52. schôdza

Ak dovolíte, tak isto budem hovoriť z kresla. Rovnako sa chcem poďakovať všetkým, ktorí prišli do tohto parlamentu s vedomím, že sme v Národnej rade Slovenskej republiky, že sme parlamentnou demokraciou, najvyšším orgánom demokracie, kde rozhoduje väčšina, ale kde by sme mali rozhodovať aj srdcom a to predovšetkým srdcom, srdcom slovenským.
Som rád, že aj vďaka poslaneckému Klubu Slovenskej národnej strany tento parlament sa ujal svojej ďalšej funkcie a to je kreovanie zahraničných politiky, keďže sme navrhli a aj schválili štyri kľúčové uznesenia, alebo deklarácie a je to akési také symbolické, pretože aj posledný deň sme podstate riešili medzinárodno-právne vzťahy.
Okrem iného poslanci za Slovenskú národnú stranu navrhli, alebo bolo schválených 42 zákonov, ktoré veríme prispeli k ochrane národno-štátnych záujmov aj k blahu občanov Slovenskej republiky, z toho boli 3 úplne nové zákony. Takže, Slovenská národná strana napriek tomu, že je členom vládnem koalície a kde jej ministri predkladali rezortné návrhy zákonov, poslanci si plnili aj tú funkciu, ktorú vystihuje pomenovanie poslanec. My sme prišli do Národnej rady brániť predovšetkým záujem Slovákov a Slovenska a verím, že toto by nám malo všetkých spájať, aj keď bohužiaľ niekedy, niekedy sa tisla slza do očí, keď človek vidí aké žabomyšie vojny úplne smiešneho charakteru sme schopní, schopní viesť a myslím, že aj, aj  ľuďom niekedy tie slzičky tiekli z očí, ale to bol taký, také gogoľovské slzy. Dúfam, že budúci parlament bude viac dbať na národno-štátne záujmy a že bude, bude predovšetkým svornejší, pretože myslím, že tu niekde nad tými dvomi vstupnými dverami aby mohli visieť aj tri Svätoplukove prúty, aby sme si uvedomili, že vstupom do týchto dverí sme povinní k svornosti a ochrane Slovenska. 
Ďakujem všetkým, ktorí spolupracovali, s ktorými sa dalo rokovať, rozprávať a verím, že Pán Boh a voliči rozhodnú 12. júna správne. 
Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia. Pán predseda poslaneckému Klubu Slovenskej národnej strany bol posledný, ešte pán predseda Klubu Ľudovej strany HZDS, pán poslanec Mečiar.

Zabudol som za napichnúť, prepáčte.  Dámy a páni, v tomto volebnom parlamente sme dvaja, ktorí sme zažili ešte socialistický parlament a prešiel som všetky obdobia, všetky možné režimy, ktoré Slovensko striedali a rozmýšľam, koľko rokov treba, kým sa vybuduje aj parlamentná politická kultúra, nielen inštitúcie. Pri všetkých tým obdobiach, toto obdobie nehodnotím ako nejako dramaticky, ako také stredné obdobie, stredne pokojné, kedy sa veľa vecí vyriešilo pozitívnych, kedy ešte zostalo dosť vecí na riešenie pre tých, čo prídu.
Vďaka a úcta patrí všetkým čo 150, čo tu boli, spomienka tým, čo medzi nami nie sú, ale úcta a priateľstvo patrí aj k tých, čo v tomto parlamente končia, aj z nášho klubu je niekoľko poslancov, ktorí v tomto období zakončujú niekoľkoročné poslanecké obdobie.
Takže ku všetkým týmto svojim priateľom mám úctu, sme a zastávame priateľmi naďalej a chceme aj spolu robiť ďalej, to čo sa urobiť má.
Keď budeme rozprávať čo sme všetko mohli a nemali, nuž mali sme, už teraz čo, len spomínať, ako po vojne na Pijave, čo mohlo a nie je.
Samozrejme, že zostáva toho ešte veľa. Máme zákon o poslancoch, ktorý ešte vychádza z vedúceho úlohy strany. Boli snahy urobiť rokovací poriadok, nepodarilo sa, nebola medzi nami dohoda. Boli snahy podriadiť si parlamentu viacej vládu, nebola medzi nami dohoda. Takže veľa je toho, čo sa ešte urobiť dá. Nakoniec celá politika je niekedy nekončiaci proces, ktorý nemá prestávku a nemá prázdno. Je iba to, kde nevnikneš, vnikne druhý. Tam je to ako so vzduchom. Vzduchoprázdno neexistuje.
Pokiaľ ide o vzťahy koalície, opozície, nikoho sme nezatvárali, nikoho neodsudzovali k dialógu s políciou, to je tiež klad do kultúry. Že sem tam padli tvrdšie slová, to je tiež vklad do toho, ako sa v parlamente robí, nakoniec sme sa nebili. Niekde aj tak býva, aj to býva zvykom. Takže tu to na Slovensku nebolo.
Pokiaľ ide o to, že vládna koalície vydržala do posledného rokovania, tiež je to dobrý prvok. Lebo boli aj situácie, keď sa poslanci kupovali a hlasy sa kupovali a boli sme ak na dražbe, či strany, či poslanecké kluby a veľká ochrana proti tomu nie je ani dneska.
Takže treba zvažovať nad celou tou 20 ročnou skúsenosťou Slovenskej národnej rady, všetkým to čo potrebujem a čo vyriešiť môžem. 
Napriek tomu, že pán Paška vravel, že je prvý raz predseda parlamentu, ale bol tolerantný predseda, ostatní okolo neho tak isto držali a robili to, čo urobiť z hľadiska svojej funkcie mali. Nakoniec, oveľa menej sa vyťahoval rokovací poriadok.
Táto Národná rada končí o sedem týždňov bude nová Národná rada. Niektorí sa tu vidíme, niektorí nevidíme, život je takýto a obmena prebieha. Ale jedna vec je spoločná a krásna, za týchto sedem týždňov nebude Národná rada ohrozovať občianske práva a slobody ľudí v tomto štáte, to je tiež veľmi dobré. Takže vidíme v tom aspoň jednu pozitívnu skúsenosť, kým voľby nás nepodelia a nerozdelia.
Takže všetkým všetko dobré, príjemnú volebnú kampaň, veľa úspechov v nej, budem sa snažiť aby sme ich mali tiež čo najviacej a úcta každému.
Čo sa mi nepáčilo bolo to, keď niektorí boli osobní, napádali deti, rodinných príslušníkov. Keď politika zachádzala príliš ďaleko, čo nemá. Predsa len budeme sa stretávať ďalej ako ľudia aj mimo parlamentu a to ľudské by malo prevyšovať nad tým politickým. 
Ďakujem všetkým, všetko dobré. No a s niektorými, alebo väčšinou možno dovidenia v novom parlamente, alebo počkáme na 13. jún. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dámy a páni, pravdepodobne pán predseda Ľudovej strany HZDS bol posledný, ktorý vystúpil. Takže ešte raz chcem poďakovať aj za spoluprácu pánovi prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, pánovi premiérovi Robertovi Ficovi, členom vlády Slovenskej republiky. Chcem poďakovať pani predsedníčke Ústavného súdu Ivete Macejkovej, za spoluprácu. Veľmi dobrá práca bola s pánom generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. 
Chcem poďakovať Jankovi Jasovskému, predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, ale hlavne chcem poďakovať Jankovi Knappovi, chcem poďakovať celej partii výborných ľudí, zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, bez ktorých pravdepodobne ten bežný život a fungovanie Národnej rady by bol nemysliteľný.
Veľmi pekne ďakujem za všetko, teším sa, dúfajme v budúcnosti na ďalšiu spoluprácu, či už politickú, alebo ľudskú. 
A teraz, keď dovolíte hymnu. (Zaznela hymna Slovenskej republiky.)

a teraz keď dovolíte hymnu.
(Slovenská štátna hymna.)

Ďakujem pekne. (Potlesk.)