená, učia sa to živelne, učia sa to úplne iným spôsobom bez toho, aby sa opierala tá výučba, v tomto prípade slovenčiny, o ten daný materinský jazyk. O toto ide. Keď som sa rozprávala zo štátnym tajomníkom Krajňákom a vysvetľovala som mu tento princíp, ktorý by zahrnul napríklad výučbu slovenčiny malej Číňanky, ktorá prišla do školy pred dvoma rokmi na strednom Slovensku. Výučbu slovenčiny v základnej škole v Novákoch malého Vietnamca, ktorý prišiel do tej školy pred rokom a pol. Výučbu slovenčiny každého jedného takéhoto dieťaťa, a teraz nemám na mysli len tie rómske deti, ale aj takéto situácie. Hovorím, sú v tej triede samé, nemajú možnosť využiť vašu metodiku národnostného školstva, pretože sa ich vôbec netýka. Ponúknime im takú učebnicu výučby slovenčiny, ktorá by sa nemusela opierať o materinský jazyk, ale učila by to týmto hravým spôsobom. On mi na to skutočne odpovedať, jaj no rozumiem vám, ale takých detí je málo. My to v podstate vyriešime, vyriešime to pre to národnostné školstvo a potom sa časom hádam niečo. No ale hovorím, ale veď prečo potom časom, veď to máme tu. Na to mi skutočne odpovedal, jaj pani Zimenová, no ale vy chcete riešiť každé jedno dieťa. Veď to sa v tom systéme nedá. No ďakujem pekne za takú podporu. Ďakujem pekne za takýto prístup. Áno, chcem to riešiť pre každé jedno dieťa. 
Takže, a ešte jedna poznámka, ešte jedna vec mi napadla, ktorá tu neodznela. S týmito problémami sa nestretávajú len deti alebo teda detí s rodín, ktoré žijú na území Slovenska a nehovoria po slovensky. Obracajú sa na odborníkov v jazykovedných ústavoch a rôznych spolkoch aj naši slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí a ktorí žijú na územiach kde nie sú opäť národnostné školy. My sme si zvykli, že naša slovenská menšina má svoje národnostné školstvo o ktoré sa staráme. Nuž ale veď ľudia chodia pracovať teraz do Európskej únie a žijú tam s tými deťmi bez toho, aby mohli navštevovať nejakú národnostnú školu slovenskú, kde by sa učili po slovensky. Oni potrebujú rovnako tieto metodiky, oni chcú tie deti naučiť po slovensky a nevedia ako. Pre týchto by to bolo tiež riešenie, ak chceme aby sa vracali sem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 10. 2017 10:00 - 10:02 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať kolegyni poslankyni Nicholsonovej za jej príspevok. Chcem odpovedať teraz vecne a odborne na jeden jej podnet, ktorý odznel. Samozrejme keď hovoríme o vzdelávacích programoch, ktoré by boli na výučbu jazyka pre deti s iným materinským jazykom súčasťou štátnych vzdelávacích programov, myslím tým na všetkých vzdelávacích stupňoch vrátane teda pred primárneho vzdelávacieho stupňa, ktorý sa v tej učiteľskej hantírke vlastne považuje za program pre materské škôlky, takže je to úplne samozrejmé, že už tam by sa s tým malo začať. Absolútne sa stotožňujem, že čím skôr sa tie deti dostanú do kontaktu nielen s jazykom, ale aj s celkovo sociálnym prostredím, ktoré môže kultivovať nielen ich návyky a nejaký potenciál, ktorý osobne majú, ale ich môže aj rozvíjať na úrovni vedomostí a kognitívnych zručností, tak to je potrebné začať čo najskôr, takže s týmto sa ja len stotožňujem. Na ostatné poznámky, ktoré tu teraz zazneli našťastie nemôžem reagovať, lebo to bolo len vo faktických poznámkach, len chcem povedať jednu vec. Veľmi si cením keď sa do debaty zapoja ľudia, ktorí naozaj problematike rozumejú a vedia o čom to je ako kolega Sopko, ktorý je učiteľ, alebo Lucia Nicholsonová, alebo aj ďalší kolegovia, ktorí tu podporne vystúpili, veľmi ma mrzí, ak tu máme naozaj učiteľov, ktorí sa prezentujú tak ako sa prezentujú. Verím, že takých bude v našom systéme čo najmenej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 10. 2017 9:45 - 9:46 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Maroszovi za jeho podporný príspevok a ďakujem, ďakujem pekne aj za to, že detailnejšie vysvetlil európsky referenčný rámec vzdelávania jazykov, pretože práve o to mi išlo. Týmto návrhom chcem naopak podporiť výučbu slovenčiny a podporiť aj používanie, efektívne používanie a správne používanie slovenčiny ako štátneho jazyka práve z toho dôvodu, aby si aj tieto deti, ktoré po slovensky dobre nevedia, keď prichádzajú do školy, vytvorili k štátnemu jazyku pozitívny vzťah. Tento európsky referenčný rámec nám naozaj hovorí, že treba to robiť iným spôsobom, ako takým, ako to robíme už desiatky rokov v našich školách, že im dávame do rúk učebnice, ktorým nerozumejú a v ktorých sú texty, ktoré nie sú schopné tieto deti zo začiatku zvládnuť. Ďakujem veľmi pekne za to.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 10. 2017 9:28 - 9:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, na Slovensku žije veľa detí, ktoré so spisovnou slovenčinou sa stretávajú až pri nástupe do školy. Doma hovoria odmalička inak, po maďarsky, po rusínsky, či rómskym alebo iným nárečím. Niektoré sa doma rozprávajú cudzími jazykmi, ktoré na Slovensku medzi jazyky národnostných menšín vôbec nepatria. Ide napríklad o deti cudzincov, ktorí na území Slovenska žijú a pracujú v rôznych firmách, či už ako menežéri alebo zamestnanci firiem alebo živnostníci. Patria sem napríklad aj deti utečencov, ktorým sme na Slovensku ponúkli útočisko a ktoré musia na našom území plniť povinnú školskú dochádzku zo zákona rovnako ako deti občanov Slovenska. V našich školách je dnes približne 3 600 detí hovoriacich iným jazykom ako slovenským, či jazykom národnostnej menšiny. To vôbec nie je malé číslo. Ak tieto deti, ktoré hovoria iným materinským jazykom, prídu do slovenskej školy, majú problém komunikovať s učiteľmi aj spolužiakmi, pretože v slovenčine dobre nerozumejú. Pochopiteľne majú aj veľký problém na vyučovaní. S týmto problémom sa však obvykle pasujú samé. Školy totiž nemajú k dispozícii žiadnu metodiky, žiaden plán ako s týmito deťmi pracovať a ako ich vyučovací jazyk doučiť. V podstate sa tak akosi predpokladá, že sa tieto deti v školskom prostredí po slovensky časom naučia akoby samé od seba, že sa tá slovenčina na ne akosi nalepí. Tak jednoduché to však nie je. Pri učení sa po slovensky potrebujú tieto deti pomoc. Podobne, ako ju potrebujú slovenské deti pri výučbe cudzích jazykov. Všetky deti potrebujú odborné vedenie, aby sa daný jazyk naučili rýchlo a správne. Aby sa deti s iným materinským jazykom naozaj naučili dobre po slovensky mali by sa slovenčinu učiť podobným spôsobom ako sa obvykle učia deti cudzí jazyk. Hravo, krok po kroku. Nie hneď gramatiku, ale najprv zvládať bežnú komunikáciu, bežné výrazy, aby vedeli slovenčinu čo najskôr používať v bežnom živote. Aby v prvom rade v škole ostatným rozumeli a vedeli sa dohovoriť. Namiesto toho však dostanú v škole do rúk rovnaký šlabikár a rovnaké čítanky s ťažko zrozumiteľnými básničkami a textami ako ich spolužiaci, ktorí po slovensky hovoria odmalička. Pýtam sa, ako vôbec môžme od týchto detí očakávať, že budú v škole prospievať a dosahovať rovnako dobré výsledky ako ich spolužiaci, pre ktorých je slovenčina materinským jazykom. Náš školský systém to od nich naozaj očakáva. Pýtam sa prečo im nepomáha najprv túto jazykovú bariéru preklenúť.
Vo svete existuje množstvo už overených postupov ako naučiť deti s rôznymi materinskými jazykmi vyučovací jazyk školy. Ja sama som to videla na vlastné oči v Anglicku, kde som sa bola v londýnskych školách z okrajových štvrtí, ktoré navštevovali najmä deti cudzincov pozrieť na to, ako ich učia angličtinu. V týchto školách boli deti až s 23 materinskými jazykmi. Tie školy boli na tieto deti pripravené. Poskytli im učebné materiály, odborné vedenie a deti pomerne rýchlo zvládli angličtinu tak, aby sa v nej mohli ďalej vzdelávať. Svedkami tohto efektívneho prístupu sú aj početné slovenské rodiny žijúce vo Veľkej Británii, ktorých deti za pár mesiacov po nástupe do školy hovoria plynulo po anglicky. Aj naše rómske deti, ktoré majú doma so slovenčinou väčší problém ako tam, sa po anglicky kľudne naučia. 
Prečo sa náš školský systém iba prizerá ako u nás tieto deti v škole zlyhávajú aj vďaka tomu a niekedy najmä kvôli tomu, že nevedia poriadne jazyk, ktorým učitelia látku vysvetľujú? Ako je možné, že na Slovensku iba konštatujeme, že sa v rôznych testovaniach z roka na rok zväčšuje počet žiakov so slabými alebo dokonca podpriemernými výsledkami a nerobí sa nič preto, aby sa ich výsledky zlepšili, pričom je úplne evidentné, že veľká časť z týchto žiakov zlyháva v škole len preto, že neovláda dobre slovenčinu? Tradične uplatňovaný jednotný princíp vyučovania štátneho jazyka v školách bez ohľadu na materinský jazyk dieťaťa neprináša očakávané výsledky. Keďže tieto deti nie sú vzdelávané adekvátnymi metódami, no podliehajú rovnakým kritériám ako ich po slovensky hovoriaci spolužiaci aj na výstupe z ročníka, aj pri postupe na vyššie vzdelávacie stupne. Často nedokážu tieto prísne kritériá úspešnosti splniť. Výsledkom je stav, keď neovládajú štátny jazyk na požadovanej úrovni, nemajú k štátnemu jazyku vytvorený pozitívny vzťah a v dôsledku toho zaostávajú aj vo všetkých ďalších vyučovacích predmetoch.
Na nedostatky v organizovaní a zabezpečení výučby slovenského jazyka na rozličných stupňoch a v rozličných druhoch škôl, ako aj pri príprave učiteľov slovenského jazyka dlhodobo upozorňujú aj samotní pedagógovia. Bez náležitej podpory nedokážu sami čeliť čoraz náročnejším situáciám v školách, ktoré zažívajú preto, lebo deti s rôznymi materinskými jazykmi v školách pribúda. Dlhodobo konštatovaný nepriaznivý stav sa doteraz nepodarilo vyriešiť ani napriek medzinárodným odporúčaniam Rady Európy. Podľa takýchto odporúčaní je potrebné identifikovať pozitívnu prax a relevantné metodiky v učení cudzích jazykov a zohľadniť ich pri vyučovaní oficiálneho štátneho jazyka.
Predkladaný návrh zohľadňuje uvedené odporúčania Rady Európy, aj záväzky vyplývajúce zo zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Cieľom predkladaného návrhu je zlepšiť doterajší stav a to zavedením systémovej výučby slovenského jazyka v prípade inojazyčných detí a vytvorením ponuky vzdelávacieho programu, v ktorom by bol na ich vzdelávacie potreby braný ohľad. Navrhujem, aby takýto program bol súčasťou štátnych vzdelávacích programov a aby bol vytvorený v gescii Štátneho pedagogického ústavu, ktorý je tvorcom a garantom štátnych vzdelávacích programov pre tzv. všeobecné vzdelávanie. 
Na záver už len pár slov. Návrh zákona som predstavila aj splnomocnencovi vlády pre rómske komunity pánovi Ábelovi Ravaszovi. S potešením môžem konštatovať, že sme našli zhodu, že som získala pre návrh jeho podporu a vyjadrenie, že tento môj návrh považuje za užitočný doplnok k aktuálnym návrhom na zlepšenia výučby slovenčiny v prostredí národnostného školstva, s ktorými prichádza strana MOST-HID. Spoločne so splnomocnencom sme toho názoru, že tento mnou predkladaný návrh zákona môže pomôcť práve tým deťom, ktoré nie sú v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale sú v triede slovenských škôl so svojim problémom osamotené, či v počte, pre ktorý nie je možné zriadiť samostatnú vzdelávaciu skupinu. Aj pre tieto deti by mala škola dokázať zabezpečiť pomoc pri prekonávaní jazykovej bariéry. Predkladaný návrh zákona rieši práve takéto situácie.
Dodávam zároveň, že ak by bol skutočne vytvorený vzdelávací program na výučbu slovenčiny pre deti hovoriace iným materinským jazykom. Podľa tohto môjho predkladaného návrhu mohol by sa pokojne využívať aj v skupinách, či prípadne aj v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, teda aj v národnostnom školstve. Predkladaný návrh je flexibilný a zohľadňuje rôznorodé potreby žiakov a učiteľov, ktoré v súčasnosti narastajú a na ktoré naše školy nie sú dostatočne pripravené reagovať. Preto verím, že návrh zákona získa podporu ako opozície, tak aj koaličných poslancov. Vopred vám za ňu v mene všetkých týchto detí ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 10. 2017 9:24 - 9:25 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavila návrh zákona. Najprv stručne a potom sa samozrejme hlásim do rozpravy. Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenčiny v prípade, ak ich navštevujú žiaci s iným materinským jazykom ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu. 
===== slovensky. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 10. 2017 9:24 - 9:25 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vám predstavila návrh zákona. Najprv stručne a potom sa samozrejme hlásim do rozpravy. Cieľom návrhu je umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Navrhuje sa umožniť v školách používanie špecifických metodík pri výučbe slovenčiny v prípade, ak ich navštevujú žiaci s iným materinským jazykom ako je jazyk slovenský. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny v školách spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu. 
===== slovensky. V takomto prípade je potrebné umožniť výučbu slovenčiny spôsobom, ktorý bude rešpektovať relevantné metodiky v oblasti výučby cudzích jazykov. Navrhuje sa vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu na výučbu slovenského jazyka pre týchto žiakov, ktorý bude súčasťou záväzného štátneho vzdelávacieho programu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 9. 2017 17:42 - 17:43 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Chcela by som reagovať najmä na poznámku pána predkladateľa. Veľmi si cením a vážim, že naozaj porozumel tomu, že veľmi v dobrom som sa snažila poukázať na niektoré tieto nedostatky. A to, čo už mi časové znamenie nedovolilo dopovedať, tak bolo presne toto. Chcela som povedať, že ja tento návrh zákona, ako aj všetky ostatné, ale aj tento, ktorý neviem podporiť z týchto a z týchto dôvodov, považujem za vynikajúcu príležitosť na vecnú polemiku aj vo vnútri opozície, pretože takto to má vyzerať a takto to má byť a že som presvedčená, že vieme si vyjasniť tieto názory, vieme nájsť prekryvy a zhody veľmi rýchlo a že vďaka takýmto polemikám sa nám bude teda jedného dňa v tých lepších časoch naozaj oveľa ľahšie hľadať konsenzus na zásadných komplexných veciach. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 9. 2017 17:15 - 17:36 hod.

Zuzana Zimenová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť sa v stručnosti k filozofii predkladaného návrhu novely školského zákona a vysloviť niekoľko konkrétnych poznámok.
Rozumiem snahe predkladateľov urobiť poriadok vo veľmi ťažkopádnom, neprehľadnom a neraz aj svojvôľou nielen rezortných úradníkov, ale niekedy aj rôznych lobistických skupín zdeformovanom systéme experimentálneho overovania inovácie vo vzdelávaní. To všetko si o experimentálnom overovaní myslím aj vďaka osobnej skúsenosti a predpokladám, že podobné úvahy viedli aj predkladateľov k sformulovaniu navrhovaných zmien.
Oceňujem, že sa opoziční kolegovia zo SaS snažia tieto problémy riešiť, uvedomujúc si fakt, že rezort školstva sa roky riešeniu týchto problémov bráni. Napriek tomu musím povedať, že spôsob, aký predkladatelia zvolili na akési vylepšenie systému experimentálneho overovania, nepovažujem za šťastný. Tiež musím úprimne priznať, že nezdieľam ani pohľad predkladateľov návrhu na zmysel experimentálneho overovania inovácií a ani ich predstavu o tom, ako by mal vo vzdelávacom systéme vyzerať dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov. Som presvedčená, že experimentálne overovanie inovácií v skutočnosti zavádzaniu inovácií do vzdelávania bráni a ako také predstavuje v školskom systéme chorý prvok, ktorý len ťažko možno vylepšiť. Preto by sme sa nemali sústrediť na hľadanie možností, ako ho v systéme posilniť, o čo sa snaží predložený návrh z dielne SaS. Domnievam sa, že naším spoločným cieľom by mal byť pravý opak. Teda konečné odstránenie tohto nefunkčného pozostatku z minulosti v našom školstve. Je mi ľúto, že keď už chceli kolegovia liberáli experimentálne overovanie riešiť, nepustili sa v úvahách radšej týmto smerom.
Skôr než vysvetlím, prečo by sa patrilo experimentálne overovanie v systéme skôr zrušiť ako posilniť a najmä za akých podmienok by to bolo možné urobiť, dovolím, si v krátkosti ozrejmiť, prečo som nič také doteraz ja sama na pôde Národnej rady nenavrhla a za vlády Roberta Fica ani nenavrhnem.
Po prvé, preto, lebo experimentálne overovanie považujem za jednu z tých súčastí školského systému, ktoré nemožno riešiť samé osebe, ale vždy iba v súvislosti s ďalšími oblasťami. Kým nezačneme na Slovensku uvažovať o zmenách vo vzdelávaní komplexne a kým nenájdeme aspoň väčšinovú zhodu naprieč politických spektrom na tom, ako by mal vzdelávací systém v budúcnosti vyzerať, nemali by sme sa púšťať do čiastkových zmien, ktoré ak by náhodou prešli, nesú v sebe potenciál nie napomôcť potrebnej modernizácii vzdelávacieho systému k lepšiemu, ale naopak, majú potenciál túto modernizáciu zbytočne sťažiť.
Po druhé, takáto zhoda na reforme vzdelávania je za vlády Roberta Fica v nedohľadne. Koaliční partneri sa vo vláde iba žerú medzi sebou a nikto z kompetentných debatu o budúcnosti vzdelávania nemoderuje.
Po tretie, chaos v školstve, ktorý nás opozičných poslancov občas popchne k tomu podať poslanecký návrh na aspoň čiastočné zmiernenie problémov v školách je dieťaťom doterajších vlád Roberta Fica. A kým budú ministri školstva sedieť vo Ficových vládach, som toho názoru, že nie je jednoducho možné reálne naštartovať komplexnú obnovu vzdelávacieho systému. Nech sedí v kresle ministra ktokoľvek, stále sú to ministri Roberta Fica, bábky na jeho krátkej šnúrke. Je naivné očakávať, že práve pod jeho premiérskou taktovkou dôjde k zásadným zmenám v systéme, ktorého základy boli zle položená práve za jeho prvej vlády v roku 2008 za výdatného prispenia Slovenskej národnej strany a jej vtedajšieho ministra Jána Mikolaja. To si naozaj úprimne myslím ako racionálny skeptik, ako to predvčerom trefne zarámcoval v rozprave kolega Miro Sopko. Skeptik, ktorý nie je naivným optimistom, ale ktorý práve vďaka zdravej skepse už vyše desaťročie kontinuálne a konzistentne usiluje o potrebnú modernizáciu nášho školstva, napriek časom, ktoré potrebným systémovým zmenám neprajú. Som skeptik, ktorý napriek všetkému verí v dobrý konečný výsledok, keď po Robertovi Ficovi konečne nastanú časy prajnejšie.
Po štvrté, ako som už naznačila, za tie roky som nazbierala aj osobné skúsenosti s prípravou viacerých reformných konceptov. A tieto moje skúsenosti ma nabádajú k väčšej opatrnosti a k rozvážnejšiemu posudzovaniu zmysluplnosti každej čiastkovej zmeny, ktorá sa má do nášho ťažkopádneho, zle fungujúceho vzdelávacieho systému zaviesť. Pri navrhovaných čiastkových zmien vo vzdelávacom systéme treba totiž niekedy až s chirurgickou presnosťou vedieť oddeliť zdravé prvky od chorých a pritom sa zbytočne nedotýkať jeho nosnej konštrukcie, ktorá mu dáva potrebné základy a na ktorej by bolo raz možné systém nanovo prebudovať. Inak totiž hrozí, že nás naša netrpezlivosť jedného dňa dobehne a že nám to celé spadne na hlavu. Čo nám, deťom a ich učiteľom. Voči nim máme zodpovednosť.
Zdá sa mi, že kolegovia zo SaS vstupujú príliš ťažkou nohou do tohto krehkého prostredia. Pokúsim sa vysvetliť. Prax experimentálneho overovania na Slovensku skutočne zaspala dobu a pre všetkých zúčastnených učiteľov, hodnotiteľov overovaných projektov, rodičov, ale aj úradníkov na ministerstve je skôr nočnou morou ako motorom inovácií. Napriek tomu som presvedčená, že túto prax nie je možné vylepšiť čiastkovou novelou. Experimentálne overovanie totiž patrí principiálne do tém o ktorých má zmysel uvažovať a debatovať zásadne iba v širšom kontexte, ktorý si teda dovolím predkladateľom naozaj v dobrom pripomenúť.
Diskusiu o predloženom návrhu záujemcom zarámcujem krátkym exkurzom do nedávnej histórie. Umožní mi to oprieť sa o argumenty, ktoré tak budú, aspoň dúfam, zrozumiteľnejšie. Spomeniem dve konkrétne udalosti v priebehu nielen môjho niekoľkoročného úsilia o modernizáciu nášho školského systému.
Ak sa hovorí o reforme vzdelávania, vznikne sa hneď v prvých vetách spomenúť bývalý minister Slovenskej národnej strany Ján Mikolaj, ktorý dnes za Slovenskú národnú stranu kandiduje vo voľbách do VÚC. Aj ja som tak v úvode urobila. Školský zákon, ktorý dnes tak často v parlamente novelizujeme a ku ktorému sa vzťahuje aj predmetný návrh, o ktorom tu diskutujeme, je totiž z jeho dielne. Chcem však pripomenúť, že ešte pred takzvaným Mikolajovým zákonom tento parlament dvakrát diskutoval a hlasoval o inom návrhu nového školského zákona z dielne KDH, OKS a Konzervatívneho inštitútu. Na jeho tvorbe som vtedy v roku 2005 významnou mierou participovala aj ja ako analytička inštitútu. Nie v Mikolajovom zákone, ale už v tomto našom spoločnom návrhu sa dva roky pred Mikolajom po prvýkrát spomína dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov, ktorý mal tvoriť, a dnes aj skutočne tvorí chrbtovú kosť prebudovaného vzdelávacieho systému. V našom návrhu však bol tento dvojúrovňový model navrhnutý oveľa flexibilnejšie, liberálnejšie, ak chcete. V podobe, ako si ho napokon osvojil minister Mikolaj, je značne zdeformovaný. O našom návrhu nového školského zákona sa vtedy v parlamente hlasovalo dvakrát. Po prvýkrát ho predložil vo februári 2006 ako poslanecký návrh Martin Fronc, vtedy už bývalý minister školstva. Druhýkrát ho v auguste 2007 predložili už za Ficovej vlády vtedy opoziční poslanci Fronc, Szigeti a Devínsky ako spoločný návrh troch strán KDH, SMK a SDKÚ. Tento náš návrh zákona nebol v pléne parlamentu schválený. Dôležité však bolo, že ním bola na Slovensku po prvýkrát predstavená zásadná novinka, tzv. dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov, ktorý znamenal najpodstatnejší prvok plánovanej reformy vzdelávania, ktorý mal tento zákon naštartovať. Samozrejme, mala vyzerať úplne inak, než ako sa napokon rozhodol minister Mikolaj.
V našom návrhu nového školského zákona sa mali štátne vzdelávacie programy opierať o cyklický inovovaný Národný program vzdelávania, ktorý mal v pravidelných intervaloch udávať víziu vzdelávania do budúcna. Štátne vzdelávacie programy mali predstavovať na centrálnej úrovni vytvorené základné záväzné rámce pre školy. Nemalo v nich byť predpísané povinné učivo po ročníkoch, dokonca v nich nemali byť ani zadefinované predmety, ale len oblasti vzdelávania, aby si školy mohli vytvárať vlastné rozvrhy podľa špecifických predstáv. Školy mali mať oveľa viac voľnosti v tom, ako si nadizajnujú svoje školské vzdelávacie programy, pretože až tieto školské vzdelávacie programy a iba tieto mali byť pre učiteľov receptom, podľa ktorého by takpovediac varili výučbu v tej-ktorej triede.
Náš návrh zákona taktiež predpokladal, že významná časť zodpovednosti bude z rúk ministerstva prenesená na nezávislú kurikulárnu radu, a predpokladal tiež to, že učiteľom bude v teréne pomáhať vyrovnať sa s reformou sieť licencovaných vzdelávacích expertov, metodikov.
V takto pre nastavenom školskom systéme zrazu nemalo experimentálne overovanie vôbec opodstatnenie. V paragrafoch tohto nášho návrhu zákona, ktorý spomínam a ktorý je stále verejne dostupný, žiadne experimentálne overovanie nenájdete. My sme ho zrušili nadobro. Vychádzali sme totiž z predpokladu, a na tomto mojom presvedčení sa za tie roky nič nezmenilo, že ak budú dobré, to znamená, naozaj minimalisticky a dostatočne flexibilne stanovené rámce štátnych vzdelávacích programov, získajú školy, ktoré chcú učiť inovatívne či alternatívne, ak chcete, automaticky dosť priestoru a voľnosti na to, aby tak mohli robiť bez povinnosti prosiť o nejaké špeciálne povolenie. Jedinou podmienkou pre ne malo byť udržať sa v minimalistickom flexibilnom rámci požiadaviek štátu.
Ako som už spomínala, náš návrh nového školského zákona na pôde parlamentu schválený nebol a v roku 2008 prišiel na scénu minister Mikolaj so svojou reformou. Odštartoval ju tzv. Mikolajov školský zákon, ktorý bol iba nepodarenou kópiou návrhov, o ktorých sa medzičasom už dva roky v odborných kruhoch diskutovalo. Reforma bývalého ministra za Slovenskú národnú stranu si po čase oprávnene vyslúžila názov Mikolajova deforma.
Prečo to všetko spomínam? Pretože chcem na tomto historickom exkurze poukázať na to, nakoľko je súčasný stav školského systému, v ktorom sa snažia predkladatelia aktuálneho návrhu aspoň trocha poupratovať, naozaj zdeformovaný. A zároveň sa obávam, že prílišná snaha vylepšiť aspoň sem-tam nejaký detail tohto zdeformovaného systému môže byť niekedy viac na škodu ako na úžitok. Problém totiž nie je v dvojúrovňovom modeli ako takom, teda v chrbtovej kosti nášho vzdelávacieho systému, ale v tom, že je táto chrbtica preťažená zbytočne napuchnutými štátnymi vzdelávacími programami a prebujnelou byrokraciou a že to najcennejšie, čo mal tento model do vzdelávania vniesť, teda možnosť pre školy vytvárať pestrú ponuku školských vzdelávacích programov, časom úplne atrofovala, lebo sa v systéme veľmi málo využíva.
Prečo sa to stalo?
Za ministra Mikolaja boli štátne vzdelávacie programy zadefinované príliš zväzujúco a zbytočne detailne, de facto sa v nich vtedy objavili preklopené podrobne predpísané povinné osnovy, z ktorých školy učili desiatky rokov. Napriek viacerým pokusom o ich inováciu v priebehu ostatných rokov sa na ich zbytočne napuchnutej podobe veľa nezmenilo. Na národný program, teda víziu vzdelávania do budúcna, márne čakáme už takmer dve desaťročia. Kurikulárna rada sa za Mikolaja nikdy nevyjadrovala k zásadným veciam, lebo nikdy takúto kompetenciu nezískala. Fungovala len pro forma bez náležitých kompetencií, až postupne prestala fungovať úplne a dnes už, zdá sa, nechýba nikomu. Terénna sieť metodikov v školskom systéme nikdy nevznikla, hoci dnes už vieme, že práve nedostatok podpory a pomoci priamo v školskom teréne učiteľov permanentne trápi, čo vybuble vždy na povrch pri každej zavádzanej novinke. A že tých noviniek nie je málo. Každý nový minister si spravidla nejakú vymyslí, uvidíme, s čím príde teraz najnovšia ministerka. A na miesto zrušenia experimentálneho overovania minister Mikolaj preklopil vtedajšiu rigidnú vyhlášku o experimentálnom overovaní priamo do zákona, čím tento chorý prvok v systéme iba pevnejšie zaklincoval. Pravdu povediac, z dôvodov extrémneho napuchnutia štátnych vzdelávacích programov a slabej životaschopnosti neduživých školských vzdelávacích programov experimentálne overovanie zrušiť ani nemohol, ak chcel vo vzdelávaní zachovať aspoň zdanie o inováciách.
Ak sa teda dnes predkladatelia návrhu novely školského zákona snažia do systému vniesť transparentnejšie pravidlá experimentálneho overovania, považujem za svoju povinnosť v tejto sále upozorniť na to, že nejdú systém vylepšiť, ale že idú na ten Mikolajov klinec ešte aj naliať betón. Nedá mi neupozorniť na to, že návrhom povýšiť experimentálne overené kladne vyhodnotené inovácie vo vzdelávaní na úroveň štátnych vzdelávacích programov idú v skutočnosti demontovať základnú chrbtovú kosť v systéme, ktorou spomínaný dvojúrovňový model, napriek zlému začiatku a napriek všetkým chybám, je, a že hrozí, že tým de facto demontujú, hoci len v podobe nezamýšľaných negatívnych dôsledkov, aj tie posledné zvyšky nádeje na zväčšenie manévrovacieho priestoru pre školy pri kreovaní jedinečných školských vzdelávacích programov a na posilnenie slobody pre učiteľov jedného dňa. Raz, keď sa konečne zhodneme na tom, ako má vyzerať vzdelávanie v budúcnosti, v tých lepších časoch bez Roberta Fica.
Základy nášho vzdelávacieho systému sú totiž položené tak, a to bez ohľadu na to, kto ich položil a ako ich položil, aby nie štát ponúkal na centrálnej úrovni široký výber rôznorodých štátnych vzdelávacích programov, ale naopak, aby táto ponuka vznikala na nižšej úrovni, teda priamo v školách. Inými slovami, štát má poskytovať školám iba veľmi úsporné záväzné rámce na tvorbu nepreberného množstva rôznorodých školských vzdelávacích programov. Taká je základná filozofia nášho vzdelávacieho systému bez ohľadu na jeho zdeformovanú výslednú podobu. Je chybou, že sa ju v praxi nedarí napĺňať. Je chybou, že sú štátne vzdelávacie programy príliš napuchnuté, a je chybou, že sú tie školské vzdelávacie programy také neduživé, ale len vďaka tejto základnej filozofii tieto chyby dnes vidíme.
Logicky z toho vyplýva, že ak chceme v školách podporiť čo najintenzívnejšie tzv. inovatívne kvasenie, mal by byť ich manévrovací priestor pri tvorbe školských vzdelávacích programov čo najväčší, čo sa dá zabezpečiť len tak, že záväzným rámcom na centrálnej úrovni naordinujeme prísnu redukčnú diétu. Zároveň platí, že štátnych vzdelávacích programov by malo byť čo najmenej, najlepšie pre každý vzdelávací stupeň iba jeden, aby tých školských mohlo byť čo najviac, najlepšie, v každej škole aspoň v čomsi boli odlišné.
Predkladatelia návrhu však akoby sledovali úplne opačnú logiku. Ich zámerom je posilniť centrálnu úroveň dvojúrovňového modelu, povýšiť experimentálne overené inovácie na úroveň štátnych vzdelávacích programov a rozšíriť záväznú ponuku na úrovni štátu o iks alternatívnych vzdelávacích programov. Potiaľ možno pre niekoho na prvý pohľad stále dobre, hlavne, že sa aspoň kdesi zvýši pestrosť. No, ja si to nemyslím. Obávam sa, že prirodzeným dôsledkom tohto kroku môže byť, že v konečnej fáze ustrnie inovatívny pohyb vo vnútri škôl a že ustrnie nadobro, a že sa tým ochudobníme o stovky jedinečných vzdelávacích programov, ktoré nikdy nevzniknú. Totiž, čo bude pre učiteľov pohodlnejšie: vybrať si z centrálnej ponuky už hotový, overený, schválený alternatívny vzdelávací program a učiť podľa neho, alebo sedieť spoločne v zborovni hodiny a hodiny a dumať nad tým, ako čo najlepšie prispôsobiť vlastný školský vzdelávací program potrebám konkrétnych detí, konkrétnych žiakov danej školy. Obávam sa, že hrozí, že vďaka tomuto návrhu budeme mať vo vzdelávaní možno päť, možno desať a nech aj dvadsať alternatívnych vzdelávacích programov tam hore na centrálnej úrovni, namiesto stoviek rôznorodých pedagogických inovácií a prístupov dole v školách.
Pripúšťam, že to na prvý pohľad môže pre niekoho vyzerať ako zlepšenie stavu, ktorý máme dnes, keď štátne vzdelávacie programy nemajú ideálnu podobu a keď zdeformovaný systém alternatívam vo vzdelávaní nepraje, ale im podráža nohy.
Na záver, môžem dve vety ešte? Chcela som sa dotknúť aj Štátneho pedagogického ústavu, pretože si nemyslím, že by mal byť do zákona tento Štátny pedagogický ústav, a ani ďalšia štátna inštitúcia, NÚCEM, implementovaný bez toho, aby bol urobený audit štátnej správy, aby boli sme v audite ministerstva školstva informovaní o ich efektivite. Prekvapuje ma, že práve poslanci za SaS bez tohoto auditu narábajú s týmito štátnymi inštitúciami takto ľahkovážne.
A preto musím povedať, že napriek týmto spomínaným výhradám si, síce veľmi oceňujem snahu SaS o to, aby čiastkovými návrhmi aspoň trochu vylepšila vzdelávací systém, ale, bohužiaľ, tento konkrétny nebudem vedieť podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14. 9. 2017 11:44 - 11:44 hod.

Zuzana Zimenová
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem požiadať o presun čítania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) 

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nepočujem! O presun?

Zimenová, Zuzana, poslankyňa NR SR
... o presun prvého čítania môjho návrhu zákona, tlač 685, na ďalšiu schôdzu.
Skryt prepis