18. schôdza

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, veľmi ma teší, že kolegovia z hnutia Obyčajných ľudí si osvojili našu referendovú otázku alebo tú snahu potvrdzujú, posilnia, aby sa znížil počet poslancov tu v Národnej rade. Môžeme sa rozchádzať v tom, že tie dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme takýto spoločný cieľ vytýčili, či sú politické, alebo nejaké iné. My ani v strane SaS, ani v kuloároch, alebo medzi sebou nevychádzali sme z tých dôvodov politických a určite neradi alebo opatrnejšie by sme vychádzali aj z tých pojmov, ako sú darmožráči. Hlavným dôvodom, prečo sme si iniciovali aj túto otázku v našom referende, je to, že Slovensko na svoje pomery, či už geografické, občianske, organizačné či administratívne, je prebujnené úradmi a administratívou. Vrátane tejto administratívy na najvyššej úrovni samosprávy takisto musíme urobiť redukčné opatrenia.
Slovensko svojím obyvateľstvom nevyrovnáva sa ani polovici aglomerácie Paríža alebo nemôžeme to porovnávať s mestami, ako je New York, a napriek tomu tu máme 19 rôznych úradov, či už na krajských, alebo na obvodných úrovniach štátnej správy. Okrem toho, samozrejme, nad nimi máme aj národnú úroveň tejto štátnej správy vo forme rezortov a rezortných úradov, inštitúcií a agentúr.
Slovensko sa musí stať, tak ako pred dvoma dňami pán profesor Číž tu povedal, síce momentálne je chápané ako najmenšia krajina alebo najmenšia republika stredoeurópskeho priestoru, musí sa stať najväčším veľkomestom tohto priestoru vrátane toho, že bude najefektívnejším veľkomestom a, dovolím si myslieť a veriť tomu, že aj najkrajším veľkomestom stredoeurópskeho priestoru. K tomu je potreba, ja by som nerád používal slovo reforma, lebo toto slovo je dostatočne devalvované, ale musíme dať, musíme začať s modernizáciou celkovej, celej verejnej správy, čo sa týka aj štátnej správy, čo sa týka aj samosprávy, a vrátane, ešte raz opakujem, najvyššej úrovni počínajúc, začínajúc od najvyššej úrovne.
Preto si nemyslíme, že 150 poslancov na toto veľkomesto je primeraný počet alebo patričný počet. Preto si dovolíme myslieť, že pre toto veľkomesto je počet 100 poslancov, je dostačujúce na to, aby bola zabezpečená aj politická polarizácia, aby boli dostatočne zabezpečené aj regionálne záujmy, aj politické záujmy z každého kúta či už republiky, alebo politickej palety.
Preto si dovoľujeme s vierou, alebo vychádzajúc z viery, že tento návrh prejde do druhého čítania, aj v mene nášho celého klubu s kolegom Laurenčíkom predniesť následne potom pozmeňujúci návrh, aby to číslo, ktoré momentálne je na úrovni 79 poslancov, sa zmenilo na 100. Oveľa ľahšie sa bude vychádzať z toho čísla aj pri tom, keď chceme zabezpečiť aj zastúpenie regiónov. Naschvál nehovorím o okresoch, ktoré odznelo ako v úvodnej reči pána predkladateľa, nakoľko si sám myslím a predpokladám, že väčšina si to myslí tiež, že momentálne vo verejnej správe Slovenskej republiky pojem okresu sa znížil čisto len na štatistickú jednotku. Také rozdiely, aké sú v okresoch, či už v rozmere, či už v obyvateľstve, či už v pozícii geografickej, nedajú sa dlhodobo udržiavať. Niektoré okresy vôbec nesledujú prirodzený regionalizmus v danom kraji alebo v danej oblasti, preto by som radšej hovoril do budúcnosti o hospodárskych regiónoch Slovenska.
Veľmi rád onedlho by som vám aj predstavil moju predstavu o hospodárskych regiónoch, ktorých je na Slovensku 22, a tieto regióny, ktoré sledujú prirodzené aglomerácie alebo prirodzenú súvzťažnosť jednotlivých obcí, by mali tvoriť základ toho, kto aký región, kto akú zemepisnú oblasť by mal zastupovať v tomto parlamente. Samozrejme, toto je len predstava, návrh či koncept toho, ak by sme chceli uvažovať aj o tom, že celé Slovensko by nemalo byť jedným veľkým volebným obvodom.
Návrh už aj z toho, že ten hlavný cieľ - zníženie počtu poslancov - je totožný s naším pôvodným návrhom, ja predpokladám, že aj v mene nášho klubu môžem povedať, že podporujeme, a veľmi rád niektoré zmeny, ktoré by sme navrhovali, uskutočníme v druhom čítaní.
Ďakujem za vašu pozornosť.

S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť.
Slovo má pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ďakujem za, myslím si, že konštruktívny prístup, a myslím si, že tak ako odznelo už niekoľkokrát, to číslo konkrétne, o ktorom hovoríš, nie je tá podstatná časť ohľadom tohto návrhu, takže myslím si, že sa budeme vedieť, ak sa náhodou stane to, že to spolu s kolegami posunieme do druhého čítania, že by bol v tomto nejaký rozpor. Ďakujem.

Pán poslanec Ďurkovský.

Ďakujem pekne. Keď preskočím vecnosť celej tejto diskusie alebo nevecnosť v niektorých prípadoch, dovoľte mi, pán kolega, reagovať možno na tie vaše slová.
Treba si uvedomiť jednu vec. Ak chceme znižovať počet poslancov, je to možno dobrý zámer na jednej strane, ale na druhej strane je toto finálne riešenie, ktorému musí predchádzať niečo úplne iné. A vy ste to spomínali vo svojom príhovore, treba si to uvedomiť, že sme malou krajinou. Ale začnime potom riešiť také veci, že táto malá krajina má osem samosprávnych krajov. Znížme ich na 3 + 1. Máme odvahu toto urobiť? Ja som presvedčený, že tento parlament to nedokáže urobiť. (Potlesk.)
A bolo by podľa môjho názoru efektívnejšie ako znižovanie počtu poslancov vstúpiť do týchto systémových opatrení, o ktorých hovorila pani poslankyňa Sabolová vo svojom príhovore, ktoré sú na úrovni štátu, samosprávy a podobne, a až následne ako finále povedať bodku: znižujeme trebárs - ak bude na to politická vôľa - aj počet poslancov.
Ďakujem pekne.

Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Somogyi.

Ďakujem. Ďakujem aj za podporné slová pána Viskupiča. A rád by som venoval trocha viacej času tomu, čo povedal pán poslanec Ďurkovský.
Samozrejme, v mojom vystúpení som sa nechcel venovať čisto len modernizácii verejnej správy na Slovensku a kvôli tomu vypadla tá druhá úroveň, čo je tá podnárodná, alebo či už to nazývame ako oblasťami alebo krajmi, samozrejme, nedá sa nič iné, len súhlasiť s vašimi slovami, že na takú malú krajinu alebo na také veľké veľkomesto, ako je Slovensko, osem krajov je neefektívnych. Ja nechcem povedať, že sú zbytočné, ale sú neefektívne, či už z hľadiska obyvateľstva, či už z hľadiska kompetencií, či už z hľadiska toho, a to je najdôležitejšie, že nemajú dostatok kompetencií na to, aby si riešili problematiku regiónov. Slovensko je centralizovaná krajina, starosta alebo primátor vždy chodí lobovať do rezortu a nie na vyššiu úroveň samosprávy preto, lebo samospráva nemá dostatok tých kompetencií.
Čiže ešte raz opakujem, poradie, samozrejme, môže byť ako základom dohody alebo diskusie, že tá modernizácia alebo tá redukcia, ako by mala začať, ale určite v tom súhlasíme aj s ostatnými kolegami, že to Slovensko má všetky predpoklady na to alebo Slovensko ako veľkomesto má všetky predpoklady na to, aby sa zefektívnila, aby sa odľahčila od prebujnenej štátnej administratívy, či už verejnej správy, alebo štátnej správy, a aby vystupovalo naďalej ako efektívne veľké a krásne veľkomesto v strede Európy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. To bol posledný prihlásený rečník. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Milé dámy, milí páni, táto rozprava vlastne mala také dve časti, jedna taká rozbehová včerajšia, dnešné pokračovanie. Včerajšia sa niesla v duchu vlastne takej prestrelky medzi Obyčajnými ľuďmi a stranou SaS viac-menej v tomto parlamente. Aj vzhľadom na to teda, že ostatné politické strany tu boli veľmi riedko zastúpené, dnešná diskusia už bola trošičku pestrejšia, viac-menej sa do nej zapojili všetky poslanecké kluby a strategicky okrem strany SMER, ale tam ani som nepredpokladal, že by ste sa nejako zapájali, lebo keďže vaše stanovisko k zníženiu počtu poslancov je záporné, nepodporujete túto otázku, pravdepodobne ste nechceli, aby sa ľudia to ešte aj takýmto spôsobom, vaším zapojením do rozpravy dozvedeli, že vlastne túto otázku odmietate. Ale okej, rešpektujem to.
Čiže ako zhrnutie, keď mi prináleží v tej záverečnej reči zhrnúť rozpravu, bola aj vecná, aj nevecná, boli tam aj nejaké osobné invektívy a osobné útoky, aj vzájomné, každopádne plus-mínus toto som očakával, hľadanie výhovoriek. Celá tá rozprava bola viac-menej o tomto, hľadanie si akejkoľvek výhovorky, prečo tento návrh zákona nepodporiť. Priznávam, som aj trošku teda prekvapený z reakcií niektorých mne blízkych ľudí v tomto, v tejto sále, ktorí sa postavili k tejto otázke tak, ako sa postavili, ale som každopádne rád, že sme túto tému otvorili, a sľubujem, že ju otvoríme aj do budúcna, lebo ľudia to od nás očakávajú. Chcú vidieť, aby sme si nadstavovali sami sebe zrkadlo, hovorím sami sebe, čiže nie ja vám, ale všetci sami sebe, aby sme si nadstavili zrkadlo, a chcú vidieť, ako sa postavíme aj k riešeniu takto háklivej veci, ako je zníženie počtu poslancov.
V tých reakciách som teda cítil v prvom rade teda to hľadanie výhovoriek a už podmienené buď tým nejakým takým strachom o to svoje vlastné miestečko v budúcej Národnej rade, strachom z toho, že ak sa počet poslancov zníži, už by sa tu niektorí z vás nevyskytli, a na základe toho hľadania si akýchkoľvek skuliniek, akýchkoľvek výhovoriek, len aby sme nejakým spôsobom ten zákon zmietli zo sveta.
Bohužiaľ, prvýkrát, ak si dobre pamätám, za jedenásť či desať mesiacov som sa stretol s tým, aby koaliční poslanci navrhovali nepokračovať v rokovaní o zákone, ktorý vychádza takisto od koaličných poslancov, aspoň si stále myslím, že koaliční poslanci sme.
Taktiež som sa prvýkrát stretol s tým, že materský klub dal v rozprave návrh na vrátenie na prepracovanie návrhu, ktorý predkladajú poslanci, ktorí sú súčasťou tohto klubu.
V celej rozprave vlastne z celej sály vyzneli, samozrejme, okrem nás štyroch, ktorí návrh predkladáme, podporné stanoviská, keď dobre registrujem, iba od dvoch poslancov a jednoznačne podporné to bolo od Kamila Krnáča z SaS a myslím teda, že tak ho môžem považovať taktiež za podporné, len s výhradou, od Szilárda Somogyiho. Bohužiaľ, v celej sále sa nenašiel žiadny ďalší poslanec, ktorý by tento náš návrh podporil.
Čiže nie som naivný, aby som si myslel, že tento náš návrh má šancu uspieť v hlasovaní a prejsť do druhého čítania. A vzhľadom na to, že aj koaliční naši bratia a sestry predkladajú, alebo brat, pán Poliačik zo strany SaS a sestra zo strany KDH predkladajú návrh na nepokračovanie, a teda Martin Poliačik návrh na vrátenie na prepracovanie, chceme vás ušetriť tejto traumy a týmto sťahujem návrh z rokovania Národnej rady. (Reakcie z pléna.) Samozrejme, s tým, že sa tohto návrhu nezbavíte a budeme ho predkladať opakovane na najbližšej možnej schôdzi.

Chce zaujať záverečné slovo spravodajca? Nech sa páči.