8. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.

Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, pán podpredseda vlády, že ja pána doc. Pavláska poznám, a preto sa aj čudujem, že je v tejto funkcii a nie v takej funkcii, ktorá mu profesijne zodpovedá. Sú funkcie politické a funkcie odborné a manažérske. Tým predsedom dopravnej komisie v rámci VÚC bol za politickú činnosť, pretože cez voľby sa dostal za pána poslanca, potom ako poslanec, čiže ako nominant KDH, pracoval chvíľu v dopravnej komisii. Ale, ak si zoberiete jeho publikačnú činnosť, ktorú tu mám celú, tak to je všetko elektrotechnika, mechatronika, virtuálna informatika, ani raz, ani jedna činnosť jeho sa netýka cestného staviteľstva, diaľničného staviteľstva a všetko, čo s tým súvisí. To je po prvé.
Po druhé, ak, ak zamietneme tú požiadavku, že vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie v rámci študijných programov nie je podmienkou na odbornosť, tak čo s tými absolventmi, ktorých dneska máme. Nám končí na dopravnom staviteľstve ročne viac ako sto absolventov. Čiže za tie roky, nech ich je 2 000, ale šéfuje im elektrotechnik. Tak ako, keď sa pýtajú na prednáškach, ako im zdôvodníme, že tu alebo kde sa oni zamestnajú potom, tí naši absolventi. Takýto riaditeľ je šéfom aj Národného komitentu IPC, čo je Svetová cestná asociácia, tvrdo profesijná štandardná organizácia, kde sa musí odborne vystupovať. Nemá ani páru, ani páru na základe svojej publikačnej činnosti o tom, čo sa v cestnom staviteľstve doma a vo svete deje. Čiže, je to politická, je to politická nominácia.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, je tu priestor na doplnenie informácií pre pána poslanca.

Ja som presvedčený, že docent Pavlásek ako jeden z vrcholných predstaviteľov dopravnej univerzity alebo predtým Vysokej školy dopravy obstojí v diskusiách nielen o doprave, ale i modernizácii a jej súčastiach, pretože to nie je len o betóne alebo asfalte, ale mnohých ďalších záležitostiach. Odborné predpoklady a etické spĺňa a jeho hodnotenie prinesie konkrétny čas a výsledky roboty.
Ja Vás ubezpečujem, že tak ako Vám, aj mne na tom veľmi záleží. Každý týždeň v podstate vnímam témy, ktoré dnes Slovenská správa ciest musí riešiť a rieši ich. Od boja s korupciou, cez opatrenia na cestách, odstraňovanie dôsledkov povodní alebo budovanie obchvatov, resp. zmeny v parametroch tak, aby sa aj slovenské cesty prvej triedy zlepšovali. Našim zámerom je v horizonte budúcich rokov pripraviť aj zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest, keďže mnohé činnosti sa za posledné roky v týchto dvoch podnikoch pomenili a je logické, že by mali byť bližšie k sebe, resp. v programovom vyhlásení vlády sme zadefinovali zámer spojiť ich. To je aj jeho úlohou a zároveň úlohou manažmentu Národnej diaľničnej spoločnosti kvalitne pripraviť a následne zrealizovať. Výsledky budeme hodnotiť, ale predpoklady na dobré, spoľahlivé výsledky docent Pavlásek má. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som odpovedal na Vašu otázku. Projekt znižovania administratívneho zaťaženia podnikania sa začal realizovať na základe Akčného programu znižovania administratívnej záťaže podnikania v Slovenskej republike v rokoch 2007 až 2012. Ten schválila vláda pod predsedníctvom Roberta Fica svojím uznesením č. 833/2007. V tomto materiáli k tomuto uzneseniu boli stanovené tri základné ciele.
Po prvé, pripraviť nástroje a definovať podmienky pre meranie administratívneho zaťaženia v Slovenskej republike. Po druhé, kvantifikovať administratívne zaťaženie v Slovenskej republike a po tretie vypracovať opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia a hlavne zabezpečiť ich implementáciu tak, aby bol splnený záväzok Slovenskej republiky voči Európskej komisii, zníženie administratívneho zaťaženia do roku 2012 o 25 %. V súvislosti so stanovenými cieľmi vláda Slovenskej republiky schválila v rozpočtovej kapitole ministerstva hospodárstva finančné prostriedky vo výške 3 mil. EUR. V rokoch 2009 a v priebehu roka 2010, kým som prevzal vedenie rezortu hospodárstva sa uskutočnili prvé dve etapy merania. V rámci nich bolo posudzovaných spolu 48 zákonov Slovenskej republiky. Analytické kapacity boli zabezpečované externými zdrojmi a už v tom období vládou schválené finančné prostriedky boli plne vyčerpané. Tento dokument však neobsahuje výstupy, ktoré by pre našu vládu boli dostatočné pre splnenie úloh z uznesenia vlády č. 833. Napr. veľká časť administratívneho zaťaženia podnikania, nevyplýva len zo zákonov samotných, ale aj z podzákonných noriem, vyhlášok a regulácií. Ako typický príklad môžem uviesť zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ku ktorému bolo schválených ďalších 10 podzákonných noriem zavádzajúcich podstatne viac regulácií ako samotný zákon. Týmito sa však predchádzajúce vedenie rezortu nezaoberalo.
Zdôrazňujem pri tom, že cieľom projektu malo byť nielen zmapovať hlavné zákony, ale aj podzákonné normy, ako sú vyhlášky a nariadenia vlády, ktoré sú hlavným zdrojom regulácií a administratívneho zaťaženia. Ako nové vedenie ministerstva sme začali podnikať kroky, ktoré by nám teda umožnili naozaj objektívne a úplne zmapovať administratívne zaťaženie podnikania na Slovensku. To sa podľa odhadov Európskej komisie z minulosti pohybuje niekde na úrovni 3 až 4 % hrubého domáceho produktu.
Ministerstvo hospodárstva tak dnes, aj v súlade s novým programovým vyhlásením vlády finalizuje merania a v súčasnosti k hlavným 12 zákonom, ktoré zavádzajú najviac regulácií, zmapovalo aj podzákonné normy. Skúsenosti zo zahraničia, z krajín, kde majú s odstraňovaním byrokracie najväčšie úspechy, pritom hovoria, že až 80 % všetkej záťaže má zdroj v 20 najdôležitejších zákonoch a podzákonných normách.
Po dokončení úplného a objektívneho merania administratívnej záťaže bude ďalším krokom príprava opatrení a legislatívnych návrhov. Našim ambicióznym cieľom, ktorý je premietnutý aj v programovom vyhlásení vlády, je administratívnu záťaž znížiť o viac než požaduje Brusel, čiže do konca volebného obdobia o viac než 25 %. Výsledky meraní sú už dnes priebežne aplikované do pripravovaných novelizácií zákonov, napr. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákonníka práce a ďalších zákonov. Spolupracujeme pri tom aj s ďalšími rezortami, napríklad na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, fungujú pracovné skupiny, ktoré sa zaoberajú práve návrhmi zmien v spomínaných pracovnoprávnych predpisoch, a to aj za účasti expertov ministerstva hospodárstva.
Ako ďalší krok do konca roka plánujem sfunkčniť Radu pre podnikateľské prostredie, poradný orgán ministerstva, ktorý v posledných rokoch takmer nezasadal a nebol využívaný. Pravidelne komunikujeme so zástupcami odborov i zamestnávateľov, zbierame inšpirácie a podnety zo všetkých strán. Jedine komplexný prístup nám môže pomôcť naplniť náš ambiciózny cieľ a programové vyhlásenie.
Vážený pán poslanec, dúfam, že vás moja odpoveď uspokojila. Chcem Vás ubezpečiť, že hlavnej priorite môjho ministerstva, ktorú som deklaroval pri svojom nástupe do funkcie, skvalitňovanie podnikateľského prostredia venujem a venujeme náležitú pozornosť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne aj pánovi ministrovi za odpoveď. Ozaj je veľmi pozitívne zistiť, že kladie, kladiete pán minister dôraz na tento projekt, pretože to považujem za tiež kľúčové pre zlepšenie podnikateľského prostredia, aby sme mali menej a menej zbytočnej administratívy.
Tiež som rád, že ste spomenuli, že tie ciele sú ešte ambicióznejšie, znížiť viac než o požadovanú 25 % úroveň. Nemám ani nejakú doplňujúcu otázku, skôr len taký apel, ktorý ste aj vy čiastočne zdôraznili, aby sa v ďalšom postupe robili aktivity spolu s tými, ktorých sa to týka, a to sú podnikatelia, lebo mal som pocit, že v minulých rokoch boli ako keby trošku vyčlenení z celkového procesu a neboli priamo zatiahnutí do toho procesu a ten proces sa robil viac administratívne, než v skutočnom reálnom svete. Takže len takú malú poznámku, ale verím, že sa to podarí a želám pri naplnení týchto cieľov veľa šťastia. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Stratégia Európa 2020 potvrdila v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Európskej únie dosiahnutie 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie na svojej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom záväzných národných cieľov pre jednotlivé členské krajiny. V záujme dosiahnutia týchto cieľov je každý členský štát povinný dodržiavať orientačnú trajektóriu vedúcu k dosiahnutiu záväzných národných cieľov. Preto v zmysle požiadavky smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Tento bol 6. októbra tohto roka schválený vládou Slovenskej republiky.
V Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovili aj čiastkové ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tepla a chladu v roku 2020. Zároveň sa zohľadnili vplyvy iných opatrení a politík súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu. V akčnom pláne sú navrhnuté primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie stanovených cieľov. Dôležitou súčasťou tohto dokumentu sú opatrenia zamerané na rozvoj existujúcich zdrojov biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne použitie. Tieto opatrenia boli spracované v úzkej súčinnosti s rezortom pôdohospodárstva. Preto predstavujú aj významné synergické efekty pre samotný agrosektor v rámci využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Slovenská republika má povinnosť zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala, že podporí využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie s ohľadom na predpokladané obdobie životnosti daného zariadenia a dlhodobú návratnosť investícií. Pri projekcii využívania obnoviteľných zdrojov energie bude zohľadnený princíp minimalizácie nákladov pri integrovanom prístupe s cieľom využívania obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov. Prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým, s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie. Tieto ciele a priority plne zohľadňuje aj vládou schválený Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa projekcie v národnom akčnom pláne Slovenská republika svoj záväzný cieľ naplní. Navyše oproti množstvu uvedeného v orientačnej trajektórii môže časť energie z obnoviteľných zdrojov preniesť do iných členských štátov, z čoho Slovenská republika môže v budúcnosti aj profitovať. Prioritou v rámci obnoviteľných zdrojov je biomasa, ktorej využívanie dokáže cenovo v mnohých prípadoch konkurovať fosílnym palivám. Zvyšovanie jej využívania, energetické úspory, ako aj využitie geotermálnej a slnečnej energie vo výrobe tepla povedie k zníženiu spotreby zemného plynu pri vykurovaní.
Ale, ak hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny, musíme upozorniť aj na určité riziká, ktoré vyplývajú z povahy energetických zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje značnou fluktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Rizikom je aj významné zvýšenie koncových cien elektriny, nakoľko podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike je založená na výkupnej cene elektriny, ktorú výrobcovia dostávajú za vyrobenú elektrinu. Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena komodity, sa významne premieta do koncovej ceny elektriny. Z pohľadu podpory obnoviteľných zdrojov energie prioritou je aj budovanie vodných elektrární a vyššie využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu, čo môže byť jedno z preventívnych opatrení pred povodňami. Preto je zámerom ministerstva hospodárstva aj podpora malých vodných elektrární a zosúladiť to s plánmi na protipovodňovú ochranu obyvateľstva.
Slovenská republika sa chce sústrediť aj na podporu využívania zušľachteného druhu bioplynu a biometánu. Legislatívne už boli vytvorené určité podmienky pre túto podporu. Príkladom je umožniť prednostný prístup biometánu do plynárenskej distribučnej siete a jeho distribúciu, ako aj poskytnúť podporu výrobcovi elektriny z biometánu. V oblasti biopalív sa očakáva významný nárast biopalív druhej generácie, a to okolo roku 2020, čo s postupným uvádzaním elektromobilov na trh po roku 2015 značne prispeje k splneniu 10-percentného cieľa obnoviteľných zdrojov energie v doprave.
Je potrebné pripomenúť, že rast cien fosílnych neobnoviteľných palív, ktorého odrazom bola najvyššie dosiahnutá cena ropy v polovici roka 2008, posunul biomasu ako energetickú alternatívu do centra ekonomickej a politickej pozornosti, pričom v sektore tepla bol v posledných rokoch zaznamenaný značný nárast jej využívania. Uvedené dáva predpoklad, že aj v najbližších rokoch bude biomasa najviac využívaný obnoviteľný zdroj energie. Preto je reálne očakávanie, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa v sektore výroby tepla zdvojnásobí, a tak prispeje významnou mierou k dosiahnutiu 14 % cieľa Slovenskej republiky v roku 2020.
Vážený pán poslanec, na záver by som ešte chcel uviesť, že mojím cieľom je ustanoviť pravidlá, ktoré v rozumnej miere môžu a pomôžu postupne naplniť záväzok Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a to bez výrazných vplyvov ako na ceny pre koncového odberateľa, tak aj na stabilitu elektrizačnej sústavy. Zároveň budú zohľadňovať vhodnú štruktúru obnoviteľných zdrojov na Slovensku z hľadiska prírodných, národohospodárskych a energetických potrieb.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, niekoľko faktov k tejto otázke.
Prvé meno, ktoré padlo v otázke, JUDr. Ing. Ondruš, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce v Košiciach vykonal skúšku inšpektora práce ešte v roku 2004. Od tohto obdobia až po súčasnosť pracoval na rôznych funkciách ako hlavný inšpektor práce, ako vedúci právneho oddelenia, vedúci oddelenia pracovnoprávnych vzťahov. Počas celého tohto obdobia vykonával inšpekciu práce aj aktívnou priamou účasťou na výkone, a to v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontroly nelegálneho zamestnávania a kontroly pracovnoprávnych vzťahov, čo samozrejme, vieme vydokladovať.
Ďalší, a to pán Ing. Hartel, hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Žilina, skúšku inšpektora práce absolvoval v roku 2001 a až do súčasnosti vykonával funkciu inšpektora práce.
Banská Bystrica, tam bol za hlavného inšpektora práce vymenovaný ku dňu 24. septembra 2010 Ing. Ivan Hudák. Ing. Košč je stále zamestnancom Krajského inšpektorátu práce v Banskej Bystrici ako inšpektor práce.
Všetci dotknutí hlavní inšpektori práce spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, a to v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný inšpektor práce, ktorého na návrh generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hlavným inšpektorom práce môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej 5 rokov s tým, že hlavný inšpektor práce zodpovedá za činnosť inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi.
V zmysle vyššie uvedeného zákona inšpektor práce je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v inšpektoráte práce, ak po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná príprava štátneho zamestnanca, ktorý sa uchádza o vymenovanie za inšpektora práce trvá jeden rok, obsah odbornej prípravy určuje Národný inšpektorát práce.
Na záver chcem pripomenúť, že zákon o inšpekcii práce aj priamo ukladá ako sa zamestnanec inšpektorátu práce stáva inšpektorom práce a kedy ním prestáva byť, a to iba odvolaním generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce podľa § 10 ods. 1 a 2.
Ďakujem za pozornosť, toľko moja odpoveď.

Áno, pán predsedajúci. Pán minister, chcem sa vás teda spýtať, keďže ste povedali, že 24. septembra ste vymenovali pána Ing. Hudáka za hlavného inšpektora práce v Banskej Bystrici, ako budete riešiť situáciu v súvislosti teda s jeho menovaním za hlavného inšpektora práce, keďže pánovi Ing. Hudákovi začala k 1. septembru plynúť výpovedná lehota, pretože dostal po opakovanom hrubom porušení pracovnej disciplíny výpoveď.