49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Pán poslanec Krajčí? Lebo vás potom vyzvem aj ako navrhovateľa. Nie. Ďakujem pekne. Ideme ďalej. Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Kotleba? Nie je tu.
Pani poslankyňa Grausová, ako spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní, ja verím, že tí, ktorí sme tu v sále až na nejakého jedného-dvoch liberálov, že budeme tí, ktorí si hovoríme, že sme kresťania, že budeme hlasovať za všetky štyri zákony alebo aspoň jeden z nich.
Ale ja by som sa chcela znova, už som to tu raz povedala, keď sme predkladali zákon prvý raz. Chcem vám, pre tých, ktorí pochybujú, a hlavne pre koaličných poslancov koalície, ktorí tu nie sú, prečítať naozaj jednu vec. Hovoriť o prof..., pretože nás tu obviňujú z kresťanstva, tak ja by som chcela povedať o profesorovi Bernardovi Nathansonovi, narodenom v New Yorku 1926, zomrel v 2011, ktorý bol americký gynekológ židovského pôvodu, čiže nebol to kresťan. A dokonca vyrastal v židovskej rodine, ale vychovával ho otec, ktorý bol ateista. Čiže tento Bernard Nathanson nielenže, on bol židovský ateista vlastne. Významne sa podieľal na presadzovaní potratových zákonov, propotratových. Bol úžasný aktivista, veľmi aktívny. Sám viedol najväčšiu potratovú kliniku v New Yorku. Bol zodpovedný za 75-tisíc potratov ako vedúci nemocnice a sám vykonal minimálne 5-tisíc potratov, medzi nimi aj potrat svojho vlastného syna, svojho vlastného dieťaťa.
V roku 1984 bol autorom dokumentárneho filmu Nemý výkrik, v ktorom je pomocou ultrazvuku zobrazené vykonanie potratu 12-týždňového plodu. Posledný potrat vykonal začiatkom roku 1979. Vo svojej autobiografii napísal, že práve vývoj ultrazvukovej technológie, ktorý mu umožnil vidieť obrazy nenarodených detí, spôsobil zmenu jeho srdca a stal sa zanieteným aktivistom za život a tvrdil, že potrat je najohavnejší holokaust. Hovorím to práve pre tých, ktorí sa odvolávajú na to, že potrat, že embryo nie je človekom. Citujem zo slov Bernarda Nathansona:
„Keď sa späť obhliadnem na 25 rokov, ktoré ma delia od toho odpudzujúceho fanatického diania odohrávajúceho sa na telách ťarchavých žien a na ich zabíjaných bábätkách, zmocňuje sa ma zdesenie, ako nekriticky sme k svojej veci pristupovali, aké veľké morálne a duchovné vákuum bolo v jadre tejto obludnej činnosti, a z toho, ako nespochybniteľne istí sme si boli vysokým stupňom morálnej oprávnenosti nášho počínania. Im takisto išlo o ochranu žien a ono to bolo všetko tak odporné. Prečo sme nedokázali vytvoriť spojenie medzi etikou a morálkou, medzi krikľavou zadubenosťou a hroznou nemorálnosťou konania ako takého? Prečo sme my neprišli na to, že čo je ohavné, je aj hanebné. Bol to práve ultrazvuk, ktorý po prvý raz umožnil pohľad do vnútra maternice.“ To pre tých, ktorí sa, ktorí hovoria, nestarajte sa do našich materníc.
„Po prvý raz som začal premýšľať o tom, čo sme to po celý čas na klinike vlastne robili. V roku 1974“, to znamená, teraz je to vyše pred 40-timi rokmi, „som napísal článok, v ktorom som hovoril o mojich zväčšujúcich sa pochybnostiach a úzkostiach ohľadne toho, čo som tak dlho robil. Odvážne a otvorene som tvrdil, že som“ šesťsto..., „60-tisíc raz spôsobil smrť a že plod je život. Nemám nijaké vážne pochybnosti o tom, že od začiatku tehotenstva existuje v tele matky ľudský život. Život je pre nás všetkých plynulé spektrum, ktoré má svoj začiatok v tele matky a končí sa smrťou, a časti toho spektra sa označujú výrazmi ako plod, kojenec, dieťa, adolescent a dospelý. Musíme si konečne odvážne priznať, že sa tu pri potrate ničí ľudský život na zvláštnom stupni vývoja, a keďže väčšina tehotenstiev prebieha úspešne, musíme sa na potrat pozerať ako na prerušenie procesu, ktorého výsledkom by v opačnom prípade bol nový občan sveta. Popieranie tejto skutočnosti je najpríkrejšou formou morálneho uhýbania.
Keby som ten článok písal po 20 rokoch, to znamená okolo roku ’94-’97, na základe nových informácií o genetike a reprodukčnej technológii, oplodnenie v skúmavke a tak ďalej, tvrdil by som, že ľudský život začína dokonca ešte skôr, už v komplexnom procese oplodnenia na ozajstnom to zázraku chémie, fyziológie a molekulárnej biológie vo vnútri vajcovodu. Keď príde oplodnené vajíčko, ktoré sa pomaly začína deliť a organizovať, keď príde do maternice, život už pulzuje celé tri dni. Mladosť, dospelosť, staroba, to všetko sú úseky postupujúceho spektra života. Keď som začal študovať fetálnu medicínu, svitlo mi konečne, že 9 mesiacov pred narodením je len ďalším úsekom tohto spektra. Znie to takmer ironicky, ale tých 9 mesiacov môže byť najdôležitejších z celého nášho života. Vtedy sa začínajú formovať naše orgány, mozog a my prežívame prvé zmyslové skúsenosti. V matkinom tele možno rozlišovať rozličné dub..., ako dieťa reaguje na hudbu, dieťa vycíti,“... (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... „či sa matka má dobre, či je šťastná alebo či sa bojí. Prvých deväť mesiacov, to je čas učenia, v ktorom sa človek organizuje. Ukončenie života v tomto štádiu je teda neakceptovateľné, je to zločin, potrat je zločin,“ hovorí profesor Bernard Nat..., Bernard Nathanson. „Jednoducho niet pochýb o tom, že aj embryo v najrannejšom štádiu je ľudskou bytosťou. Celý jeho genetický kód a všetky jeho vlastnosti sú nesporne ľudské. Embryo je živé, sebaurčujúce a nie je tou istou bytosťou ako matka. Embryo je samostatným celkom.
Najpresvedčujúcejším argumentom je to, že embryo je už od najrannejšej fázy pred zahniezdením v maternici autonómnou, hoci je závislou, ľudskou bytosťou so všetkými svojimi morálnymi následkami, čo nazývame vektorová teória života. Z väčšiny embryí sa stanú zdravé dokonalo sformované ľudské bytosti, ktoré šťastne nasledovali vektor života, ako keď sa surfer kĺže po perfektnej vlne. Na začiatku nášho života zaujíma vektor najpozitívnejšiu pozíciu, počas starnutia sa nemilosrdne odkláňa k tej najnegatívnejšej. Embryá sú závislé bytosti aj plody sú závislé bytosti, aj predčasne narodené deti sú závislé bytosti a aj novorodenci sú závislé bytosti. A my všetci sme vlastne závislí od náklonnosti a tolerancie druhých a od rozličných biologických a lekárskych zariadení a prístrojov, sluchových aparátov, okuliarov atď., kardiostimulátorov, dialýzových prístrojov a tak ďalej a tak ďalej. Som lekár, a preto viac dôverujem overiteľným informáciám než nejakým hmlistým subjektívnym údajom a teóriám, a preto verím, že oplodnená vaječná bunka, zygota, je nové indivíduum.
Keď som bol začiatkom 70. rokov prostredníctvom ultrazvuku konfrontovaný s pohľadom na embryo v tele matky, jednoducho som stratil svoju vieru v správnosť umelého potratu. Sám som ich urobil veľa, ale je to slepý zákrok, lekár nevidí, čo robí, zasunie do maternice nástroj, zapne motor, pričom sa dá do pohybu odsávačka a niečo vysáva. Nakoniec zostane v nádobe hrbôčka mäsa. V roku 1984 som požiadal priateľa, ktorý za deň urobil 15 až 20 potratov, aby pri najbližšom potrate zapol sonograf a všetko mi to zaznamenal. Urobil to. Keď si spolu so mnou prezrel tie záznamy, zasiahlo ho to tak hlboko, že už nikdy neurobil nijaký potrat. Ja som v tom čase potraty nerobil už 5 rokov. Ale to, čo som videl na ultrazvuku, mnou otriaslo do hĺbky duše. Závery boli šokujúce. Na základe toho vznikol film Nemý výkrik, ktorý ste mnohí videli.“ Reakcia... „Reakcie prišli okamžite, všetci sme boli nesmierne rozrušení, lebo Nemý výkrik znamenal nesmiernu hrozbu pre zástancov potratov a vykonal naozajstný boj, pri ktorom nešlo o normálne debaty, vôbec sme nedebatovali, ale vzájomne sme na seba kričali. Po prvý raz sme mali na našej strane techniku a zástancovia potratov nemali nič. Aj teraz my, ktorí sme zástancom života dieťaťa, máme na našej strane techniku a zástancovia potratov naozaj nemajú nič, len svoju pomýlenú ideológiu.
Prečo sa nám, ktorí sme robili potraty, nepodarilo uvedomiť si, čo robíme? Veď pri potrate, ktorý sme dokončili, sme na vlastné oči videli kúsky tkaniva, a predsa sme neboli schopní odpútať sa od starého spôsobu myslenia a osvojiť si nový, totiž že sme v skutočnosti zničili, zabili ľudský život. Ultrazvuková technika nám nielenže umožnila na vlastné oči vidieť, že plod je fungujúci organizmus, ale aj zmerať jeho funkcie, účinne stanoviť jeho váhu, vek, pohlavie, pozorovať, ako prehltáva, ciká, vidieť ho v spánku i pri bdení a mohli sme pozorovať, že jeho pohyby boli takisto cieľavedomé ako pohyby novorodenca. Bez šokujúceho účinku empirických dôkazov a bez priameho emocionálneho účinku, ktorý v takej forme môže vyvolať iba pohľad na dieťa, ani jeden z nás by nezískal pevné vnútorné jadro duchovnej sily, aby sme si uvedomili nemierny rozsah zla, ktoré sme spôsobili.
Nespravodlivé zákony existujú. Máme sa teda s tým uspokojiť alebo sa máme snažiť zmeniť ich?“
Toľko z vyjadrenia profesora Bernarda Nathansona.
Umelé... Moje, môj dodatok. Umelé potraty sú zásadným porušovaním ľudských práv bezbranného nenarodeného dieťaťa. Vo svetle najvyšší..., najnovších vedeckých poznatkov, ktoré ukázali, že ľudský život začína oplodnením, musíme konštatovať, že umelý potrat je úkladná vražda a nijaké spoločenstvo, ktoré má úkladnú vraždu uzákonenú, sa nemôže považovať za civilizované.
Ďakujem za pozornosť.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ pán poslanec Krajniak, toho tu nevidím. Pani spravodajkyňa Šebová? Nie, ďakujem.
Pán poslanec Krajčí, ako navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi pekne ďakujem aj ja za túto diskusiu, ktorú sme tu mali, a myslím, že tá diskusia bola naozaj kultivovaná, a občas, samozrejme, boli určité náznaky ideologickej vojny a prestreliek, ale ja myslím, že sme to veľmi dobre zvládli, a teda chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí predložili návrhy zákonov, a takisto aj oponentom, ktorí ich pripomienkovali.
Ako iste viete, náš návrh zákona sa pokúsil v tejto spoločnosti vyvolať diskusiu a získať na našu stranu aj podporu tých, ktorí sú za súčasné zachovanie potratovej legislatívy, avšak sme si uvedomovali, že takisto v ich záujme, teda i liberálnejších poslancov, eventuálne poslancov, ktorí nechcú otvárať túto, túto tému a sprísňovať interrupčnú legislatívu, je v záujme toho, aby žena bola na jednej strane kvalitne informovaná pred takýmto výkonom a na druhej strane aby dostala možnosti reálne si uplatniť svoje právo donosiť to dieťa, aj keď o to dieťa, si uvedomuje, že sa nebude vedieť postarať. A my si, my sme si uvedomili, že v našej legislatíve síce figuruje možnosť utajeného pôrodu, avšak nie je vôbec doriešené utajené tehotenstvo, ktoré, samozrejme, táto matka musí pred utajeným pôrodom tiež absolvovať, a v podstate tým pádom ten štatút utajeného pôrodu bol viac-menej pre zamestnané matky takmer nemožný, pretože sa spájal s rizikom straty ich zamestnania.
My sme túto situáciu sa pokúsili vyriešiť péenkou a zároveň sme k tomuto návrhu, samozrejme, pridali ďalšiu veľmi dôležitú vec, a ktorú každá jedna mamička, ktorá privedie svoje dieťa na tento svet, veľmi vážne zvažuje, či naozaj o to dieťatko bude adekvátne postarané, či bude v náručí milujúcich rodičov. A tam sme si uvedomili, že opäť sú tu určité medzery, ktoré by sme mohli legislatívne upraviť, v súčasnosti naozaj milujúci rodičia, ktorí čakajú na svoje bábätko, a v súčasnosti je to až päť rokov, sa k nemu dostávajú nie hneď po narodení, ale až niekoľko týždňov po narodení. A myslíme si, že táto situácia je riešiteľná, a preto sme navrhli spôsob, akým najmä v prípade utajených pôrodov, ale, samozrejme, tá zrýchlená legislatíva môže byť aj v prípade odmietnutia dieťaťa, keď sa narodí priamo na pôrodnici, matkou, sa sprostredkuje týmto náhradným osvojiteľom, alebo teda budúcim osvojiteľom, adoptívnym rodičom rýchly kontakt so svojím dieťatkom v prípade utajeného pôrodu už priamo po tom, ako sa dieťa narodí.
Ja by som, ja som bol veľmi rád aj tej diskusii ohľadom našej ústavy, ústava jasne hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, že nikto nesmie byť pozbavený života a trest smrti sa v našej krajine nepripúšťa. Zároveň podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné, a tuná si treba uvedomiť, že naozaj aj ústava jasne definuje umelý potrat ako pozbavenie života, ktoré sa vyvíja u mamičky, a preto ide o veľmi závažné rozhodnutie, ktoré na základe našej platnej legislatívy má teraz žena na svojich pleciach. Rozhoduje sa totiž, že pozbaví o život svoje vyvíjajúce sa dieťa. Ide o nesmierne náročné, ťažké rozhodnutie, podľa prieskumu vieme, že viac ako polovica žien uvádza, že k svojmu rozhodnutiu boli nejakým spôsobom ovplyvnené nátlakom svojho okolia a neboli si isté svojím rozhodnutím. Následne potom potláčaný smútok po umelom potrate spúšťa u množstva žien kaskádu psychických problémov vrátane depresií, porúch prijímania potravy, vedie k sebadeštruktívnemu správaniu, užívaniu drog, poruchám sexuálneho zdravia a aj k samovraždám. Tie sú v určitých prípadoch až šesťnásobne vyššie ako u žien, ktoré vynosili svoje deti.
Preto musíme jednoznačne zlepšiť informovanie ženy pred tým, ako sa definitívne rozhodne pre umelý potrat. A preto jej musíme vytvoriť všetky možné predpoklady pre to, aby sa pre umelý potrat nemusela rozhodnúť. Náš zákon práve prináša tieto možnosti, možnosť žene dôstojne donosiť svoje dieťa a bábätku umožňujeme, aby sa mohlo okamžite po pôrode dostať do náručia svojich milujúcich rodičov, ktoré na neho až päť rokov túžobne čakajú.
Dovoľte, aby som sa vyjadril aj k nášmu návrhu, ktorý by, ktorý navrhuje, aby bolo zrušené preplácanie umelých potratov ženám po 40 rokoch života. Mal som tu vlastne jednu takúto otázku, alebo teda nesúhlas aj od pani Simony Petrík. V Británii a v Škandinávii, kde sú potraty preplácané, ich miera na rozdiel od Slovenska za posledné dekády rástla. Je tu tým pádom zvýšená štatistická pravdepodobnosť, že preplácanie potratu z verejného zdravotného poistenia nepodporuje zodpovedné plánovanie rodičovstva, predpokladá, že ženy sú ľahkovážnejšie pri zabránení počatia, keď vedia, že potrat im lekár urobí zadarmo.
Čo sa týka slovenských štatistík, potrat zdarma je práve najvyšší vo vekových skupinách žien nad 40 rokov. Ženy vo veku 40 až 44 rokov idú na potrat až trikrát častejšie ako ženy medzi 30. až 39. rokom, a dokonca ženy medzi 45 až 49 rokom idú až päťkrát častejšie na potrat. Štát im podsúva, že ženy nie sú schopné alebo dosť dobré byť matkami po štyridsiatke. Ide o čisto rodový stereotyp a vekový predsudok, ktorý u mužov pochopiteľne neexistuje. Nie je preto dôvod, aby ženám po štyridsiatke štát podsúval, že pre ich vek bude ich potomstvo chybné, keď nie je pre to dôvod. Ak sa potvrdí postihnutie, žena tak či tak stále v druhom trimestri môže ísť na potrat a ešte ho má aj v súčasnosti preplatený. My preto jednoznačne nesúhlasíme s tým, aby umelé prerušenia tehotenstva alebo umelé potraty boli hradené z verejného zdravotného poistenia, tak ako nie sú ani dnes, ale, samozrejme, výnimka na vek, keď žena počne dieťa po 40. roku života, ktoré máme v súčasne platnej legislatíve, je už úplne obsolentný a pri súčasnej lekárskej vede v podstate nespĺňa to kritérium, že tento zákrok má byť uhrádzaný len v tom prípade, ak ide o ohrozenie života ženy alebo jej dieťaťa.
Ja ešte raz by som veľmi rád chcel poďakovať za diskusiu, ktorú sme mohli mať najmä s našimi liberálnejšími poslancami. Veľmi chcem poďakovať za to, že súhlasia s tým, že je nevyhnutné hľadať konsenzus priamo tu v Národnej rade medzi poslancami, tak aby sme zlepšovali prevenciu, a keď sa, naozaj každý z nás má dnes možnosť, bude mať dnes možnosť sa rozhodnúť, či je za sprísnenie, alebo za posilnenie prevencie. Tak verím, že za posilnenie prevencie bude väčšina tejto sály, pretože si myslím, že tu naozaj každý jeden človek rozumie, že treba vytvoriť ženám všetky najlepšie podmienky a predpoklady pre to, aby, pokiaľ je to možné, sa rozhodli dieťatko donosiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Teraz sa chcem opýtať pána Suchánka, či chce zaujať stanovisko. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem všetkým.
A teraz podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 130 až 132, kde je zlúčená rozprava. Najskôr k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok (tlač 1567).
Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru pánovi poslancovi Šucovi, nech sa páči, môžte uviesť správu.

(Rokovanie o Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2019, tlač 1567.)

Ďakujem za slovo, vážený predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2019.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií, Finančná správa v mesiaci júl 2019 o zaslanie správy o použití ITP za I. polrok 2019. Správu o použití ITP za I. polrok 2019 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti, utajované skutočnosti.
Údaje o použití ITP neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 3. septembra na 77. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prečítal by som teda aj návrh na uznesenie teraz.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia ITP za I. polrok 2019 (tlač 1567):
„Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia ITP za I. polrok 2019 (tlač 1567).“

Ďakujem pekne.
Ďalej budeme pokračovať

Správou Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2019 (tlač 1575).

Dávam teraz slovo predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Grendelovi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia ITP za 1. polrok 2019.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci júl 2019 o zaslanie správy o použití ITP za 1. polrok 2019. Správu o použití ITP za 1. polrok 2019 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti.
Údaje o použití ITP neobsahujúca utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe.
Osobitný kontrolný výbor Národne rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS uvedenú správu prerokoval na 30. schôdzi výboru 12. septembra 2019 a prijal uznesenie č. 88, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie, s odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy, a to uznesenie znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS o stave použitia ITP za 1. polrok 2019 (tlač 1575): „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS o stave použitia ITP za prvý polrok 2019 (tlač 1575).“
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.