46. schôdza

Ďakujem pekne. Robíte dobre, pán predsedajúci, lebo moje vystúpenie bude zaujímavé. Nepotrebujete, pán minister, zopakovať tých 40 minút? Dobre.
Takže budem pokračovať. V prvej časti som vymenoval všetky pozitíva, ktoré vidíme na predloženom predmetnom návrhu zákona o odpadoch a dotkol som sa tých problémov, ktorých tých základných problémov vidíme päť a štyri som popísal, tak sa teraz dostanem k tomu piatemu. Problém č. 5 sú zmluvy na päť rokov. Obce budú môcť po novom uzatvárať zmluvy so zberovými spoločnosťami iba na päť rokov.
V § 81 návrhu nového zákona o odpadoch sa píše: "Bod 15. Obec v zmluve podľa odseku 13 podrobne upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy odpadov uvedených v odseku 13 tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce podľa ods. 8. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, najviac na 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov."
Dôsledok bude to, že zberové spoločnosti nebudú môcť investovať do modernizácie väčších vozidiel a technológií, ktoré majú odpisy na viac ako 5 rokov, keďže nemajú istotu dlhšej zmluvy. Snaha ministerstva životného prostredia zabrániť rekordne dlhým zmluvám aj 15 alebo až 20 rokov je síce pochopiteľná, ale dĺžka zmluvy by mala byť ponechaná na rozhodnutie volených zastupiteľstiev samospráv.
Dámy a páni, v nasledujúcej časti odkomentujem niektoré argumenty povinnosti obmedzenia predmetného návrhu zákona pochádzajúce z dielne ministerstva životného prostredia. Už nepôjdem presne podľa paragrafov, ale budem sa ich snažiť vysvetliť zrozumiteľne, o čo v nich ide a v čom je problém.
1. Tvrdenie ministerstva životného prostredia, že až 80 % vykúpeného kovového šrotu v zberniach pochádza z trestnej činnosti a z krádeží, z trestnej činnosti krádeží. Toto tvrdenie je osočujúce a nezakladá sa na pravde. Samotné ministerstvo toto tvrdenie nevie podložiť žiadnou štatistikou, nakoľko žiadna štatistika, ktorá by to potvrdila, neexistuje. Mám v rukách odpoveď Prezídia policajného zboru v Bratislave, ktoré bolo požiadané o sprístupnenie štatistickej informácie, ktoré by tvrdenie ministerstva životného prostredia potvrdilo. V tomto písomnom vyrozumení je jasne napísané, že to nie je možné, pretože žiadna štatistika tohto druhu nie je vedená.
2. Povinnosť skladovať vykúpený kovový šrot od fyzických osôb po dobu 7 dní. Táto povinnosť je nereálna a to z viacerých dôvodov. Keďže kovový šrot sa po prevzatí triedi podľa druhu, nie je prakticky možné ukladať denne jednotlivé druhy kovov takpovediac na samostatné kôpky, aby bolo možné zistiť, ktorá kopa bola v ktorý deň prevzatá, vykúpená a kedy jej vypršala sedemdňová skladovacia lehota. Taktiež nie je možné z jednej kopy zistiť, ktorý šrot bol kedy vykúpený alebo prevzatý. Ako si vôbec tento systém skladovania ministerstvo životného prostredia predstavuje? Totiž kapacita niektorých zberní neumožňuje skladovanie a roztrieďovanie kovového šrotu podľa dátumu výkupu. Je to z hľadiska skladovania nereálne. Nezanedbateľný je aj fakt, že vývoj cien je nepredvídateľný a neustálený. Ak chce firma profitovať, musí predávať vtedy, keď je to výhodné. Niekedy je sedem dní dlhá doba, počas ktorej je možná vysoká strata na zisku a teda toto nariadenie vo svojej podstate môže obmedziť podnikateľa za účelom dosiahnutia zisku.
3. Bezhotovostný platobný styk za výkup kovového šrotu od fyzických osôb. Nie je jasné, aký vplyv má forma platby na zníženie rizika krádeží, ako argumentuje ministerstvo životného prostredia. Je treba vziať do úvahy, (reakcia z pléna) je treba vziať do úvahy, že nie v každom, môžeme podiskutovať potom, je treba vziať do úvahy, že nie v každom obchodnom styku vyhovuje bezhotovostný styk. V prípade výkupní ide v podstate o službu občanovi a ten chce mať peniaze za šrot, ktorý prinesie do zberne, hneď k dispozícii. V prípade bezhotovostného styku toto ale nie je reálne. Okrem iného je to silná motivácia občanov, ako sa podieľať na systéme zberu, triedenia a v konečnom dôsledku recyklovania druhotných surovín.
Prečo je nízke množstvo vytriedených plastov, skla alebo papiera i napriek nákladom, ktoré sú vynaložené na ich separovanie formou nádob a kontajnerov? No práve preto, lebo ľuďom chýba motivácia a najmä to bude mať dopad na sociálny aspekt. Nie je to len o bezdomovcoch a o rómskych občanoch, ale úprimne, ak sa ľuďom zoberie táto forma obživy, ktorá je v podstate prospešnou činnosťou, pretože bezdomovci kovový šrot nekradnú, ale ho zbierajú popri kontajneroch, alebo im ho ľudia sami dávajú, budú nútení hľadať si svoj zdroj obživy niekde inde. A práve to môže mať za následok zvýšenie kriminality, pretože samotná vláda ako sociálna vláda by mala tento problém brať do úvahy a nie označovať týchto ľudí za zlodejov a kriminálnikov. Ak sa preukáže, že prišlo k trestnému činu krádeže, postihnú jednotlivca a nie celý systém.
Pri platbe na účet zákon neustanovuje firme alebo zberni, aby vykonávala platby denne. Je to teda na samotnej prevádzke, či bude úhrady za vykúpený kovový šrot vykonávať denne, týždenne alebo aj v inej periodicite. Tým je občan znevýhodnený a teda menej motivovaný k separovanému zberu, čo môže opäť viesť k tomu, že neodovzdá kovový šrot, ale ho voľne pohodí niekde do prírody alebo ku kontajnerom, čím prispeje k znečisteniu prostredia a tak budú musieť zberové spoločnosti, povedzme OLO, ASA vykonávať prácu navyše tým, že budú musieť tieto odpady zbierať, i keď nebudú v zberových nádobách, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí vo zvýšení poplatkov za komunálny odpad. Nehovoriac o krajnej možnosti, že sa firma, zberňa môže dostať do platobnej neschopnosti a občan svoje peniaze za odovzdaný kovový šrot nedostane vôbec.
Pri výplate poštovou poukážkou, ak si odmyslíme zvýšenú administratívnu záťaž firiem s vypisovaním poštových poukážok, je tu tiež časový problém. V praxi by to fungovalo asi takto: občan odovzdá kovový šrot do zberne, tá mu následne vystaví potvrdenie o prevzatom odpade aj so sumou, ktorú by mal dostať poštovou poukážkou. Zamestnanec firmy v lepšom prípade v deň výkupu odnesie vypísané poštové poukážky s príslušnou hotovosťou na poštový úrad. Poštový úrad podanie spracuje a následne vystaví nové poštové poukážky, čo trvá minimálne dva dni a doručí ich občanovi na uvedenú adresu. Občan si teda konečne po minimálne troch dňoch pôjde vyzdvihnúť svoje peniaze na poštový úrad, kde mu ešte strhnú z danej sumy manipulačný poštový poplatok. K čomu je dobrá takáto byrokratická procedúra, čo sa tým vyrieši? A to chce pri tom všetkom ešte ministerstvo životného prostredia občanovi strhnúť aj zrážkovú daň za odovzdaný "komunálny odpad".
Ak už teda ako jediná krajina v celej Európskej únii budeme odvádzať zrážkovú daň vo výške dane z príjmu za komunálny odpad, na čo to komplikovať ešte aj bezhotovostnou platbou? Aký to má zmysel? Na čo máme potom zákon o obmedzení hotovostných platieb, kde je platba v hotovosti povolená v nastavenom limite. Vieme, že je zakázaná platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5-tis. eur. Ak odsek 2 neustanovuje inak a v odseku 2 sa píše, že zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15-tis. eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.
4. Neklasifikovať alebo klasifikovanie kovového šrotu ako komunálneho odpadu. Nie je jasné, prečo má byť kovový šrot považovaný za komunálny odpad. Jediným dôvodom ministerstva životného prostredia je to, aby splnilo podmienky stanovené Európskou úniou v množstve recyklovaného komunálneho odpadu a keďže jediné suroviny, ktoré je možné recyklovať, sú papier, sklo, plasty a samozrejme kovy, tak chce týmto nezmyselným opatrením ministerstvo životného prostredia splniť stanovené limity. Kovy sú ale obchodovateľné suroviny, pre ktoré existuje trh, obchoduje sa s nimi a po vytriedení sú z 90 % využívané ako suroviny na spracovanie, teda recyklovateľné. Už do samotných zberní kovy občan nosí za účelom predaja, teda finančného zhodnotenia. V zberni sa roztriedia podľa druhu, čím sú v podstate pripravené na ďalšie nakladanie smerujúce k spracovaniu a teda k recyklovaniu.
Tiež hute nevykupujú predsa komunálne odpady, ale suroviny na spracovanie vo výrobe, čím vzniknú finálne výrobky určené pre trh a ďalšie použitie. A práve tieto suroviny sa zbierajú, triedia a upravujú v zberniach a v zberových spoločnostiach. Naopak, komunálny odpad z domácností je nutné už len zlikvidovať a to spaľovaním alebo skládkovaním a nikto ho nebude kupovať. Na čo by mu, načo nakoniec bol komu komunálny odpad?
V súčasnosti nedovoľuje zákon podnikateľovi preklasifikovať komunálny odpad na iný druh odpadu, s ktorým je možné obchodovať. Ako tento problém vyrieši v prípade obcí? Obce už budú môcť obchodovať s komunálnym odpadom, alebo ho budú môcť preklasifikovať?
Na záver by som chcel uviesť ešte zopár údajov a zamyslení.
1. Potrebujeme nový zákon o odpadoch? Odpoveď je: nie. Slovensko je povinné iba transponovať lehotu novej smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení z roku 2012, k čomu nás vyzvala Európska komisia už v júni 2014 a Slovensko to vie už oveľa dlhšie. Toto sa dalo vyriešiť novelou zákona. Žiadne iné akútne povinnosti z európskej legislatívy nevyplývajú.
2. Predložil minister Žiga kvalitnejší zákon o odpadoch, ako jeho predchodca József Nagy? Odpoveď je: nie. (Reakcia z pléna.) Predložil. Hneď vám poviem. Počet pripomienok k návrhu zákona Józsefa Nagya v roku 2012 bol 3 032, z toho 1 804 bolo zásadných. A Peter Žiga sa na základe toho rozhodol návrh Nagyovho zákona stiahnuť. Tak bolo, že? Počet pripomienok k návrhu pána Žigu z roku 2014 bol 2 664, z toho 1 613 bolo zásadných. Takmer 48 % pripomienok nebolo akceptovaných; 1 276 verzus 778. Nuž tieto čísla samo o sebe hovoria, že zákon nie je dobre napísaný a jeho aplikácia do praxe bude ťažko presaditeľná.
Čo z tohto predmetného návrhu zákona a mnou uvedených argumentov vyplýva? Domácnostiam budú zvýšené náklady na odpad. Návrh ignoruje pripomienku Európskej komisie o hrozbe vytvorenia monopolu. Zákon naruší vnútorný trh, aj voľný pohyb tovaru a služieb, model bude predražený. Napríklad Nemecko práve z toho dôvodu od tohto modelu upustilo, zrušilo monopol a ušetrilo svojim občanom až 60 % nákladov súvisiacich s nakladaním s odpadom. Významne bude poškodené podnikateľské prostredie, zákon neprispeje k ochrane životného prostredia, naopak, súčasné množstvo nelegálnych skládok sa zvýši, miera recyklácie odpadov sa zníži, životné prostredie sa tým pádom zhorší.
Nepodporí, alebo nepodporuje a nerozvíja sa možnosť zberu, efektívnosť recyklácie a nakladania s odpadmi na Slovensku, obce budú musieť zvyšovať poplatky za odpad, zákon vezme sociálne slabým občanom prácu a aj možnosť zarobiť si odovzdávaním druhotných surovín na živobytie, rodinám sa zvýšia náklady na život, zvýši sa riziko likvidácie odvetvia a tým pádom aj sa zvýši riziko zväčšujúcej sa nezamestnanosti a založí sa nerovnosť príležitostí v oblasti podnikania v odpadovom hospodárstve.
Poslanci strany Sloboda a Solidarita, ako som povedal na začiatku, napriek niektorým pozitívam, o ktorých som hovoril a ktoré som v úvode spomenul, za tento návrh zákona, ktorý pokladáme za nedostatočne kvalitný a s veľkým množstvom problémových častí, ktorých je oveľa viac, ako tých pozitívnych, nezahlasujú. Sme toho názoru, že vzhľadom k jeho zložitosti, vzhľadom k množstvu neakceptovaných pripomienok a aj problémov do budúcnosti z neho vyplývajúcich, by predkladateľ spravil najlepšie, keby tento návrh zákona stiahol a prepracoval ho.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Lucia Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. Asi sa čudujete, pán minister, čo tu robím, že? K zákonu o odpadoch. No musím povedať, že ten zákon je naozaj odborný a málokto tomu rozumie a ja sa nebudem tváriť, že rozumiem odpadom, to určite nie. Ale k čomu tak trochu rozumiem a rozumieme teda z podstaty našej DNA, ako teda liberálna strana, je to, keď chce niekto zákonom obmedziť voľnú súťaž a myslím si, že tento váš návrh zákona nesie tieto prvky, ktoré rozviniem, o ktorých budem hovoriť a musím povedať, že začnem pozitívne, alebo začnem rekapituláciou toho, že čo kolegom najviac prekáža na tom zákone.
Ako som správne pochopila, pán Muránsky, vám asi najviac, ako KDH, na tom celom zákone prekáža to, že sa zruší recyklačný fond a predpokladajú sa aj zníženia uvedenej úrovne recyklácie odpadov na Slovensku. Zákon tiež zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti a tak ďalej, toľko som si ja teda zobrala z toho vášho prejavu. Tu ma kolegovia upozorňujú, že to nie KDH prekáža, ale že vám osobne, tak viac-menej je to jedno, ale bolo to uvedené.
A po druhé, výhrady, musím povedať, že má aj Európska komisia. Myslím, že sčasti o tom hovoril aj pán Huba, ale nemal to, čo mám v rukách ja, a to je list z Európskej komisie, ku ktorému sa dostaneme, kde presne Európska komisia hovorí, že čo jej najviac na tomto návrhu zákona prekáža. Problémy s týmto zákonom môžu mať aj potravinári a ďalší, kedy sa im zvýšia náklady a zníži ich konkurencieschopnosť. O tom sa písalo aj v médiách. Napokon Republiková únia recyklačného priemyslu kritizuje, že sme prebrali belgický a teda najdrahší model, ktorý napríklad odmietlo aj Nemecko, o tom niečo hovoril kolega Galko.
Ja začnem tými pozitívami. Musím povedať, že má to aj isté pozitíva, ten váš návrh a náš tímlíder pre životné prostredie sa vyjadril teda v tom zmysle, že musím povedať, že aj SaS-ka má napríklad v našom programe ešte z roku 2010 zrušenie recyklačného fondu a presmerovanie všetkých prostriedkov do environmentálneho fondu, takže to chápeme ako jedno z pozitív.
Pozitívne vnímame dokonca aj snahu riešiť čierne skládky, avšak teda musím povedať, že ten spôsob, aký ste zvolili v § 15, je taký pozoruhodný trochu, lebo z OÚZP sa stanú vyšetrovatelia, ktorí by mali určiť rozhodnutím zodpovednú osobu za skládku a vieme veľmi dobre, že pôvodcov čiernych skládok je veľmi ťažké dostať, málokedy sú prichytení, takže takéto rozhodnutia budú končiť na súdoch a vieme, ako to bude vyzerať. Nemyslím si, že v praxi to bude fungovať. Dokonca musím povedať, že aj ZMOS teda nesúhlasí s tým, aby na obciach bola tá finančná zodpovednosť za likvidáciu čiernych skládok, ako z rôznych dôvodov a často teda aj objektívnych. Ale čo nám teda najviac prekáža na tom návrhu zákona, je, že teda vstupujete a obmedzujete voľnú súťaž. A my sme sa obrátili listom na Európsku komisiu ohľadne odpadov s nasledovnými hlavnými pripomienkami:
1. Ten najdôležitejší je náš nesúhlas s pravidlom - jedna obec, jedna zmluva -, lebo tento princíp sa opiera o kombináciu troch významných elementov. V prvom rade je to to, že organizácie zodpovednosti výrobcov môžu vykonávať svoju činnosť a získať prístup k zozbieranému odpadu iba na základe zmlúv uzavretých s obcami. Ale každá obec môže uzatvoriť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov a ak súhrnný zberový, teda trhový podiel výrobcov obalov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov nedosiahne objem zberu pokrytý zmluvami s obcami, ktoré uzavrela táto organizácia, tak organizácia zodpovednosti výrobcov stratí svoju autorizáciu, alebo jej dokonca vôbec nebude udelená autorizácia na to, aby sa stala organizáciou zodpovednosti výrobcov podľa nového zákona.
My to chápeme takto, že kým ten prvý element princípu jedna obec a teda jedna zmluva, teda výkon činnosti iba na základe zmlúv s obcami je legitímnym nástrojom, to ako chápeme, dosiahnutia cieľov v oblasti nakladania s odpadmi, jeho kombináciou s druhým a s tretím elementom trvalo naruší súťažné prostredie. Čo to znamená?
Ono to totiž znamená, že trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov bude priamo určovaný počtom zazmluvnených obcí. To znamená, atraktívnosťou organizácie pre jednotlivé obce, ale nie efektivitou. Nie efektivitou vo vzťahu k výrobcom obalov, ktorých záujmy zastupuje. A ten dodatočný štvrtý element, týkajúci sa prechodného obdobia, účinne umožní rýchlu monopolizáciu trhu a toho sa obávame najviac. To vám bolo vyčítané z viacerých strán a verím, že to vysvetlíte, pán minister, a to na základe arbitrárnych kritérií.
S ohľadom na situáciu na trhu je veľmi dôležité, že v zmysle tohto elementu zmluvy oprávnených osôb s obcami, ktorých predmetom je úhrada nákladov, teda finančná podpora obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom uzavretých pred dňom, keď návrh zákona o odpadoch nadobudne účinnosť, zostanú platné a účinné, a to napriek významným zmenám pravidiel. Naopak, zmluvy oprávnených osôb s inými subjektami, napríklad spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, účinnosť stratia automaticky, pochopiteľne, a to bude v praxi znamenať, že súťaž medzi oprávnenými organizáciami o zberový podiel na trhu kolektívneho nakladania s odpadmi z obalov bude realizovaný na úrovni jednotlivých obcí a nie na úrovni výrobcov, ktorí sú konečnými nositeľmi nákladov kolektívneho nakladania s odpadmi.
A v dôsledku toho podľa nášho mienenia bude sloboda výrobcov spočívajúca v možnosti vybrať si z viacerých oprávnených organizácií na základe efektivity ich služieb značne obmedzená. To je ako podľa mňa celkom jednoduchý a taký ľahko stráviteľný fakt, s ktorým sa teda po svojom vysporiadala aj Európska komisia, o tom vám budem hovoriť neskôr.
Návrh zákona o odpadoch, to je druhá naša hlavná pripomienka. Podmieňuje udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, okrem iného, predložením ministerstvu životného prostredia zoznamu obcí, s ktorým je organizácia zodpovednosti výrobcov v zmluvnom vzťahu, vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu. Ale počet obcí musí byť dostatočný na to, aby pokryl takýto objem zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností v rozsahu súhrnného zberového podielu zastúpených výrobcov, okrem toho, že každá organizácia zodpovednosti výrobcov musí byť spôsobilá predložiť takéto dôkazy počas celej doby jej existencie.
Je teda zrejmé, že po prijatí návrhu zákona o odpadoch bude len jedna oprávnená organizácia v oblasti nakladania odpadov z obalov spôsobilá splniť uvedenú požiadavku bez dodatočných nákladov a podmienok a to muselo byť úplne jasné predkladateľom tohoto návrhu zákona. Totižto, za súčasnej faktickej situácie, pri ktorej jedna oprávnená organizácia už má uzatvorené zmluvy s viac než 1 500 slovenskými obcami, z celkového počtu 2 890, ktoré zahŕňajú viac ako 2 milióny 800-tisíc žijúcich občanov, budú mať všetky ostatné oprávnené organizácie naozaj zásadný problém splniť nové zákonné kritériá predložené v návrhu zákona o odpadoch.
A toto teda naozaj, si myslím, že muselo byť jasné pri príprave toho návrhu zákona. Takže k tomu smeruje aj moja otázka, že teda prečo? Ako ste sa s týmto vysporiadali a ako chcete zamedziť tej monopolizácii, ktorá je ako úplne jasná?
Na základe uvedeného bude na jednej strane platiť, že už existujúce oprávnené organizácie budú čeliť novej zákonnej povinnosti preukázať dôkazy o uzavretí zmlúv s dostatočným počtom obcí, ale na strane druhej sa tým vytvorí nová bariéra vstupu na trh, ktorá spôsobí zásadné sťaženie prístupu na trh organizácií systémov, alebo riešení na plnenie povinností, ktoré vyplývajú z príslušnej európskej odpadovej smernice.
A po c) pripomienka. V čase, keď všetky obce na Slovensku už budú mať uzatvorené zmluvy s organizáciami zodpovednosti výrobcov, potenciálny nový súťažiteľ už nebude mať možnosť uzatvoriť zmluvu so žiadnou obcou a tak teda v jednoduchosti získať prístup na trh. Potenciálny nový súťažiteľ bude musieť vyčkať, kým sa neskončí doba trvania uzatvorených zmlúv, respektíve pokiaľ tieto zmluvy nebudú s jednou zo zmluvných strán ukončené, aby mohol uzatvoriť zmluvy s vôbec nejakými obcami.
A po d), v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 písm. r), ktorý hovorí o tom, že v návrhu zákona o odpadoch je organizácia zodpovednosti výrobcov povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru, pričom takáto organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá obdrží presahujúce množstvá, nie je povinná tieto množstvá poskytnúť v prospech ostatných organizácií zodpovednosti výrobcu. Tak tomu nerozumiem. Možno vysvetlíte. Ona len môže poskytnúť tieto množstvá, tak? Takáto právna regulácia ale môže celkom vážne viesť k situácii, v ktorej bude jedna organizácia zodpovednosti výrobcov získavať a držať presahujúce množstvá vyzbieraného odpadu z obalov a iným výrobcom, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, alebo iným organizáciám zodpovednosti výrobcov bude zabránené získať prístup k takým množstvám odpadu z obalov, ktoré budú dostatočné na to, aby splnili podmienky, ktoré im ukladá tento nový zákon.
To mi príde absurdné. A to môže podľa nášho názoru viesť k takému krajnému narušeniu situácie, kde dominantná, teda na úrovni obcí organizácia bude poskytovať presahujúce množstvá spriateleným organizáciám v snahe, aby aspoň hrali divadlo na to, že existuje na Slovensku aké-také konkurenčné prostredie pri spracúvaní odpadov.
A potom sú tu tie naše pripomienky komisie, keď to chápem správne, oni sú z 26. 11. a síce neboli zásadné, ale napriek tomu sú veľmi vážne a vy ste sa s tým nijakým spôsobom nevysporiadali, v tom vašom návrhu zákona. Ja tu mám kópiu toho listu, ktorý prišiel 26. 11. Táto kópia je adresovaná, toto je kópia listu adresovaná ministrovi Lajčákovi, ale predpokladám, že ste ju dostali aj vy, mám také vedomosti teda, že áno.
No, Európska komisia okrem iného píše. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. Okrem iného píše, okrem iného píše, a kde to tu máte napísané? Kde to je napísané? Kde? (Reakcia spravodajcu: "... to znamená, že tento dokument sa nemôže zverejňovať.") No však ja ho ani celý nejdem zverejňovať. Ja vám prečítam iba časť, aby ste vedeli, o čom sa rozprávame, lebo o tom tu, o tom tu rozprával aj kolega Huba, myslím, a nemal k dispozícii ten list, čo ma mrzelo, tak sme ho zohnali a komisia vám odkazuje, že zistila, že tento návrh zákona o odpadoch vyvoláva určite obavy v rámci vnútorného trhu a voľného pohybu tovaru a služieb. Teda to sú čl. 34 a 36 zmluvy o fungovaní Európskej únie. (Reakcia z pléna.)
Po prvé, v rámci, no ale vy ste to odignorovali, to je jedno že vyvoláva obavy, ale vy ste to absolútne odignorovali.
Po prvé, v rámci voľného pohybu tovaru komisia zistila, že § 27 ods. 21 návrhu zákona odráža čl. 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1013/2006. V uvedenom § 27 ods. 21 sa uvádza, že odovzdať odpady za účelom ich zhodnotenia, recyklácie do iného členského štátu Európskej únie, ďalej len členský štát, alebo iného ako členského štátu, je možné iba, ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz, preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto zákona. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1013/2006 by malo byť zároveň zabezpečené správne fungovanie vnútorného trhu, čo teda týmto návrhom nie je. Keď námietka proti preprave vychádza z toho konkrétneho, z tohto konkrétneho dôvodu. Keďže § 27 ods. 21 neobsahuje žiadnu takúto zmienku, komisia sa nazdáva, že by mohol porušovať čl. 12 nariadenia č. 1013/2006 alebo čl. 35, pokiaľ ide o prepravu odpadu na zhodnotenie do iných členských štátov.
Po druhé, komisia má obavy, čo sa týka § 84 ods. 6 a 7 návrhu zákona, teda cezhraničná preprava odpadu s nasledujúcim znením: "Ten, kto vykonáva cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, ktoré sú určené na zhodnotenie činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 2 spaľovne odpadov, označenej ako zariadenie na zhodnocovanie odpadu, je povinný podať oznámenie podľa § 85" a v ods. 7 sa píše: "Ministerstvo zakáže cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky určeného do spaľovne odpadov za účelom zhodnotenia odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 a ak by sa v dôsledku takejto cezhraničnej prepravy odpadov alebo dovozu odpadov mal vnútroštátny odpad zneškodňovať, alebo spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s programom Slovenskej republiky.". A komisia týmto zistila, že oznamovacia povinnosť presahuje rámec nariadenia č. 1013/2006. Tieto ustanovenia môžu mať rovnocenný účinok ako množstevné obmedzenia dovozu.
A, no tak, keď to vyvoláva obavy komisie, Európskej komisie, mňa nemusíte brať vážne, pán minister, ale predpokladám, že európsku, ani ma neberiete, že? No vy ste kus ministra, teda. Ale iné vám chcem povedať, že Európska komisia má obavy a vy nerešpektujete Európsku komisiu? To vám je úplne jedno, že vám vypisujú takéto listy a váš návrh, ako to prešiel, presne tak isto to prešiel, ako všetky aj zásadné pripomienky, ktoré ste mali v rámci pripomienkovacieho konania. Vy ste ich odignorovali absolútne všetky.
No najdôležitejšie je ale toto: "Preto slovenské orgány vyzývame, aby buď vypustili tieto ustanovenia, alebo poskytli dodatočné odôvodnenie, prečo by táto povinnosť bola v súlade s čl. 34 a 36, najmä príslušný dôvod týkajúci sa verejného záujmu, potreba predmetného obmedzenia a primeranosť obmedzenia vo vzťahu k sledovanému cieľu." A z tej poslednej strany aspoň pár viet, aby som teda nezverejňovala niečo, čo zverejnené nemalo byť, lebo pán minister by sa o to určite nepostaral. Komisia chce upozorniť na osobitný prístup, ktorý slovenské orgány zaujali k zmluvným rokovaniam v oblasti odpadu, keďže môže predstavovať prekážku pre fungovanie vnútorného trhu. Tam teda píšu, čo ich na tom najviac zaráža a to je samozrejme zásada: jedna obec - jedna zmluva. A všetko to, o čom som ja hovorila v úvode toho môjho vystúpenia. A Európska komisia píše: "To by mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami."
Takže takto to vidíme my, preto sme sa obrátili na Európsku komisiu, takto to vidí Európska komisia a ja by som bola veľmi rada, keby ste nám vysvetlili, ako to vidíte vy. Z môjho pohľadu to zhrniem do poslednej vety, pretože dávam procedurálny návrh, aby sa takýto nepripravený paškvil, ktorý teda ignoruje všetky aj zásadné pripomienky a narúša voľnú súťaž a vnútorný, pravidlá vnútorného trhu, aby bol stiahnutý podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Dávam návrh na to, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti návrh zákona pánu predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami páni poslanci Muránsky a Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Muránsky.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja si nejako nezakladám, aby ste ma dobre počúvali, ale ma mrzí, že ste si zapamätali iba recyklačný fond, lebo to som naozaj spomenul pomerne okrajovo a iba v súvislosti s platbami v minulosti, ale áno, máte pravdu, lebo vy ste vlastne hovorili to isté, čo som hovoril ja, vrátane tej komisie. Ibaže ja som hovoril z materiálov, ktoré išli na komisiu a vy ste už hovorili z materiálu, ktorá prišla z komisie a tú som ja použiť nechcel.
Ale chcel by som vás doplniť ešte v tom, že ako budú vlastne diskriminované obce a ako budú v područí OZV-čiek, lebo sa tu hovorí, že nič nemusia na svoje náklady robiť, všetko budú im platiť OZV-čka. V 59. paragrafe napríklad v sedmičke odseku sa hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonanej kontroly efektivity triedeného zberu podľa ods. 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území zber, zmeny systému triedeného zberu. A hneď v osmičke sa hovorí, že de facto keď na to nepristúpi, tak jej bude platiť iba obvyklé náklady v príslušnom regióne, náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec a samozrejme to platí aj na ten nedotriedený odpad. Ale sa tu nepíše, nepíše sa to, v akom percente. Podobný paragraf je 81 ods. 10, ktorý hovorí tak isto a de facto hovorí to, ako OZV-čka sa bude môcť vyhnúť prebratiu a zaplateniu tohto odpadu od obci. Takže ja prajem obciam veľa šťastia.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zsolt Simon.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, v plnej miere s vami súhlasím a to, čo ste citovali z Bruselu, teda to, čo komisia napísala k tomuto predbežnému návrhu, treba dodať, že členský štát je povinný takýto technický predpis predložiť na notifikáciu v stave, keď predpokladá, že k žiadnej ďalšej zmene nedôjde. Treba povedať, že pán minister predložil materiál na technickú, teda na predbežné posúdenie v čase, keď ho neschválila ešte ani vláda Slovenskej republiky. Už oproti tomu dnes vykazuje niektoré zmeny a tie niektoré zmeny, dúfam, že sa prejavia aj v ďalšom legislatívnom procese, takže tento zákon bude musieť ešte raz ísť na skutočné, skutočnú notifikáciu do Bruselu. Určite tieto výhrady komisia ešte raz zopakuje a Slovenská republika bude musieť na to reagovať. Len pán minister už vtedy nebude ministrom a občania tejto krajiny za Ficovu vládu, za Ficovu politiku zaplatia vyššie dane za miestne poplatky a miestny komunál. To musí byť každému jasné.
To, čo hovoril pán kolega Muránsky, je pravda. Organizácie združujúcich výrobcov budú mať rukojemníkov obce a občanov tejto krajiny a môžu sa poďakovať tomu, kto tento návrh tak vehementne pretláča v parlamente, vo vláde, aby sa, aby presadil v neprospech občanov tejto krajiny. Ja len dúfam, že predsa niekde tá sedliacka múdrosť prevládne a SMER trošku prehodnotí svoj postup k tomuto nezmyselnému zákonu.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za faktické poznámky, ja som ešte pri tom mojom vystúpení zabudla povedať, že mne to naozaj pripadá, ako proste lobizmus tej jednej organizácie, ktorá už dnes je zmluvne zastrešená väčšinou slovenských obcí a napokon mňa by to veľmi ani neprekvapilo, lebo veď strana SMER teda má históriu presviedčania jednotlivých starostov obcí, aby podpisovali zmluvy s vybranými organizáciami, spoločnosťami súkromnými a asociáciami a podobne. Sme to riešili už aj tu v parlamente, keď sme sa snažili odvolať pána ministra Richtera, takže ja by som sa ani, ani nečudovala, keby to, proste za tým všetkým boli takéto pohnútky, ale možno nám to v záverečnej reči pán minister vysvetlí inak.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský. Pripraví sa pani poslankyňa Mezenská.