18. schôdza

13.6.2017 - 21.6.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2017 o 9:01 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:01

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemný, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predniesol správu z výboru pre kultúru a médiá ohľadne voľby generálneho riaditeľa RTVS.
Keďže doterajšiemu riaditeľovi RTVS Václavovi Mikovi končí funkčné obdobie 1. augusta 2017, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnil dňa 7. apríla 2017 výzvu na prihlasovanie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska podľa § 17 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe výzvy dostal výbor do stanoveného termínu 12 prihlášok kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa. Následne výbor overil, či kandidáti spĺňajú podmienky stanovené v súlade s § 16 ods. 1 a 2 zákona. Na verejné vypočutie dňa 30. mája 2017 bolo pozvaných 9 kandidátov: Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Norbert Majer, Václav Mika, Jaroslav Rezník, Michal Ruttkay, Zuzana Ťapáková, Stanislav Velitzky, Margita Bencová, Janka Lastovicová, Aleš Rehák. Verejného vypočutia sa zúčastnilo 8 kandidátov. Kandidát pod č. 4 sa pred verejným vypočutím ospravedlnil, že sa nezúčastní zo zdravotných dôvodov. Kandidáti uvedení pod č. 10, 11 a 12 neboli pozvaní na verejné vypočutie, nakoľko nesplnili podmienky podľa § 16 ods. 2 zákona.
Gestorský výbor po verejnom vypočutí konštatoval, že všetci zúčastnení kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a kritériá podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona okrem podmienok v zmysle čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré si môže zvolený kandidát usporiadať do 30 dní od zvolenia. Z uvedeného dôvodu sú všetci kandidáti spôsobilí zúčastniť sa voľby na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 61 z 30. mája 2017 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby:
a) zvolila podľa § 17 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska na funkčné obdobie 5 rokov,
po druhé, uskutočnila opakovanú voľbu generálneho riaditeľa v prípade, že žiaden z navrhovaných kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí získajú najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Toľko krátka správa. Pán predseda, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2017 o 9:01 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:04

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť z môjho pohľadu k dôležitej téme voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, telerozhlasu, RTVS.
Na začiatku jedna poznámka. Myslím si, že táto téma už zažila svoje zlaté časy a je veľmi dobre, že sa v roku 2010 podarilo presadiť do zákona to, aby sme pri tejto voľbe urobili verejné vypočutie, pretože musím so smútkom konštatovať, že záujem pléna o túto tému je absolútne minimálny, hľadiac do pléna, vidím tu sedem-osem poslancov a myslím si, že dôležitosť tejto témy, ako aj úlohu výboru pre médiá a kultúru, ktorá, ktorý zabezpečuje celý proces voľby, vypočutia, ako aj iniciáciu tohoto procesu, by mal mať ten základný predpoklad, že po zbehnutí verejného vypočutia a oboznámenia sa s kandidátmi budeme môcť vo väčšom rozsahu oboznámiť aj kolegov poslancov.
Práve preto bolo veľmi dôležité, že sme chceli zabezpečiť to, aby nešlo o kuloárne politické dohody, ale aby šlo o súťaž projektov. Ja som sa rozhodol pár slovami naznačiť plénu, akým spôsobom sa kandidáti postavili k výzve, tí ôsmi, ktorí prešli, asi nie je potrebné opakovať slová predsedu mediálneho, kultúrneho a mediálneho výboru. Voľby sa nakoniec zúčastňuje osem projektov, osem kandidátov, ktorí majú za cieľ plniť misiu verejnoprávnosti a napĺňať obsahom a svojou riadiacou činnosťou to, čo by médium verejnej služby malo znamenať od 1. 8. 2017 na ďalších päť rokov.
Ak si spomenieme, aké debaty sa viedli aj v tomto pléne pri Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii, po spojení o RTVS, tak posledný mandát alebo posledný a teraz končiaci mandát generálneho riaditeľa Miku mal jeden dôležitý predpoklad. Toto plénum rozhodovalo o tom, aby generálny riaditeľ, ktorý bol, bude zvolený, udržal a dodržal hlavne rozpočtové pravidlá RTVS, hlavne to, aby médium verejnej služby netvorilo kumulovanú stratu, a hlavne to, aby po udržaní rozpočtových pravidiel sme sa mohli dostať k debate o možných víziách, zlepšení, o programe, o tom, aby sa z média verejnej služby, ktoré patrí v prvom rade občanom, ktorí si ho platia cez úhradu za služby verejnosti, aby toto médium sa mohlo v spoločnosti stať nastavovateľom procesov, dôležitým a váženým inštitútom alebo dôležitou a váženou inštitúciou v mediálnom prostredí, aby bolo v mediálnom prostredí a v spoločnosti trendsetterom, nie trend followerom. Toto sa odchádzajúcemu generálnemu riaditeľovi naplniť podarilo. Ak si pozrieme bianuálne, alebo teda dvakrát do roka správy RTVS, musíme konštatovať, že udržateľnosť financií RTVS zabezpečila ten hlavný predpoklad, ktorý sme mu všetci kládli na srdce, keď sme ho posledne, keď sme ho v roku 2012 volili, a to, aby nevytvoril stratu, a v roku 2012, ’13, ’14, ’15, ’16 - a vyzerá to aj ’17 - je z hľadiska tvorby dlhu nula. Toto bolo veľmi dôležité a preto, tak ako hovoril aj na výbore, rozdelil svoj mandát na prvé tri roky tzv. krízového manažmentu a dva roky tzv. rozvojového manažmentu.
Snažil som sa v úvode tejto schôdze a rovnako aj na výbore presadiť to, aby odpočet za prácu predniesol plénu možno aj po voľbe, aby sme neboli obvinení z toho, že ovplyvňujeme priamo voľbu, samotný generálny riaditeľ, možno k tomu pristúpi vládna koalícia sama, ak to malo, ak ten môj návrh mal chybu, jedinú tú, že to predložil opozičný poslanec, myslím si, že z hľadiska debaty o dôležitosti tejto inštitúcie, verejnoprávneho média by odpočet za päť rokov bol veľmi dôležitou informáciou aj pre ľudí, ktorí už v tom čase, aj keď to bude po voľbe, zvolili nového alebo aj staronového, uvidíme, ako voľba dopadne, generálneho riaditeľa.
Takže základný predpoklad na to, aby sme sa mohli rozprávať o médiu verejnej služby a o jeho ekonomickom zdraví, a teda udržateľnosti verejných, udržateľnosti financií, ktoré dostáva, a netvorenie dlhu, bol naplnený. Krízový manažment prvého, prvého trojročia funkčného obdobia generálneho riaditeľa Miku bol naplnený a za ďalšie dva roky môžme evidovať množstvo rozvojových projektov a myslím si, že v spolupráci aj s výborom, v spolupráci s Radou RTVS, v spolupráci s plénom parlamentu sa médium verejnej služby z hľadiska ekonomických čísel dostalo do zdravého svetla.
Zároveň si myslím, že - a to chcem zdôrazniť -, že debata o médiu verejnej služby by mala ísť z hľadiska politického sveta po troch základných bodoch. Mali by sme sa opýtať, či médiu verejnej služby vyhovuje súčasné legislatívne prostredie, pretože to je to, čo politici vedia ovplyvniť. Čiže či máme dostatočný, dobrý a dobu kopírujúci zákon o RTVS a iné mediálne zákony, či existujú rozvojové predpoklady vo financovaní média verejnej služby a či vieme zabezpečiť podmienky nezasahovania do objektivity a nezávislosti média takým spôsobom, že politici zrovna od tejto témy - objektivita a nezávislosť publicistiky a spravodajstva - dáva, dávajú ruky preč. Musím konštatovať, že som veľmi smutný z toho, že málo, veľmi málo sa rozprávame o tom, akým spôsobom vystužiť a vylepšiť legislatívne prostredie, akým spôsobom zabezpečiť to, aby napríklad médium verejnej služby malo vo svojich povinnostiach si všimnúť svet nových informačných technológií, aby sme mu do podmienok, ktoré má plniť médium verejnej služby, zaradili do zákona aj to, že musí vytvárať aj také služby, ktoré sú dôležité pre vekovú kategóriu 12, ako sa to merá, až 25 alebo aj deti, aby zo zákona bolo jasné, že doba sa pohla a že webová stránka, lebo nemôžem ho nazvať ani portál, média verejnej služby, je na túto dobu nedostatočná.
Ďalších, ďalšia paľba zmien legislatívnych, ktoré by médiu verejnej služby pomohla, nie je asi predpokladom tejto debaty, ale určite by sme sa mohli baviť o tom, akým spôsobom kreovať radu, a či súčasný spôsob je ten najšťastnejší, ktorý sa deje iba vo výbore, tam ešte nie je verejné vypočutie a ďalšie a ďalšie problémy, ktoré vždy ad hoc prináša doba.
Jeden z takých posledných, ktoré si pamätám, a mediálna debata prebehla, ale nenasledovala tá legislatívna bodka za tým, je napríklad to, akým spôsobom sa mohlo médium verejnej služby zúčastniť propagácie názorových skupín pri referendách. To napríklad nie je doriešené podnes deň, pretože niekto, nejaká názorová skupina referenda iniciuje a tá je jasná, ale niekto môže byť proti, niekto môže mať iný názor a je veľmi ťažké vyhľadávať spoločnosti, ak neexistuje presne a jasne zadefinované pravidlo, ktoré sa čaká od tohoto pléna, akým spôsobom zobrazovať názorové skupiny, aby sme mohli hovoriť o objektivite a vyváženosti. Práve preto si teraz dovolím prejsť k jednotlivým 8 projektom.
Projekty som si rozdelil pracovne do 3 skupín a boli to projekty, ktoré boli tak troška vizionárske, boli to projekty, ktoré viac sedeli na zemi a boli to aj projekty, ktoré odporovali napríklad v programovom vyhlásení vlády, a myslím si, že hovorili skôr o udržaní status quo, a nie o tom, aby médium verejnej služby mohlo zaznamenávať rozvoj. Projekt pána Ruttkaya, projekt pána Miku, projekt pána Dírera som si označil ako tie, ktoré sú na tepe doby, ktoré majú ambíciu plniť misiu verejnoprávnosti, ktoré hovoria o tom, že médium verejnej služby v nasledujúcom päťročnom období počas mandátu, o ktorý sa uchádzajú, by vedelo médium verejnej služby posunúť do tej trendsetterskej roviny, pretože ak to porovnáme len na množstvo kontentu a obsah alebo na množstvo obsahu, množstvo kanálových služieb, programových služieb, či už televíznej časti, alebo rozhlasovej časti, zdá sa mi, že išli k vizionársky, a zdá sa, že ak by sme rozhodovali na základe parametru toho, čo chceme z média verejnej služby nasledujúce päťročné obdobie mať, kdesi tu by sme hľadali inšpiráciu.
Dva projekty, pán Flašíka a pána Rezníka považujem za vyvážené. Pán Rezník sa venoval téme hlavne technického zabezpečenia dostupnosti šírenia signálu. Veľmi dlho definoval to, akým spôsobom sa po zmene tzv. druhej digitálnej dividendy, čo sa môže stať so signálom, ktorý nateraz máme zadarmo, a je teda šírený do všetkých domácností a technické zabezpečenie toto zabezpečuje, po roku 2020 sa táto situácia môže zmeniť, a preto aj vítam, že toto spomenul a mal na mysli to, aby každá jedna domácnosť sa mohla dostať k obsahu médií verejnej služby takpovediac v rámci služby, ktorá by pri šírení mohla byť zadarmo. Zároveň definoval aj trojprogramovú službu a s tým, že pracoval v rozhlase, dá sa povedať, že ten projekt bol vyvážený.
V tých prvých troch, ktorých som spomínal, ma zaujalo hlavne to, že pán Václav Mika si dovolil alebo dokázal definovať až 5 programových služieb pre televíziu, 4 šírené v štandardnom formáte cez - budem ho volať - terestriál a dokonca 15, myslím, služieb pre rozhlas programových, čo je asi najambicióznejší moment.
Pán Ruttkay veľmi, veľmi podobne si všimol, že by mohol, mohla byť napríklad obsah, ktorý vzniká a ktorého je v prostredí, v mediálnom prostredí hlavne pre mladšiu generáciu veľké množstvo, kde videl médium verejnej služby ako jedného z možných referenčných znakov, to znamená, ak obsah, ktorý vzniká pre potreby youtuberov, pre potreby internetového sveta, by si vedel predstaviť aj kdesi na Dvojke po polnoci takým spôsobom, že by ho prenášala televízia.
Považujem to za zásadnú myšlienku, pretože v iných projektoch bolo toho menej, a zároveň je veľmi dôležité pozerať na to, že médium verejnej služby je pre všetkých občanov, a či komerčný svet, alebo médium verejnej služby tak troška zabúda na našu mladú generáciu. Ja som kládol otázky pri vypočutí aj z tohto uhla pohľadu a pýtal som sa kandidátov, či majú ambíciu zriadiť tzv. jeden detský program. Spomínali sme to viacejkrát, pretože sme republika, kde mediálny svet nerozpráva k našej mládeži po slovensky. Myslím si, že ak má byť médium verejnej služby médiom pre všetkých, aj pre mladé rodiny a pre deti, tak by malo byť obsiahnuté v projektoch a musím priznať, že aj je, a pre mňa to bolo jeden z priorít aj to, aby sme obnovili detskú tvorbu, aby sme ju naviazali na vzdelávací proces, aby sa obnovilo to, že existujú obsahy, ktoré v doobedných hodinách sú prenášané médiom verejnej služby, a vedia učitelia v triedach tieto obsahy použiť vo vyučovacom, vzdelávacom a výchovnom procese. Toto, si myslím, že je základná ambícia možno nadrezortného prístupu na to, aby sme sprostredkovali deťom a mladej generácii to, že je tu štandardná inštitúcia, ktorá na nich myslí, rozpráva na nich jazykom, ktorému rozumejú, a preto je veľmi dôležité, či v projektoch sa nachádza obnovenie detskej tvorby. To, či sa to pretaví do ďalšej programovej služby a vznikne nám detský program, je pre mňa dosť esenciálnym problémom a myslím si, že aj výzvy doby presne tu sú. To znamená, nielen využiť vo vzdelávacom procese, ale prísť, ak má televízia teda plniť tú svoju funkciu a rozhlas má plniť tú svoju funkciu nielen zábavnej, ale hlavne vzdelávacej inštitúcie, toto bolo pre mňa dôležité.
Musím konštatovať, že sú kandidáti, ktorí sa na tento moment zamerali, a to, že by mohol vzniknúť detský program, ktorý by rozšíril možnosti dabingu, ale aj pôvodnej priamotvorby, dokázal by robiť obsahy, ktoré pútavou formou oslovujú mladú generáciu, a nielen školopovinnú, ale aj tú mladú, ktorá už môže voliť, a tak trošička na ňu v spoločnosti zabúdame alebo nám odchádza do zahraničia, je veľmi dôležité, aby tak mohutná inštitúcia, ako je RTVS, sa na tento problém zamerala. Položil som tú otázku každému kandidátovi, do vlastného klubu som odkázal, kto sa s ňou vysporiadal z tohoto pohľadu najlepšie, a dúfam, že odkaz na tento typ mediálneho obsahu je dôležitý aj pre vás, a preto si myslím, že je veľmi dobré, aby sme to aj tu v pléne parlamentu vyzdvihli ako jednu z priorít. Ďalšiu prioritu, ktorú som vnímal z hľadiska programu, je, či existuje a majú kandidáti predstavu o tom, ako bude médium verejnej služby financované, a tuná si myslím, že sme ako parlament zlyhali na plnej čiare.
Totižto myslím si, že nech dopadne voľba akokoľvek, prvé kroky generálnej riaditeľky alebo generálneho riaditeľa budú musieť sledovať na ministerstvo kultúry, kde v septembri alebo do septembra tohoto roku budú musieť dohodnúť zmluvu so štátom. To, že, ktorá sa dohaduje, pre informáciu, na päť rokov. Myslím si, že ako parlament a možno aj vláda a koalícia sme mali zabezpečiť to, aby kandidáti, ktorí kandidujú na generálneho riaditeľa, vedeli vopred, do akého ekonomického prostredia idú. Myslím si, že by bolo poctivé, aby sme zabezpečenie financovania média verejnej služby vyriešili vopred, a nie následne ako podmienku pre generálneho riaditeľa, ktorý po voľbe vznikne. Jeho prvé kroky nemali smerovať na ministerstvo kultúry, kde pri dohadoch o obnovení zmluvy so štátom mám za to, že tuná je zabezpečený z môjho pohľadu diabolský vplyv na médium verejnej služby. Nevieme dopredu odhadovať, akým spôsobom toto dohadovacie konanie bude prebiehať, či zostane parameter 26 mil. eur ročne podľa končiacej zmluvy so štátom, alebo sa tento objem navýši, alebo ak voľba dopadne v neprospech alebo nejak prekvapivo, či politická reprezentácia vyhodnotí to, že peniaze, štátne peniaze a peniaze zo štátneho rozpočtu budú pre médium verejnej služby obmedzovať.
Chcem tento moment vyzdvihnúť veľmi vysoko. Myslím si, že návrh financovania média verejnej služby, keď samotná koalícia roztrhala svoje programové vyhlásenie vlády v bode zvýšenia koncesionárskeho poplatku, a už všetkým je jasné, že ho nedodržia, je poctivá vtedy, ak vymyslíme alternatívu. Alternatíva by mala byť a navrhoval som ju, aby sme pred voľbou generálneho riaditeľa zaviazali štát presným percentom voči HDP a uvoľnili ruky budúcemu generálnemu riaditeľovi, aby nemuseli jeho prvé kroky do septembra roku 2017 smerovať na ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií a doprosovať sa, či zmluva so štátnom bude obnovená alebo nebude. Ak by bol môj návrh zákona prešiel, riaditeľ by vedel, že hospodári a bude hospodáriť na nasledujúce obdobie zhruba so 120-miliónovým rozpočtom, a môžem a všetci, ktorí vypočúvali generálnych riaditeľov sa mohli pýtať, ako s týmto finančným objemom naloží. Momentálne je isté iba 75-77 mil. eur, ktoré každoročne vyplácajú držitelia alebo odoberatelia elektrickej energie, a zmluva so štátom končí k septembru 2017.
Čiže ak sa chceme do dôsledkov pýtať kandidátov na generálneho riaditeľa, akým spôsobom chcú napĺňať svoje vízie a či majú na to peniaze, ich otázka smeruje rovno ako loptička naspäť, to je vaša úloha, páni politici. Ja môžem iba konštatovať alebo väčšina z nich iba konštatovala, že sú dva alebo tri možné modely financovania. A podľa mňa z hľadiska toho vypočutia, obstátia v tejto úlohe pred verejnosťou vedeli iba tak veľmi platonicky konštatovať, či sú za zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo sú za iný typ financovania. Oni, samozrejme, koncesionárske poplatky zvýšiť nemôžu, oni nevedia naviazať médium verejnej služby na transparentné, jasné, predvídateľné a udržateľné financovanie, ktoré by bolo naviazané na HDP, oni nevedia spraviť ani nebudú vedieť - a myslím si, že ani ja, byť členom mediálneho výboru - ovplyvniť dohadovacie konanie o zmluve so štátom. Toto vieme urobiť iba my, iba toto plénum vie koncesionársky poplatok zrušiť, iba toto plénum ho vie prípadne navýšiť, iba parlament vie rozhodnúť, či bude médium verejnej služby financované spravodlivo, predvídateľne, jasne a dostatočne.
Preto si myslím, že kandidáti, ktorí odkázali a vrátili nám loptičku na náš dvorec a hovorili o tom, že debata o financovaní, legislatívnom prostredí a vytvorení prostredia pre kreatívu, ako kreatívne alebo základné kultúrno-kreatívne prostredie je tou výzvou, na ktorú by sme mali všetci počúvať, nech táto debata a následná voľba dopadne akokoľvek.
Posledná poznámka k voľbe. Myslím si, že budeme rozhodovať o tom, kto pri daných ekonomických parametroch, kto pri napĺňaní alebo dohodnutí z môjho pohľadu diabolskej zmluvy so štátom od septembra bude médium verejnej služby riadiť. Hovoril som iba náznakovo o projektoch a dúfam a chcel by som odkázať a poďakovať sa všetkým ôsmim, ktorí sa zúčastnili, ale aj všetkým, ktorí vypracovali projekty, že táto voľba nie je ako voľba do rady, kde bolo tých kandidátov málo, prebehla v reálnej súťaži konceptov, v reálnej súťaži vízií a v reálnej súťaži toho, akým spôsobom pri danom legislatívnom prostredí, pri danej tvorivej atmosfére, pri danej ekonomickej situácii budú svoje vízie vedieť napĺňať. To, že kvalita tých dokumentov, ak ich môžem porovnať, sa zvýšila aj z ostatného obdobia, čiže roku 2012, je možno aj tým, že cesta verejných vypočutí pri obsadzovaní funkcií, o ktorých rozhoduje štát, je tou najsprávnejšou možnou cestou. Keďže tento prenos bol, alebo bol zabezpečený prenos, či už na webovom sídle Národnej rady, alebo na sídle RTVS, dokonca jedno komerčné médium prenášalo takpovediac online alebo naživo celé vypočutie, je dobrým signálom, že mohlo prísť k súťaži projektov a vízií.
Osobne si myslím, že do tej 17.00 hod. by sme mohli dať tomuto procesu tú najvyššiu možnú váhu a skúsiť sa vyjadriť k tomu, že nechceme robiť zákulisné a chodbové dohody, ale rozhodli sme na základe kvality projektov, na základe odrobenej práce a na základe toho, že chceme dať médiu verejnej služby aj v jeho vedení výraz, ktorý spoločnosť ocení, a hlavne sa nedostane médium verejnej služby po tejto voľbe do situácie, že samotné vedenie bude disponovať nedôverou. Osobne si myslím, že som sa udržal vždy mimo hodnotenia spravodajstva a publicistiky, mám iba jednu myšlienku a to je, aby publicistických relácií neubúdalo, ale pribúdalo, aby ich politici, či na výbore, alebo v pléne, nehodnotili z ich uhľa pohľadu, aby dali od týchto formátov ruky preč a spravodajstvo by malo byť v slušnej spoločnosti mimo politických komentárov.
Myslím si, že je nedôstojné, ak sa politik po spracovaní jeho slov ohradzuje proti médiu verejnej služby spôsobom takým, že útočí na vedenie samotnej inštitúcie. Myslím si, že ak sa budeme rozprávať o témach, ktoré politickému svetu príslušia, a definoval som ich, urobíme pre médium verejnej služby omnoho viacej, ako keď sa budeme do nemoty pretekať v tom, do akej miery je spravodajstvo alebo publicistika v médiu verejnej služby objektívna.
Sú iné kontrolné mechanizmy, iné orgány dozoru, ktoré sme v zákone definovali, nechajme pôsobiť Radu pre vysielanie a retransmisiu, nechajme pôsobiť Radu RTVS, nechajme pôsobiť profesionálne tímy, ktoré sa týmto otázkam majú venovať, a ak dáme ruky preč od hodnotiacich súdov, kde aj ja mám výhrady, a predpokladám, že preto sme v politickom zápase, že máme minimálne iné uhly podhľadu alebo iné hodnotové východiskové nastavenia, a preto sa nám nikdy nebude zdať, že objektivita z nášho uhľa pohľadu v akomkoľvek médiu je zabezpečená.
Preto si myslím, že máme obrovské témy, ktoré aj v súčasnej dobe extremizácie, fašizácie spoločnosti nás musia spoločne trápiť, a kde médium verejnej služby zohráva zásadnú úlohu. S tým, či bude pracovať s mládežou, s tým, či prinesie kvalitné programy, s tým, že nebude mať ambíciu len zabávať, ale aj vzdelávať, ale aj prinášať kvalitu, a s tým, že v mediálnom prostredí bude pôsobiť tak, že ho budú musieť komerčné médiá nasledovať, a nie naopak, že často médium verejnej služby tieto komerčné médiá dobiehalo. Toto je odkaz aj akémukoľvek kandidátovi, ktorý z tejto voľby vzíde, a dúfam, že nasledujúce obdobie rokov 2017 až 2023 bude znamenať ďalší posun vo fungovaní telerozhlasu alebo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie alebo Rozhlasu a televízie Slovenska.
Chcem vás teda poprosiť, pozrite si projekty a voľte na základe ich kvality a osobnostných predpokladov nositeľov projektov, ktoré ich sami navrhli.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.6.2017 o 9:04 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:34

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Jozef, si nás tak preniesol vlastne všetkými problémami verejnoprávnej televízie, zároveň aj projektami. Čo sa mi veľmi páčilo, že si akoby nedegradoval žiadneho z kandidátov, a veľmi sa mi páčilo, štyroch, ktorých projekty sa ti zdali vizionárske, s tým dôvetkom, tá vízia je vždy dôležitá, a ale ten dôvetok tvoj, že tiež záleží na tom, že či, ak vyhrá alebo bude zvolený za generálneho riaditeľa jeden z tých vizionárskych projektov, alebo teda predstaviteľov vizionárskych projektov, tak je otázka, že či bude mať silu a možnosti tú svoju víziu, kvôli ktorej bol zvolený, napĺňať.
No a poukázal si tam na problém, že od septembra 2017 bude musieť prebehnúť akoby nanovo proces, ktorý by, ktorý by nahradil zmluvu so štátom, neviem, v akom stave sa to bude nachádzať, alebo možnože ty už vieš viac, ako to, ako to vyzerá s tým finančným krytím, ale otázkou a veľmi dôležitou otázkou dnes je, že my postavíme generálneho riaditeľa, ktorý dnes však nevie, akým spôsobom môže dofinancovávať svoje vízie. Každý, kto nastupuje na nový post, by mal mať presne a jasne stanovené pravidlá, podmienky aj mantinely, ale obávam sa, že, bohužiaľ, vzhľadom na to, že nedochádza k tým možno aj legislatívnym zmenám, tak toto nebude celkom naplnené.
A tiež by som veľmi podčiarkla, ako si hovoril, publicistika, spravodajstvo musí byť vyvážené, nesmie byť závislé a dôležité je, aby na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2017 o 9:34 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa zaujalo v tvojom vystúpení okrem iného aj to, že si teda podporil, resp. vyjadril sa ku vysielaniu pre deti. Či sa nám to páči, alebo nepáči, každá generácia je kreovaná aj cez tú televíziu, aj cez tie médiá. My sme zažili, tá staršia generácia alebo tá už v preddôchodkovom veku, Winnetoua, a ja keď si teraz predstavím, ako sme si niekedy hovorili, čo to znamená, keď prídu bieli a červení bratia a sa dajú dokopy, proste to bolo niečo neskutočné a s tým sme žili, s tým sme vyrastali a to kreovalo, dá sa povedať, naše možno aj nazeranie na svet a na tie možnože trampoty, ktoré nám život prinášal, a sme si stále spomenuli, že áno, tak to riešil Old Shatterhannd, takto riešil Winnetou. A to bolo super.
Takže budem veľmi rád, keď naše deti budú mať možnosť si pozrieť takéto vysielania v našej verejnoprávnej, verejnoprávnom médiu, a hlavne že budeme ich tam vychovávať v takej viere a s takou dôslednosťou, ako možno nebude stíhať rodič, lebo ten má toľko na hlave teraz starostí, že nevie, ako sa volá, škola tiež veľa nestíha, tak chcem veriť, že verejnoprávne médium RTVS bude nápomocné k výchove ďalšej generácie. To, že novonastupujúci riaditeľ nemá jasné, aké finančné prostriedky bude mať k dispozícii, je smutné a chcem veriť, že spoločným úsilím sa pri ďalšej nominácii o tých niekoľko rokov táto situácia porieši, aby každý vedel, kto tam príde, s akým finančným budgetom môže pokračovať a počítať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2017 o 9:36 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky a dúfam, že je jasné, že témy, ktoré ste vyzdvihli, a to je zabezpečenie, jasné. A podľa mňa by bolo úplne že minimálne slušné pre kandidátov, žeby vedeli dopredu, akým spôsobom bude médium verejnej služby financované. To, musím konštatovať, že v tejto dobe nevedia. Ak by bol odchádzajúci generálny riaditeľ dohodol zmluvu so štátom a jej presné parametre, bola by podpísaná a schválená, môžeme hovoriť, síce kritizujúc tento nástroj, o tom, že vchádzajú a vstupujú do prostredia, ktoré je aspoň čiastočne preddefinované. Toto teraz nemáme, a preto hovorím, že prvé kroky akéhokoľvek generálneho riaditeľa alebo riaditeľky budú musieť smerovať na vysoko politický orgán, volá sa to ministerstvo kultúry, a tam dohodnúť podmienky financovania.
Upozorňujem, že zákonné nastavenie je také, že ak riaditeľ nedodrží rozpočtové parametre, je rovno odvolateľný z funkcie, to znamená, visí nad ním Damoklov meč toho, akým spôsobom sa štát postaví k dofinancovaniu, a tu je tá základná debata, ktorú hovoríme, a kde tak troška politici klamú verejnosť, keď hovoria, že ak je médium financované z verejných zdrojov alebo zo štátneho rozpočtu, stáva sa štátnou televíziou. Nie je tomu tak, pretože tretina rozpočtu aj súčasného financovania, tretina rozpočtu RTVS je zo štátneho rozpočtu. My kritizujeme spôsob, my kritizujeme diabolskú zmluvu so štátom, a preto by bolo dobré sa - a poctivé - sa zamerať na to, že financujme médium verejnej služby predvídateľne, jasne a dostatočne, bez politického mandátu, bez možnosti politického zasahovania do financovania.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2017 o 9:38 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:40

Viera Dubačová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred jednou z najkľúčovejších volieb, voľbou generálneho riaditeľa RTVS, verejnoprávneho média, ktoré svojou tvorbou, štruktúrou a programom oslovuje každý deň milióny ľudí. Nezabúdajme, prosím, pri dnešnom hlasovaní, že slobodné médiá sú dnes jedným z kameňov uholných, základných kameňov, na ktorých demokracia stojí, zvlášť v časoch, keď sa mnohé súkromné médiá v rukách záujmových skupín, oligarchov stávajú nástrojom manipulácie verejnej mienky. Žijeme v dobe informačných vojen.
Rozhlas a televízia Slovenska zaznamenali obrovský progres. Dnes má svojich stabilných poslucháčov a divákov a ich počet neustále narastá. Kvalita programu postupne stúpa a stúpa aj kvalita ľudí, ktorí v nej pracujú. Stúpa dôveryhodnosť ľudí v RTVS, v našu verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Ľudia, zamestnanci sú dnes konečne po dlhých rokoch hrdí na to, že môžu reprezentovať RTVS a pracovať v nej. Priestor začínajú dostávať noví tvorcovia, mladí tvorcovia, filmári, dokumentaristi, publicisti a majú veľa možností a podpory v rámci vedenia RTVS. Tá stabilita a ponúkaná kvalita programu sú na úplne inej úrovni, aké boli kedykoľvek predtým. Aj preto mi dovoľte poďakovať sa súčasnému vedeniu, ale aj režisérom, produkčným, celým tímom za tieto posledné roky a za ich prácu. Samozrejme, veľa vecí sa dá robiť ináč, lepšie. Čo ma teší, je, že dnes sa o tom začína verejne rozprávať, že voľba generálneho riaditeľa nie je iba témou iba pre pár vyvolených za zatvorenými dverami, pre pár odborníkov, ale je to verejné fórum o zadefinovaní si podstaty médií verejnej služby u nás.
Začnem tým, že kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS aj kvôli nám poslancom to nemali jednoduché. Vypočúvali sme ich, vypočúvania boli verejné, museli obhájiť pred nami a pred verejnosťou svoje programy. Dnes to vidím, ako by medzi nami boli dve skupiny poslancov. Jedna skupina akoby by očakávala od riaditeľa RTVS či kandidátov na tento post akýsi čarovný prútik. Padajú otázky na program a hlavne počet vysielacích kanálov, na financovanie. Akoby by sme zabúdali, že toto je aj naše maslo na hlave, naša zodpovednosť, aby sme v spolupráci s RTVS, s odborníkmi zadefinovali v patričných zákonoch, ako má verejnoprávne médium vyzerať.
Takto sú to len rozprávky, ktoré si tu môžeme každých päť rokov znovu a znovu vypočuť. Veď vízie o počte programových okruhov a o tom, ako by malo lepšie fungovať financovanie, sme počuli od kandidátov aj pred piatimi rokmi, no za Národnú radu sme ich reflektovali iba minimálne, či už je to toľkokrát skloňovanie zvyšovanie alebo nezvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo vytvorenie naozaj stabilného mechanizmu na dofinancovanie, pretože zmluva so štátom je fajn, ale principiálne to nie je nástroj na podporu chodu RTVS, ale podporu vybraných konkrétnych vecí. Aj keď vďaka Pánu Bohu aj za to. Možno povedať, že práve tieto prostriedky pomohli tomu lepšiemu obrazu RTVS, ktorý tu dnes máme. Chcem preto apelovať, aby po zvolení nového či staronového generálneho riaditeľa RTVS sme sa tu v parlamente neskrývali pred zodpovednosťou za ďalším chodom rozhlasu a televízie a už vôbec nie za formulku "nie je politická vôľa" alebo "vhodný čas" a podobne.
Hovorila som o jednej skupine politickej reprezentácie, ktorá očakáva od kandidáta kúzla, druhá skupina akoby iba chcela, aby RTVS bola a podľa možnosti neotravovala. Hlavne nechcite peniaze, fungujte tak, nech nás to nebolí, ale, a to je dôležité, dajte nám priestor, keď sa potrebujeme vyjadriť v médiách. Rozumiem, nie každý má k médiám a hlavne ku kultúre blízko. My nemôžeme brať verejnoprávnu televíziu a rozhlas v takom postavení, aké dnes majú, na tak ľahká váhu. Mrzí ma, že ako by po ruke takýmto politikom išli vo svojich návrhoch aj niektorí kandidáti. Niektoré projekty ako by len navrhovali kúriť a svietiť, nič viac, nič menej, možno pár drobností na opravu. Nezabúdajme na to, že naozaj žijeme v časoch informačnej vojny, ktorá na nás útočí z každej strany, z internetu, zo súkromných médií. Preto podčiarkujem, že dnes by sme mali o to viac zabojovať o to, aby verejnoprávne médium zostalo verejnoprávnym, slobodným, konajúcim v záujme celej verejnosti, pretože verejnoprávne médium je súčasťou nášho verejného priestoru. Takéto médium nepatrí politikom, nepatrí vládnucej garnitúre, oligarchom, patrí všetkým občanom, našej spoločnosti.
Verejnoprávne médium, to je komplex informácií, umeleckých produkcií, ktoré nám dennodenne nielen podávajú informácie, ale aj správu o stave sveta, ktorého sme súčasťou, preto by nemali byť ovplyvnené žiadnym politickým tlakom. Nebolo to tak dávno, čo sme zo strany verejnoprávnych médií boli svedkami likvidácie tohto verejného priestoru, pošliapavania základných práv občanov a tvorcov. Dnes je situácia iná. Pozorne som preštudovala plány jednotlivých kandidátov, pozorne som počúvala všetky ich návrhy, názory a kládla som otázky. Mám však za to, že ak sa dielo podarilo a neustále rastie, mali by sme udržať kontinuitu, a nie, ako je to v našich končinách zvykom, zastaviť, zlikvidovať aj to dobré. RTVS si našla svoje miesto vo verejnom priestore a tvrdo za to bojovala, nezabúdajme na to.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.6.2017 o 9:40 hod.

Mgr. art.

Viera Dubačová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:49

František Šebej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Dámy a páni, pán predseda, pán podpredseda, premeškal som vďaka, vďaka obvyklej rannej nepohyblivosti príležitosť prihlásiť sa ústne za klub, takže mám len 10 minút, ale pokúsim sa... (reakcia z pléna), pardon, písomne, takže pokúsim sa ale povedať niekoľko dôležitých vecí, ktoré som považoval za potrebné povedať.
Jedna z nich je tá, že na celej tejto debate, a nech mi prepáčia kolegovia poslanci, a to všetci, rovnako opoziční, ako koaliční, mne ako strašným spôsobom chýba rozmer, ktorým by sme sa pokúšali otvoriť debatu o tom, že na čo vlastne je verejnoprávna televízia. A naozaj ja teraz, teraz nechcem, aby sme si vymenovali jej funkcie, ale žijeme v nejakom svete, ktorý je zahltený informáciami nejakého druhu, a verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas, verejnoprávne médiá aj, aj agentúra sú, sú vlastne službou verejnosti, ktorá má byť vlastne jedinou hrádzou proti, proti moru dezinformácií, proti lžiam, proti propagande, proti, proti nezmyslom, proste mala by to byť ako služba verejnosti, verejnosť by mala dostať od verejnoprávnych médií nejaký záchytný bod, proste nejakú realitu, nejakú pravdu. A, a to je možné dosiahnuť jediným jedným spôsobom, a síce že, že budeme mať médiá, ktoré, ktoré budú profesionálne, ktoré budú absolútne úzkostlivo narábať s faktami, ktoré budú, budú pracovať len s overenými zdrojmi a na ktoré by sa mohol človek, ktorý nemá ako orientovať sa v tom všetkom, čo, čo prichádza z virtuálneho priestoru, z internetu, z alternatívnych médií, nemá sa ako zorientovať, tak to verejnoprávne médium by malo byť to, ktoré mu, proste ktoré ho vráti nohami na zem, ktoré mu povie, že, že plus-mínus spoľahlivo toto je, toto je realita.
Celý čas sme sa o tom nebavili, celý čas sme sa nebavili ani o tom, že, ja viem, ja som si vypočul všetkých 8 projektov a mne, v niektorých to tak trochu zaznelo, nepochybne o tom hovoril súčasný riaditeľ, hovorili o tom aj ďalší, ale, ale málo mi to tam zaznelo, že, že keď už máme verejnoprávne médium, ktoré si financujeme ako daňoví poplatníci, lebo chceme nejakú službu, ktorú nám súkromné médiá v tejto podobe poskytnúť nemôžu, tak to, že to médium sa má starať o kultivovanie nášho prostredia. Že, že tam má byť napríklad čosi, čo, čo má ambíciu nielen baviť čo najlacnejším spôsobom, ale, ale kultivovať, možno vychovať. Že tam má byť proste zachytené, zachytené to, čo je skutočne ľudské poznanie, a nie tzv. alternatívne poznatky, že, že, že sa tam má v rámci toho verejnoprávneho média trošičku tríbiť vkus populácie, že, že jednoducho kvôli sledovanosti verejnoprávne médium nemá obetovať napríklad náročnosť, úroveň, a týka sa to všetkého možného. Samozrejme, že aj verejnoprávne médium má funkciu baviť, ale verejnoprávne médium vzhľadom na to, teda že my daňoví poplatníci dávame tomu médiu peniaze, že verejnoprávne médium by nemalo byť odkázané na príjmy, príjmy z reklamy. Môže to byť vedľajší zdroj, samozrejme, ale, ale nie celkom, tak verejnoprávne médium si môže dovoliť niekedy v mene pravdy, v mene náročnosti, v mene kultivovania prostredia ignorovať píplmetre. Ja som o tom hlboko presvedčený, že to má byť tak.
Nerozprávali sme sa vôbec o tom. Ja som, ja som možno naivne očakával, že, že, že tuto bude voľba generálneho riaditeľa RTVS, že bude príležitosť, aby sme sa rozprávali o tom, že čo čakáme vlastne od verejnoprávneho média. Nie, akú, akú víziu nám poskytnú kandidáti, ale čo my čakáme, aby sme si to medzi sebou porozprávali, že toto má byť a toto nemá byť. Ja viem, že sa na tom celkom nedá zhodnúť, ale, ale nemalo by to byť také komplikované.
A teraz sa, teraz sa dostávam k tomu, čo, čo rozhodne teda, si myslím, že by, že by malo zaznieť. Tak v tomto svete, kde je zdravý rozum, kde je morálka, kde je, by som povedal, poznanie a kde je, kde je, kde je psychické, doslova psychické zdravie spoločnosti a inštitucionálne zdravie spoločnosti ohrozené neprehľadným morom dezinformácií, z ktorých absolútne množstvo je šírených úmyselne. Nie s cieľom preklopiť politické preferencie, ale s cieľom dezorientovať, s cieľom rozbiť akúkoľvek afinitu proste ľudí k inštitúciám demokratického štátu, k pravde. Tak sa nachádzame v situácii, že kde verejnoprávne médium by malo pomôcť sa tomuto postaviť. Sme v situácii, keď tomuto všetkému čelia občianski aktivisti, a to je málo. Čakal by som to od verejnoprávneho média - a teraz budem konkrétny a, a možno aj trochu, trochu zlý - ja nečakám od verejnoprávneho média, že v podstate v mene služby mladšej generácii, že, že zľaví z akýchkoľvek kritérií na vkus, a zároveň čakám od verejnoprávneho média, že sa ani dvojmetrovou palicou nedotkne dezinformačných médií. Je mi ľúto, ale, ale ja túto záruku necítim u všetkých kandidátov.
Bohužiaľ, vnímam to tak, že favoritom týchto volieb podľa toho, čo, čo počúvam, aké sú preferencie jednotlivých politických klubov, tak šancu stať sa, najväčšiu šancu stať sa generálnym riaditeľom RTVS má, no muž, ktorý, ktorý uzavrel zmluvu s ruskou agentúrou Sputnik. Ruská agentúra Sputnik nie je normálna agentúra. Ruská agentúra Sputnik je agentúra podliehajúca ruskej spravodajskej službe a jej jedinou úlohou je šíriť dezinformácie s cieľom rozbiť demokratické prostredie Západu, teda nás. To nie je paranoja. To povedal z očí do očí novozvolený francúzsky prezident Macron prezidentovi Putinovi, keď stáli vedľa seba na tlačovke a keď, keď mu prezident Macron vyčítal zasahovanie agentúry Sputnik a aj média Russia Today proste do francúzskeho volebného procesu. Ale podobné niečo na adresu agentúry Sputnik konštatovali aj, napríklad aj Európsky parlament, spravodajské služby väčšiny západných štátov, česká spravodajská služba, americké spravodajské služby.
Jednoducho proste Rusko investuje obrovské peniaze do rozbíjania nášho, nášho informačného zdravého rozumu a jeden z kandidátov v podstate má, má vo svojom, vo svojom kurikulu aj, aj, aj tento nedostatok. Pre mňa je to neakceptovateľné a pre mňa je tiež neakceptovateľné, keď, keď, keď proste si niektorí kandidáti, a nie jeden, bolo ich viac, zamenili proste predávanie reklamnej kampane s víziou toho, ako má vyzerať verejnoprávne médium. No na mňa pekné obrázky v PowerPointe nerobia dojem. Možno na vidieckych klientov áno.
To je asi tak všetko, čo som vám chcel povedať, zvažujte, prosím, koho budeme voliť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.6.2017 o 9:49 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem vám, pán Šebej, za tento prejav. Ešte by som doplnil, že to pokušenie šíriť propagandu a dezinformácie, to nie je len výsadou alternatívnych médií, tzv. alternatívnych médií, ale s propagandou a dezinformáciami pracujú aj viacerí spin doktori politických strán. A máte pravdu, že ten prvý tip, teda tip dezinformácií z tých alternatívnych médií je riziko, ktoré je spojené s jedným kandidátom, a ja toho kandidáta teda tiež voliť nebudem z rovnakého dôvodu.
Ale čo sa týka ostatných kandidátov, tak pri mnohých favoritoch, žiaľ, nemám tú istotu, že by dokázali odolať pokušeniu alebo tlakom uverejňovať propagandu a dezinformácie, nie tie alternatívne, ale tie domáce z tých domácich politických centrál. To je moja hlavná obava pri mnohých kandidátoch.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2017 o 9:59 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja mám pocit, že štandardná politická prevádzka pri účinkovaní MOST-u - HÍD v koalícii začína nadobúdať také trhliny, že už sa v tom ťažko vyznám. Rozumiem, že ten, ktorý podpísal zmluvu so Sputnikom, je proste pán Rezník, ktorý pri vyplavení sa hnedého moru z ulíc, ako hovorí premiér, môže stať generálnym riaditeľom. Čiže MOST - HÍD, byť súčasťou koalície, ide do voľby aj s tým rizikom, že 49 poslancov SMER-u a 15 poslancov SNS vie zvoliť pána Rezníka spolu s fašistickou stranou, a vy ako koaličná strana vyzeráte ako keby bezmocní v tomto boji.
Druhá vec, zachytil som mediálne vyjadrenia ohľadom pána Ruttkaya, to je vraj ten druhý kandidát okrem pani Ťapákovej, ktorú váš klub podporuje, tak ten, kto mal dobrý PowerPoint, bol pán Ruttkay. Čiže nie je to ten kandidát, ktorého viete podporiť, a budete teda vy osobne voliť pani Ťapákovu, alebo ako rozkódovať politické a rozhodovacie signály MOST-u - HÍD?
Ja mám preto jeden návrh. Vediac o tom, že pred schôdzou 15 poslancov navrhlo utajiť voľbu. Neexistuje lepší predpoklad na to a ja sa nebojím za svoj názor, aby sme túto voľbu uskutočnili verejne a presne si zodpovedali svoje a obhájili svoje mandáty pred verejnosťou, ako sme volili generálneho riaditeľa RTVS na päťročné obdobie, pretože myslím si, že sme poslanci volení občanmi a občania majú právo vedieť, akým spôsobom za nich rozhodujeme v Národnej rade pri voľbe generálneho riaditeľa.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2017 o 10:00 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som si ráno povedal, že budem hovoriť veľmi málo, resp. vôbec, ale inšpiroval ma prejav pána poslanca Šebeja.
Začnem najskôr tým, začnem najskôr tým Sputnikom. My sme sa tejto téme venovali veľmi na výbore pre kultúru a médiá a ako mali sme k tomu úplne jasné stanoviská, ktoré sa tam prezentovali, čiže by som sa len opakoval. Ale mňa zaujala u pána poslanca Šebeja tá stať, kde hovoril o verejnoprávnosti, o zmysle verejnoprávnosti, tým pádom zmysle verejnoprávnej inštitúcie a vôbec, čo to tá verejná služba je. Toto je veľká téma, ktorá dlhodobo tuná zaznieva od roku ’93, existovalo na túto tému množstvo okrúhlych stolov, či už v rozhlase verejnoprávnom, alebo v samostatnej televízii verejnoprávnej, a tá téma nemá koniec a je najvyšší čas a toto je obrovská téma do budúcna pre RTVS, v podstate téma pre okrúhle stoly pre mnohých zástancov verejnoprávnosti, pre mnohých zástancov verejnej služby. 
A treba si asi nanovo definovať, čo kto pod touto verejnou službou rozumieme, ako sa k nej postavíme, a možno aj otázka, či ju vôbec potrebujeme, lebo tuná často zaznievali, zaznievali názory o zrušení verejnoprávnych inštitúcií typu rozhlasu a televízie. Čiže opäť táto téma je veľmi živá a myslím si, aj že v zmenených podmienkach, ktorú nám doba za posledné roky priniesla, je najvyšší čas sa tejto téme opäť venovať. Biele miesto a RTVS by mala skutočne aj na toto zareagovať. A nielen formou televízie, ale aj formou rozhlasu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.6.2017 o 10:02 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video