18. schôdza

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme ďalším bodom, a to je návrh poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992.
Návrh ústavného zákona je pod tlačou 368. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 360.
Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 368.)

Milé dámy, milí páni, budem sa snažiť byť stručnejší. Vzhľadom na to, že čiastočne sme túto tému už na tejto schôdzi preberali, nepovažujem za náležité, aby sme rozoberali do hĺbky otázku imunity, poslaneckej. Ľudia, bežní ľudia, ako ste si zvykli teraz odrazu hovoriť, keď sme si tak trošku sprivatizovali názov obyčajní ľudia, tak tí bežní ľudia hovoria, čiže obyčajní ľudia hovoria alebo myslia si, že imunita je vlastne len jedna. Imunita je niečo, čo je tá vymoženosť poslancov, ktorá ich chráni pred zákonom. Vlastne nevedia rozlíšiť, že tá imunita má vlastne dve také veľmi odlišné časti a ktorá si každá žije takým vlastným životom.
Jedna, priestupková imunita, ktorú sa snažíme zrušiť, na ktorú nám stačí nadpolovičná väčšina alebo jednoduchá väčšina v tejto sále, a zákon o zrušení vlastne ktorej sme podporili ako koaliční poslanci aj s podporou tuším dvoch nezávislých, tak sme podporili vlastne posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Čiže to bola imunita priestupková.
My napriek tomu, že by sme sa mohli tváriť pred voličmi, že už týmto si nejako ten svoj sľub splníme, považujeme za dôležité, aby sme takisto ako pri predošlej otázke, aj tu nadstavovali rokovacej sále alebo tomuto plénu zrkadlo, aby sme si sami sebe nadstavili zrkadlo a ukázali, komu v tejto sále ide o to, aby poslancom zostala tá druhá, podľa nás omnoho podstatnejšia imunita, a to je tá trestnoprávna.
Imunita poslancov a sudcov je historicky overený inštitút, ktorého zmyslom je garantovanie čo najväčšej miery slobody, politického zápasu na pôde parlamentu a istoty alebo ochrany sudcov pri výkone rozhodovacej činnosti. Toto je jediný legitímny cieľ, ktorý tento inštitút zaručuje. Nemôže však chrániť poslancov a sudcov pred trestným stíhaním vo veciach, ktoré s ich poslaneckou a sudcovskou činnosťou nesúvisia. A práve preto sa nazdávame, že poslancom ani sudcom trestnoprávna imunita neprináleží.
Nie je správne, aby sa človek, ktorý sa stane, síce na základe vôle ľudí, poslancom, aby bol v niektorých prípadoch aj doživotne chránený pred trestným stíhaním. Jasne, samozrejme, existujú argumenty alebo také výhovorky zo strany asi všetkých v tejto sále, ako myslím tak, že teda aj zo strany možno koalície, aj zo strany opozície, veď Národná rada má možnosť vydať poslanca na trestné stíhanie, Ústavný súd má možnosť vydať sudcu na trestné stíhanie. Ale to je iba možnosť. A sami dobre vieme, ako dopadol napríklad posledný prípad poslanca Kvorku. Myslím, že to bol člen strany SMER, ak sa dobre nemýlim, a to bolo posledné hlasovanie. Vyšetrovateľ vyšetril, prokurátor chcel obviniť a chcel, vlastne požiadal parlament o vydanie na trestné stíhanie a koaličná väčšina, ktorá sa skladala aj alebo ktorej súčasťou bola aj strana SMER, z ktorej pán Kvorka pochádzal, sa akože demokraticky, v podstate demokraticky rozhodla, že pána Kvorku nevydá na trestné stíhanie. Ako jasné, počkalo si ho to, lebo tuším zostal prvý pod čiarou, sa mi zdá, alebo druhý, ušlo mu to o chlp a asi to bol najnešťastnejší človek, že SMER sa nedostal do vlády, lebo vtedy by tu sedel a naďalej by tu bol poslancom. Čiže okej. Dnes tento človek je trestne stíhaný.
Ale sú to mnohí, ktorí sú tu 20 rokov a možno ďalších 20 rokov budú, a títo ľudia trestne stíhaní alebo takúto smolu by nemali, lebo títo ľudia sa nevyskytnú na 63. mieste kandidátky, ale vyskytujú sa napríklad na 1. mieste kandidátky. A rozhodujú sami o tom, ako tá kandidátka bude vyzerať, a v tomto prípade si myslím, že nie je fér, aby vlastne nebola zákonná možnosť alebo vlastne cesta, ako týchto ľudí vydať na trestné stíhanie, ak títo ľudia budú mať to šťastie, že budú akurát súčasťou vládnej koalície a plénum ich na trestné stíhanie nevydá.
Taktiež si myslím, že nie je fér, aby tu niekto argumentoval tým, veď my potrebujeme vidieť, ako prokurátor pracoval, ako pri tom vyšetrovaní postupoval, ako vyargumentuje tú svoju žiadosť na vydanie na trestné stíhanie, lebo si myslím, že toto je zbytočné miešanie sa zákonodarného zboru do činnosti prokuratúry. A ak včera sme tu zažili debatu práve o tej prokuratúre, tak myslím si, že práve vám v opozícii išlo o to, aby sa výkonná moc nestarala do prokuratúry. A v tomto prípade zase si myslím, že ani tá zákonodarná moc by sa nemal starať do toho, ako prokurátor pri svojom postupe postupoval.
Preto predkladáme tento návrh zmeny ústavy. Priznávam, je identický s tým, ktorý sme pred polrokom aj niečo neschválili. A očakávam, že - a ho vtedy podporila aspoň koaličná alebo koaliční poslanci, že ho podporia aj tentokrát. Pevne verím, že to nebude v tejto veci o hľadaní akýchkoľvek výhovoriek, prečo to nepodporiť.
Bolo by veľmi zvláštne, ak by identický návrh ste pred šiestimi mesiacmi podporili, a dnes iba preto, lebo ho predkladá Matovič, nepodporili. Vtedy by naozaj si mohli dávať vaši voliči asi dávať otázku prečo.
Samozrejme, snívam o tom, aby ho podporila, aby tento návrh podporila aj strana SMER alebo SNS. Na druhej strane som asi realista v tejto veci, hoci bol by som veľmi rád, ak by sme možno skúsili nájsť nejakú spoločnú cestu. Keď by ste nesúhlasili s touto presne podobou, tak možno dať nejaké výnimky, nejako naformulovať, ale a priori dávať trestnoprávnu imunitu poslancom a nechať rozhodovať plénum o vydaní alebo nevydaní na trestné stíhanie, si myslím, že je historický prežitok, ktorého by sme sa mali zbaviť.

Ďakujem.
Tak teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Martinovi Poliačikovi.

Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, prítomní hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa poukazuje na súlad navrhovaného ústavného zákona s požiadavkami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou. Uvádza tiež, že návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava v znení neskorších predpisov, je zhodný s návrhom predkladaným vládou Slovenskej republiky na začiatku volebného obdobia. Vláda predložila spolu s návrhom ústavného zákona aj návrh novely zákona č. 301/2005 a návrh novely č. 372/1990. To sú zákony, to je Trestný poriadok a zákon o priestupkoch.
Podľa súčasného znenia v čl. 78 ods. 3 ústavy je možné poslanca trestne alebo disciplinárne stíhať alebo vziať do väzby len v prípade, ak Národná rada vysloví súhlas s trestným stíhaním. Ak takýto súhlas odoprie, potom je trestné stíhanie počas trvania mandátu vylúčené. Na uvedenú právnu úpravu v súčasnosti nadväzuje ustanovenie § 8 ods. 2 Trestného poriadku, na základe ktorého sú poslanci osobami vyňatými z pôsobnosti orgánov činných trestných konaní a súdu a na ktorých trestné stíhanie je potrebný súhlas Národnej rady.
Ak by teda nedošlo k zrušeniu ustanovenia § 8 ods. 2 Trestného poriadku, trestné stíhanie voči poslancovi by nebolo možné podľa Trestného zákona začať, alebo ak by bolo začaté, nebolo by možné v ňom pokračovať a bolo by nutné ho zastaviť, ak by Národná rada nedala súhlas na trestné stíhanie. V dôsledku toho by vznikla situácia, ktorú síce predpokladá aj ústava, teda došlo by k rozporu medzi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec Švantner, netelefonujte v rokovacej sále.

... došlo by k rozporu medzi ústavou a zákon. Problémom však je, že orgány činné v trestnom konaní a súd sa nemôžu samy rozhodnúť, že nebudú ustanovenie Trestného poriadku aplikovať v konkrétnom prípade, pretože nemajú takúto právomoc podľa žiadneho právneho predpisu vzhľadom na skutočnosť, že orgány verejnej moci môžu konať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Jedinou možnosťou je konštatovať fakt, že uvedené ustanovenia Trestného poriadku by mohli byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a následne iniciovať kroky smerujúce k preskúmaniu ústavnosti týchto ustanovení Trestného poriadku, t. j. zabezpečiť preskúmanie ústavnosti týchto ustanovení Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý jediný by mal v tom prípade právomoc vyhlásiť ustanovenie zákona za protiústavné a pozastaviť jeho účinnosť, a to napríklad podaním návrhu na preskúmanie ústavnosti príslušných ustanovení Trestného poriadku generálnym prokurátorom.
Z uvedeného vyplýva, že zmenou len ústavy bez zmeny príslušných ustanovení Trestného zákona by sa nezabezpečila účinná vykonateľnosť zrušenia imunity poslancom Národnej rady, len by vznikol stav, v ktorom by v prípade, že by došlo v medziobdobí od prijatia navrhovaného zákona do prijatia príslušnej zmeny Trestného poriadku k aplikácii týchto ustanovení, muselo by byť iniciované konanie na Ústavnom súde pre protiústavnosť ustanovení Trestného poriadku. Podobné dôsledky by vznikli v prípade neprijatia podobných zmien vo vzťahu k zákonu o priestupkoch a rovnako, pokiaľ ide o sudcov, ktorých úplné zrušenie imunity je rovnako súčasťou predkladaného ústavného návrhu.
Preto v podstate iba konštatujem vzťahom k predkladateľom, že by bolo dobré v nasledujúcom procese legislatívnom predložiť možno aj balíček zmien pre Trestný zákonník a zákon o priestupkoch.
Avšak vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa pre tento prípad ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní, keďže ten ďalší balík opatrení môže ísť ako samostatná legislatívna aktivita.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Podľa § 28 rokovacieho poriadku do rozpravy sa hlási predseda Národnej rady pán Sulík. Pýtam sa, kto sa hlási ešte? Traja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Nebudem rozprávať dlho. Chcem sa Igorovi Matovičovi poďakovať, že po uplynutí šesťmesačnej lehoty s týmto návrhom do parlamentu došiel. Ako vravel, návrh je totožný s tým, ktorý tu už bol, poťažne keby tam trebalo drobnosti dopracovať, to by nebol, nebude problém v druhom čítaní, čiže je to veľký rozdiel k tomu predošlému návrhu, kde tiež oceňujem, že ho Igor Matovič stiahol a predpokladám, dopracuje.
Samozrejme, niet akýchkoľvek pochýb, že klub SaS a, predpokladáme, že aj ostatné kluby koalície podporia zrušenie trestnoprávnej imunity. Máme to v programovom vyhlásení vlády, SaS to má v programe. Igor tiež už o tom hovoril, čiže myslím si, že tu existuje široká zhoda a dáme možnosť kolegom zo SMER-u sa opäť raz vyfarbiť a priznať to, že v podstate im vôbec nejde o to, aby tá trestnoprávna imunita bola zrušená.
Čiže bez toho, aby som to tu naťahoval, tá predošlá diskusia, myslím si, že sme si dosť veľa porozprávali. Tu hovorím za poslanecký klub SaS, určite áno a dúfam, že aj hovorím za ostatné koaličné kluby.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Dostál. Pripraví sa pán poslanec Viskupič.