2. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, pani kolegyne, vážení poslanci, ako prvé krátko sa chcem vyjadriť k oblasti, ktorej som sa venoval posledné dva roky, k ochrane a tvorbe životného prostredia. Nakoľko poslancov vládnej strany máte dosť, pochvaly dobrej časti environmentálneho programu prenechávam na vás.
Čo chcem uvítať ale, to je vaša snaha a šanca urobiť zásadnú zmenu a poriadok v odpadovom hospodárstve prijatím dobrého zákona. Vládna kríza a predčasné voľby mi neumožnili už predložiť pripravený zákon do vlády, a preto verím, že tento parlament čo najskôr príjme tento nový dokument.
Prečo je to dôležité? Lebo odpadové hospodárstvo je podobné ako zdravotníctvo alebo sociálna oblasť. Je stále odkázané na reguláciu, lebo nemá odpad svoj fungujúci trh, nie je po ňom ani dopyt. Finančné toky sa nesprávajú trhovo preto, lebo, v úvodzovkách, tovar, čiže odpad, nikomu nechýba, ak sa stratí, namiesto spracovania, recyklácie alebo znehodnocovania, teda zneškodnenia. Potom ho nájdeme všade v prírode, na čiernych skládkach alebo neroztriedený aj na legálnych skládkach. A najnovšie sú aj veľké snahy, aby odpad, ktorý sa inak nákladne spracováva, ale dáva aj pracovné miesta domácim spracovateľom, aby skončil v zahraničí. A niekedy aj s neistým osudom, hovorí sa aj v Čiernom mori.
Oceňujem snahu prijať zákon o ochrane prírody a krajiny a zonáciu národných parkov. A tu vám držím palce, aby vyšla predstava o dohode medzi lesníkmi a ochranármi bez politického rozhodovania. Mne to nevyšlo.
Čo sa týka ochrany proti povodniam a čistenia odpadových vôd, chcem uvítať snahu, aby eurofondy boli čerpateľné aj v obciach do dvoch tisíc obyvateľov. Je to veľmi dôležité. Ale prehláseniu, že táto pomoc by mala smerovať znova iba do pramenných oblastí vodných tokov, tomu nerozumiem. V týchto horských oblastiach bývajú povodne naozaj veľmi agresívne, ale stavajú sa, povedzme pravdu, raz za desiatky rokov v jednotlivých dolinách. Oproti tomu kdekoľvek dlhšie alebo intenzívnejšie zaprší na celom Slovensku, na dolných tokoch riek sú povodne v posledných rokoch úplne pravidelné, aj niekoľkokrát ročne. Uvedomujem si to, že ani minulá vláda nevenovala dostatočnú pozornosť prefinancovaniu protipovodňových opatrení, preto podporujem snahu priviesť viac financií a najmä aj do tých dolných tokov, kde sú veľmi zanedbané niektoré hrádzové ochranné sústavy a potrebujú aj vyčistiť korytá riek alebo vodných nádrží.
Podobne chcem uvítať bod, ktorý hovorí, vláda bude prejavovať zvýšenú pozornosť obciam nachádzajúcim sa v chránených vodohospodárskych oblastiach pri budovaní kanalizácií a čističiek. Najmä vtedy ma to bude tešiť, ak táto pozornosť nebude obmedzená znova maximálnou nadmorskou výškou, ako to bývalo tradíciou pri akýchkoľvek infraštrukturálnych investíciách na Slovensku. A tu mi napadá aj otázka pokračovania výstavby rýchlostnej cesty R7, ktorá trpela takisto dlhodobo nevýhodou nízkej nadmorskej výšky. Juhozápad Slovenska potrebuje túto rýchlostnú cestu ako soľ.
Vážené dámy a páni, čo sa týka ďalšej oblasti, sociálnej oblasti, kde som členom výboru, by som chcel niekoľko myšlienok povedať. Prosím, majte na zreteli pri avizovanej novelizácii Zákonníka práce, že pôvodná verzia pani Tomanovej vznikla počas hospodárskeho rozmachu, kým dnes sme v hlbokej ekonomickej recesii. Primerané posilňovanie istôt pracujúcich voči zamestnávateľom nesmie zhoršovať trhové postavenie a konkurencieschopnosť, lebo v konečnom dôsledku môžete ohroziť aj pracovné miesta. Za rizikové považujem zníženie nadčasov, aj keď môže to generovať nové pracovné miesta. Preto odporúčam obmedzenie tam, kde to život ukázal, že sa zneužíva. Ale tam, kde by to malo znížiť zase flexibilitu zamestnávateľa na trhu, treba to ponechať, lebo to zase môže ohroziť pracovné miesta.
Vítam zavedenie minimálneho dôchodku a zvyšovanie starobných dôchodkov o pevnú sumu, lebo to konečne vyrieši skrivodlivosť voči starodôchodcom. Plánovanú zmenu pre dohodárov o pracovnej činnosti, prosím, nevnímajte len ako ľahký zdroj príjmov do Sociálnej poisťovne alebo Štátnej pokladnice. Zjednotenie nákladov v porovnaní so zamestnaneckým pomerom bude mať silný ekonomický dopad nielen na Sociálnu poisťovňu a Štátnu pokladnicu, no na druhej strane i na veľkých zamestnávateľov a tým pádom zase na počet pracovných miest. Považujem za veľkú šancu pre tvorbu nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, v čom máme asi najväčší problém, zavedenie systému inkluzívneho trhu práce v rámci komunálnych a štátnych zákaziek na jednoduché služby. A to je škoda, že vládny program tento model neuvádza.
Ako zástanca a jeden z tých, čo majú veľké rodiny, neviem podporiť snahu zastaviť systém postupného zvyšovania materských dávok a predlžovania materskej dovolenky, aj keď možno našej rodiny sa to netýka. Navrhujem v ňom pokračovať, lebo je to naša povinnosť, keďže je ohrozený demografický vývoj Slovenska.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa ako ekonóm venoval aj trochu oblasti hospodárstva. Ak vláda mieni nájsť 1,5 mld. eur najmä na strane príjmov, považujem za dôležité v čase hospodárskej krízy nezhoršovať podnikateľské prostredie a nezvyšovať umelo mzdové náklady daniami a odvodmi. Vítam snahu vytvárať nové pracovné miesta. Ak dovolíte, aj budem konkrétnejší. Chcem upozorniť na príležitosť vytvoriť nové pracovné miesta znížením DPH v takých oblastiach, kde je evidentne vysoký podiel práce na pridanej hodnote. Také sú najmä služby a jedným z nich je cestovný ruch, čo je na Slovensku oproti okolitým krajinám, alebo možno aj v celej Európe, veľmi vysoko, bezkonkurenčne vysoko zdanené. Pritom nejde pri znížení DPH na cestovný ruch alebo na služby v cestovnom ruchu o nejaké sociálne opatrenie na zlacnenie nejakých produktov, ale ide o systémové účinné a vyskúšané opatrenie v okolitých krajinách na zvýšenie zamestnanosti, teda na zvýšenie zamestnanosti najmä v regiónoch.
Čo sa týka zavádzania progresivity v dani z príjmov, zrušenie rovnej dane podľa mňa bude kontraproduktívne pre celkový výber a navyše aj demotivujúce pre strednú vrstvu, preto osobne to nepodporujem. Aké riešenie na príjmy? Ako bývalý minister životného prostredia dovoľte mi taký tip. Mali by ste sa obrátiť na zdaňovanie zdrojov. Je to nová tendencia, ktorú uvádza aj OECD, ktorú uvádza aj Európska komisia, číim sa dajú uplatňovať aj iné dôležité politiky, ako je napríklad zdravotná politika, poľnohospodárska politika, ale najmä environmentálna politika. A takto môže byť Slovensko zapojené aj do globálneho trendu pre úsporu surovín a energií. Tam vidím veľké, veľké rezervy.
A na záver, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa stručne k menšinovej politike, ktorá je veľmi okrajovo spomenutá vo vládnom programe. Ako prvé naši voliči očakávajú dodržanie sľubu nového premiéra, že status quo v oblasti menšinových práv bude naozaj zachovaný. Všeobecne ale musím skonštatovať, že aj výsledky spočítania ľudu ukazujú asimiláciu menšín na Slovensku. Táto tendencia, bez hľadania teraz nejakých vinníkov, poukazuje na to, že nie je niečo v poriadku s inštitucionálnym zabezpečením ochrany menšinového jazyka, menšinovej kultúry a školstva na Slovensku. Preto menšín ubúda. Preto si myslím, že by bolo cynickým cieľom len zachovanie status quo z roku 2011 bez ambície zlepšiť a odvrátiť tento vývoj. Prečo? Lebo sa Slovensko hlási k ochrane menšín a považuje ich za obohatenie existencie moderného Slovenska. Ja si myslím, že je to dostatočný dôvod, aby sme sa snažili to zlepšiť. Preto očakávam ústretovosť a kontinuálny rozvoj týchto práv vo všetkých oblastiach. Nech sa vyriešia problémy menšinového školstva, najmä financovanie malých základných škôl. Problémy s učebnicami a s ďalším vzdelávaním pedagógov, či s preťažením detí naviac cudzími jazykmi v národnostnom školstve. Nech akákoľvek pripravovaná zmena, ktorá sa má dotýkať menšinovej kultúry, jazyka alebo školstva, samozrejme jedine k lepšiemu, ale aj tak, nech sa včas a vopred konzultuje s odborníkmi na najvyššej úrovni, ktorí sa tejto téme venujú. O to vás prosím.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že moje slová boli a budú vypočuté a počas vášho vládnutia nebudete dávať veľa podnetov na ochranu záujmov práv našich voličov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca, traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo. Najskôr by som chcel oceniť niektoré pozitívne zmeny, ku ktorým došlo za pôsobenia pána poslanca na poste ministra životného prostredia, napríklad čo sa týka vzťahu ministerstva a mimovládnych organizácií a nezávislých expertov.
A teraz dovoľte pár poznámok k tomu, čo povedal. Určite je nevyhnutné urýchlene riešiť problematiku odpadov v celom spektre od komunálnych až po nebezpečné. Podotýkam, veľmi dôležitá, súvisiaca oblasť je problematika odpadov z obalov, s ktorou zápasíme už dve desaťročia, a stále sa nám v tejto sfére nedarí, skôr naopak, tých odpadov v celej našej prírode pribúda. Chcem upozorniť na to, že v zahraničí sa s mnohými týmito problémami dokázali vyrovnať veľmi uspokojivo a možno by stačilo sa pozrieť za naše hranice a účelne aplikovať tie príklady zo zahraničia aj u nás.
Čo sa týka zákona o ochrane prírody a krajiny, viem si predstaviť jeho vylepšenie, na druhej strane upozorňujem, že sebalepší zákon, pokiaľ bude zaťažený takou praxou výnimiek, ako je to v súčasnosti v prípade nie najhoršieho zákona o ochrane prírody a krajiny, bude naďalej nefunkčný. Inými slovami, viem si predstaviť, keby sme tie výnimky zo súčasného zákona preškrtali a redukovali ich naozaj na tie úplne nevyhnutné, tak by aj súčasná platná norma nebola najhoršia. Podotýkam, že v tom zákone je okrem prírody spomínaná aj krajina a v tom navrhovanom novom zákone krajina skoro úplne vypadla, takže máme možnosť buď to riešiť osobitným zákonom, alebo dopracovaním tejto časti do návrhu zákona.
A posledná vec je protipovodňová ochrana, kde by som chcel varovať pred opätovným návratom technokratických prístupov.

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo. Možno to tak vyšlo náhodou, kde kolega skončil, ja chcem práve pokračovať. Tak celkom fajn. Možno vás prekvapí, že napríklad Lesy Slovenskej republiky majú v správe 19 800 km vodných tokov, a povodne, ktoré ozaj nás zaujímajú z tohto pohľadu veľmi aktuálne, sú spôsobované práve na horných častiach tokov, ktoré majú v správe lesníci. A možno vás prekvapí aj to, že lesníctvo nie je len otázka ťažby, prípadne tej nejakej flintičky, ale že sú tam ozaj desiatky a desiatky rôznych aktivít, ktoré majú za úlohu veľmi komplexne spravovať krajinu. Jednou z tých aktivít je tzv. hradenie bystrín. Je to veľmi stará disciplína, má históriu skoro storočnú a táto disciplína je úžasne prepracovaná, funguje a dokáže, keď sa správne robia opatrenia na horných tokoch, kde teda vznikajú tie povodne, ktoré sa prejavujú potom na dolných tokoch, ako veľmi účinné tie opatrenia sú. Takže ak by bola možnosť, aby napríklad taký podnik, ako sú Lesy Slovenskej republiky, neodvádzal 20 mil. eur, ale aby mal možnosť použiť ich na takýto výkon, ako je hradenie bystrín, na ten klasický osvedčený výkon, tak by možno sme nemuseli rozprávať o takom aktuálnom ohrození krajiny povodňami.
A možno na to konto sa vyjadrím aj k tomu, čo v posledných dvoch - troch rokoch bolo vidieť v našich dolinách. Sú to tie rôzne prehrádzky, ktoré vznikli z aktivít, ktoré mne osobne sa zdajú ako veľmi málo premyslené a ktoré jednoducho neodolajú času a nebudú ani funkčné. Takže to len chcem potvrdiť, že lesníctvo má na to odpoveď, a je potrebné, aby teda lesníci mohli v tomto zmysle konať.
Už nestihnem k tým zónam, ale tam platí asi toľko, že lesníci musia robiť v rámci svojich zón tie opatrenia, ktoré im patria, a ochranári zase tiež, dá sa to skombinovať.

Pán poslanec Lebocký.