49. schôdza

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala, že prijme opatrenia na transparentnosť rozhodovania o personálnom obsadení súdov, stabilizáciu personálneho obsadenia súdov, najmä preťažených súdov, ako aj opatrenia na stabilizáciu podporného aparátu sudcu.
Najväčším problémom súdnictva bolo nestabilita, veľká fluktuácia predovšetkým zamestnancov. To sa nám podarilo od periódy 2019 výrazne vylepšiť historicky najväčším navýšením miezd v štátnom sektore. 24 % sme navýšili mzdové prostriedky pre zamestnancov aj v štátnej správe, aj štátnych zamestnancov, aj zamestnancov vo verejnej správe. To nám, chvalabohu, zabezpečilo to, že zamestnanci sú spokojní, neodchádzajú, vieme nabrať nových ľudí, výberká, sú výberká, nie sú ani nábory, ale proste vieme vyberať ľudí, čiže máme furt dostatok uchádzačov o voľné pracovné miesta.
Problém ale máme s tým, že odchádza nám silná generácia sudcov. Keď sa pozrieme na to, že koľko sudcov nám odchádza alebo bude odchádzať, však máme štatistiky, vieme, aké sú tam ročníky, tak, a vidíme aj to, že koľko uchádzačov sa nám hlási za sudcu a aké sú úspešné. Stačia len justičné skúšky. Len 20 % ľudí prechádza justičnými skúškami. Potom máme tu výberká a ja som veľmi rád, že aj justičné skúšky, aj výberká sú tak striktné, že tie jednotlivé komisie, skúšajúce komisie nepovolia, aby prešla osoba, ktorá nespĺňa tie náležitosti, ktorá, ktoré sú kladené.
Čiže na výberkách je ďalších, len 20 % prechádza, predovšetkým sú to ľudia, ktorí už robia na súde, vyšší súdni úradníci, alebo sú to ľudia, ktorí pôsobia v nejakých právnických, v iných právnických profesiách, tých je pomenej. No ale už sa nám opakujú, že vyšší súdni úradníci môžu absolvovať len trikrát justičné skúšky, ale vidíme, že proste stále sa nám opakuje a tí ľudia, no, ich potenciál nie je taký, aby sme vedeli, že po druhej skúške na tretíkrát uspeje. Proste vidíme to, že, že tá databáza alebo ten, ten, to spoločenstvo, z ktorého by mohlo vzniknúť do dvoch-troch rokov sudcovia, nie je nám k dispozícii.
Na druhej strane vlani takto v septembri asi bola skúška justičných čakateľov, bolo ich 16. Som bol na odovzdávaní dekrétov pre nich a som sa trošku ešte rozčuľoval, že zavolali ma na pätnástu a ešte ani o šestnástej ešte nič nebolo. Som povedal, lebo ešte skúšali, hovorím, že keď, keď nevedia proste, načo ich trápite, tak sa s nimi rozlúčte. A všetci sa zhodli na tom, že nie. Nebolo to o tom, že by nevedeli, ale chceli vedieť, čo ešte vedia. Že bolo diametrálne odlišné skúšať justičných čakateľov a skúšať povedzme vyšších súdnych úradníkov, aj ten výsledok potom sa odrazil na tomto.
Na druhej strane ale máme vedomosti a je to verejne známe, že dochádzalo v minulosti k určitému rodinkárstvu, klientelizmu, neželanému javu, kde sa na súdy možno dostali ľudia, ktorí by sa tam za normálnych okolností boli nedostali. Ja nemám problém s tým, že rodinný príslušník nejakého sudcu sa stane sudcom, keď na to má. Máme herecké dynastie, lekárske dynastie aj advokátske dynastie, moje deti sa chcú stať advokátmi, ale nech sa to deje za tých okolností, keď každý má rovnakú príležitosť. Ja chcem povedať, že okej, pome s tým robiť niečo, aby sme mali možnosť doplniť ten stav, keď nám odíde 150 – 200 sudcov o pár rokov do dôchodku, aby sme vedeli nabrať aj sudcov, ale aby to bolo inak ako doteraz.
Veľmi sa nám osvedčili výberká, že ako sú komisie, ako sú výberká, ako sú robené. Tam fakt ja nevidím tam možnosť nejakého vonkajšieho zásahu, takže sme išli na tento spôsob, ako vybrať tých justičných čakateľov, ako ich školiť, to sme, to sme išli na osvedčenú metódu, akú majú právni čakatelia prokuratúry a potrebujeme tento inštitút troška obnoviť v tomto smere, v smere transparentnosti.
Ale musíme obnoviť aj to, aby sme vedeli prijať viac uchádzačov o post justičného čakateľa, lebo o pár rokov nám odíde toľko ľudí zo systému a nebudeme môcť kde nabrať hotových ľudí, lebo vidíme, že samotní vyšší súdni úradníci jednak na justičných skúškach len 20 % a pri výberkách ďalších 20 %, že toto nie je skupina ľudí, na ktorých by sme sa vedeli spoliehať, že však oni nám vygenerujú tých nových sudcov. Justičný čakateľ bude vlastne školený na to tie tri roky, aby sa z neho stal sudca. Samozrejme, už sa bude preskúšavať v tom trojročnom medziobdobí, ako povedal jeden pán sudca, že aby sme ho zbytočne nekŕmili do týchto krokov, aby sme, keď budeme vidieť, že nespĺňa tie kritériá, ktoré sa naňho kladú, tak aby sme sa s ním vedeli rozlúčiť. A, samozrejme, pôjde zas znova na justičné skúšky ako každý iný a tiež na výberko ako každý iný. Ale hovorím, že tie výsledky tých 16 justičných čakateľov, ktorých sme mali teraz v systéme, sa nám veľmi osvedčili. Celá novela o tom, ja poprosím o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Bernaťákovi.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Dvaja, jeden? Dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvá, pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Je mi jedno, koľká idem, pán poslanec. (Povedané s pobavením.) Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len zopár poznámok. To je v princípe večný názorový súboj, že či do justície majú za nových sudcov prichádzať ľudia zvonku alebo ľudia zo systému. Ja si myslím, že zdravý mix je to, čo justícia potrebuje. Som presvedčená o tom, že doteraz sa nám nepodarilo ten zdravý mix urobiť aj pre odpor zvnútra systému a že mali by sme urobiť všetko pre to a zamyslieť sa nad ďalšími opatreniami, ktoré vieme urobiť, aby sme dostali do justície aj právnikov, ktorí majú skúsenosť z iných právnych profesií a z externého právneho prostredia. Som o tom presvedčená dlhodobo a snažili sme sa s tým niečo; hovorím, pre odpor zvnútra systému vždy je to proste strašne náročné, ale som presvedčená o tom, že naďalej by sme sa o to mali snažiť a zatraktívňovať ten proces, aby skúsení právnici mali záujem ísť do systému jednoducho preto, aby sa proste nekonzervovali tie stereotypy, ktoré proste v súdnictve fungujú.
Číslo, že 20 % uchádzačov, ktorí prídu do výberových konaní na pozíciu sudcu, je v zásade v týchto výberových konaniach úspešných, na jednej strane svedčí o tom, že sa podarilo nastaviť tieto výberové konania prísnejšie, čo je dobré, na druhej strane to, samozrejme, svedčí o kvalite uchádzačov.
Ale ja si myslím, že keďže väčšina tých uchádzačov aj tak prichádza z justičného prostredia, že sú to vyšší súdni úradníci, že proste niekde si musí sypať popol na hlavu Justičná akadémia, pretože oni nemôžu ísť do výberka, kým nemajú justičnú skúšku, a keď tú justičnú skúšku urobili, tak musia mať justičnú skúšku. (Reakcia z pléna.) Majú. No, ale to znamená, že ale niekde je problém na Justičnej akadémii, ak pustí do, pustí cez justičnú skúšku masu ľudí, ktorá nakoniec nevie uspieť vo výberkách. Čiže tam ako je niekde problém, pretože na tej justičnej skúške museli prejsť všetci všetkými základnými agendami, aj písať rozhodnutie, aj robiť prípadovú štúdiu, aj proste museli niečím prejsť. Čiže keď je veľký nepomer medzi tými, ktorí spravia justičnú skúšku, ale nespravia výberko, hovorím veľký nepomer, to znamená, mala by sa nad sebou zamyslieť aj Justičná akadémia. Som o tom presvedčená. Tá Justičná akadémia, ktorá nám bude školiť tých čakateľov. Bacha na to, hej! Čiže tam niekde je problém.
A prosím, nech sú aj justiční čakatelia, ale opakujem, to, čo potrebuje, je moje hlboké presvedčenie, zdravý mix, pretože nemáme zatiaľ ten odborný a morálny stav justičného sektora na takej úrovni, že si môžme dovoliť to, aby gro ľudí, ktoré ide do systému, boli proste školení tými, ktorí dnes tú väčšinu v tom sektore tvoria, pretože ono to bude nám generovať naďalej problém. Veľký dôraz sa kladie na ako keby tie administratívno-technické schopnosti a menej možno na iné kvality uchádzačov.
Ja podporujem, keď máme justičných čakateľov alebo kým máme justičných čakateľov a keď ich chce rezort nejaké množstvo prijať, ja podporujem, aby to malo pravidlá a aby boli výberká, hej. Čiže ja ten návrh podporím. Ja len práve preto, že keď už sa nejakí idú prijímať, tak nech to má pravidlá a nech to má pravidlá výberového konania, ktoré sa plus-mínus osvedčujú. Ale opakujem, napriek tomu, že justičný stav to chce a vidí v tom záchranu, to generovanie justície na vlastný obraz to nie je to, čo potrebujeme. A podľa mňa v tom ako keby záujmovom súboji, ktorý tu proste roky prebieha, je dôležité nepoľaviť a, naopak, tlačiť na to, aby sa tá bariéra prelomila a dokázali sme nastaviť to prostredie do tej miery férovo, že tí ľudia zvonku budú mať záujem sa uchádzať o funkciu sudcu a budú trošku robiť v tom systéme konkurenciu. Veľmi to závisí od Súdnej rady, aby ako keby neodradzovala týchto externých ľudí. A, samozrejme, že sa dajú nájsť prípady ľudí, ktorí prišli zvonku, ktorí možno sa nedokázali etablovať, ale rovnako vieme nájsť príklady skvelých ľudí v justícii, ktorí, naopak, prišli zvonku a sú z nich výrazné osobnosti v rámci justície, rovnako ako o tých interných vieme o takých, ktorí to, ktorí sa ťažšie etablujú a z ktorých vyrástli dobrí ľudia, čiže nie v tom je kľúč podľa mojej mienky.
Takže opakujem, keď už sa majú zase nejakí prijať v hromadnejšom merítku, tak nech to má, samozrejme, pravidlá, ale táto téma nie je uzavretá a som celkom rada, že minister financií nenašiel až toľko peňazí, koľko ste pôvodne, pán minister, pýtal na tých justičných čakateľov, že ich bude menej a že po voľbách sa môžme znova zamyslieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Nakoniec som rád, že pani kolegyňa Žitňanská išla predo mnou, aspoň sa môžem odpichnúť od pár vecí, ktoré ona povedala. Každopádne by som ju chcel upozorniť, aby si dávala pozor, keď hovorí o problémoch v justícii, pretože jeden nevie, môže pani predsedníčka Súdnej rady Praženková na ňu zniesť nejakú tú jej fatvu, ako sa to stalo mne.
Ako vo všetkom, čo je zložité, všetko závisí od toho, kto to robí. A teraz si povieme pár slovami, a zase nadviažem na kolegyňu Žitňanskú, že v čom sú tie problémy, že prečo sa nám napríklad nehlásia ľudia do justície. V súvislosti s tým, že odchádza silná generácia, myslím si, že tento výmysel týchto justičných čakateľov práve s tým súvisí, pretože tá odchádzajúca justičná generácia, to sú tí, ktorí dostali naše súdnictvo tam, kde teraz je, to znamená, absolútne nefunkčné. To znamená, že len také súdnictvo, ktoré tam je len preto, že potrebujeme mať súdnictvo, keď chceme byť v Európskej únii, ale ináč je to súdnictvo, ktoré si absolútne robí, čo chce, a čím vyššie ideme, tým viacej si robí, čo chce. Nie sme právny štát, to bolo potvrdené, a pán minister to tu zakrýva a robí, robí im kamufláž, samozrejme.
Ten dôvod, prečo mladí neprichádzajú do súdnictva, je ten, že dobrí právnici nie sú hlúpi a vidia, čo sa v súdnictve deje. Vidia, že keď chce niekto urobiť kariéru, tak musí byť ako sudca Král. Musí vynášať protiústavné rozsudky pre potreby Penty a zakrátko je, je z bratislavského súdu Bratislava I už na Najvyššom súde. Tak sa robí kariéra. Lenže na toto nemá každý žalúdok. Slušní ľudia na to nemajú žalúdok. A, samozrejme, všetko pod krytím tej žaby na prameni, ktorá je chránená všetkými ministrami, ako ministrom Gálom, tak aj ministerkou Žitňanskou, predsedom súdu, Krajského súdu v Bratislave Sádovským, ktorý dáva pozor na to, aby súdnictvo bolo jasne ovládané tými ľuďmi, ktorí ho ovládajú dosiaľ. Aby, aby postupovali na krajský súd takí ľudia ako sudca Král, aby tam chodili všelijaké dcérenky členov a členiek Súdnej rady, proste aby tam boli ľudia, ktorí sú zaviazaní tomuto systému, ktorý dostal naše súdnictvo tam, kde je. A mladí schopní právnici toto vidia a, samozrejme, že sa nehrnú do toho. Kto by tam išiel? Jedine človek, ktorý je neschopný, nevie sa uživiť nijak inak ako v skorumpovanom súdnictve, tak tam ide.
A doteraz bol problém, že nevedeli urobiť justičné skúšky, teraz sa, teraz vďaka pánovi ministrovi sa ten problém vyrieši. Budú justiční čakatelia a ten systém justičných čakateľov týchto ľudí naučí nie to, ako súdiť, pretože; ako byť spravodlivý, pretože títo ľudia to v sebe nemajú. Nemajú ani intelektuálne, ani morálne to v sebe nemajú. Ale naučí ich, ako urobiť skúšky. To je celé a o tomto to celé je. Veď nezabúdajme, že tá generácia tých sudcov, o ktorých tu hovoríme, ktorí robia to, že naozaj prznia našu spravodlivosť, tak tí sa tam dostali ako justiční čakatelia, veď to je harabinovský systém a ten teraz ideme obnovovať.
A pani ministerka Žitňanská, bývala ministerka Žitňanská správne hovorí, že by bolo dobré mať mix. Lenže v akom pomere? My nepotrebujeme mať, nám nestačí mať niektorých sudcov dobrých a niektorých zlých, pretože vieme, že vďaka tomu, čo za Súdnu radu máme, čím je sudca horší, tak tým lepšie postupuje. To vidíme na, na prípade sudcu Krála.
A je to jasné, že mladí právnici vidia, ako súdnictvo funguje, už aj z toho napríklad, že pani predsedníčka Súdnej rady bola tá, ktorá do, za, napríklad do funkcie kandidáta na Ústavný súd menovala sudkyňu, štátnu tajomníčku a poslankyňu Jankovskú. Veď to je úplne, úplne jasné, to každému musí byť jasné, že čo toto je za spolok. Z toho nie sú žiadne ani nie je možné urobiť žiadne konzekvencie, že by sme požiadali pani predsedníčku Súdnej rady, aby sa teda zamyslela nad sebou a nad tým, čo spravila, a aby z toho vyvodila nejaké osobné konzekvencie. Jasné, že neprichádza v úvahu. A teraz chceme nejako dostať dobrých ľudí do súdnictva. Ako? Prečo by išiel niekto do takéhoto skorumpovaného systému pracovať? Buď je niekto schopný, ambiciózny a myslí si, že sa mu to podarí, alebo si povie, načo by som s týmto, s týmto bojoval?
Samozrejme, sú výnimky, určite pán minister bude na ne poukazovať a ja o nich viem, že sú ľudia schopní, ktorí dokážu svojimi výnimočnými schopnosťami, vlastnosťami toto všetko prekonať a presadiť sa aj v takomto systéme, viem o tom, že sú takí ľudia. Vďakabohu, že takí ľudia sú, ale podstata je táto: Dobrý sudca nemusí byť niekto, kto je odbojný, kto dokáže prekonávať neférovosť systému. Stačí človek, ktorý ma nejaký zmysel pre spravodlivosť a nejaký intelekt na to, aby rozhodoval. Čiže je málo takých ľudí, ktorí aj takto nastavený systém vedia prekonať.
Z môjho pohľadu najväčší problém súdnictva nie je to, že máme málo ľudí, ale to, že tam ešte stále máme veľmi veľký podiel nekvalitných ľudí na vysokých postoch, ale aj na nízkych, a hlavne ten problém je veľmi hlboký v Bratislave. Povedal som dôvod prečo. Samozrejme, ten dôvod, to, že predseda Krajského súdu Sádovský, váš chránenec, je tam, to má svoj dôvod, je nám to všetkým jasné, lenže tým, že najväčšie problémy sú v Bratislave, tak ten problém sa nikdy nevyrieši, pretože bratislavskí právnici sa majú v zásade kde zamestnať. Čiže prečo by išli do takéhoto súdnictva, ktoré má takéto parametre? Ten problém sa nevyrieši, dokiaľ sa nevyrieši personálna otázka vedenia súdov v Bratislave. To je úplne jasné.
A podotýkam, že to je aj na ostatných súdoch do rôznej miery, ale vidíme to aj z toho, že máme vážny problém, vidíme aj z toho, že dobrí ľudia, a vy to všetci dobre viete, samozrejme, tí, ktorí ste insajderi, vy to viete, že tí najlepší ľudia tu nemajú šancu sa dostať do Bratislavy na súd, tí musia ísť do Dunajskej Stredy a tak, musia, pretože jednoducho neprejdú, takto to je. A pán minister sa môže usmievať tu, ale on veľmi dobre vie, že ja viem, tak čo si budeme hovoriť.
A nič toto riešenie, ktoré navrhuje pán minister, na tom nezmení, pretože, bohužiaľ, ten systém nedovolí, aby sa odohrala nejaká reálna zmena. Keď dôjde k zmene ľudí, ako je pán minister, keď tu bude nová garnitúra, jednoznačná, potom ten zákon pána ministra bude úplne v pohode, môže to tak byť. Ale dovtedy je to len posilňovanie tých problémov, ktoré v justícii máme.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou nikto, končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navhovateľ, záverečné slovo, nech sa páči.