8. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, pán minister, ďakujem, že ste predložili túto správu, Zelenú správu za rok 2011. Je to viac-menej práca, ktorú som ako minister vykonával ja.
Pôvodne som nemal záujem vystúpiť v tejto rozprave, ale v hodine otázok ste ma nepriamo vyzvali, pán minister, že mám zobrať zodpovednosť za šesť rokov ministrovania v kresle ministra pôdohospodárstva za posledných 20 rokov. Tak som nabral odvahu, prišiel sem a chcem teraz k tomu vystúpiť.
Pán minister, ešte predtým než to urobím, niekoľkokrát som od vás zachytil vyjadrenie, že som pripol čiernu stuhu na dožinkový veniec v roku 2010. Nehnevajte sa na mňa, bol dôvod a oprávnený dôvod pripínať takúto stuhu a zrušiť dožinkové slávnosti počas Agrokomplexu v roku 2010, pretože poľnohospodárstvo bolo niekoľkonásobne zasiahnuté živlami.
Pán minister, ja som za túto krátku dobu dokázal pripraviť jeden takýto maličký graf. (Ukážka grafu.) Toto je skutočne pôsobenie mňa ako ministra pôdohospodárstva na čele rezortu. Začínajúc rokom 2003, končiac rokom 2011. 2003 hlboký mínus v agrárnom stave, 2004, '5, '6, zisk, potom nastúpila Ficova vláda, ešte mierny zisk, potom hlboká strata, hlboká strata, hlboká strata a v roku 2012 ste prebrali rezort z mojich rúk tak, že v minulom roku skončila so ziskom 31,8 mil. eur. Tieto čísla sú overené zo Zelenej správy, ktorú ste sem doniesli vy a podpísali ste sa za jeho pravosť.
Dámy a páni, v plnej miere som ochotný zobrať zodpovednosť za tieto kladné hospodárske výsledky agrárneho rezortu. Kedykoľvek a so cťou. Keď vláda Roberta Fica odovzdá nastupujúcemu ministrovi a, pán minister, ja vám držím palce, že keď budete odovzdávať, tak ten rezort bude vysoko ziskový a minimálne 70 %, tak ako v minulom roku, bude ziskových podnikov v rámci agrárneho rezortu.
Pán minister, v roku 2010 počas Agrokomplexu bol dôvod, prečo neoslavovať a zrušiť dožinkové slávnosti. No bodaj by nie, keď mali tri roky za sebou zlých hospodárskych rokov. Prepáčte, len neodborný človek môže vyžadovať od farmára v tomto roku, že za posledných 5 rokov musí mať kladný hospodársky výsledok, aby mohol sa uchádzať o pôžičku z envirofondu. Ale, pán minister, pravidlá Európskej únie sú jedna vec a metóda a mechanizmus, ktorú chce vláda nájsť, aby pomohla tým, ktorí sú na to odkázaní, to je druhá vec. Vy ste si vybrali metódu, ktorú určuje alebo stanovuje, jednu z metód, Európska únia a chceli ste od farmára, aby za posledných päť rokov mal minimálne trikrát kladný hospodársky výsledok, keď od roku 2008, '9 a '10 bol agrárny rezort v hlbokej strate. Je to dôkaz o neodbornosti riadenia a prístupu tohto rezortu.
Ja vám držím v tejto chvíli jedine palce, aby ste odovzdali a želám si, aby ste odovzdali rezort, nech už príde akýkoľvek minister, jemu do rúk rezort, ktorý v predchádzajúcom roku skončil s kladným hospodárskym výsledkom a nie s hlbokou stratou, tak ako sme mali možnosť vidieť počas vlády Roberta Fica v období, keď v skutočnosti poľnohospodárstvo bolo prioritou vlády Roberta Fica počas prvého vládnutia. Dnes nemáte koaličného partnera. Ukážte, ako viete pracovať. Ale to čo ste predviedli v tomto roku, že na dotačnú politiku alebo na pôžičku sa prihlásilo len 41 firiem podľa vašich slov, nie je tým správnym spôsobom a správnou cestou.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja k tej správe chcem doložiť jeden taký možno nie celkom poľnohospodársky, pôdohospodársky, ale skôr lesnícky pohľad.
Slovensko je krásna krajina, a keď sa hovorí, že je agrárna, tak je to určite pravda. Chcem upozorniť osobitne na jeden typ veľmi zaujímavý agrárnej krajiny, a to je oblasť slovenských lazov. Samozrejme, nie všade ich tak nazývame, máme niekde oblasť myjavských kopaníc, pritom v Podpoľaní sú to lazy, takisto krupinské, zase v okolí Kokavy nad Rimavicou by sme vedeli hovoriť o kokavských kolešniach.
Je to krásna krajina, je to nádherný typ krajiny a mňa trošinka ,ako to hovoril jeden z pánov, ktorý sem chodieval pred nejakými rokmi: "Dosť veľmi srdce z toho bolí," ako tá krajina práve v tom lazníckom sektore vypadá. Ja ju mám veľmi rád, dokonca už som sa dostal aj medzi pamätníkov, takže mám taký pocit, že už keď začnem porovnávať, tak vidím krajinu, ktorá tak trocha práve dodýchavala v rokoch 70-tych, potom prišiel úpadok, keď sa kolešne a lazy rozpadali a dnes je tam obnova, istá renesancia, ktorá však spočíva v tom, že do týchto objektov sporadicky prichádzajú nadšenci, chalupári, ľudia, ktorí čosi zrekonštruujú, nie je to celkom v súlade s pôvodnou architektúrou, a najmä tam nežijú, ale prichádzajú len v období nanajvýš občas tých víkendov do týchto kopaníc, lazov a kolešní.
Ja by som chcel navrhnúť a verím, že by to tak aj mohlo sa stať aj vzhľadom na to, že predpokladám, že nie je dôvod nesúhlasiť s krásou tejto práve krajiny, tohto typu, tejto časti agrárnej krajiny, aby sa na budúci rok pôdohospodárska správa alebo Zelená správa v sektore poľnohospodárstva aspoň jednou stránkou zaoberala aj tým, akým spôsobom sa nám darí spoločne v rámci tohto rezortu zvýšiť rating, hodnotu, schopnosť obsadiť múdrymi ľuďmi aj túto časť krajiny.
Ja tam totižto nachádzam dva typy ľudí. Nadšencov, ktorí prichádzajú ozaj cez svoj voľný čas s naštudovanými pôvodnými projektami a sú schopní vracať jednotlivým objektom pôvodnú architektúru, nadšencom, ktorí tam začínajú chovať dobytok, nadšencom, ktorí ozaj na úkor svojho zrejme aj finančného účtu vytvárajú pomerne krásne príklady. A potom je tam tá skupina tých ľudí, ktorí prichádzajú len s tým, aby tam urobili chatu, chalupu, ktorá sa mi veľmi nepáči. Určite to nie je jednoduché, ale navrhujem, aby sme možno našli spôsob, ako podporiť ľudí, ktorí majú chuť žiť trvalo v tejto časti krajiny, ktorá je tak hodnotná, a možno aj z pohľadu na to, že v budúcnosti možno práve produkcia týchto častí bude pre Slovensko dôležitá oblasť, dôležitejšia, ako je tomu dnes, možno to budú časy, keď už nebudeme voziť cesnak z Číny, ale budeme ho opäť musieť pestovať u nás, pretože kríza môže mať dôsledky oveľa fatálnejšie, ako to pociťujeme teraz. A možno potom tie lazy budú mať hodnotu nielen tú, ktorú som chcel zvýrazniť, tú krajinársko-ľudskú, ale vyslovene aj produkčnú.
Takže môj návrh znie, ktorý zrejme sa neočakával, lebo tu sa asi nejaké pozmeňovacie návrhy k správe nedávajú, aby budúce zelené správy venovali aspoň jednu stránku aj lazníckym oblastiam Slovenska a ich, našej schopnosti obsadiť ľuďmi, ktorí im dokážu vdýchnuť naspäť trvalý život.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, ctené kolegyne, kolegovia, problematika, ktorou sa zaoberá táto správa, ktorá je zároveň tradične súčasťou tzv. Zelenej správy je nesmierne širokospektrálna a mimoriadne zložitá. Zodpovedá tomu aj rozsah správy, ktorý je taký, že aj niektorí členovia a členky nášho vecne príslušného výboru sa priznali, že ju celú nedokázali prečítať.
Ja patrím k tým nemnohým, ktorí tento materiál poctivo prečítali a okomentovali niekoľkými desiatkami poznámok a pripomienok, ktoré verím, že využijem pri rokovaniach s predstaviteľmi rezortu a väčšinou z nich vás v tejto chvíli nebudem obťažovať.
Pred viac ako 20 rokmi som bol jedným z iniciátorov toho, že sa tzv. Zelená správa do Národnej rady predkladá. Som rád, že za tých 20 rokov túto povinnosť rezortu a vlády voči Národnej rade nikto nespochybnil. Väčšinu doterajších zelených správ som čítal, pripomienkoval a verejne komentoval. Uplynulých 19 rokov už nie ako poslanec, ani nie ako nejaký mimoriadny expert na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale ako environmentalista, krajinár, geograf a občan, lebo poľnohospodárstvo má obrovský vplyv na životné prostredie, krajinu, rozvoj, prípadne stagnáciu či úpadok regiónov a následne i na kvalitu života takmer polovice obyvateľov Slovenska, ktorá stále ešte žije na našom vidieku. Dosah potravín na náš život je ešte celoplošnejší a kvalita toho, čo každodenne jeme a pijeme, je jedným z dôležitých atribútov celkovej kvality života.
Moje komentáre k správe začnem tým, v čom sa necítim byť príliš expertom, a to ekonomickými ukazovateľmi a dovolím si jednu možno pololaickú, ale pre mňa zásadnú otázku. Ako je možné, že na jednej strane sa v správe konštatuje, že veľká väčšina poľnohospodárskych podnikov bola v minulom roku na Slovensku zisková a na druhej strane sa priznáva, že prakticky celé slovenské poľnohospodárstvo žije len vďaka dotáciám? To mi nápadne pripomína Kocúrkovo z čias socializmu, keď sme sa chválili mliekom za dve koruny, ktoré sme však dotovali na úkor iných odvetví hospodárstva a služieb. Ukazuje sa, že tento stav pokračuje, len dotácie nie sú zväčša domáce, ale európske. Je to realita, ktorá určite nie je dlhodobo udržateľná.
Takisto je neudržateľnou praxou a hazardom pokračujúci záber, neraz aj tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na výstavbu, zatiaľ čo desiatky kilometrov štvorcových devastovaných plôch, tzv. brownfields ležia ľadom. Patria sem aj stovky dlhodobo opustených či poloopustených zariadení poľnohospodárskej veľkovýroby.
V minulosti sa správe venovala dosť veľká pozornosť vplyvom poľnohospodárstva na životné prostredie. Dnes ucelená kapitola venovaná tejto dôležitej problematike chýba. Na porovnanie analogická fínska správa za rok 2011 obsahuje samostatnú kapitolu poľnohospodárstva a životné prostredie so štyrmi podkapitolami a rozsahom väčším ako 10 % rozsahu celej správy o fínskom poľnohospodárstve a vidieckom podnikateľskom sektore.
Za nedostatok považujem aj skutočnosť, že Zelená správa sa nepredkladá v jej úplnosti, ale dosiaľ máme k dispozícii iba jej prvú časť. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo má totiž veľa spoločného s ostatnými zložkami životného prostredia bez ohľadu na to, či na pôde rastie pšenica alebo les, nehovoriac o tom ako previazaná je pôda s vodou.
Vítam, že v správe sa pozitívne hodnotí úloha ekologického poľnohospodárstva, ale chýba mi tu návrh opatrení, ako život producentov biopotravín zlepšiť, napr. podpora výskumu v oblasti nových technológií ekologickej poľnohospodárskej výroby a vplyvu konvenčného verzus ekologického poľnohospodárstva, zložky životného prostredia na krajinu, na ľudské zdravie, nedostatočným investíciám, minimálne v porovnaní so susednými štátmi, Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, o Rakúsku ani nehovoriac, do osvety v prospech bioproduktov a biopotravín, ako aj možnosti daňového zvýhodnenia, a to domácej teda slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby, predaja z dvora či malých rodinných fariem.
V správe mi chýba aj ucelená stratégia podpory slovenských potravinárskych produktov, hoci v súbore odporúčaní sa, samozrejme, vyskytuje, ale bez toho žeby bola nejako bližšie rozpracovaná. Inak diskutujeme dnes o tejto problematike takmer celé popoludnie, ale v správe nie je dostatočne, myslím si, rozpracovaná.
Konštatuje sa pokračujúca kríza živočíšnej výroby vrátane poklesu v chove oviec a kôz. Chýba mi zdôvodnenie, prečo je to tak, keď prírodné podmienky pre chov oviec a kôz sú na Slovensku dobré. Ešte viac mi chýba komplexný návrh ako tieto trendy zvrátiť vrátane zohľadnenia multiplikačného efektu pri údržbe pustnúcich pôd poľnohospodárskeho pôdneho fondu práve pomocou oviec a kôz.
Ako spotrebiteľ, sa tiež pýtam, prečo na jednej strane na Slovensku každoročne zhnije obrovské množstvo kvalitného ovocia, a namiesto toho dovážame možno menej kvalitné a chemicky ošetrené ovocie niekde z južnej Ameriky.
Okrajovo sa spomínajú dokumenty a nástroje vo sfére ochrany prírody, napr. NATURA 2000, ale takmer úplne postráda zmienku o ochrane a udržateľnom manažmente krajiny, jej tradičného rázu i kultúrnej krajiny ako významnej súčasti ohrozeného kultúrneho dedičstva. Upozornil na to aj môj predrečník.
Úplne mi tu chýba odvolávka na Európsky dohovor o krajine, ktorý sa Slovenská republika zaviazala plniť už v roku 2005 a ktorý v sebe obsahuje celý rad usmernení a záväzkov.
Problémom správy je aj to, že sa venuje v prevažnej miere iba roku 2011, ktorý bol zhodou okolnosti pre poľnohospodárov pomerne priaznivý, a oveľa menej pozornosti sa venuje vývoju za celé to obdobie uplynulých dvadsiatich alebo možno ešte lepšie 25-tich rokov, aby sme vychytili aj východiskovú situáciu na sklonku éry socialistického poľnohospodárstva, mohli ju porovnať so súčasným stavom.
Celkovo na mňa správa pôsobí príliš konštatačným a málo analytickým dojmom. Pritom nemenej dôležité ako samotné fakty, sú vzájomné vzťahy a kauzálne teda príčinné súvislosti. Ak sa konštatuje negatívny trend, mali by sme otvorene hovoriť o jeho príčinách a dôsledne hľadať možné východiská.
Odporúčania v správe nechýbajú, ale nie sú komplexného charakteru. Pritom len uplatnenie stratégie dvojitých či viacnásobných víťazstiev, tzv. win-win stratégia, nás môže vyviesť zo súčasnej situácie a netýka sa to len poľnohospodárstva a potravinárstva. Sem by sme mali nasmerovať aj dotačnú politiku a koordinovať aktivity nielen v rámci rezortu, ale aj medzi rezortmi, okrem poľnohospodárstva aj životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra, hospodárstvo a ďalšie. Tá, ľudovo povedané, metóda jednou ranou zabíjať viac múch a za tie isté peniaze vyriešiť niekoľko problémov naraz. Ja verím, že to ide, a vedel by som uviesť viacero príkladov, keby sme mali viac času.
Jedným z príkladov takéhoto prístupu je multifunkčné poľno hospodárstvo, ktoré v sebe okrem produkčného hľadiska optimálne integruje aj ďalšie dôležité funkcie vidieckej krajiny. Tiež by som privítal kapitolku venovanú tejto integrovanej problematike.
Nedostatočnú pozornosť venuje správa stavu a vývoju vidieckej krajiny. Konštatuje sa problém nezamestnanosti, ale malá pozornosť sa venuje napríklad fenoménu pustnutia časti vidieckych sídiel a krajiny, opäť sa môžem odvolať aj na môjho vzácneho predrečníka.
Záverečné konštatovanie: Z pohľadu vyššie uvedených pripomienok považujem správu v predloženej podobe, napriek jej vyššie uvedeným početným pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, tak trochu za nevyužitú príležitosť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, myslím si, že Zelená správa si zaslúži veľkú pozornosť a analytiku, čo sa udialo nielen počas minulého roku, ale vývoj v poľnohospodárstve za minimálne posledné desaťročie, a, samozrejme, že aj príčiny deštrukcie a úpadku slovenského poľnohospodárstva.
To, čo tu predviedol pán Simon s tým jeho grafom, je také zlaté pozlátko, ktorým on rád kýva. Nerád by som skĺzol do hodnotenia jeho pôsobenia v rezorte pôdohospodárstva, lebo už jeho kolegovia to nazvali, že spôsobil viacej škody ako druhá svetová vojna v tomto rezorte. To hovorí samo za seba. A myslím si, že to je plne pravdivé. A poľnohospodári, ktorí zažili jeho pôsobenie, vedia, čo to znamená, hlavne v produkčných oblastiach južného Slovenska a vôbec všetkých produkčných oblastiach, kde došlo k zníženiu podpory práve intenzívnych oblastí a došlo k takzvanému zavedeniu podpory ničoho. Toto je dieťa pána Simona. A toto je ovocie, ktoré zbierame práve z tejto, z toho, čo zasial, keď zasial podporu ničoho.
A keď sa pán predseda Huba pýta, že ako žije poľnohospodárstvo z dotácií. Pán predseda, žije v celom svete z dotácií. Bohužiaľ, Európa je obzvlášť postavená na tom a slovenskí poľnohospodári sú na tom veľmi zle, práve v prístupových rokovaniach, keď opäť za asistencie pána Simona, a musím povedať, že aj súčasného podpredsedu Národnej rady Figeľa, sme si nevyjednali naše podmienky. Ako obetovali sme slovenské poľnohospodárstvo a na oltár Európskej únie. Keby sme boli bojovali aspoň tak, ako bojovali Česi a pán Cehlička za české záujmy alebo Poliaci, alebo Maďari, tak by boli slovenskí poľnohospodári v inej kondícii.
Ale aj opatrenia, ktoré zaviedol o podpore ničoho, cez zábery pozemkov na najúrodnejších oblastiach trnavskej tabuli, južného Slovenska, Žitného ostrova cez nepodporu vinohradov, práve oblastí, keď to bolo možné, aby sa rozvíjali vinohrady a vinohradníctvo, cez likvidáciu ovocia a zeleninárstva, keď sme vlastne zlikvidovali intenzívnu výrobu na Slovensku, tak Slovensko sa stalo závislé na dovoze potravín.
A dneska je realita taká, že ak idete do reťazca nakúpiť si nejaké jablká, čo je symbol slovenského ovocia, tak má tam okrem rakúskeho, českého a nejakého južno-amerického ovocia a jablká nemáte nič, zo Slovenska nič. To je realita, ktorá je výsledkom aj šesťročného pôsobenia pána Simona v rezorte. A ten graf, ktorý tu maľoval, samozrejmá vec, má určité dosahy aj z hľadiska klímy.
A vieme dobre, že rok 2009, 2010 a hlavne, keď boli záplavy a následne sucho, aj v tomto roku sucho najmä v produkčných oblastiach, znamená určitý veľký pokles. Nie určitý, veľký pokles práve výnosov. Ale myslím si, že trend, ktorý nastúpila súčasná vláda a aj pán minister, môžu znamenať vážny obrat, aj keď poľnohospodárstvo je beh na dlhé trate, a akékoľvek zmeny, ktoré sa udejú v upadajúcom sektore, najmä povedzme v živočíšnej výrobe u hovädzieho dobytka, tá obrátka je najmenej päť rokov, než sem dôjdu prvé výsledky, tak pozitívne výsledky sa dajú očakávať v dlhšom časovom období.
To znamená, že je nutné previesť, a začať podporovať intenzívne oblasti, a nielen tie oblasti, aj intenzívnu výrobu s vysokou pridanou hodnotou. To znamená, že bude treba presmerovať toky peňazí práve do pridanej hodnoty, aby poľnohospodárstvo plnilo svoje funkcie, ktoré v spoločnosti má, a to je zamestnanosť, produkcia potravín, krajinotvorba a tak ďalej. Čiže, toto sú tie hlavné atribúty ktoré je potrebné riešiť aj v zelenej správe. A len tak demagogicky ukázať graf, že čo sa dialo počas jeho pôsobenia, a dneska je absolútne demagogické a nepravdivé. Ctené dámy a páni, ja verím, že bude veľa priestoru na to aby sme tému poľnohospodárstvo viac otvorili v tejto snemovni, ale že návrhy najmä z výkonného rezortu, a za posledné pána ministra Jahnátka, viac sa k tomu stavia, nielen k reťazcom, ale vôbec aj k podpore poľnohospodárstva, že prinesie, ja som presvedčený, že to prinesie pozitívne výsledky, a že poľnohospodári na konci tejto vlády budú môcť zaznamenať oživenie najmä výroby s vysokou pridanou hodnotou. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, poslanci Národnej rady, menovite Pavol Paška, Richard Raši, Otto Brixi a Milan Géci predkladajú novelu zákona č. 401/1990 Zb. o Meste Košice v znení neskorších predpisov, ktorý v súčasnej dobe zaostáva vo vývoji za všeobecným predpisom, ktorý je zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
Kým zákon o obecnom zriadení sa neustále vyvíjal a očisťoval od chýb plynúcich z mylného chápania postavenia a kompetencií obcí a ich orgánov, v počiatkoch samosprávy, zákon o meste Košice nebol podrobený súbežnej korekcii.
Mnoho problémov spôsobuje aplikácia najmä tých ustanovení zákona o Košiciach, v ktorých sú recipované základné princípy samosprávy obcí zo zákona č. 369 o obecnom zriadení, v ktorých nebola premietnutá ich postupná úprava zákona o obecnom zriadení. V zákone o Košiciach zostali v pôvodnom stave z roku 1990. Pri ich výklade je vyjadrovaný názor, že sú špeciálnou úpravou len pre Košice. Úlohy samosprávy mesta, základné postavenie, kompetencie, rokovanie, rozhodovanie a kreovanie orgánov mesta a ich orgánov, teda mestská rada, teda mestská rada a komisie mestského zastupiteľstva, formy, spôsoby a inšitúty, prostredníctvom ktorých sú zabezpečované úlohy a výkon samosprávy, teda miestne referendum, zhromaždenie obyvateľov, uznesenia mestského zastupiteľstva, všeobecne záväzné nariadenia, postavenie obyvateľov, postavenie poslancov alebo ukladanie pokút, ktoré sú ustanovené v zákone o obecnom zriadení, sú spoločné pre všetky mestá a obce, nemôžu sa odlišovať, preto sú predmetom úpravy všeobecného zákona a nemôžu byť špeciálne upravené len pre mesto Košice.
Slovom, možno dedukovať, že zákon o meste Košice, môže mať špecificky upravené len osobitosti, nie však základnú podstatu. Takýmito osobitosťami sú napríklad:
- vnútorné organizačné usporiadanie samosprávy mesta,
- územné usporiadanie,
- výkon samosprávy,
- členenie orgánov samosprávy mesta,
- štatút mesta.
A ostatné odlišnosti v základných princípoch zákona od zákona o obecnom zriadení môžu byť považované len za legislatívne zaostávanie za všeobecným právnym predpisom, z ktorého boli prevzaté aj ustanovenia, ktoré nemôžu byť špecifikami Košíc.
Úlohou navrhovaného zákona je odstrániť chyby a zastaralé ustanovenia prevzaté zo zákona o obecnom zriadení, uviesť do súladu s platným znením tohto zákona.
Niektoré recipované ustanovenia sa zo zákona o Košiciach vypustia, s odkazom sa ponechajú na úpravu lex generalis, čo zabezpečí ich aktuálnosť aj v prípade budúcich novelizácií.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pri znížení počtu poslancov mestského a miestnych zastupiteľstiev možno očakávať zníženie nákladov na výkon samosprávy mesta, znížením nákladov na odmeny poslancov, na technické vybavenie poslancov a obslužnú administratívu, pričom sa predpokladá ročná úspora až 500-tisíc eur.
Návrh zákona nevyvoláva asociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 199, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 235 z 27. septembra 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 87 z 9. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a doporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 37 z 11. októbra 2012 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III. správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 35 a ktoré nebudem čítať, lebo máme spoločnú správu.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto:
Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 35 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, Národnej rade, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o meste Košice v znení neskorších predpisov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov o meste Košice bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 45 zo 16. októbra 2012.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.
Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, za druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom poslaneckom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy a zároveň po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, drahé kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní. Naozaj keď v prvom čítaní o návrhu zákona o Košiciach vystúpil kolega Novotný a pomenoval politické výhrady, ku ktorým som sa vo faktickej poznámke pridal, tak naozaj to nechcem tu dneska opakovať, iba chcem zvýrazniť, že naozaj sme očakávali my, ale aj ďalší naši kolegovia v Košiciach, že tento zákon bude riešiť podstatné záležitosti, ktoré trápia v usporiadaní mesta Košice, to znamená 22 mestských častí, naozaj je to viac, ako má mesto Bratislava. Sú mestské časti také, ktoré sú, dalo by sa povedať, samostatnými obcami. Tam by mohli prebehnúť miestne referendá, ktoré by mohli rozhodnúť o tom, že tieto mestské časti by sa mohli stať samostatnými obcami. Ďalej, mestské časti v Košiciach, naozaj je ich príliš veľa, mohli by sa zlúčiť, zmenšiť na menší počet mestských častí, ale to už bolo hovorené v prvej časti. Navrhovatelia nám vysvetlili, že nebolo ich zámerom ísť do týchto zložitých a citlivých a uvedomujem si, že veľmi, veľmi náročných vecí, plus k tomu pristúpia ešte aj kompetencie, financie, takže navrhovatelia deklarujú, že snažia sa týmto návrhom zákona o Košiciach dať do súbehu so zákonom 369-kou o obecnom zriadení. Podám a prečítam nasledujúce tri pozmeňujúce návrhy, ale najprv ich okomentujem.
Prvý pozmeňujúci návrh je veľmi vážny z môjho pohľadu, a to preto, že navrhovatelia hovoria, že tento návrh zákona o Košiciach dávajú do súvisu so zákonom o obecnom zriadení, 369-kou. Týka sa to zloženia mestskej rady. Prečítam paragraf zo zákona 369/1990, § 14, ods. 1: "Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov," z poslancov, "ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie." Ďalej to pokračuje. Čiže členom obecnej rady môže sa stať iba poslanec. Tak to je v celej našej republike, sú tu viacerí starostovia, primátori, aj aj som bol členom obecnej rady. Naozaj iba poslanec môže byť členom rady. Rada je predsa poradný orgán starostu, primátora. Nevidím dôvod, prečo navrhovatelia dali do návrhu zákona o Košiciach, môžem to prečítať:
V § 12, ods. 2, prvá veta znie:
"Mestská rada sa skladá z 10 poslancov mestského zastupiteľstva zvolených mestským zastupiteľstvom za členov mestskej rady spravidla na celé funkčné obdobie z predsedu rady starostov a primátora."
Ďalšia vec, čo mi vadí v tomto ustanovení a návrhu zákona v § 12 je to, že členom mestskej rady nemôže byť nezávislý poslanec. Preto znova prečítam zákon 369-ku o obecnom zriadení, § 14, ods. 2:
"Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán," pán navrhovateľ, "politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve." To je zákon 369-ka. Vo vašom návrhu zákona nezávislí poslanci nie sú. Takisto pán primátor má byť členom mestskej rady.
Body, body číslo, teda pozmeňujúce návrhy číslo 2 a 3, ktoré navrhujem, spolu súvisia a v nich sa snažím poukázať na to, že kompetencie mestských častí dneska v Košiciach sú dané tak, že mestské časti nemôžu o niektorých kompetenciách rozhodovať vo svojej mestskej časti. Jedná sa bežne o prekopávky ciest, úpravu mestskej zelene.
Takže odôvodnenie: Ide o vytvorenie možnosti posilniť kompetencie mestských častí v oblasti správy komunikácií a životného prostredia. Podľa súčasného stavu, mestské časti vykonávajú prenesený výkon štátnej správy len v prípadoch ustanovených osobitným zákonom. Navrhovaná zmena sleduje zámer umožniť mestu, aby v ich štatúte bolo možné vyhradiť určitú pôsobnosť preneseného výkonu štátnej správy, ktorú v súčasnosti vykonáva mesto, pre mestské časti v oblastiach, kde sa bude javiť, kde sa to bude javiť účelné a efektívne.
Preto navrhujeme v § 25 vypustiť vetu: "Štatútom nemožno preniesť na mestské časti výkon štátnej správy, ktorý bol zákonom prenesený na mesto". Obdobná právna úprava vyplýva aj zo zákona č. 377/1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.
eraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Budem žiadať hlasovať o bode číslo 1 samostatne, o bodoch číslo 2 a 3, keďže spolu súvisia, spolu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Z. z. o meste Košice v znení neskorších predpisov:
Pozmeňujúci návrh č. 1. V čl. I, 16. bod znie:
§ 12 ods. 2 znie: "Mestská rada sa skladá z desiatich poslancov mestského zastupiteľstva, zvolených mestským zastupiteľstvom za členov mestskej rady spravidla na celé funkčné obdobie s z predsedu Rady starostov. V zložení mestskej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, hnutí (ďalej len "politické strany") a nezávislých poslancov v mestskom zastupiteľstve."
Pozmeňujúci návrh č. 2. V čl. I.1 - nový bod - za 31 bod sa vkladá nový bod, 32. bod, ktorý znie: 32. V § 2, ods. 2, v tretej vete sa za text "v rozsahu vymedzenom zákonom" vkladá nový text "a štatútom".
Pozmeňujúci návrh č. 3. V čl. I.1. - nový bod - za 32 bod sa vkladá nový bod, 33. bod, ktorý znie: " V § 25 sa vypúšťa posledná veta."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
To sú tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám. Viem o tom, že moji kolegovia, pán Novotný a pán Chren budú dávať ďalšie pozmeňujúce návrhy, pod nimi som takisto podpísaný, takže ich podporujem, ale žiadam vás aj o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, hlavne bodu č. 1. Ďakujem za pozornosť.