18. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, pretože vidím rozdiel medzi ním a tým predchádzajúcim. A ak som ten predchádzajúci návrh na zníženie počtu poslancov kritizoval a otvorene som povedal, že ho nepodporím, alebo by som ho nepodporil, ak by sa o ňom hlasovalo, tak v tomto prípade chcem predloženému návrhu aj predkladateľom vyjadriť svoju jednoznačnú podporu.
Myslím si, že zásahy do ústavného systému alebo do systému inštitúcií tvoriacich ústavný systém by mali byť robené iba v prípade, že existujú na to veľmi vážne dôvody. Nevidel som tie dôvody alebo nestotožňujem sa s tými dôvodmi, ktoré uvádzajú predkladatelia vo vzťahu k zníženiu počtu poslancov. Nemyslím si, že by sa zásahy do ústavného systému mali robiť tak, že zvážime a dospejeme k názoru, že takto by to povedzme mohlo byť lepšie, tak to vyskúšajme. Vo vzťahu k ústave by sme mali pristupovať trochu konzervatívnejšie, opatrnejšie a viac zvažovať, čo a kedy meniť a či vôbec niečo meniť.
Keď ostanem pri systéme parlamentu alebo pri počte poslancov, alebo pri volebnom systéme, tak poviem dva príklady, kedy by som videl dôvod zaoberať sa tým, či meniť, alebo nemeniť niečo, keby sme mali tu opakovane situáciu ako v Českej republike, že výsledky volieb spôsobia pád, spôsobia, že 75 na 75, nemožno zostaviť vládu alebo možno zostaviť vládu iba s veľkými obtiažami, to by bol pre mňa vážny dôvod, aby som sa zaoberal tým, že či nezmeniť párny počet poslancov na nepárny.
Keby povedzme pomerný volebný systém, ktorý máme, opakovane produkoval strašne roztrieštené zloženie parlamentu, kde by nebolo možné zostaviť stabilnú vládu, kde by sa vlády rozpadávali v priebehu volebného obdobia, kedy by sme mali predčasné voľby za predčasnými voľbami, tak to by bol pre mňa dôvod povedzme, pre ktorý by sa bolo dobré zaoberať zmenou volebného systému a zvážiť, či povedzme väčšinový systém by nemohol priniesť väčšiu stabilitu.
Keďže ani jedno, ani druhé nie je na Slovensku realitou, tak nevidím dôvod ani povedzme sa zaoberať tou otázkou, že nepárny počet je lepší ako párny, lebo vylučuje možnosť patu, a rovnako ani pokiaľ ide povedzme o ten volebný systém.
Ale teda naspäť, naspäť k tej téme, tak ako nevidím vážny dôvod meniť počet poslancov, tak vidím vážny dôvod zrušiť poslaneckú imunitu, resp. obmedziť ju iba na výroky a hlasovanie v parlamente. Ten dôvod vidím dlhodobo. Myslím, že značná časť politického spektra to vníma ako dôležitú otázku, a preto sa aj táto otázka opakovane nastoľuje.
Imunita by mala chrániť slobodný výkon poslaneckého mandátu. Mala by chrániť poslancov ako predstaviteľov zákonodarnej moci pred výkonnou mocou, ale nepamätám si, naozaj si nepamätám za posledné roky situáciu, kedy by imunita, takto poňatá imunita mala význam a plnila ten pôvodný účel, kedy by orgány činné v trestnom konaní chceli nejakým vykonštruovaným spôsobom zasiahnuť voči poslancom a imunita by ich ochránila pred nejakým pokusom zneužívať výkonnú moc.
Zato aj za posledné roky sme tu mali viacej úplne opačných prípadov, keď boli dôvody, pomerne jasné dôvody na to, aby bolo začaté trestné stíhanie a to trestné stíhanie nemohlo byť začaté z dôvodu, že poslancov chránila imunita, že parlament sa hral na sudcov alebo na orgány činné v trestnom konaní a posudzoval, či sú, alebo nie sú dané dôvody začať trestné stíhanie.
Myslím si, že to nie je úloha parlamentu, naša úloha je iná, a preto ja budem hlasovať za tento návrh, aj keď si uvedomujem, že je to ústavný zákon a bez podpory opozície neprejde a opozícia dala v tejto otázke najavo svoj názor, ale aj ak tento návrh neprejde, má zmysel o ňom hovoriť a má zmysel snažiť sa urobiť všetko, čo je možné aj bez ústavnej väčšiny na to, aby imunita bola v maximálnej možnej miere obmedzená, čo teda znamená minimálne zrušiť obyčajným zákonom priestupkovú imunitu, čo verím, že sa podarí dotiahnuť do konca. A ak príde situácia, že orgány činné v trestnom konaní požiadajú o zbavenie imunity poslanca, tak potom budeme mať tiež praktickú možnosť ukázať, ako to myslíme so zrušením imunity, či my budeme posudzovať, či ten-ktorý poslanec to naozaj spáchal, alebo nespáchal, alebo sa k tomu postavíme principiálne a bez ohľadu na to, či to bude poslanec koaličný, opozičný, budeme hlasovať za zbavenie imunity. Ja verím, že aj v tomto prípade sa parlament zachová principiálne.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásila jedna poslankyňa. Uzatváram možnosť.
Nech sa páči, máte slovo.

Ondrej, som veľmi rada, že si zdôraznil, že naozaj má zmysel o tomto hovoriť, o tej trestnoprávnej imunite, aj keď vopred vieme, že je to odsúdené na zánik preto, že tie hlasy opozície mať nebudeme. Ale ďakujeme za podporu.

Ďalší rečník v poradí pán poslanec Viskupič.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda parlamentu, ja sa vám z tohto miesta aj chcem poďakovať za ten prínos do rozpravy a zhrnutie vlastne toho, že tento návrh v tomto pléne nie je nový, tým, ako aj predkladateľ povedal, je to kópia toho, čo sme tu už mali, preto aj čokoľvek, čo by súviselo priamo so znením, je zbytočné o tom rozprávať.
Myslím si, že máme ako poslanci slovenského parlamentu, kdekoľvek sa pohneme, a ja ako nový poslanec to cítim, jednu výraznú nálepku a ktokoľvek sa púšťa do rozhovoru, možno je to práve tým, že sme noví, s nami, tak v prvých troch až piatich vetách vždycky zaznie: "To je ten, ktorý má imunitu."
Myslím si, že tak ako predrečník pán poslanec Dostál hovoril, že je zbytočné sa baviť o tom, či toto privilégium máme mať, alebo nie, pretože neexistujú príklady, kedy by bol inštitút imunity zneužitý voči poslancovi, ale existuje množstvo príkladov, kedy práve poslanec zneužíval inštitút imunity, ktorá ho chránila - a v tomto prípade, ako my predkladáme - aj proti trestnoprávnym účinkom.
Myslím si teda, že z tohoto miesta chcem byť veľmi stručný a iba poprosiť celé politické spektrum, aby hlasovali za, pretože sme tu mali aj nedávno návštevu na balkóne, ktorí nám tu rozhádzali lístočky s tým, že jedna vec, ktorá im najviac vadí, je práve otázka toho, že používame, požívame neoprávnené privilégium, ktoré nám historicky, ktoré vplávalo z nejakých historických príčin, ale nepatrí nám. A myslím si, že tak ako som diskutoval s poslancami jednak v klube a jednak my ako predkladatelia máme výrazný problém stále toto privilégium na sebe mať a bolo by vhodné a chlapské a možno ženské taktiež, aby sme sa postavili k tejto otázke tvárou v tvár a hlasovaním si imunitu odňali.
Úplne na záver poviem, že som sa stretol s jednou takou nepochopiteľnou vecou - a teraz to teda oznamujem, že o chvíľu končia, tak ako mi hovoril, teda ma žiadal jeden kolega poslanecký, že mám mu dať vedieť, kedy skončia tieto naše populizmy, tak mu dávam teraz vedieť z tohoto miesta, že nie sú to populizmy, ale o tejto otázke, myslím si, že v koalícii je zhoda a o chvíľku skončia.
A preto úplne na záver vyzývam hlavne rozširujúce sa momentálne rady opozície, zahlasujte za zrušenie imunity.
Ďakujem.

Ďalší rečník a posledný v poradí - pani poslankyňa Jurinová.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcela vypovedať istý príbeh, ale myslím si, že je to zbytočné vzhľadom na to, ako prebiehala aj rozprava k prvému zákonu.
Takže začnem tým, že vlastne mnohí si dávate otázku, že prečo prichádzame s takýmito témami, ktoré už tu boli otvorené a neboli alebo nebola na nich nejaká urobená dohoda.
Robíme to takisto v čase, keď jedna novela na zrušenie priestupkovej imunity tu je. Som rada, že už ju na rokovaní máme, ale na druhej strane mám zato, že je nutné ísť predsa len tvrdšou cestou. Snažiť sa zrušiť aj trestnoprávnu imunitu. Je nutné to predkladať stále a stále dookola, aj keď sa to bude zdať mnohým divné, ale naozaj musíme asi čakať na ten zázrak, kedy si nejak vstúpime do svojho svedomia a pripustíme, že ako my poslanci, ktorých nás tu zvolili ľudia, si to právo uzurpujeme, a myslím si, že dosť nekorektne voči ostatným ľuďom, ktorí nám naozaj dali tú moc byť tu.

Pokračujete, či? Dobre, dobre.

Áno.
Zato, zato... Ťažko sa to, áno, číta, keďže som to chcela skrátiť a nedarí sa mi to. (Povedané so smiechom.)
Nie je prípustné, aby sme si my poslanci naozaj toto právo uzurpovali, aby sme navonok verejnosti stále vysielali signály nadradenosti voči svojim voličom. Za čo sa vlastne chceme schovávať? Za to, že to právo sme dostali, že je nedotknuteľné, lebo, lebo to takto funguje dvadsať rokov?
Často počuť z radov verejnosti na adresu poslancov nie príliš lichotivé ani príjemné označenia. Myslím si, že my, ktorí sme tu noví, sme sa na tom zatiaľ nemali ani šancu podieľať. Nevadí vám to asi. Mne to teda dosť vadí. Možno, že by bolo potrebné porozmýšľať, koho záujmy vlastne zastupujeme. Niekedy nadobúdam pocit, že ide naozaj o vlastné záujmy. Ale naozaj ide o ľudí, ktorí nás tu volili, ktorí nám dali dôveru. Volili nás preto, pretože nás považovali za dostatočne zodpovedných a očakávajú, že túto zodpovednosť prenesieme i do všetkého našeho konania.
Záujem ľudí o túto tému je evidentný. Myslím si, že i v referende to dali najavo. A milión ľudí naozaj nie je malé číslo na to, aby sme sa venovali tejto téme stále. My sme tí, ktorí máme ísť príkladom dodržiavaním zákonov našej republiky. Nemali by sme zneužívať systém, ktorý to umožňuje, naopak, mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa zneužívanie moci skončilo. Mnohí z vás vystúpili, hlavne z opozičných radov, že v podstate ide vám o to, že sa bojíte, že príde zo strany moci šikanovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím kolegu Sidora, ktorý sa usilovne skrýva pod lavicou, keby netelefonoval. Ďakujem pekne. (Smiech v sále a potlesk.)
Nech sa páči, pokračujte.