14. schôdza

21.3.2017 - 7.4.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 9:13 hod.

JUDr.

Eduard Kukan

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:13

Eduard Kukan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní.
Pán predseda, chcem sa pekne poďakovať za pozvanie, za milé privítanie a chcem oceniť aj vašu veľkorysú štedrosť pri určení dĺžky našich vystúpení. My sme v Európskom parlamente zvyknutí hovoriť menej, maximálne štyri minúty, a to ešte musíme byť spravodajcovia pri jednotlivých správach.
Vítam príležitosť diskutovať s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky o aktuálnych otázkach Európskej únie. Potvrdzuje to, že je v záujme nás všetkých byť súčasťou diania v Európe a spoločne presadzovať záujmy našich občanov.
Začnem z toho, že slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie nám ukázalo, že fungovanie Únie je komplexnou záležitosťou. Tu chcem na úvod povedať, že považujem zahraničnú politiku Slovenskej republiky a jej dopad na vývoj medzinárodných vzťahov, tak je taký, že zďaleka presahuje rámec a váhu svojej vlastnej krajiny. Aj preto si myslím, že príprava nášho predsedníctva a jeho uskutočnenie boli dobré a úspešné.
Predsedníctvo Rady nám tiež ukázalo, že sa môže stať inšpiráciou pre vnímanie európskej politiky u nás doma ako našej vlastnej politiky, politiky, ktorej sme súčasťou a ktorú priamo tvoríme. Bratislava je Brusel a Brusel je Bratislava. Považujem to za potrebné povedať, lebo sme dlhé roky členmi Únie a nie všetci to ešte chápu u nás doma. Predsedníctvo úspešne zvládnuté, a preto tí, ktorí sa na ňom podieľali, si zaslúžia uznanie. (Potlesk.) Myslím si tiež, že je dobrou vizitkou aj to, že sa upevní pohľad na Slovensko ako na konštruktívneho a proeurópskeho partnera v rámci Európskej únie.
Vo svojom vystúpení by som rád načrtol momentálne výzvy EÚ a môj pohľad na ne cez prizmu svojej vlastnej práce. Otázky rezonujúce v EÚ: minulosť – budúcnosť. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 60. výročie od podpísania Rímskych zmlúv. Je to dôležité obhliadnutie sa do minulosti a dobrá príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo bolo možné v Európe dosiahnuť. Za 60 rokov Európska únia dokázala vytvoriť súbor hodnôt, ktoré nás všetkých posunuli civilizačne ďalej, dopredu. Naše hodnoty sa stali hodnotami otvorenej spoločnosti postavenej na právnom štáte a vzorom nielen pre našich susedov, ale aj pre zvyšok sveta. S výročiami zmlúv súvisí otázka, kam by mala Európska únia smerovať ďalej. Pred niekoľkými týždňami predstavil predseda Komisie bielu knihu o smerovaní Únie. Som rád, že táto otázka začala rezonovať nielen medzi európskymi lídrami, ale taktiež v spoločnosti.
Európa nedávno prekonala niekoľko kríz. Zasiahla nás kríza finančná, hospodárska, migračná alebo kríza v našom najbližšom susedstve. Ja by som doplnil, že máme ešte líderskú krízu v Európskej únii. Bohužiaľ, na krízach sa podpísala dôvera občanov v spoločný európsky projekt. To je v podstate paradox, pretože jedno z najdôležitejších ponaučení z uplynulých rokov je to, že Európska únia môže prežiť a prinášať výhody svojim občanom vtedy, keď bude jednotná. Sme Úniou rôznorodosti, v ktorej je potenciál, a v jednote je naša sila. Akýkoľvek bude konkrétny scenár budúceho fungovania Únie, táto axióma by mala ostať jej základným kameňom, na ktorom by sme mali budovať naše vzťahy v rámci Únie, ale tiež prezentovať Úniu navonok.
Odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie, ktorý sa formálne začal v stredu tento týždeň, bude jednou z prvých výziev, s ktorou sa budeme musieť vyrovnať. Nie je to rozhodnutie, ktoré by som vítal. Verím však, že naša spoločná minulosť pomôže dosiahnuť Únii a Británii lepšie vzájomné vzťahy v budúcnosti. Treba zdôrazniť, že brexit zatiaľ nepodkopal európsku jednotu. Zdá sa, naopak, že môže byť kľúčom k užšej spolupráci 27 členských krajín. Bol by som rád, keby tento trend pokračoval aj naďalej, najmä pri rokovaniach, ktoré nás počas nasledujúcich dvoch rokov čakajú. Brexit tiež naznačuje dôležité otázky, ako sa Európa bude stavať k budovaniu vzťahov s našimi zahraničnými partnermi a k svojmu vlastnému postaveniu vo svete.
Je v našom záujme, aby Európa ostala globálnym svetovým hráčom, dôležitým hráčom. Iba v tomto prípade budeme mať možnosť skutočne vplývať na vývoj okolo nás. Európa má potenciál ostať svetovým hráčom, prispievať ku globálnej bezpečnosti, tvoriť zásady medzinárodného obchodu a byť inovatívnou a zároveň bezpečnou.
K svojej práci ďalej: Ako člen zahraničného výboru mám možnosť vplývať na trendy, ktoré sa objavujú vo vzťahu Únie s našimi vonkajšími partnermi. Za ostatné roky som v tejto oblasti pripravil niekoľko správ dotýkajúcich sa predovšetkým spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, susedskej politiky a politiky Európskej únie v procesoch rozširovania. Považujem za kľúčové, aby sme zabezpečili rozvoj a stabilitu v našom najbližšom susedstve. Dôležitým v tomto je náš vzťah k regiónu západného Balkánu, ale tiež aj k našej susedskej politike vo vzťahu k východným a južným partnerom. O integrácii krajín západného Balkánu sa začína čoraz viac diskutovať na najvyšších fórach. Bohužiaľ, je to v súvislosti s obavami o ďalšie smerovanie regiónu a politickými krízami, ktoré neprispievajú k stabilite regiónu. Hoci je tento región za hranicami Únie, myslím si, že je každému jasné, ako veľmi vplýva na našu bezpečnosť, stabilitu a prosperitu.
V ostatných rokoch som súčasťou mediačných tímov, ktoré sa venujú politickým krízam v Macedónsku a v Albánsku. Ponaučenie z toho plynie jednoduché. Kvôli týmto krízam sa hospodársky a spoločenský vývoj v týchto krajinách na dlhý čas zastavil. Poškodzuje ich to ekonomicky, bezpečnostne, spoločensky aj hodnotovo.
Keď hovoríme o integrácii západného Balkánu, hovoríme o Čiernej Hore, o Srbsku, o Albánsku, o Bosne a Hercegovine a Kosove. Integrácia musí byť založená na jasných pravidlách a kritériách. Po ich naplnení Európska únia musí urobiť ďalší krok. Treba sa pripraviť na to, že raz tento región bude celý súčasťou Európskej únie. Kedy to bude, to je veľmi ťažké predpovedať. A možnože najpresnejšie, najpresnejší termín by bol to, čo hovoria Arabi, viete, akože Insha´Allah – z vôle božej. Všetky tieto subjekty, ktoré som vymenoval, budú súčasťou Európskej únie – vrátane Kosova.
Tu by som chcel povedať, že stanovisko Slovenskej republiky k neuznaniu nezávislosti Kosova je správne. Mali by sme však realisticky sledovať vývoj v regióne, nezatvárať oči nad tým, ako sa vyvíja táto situácia, podobne ako to robia štyri ďalšie krajiny, ktoré majú rovnaké stanovisko k tejto otázke ako my na Slovensku. A tu chcem povedať, že nikto si nevie predstaviť v budúcnosti iné začlenenie Kosova do mapy Európy ako do Európskej únie.
V poslednom čase sa parlamentná demokracia na západnom Balkáne stala akousi demokraciou bojkotov. Bojkot parlamentu začína byť veľmi populárny ako prostriedok politického boja, či už je to v Albánsku, v Macedónsku, v Čiernej Hore a aj v Kosove. V tomto ohľade je našou povinnosťou ako poslancov parlamentov slovenského a európskeho tento trend odsúdiť, ale aj podporiť návrat našich kolegov do parlamentov. Otázka, ako nastavíme vzťahy s niektorými krajinami v našom susedstve, je teraz viac aktuálnou ako pred pár rokmi.
Rovnako kritickými sú otázky nášho postoja k dianiu v Turecku a k situácii na Ukrajine, nielen v súvislosti s vojnou, ale aj s reformami. Migrácia je globálny trend, ktorý sa bude ďalej vyvíjať. Preto treba tejto téme venovať stálu pozornosť. Nemali by sme ju podľa mňa však vnímať iba ako ohrozenie, ale fenomén, ktorému budeme musieť vzhľadom na charakter Únie čeliť spoločne. V súvislosti s tým momentálne diskutujeme o legislatíve, ktorá by mala pomôcť riešiť základné príčiny migrácie, ako sú napríklad ekonomická a sociálna situácia v rozvojových krajinách. Treba tiež vždy myslieť na ochranu našich občanov. Ako spravodajca rokujem s kolegami v Európskom parlamente tiež o návrhu vonkajšieho investičného plánu. Ten by mal pomôcť naštartovať ekonomický rast práve v najmenej rozvinutých krajinách v našom susedstve a v Afrike. Osobne som presvedčený, že o tom, že otázky migrácie by sme nemali zužovať na striktne bezpečnostné, aj keď toto je veľmi dôležitý aspekt, ale hľadať riešenia, ako môžeme prispieť k rozvoju a stabilite krajín, ktoré sú primárnym zdrojom migračných prúdov.
Zamestnanosť a sociálna politika, lebo to sú tiež otázky, ktoré sledujem. Zamestnanosť a sociálna politika sú témami, ktoré veľmi úzko súvisia s tým, ako naši občania vnímajú Úniu. V tejto oblasti sa momentálne zaoberám otázkami mojej generácie, ktorú vnímam najmä cez odstránenie diskriminačných opatrení na základe veku. Demografický vývoj na Slovensku, ale aj v celej Európe naznačuje, že starostlivosť o starších občanov spoločnosti a aktívne starnutie sú horúcimi témami, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť.
V zamestnaneckej politike je momentálne na pretrase smernica o vyslaní pracovníkov. V skratke. Nesúhlasím s revíziou tejto smernice z dielne Európskej komisie. Prikláňam sa k názoru jedenástich národných parlamentov a štátov, ktorí vyjadrili svoj postoj prostredníctvom žltej karty. Hrozí totiž, že smernica prinesie viac právneho chaosu a administratívnej záťaže pre podniky, ktoré pracujú na európskom trhu, a v konečnom dôsledku skomplikuje životy vyslaným pracovníkom. Zásada voľného pohybu služieb na jednotnom trhu je pilierom ekonomickej; európskej ekonomiky a my ju nesmieme okliešťovať. Potrebujeme jednoduché a férové pravidlá.
Na záver, panie poslankyne a páni poslanci, povedal som, že máme možnosť; že som rád, že máme možnosť diskutovať o európskych témach na pôde Národnej rady. Určite je to dôležitý signál k prehĺbeniu nášho dialógu a bol by som rovnako rád, keby sme mohli spolu vyvrátiť často nepravdivé informácie o diktáte z Bruselu a o rozhodnutiach, ktoré odtiaľ prichádzajú. Naša spoločná angažovanosť v boji proti radikalizmu, extrémizmu a dezinformáciám by bola na osoh Slovensku a celej Európskej únii. Koniec koncov naša práca spočíva vo výkone mandátu pre občanov, ktorí nás zvolili, tento mandát, ako aj naša spolupráca by mala byť v ich prospech, lebo oni sú koniec koncov občanmi Slovenskej republiky a rovnako tak sú aj občanmi Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 9:13 hod.

JUDr.

Eduard Kukan

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:27

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, milí hostia, naozaj si veľmi vážim toto pozvanie a oceňujem začiatok intenzívnejšej komunikácie medzi europoslancami a vami, poslancami Národnej rady, pretože to považujem za dôležité. V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti Európskej únie a tým pádom aj o budúcnosti Slovenska. Tak myslím si, že tento dialóg je nielen užitočný a prospešný, ale naozaj aj nevyhnutný.
Mal som tú česť osem rokov stráviť v Národnej rade Slovenskej republiky a počas tohto obdobia som pracoval vo výbore pre európske záležitosti, dokonca dva roky ako jeho predseda, dva roky ako jeho podpredseda a vždy som sa snažil z tohto postu dodržiavať dôsledne princíp subsidiarity. Viackrát som dokonca rozporoval európsku legislatívu na základe tohto princípu. Trošku mi chýba v poslednom čase, že tento princíp nie je opakovaný, pretože ho považujem za veľmi dôležitý nástroj pri možnom rozporovaní, aktívnom vstupovaní do európskej legislatívy, pretože dobre pripravené a vyargumentované odôvodnené stanoviská sú naozaj veľmi silným nástrojom a mňa naozaj mrzí, že v tomto sa nerobí dostatočne. Samozrejme, som pripravený kedykoľvek s vedením Národnej rady aj výborom pre európske záležitosti spolupracovať a hovoriť nielen na túto tému.
Mandát Európskeho parlamentu zvoleného v roku 2014 má za sebou zhruba polovicu. Za tieto 2,5 roka, za toto obdobie sme prežili snáď najturbulentnejšie časy, aké kedy Európska únia zažila. Migračná kríza, brexit, ruská invázia na Ukrajine sú udalosti, ktoré mediálne prekryli všetko ostatné, čo sa nám v Európskom parlamente podarilo dosiahnuť.
Keď som v lete preberal mandát v roku 2014, tak som sľúbil, že budem robiť všetko pre podporu tých, ktorí sú najväčší zamestnávatelia, to sú malí a strední podnikatelia. Tí tvoria hodnoty, tvoria najviac pracovných miest, stabilizujú spoločnosť a sú nositeľmi tých najlepších tradícií každého národa. Komunistický režim ich po roku 1948 úplne zničil a následky pociťujú naše regióny dodnes. Európska únia im práve ale otvorila nové možnosti. Vďaka spoločnému trhu je jedno, či dnes sa predáva v Považskej Bystrici, Rožňave alebo Hamburgu. Európska legislatíva im poskytuje ochranu pred neplatičmi a zjednodušuje administratívu, ktorá sa oproti obdobiu trebárs spred roka 2004 skrátila z mesiacov na týždne, dni a niekedy aj hodiny. Stále však existujú bariéry, ktoré im bránia v plnom rozvoji ich potenciálu. Podľa prieskumov im vadia hlavne tri veci. Po prvé, slabý prístup k investičnému kapitálu, po druhé, vymožiteľnosť pohľadávok a po tretie, byrokracia.
Na všetky tri sa snažíme nachádzať riešenia aj na európskej úrovni. Už krátko po nástupe nového Európskeho parlamentu sme schválili nový Európsky fond pre strategické investície vo výške viac ako 300 mld. eur. Som rád, že sa nám podarilo presadiť, aby slúžil najmä ako zdroj podpory malých a stredných podnikov. Prostredníctvom programu COSME môžu z neho malí podnikatelia čerpať úvery až do výšky pol milióna eur s úrokom od 1 do 1,5 % s dĺžkou splatnosti až do 15 rokov. Pre lepšiu vymožiteľnosť pohľadávok, najmä cezhraničných, sme prijali novelu legislatívy, ktorá zjednodušuje súdne konania, znižuje poplatky a umožňuje napríklad aj to, aby sa veriteľ zúčastnil súdu prostredníctvom telemostu a nemusel tak trebárs míňať peniaze na ďalšie cestovanie.
Znižovanie byrokracie je dôležitý problém, pretože často narážame na rôzne obštrukcie aj zo strany niektorých členských štátov. Ale aj tu konáme a som rád, že máme výsledky. Spoločne s Komisiou pracujeme na zavedení aj jednotného systému registrácie dane z pridanej hodnoty v celej Únii, čo si ale netreba zamieňať za daňovú harmonizáciu. Proti tej dlhodobo a konzistentne protestujeme. Cieľom je tu skutočnosť, aby podnikatelia nemuseli nanovo študovať rôzne postupy, ale jednoducho si otvorili internetový portál a urobili tam všetky potrebné úkony. Toto opatrenie je aj významným príspevkom v boji proti daňovým podvodom a únikom. Minulý rok sme podporili zlepšenie pohybu pracovných síl aj tak, že sme prijali legislatívu, ktorá občanov odbremeňuje od opakovaného predkladania tých istých notársky overených prekladov rôznych dokumentov. V celej Únii na to bude slúžiť jednotný viacjazyčný formulár, ktorý bude stačiť dať overiť len jediný raz.
Cezhraničné podnikanie v digitálnom veku je aj o rýchlosti a flexibilite. Ako tieňový spravodajca pracujem aj na návrhu zavedenia jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú bude možné založiť elektronicky v jednom štáte a automaticky získa povolenie podnikať vo všetkých členských štátoch Únie. Verím, že tento návrh získa dostatočnú podporu v Európskom parlamente.
Čoraz viac sa ale, žiaľ, stretávame s tým, že členské štáty stavajú na jednotnom trhu stále nové a nové a pritom aj zbytočné prekážky. Najnovšie medializované prípady – napríklad šikanovania slovenských autodopravcov vo Francúzsku, Nemecku a v Rakúsku – sú toho dôkazom. Aj vďaka mojim iniciatívam už Európska komisia začala voči prvým dvom krajinám konanie a v súčasnosti prešetruje aj rakúsky zákon o minimálnej mzde a tiež odmietanie vydávania licencií pre dopravu osôb, ľudí, ktorí podnikajú na trase Bratislava a letisko Schwechat a späť.
Všetky opatrenia a iniciatívy v prospech malých a stredných podnikateľov na európskej úrovni, samozrejme, niekedy nevyvažujú chyby na úrovni členských štátov a chcem teda vás aj požiadať v tomto ohľade, aby sme našli spoločnú reč pre podporu malých a stredných podnikateľov, aby sme im nehádzali polená pod nohy, pretože si zaslúžia našu podporu. Jeden za všetky príklady môžem uviesť, a to je napríklad nezmyselné daňové licencie, de facto dane zo straty, ktoré boli posunuté z neznámeho dôvodu, ich zrušenie bolo posunuté až na rok 2018.
Ako člen Európskeho parlamentu, člen výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aj ako viceprezident organizácií pre podporu malého a stredného podnikania SME Europe a SME Circle naozaj pozývam všetkých poslancov Národnej rady na spoluprácu pri zlepšení postavenia slovenských podnikateľov. Ich prosperita a rozvoj musí byť záujmom nás všetkých.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európa sa dnes nachádza na križovatke. Zo všetkých strán počúvame hlasy, ktoré volajú po reforme jej fungovania alebo dokonca niekedy o jej zániku. Povinnosťou nás, zástupcov občanov Slovenskej republiky, či už v Národnej rade, alebo v Európskom parlamente, je hľadieť predovšetkým na ich záujem. Opýtajme sa ale naozaj: Je záujmom slovenských občanov, aby stratili možnosť pracovať, študovať a žiť v ktorejkoľvek krajine Únie? Je v záujme našich občanov, aby slovenské firmy stratili prístup k spoločnému trhu? Je v ich záujme to, aby sme sa odstrihli od najúspešnejšieho ekonomického projektu v ľudskej histórii, ktorý priniesol nášmu kontinentu obdobie stability, prosperity a mieru? Určite nie.
Budúcnosť pred nás stavia mnohé, mnohé výzvy. A som si istý, že ich môžeme zvládnuť len spoločne. Za všetky spomeniem digitálnu revolúciu a nástup priemyslu, ktorý označujeme pod číslom 40. Digitalizácia zasahuje do všetkých sfér našich životov a začína meniť aj povahu priemyselnej výroby. Dokonca tak radikálne, že čoskoro budeme musieť redefinovať samotný pojem robotník. Veľkú časť v priemysle preberajú stroje a pred nami stojí otázka, čo bude naozaj robiť človek. Určite sa bude musieť viac preorientovávať z manuálnej práce na duševnú a znamená to, že roboty a ich softvér budú vyvíjať viac práce a človek ich musí programovať a najmä kontrolovať. Na to, aby tento prerod prebehol úspešne, musíme radikálne zreformovať náš vzdelávací systém a pripraviť ľudí na to, že nové zručnosti sa budú musieť učiť po celý život. Určite to nezvládneme sami, ale len v úzkej spolupráci s krajinami, ktoré sú v tomto podstatne ďalej a môžu nám slúžiť ako inšpirácia.
Digitálna ekonomika si vyžaduje aj plynulý tok dát. Na európskej úrovni pracujeme na vytvorení jednotného digitálneho trhu, ktorý zjednotí regulácie toku dát a pripraví nás tak na globálnu konkurenciu, ktorá neustále silnie. Pred dvoma týždňami sme v Európskom parlamente prijali legislatívu, ktorá harmonizuje frekvenčné pásma a otvára cestu pre budovanie sietí vysokorýchlostného internetu. Minulý týždeň sme sa výrazne posunuli v odstránení geoblokovania na internete a tovary či služby budú môcť, verím, že už od roku 2018, využívať oveľa viac zákazníkov, ako tomu bolo doteraz.
Aby som ilustroval, ako je to všetko pre našu budúcnosť dôležité, poviem len toľko, že kým v Indii aj napríklad v Číne alebo v Spojených štátoch amerických, ktoré sú v oblasti digitálnej ekonomiky našimi konkurentmi, tak tam platí jedna regulácia. V Európskej únii ich je zatiaľ stále 28, týchto regulácií. To enormne zvyšuje náklady a, samozrejme, znižuje konkurencieschopnosť.
Digitálna ekonomika je ďalšou témou, v ktorej vidím neužitý potenciál na spoluprácu medzi Národnou radou a Európskym parlamentom. Teší ma, že po našich aktivitách v europarlamente budú môcť občania telefonovať v rámci Únie lacnejšie, pretože od júna tohto roku bude konečne zrušený roaming, teda poplatky za cezhraničné volanie v rámci Únie. Musíme ísť ďalej. Robíme teda všetko preto, aby od budúceho roku bolo zrušené aj spomínané geoblokovanie.
Digitalizácia priemyslu so sebou prináša aj veľké nároky na spotrebu elektrickej energie. Súčasné systémy a infraštruktúra už nebudú stačiť, najmä ak bude pokračovať trend rozvoja elektromobility a elektrické autá sa stanú bežnou súčasťou našich miest. Budovanie energetickej únie teda neslúži len na to, aby sme znížili našu závislosť od jedného a navyše veľmi nevyspytateľného zdroja surovín, ale aj na to, aby sme energiu využívali inteligentne, šetrne, aby sme znížili jej ceny pre domácnosti a firmy. Nie je predsa normálne, aby také Nemecko platilo za plyn menej ako Slovensko, ako je tomu v súčasnosti. To sa musí zmeniť. Je absolútne ale zrejmé, že bez úzkej spolupráce na európskej úrovni to jednoducho nepôjde.
Treťou oblasťou, kde je európska spolupráca životne dôležitá, je otázka bezpečnosti. Migračná kríza nám ukázala, aké dôležité je chrániť vonkajšie hranice schengenského priestoru a, naopak, dočasné hraničné kontroly v jeho vnútri nám pripomenuli časy, keď sme čakali na rakúskej hranici aj niekoľko hodín. Bez spoločného postupu voči tretím krajinám, bez spoločného tlaku na ukončenie vojnových konfliktov a bez európskej pobrežnej a pohraničnej stráže ďalšie krízy nezvládneme.
Otázka bezpečnosti veľmi úzko súvisí s terorizmom a kybernetickými hrozbami. Naše tajné služby musia medzi sebou oveľa viac spolupracovať a vymieňať si informácie, aby sme dokázali všetky plánované teroristické útoky – a je jedno, z akého zdroja pochádzajú – zlikvidovať včas. Vlády členských štátov musia oveľa viac spolupracovať pri prevencii kybernetických útokov, bez ohľadu na ich zdroje.
Ako konštatoval aj pán prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, Slovensko v tomto smere nerobí pre vlastnú bezpečnosť takmer nič, a pritom sme v situácii, keď jeden vyškolený hacker je schopný urobiť viac škody ako celý vojenský výsadok. Myslím, že každému je jasné, odkiaľ v súčasnosti kybernetické útoky nielen proti našim hodnotám, ale aj proti našej infraštruktúre pochádzajú. Zdroje v Rusku a mimoriadne agresívna hybridná vojna proti európskej spolupráci má jediný cieľ: rozdeliť nás natoľko, aby sme neboli schopní vystupovať jednotne napríklad v oblasti nákupu energií alebo pri modernizácii a digitalizácii nášho priemyslu. Na európskej úrovni si toto veľmi dobre uvedomujeme a som rád, že orgány na boj proti hybridným hrozbám sa postupne vytvárajú a získavajú čoraz viac kompetencií.
Zo všetkých aktivít, ktoré konám na úrovni europarlamentu, mi dovoľte ešte spomenúť jednu, ktorá je pre našu krajinu veľmi dôležitá, pretože automobilový priemysel je pre Slovensko naozaj kľúčový. Ako jediný slovenský zástupca som pracoval rok vo výbore pre vyšetrovanie emisného škandálu, známeho aj pod skratkou Dieselgate, a výsledkom je legislatívny návrh, ktorý bude schvaľovaný na našom plenárnom zasadnutí práve budúci týždeň. Verím, že bude schválený, pretože potom sa už niečo podobné nebude môcť opakovať. Chceme zaviesť novú štruktúru testov automobilov nielen vo výrobe, ale aj v ich prevádzke, posilnenie právomocí Komisie pri akýchkoľvek podozreniach, no a najmä rovnaké pravidlá na celom európskom trhu. Pri porušení pravidiel a klamaní občanov hrozia automobilkám pokuty až do výšky 30-tisíc eur za každé auto.
Na našom spoločnom trhu musia platiť rovnaké pravidlá. Ak tomu tak nie je, konám. Je to v prípade porušovania práv našich vodičov, v prípade podozrení na rozdielnu kvalitu pod rovnakou značkou, trebárs spotrebných tovarov, či v prípade uznávania kvalifikácií. Vítam každú iniciatívu a ocením podnet každého občana a všetci ste vítaní sa na mňa kedykoľvek obrátiť, napríklad čo sa týka podnetov na... (zaznievanie zvukového signálu časomeru) áno, už končím, už len dokončím vetu, ... podnetov na rozdielne kvality za rovnakú značku. V tomto budem pokračovať. Napríklad organizujem aj budúci; v budúcich týždňoch osobitné podujatie na túto tému Bruselu.
Ďakujem ešte raz za túto možnosť a verím, že naša komunikácia sa stane dobrou tradíciou a základom intenzívnejšej spolupráce. Dámy a páni, ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 9:27 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:44

Miroslav Mikolášik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, chcel by som na úvod skutočne srdečne poďakovať pánovi predsedovi parlamentu za pozvanie. Je to prvýkrát za tých 13 rokov teda, čo pôsobím v Európskom parlamente. No, je to už dlho, trinásť rokov, čo sme dostali túto možnosť prehovoriť v Národnej rade Slovenskej republiky. Veľmi si to vážim, naozaj to oceňujem, pán predseda, aj za tú, za to priaznivé ucho, ktoré ste mali voči našim žiadostiam, kde sme vyjadrovali túto snahu vystúpiť aj v Národnej rade pred slovenským parlamentom. Ja sa tu cítim celkom dobre, lebo bol som poslancom Národnej rady zvoleným v ´94. aj v ´98., tak to prostredie je mi známe a blízke.
Posuniem sa však dnes k tomu, prečo tu na tomto mieste dnes stojím. Uvedomujem si, že je piatok, no a možnože viacerí z vás by boli možno niekde radi s rodinou na výlete v prírode alebo sedieť niekde v kresle a čítať obľúbenú knihu. Ospravedlňujem sa, že trošku rušíme, ruším aj túto vašu pohodu, ale myslím si, že to bude prospešné pre obidve strany, keď sa navzájom budeme poznávať, budeme sa informovať a my z tej úrovne poslancov Európskeho parlamentu môžme priniesť informácie tu do Národnej rady o tom, čo vlastne tam robíme, lebo často sa tá informácia z bodu A do bodu B nie vždycky dostáva. Aj médiá slovenské sa viac venujú skôr Národnej rade ako poslancom Európskeho parlamentu, tie témy sú akoby vzdialené a potom sa občan nedozvie vlastne, čo môžme tam robiť, čo tam skutočne aj robíme, a ja by som využil to moje vystúpenie aj na to, aby som vás v tomto smere trošku poinformoval.
Po prvé, vážené kolegyne, kolegovia, som tu ako ochranca. Čo by len už taký šesťdesiatnik ako ja, hej, europoslanec, ktorý žije niekde v Bruseli, akože niektorí tvrdia, že odtrhnutý od reality, by mohol chrániť, naviac o tom rečniť v národnom parlamente? Mnohí sa možno pýtate samých seba s telefónom v ruke, pripravení na ďalší nudný pätnásťminútový poslanecký príhovor.
Ale, vážené poslankyne, vážení poslanci, pri odpovedi si dovolím použiť jeden historický citát z obdobia bezprostredne nadväzujúceho na koniec druhej svetovej vojny. Je to citát, ktorý, verím, zvlášť vo svetle niektorých dnešných nacionalisticko-populistických tendencií opätovne nadobúda elevanciu. Citát, ktorý mne a dúfam, že aj vám pripomenie, za čo vlastne my – tí bruselskí – možno v skutočnosti bojujeme. Začiatok citátu: "Európa je ušľachtilý kontinent, domov všetkých veľkých materských národov západného sveta a základ kresťanskej civilizácie a etiky, pôvodca väčšiny kultúry, umenia, filozofie a vedy starodávnych a moderných časov. Ak by bola Európa jedného dňa jednotná v zdieľaní jej spoločného dedičstva, neexistovali by žiadne limity pre šťastie, prosperitu a slávu 300 či 400 miliónov ľudí, ktorí v nej bývajú." Toto povedal Winston Churchill v roku 1948 a bola to taká vizionárska myšlienka, ktorá potom aj prišla k realizácii. Teraz sme si nedávno pripomenuli 60. výročie napríklad podpísania Rímskych zmlúv.
Áno, vážení prítomní, dnes tu v prvom rade stojím ako ochranca zjednotenej Európy alebo našej spoločnej Európy, ochranca projektu, ktorý sa v posledných rokoch dostáva pod vplyvom rôznych pochybností, útokov či hrozieb z vnútorných či vonkajších zdrojov do existenčnej krízy. Projektu, ktorý možno nie je dokonalý, možno nespĺňa a ani nemôže splniť očakávania úplne všetkých, ale stále verím, že je najlepším projektom, aký sme tu kedy mali. A stále zostáva práve tým projektom, za ktorý sa obzvlášť v dnešných časoch stavania múrov, časov vzostupu mnohých národných egoizmov, v časoch, kedy nadobúdajú reálny obsah pojmy končiace písmenkami "exit", stále oplatí bojovať.
Vážení kolegovia, vo svetle predneseného citátu by som aj vám na tomto mieste rád pripomenul, prečo je dobré usilovať sa o zvrátenie dnes tak modernej rétoriky, čo by Európa mohla pre mňa urobiť. A prečo nie vrátiť sa vlastne k rétorike otcov zakladateľov, čo by som práve ja mohol urobiť pre Európu? To všetko prizmou mojej činnosti v Európskom parlamente.
Tak keď dovolíte, som vcelku hrdý na to, že ako člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ktorý má takú skratku, že ENVI, som dokázal na pôde Európskej únie centrálne pomôcť zabezpečiť Európanom srdce, obličky, pľúca, pankreas, lebo som bol hlavným spravodajcom ku direktíve o transplantácii ľudských orgánov a ich kvality. Vďaka tejto direktíve, ktorá už je niekoľko rokov v platnosti a je vyhodnocovaná, tisíce nových Európanov aj Slovákov žije ďalších 15, 20, 30 rokov s novým orgánom, lebo tie orgány máme v lepšej kvalite a hlavne vo väčšom počte.
Som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskeho parlamentu centrálne presadiť pokrokové liečebné metódy, nové možnosti v situáciách, keď už dnešná klasická medicína naráža na svoje hranice. Hrejivý pocit mám z toho, že som ako hlavný spravodajca hnaný túžbou chrániť to najdôležitejšie, a to je život a zdravie pacientov, mnohokrát zúfalých, pomohol sprostredkovať týmto ľuďom novú nádej v podobe stimulov pre ďalšiu liečbu, čo je pre mňa, samozrejme, takou najlepšou odmenou, hreje ma to pri srdci.
Som rád alebo som hrdý aj na to, že ako člen výboru ENVI som dokázal na pôde Európskej únie cez Európsky parlament zabezpečiť všetkým Európanom už dnes budúcnosť v podobe menšieho počtu nebezpečných skládok odpadu a prechodu na trvalo udržateľný systém obehového hospodárstva v boji za životné prostredie, ktoré sa jedného dňa nebudeme hanbiť odovzdať našim deťom.
Som obzvlášť rád, že môžem pôsobiť ako predseda frakčnej skupiny EPP pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť a môžem aj vďaka kumulácii mozgov na pôde Európskej únie a centrálnemu fungovaniu, ktorú ponúka, bojovať za plnohodnotný život ľudí so zdravotným postihnutím či nevyliečiteľnou chorobou, pretože títo ľudia si to zaslúžia rovnako ako ktokoľvek z nás.
Vážení prítomní, musím sa priznať, nerozumiem niektorým dnešným praktikám, ktoré vystavujú súdobú spoločnosť stupňujúcemu sa demagogickému tlaku označujúcemu činnosť Európskej únie ako bruselská hegemónia či bruselský diktát. Bola to práve vízia dobrovoľného vytvorenia určitého celku, celku, ktorý by reprezentoval a presadzoval rovnaké hodnoty demokracie, rovnosti a dôstojnosti bez ohľadu na to, či je jeho súčasťou, ja neviem, Francúz, Nemec, Belgičan, Talian. Celku; Slovák, však? Celku bojujúceho za zlepšenie životnej úrovne všetkých nás Európanov, ktorá ovplyvňovala aj rozhodnutie Slovákov pridať sa a stať sa ďalším dielikom v tejto pomyselnej skladačke zvanej Európska únia.
Áno, dámy a páni, mnohé otázky dnes zostávajú otvorené. Kam až v Únii máme dovoliť zájsť? To je dôležitá otázka. Kde sú jej hranice a ktoré možno tiež nemáme a nesmieme prekročiť? Aj Masaryk, Tomáš Garrigue Masaryk raz povedal: "Demokracia, to je diskusia." Preto sme tu aj dnes. Poďme sa teda o týchto otázkach konštruktívne rozprávať v snahe nájsť spoločný konsenzus. Určite však nepodľahnime nejakým antieurópskym tendenciám odmietajúcim Úniu en bloc. Okrem iného práve preto – a moja činnosť je toho koniec koncov príkladom –, že žiaden z ušľachtilých humanistických, ekonomických či právnych výdobytkov Únie by tu nebol, keď by táto dnes možno politicky zaujímavá, avšak v skutočnosti skôr nebezpečná, nepodložená a protivlastenecká rétorika prevládla v samotných prvopočiatkoch integrácie.
Vážené dámy, vážení páni, preto aj vás z tohto miesta pozývam: Odolajte, odolajme! Vážení prítomní, práve naopak, nespochybniteľnú krásu Únie predstavuje, že ide o celok, v ktorom každý hlas bude vypočutý, že ide o hlas jednotlivca, jednotlivca či o hlas členského štátu.
O vzťahu k jednotlivcovi mnohokrát uvádzam príklad ortuti. Komisia, Európska komisia, poukazujúc na nebezpečný charakter tejto látky, navrhla nedávno plán rýchleho, veľmi rýchleho vyradenia tohto prvku z priemyselnej činnosti či aj z medicíny. Na Slovensku však vznikol problém. Chemická továreň v Novákoch využíva ortuť v podstatnej časti svojich výrobných procesov. Aj napriek snahe o postupnú substitúciu ortuti alternatívnymi technológiami by podnik v Novákoch, ak by to muselo byť zajtra, nedokázal splniť reálny časový rámec daný Komisiou. Dokázal som však tlmočiť tento hlas Nováčanov na pôde Európskeho parlamentu a dnes môžem prehlásiť, že sa nám podarilo zachrániť oddialením implementácie o štyri roky, kedy Nováčania dokážu zmodernizovať a úplne vymeniť tento prvok, až 1 200 pracovných miest v oblasti, ktorá sa nazýva ako aj hladová dolina. Môžem prehlásiť, že aj jediný hlas, teda v tomto prípade ten môj, bol vypočutý a jediný hlas dokáže zarezonovať v Európskom parlamente alebo v Európskej únii. To je na také potvrdenie, že čo tak už len my tam trinásti môžme alebo čo jeden z nás môže. Môže. Keď chce, môže.
Vo vzťahu k členskému štátu súhlasne spomínam slová pána prezidenta Slovenskej republiky, že členstvo Slovenska v Únii dnes nemá alternatívu. Avšak demokratický charakter Únie aj nám už dnes umožňuje rozhodnúť sa, súčasťou akej Únie chceme byť. Nie je to tak dávno, čo predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v nadväznosti na brexit prezentoval na pôde Európskeho parlamentu politický dokument, tzv. White Paper, o budúcnosti EÚ, v ktorom predostrel päť možných alternatív: Budovať politickú úniu alebo dvojkoľajnú úniu, či zaradiť spiatočku a obmedziť sa na reglementáciu jednotného vnútorného trhu.
Dnes si asi ťažko niekto vrátane mňa trúfa odhadnúť, ako to nakoniec dopadne, čo si však trúfam, je z tohto miesta vám prezentovať svoju víziu Európy. Rád by som žil v takej Európe, ktorá zotrvá na súčasnom stupni politickej integrácie. V Európe, kde bude dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity. To zdôrazňujem, dôsledne aplikovaný princíp subsidiarity v prospech národných parlamentov – tu sme v národnom parlamente, ktorý má a musí mať aj v budúcnosti svoju váhu –, stále rozhodujúcich o najcitlivejších spoločenských otázkach. Mierim predovšetkým na etickú dimenziu, ktorá by mala zotrvávať v rukách členských štátov, tak ako to napríklad na Slovensku proklamovala aj z popudu Kresťanskodemokratického hnutia tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijatá deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky v kultúrnych, etických otázkach z januára 2002.
Rád by som žil v Európe, ktorá mi nebude cudzia a v rámci ktorej sa nebude žiadny občan zdráhať prehlásiť: Aj ja som Európan. Pokiaľ by však padlo dnes obzvlášť mediálne sledované politické rozhodnutie rozdeliť súdobú Európu do nejakých dvoch prúdov, verím, že Slovensko vždy bolo, je a v budúcnosti aj naďalej má na to zostať success story a máme na to, aby, máme teda euro, máme, na rozdiel od niektorých západných krajín disponujeme stálym hospodárskym rastom a je preto nevyhnutné zmobilizovať aj politicko-diplomatické sily, ktoré dnes sú k dispozícii, a tieto výsledky verejne vyzdvihovať, ako aj svojou ďalšou činnosťou ostatným európskym partnerom jasne deklarovať, že chceme pokračovať v tej najrozvinutejšej, možno najrýchlejšej časti Európy, ak vôbec viacrýchlostná Európa vznikne.
Po druhé, stojím tu pred vami v pozícii nemenej dôležitej a stojím pred vami ako ochranca aj slovenského občana. Dúfam, že nie samozvaný, ani nie, lebo v rámci mandátu som v posledných europarlamentných voľbách získal 26 705 preferenčných hlasov. To nie je štatistika, to je 26 705 ľudí, občanov, ktorí v deň volieb prišli k volebným urnám, do nich vložiť volebný lístok so zakrúžkovaním teda môjho mena. So cťou a s pokorou, opakujem, s pokorou som prijal tento výsledok a od roku 2014, kedy som bol už tretíkrát zvolený, som rozhodnutý naďalej nesklamať a rozhodne svoj sľub plánujem dodržať už aj dnes – budem končiť za chvíľočku, ďakujem za upozornenie –, pretože osud mojej domoviny je mi veľmi, veľmi drahý.
Mám tu ešte niekoľko myšlienok, možnože ich využijem v rámci faktických poznámok, ak bude možnosť, alebo pôjde niektorá otázka aj na mňa alebo na nás, skúsim to zodpovedať.
Chcem vám, kolegyne a kolegovia, úprimne poblahoželať za včerajší výsledok na zrušenie Mečiarových amnestií. Úprimne si to vážim, uvidíme, aký to ďalej bude mať politický osud. Ten konštrukt, že nakoniec posledné slovo bude mať alebo má mať Ústavný súd, neviem, či je ten najšťastnejší, ale vy ako poslanci Národnej rady ste urobili to, čo aj občan si žiada. Ja som rád, že po tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie sedemkrát tu v Národnej rade navrhlo zrušenie Mečiarových amnestií, včera sa to stalo skutočnosťou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 9:44 hod.

MUDr.

Miroslav Mikolášik

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:00

Anna Záborská

Vystúpenie v rozprave 10:17

Vladimír Maňka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať za možnosť prísť a vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky. Som sa pozeral, kde som sedel pred pätnástimi rokmi, a veľa sa toho nezmenilo.
Moji kolegovia vystúpili a povedali niektoré veci, ktoré sa prelínajú s mojimi činnosťami, lebo ja som v rozpočtovom výbore od roku 2004 a vlastne všetko ide cez rozpočtový výbor. A keď Eduard Kukan hovorí o spoločnej obrannej a bezpečnostnej politike, tak musíme vidieť také veci, že keby spolupracovali všetky krajiny Európskej únie a nakupovali spoločne zbrane, robili by veci spoločne, no tak máme vo vrecku 130 mld. eur, čiže takouto cestou treba ísť.
Keď hovoril Eduard Kukan o rozvojovej pomoci, musíme si povedať, že nestačí to, čo hovorí Donald Trump, že dávajme viac peňazí na zbrojenie. Ak nebudeme pomáhať niektorým krajinám, tak to nebude stačiť. Zoberme si, že dnes v severnej Afrike žije 1,2 mld. obyvateľov a podľa prognóz OSN to bude na konci storočia až 4 miliardy. Takýto obrovský nápor by nezvládla ani Afrika, ani Európa, lebo potom by utekali stovky miliónov ľudí do Európy a do Európskej únie, keby to takto zostalo. Preto sme povinní dávať peniaze nielen na zbrojenie, ale aby sme týmto chudákom pomohli jednak zabezpečiť prácu priamo tam, kde bývajú, a na druhej strane, aby sme tie dievčatá a tých chlapcov vzdelávali, aby taká demografia až takáto zlá nebola, lebo to naozaj nezvládneme. Čiže musíme týmto krajinám pomáhať a pomôžeme tým aj Európskej únii, aj celému svetu.
Chcem zdôrazniť, že aj to, čo kolegovia hovorili z iných politických skupín, tak my nemáme problém spolupracovať. Poviem taký príklad s pánom poslancom Štefancom. Viete dobre, že ani Európska únia si neplní svoje povinnosti a stane sa, že nezaplatí faktúry načas, a nám hovorili mnohí starostovia, primátori nielen zo Slovenska, ale aj z iných európskych krajín, že meškajú mi platby. Ja som bol tiež, keď som bol župan, za mosty, ktoré sme postavili cez Ipeľ, tak nám meškali platby viac ako 15 mesiacov, a to je naozaj zložité, keď vám chýbajú milióny eur. A preto musíme nájsť iný spôsob financovania, ktorý nemôže závisieť od dobrej vôle alebo politickej situácie v jednotlivých krajinách Európskej únie alebo kto tam je vo vláde a neplní si svoje povinnosti.
Musíme nájsť spôsob financovania, ktorý sa volá Vlastné zdroje. Zavolal som Ivana Štefanca: Poďme spolu, stretneme sa so Slovenskou akadémiou vied, s Viedenským inštitútom. A teraz sa nám podarilo presadiť, že je tu projekt Vlastné zdroje, ktorý budeme rokovať v najbližších týždňoch a mesiacoch, a dostali sa, prepojili sme ich so Slovenskou akadémiou vied s doc. Páleníkom a s prof. Luptáčikom z Viedenského inštitútu a dostali sa podklady ako základ pre nový systém vlastných zdrojov takýmto spôsobom aj našou spoluprácou. Lebo ak nám dovážajú zo Slovenska výrobky, ktoré vyrábajú, nechcem menovať, aké ázijské krajiny, absolútne neekologicky, no tak nám devastujú jednak životné prostredie a jednak vytvárajú neprimeranú konkurenciu našim podnikom, ktoré nemôžu súťažiť, keď vyrábajú čisto. Prečo by sme tieto výrobky nezdaňovali takou sadzbou, aká je miera nečistoty pri ich výrobe? A pomôžeme aj našim podnikom, nebudú presúvať výrobu z Európy preč a, samozrejme, získame aj zdroje do európskeho rozpočtu.
Čiže my spoločne naozaj hľadáme riešenia, keď je nejaký problém, sadneme a riešime to spoločne, to je jedno, aké má kto tričko. Dôležité je, aby sme naozaj našli spoločnú reč.
Slovensko je malá krajina, keby sme neboli členom Európskej únie, dostali by sme sa do závislosti niekoho iného. Nikde inde by sme však neboli rovnocenným partnerom. Nikde inde by nás partneri nepodporovali tak, aby sme ich ekonomicky a životnou úrovňou, aby sme sa k nim približovali. Od druhej svetovej vojny bolo vo svete 40 vojnových konfliktov. V Európskej únii už sedem desaťročí nebol žiadny. Chceme žiť v mieri aj ďalej? Ako jediná únia na svete máme cieľ mier.
Pred nami stoja, samozrejme, ďalšie významné výzvy. Dokážeme riešiť našu bezpečnosť na Slovensku a boj s terorizmom sami? Chceme, aby ľudia žili lepšie a ich životná úroveň sa vyrovnávala so životnou úrovňou iných vyspelých krajín? Chceme hrať dôležitú úlohu v globalizovanom svete alebo budeme len hračkou v rukách trhu? Chceme mať reálnu silu a smerovať, aby bol svet bezpečnejší a udržateľnejší? Chceme, aby sme my všetci a vy všetci a občania Slovenskej republiky mali chránené vklady v bankách? Chceme mať čo najlacnejšiu elektrickú energiu, plyn a ďalšie energie, ale aj istotu, že potrebné energie budú naozaj dodané a zabezpečené? Chceme zachrániť našu planétu pred klimatickými zmenami, ktoré môžu vyvolať stokrát väčšiu migráciu, ako bola v roku 2015, a ktoré môžu spôsobiť, že naše ovzdušie nebude dýchateľné? Ak svet postihnú ďalšie krízy, chceme, aby sme boli na ne lepšie pripravení? Ak Slovensko postihne nejaká prírodná alebo iná katastrofa, chceme, aby nám Európska únia pomohla?
Polovica svetových finančných operácií tečie cez daňové raje. Na daňových podvodoch a agresívnom plánovaní stráca Európska únia ročne viac ako tisíc miliárd eur, to je viac ako 2-tisíc eur na každého z vás aj na vaše deti, aj na vaše rodiny. Tieto obrovské peniaze nám chýbajú. S nimi by sme dokázali vytvoriť státisíce nových pracovných miest, mali by sme lepšie zdravotníctvo, školstvo malo by viac peňazí na platy, dôchodky. Lepšie by sme bojovali proti chudobe či kríze a priniesli by sme lepšiu kvalitu života našich obyvateľov.
Z týchto peňazí je financovaný aj Islamský štát či iný organizovaný zločin. Je to čisté výpalníctvo, ak v krajine, kde je daňový raj, povolia, aby si tam peniaze ukladali firmy z iných krajín, ale podnikom vo vlastnej krajine to zakážu, lebo vedia, že ak by domáce firmy boli v daňovom raji, tak by krajina prišla o peniaze na sociálne systémy, zdravotníctvo, školstvo, na dôchodky a koniec. To je čisté výpalníctvo.
Tento problém by nás mal trápiť všetkých. A položme si zase otázku: Dokážeme ho vyriešiť sami ako Slovensko? Keď nastupoval do funkcie predsedu Komisie Jean-Claude Juncker, tak európski sociálni demokrati ho dotlačili, aby sľúbil, že bude tento systém riešiť, a zaviazal sa, že sa budú dane zdaňovať v tej krajine, kde tieto zisky vznikajú.
Pred ôsmimi rokmi nás naplno zasiahla finančná kríza. Európe stále ešte hrozí, že sa môže dostať do recesie a potom vstúpiť do dlhého obdobia nízkeho hospodárskeho rastu, nízkej inflácie a nezamestnanosti. Zároveň čelíme klimatickým zmenám, hrozbám v oblasti bezpečnosti aj energetickej. Mnoho podnikov nemá prístup k financiám. Pred dvomi rokmi nás zasiahla migračná kríza a zvýšili sa teroristické hrozby. V kríze sme sa príliš sústredili na úsporné opatrenia a málo sme investovali do oblastí, ktoré skutočne prinášajú vysokú návratnosť, rast, zamestnanosť. Investície v Európe sú o 15 % nižšie, ako bolo pred krízou, pričom v Spojených štátoch sú také, aké boli pred krízou, a práve kvalitné investície prinášajú nové pracovné miesta.
Keď som bol primátor, tak sme práve kvalitnými investíciami za päť rokov znížili dlhovú službu z 27 % na jedno percento. Mali sme najviac investícií na obyvateľa vo všetkých slovenských mestách a obciach a ešte sme ušetrili finančné prostriedky a vytvorili sme pracovné miesta. Pre toto isté je aj rozpočet Európskej únie investičným projektom s vysokým pákovým efektom. Až 94 % financií vyčleňujeme na podporu hospodárskeho rastu, zamestnanosti a úlohy Únie ako globálneho aktéra.
Keď je najhoršie, zjavia sa ľudia, ktorých si dovtedy nikto veľmi nevšímal. Začnú sľubovať, že oni všetko vyriešia. Nevyriešia. Som v Európskom parlamente od roku 2004, ale ešte ani raz som sa nestretol s tým, že by títo ľudia okrem kritiky navrhli aj riešenie alebo dali nejaký normálny pozmeňujúci návrh. Prídu len tam, kde sa môžu zviditeľniť. Plamenne, kriticky vystúpia v pléne a to je všetko, čo pre obyvateľov – aj svojich, aj Európskej únie – robia. Pomenovať problém a vyriešiť problém, to sú absolútne rozdielne veci. Majú najväčšie absencie, nezúčastňujú sa rokovaní výborov. Kde sa problémy naozaj riešia, tam nechodia. Keď sa na ich ničnerobenie prišlo, niektorí z nich zmenili taktiku.
Nedávno som v rozpočtovom výbore bol spravodajcom, tieňovým spravodajcom k štrukturálnym reformám a jedna pani poslankyňa z Le Penovej strany, pani Sopfie Montel v návrhu, ktorý má 80 bodov, predložila 80 pozmeňujúcich návrhov a to, že každý bod ruší. A zrazu sa stala aktívnou poslankyňou, ktorá predkladá pozmeňujúce návrhy. Pritom vo výbore sa ani nestretneme.
Pred niekoľkými týždňami som bol zvolený do vedenia, do predsedníctva Európskeho parlamentu a tu riešime aj sankcie za porušovanie pravidiel. V marci dostal za svoje výroky pokutu viac ako 9-tisíc eur europoslanec z Poľska, ktorý sa nehorázne urážlivo vyjadroval na adresu žien. Skúste si tipnúť, ktorí poslanci z akých politických skupín porušujú pravidlá a zneužívajú financie Európskej únie. Nebudem ich menovať, nebudem vyčíslovať škody, ktoré, samozrejme, musia zaplatiť. V slovenských médiách sa objavili mená niektorých z nich, ktorí musia vrátiť stovky tisíc eur za roky neférového konania a zneužívania finančných prostriedkov. Sú medzi nimi takmer výlučne rasisti, extrémisti, nacisti, populisti. Jediné, čo vedia, je presvedčivo vystúpiť a pomenovať problém. Riešenia už nepovedia, lebo ich nevedia.
Nigel Farage, britský euroskeptik, ktorý má naozaj dar reči, bol tvárou kampane Odchod Británie z Európskej únie. Na poschodových autobusoch umiestnili transparenty, že ak Británia odíde z EÚ, ušetrí týždenne 250 mil. libier, ktoré potom pôjdu do zdravotníctva. Klamstvá presvedčili ľudí, aby povedali: Radšej vystúpme. Po referende sa sám priznal, že klamal. Klamanie bral samozrejme, ako absolútnu samozrejmosť. Tak asi takúto Európsku úniu nechceme.
Prišiel som z výrobného podniku, z podnikateľskej sféry. Keď som bol riaditeľom podniku, primátorom, potom županom, myslel som si, že rozhodujú výsledky vašej práce. Dlhodobo najlepšie hospodáriace mesto na Slovensku s najvyššími investíciami, s najnižšou zadlženosťou, najtransparentnejší kraj na Slovensku, ktorý veľa investuje a pritom znižuje svoje záväzky, od istého okamihu si nie som si istý, či výsledky rozhodujú. Niekedy sa afekt stáva dôležitejším ako rozum. Napriek tomu, samozrejme, budem aj ďalej stavať na výsledkoch a serióznosti.
Vlani som mal prednášky pred viac ako 4-tisíc študentmi stredných škôl a je mimoriadne dôležité, aby sme mladým ľuďom najprv dali šancu získať vzdelanie potrebné na trhu práce. Pomoc pre mladých ľudí, aby dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po ukončení školskej dochádzky alebo strate zamestnania. Túto iniciatívu sme rozbehli a opýtajte sa pána ministra Richtera a povie vám, že za tri roky sa podarilo znížiť nezamestnanosť mladých ľudí o polovicu na Slovensku a okolo 86 % týchto mladých ľudí, ktorí aj po ukončení projektu tak zostali naďalej vo svojom zamestnaní.
Všetky významné aktivity súvisia s financiami a všetky idú cez rozpočtový výbor. Dostal som dôveru byť hlavným spravodajcom pre rozpočet Európskej únie a momentálne je mojou významnou agendou zjednodušovanie čerpania európskych fondov, zníženie papierovačiek, zníženie byrokracie a tým aj chýb a nákladov.
Často počúvam o chybovosti európskeho rozpočtu. V rokoch 2007 – ´13 boli naozaj chvíle, že v mnohých krajinách v snahe za každú cenu vyčerpať čo najviac peňazí sa urobili aj chyby a financovali sa veci, ktoré nemali nejakú veľkú pridanú hodnotu či zamestnanosť. Dnes už platia iné pravidlá. Chybovosť európskeho rozpočtu je menšia ako štyri percentá. Chceme, aby bola pod dvomi percentami. A je nižšia, Európska únia patrí medzi osem rozpočtov na celej našej planéte, ktorá je najmenej chybová. Samozrejme, nájdeme vždy v každom rozpočte každej krajiny nejaké veci, ktoré treba riešiť. Toto všetko, čo hovorím, nie je konečný stav. Naozaj treba niektoré veci zmeniť. To je možné vtedy, keď budeme postupovať spoločne a prijímať viac spoločných rozhodnutí.
Pri vysvetľovaní potrebujeme aj médiá. Ak ukážeme ľuďom aj dobré veci, ktorých je väčšina, zlepšíme nálady medzi ľuďmi. A verte, že je obrovský rozdiel, keď ľudia sú zapálení, keď dôverujú a pozitívne myslia, ako keď pracujú v nejakej skepse a pesimizme. Dnes si väčšina ľudí na našej planéte želá žiť v Európskej únii. Všetky predpovede aj Slovensku hovoria, že Slovensko bude napredovať rýchlejšie ako ostatné krajiny.
Milí priatelia, verím, že spoločne to zvládneme. Ďakujem ešte raz za príležitosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 10:17 hod.

Ing.

Vladimír Maňka

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:32

Monika Smolková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode sa chcem tiež poďakovať za možnosť vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože ako bývalá poslankyňa, ktorá tu sedela v rokoch 2006 až 2009, musím povedať, že o svojej práci navzájom vieme iba veľmi málo a vzájomná výmena informácií určite prispeje k väčšej informovanosti vás poslancov, občanov, ale aj médií.
Krátke predstavenie na úvod. V Európskom parlamente som druhé funkčné obdobie. Som riadnou členkou výboru pre regionálny rozvoj a náhradníčkou výboru pre kultúru, vzdelávanie a šport.
Za svojho pôsobenia v Európskom parlamente som zažila 14 predsedníctiev členských štátov, ktoré rotujúcim spôsobom preberajú predsedníctva v Rade Európskej únie. Slovensko historicky prvýkrát bolo predsedajúcou krajinou, aj tomuto by som sa chcela v krátkosti venovať. Každý členský štát, ktorý je predsedajúcou krajinou, prináša pre spoločnú Európsku únie nové výzvy, nové impulzy, dynamiku na európsku politickú scénu. A práve pre tieto dôvody je dobré, že rotujúce predsedníctva stále máme.
Slovenská republika sa svojej úlohy zhostila veľmi dobre. Žiada sa mi povedať, že výborne, excelentne. Vláda Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a pán Korčok si zaslúžia, aby sme sa im všetci poďakovali. Aj tri mesiace po ukončení predsedníctva stále počúvame vo výboroch slová chvály na naše predsedníctvo. A dúfam, že to nebude znieť neskromne, ak poviem, že aj my slovenskí europoslanci sme svojimi aktivitami prispeli k dobrému hodnoteniu. Som veľmi rada, že na pôde Európskeho parlamentu som mohla aj so splnomocnencom vlády pre málo rozvinuté regióny pánom Marcinčinom odprezentovať v rámci môjho výboru REGI a politickej skupiny málo rozvinuté regióny a program slovenskej vlády pre ich pomoc. Ako Košičanka som rada, že na týždeň som dostala možnosť na najlepšom mieste v Európskom parlamente urobiť prezentáciu nášho mesta Košice ako mesta športu. Toľko v krátkosti o našom predsedníctve, pretože to nás zamestnávalo všetkých viac ako pol roka.
O práci poslancov v Európskom parlamente sa vo všeobecnosti vie málo. Aj to málo je skreslené, polopravdivé, vo všeobecnosti plánuje mienka, že iba berieme peniaze za nič a nič nerobíme. Možno je to aj odlišnosťou našej práce od práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pretože my nemáme zákonodarnú iniciatívu. Svoje vystúpenia v pléne musíme týždeň vopred nahlásiť a dostať jednominútové vystúpenie je skôr výnimočnosť ako samozrejmosť. A možno je to aj tým, že kým v Národnej rade Slovenskej republiky sa novinári pretekajú s informáciami o dianí v tomto zákonodarnom zbore a živé prenosy sú niekoľkokrát počas dňa, my poslanci Európskeho parlamentu sa musíme niekedy aj, v úvodzovkách, vnucovať novinárom, aby naše dve-tri vety odvysielali. Možno je to aj tým, že častokrát mýty o Európskej únii sa šíria rýchlosťou blesku. Aj keď sú to nezmysly, ľudia im veria, pretože euroskeptickí a populistickí politici ich živia.
Nebudem spomínať zakrivené banány a zákaz kávovarov, už to bolo povedané, ale poviem jednu veľmi aktuálnu informáciu. V júli minulého roka, keď Slovensko preberalo svoje predsedníctvo v Rade EÚ, okrem iného sme v pléne v Štrasburgu schvaľovali smernicu o znižovaní CO2 pre necestné poľnohospodárske stroje. Čo sme sa dočítali v niektorých slovenských médiách? Je toľko problémov v Európskej únii a poslanci sa zaoberajú tým, či vaša kosačka dymí alebo nie. Garantujem, že ak by na druhý deň boli voľby do Európskeho parlamentu, hlboko by sme podliezli latku 13 percent. Legislatíva sa pripravovala tri roky, bola podložená množstvom analýz a podkladov a prakticky šlo o to, aby v budúcnosti sa výrobcovia necestných poľnohospodárskych strojov spojili s výskumnými centrami, aby necestné poľnohospodárske stroje, teda aj kosačky, dymili menej, pretože veda a výskum aj v tomto odvetví značne pokročili a nie je dôvod vyrábať a predávať na trh stroje, ktoré výrazne znečisťujú ovzdušie.
A spomeniem ešte jeden permanentný mýtus často používaný politikmi na získavanie politických bodov aj u nás doma. Brusel nám diktuje, Brusel o nás rozhoduje.
Brusel nám nediktuje. Na to, aby akákoľvek legislatíva bola schválená, musí najprv Komisia navrhnúť tento návrh. V zmysle Lisabonskej zmluvy posúva do národných parlamentov, rokuje o tom Rada ministrov, ktorá tiež môže dávať pripomienky, návrhy a až potom to ide na prerokovanie do výborov v Európskom parlamente, kde my poslanci tiež môžme podľa svojho uváženia, ale aj podnetov od občanov dávať vlastné pozmeňujúce návrhy a až následne sa rokuje v pléne v Európskom parlamente. Aj keď Európsky parlament legislatívu schváli, ešte musí ju potvrdiť Rada Európskej únie, čo sú predstavitelia členských štátov. Takže nie Brusel nám diktuje, ale každý členský štát má pred schválením každej legislatívy dostatok možností do schvaľovania vstupovať a upravovať legislatívu, prípadne ju aj zablokovať.
A možno je to aj tým, že aj napriek tomu, že sme trinásti slovenskí europoslanci z rôznych politických strán a pôsobíme v rôznych politických frakciách, dokážeme si spoločne sadnúť za jeden stôl, spoločne sa podpísať pod pozmeňujúce návrhy, deklarácie či dať spoločnú nomináciu na Cenu európskeho občana, ako sa udialo tohto roku. Tu nechcem povedať, že nemáme odlišné názory na mnohé stanoviská, hlasovania. Máme. Ale to nám nebráni v spolupráci.
Tak ako moji kolegovia v predchádzajúcich vystúpeniach hovorili, čomu všetkému sa venujú, aj ja by som uviedla niekoľko konkrétností. Za 15 minút sa o všetkom hovoriť nedá, ale spomeniem ostatné obdobie. V súčasnosti je veľký škandál s brazílskym mäsom, preto som využila svoju možnosť a predložila som zodpovednému komisárovi pre zdravie a bezpečnosť potravín otázku na ústne zodpovedanie s rozpravou, ako vie garantovať európskym občanom, že nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci sa nebudú opakovať, aké opatrenia plánuje Komisia urobiť v danej kauze a aký vplyv bude mať tento škandál na aktuálne vyjednávanú obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom. Aby o tejto mojej otázke sme mohli v rozprave na budúci týždeň rokovať v pléne Európskeho parlamentu, bolo potrebné minimálne 38 podpisov. Aj tu prítomní poslanci, moji kolegovia, niektorí podpísali, ktorí v tomto čase boli prítomní v parlamente. Keďže sa vyvinula aj iniciatíva výboru AGRI, o tejto otázke budeme v pondelok rokovať.
Ako som spomínala, zákonodarnú iniciatívu síce nemáme, ale máme možnosť predložiť písomné vyhlásenie, ktoré, ak podpíše nadpolovičná väčšina poslancov Európskeho parlamentu, sú pre Komisiu záväzné. Takéto vyhlásenia som predložila šesť a týkali sa napríklad prevencie detskej obezity, veľmi aktuálnej témy o rozdieloch v zložení a kvalite výrobkov predávaných na východných a západných trhoch EÚ, o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, ale aj o potrebe zodpovedného správania podnikov pri investíciách v rozvojových krajinách, aby sme naprieč Európou o chvíľu nemali migrantov z celej Afriky, ktorí budú nútení opúšťať svoje domy od hladu a extrémnej chudoby.
Počas päťročného nášho mandátu môže každý poslanec Európskeho parlamentu požiadať dvakrát o verejný priestor v Európskom parlamente na rôzne prezentácie. Som veľmi rada, že som mohla na pôde Európskeho parlamentu odprezentovať tokajskú oblasť, slovenskú tokajskú oblasť v rámci programu Terra Incognita v projekte európske mesto kultúry, tiež Košice ako mesto kultúry a v minulom roku aj Košice ako mesto športu.
Najväčšie gro našej práce ale spočíva v práci vo výboroch. Ako členka výboru pre regionálny rozvoj som zažila v uplynulom volebnom období, ako sme urputne bojovali o to, aby kohézna politika bola aj pre obdobie rokov 2014 – ´20, aby vo viacročnom finančnom rámci mala aj zodpovedné finančné krytie. O kohéznu politiku rovnako bojovali pravicoví kolegovia ako ja sociálna demokratka. Bojovali nové krajiny, ale aj bohaté Nemecko. Pre záchranu kohéznej politiky pre toto obdobie veľa urobil náš premiér Robert Fico, ktorý prezieravo vtedy zvolal v októbri 2012. roku stretnutie predstaviteľov 15 štátov plus Chorvátska do Bratislavy, vtedy sa pomenovali Priatelia kohézie, ktoré prišiel podporiť aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz a predseda komisie Barroso, čím štátom, ktoré odmietali naďalej podporovať solidaritu v rámci rozpočtu EÚ na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, dali jasne najavo, že kohézna politika má svoje miesto v spoločnej Európe.
Dámy a páni, aj dnes stojíme pred podobným problémom. Nepriatelia kohézie by najradšej videli tretinu rozpočtu Európskej únie v iných projektoch. Možno aj s dobrým úmyslom na podporu dobrých investičných projektov, ale čo bude s odľahlými, menej rozvinutými regiónmi, ktorých HDP je pod 75-percentným priemerom EÚ, na to nemyslia.
Preto v tomto období som sama aj v spolupráci s kolegami EPP podala niekoľko pozmeňujúcich návrhov k správe o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2020. Spomeniem aspoň niektoré, pretože si myslím, že sú veľmi dôležité aj pre Slovenskú republiku. Pre urýchlené vykonávanie operačných programov je nevyhnutné, aby riadiace orgány, to sú naše ministerstvá, po ukončení výzvy tieto následne nerušili. V prípade, ak sa to stane a tento proces nebude náležite odôvodnený, musí riadiaci orgán, čiže ministerstvo, uhradiť žiadateľom vzniknuté oprávnené náklady spojené s podaním žiadosti na základe výzvy.
Riadiace orgány v členských štátoch v záujme odbúravania administratívnej náročnosti veľmi málo uplatňujú taký element, ako sú paušálne sumy a paušálne financovanie. Európska legislatíva to dovoľuje. Povinnosť zverejňovať údaje o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v záujme zvýšenia transparentnosti verejnej kontroly a informovanosti občanov, to je len malá ukážka z práce poslanca Európskeho parlamentu, v danom prípade môjho pôsobenia v Európskom parlamente vo výbore REGI.
A na záver môjho vystúpenia sa ešte dotknem budúcnosti Európskej únie. Pán Juncker predložil scenár s piatimi variantmi, ako by mohla Európska únia pokračovať do budúcnosti. Je dobré, že vyzval členské štáty aj nás poslancov Európskeho parlamentu, aby sme o tom diskutovali, aby sme spoločne hľadali lepšie možnosti, ako sa pohnúť dopredu. Bez ohľadu na to, ktorý variant nakoniec vyberieme, som presvedčená, že projekt Európskej únie je výnimočný. Ešte za výnimočnejší považujem projekt Schengenu. Mnohí z nás zažili ostnaté drôty, vycestovacie doložky či devízové prísľuby. Vstupom do Európskej únie sme umožnili mladej generácii slobodný pohyb po celej Európe. Vstupom do Európskej únie Slovenská republika nie je v izolácii. Práve naopak. Dnes Slovensko patrí k najlepšie prosperujúcim krajinám v rámci Európskej únie. Sme rešpektovaný partner, čo sme dokázali aj počas uplynulého pol roka nášho predsedníctva. Preto nedovoľme, spoločne nedovoľme izoláciu Slovenska a spoločne bojujme za to, aby sme opäť nešli za ostnatý drôt.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 10:32 hod.

Mgr.

Monika Smolková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:45

Monika Flašíková-Beňová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, ctené dámy kolegyne, páni kolegovia, milí hostia, pripojím sa ku kolegom a chcem sa poďakovať za možnosť vám všetkým vystúpiť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Naposledy som tu vystupovala v roku 2004 ešte ako predsedníčka výboru pre európsku integráciu a som veľmi rada, že po takom dlhom čase, keď tu môžem vystúpiť opäť, je Slovenská republika úspešným členským štátom Európskej únie a má za sebou úspešné predsedníctvo.
Aj ja by som chcela zdôrazniť to úspešné predsedníctvo, lebo je veľmi dôležité, aby sme mohli verejne deklarovať, na čo sme hrdí. A to, ako sme zvládli naše prvé predsedníctvo v Európskej únii, na to právom hrdí byť môžeme.
Je veľa tém, o ktorých by sa dalo hovoriť, a je veľa aktivít, ktoré od roku 2004, kedy som vlastne do Európskeho parlamentu prišla prvýkrát spolu s niektorými kolegyňami a kolegami, by som tu mohla spomenúť. Máme ale aj krátko času a ja som skôr zvedavá na to, čo bude zaujímať vás, pretože dnes sme prišli aj preto, aby sme si vypočuli vaše otázky a to, čo by ste vy chceli počuť od nás. Dovoľte teda, aby som spomenula iba tie témy, ktoré sa spájajú s tými poslednými aktivitami a ktoré považujem na tomto mieste za dôležité spomenúť.
S ohľadom na platné pravidlá, ktoré máme v Európskom parlamente a ktoré sa týkajú legislatívnych postupov a procesov, je pre mňa ako poslankyňu dôležité najmä koncepčné rozvíjanie jednotlivých tém. Od začiatku prebiehajúceho legislatívneho obdobia som samostatne alebo v spolupráci s kolegyňami a kolegami pripravila niekoľko materiálov a deklarácií zameraných na zlepšovanie podmienok napríklad pre hendikepovaných spoluobčanov v Európskej únii. Posúvame sa v prípade európskej minimálnej mzdy, ktorú považujem za mimoriadnu dôležitú a budem o nej hovoriť trošku neskôr, ochranu práv spotrebiteľa alebo aj ekologizácie automobilového priemyslu, ak už teda Slovensko je pomaly automobilovou veľmocou, čo sa týka výroby motorových vozidiel. Venujem sa tiež problematike obmedzovania úžery, boju proti daňovým rajom a schránkovým firmám, podpore zamestnávania mladých, posilňovaniu bezpečnosti, ochrany menšín a ľudských práv či zlepšovaniu postavenia žien v rámci spoločnosti.
Ak dovolíte, o niektorých témach by som vás rada informovala trošku širšie.
Čo sa týka ľudských práv, chcem skonštatovať, že sú jednou zo základných hodnôt Európskej únie, musíme preto razantne vystupovať proti ich porušovaniu. Platí to smerom dovnútra, ale aj smerom navon. Prípady porušovania ľudských práv by mali byť zohľadňované aj pri budovaní ekonomických a obchodných vzťahov Európskej únie a jej členských štátov s tretími krajinami. Ani v prípade obchodu nesmieme pri ich potláčaní zatvárať oči. Osobitný zreteľ treba dávať na zraniteľné skupiny obyvateľstva, či už ide o ženy, deti, seniorov alebo menšiny, ale napríklad aj na hendikepovaných ľudí, na ktorých sa často zabúda. Každá z týchto oblastí je špecifická z hľadiska svojich práv a potrieb a pri ich zabezpečovaní plnia nezastupiteľnú úlohu rozličné organizácie fungujúcej občianskej spoločnosti. Tie by sme, prosím, nemali spochybňovať, ale, naopak, mali by sme im pomáhať a pracovať v posilňovaní ich nezávislosti.
Súčasťou ľudských práv je aj rodová rovnosť. Rodová rovnosť je zlepšovanie postavenia žien. Spolu s kolegyňou Annou Záborskou sa dlhodobo tejto téme venujeme, možno v niektorých oblastiach každá z inej strany. Každopádne chcem povedať, že s témou rovnosti pohlaví – napríklad z pohľadu zamestnania – vykonávame v Európskom parlamente veľký kus práce, pretože práve s porušovaním práv pre rovnaké zaobchádzanie sa stretávame na rôznych úrovniach. Nesmieme v tejto téme poľavovať na úrovni národných parlamentov, ale ani my v Európskom parlamente. Je potrebné, aby bol posun smerom k rovnosti násobne rýchlejší.
Dnes sa napriek občasným sľubom a rečiam zamestnávateľov v tejto oblasti deje len žalostne málo. Rozdiely, ktoré sú ešte stále v odmeňovaní mužov a žien, v niektorých krajinách dokonca vzrástli. Kontinuálne zlepšovanie podmienok pre zamestnávanie žien vrátane ich primeraného ohodnotenia je dokázateľne jedným zo základných faktorov udržateľného hospodárskeho rastu a celkového rozvoja našej spoločnosti. Zmena si preto vyžaduje zmenu v myslení a v odbúravaní zažitých stereotypov.
Musím povedať, že Slovenská republika bola viackrát ale v tomto smere pochválená z pohľadu legislatívy. Naša legislatíva je dostatočná, akurát vymožiteľnosť tejto legislatívy, žiaľbohu, ešte dostatočná nie je, a preto stále narážame na to, že práve v tých nižších zárobkových skupinách máme veľké zastúpenie žien, ktoré si ale zaslúžia našu pozornosť a kde by sme mali vytvárať tlak, aby sa ich situácia z pohľadu ich príjmu pre domácnosť zlepšila.
Takisto by som chcela spomenúť v tejto súvislosti, ak hovoríme o ľudských právach, aj bezpečnosť. Teroristické útoky na území členských štátov Európskej únie dokazujú potrebu ďalšieho posilňovania bezpečnosti, zintenzívnenie boja proti terorizmu a účinného predchádzania jeho hrozbám. Okrem prehĺbenia vzájomnej spolupráce či snahy o zlepšenie výmeny spravodajských informácií dochádza aj k sprísneniu existujúcich regulácií. Tie musia nekompromisne postihovať všetky aktivity v oblasti výcviku či financovania terorizmu. Európski občania sa musia cítiť vo svojich krajinách bezpečne. Bezpečnosť však zároveň nemôže byť zástupným nástrojom pre obhajobu akýchkoľvek xenofóbnych, extrémistických názorov či postojov.
Dovoľte mi, aby som ešte spomenula jednu tému, ktorej som sa alebo ktorou sme sa zaoberali s kolegami už začiatkom tohto volebného obdobia. A musím povedať, že som veľmi rada, že dnes sme našli konečne podporu aj vo vládach najmä vyšehradskej skupiny, a to je rovnaká kvalita potravín. Písomnú deklaráciu o rovnakej kvalite potravín sme ako slovenský, ale v spolupráci aj s českými kolegami a kolegami povedzme aj z Chorvátska a z ďalších krajín predložili už začiatkom tohto volebného obdobia. Odstraňovanie a postihovanie rozdielov v kvalite potravín medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie považujeme za prioritné. Na Slovensku, ale aj v tzv. tých nových členských štátoch, ktoré pristúpili po roku 2004, je to v súčasnosti nanajvýš aktuálna téma. Vyžaduje si to prehĺbenie spotrebiteľskej dôvery, ktorá bola v nedávnej minulosti poznačená viacerými škandálmi, a teraz nehovorím len o minulosti nejakých posledných mesiacov, ale naozaj od začiatku tohto volebného obdobia, pre nás to bol rok 2014 a, samozrejme, aj v tom období, ktoré tomu predchádzalo. Pamätáme si na tovar, ktorý chodil povedzme z Poľska, týkalo sa to najmä mäsa, potom sa to týkalo soli, ale určite hovorím aj o tovaroch, ktoré majú rovnakú značku, predávajú sa vo viacerých členských štátoch Európskej únie, a pritom ich vlastne obsah nie je identický. Práve preto som veľmi rada, že vlády vyšehradskej skupiny si túto tému zobrali za svoju a naša pani ministerka poľnohospodárstva s touto tému vystúpila už aj na zasadnutí Rady. Verím, že Európsky parlament potom rýchlo dokáže spracovať návrh, ktorý príde z Európskej komisie.
Budem hovoriť ešte o téme, ktorú považujem za dôležitú a na ktorú určite budeme mať rozdielne názory, ak budem ten rozdiel vidieť na škále ľavica a pravica, a to je európska minimálna mzda. Európsku minimálnu mzdu považujem za veľmi dôležitý nástroj a je nevyhnutná na odstraňovanie rozdielov na regionálnej úrovni, ako aj sociálnych rozdielov v rámci Európskej únie. Európska minimálna mzda by mohla byť schopná zaistiť zamestnancom v každom členskom štáte aspoň na istej úrovni minimálny životný štandard alebo primeraný životný štandard. Môže sa stať preto efektívnym nástrojom v boji proti chudobe, zaručiť tiež vyššiu mieru solidarity v zmierňovaní nerovností a zvyšovanie materiálneho zabezpečenia sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Nie je to možné bez postupnej harmonizácie výšky minimálnej mzdy v rámci celej Európskej únie. Zohľadnená musí byť aj rozdielna výkonnosť jednotlivých ekonomík, ale ruka v ruke s aktívnymi politikami zamestnanosti spolu so zjednodušovaním prístupu na trh práce pre rozličné, vrátane znevýhodnených skupín obyvateľstva.
Toľko aspoň v krátkosti, dámy a páni. Možno by som ešte k tým ostatným dvom témam, ktoré momentálne určite diskutujete aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prijala k tomu svoje rozhodnutie aj vláda. Je to jednak vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 29. požiadala ministerská predsedníčka Veľkej Británie o začatie vystúpenia Spojeného kráľovstva v zmysle čl. 50.
Som veľmi rada, že všetky relevantné a významné politické zoskupenia v Európskej únii prijali k tomu rozhodné a jednoznačné stanovisko, že bude výhodnejšie, ak celý tento proces bude dohadovaný pre všetkých zvyšných 27 členských štátov a budeme mať svojich relevantných predstaviteľov, ktorí budú s Veľkou Britániou hovoriť o podmienkach, za akých Veľká Británia z Európskej únie vystúpi. Najväčším záujmom Veľkej Británie je ostať na jednotnom európskom, na jednotnom trhu. Samozrejme, že Európska únia, zvyšných 27 členských štátov za tento ústupok bude od Veľkej Británie žiadať, aby boli zachované všetky ostatné slobody vrátane voľného pohybu osôb, a teda aj pracovných síl. Myslím si, že je to dostatočný signál pre všetkých tých, ktorí hovorili o tom, že nebudú ochránené práva občanov Slovenskej republiky. Práve takýmto spoločným prístupom práva občanov Slovenskej republiky pri vyjednávaní o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie dohodnuté budú.
Druhou témou je už spomínaná biela kniha. Na bielu knihu, tak ako my v Európskom parlamente máme rozdielne názory, určite budeme mať alebo určite budete mať rozdielne názory aj vy tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A každý sám za seba budeme môcť povedať svoj názor, čo je, samozrejme, prejavom demokracie, že či už národné parlamenty, národné vlády, ale aj jednotlivé frakcie Európskeho parlamentu budú môcť zadefinovať, ako vidia budúcnosť Európskej únie.
Pripájam sa k tým kolegyniam a kolegom, ktorí tu už predo mnou povedali, že Slovenská republika má svoj úspešný príbeh v Európskej únii a tento úspešný príbeh môže pokračovať. Dokonca súhlasím aj s predsedom vlády Slovenskej republiky, že je veľmi dôležité, aby sme zostali v jadre, v jadre Európskej únie, kde už dnes sme. Máme členstvo v Európskej menovej únii, máme členstvo v Schengene a všetko toto nám prináša výhody. Žiaden z tých katastrofických scenárov, ktorý po celú tú dobu, či už pri zavádzaní eura, či už pred vstupom do Schengenu, boli prezentované niektorými podivnými zoskupeniami v tejto krajine, sa nenaplnil. Naopak, Slovenská republika je úspešným členom Európskej únie a ja ako poslankyňa Európskeho parlamentu a ako Slovenka som na to hrdá.
Ďakujem veľmi pekne. Ja vám prajem, aby ste aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky prijímali zákony, ktoré naozaj budú pomáhať občanom, aby ste neboli navzájom vystavovaní správaniu, ktoré niekedy naozaj neprináleží do plenárnej miestnosti a ktoré navodzuje celkovo v spoločnosti len atmosféru nenávisti a zla. Pokúste sa občanom ukázať tú lepšiu tvár slovenskej politiky. Ďakujem. Pekný deň vám prajem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 10:45 hod.

Monika Flašíková-Beňová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:57

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení kolegovia, bývalí, úvodom sa chcem poďakovať predsedovi Národnej rady za jeho iniciatívu umožniť poslancom Európskeho parlamentu vystupovať na pôde Národnej rady. Európa sa nás týka čoraz viac, tá miera prepojenia je stále vyššia, preto, si myslím, je aj táto aktivita, táto iniciatíva veľmi dôležitá. Rovnako chcem oceniť prezidenta Kisku, ktorý raz do roka pozve na obed europoslancov preto, aby počul ich názor. Začína z toho byť taká celkom príjemná tradícia.
V krátkosti poviem o mne. Som europoslancom prvýkrát od júna 2014. Som vo výbore pre vnútorný trh a potom ešte náhradným členom vo výbore pre kontrolu rozpočtu. Koho zaujíma viac k mojim aktivitám, tak nájde to napríklad na mojej webovej stránke. Z takých tých najhlavnejších by som spomenul angažovanie sa pri smernici, ktorá obmedzuje legálnu držbu zbraní alebo pri aktivitách Nemecka a Francúzska, ktoré výrazným spôsobom znevýhodňujú slovenských autodopravcov. Tých aktivít, tých je ďaleko viac, ale o tom teraz hovoriť nechcem.
Európska únia je pre Slovensko veľmi dôležitá. Členstvo Slovenska v Európskej únii je naším kľúčovým záujmom. Je to preto, lebo veľmi veľa tovarov tam vyvážame. Osemdesiatpäť percent nášho exportu ide do Európskej únie. Je to preto, lebo sme v Schengene, lebo občania Slovenska oceňujú, že môžu cestovať do okolitých krajín bez cestovného pasu, dokonca staršie ročníky si spomenú na to, ako to bolo, keď trebalo žiadať o víza a rôzne doložky a devízové prísľuby. Toto všetko je za nami. Samozrejme, že to je veľká výhoda Európskej únie, bezpochyby. No a tak isto voľný pohyb pracovných síl alebo aj tá spoločná mena, čo je pre bežných ľudí určite veľká výhoda, že nemusia každú chvíľu meniť peniaze. Toto sú všetko dôvody, prečo je členstvo Slovenska v Európskej únii pre nás dôležité, prečo reči o tom, aby sme vystúpili, by nás výrazne, respektíve samotné vystúpenie by nás výrazne poškodilo. V záujme Slovenska je úspešná Európska únia, a preto by sme sa mali pozrieť aj na to a postarať sa a snažiť sa o to, aby aj úspešnou ostala.
Bohužiaľ, a to vám nepoviem nič nové, Európska únia sa potáca od jednej krízy k druhej a robí to minimálne posledných desať rokov. Takto to nemôže fungovať. Budúcnosť Európskej únie nie je ružová. No a tu sa teraz treba nejak posnažiť zamyslieť. Treba si položiť otázku, že či je to nedostatočné množstvo kompetencií, ktoré išlo do Bruselu, že teda sa tej Únii tak nedarí. No, myslím si, že takto to nie je. Myslím si, že kompetencií má Brusel dosť a nevie zaobchádzať ani len s tými, ktoré má, a požaduje ďalšie.
Myslím si, že takmer všetky dôvody momentálneho žalostného stavu Európskej únie si spôsobila Európska únia sama. V prvom rade tým, že nedodržuje svoje vlastné pravidlá. Nie raz alebo dvakrát. Ale roky a systematicky. Pamätám si, ako som pred niekoľkými rokmi tu stál a hovoril som o tom, že je morálny hazard zachraňovať Grécko. Bolo to v roku 2010, 2011, ako som hovoril, že tie peniaze nepomôžu Grécku ani trochu, že zachránia možno francúzske a nemecké banky. No dnes je rok 2017, Grécko je v tých istých problémoch, ako bolo, ak nie vo väčších, je to v podstate zlikvidovaná krajina. Medzičasom Gréci sú obete. A nie je to len to Grécko. Je to sústavné porušovanie iných dohôd, maastrichtských kritérií, ktoré boli porušené vyše 150-krát, odkedy existujú, vždy rôznymi členskými krajinami. Je to porušovanie Schengenskej zmluvy, Dublinského dohovoru.
Európska únia je výborná v tom, keď apeluje na členské krajiny – majte zmysel pre Európu, buďte solidárni, musíte byť veľkí Európania – a snaží sa robiť stále nejaké nové dohody. Od summitu k summitu ideme a robíme nejaké nové dohody. My máme dosť dohôd. Problém nie je v tom, že by Európskej únii chýbali nejaké zmluvy alebo dohody. Problém je v tom, že kľúčoví hráči ich nedodržujú. Výsledok je potom taký, aký dnes zažívame. Grécka kríza, cyperská kríza, potom opäť grécka kríza, potom kríza na Ukrajine, teraz utečenecká, migrantská kríza. Všetko toto vzniklo preto, lebo kľúčoví hráči v Európskej únii nedodržujú svoje dohody, svoje vlastné zmluvy. Samozrejme, tých dôvodov je viac. Nechcem to tu teraz celé detailne rozvíjať aj s ohľadom na krátkosť času. Ale na jednej strane hovorím, členstvo v Európskej únii je pre Slovensko kľúčovým záujmom, a zároveň jedným dychom dodávam, musíme Európsku úniu dostať do lepšej kondície, lebo keď to bude takto pokračovať, je len otázka času, kedy vystúpi ďalšia krajina.
Pamätám si tých eurooptimistov, ktorí vraveli, všetko je v najlepšom poriadku, ha, kde, Briti nikdy nevystúpia, však oni nemajú šancu sami prežiť. A keď vystúpia, však my im potom ukážeme, dáme im to pocítiť. Vystúpili. Vystúpili preto, lebo Schengen pre nich nie je výhoda, lebo v Schengene nikdy nechceli byť. Euro pre nich tiež nie je výhoda, lebo v eure nechceli byť ani neboli. Ani tie eurofondy nie sú pre nich výhoda. Lebo namiesto toho, že miliardy dostávajú, tak oni miliardy platia. Ostáva len spoločný trh, ktorý Britániu mohol držať v Európskej únii, ale to je príliš málo.
Vystúpenie Veľkej Británie by malo otvoriť oči aj posledným snílkom, ktorí si myslia, že všetko je v najlepšom poriadku a tí Briti spravili veľkú chybu. A považujem za veľkú chybu začať Britániu a občanov Veľkej Británie za toto trestať. Európska únia sa musí snažiť o korektnú, férovú dohodu s Veľkou Britániou, dohodu o voľnom obchode. Tak ako má záujem o dohodu o voľnom obchode s Kanadou alebo so Spojenými štátmi. Vie si niekto predstaviť, že teraz by Európska únia došla za Kanadou: No, keď chcete mať s nami dohodu o voľnom obchode, tak plaťte nám. Alebo: Musíte umožniť voľný pohyb pracovných síl. Asi vláda Spojených štátov alebo Kanady by vysmiala takúto Európsku úniu.
No ale berem si aj k srdcu slová môjho kolegu europoslaneckého pána Mikolášika, že teda nepýtajme sa, čo môže Únia spraviť pre nás, ale čo môžeme spraviť my pre ňu. A teda ja osobne s mojimi kolegami sme sa nad tým zamysleli a pripravili sme návrh reformy Európskej únie. Je to 23 konkrétnych bodov a tieto body sú plne v súlade s tým, s jedným zo scenárov, ktoré navrhuje predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Už tu to bolo spomenuté, Jean-Claude Juncker predstavil pred niekoľkými týždňami takzvanú bielu knihu. Toto je krok, ktorý veľmi oceňujem. Doteraz bola dovolená diskusia len o tom, či bude viac integrácie alebo ešte viac integrácie. Ktokoľvek sa ozval a začal spochybňovať toto, či viac alebo ešte viac integrácie, tak bol euroskeptik, bol nepriateľ Európskej únie a celá tá plejáda rôznych názvov až osočovaní. No konečne aj predseda Európskej únie pochopil, že nemôže to ísť takto ďalej a prinajmenšom pripúšťa, dokonca otvára verejnú diskusiu na tému Kam sa má Európska únia uberať a predstavil päť scenárov. A to je práve to, čo veľmi oceňujem.
Tých scenárov možno, tých päť scenárov možno poznáte, tak ich spomeniem len v krátkosti: Nechať všetko tak, ako je, vrátiť sa len k spoločnému trhu. Tí, ktorí chcú, robia, tí, ktorí chcú robiť viac, nech robia viac. To je tá dvojrýchlostná Európa. Menej, ale efektívnejšie. A piaty scenár, ešte viac integrácie.
Z dôvodu krátkosti času nebudem komentovať všetkých päť scenárov. Budem sa venovať iba dvom. To je tá dvojrýchlostná Európa, tí, ktorí chcú robiť viac, robia viac. Ono to tak zrejme k tomu aj speje. A už sme počuli vyjadrenia, aj teraz moja kolegyňa Monika Beňová to vravela, ale vraví to aj Robert Fico, ostaňme v prvej lige, musíme byť pri stole, musíme byť v tom najužšom spolku, v tom jadre a tak ďalej. Ale čo to znamená? Znamená to ešte viac integrácie, ešte viac toho, čo doteraz evidentne nefunguje. Či už harmonizácia daní, či ďalšia strata suverenity, alebo súhlas s kvótami na prerozdeľovanie migrantov. Toto znamená viac integrácie. A veľmi pred týmto varujem napriek tomu, že to znie tak veľmi pekne, ľúbivo, ostaňme v prvej lige. Ale toto Slovensku nepomôže. My sa nehrabme do čím viac integrácie.
My, samozrejme, musíme dodržiavať pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali. Európska únia má svoj význam, má svoju nezastupiteľnú úlohu najmä pri spoločnom trhu, pri cezhraničných rôznych spoluprácach. Áno, toto robme. Ale majme svoje vlastné pravidlá. A, samozrejme, musíme sa snažiť a koniec koncov o tom prebieha neustále zápas tu v Národnej rade, musíme sa snažiť, aby naše pravidlá, či už náš daňový systém, náš sociálny systém, naše podmienky pre podnikanie a všetko ďalšie možné, aby naše pravidlá boli inteligentnejšie, boli chytrejšie, účinnejšie ako pravidlá, ktoré má zvyšok Európy. Lebo to je to, kedy dokážeme dobehnúť životnú úroveň takého Nemecka rýchlejšie alebo čo len vôbec. Keď my všetko zafixujeme, ako to bude v celej Európe, zjedno; zharmonizujeme sociálne systémy, bude všade platiť rovnaká minimálna mzda, budú dane zharmonizované, akými nástrojmi chceme potom dobiehať zvyšok Európy? Akými nástrojmi chceme zabezpečiť, aby životná úroveň rástla na Slovensku rýchlejšie ako v Nemecku? Preto odporúčam trochu viac sebavedomia v tomto.
Ten prístup, že buďme v prvej lige, považujem v prvom rade za dôkaz prázdnoty myšlienok, ako povedieme našu krajinu lepšie, ako to robí zvyšok Európskej únie. Ale to chceme. Veď my nechceme, aby len Bratislava bola na tom lepšie ako priemer Európskej únie. My chceme, aby bol minimálne priemer Slovenska, ak nie celé Slovensko. No keď sa všetkých nástrojov vzdáme, nemáme to potom čím robiť. Takže tento scenár, aj keď je pravdepodobný, aj keď sa s ním dá fungovať, ja osobne ho odmietam. Nepovažujem ho pre Slovensko za výhodný. Nepovažujem ho ani za mimoriadne škodlivý, ak Slovensko bude mať možnosť ostať v tej skupine, kde sa nebude hrnúť do stále viac a viac integrácie.
No a dôjdem k tomu štvrtému scenáru, predposlednému, o ktorom, ktorý pán Juncker nazval "menej, ale efektívnejšie". Toto je cesta, ktorú považujem za správnu pre Slovensko. Áno, sme členmi Európskej únie, plňme si záväzky, ale Európska únia nech sa venuje tým veciam, kde to má naozaj zmysel. V dnešnej zmluve o fungovaní Európskej únie je uvedených, vymenovaných 30 kompetencií, ktoré sú buď výlučné, alebo spoločné, a tam, to je vlastne prvý návrh, z 23 úplne konkrétnych návrhov, ktoré sú tu spomenuté, je to prvý návrh, že Európska únia nech vráti časť kompetencií členským štátom. Vzdelávanie, životné prostredie, kultúra, to všetko si vieme rozhodovať tu. Áno, keď ľudia si zvolia veľmi zlú vládu, tak to bude horšie, ako by to rozhodla Európska únia. Keď si zvolia vládu, ktorá má pripravené koncepty, pripravené riešenia, ktorá má víziu o tom, ako by sa malo Slovensko uberať, tak potom to tu bude lepšie. O to by sme sa mali snažiť. Preto hovorím za stranu SaS, za mňa osobne, že preferujeme scenár číslo štyri – menej, ale efektívnejšie.
Plne v súlade s týmto scenárom číslo štyri je návrh reformy Európskej únie, ktorú sme pred pár dňami predstavili. Už som to tu dvakrát ukazoval, nachádza sa to aj v nemeckom, aj v anglickom jazyku. Kto má akýkoľvek záujem, ja budem, samozrejme, že veľmi rád. Na našom klube je dostatok týchto brožúriek.
No, mám ešte minútu, tak dovoľte mi povedať ešte pár slov mimo tému Európskej únie. Chcem oceniť jeden taký, takú zvyklosť, ktorú máme v Európskom parlamente najmä teda my slovenskí europoslanci a to, že raz do mesiaca, vždy keď je tzv. štrasburský týždeň, sa stretávame na obede. A my, samozrejme, tiež máme iné, rozličné videnie sveta a nesúhlasíme a v niektorých otázkach bytostne nesúhlasíme, pani Beňová zrejme so mnou nikdy nebude súhlasiť v tom, že európska minimálna mzda nie je správny krok, ale dokážeme sa o tom kultivovane rozprávať. Toto považujem za veľmi dôležité. Chcem sa aj mojim kolegom poďakovať za to, že túto tradíciu udržujú a že ja ako nováčik som mal možnosť sa k tomuto pridať.
Neviem, ako by to malo prebiehať tu v tejto Národnej rade, ale môžem vám povedať, však som tu aj pomerne často, bol som tu niekoľko rokov a teraz som už vyše dvoch rokov v Európskom parlamente, tá kultúra je tam o poznanie vyššia. Nemyslím si, že dospejeme k lepším riešeniam tu alebo že vy tu dospejete k lepším riešeniam, keď, nechcem teda všetko vymenovávať, ale keď sa tu bude všetko diať aj na jednej, aj na druhej strane, myslím si, že dá sa to kultivovanejšie, vecnejšie. A chcem vám teda k tomuto popriať veľa šťastia a veľa zdravého úsudku, zamerať sa na tie podstatné veci. Pán predseda bude mať zo mňa radosť, skončil som na sekundu presne.
Veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 10:57 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:14

Branislav Škripek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja čakám na tú časomieru, že či prvá začne.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Nech sa páči, ona sa spustí, ešte sa ju učíme zosúlaďovať, ale nech sa páči.

Škripek, Branislav, poslanec Európskeho parlamentu
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady; pardon, v Európskom parlamente hovoríme pán predsedajúci vždycky. Vážené dámy kolegyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, tak isto si hlboko vážim, že tu môžme vystúpiť, že je to tá obrovská zmena, a asi viacerí vieme, že europoslanci viackrát žiadali, aby sme mohli sa objaviť na pôde Národnej rady a dostať sa sem do tejto sály nielen ako návštevníci, ale aj ako kolegovia a vystupujúci. Je mi cťou, že môžem stáť v tejto sále zákonnosti a zvlášť po včerajšom obrovskom kroku podľa mňa na poli politickej kultúry, kedy sa odvážil parlament urobiť čosi obrovského, a to zmeniť tú politickú atmosféru, ktorú vytvoril jeden náš popredný politik, ktorý tu na tejto pôde dokázal najprv navodiť atmosféru, kedy sme celá krajina museli uznať, že zjavne viditeľný skutok sa nestal. Som veľmi rád, že možno dochádza ku vážnej politickej zmene v chápaní toho, čo politika môže, smie, nesmie, čo si môže dovoliť a že sa musí stavať ku pravde omnoho pravdivejšie a hlbšie.
Ako poslanec Európskeho parlamentu zvolený občanmi Slovenskej republiky rovnako aj ja prežívam svoju zodpovednosť, ktorú spolu nesieme za našu krajinu. Som teda vďačný za túto príležitosť aj preto, že by to snáď mohlo viacej prepojiť našu spoluprácu a naše reality. Dúfam, že by to mohla byť hlbšia kooperácia politík a cieľov, ktoré chceme ako krajina dosiahnuť aj na tej európskej úrovni. Ja si myslím, že príkladom, ktorý ja si beriem z pohľadu na európsky parlament, je Holandsko, kde vidím, že jednotliví europoslanci bez rozdielu straníckej príslušnosti sú napojení na jednotlivé ministerstvá a spolupracujú tak s vládou. Že medzi nimi nepanuje nejaká výrazná rivalita. Naopak, hľadajú svoje ciele, tie domáce ciele, ako ich čo najlepšie presadiť na tej úrovni dokumentov Európskeho parlamentu.
Európska únia potrebuje reformu, všetci o tom hovoríme, všetci to vieme. A teraz nás čaká obdobie dvoch rokov, kedy sa bude realizovať odchod Veľkej Británie. Ja som presvedčený, že by sme nemali k tomuto zaujímať postoje negativistické alebo plné hnevu. Objavilo sa toho viacero, viacej takých prejavov v Európskom parlamente, kedy sme akoby hovorili, no tak nech teda zmiznú, nech idú preč. Ja myslím, že je to chybou a že je potrebné pristúpiť k tomu, že po 44 rokoch odchádza z Európskeho parlamentu výrazný a silný člen, že je k tomu potrebné pristúpiť aj s väčšou pokorou, aj s väčšou ochotou sa poučiť a pozrieť sa na to, prečo to urobili, pretože si nemyslím, že by mali nasledovať ďalšie štáty. Nemyslím si, že by sa mal naštartovať ten proces. A ja si myslím, že ako politici veľmi dobre viete, všímate si, že povstávajú v Európe sily a hlasy, ktoré silnejú v jednotlivých štátoch a ktoré hovoria, poďme, budeme pokračovať s tými, s takýmito typmi požiadaviek, že treba, že je treba odísť z Európskej únie.
Je naozaj dobré, že oslavujeme 60 rokov. Môžeme vo všeobecnosti hodnotiť Európsku úniu ako úspešný projekt a pre nás je úžasné, je to naozaj dobré, že Slovenská republika je členom tohto spoločenstva mieru a prosperity vo svete. Samozrejme, sme v úplne inej situácii ako pred šesťdesiatimi rokmi, ale myslím, že málo to ako občania Slovenskej republiky vidíme v tej retrospektíve, že čo úžasného sa podarilo. Skončila druhá svetová vojna a po tom ohromnom rozbroji, ktorý, a deštrukcii, ktorú sme videli v Európe, zbombardované mestá my si nevieme ani predstaviť, ale naši predkovia v tom žili úplne reálne. A už po niekoľkých rokoch, v roku 1957 politici navodili podpis projektu plného spolupráce a ochoty spolu niečo dobrého dosiahnuť. A sme 60 rokov ďalej a zdá sa, ako by sme si vo viacerých veciach nerozumeli. Pokus o Európsku ústavu stroskotal vo Francúzsku a Holandsku, po nej prišla Lisabonská zmluva. Presun viacerých právomocí, napríklad v oblasti azylovej politiky, sa ukázal ako chyba. Rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto konsenzu bol ústup od demokracie. Aj keď dnes nie je vôľa otvárať základné zmluvy, reforma zmlúv, resp. návrat pred Lisabonskú zmluvu k zmluve z Nice by nám zrejme výrazne pomohol.
Ja myslím, že roky rozširovania EÚ dnes strieda bod obratu. Veľká Británia spustila proces odchodu. Je jasné, že tu určitá kríza je, a ani tu na Slovensku politici nevedia vysvetliť celkom dobre výhody Európskej únie, spoluprácu členských štátov v jednotlivých oblastiach. Ja myslím, že mám možno trochu iný pohľad, ale mali by sme vidieť trochu viacej výhod v tom pre našu budúcnosť, pochopenie vzájomného susedstva, potrebu vzájomnej podpory, pomoci medzi susediacimi štátmi tvoriacimi EÚ. Ja myslím, že ten model pre budúcnosť môže byť o tom, čo by sme mohli nazvať susedskou spoluprácou. Vychádzať si navzájom v silných oblastiach, ktoré máme, a vedieť si ich navzájom odovzdať.
Lenže generácia ľudí, ktorí zažili vojnu, pamätajú si vojnu a vedia, aký je mier v dejinách Európy vzácny, nás pomaly opúšťajú. Režisérka Agnieszka Holland to nazvala tak, že očkovanie druhej svetovej vojny vypršalo. Do toho prichádzajú jedny voľby za druhými a hrozí, že vyhrajú populisti, nacionalisti. Volajú po zničení EÚ. Sme svedkami fragmentovania a akéhosi nacionálneho izolacionizmu. Ja si myslím, že treba otvorene povedať, že niektoré z týchto predstáv sú naozaj politické fantazmagórie krajných a extrémistických strán a nemôžeme pripustiť, aby sme vymýšľali nad nejakou neutralitou Slovenska, či dokonca hľadať nejaký príklon alebo ochranu niekde od Ruska, že je to len naivnosť a dokonca zámerná demagógia. Demokratické plénum takéto názory môže pripúšťať a vypočuť si, ale, samozrejme, nesmú sa pretaviť do skutkov. Na tom si myslím, že musíme spoločne pracovať.
Osobne som presvedčený, že Európska únia ako celok sa potrebujeme prinavrátiť aj k hodnotovému odkazu, rámcu otcov zakladateľov. Ja som sa dozvedel pre mňa významný fakt. V roku 1946 pastor Buchman organizoval semináre biblického zdieľania sa a v roku 1948 na tento seminár prišiel aj Robert Schuman a stretol tam Konrada Adenauera. Je pre mňa ohromujúce vidieť, že tieto myšlienky, kedy v prvých rokoch po vojne títo ľudia na biblických seminároch rozprávali o tom, čo to znamená spolupracovať, vychádzať si v mieri a v pokoji, hľadať vzájomnú úctu k sebe po tých niekoľkých rokoch obrovského vraždenia a deštrukcie, že toto boli základy myšlienkového, toto bol myšlienkový základ pre vznik Európskej únie a vytvorenie prvých zmlúv. Robert Schuman odovzdal medailu pastorovi Buchmanovi v neskorších rokoch a bola to medaila Légion d´honneur, myslím, že tak sa to nejako vyslovuje, neviem tak dobre po francúzsky, pardon.
Som presvedčený, že to, čo vidím a že je potrebné, aby sme znovu novým spôsobom pochopili aj v našich správach, v diskusiách aj v politikách, je úcta voči duchovnej autorite toho najvyššieho zakladateľa a tvorcu všetkých vecí, to je úcta a rešpekt k Bohu. Ak sa budeme zameriavať iba na seba samých a svoju vlastnú dôležitosť, myslím si, že nás to povedie k sebaspravodlivosti a tá má potom snahu definovať mnohé práva a normatívy, čo vedie k prekrúcaniu pravdy a nastoľovaniu aj určitej myšlienkovej totality. Ja si myslím, že tomu sa je treba vyhnúť.
Myslím si, že forma našej spolupráce stredoeurópskych štátov V4 je dobre fungujúci a podarilo sa nám dosiahnuť viaceré dobré zmeny a presadiť naše priority. Ale to, čo nás viacerých trápi, je, že vidíme, ako v strednej Európe už sa vyskytuje akýsi pocit európanstva druhej kategórie. Nedávno sa štáty V4 obrátili na Európsku komisiu pre dvojakú kvalitu potravín. Nadnárodné spoločnosti dodávajú do východnej Európy výrobky s rovnakým obalom, ale s odlišným zložením. To je jeden z viacerých príkladov, prečo sa nielen vlády, ale aj verejnosť v našom regióne, prečo zdieľajú tento nepríjemný pocit. Ja v Európskom parlamente pokladám za jednu z najväčších výziev práve tento hodnotový aj kultúrno-etický boj, ktorý sa prejavuje najmä v ľudskoprávnej agende.
Som členom výboru pre ľudské práva, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Som členom delegácie pre Izrael a členom Európskeho kresťanského politického hnutia. Európske kresťanské politické hnutie má v programe ako svoj hlavný cieľ Európu ľudskej dôstojnosti. Ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí, priority rodiny a manželstva, slobodu viery, svedomia a presvedčenia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a boj proti modernému otrokárstvu. Tento boj o hodnoty ľudskoprávnej agendy vidím ako aj následky určitého politického experimentu marxizmu-leninizmu. Žiaľ, tento kultúrny a etický boj v podobe gender ideológie pro-choice hnutí, LGBT hnutí, bojujeme stále. Základy rodiny, identity muža a ženy. Ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť sú otrasené a sú napádané. Dokumenty Európskeho parlamentu sú častokrát plné rôznych zvláštnych nadpráv.
Práve z tohoto miesta vyzývam svojich kolegov zákonodarcov, vás, aby ste nepodceňovali aj tento trend a úplne sa zasadili za hodnoty, na ktorých stojí Slovensko aj celá európska civilizácia. Hovorím o biblických hodnotách a o základných hodnotách živého kresťanského myslenia.
Európska únia je častokrát z našej strany napádaná. Hoci sme zaznamenali aj obrovské úspechy, častokrát si ich však národné štáty nejakým spôsobom privlastnili a zlyhania nejako hádžeme na Brusel a označujeme ho za negatívny a zlý. Ja si myslím, že najväčšími trhlinami a príčinami konfliktov v našom európskom projekte sú začlenenie krajín južnej Európy do eurozóny a úplné otvorenie pracovného trhu zo strany starých členských štátov novým členom z východnej Európy. Ale jedným z dôsledkov je brexit. Jedna dôležitá veta, ktorá zaznela z úst práve predstaviteľa, takého radikálneho predstaviteľa brexitu pána Faragea, bola na prvom rokovaní po tom, ako bolo referendum vyhlásené ako úspešné, tak v podstate to zhrnul slovami: Vnútili ste nám politickú úniu a to je dôvod, prečo sme odtiaľto odišli.
Ja si myslím, že je potrebné si to otvorene pomenovať a vložiť energiu do riešenia týchto rozporov. Ja osobne som presvedčený, že z tých scenárov, ktoré nám boli predstavené, je potrebné alebo taký najlepší scenár je "menej, ale efektívne", ktorý by znamenal oveľa väčší pokrok v základných prioritách. Nemali by sme naozaj riešiť len okrajové veci, ale zamerať sa na to, čo nás môže efektívne hýbať dopredu, akú Európsku úniu si predstavujeme aj my zo slovenského parlamentu. Ja myslím, že málo to dolieha smerom ku nám do Európskeho parlamentu a že je potrebné, aby sme o tom hovorili viacej a vysvetľovali to našim spoluobčanom tu na Slovensku.
Na úrovni lídrov európskej dvadsaťosmičky bol nami uvedený pojem flexibilnej solidarity. Ja sa ako europoslanec angažujem v téme vojnového konfliktu v Sýrii a na Blízkom východe, v Iraku, Sýrii, a jeho možného riešenia. Poukazujem na to, že je tu úspešný projekt demokratickej federácie kresťanov, Kurdov a arabských kmeňov na severovýchode Sýrie. Som presvedčený, že my sa môžme angažovať práve v tom, aby sme napomohli sýrskym tisícom, statisícom sýrskych utečencov navrátiť sa práve na oslobodené územie, kde je ustanovený demokratický systém severovýchodnej federatívnej Sýrie. Myslím si, že to bude náš bezprecedentný vstup do toho, ako môžme napomôcť v tej utečeneckej kríze, o ktorej sme tu toľko veľa na Slovensku hovorili. Ja dúfam, že sa nám to podarí a že budeme môcť byť dobrým príkladom, čo vieme urobiť pre utečencov a navrátiť ich naspäť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

31.3.2017 o 11:14 hod.

Mgr.

Branislav Škripek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:31

Milan Krajniak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, na úvod dovoľte, aby som krátko vyjadril svoj postoj k europarlamentu ako takému. Myslím si, že táto inštitúcia by mala byť zrušená. Považujem ju za zbytočnú. Za inštitúciu, z ktorej vychádza iba spústa hlúpostí a zbytočností, ktorými sa celá Európa musí zaoberať. Myslím si, že by Európska únia fungovala oveľa lepšie bez europarlamentu, ak by sa iba šéfovia vlád a štátov dohodli a potom by to pán Tusk a Junker zrealizovali.
Ale keď už europarlament existuje, chcel by som sa opýtať konkrétnych slovenských poslancov, ako obhajujú v europarlamente naše slovenské národné záujmy. Pýtam sa všetkých europoslancov, budem mať konkrétne otázky, či ste za to, aby Slovenská republika fungovala ďalej ako suverénny štát. Ktoré kompetencie považujete u Slovenskej republiky za natoľko dôležité, že by sa nikdy nemali odovzdať do Bruselu? A prosím vás, aby ste neodpovedali frázami o zdieľanej suverenite, o obmedzenej suverenite alebo o subsidiarite. Žiadam vás, aby ste konkrétne zodpovedali na tieto otázky:
1. Ste za to, aby právo Slovenskej republiky bolo nadradené nad právom EÚ?
2. Ste za to, aby slovenských občanov na území Slovenskej republiky mohli zatýkať iba slovenskí policajti, obžalovať iba slovenskí prokurátori a súdiť iba slovenskí sudcovia?
3. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo stanovovať dane pre slovenských občanov?
4. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o tom, koľko a akých prisťahovalcov prijme na svoje územie?
5. Ste za to, aby Slovenská republika mala výlučné právo rozhodovať o kultúrno-etických otázkach vrátane manželstiev homosexuálov?
Ďalej sa budem pýtať niektoré špecifické otázky:
a) Pýtam sa europoslancov Flašíkovej-Beňovej a Maňku: Prečo ste hlasovali za povinné kvóty na migrantov, proti ktorým celý tento štát – opozícia, koalícia – jednotne bojovali, nehanbíte sa za to?
b) Pýtam sa europoslancov Flašíkovej-Beňovej, Smolkovej a Maňku: Prečo ste hlasovali za sťaženie legálnej držby zbraní? To si naozaj myslíte, že keď legálne občanom sťažíte možnosť držať zbrane, že tým budeme bojovať proti terorizmu? Roky sme sa nechceli poučiť z príkladu Izraela, ako tam funguje boj proti terorizmu. Teraz už musíme, pretože sme k tomu boli dohnaní. Nevšimli ste si náhodou, že v Izraeli bojujú proti terorizmu práve tým, že uľahčujú občanom legálne držať zbraň?
c) Pýtam sa každého prítomného europoslanca: Ako ste hlasovali za zrušenie imunity vašej kolegyne europoslankyne Le Penovej? Pýtam sa preto, pretože ma zaujíma váš postoj k slobode prejavu. Pani europoslankyňa Le Penová bola obvinená, že jej strana Národný front je to isté ako Islamský štát, na čo zdieľala na internete video s odrezávaním hlavy a popravou Islamského štátu a povedala: "Toto je Islamský štát." Za toto, že povedala pravdu, bola zbavená imunity. Preto ma zaujíma, ako si ctíte slobodu slova a ako ste za zbavenie imunity pani Le Penovej hlasovali.
d) Pýtam sa pani europoslankyne Flašíkovej-Beňovej: Aká je aktuálna situácia v migrácii tresky? Aká je aktuálna situácia túlavých psov v Rumunsku? Lebo to sú témy, ktorým sa v europarlamente venujete namiesto chránenia národných záujmov Slovenskej republiky. Ale v poriadku, máte na to právo. Máte právo venovať sa, čomu chcete. Len chcem vedieť, keďže sa týmto otázkam venujete, ako sa vám podarilo otázku migrácie tresky a otázku túlavých psov v Rumunsku vyriešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

31.3.2017 o 11:31 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video