49. schôdza

Ďakujem pekne. Budeme za chvíľočku pokračovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Chcem poprosiť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä pána poslanca Matoviča, že sú na prerokovaní jeho body, ktoré opakovane prepadli. Tak aby sme teda mohli o nich rokovať, 11.47 hod., dobre? (Súhlasná reakcia pléna.)
Ďakujem. Takže keď je tu pán poslanec Matovič, mohol by som začať. Áno? Ďakujem.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460 (ruch v sále), poprosím o kľud v sále, v znení neskorších predpisov... (Neutíchajúci ruch v sále.)
Poprosím, vážení páni poslanci, panie poslankyne, poprosím vás o kľud v sále, nech môžme rokovať.
... a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1655, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1758.
Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1655.)

Kolegovia, kolegyne, tí, čo tu nechcete byť, však v kľude, by som bol rád, aby ste sa vyparili, lebo chcel by som sa rozprávať s tými, ktorí túto tému považujú za vážnu.
Predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý je de facto pokračovaním toho, čo sme prerokovávali približne pred dvomi rokmi, keď sme rušili amnestie bývalého prezidenta Kováča voči svojmu synovi v kauze Technopol. Vtedy, keď predbiehali rokovania, tak vtedajší podpredseda - a, bohužiaľ, aj dnešný podpredseda naďalej - pán Glváč veľmi intenzívne bojoval za to, že nesmú sa, nesmie sa zrušenie amnestií dotýkať Mariana Kočnera. Robil to zrejme preto, lebo sú dlhoročnými priateľmi, spoločne chodili na dovolenky, na jachtu, do Chorvátska a mali určite spolu aj rôzne biznisy, ale v tom čase bol Marian Kočner chránencom strany SMER, chránencom polície, prokuratúry, súdov, mal svoju ženu na najvyššom poschodí ministerstva spravodlivosti, hovorím o Monike Jankovskej... A dobre, bola taká situácia.
Lenže rozdiel medzi tými, za tie dva roky nastal dosť dramatický posun a myslím si, že aj samotnej strane SMER v prístupe voči Marianovi Kočnerovi. Keď dovtedy to bol známy človek, s ktorým si tyká Robert Fico, Robert Kaliňák, Martin Glváč s ním chodí na dovolenky, na jachtu do Chorvátska a ďalší ľudia s ním udržujete veľmi dobré vzťahy, tak medzičasom sa udialo niečo, a čo by mohlo zobudiť aj svedomie medzi politikmi strany SMER, SNS, Most - Híd, ktorí vtedy nepodporili zrušenie amnestií voči všetkým ľuďom, ktorí boli namočení v kauze Technopol. Udialo sa to, čo zrejme nemusím príliš doširoka vysvetľovať, ale je tu vražda dvoch mladých ľudí Jána Kuciaka a jeho snúbenice a zároveň Marian Kočner je podozrivý z toho, že si objednal vraždu špeciálneho prokurátora Maroša Žilinku za 70-tisíc eur, že si objednal vraždu jeho manželky za bonus pre vraha 10-tisíc eur, že si objednal vraždu jeho detí za každé takisto za odmenu pre vraha po 10-tisíc eur, že si objednal vraždu Petra Šufliarskeho ako prokurátora z Generálnej prokuratúry, ktorý už mu prestal ísť po ruke, ktorý už prestal s ním intenzívne komunikovať, ako sme sa medzičasom dozvedeli, a že si objednal vraždu nášho bývalého kolegu Daniela Lipšica.
Za tejto situácie, kedy sa v každom jednom vystúpení poslanca za SMER dozvedáme, ako vlastne oni s Kočnerom v živote nič nemali, ako vlastne tí, ktorí sa s ním čo i len stretli z opozície, sú Kočnerove stádo, ale v SMER-e sú všetci vlastne čistí jak ľalie, hoci dlhé roky vytvárali systém, aby tento netvor mohol mať na konci pocit, že môže rozhodovať o živote novinára, ktorý si čo i len trúfol písať o jeho podvodoch, tak za tejto situácie predpokladám, že by sme mohli zadosťučiniť spravodlivosti a zrušiť komplet všetky amnestie, ktoré boli vydané v súvislosti s kauzou Technopol bývalým prezidentom Michalom Kováčom.
Niektorí z vás, a hlavne, myslím, že pán Kresák argumentoval pred tými dvomi rokmi tým, že mali by sme zrušiť amnestiu len teda vo výnimočnom prípade, a výnimočný prípad videl tam, že keďže tam je vlastne prezident a jeho syn a keď prezident ruš..., vlastne prijal amnestiu alebo vydal amnestiu, alebo dal amnestiu svojmu synovi, je to výnimočný prípad hodný zreteľa, a preto by sme mali prelomiť vlastne nejaké unikátne právo prezidenta na vydanie amnestie, de facto omilostenie svojho syna alebo ochránenie ho pred trestným stíhaním.
My sa však domnievame a myslím si, že je to opodstatnená domnienka, že Michal Kováč starší, nech mu je Boh milosrdný, vydal všetkým zainteresovaným v kauze Technopol milosť preto, lebo v tej kauze bol namočený jeho syn. Čiže keď chcel vydať milosť, nemohol k tomu pristupovať selektívne a povedať, že vydávam amnestiu len svojmu synovi v tejto kauze a všetci ostatní nech sú stíhaní, ale dal amnestiu preto, lebo vedel, že keď chce, aby sa to dotklo jeho syna, musel tú amnestiu dať všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze. Pardon, teda udeliť milosť všetkým, ktorí boli namočení v tej kauze. Preto si myslíme, že všetky tieto milosti boli udelené nie v súlade so spravodlivosťou a nie v súlade s dobrou vôľou, ale boli udelené možno, keďže už medzičasom vieme o skutkoch Mariana Kočnera, aj v samotnom SMER-e už vedia dnes, že nie je správne a populárne sa priznávať k jeho osobe, že boli udelené možno aj práve kvôli tomu, že Marian Kočner už vtedy vydieral a používal svoje praktiky, o ktorých sa dozvedáme dnes postupne či už z Threemy, alebo teda tej komunikačnej platformy, cez ktorú komunikoval, alebo teda z iných svedectiev ľudí blízkych jemu, napríklad o svedectvách jeho poskoka Petra Tótha a podobne.
Čiže nie je vylúčené, že Marian Kočner už vtedy vydieral prezidenta, vydieral ho možno tým, že v prípade, ak neudelí milosť všetkým zainteresovaným v tejto kauze, bude svedčiť alebo utopí jeho syna, čokoľvek. Jednoducho tento človek bol možný čohokoľvek. Ale nemusíme stavať naše rozhodnutie na domnienkach, stačí ho postaviť na zdravom úsudku alebo na zdravom rozume. Ešte raz, Michal Kováč mladší by nemohol udeliť selektívnu milosť len svojmu synovi v prípade kauzy Technopol, lebo asi zrejme by sa vtedy aj demokrati vzbúrili a povedali by, že toto niečím zaváňa, a keď chcel udeliť milosť svojmu synovi, musel udeliť všetkým ľuďom, ktorí boli zainteresovaní alebo namočení v kauze Technopol.
Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme vrátili spravodlivosť tam, kam patrí. Aby sme vrátili loptičku spravodlivosti na ihrisko spravodlivosti a aby opäť mohli konať orgány činné v trestnom konaní bez ohľadu na milosti udelené prezidentom Michalom Kováčom.
Nejde o nič iné, len o nadstavenie zrkadla si nám samým, možno aj poslancom SMER-u, aby sme si teda skonfrontovali tým, že či platí to, čo hovoríte v médiách, že vy s Kočnerom nič, a už ruky od neho preč. Ak ho nechránite, podporíte náš návrh zákona.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Maroszovi, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý je zároveň aj gestorským výborom, s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Dvaja páni poslanci. Poslanec Budaj, Grausová. Pán navrhovateľ nechce vystúpiť v rozprave? Nie? (Reakcia z pléna.) Hej. Nech sa páči, teda pán navrhovateľ vystúpi v rozprave ako prvý. (Reakcia z pléna.) Dobre, ďakujem.
Súčasne uzatváram možnosť prihlásenia.
Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

Dámy a páni, bola veľká hanba, že 20 rokov nebola snemovňa schopná zrušiť seba..., sebaamnestiu, kedy politici zastavili vyšetrovanie, ktoré smerovalo k nim samým. Tá hanba nás prenasledovala v zahraničí, ale najväčšie škody spôsobovala dovnútra, pretože ak zákonodarný zbor sám ukazuje, že chráni nespravodlivosť, tak zahanbuje právny štát, deklasuje všetkých slušných ľudí, ktorí zákony chcú dodržiavať a nepýtajú si žiadnu sebaamnestiu, ale nesú svoju zodpovednosť za svoje činy.
To zrušenie amnestií, iste to viete, ale pripomeniem, malo už účinky, vyšetrovanie pokra..., mohlo pokračovať a padli obvinenia, ktoré boli predložené na súdy. Podľa mojej mienky teda dokonalo sa to, čo amnestie umelo na vyše 20 rokov zastavili. Súdy mohli konať, ale súdy sa rozhodli položiť otázku Európskemu dvoru pre ľudské práva, tým pádom spôsobili prieťahy, oni kladú otázku, či vôbec bolo správne a právne možné prijať ústavný zákon o zrušení amnestií. Považujem to naozaj za prieťahy, ale nič viac voči tomu v tejto chvíli robiť nemôžeme.
Chcem tu ale pripomenúť ten proces zrušenia amnestií, ktorý by mohol byť ukážkou, že aj takto silne polarizovaná snemovňa je schopná uvedomiť si, že už vyše 20 rokov volanie po spravodlivosti, kde bola preliata nevinná krv, je už naozaj silná káva, či predsa len nepatríme do nejakého barbarského sveta a sme schopní vnímať, že Národná rada nesmie byť bariérou proti spravodlivosti.
Čiže ten príbeh by mohol byť success story a mohli by sme ním pýšiť, mal však dva rozporné momenty, aspoň z môjho pohľadu. Jedným tým rozporným momentom bolo, že bývalý premiér Robert Fico naozaj v takej mocenskej pýche nepripustil, aby sa prijal opozičný návrh, trval na jeho pretvorení, skomplikovaní, pýtaní sa ešte Ústavného súdu, celý ten proces predĺžil to schvaľovanie a on sa snažil, aby sme za ten čas všetci zabudli, že on patril k najväčším bariéram zrušenia amnestií, a že on celé roky vykrikoval, že nikdy nie je ich možné zrušiť. Na to mu slúžila táto inscenácia, ale no už nech rozumní ľudia si z toho urobili svoj záver tak či tak, sa, neskoršie udalosti ho stiahli z čela vlády, a teraz vieme konštatovať, že už aj z toho povestného komplexu Bonaparte, čiže tá spravodlivosť, tie Božie mlyny melú celkom dobrým tempom.
Ale zostal ten druhý rozpor a to je rozpor, že už počas rokovaní sa ukázalo, že koaliční poslanci by chceli, aby zrušenie Mečiarových amnestií bolo naviazané aj na zrušenie tzv. Kováčových amnestií. Čiže hrozilo do istej miery to, že pasca, ktorú ktosi nachystal na mladého Kováča, by mala aj po toľkých rokoch nad ním vyniesť ortieľ. Napriek tomu sme sa ako predkladatelia, alebo aj ostatné opozičné strany boli schopné zmieriť s tým, že budú zrušené obe amnestie, a vtedy, v takom nejako treťom kole tých rokovaní vysvitlo čertove kopýtko celého tohoto dohadovania, len nie, aby sa to týkalo Mariána Kočnera. Naozaj som zdúpnel, pretože ak niekto tam mohol byť organizátorom nejakej, nejakého nekalého počínania, tak stačí sa pozrieť na týchto dvoch a je zrejmé, že kto si vybral prezidentovho syna a zatiahol ho do nejakej nekalej veci. A práve ten mal byť uchránený pred zrušením amnestií. Práve ten mal zostať v kúte sa smiať, keby náhodou zrušenie Kováčových amnestií spôsobilo, že súdy okolo Technopolu sa, teda vyšetrovania a potom súdy okolo Technopolu znovu sa rozbehnú a budú hľadať vinníkov.
On ako podľa mojej mienky hlavný expert na podobné biznisy mal byť uchránený a mal zostať imunitný, stále krytý amnestiou, tento raz amnestiou Michala Kováča. Dlhú dobu práve táto okolnosť spôsobovala rozpory a boli sme pred pomerne vážnou aj politickou, a ja osobne aj pred morálnou dilemou. Mali sme sotiť Michala Kováča pred možnosť obnovenia trestného vyšetrovania a chrániť Mariana Kočnera, inak amnestie, ktoré, verejnosť po ktorých volá, na ktoré čaká matka Róberta Remiáša, nebudú zrušené. Bolo jasné, že ak opozícia neprijme diktát o ochrane Kočnera, bude to pre Roberta Fica jednoducho argument, že vy tie, vy tie Mečiarove amnestie zrušiť nechcete, lebo chránite nejaké, nejaké bočné záujmy. Chránite Michala Kováča, ktorého my chceme možno znovu vyšetrovať. Takýmto spôsobom sa napokon... (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), áno, vnímam, pán predseda, že už je 12.00 hodín, takýmto spôsobom sa nakoniec amnestie zrušili a zostal nám jeden veľký dlh, a to je zrušenie amnestovaného zločinca Mariana Kočnera, ktorý v tejto chvíli sedí vo väzení obžalovaný z najväčších mysliteľných zločinov, z úkladnej vraždy, z podvodného konania okolo zmenky a tak ďalej.
Ak aj predstavitelia vládnej koalície možno z nejakého kamarátstva ho kryli pred tými tromi rokmi, komu sa ešte v tejto chvíli neotvorili oči, tak je súčasťou partie Mariana Kočnera. V tejto chvíli brániť zrušeniu amnestií, to už nie je nejaký kapric, že my vám ukážeme, že máme väčšinu a nášho človeka si uchránime a Michala Kováča podhodíme vyšetrovateľom. To už nie je takýto kapric, akých týchto mocenských prejavov arogancie sme tu dosť často svedkami. Ale teraz ak neprejde Matovičov návrh zákona alebo ak okamžite nezabezpečí ktokoľvek rovnaký návrh zákona, keby niekomu až tak prekážalo, že túto spravodlivú vec navrhuje, navrhuje práve tento poslanec, ak zabránite zrušeniu amnestií nad Marianom Kočnerom, hlásite sa do jeho partie ochrancu. To je už prihlásenie sa k človeku, ktorý je v tejto chvíli tam, kde je a obvinený z toho, z čoho je obvinený.
Chcem tento apel vysloviť, aj keď si uvedomujem, že poslanci vládnej koalície tu nesedia, a že ak to aj kdesi budú počuť, tak podobne ako keď pravdu hovorí Igor Matovič, tak sa im zdá, že oni môžu nepočúvať. Ale pravda zostane pravdou a je pravdou bez ohľadu na to, či oni si zapchávajú uši a utekajú zo sály. V tomto prípade, páni z vládnej koalície, ste boli ochrancami Mariana Kočnera, veľmi teda jednoznačnými, celé zrušenia amnestií ste boli ochotní celý proces zmariť, ak by sa akékoľvek ohrozenie malo týkať vášho človeka Mariana Kočnera. Chcete sa k tomu ešte stále hlásiť? Alebo poviete: „My sme presa len nevedeli, že ide o človeka, ktorý je schopný takýchto vecí, za aké je obžalovaný,“ a konečne umožníte, aby sa vlastne dokončilo to zrušenie amnestií, aby sa táto absurdita, ktorú ste vtedy zaniesli do zrušenia amnestií oboch teda amnestujúcich, aby sa táto absurdita odstránila a Marian Kočner si neužíval osobitné imunitné výsady.
Ďakujem.

Ďakujem.
Aby bola zachovaná plynulosť diskusie, ešte s faktickou, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem, nebudem dlho. Nepochybujem, počúvala som veľmi pozorne pána Matoviča, považujem to za veľmi dobrý návrh, ktorý predkladá.
Len sa chcem pána Budaja spýtať jednu vec. Kde beriete tú bohorovnostnú, to konštatovanie, že Michal Kováč mladší je nevinný. Ja nespochybňujem to, že Kočner je naozaj vinný a treba ho odsúdiť, ale, prepáčte, Michal Kováč mladší bol zapletený do kauzy Technopol, bol zapletený spolu s Kočnerom, tak ja nerozumiem teda tejto vašej dvojitej, jedného odsúdime, druhého budeme ešte aj odmeňovať, takže sa vás chcem spýtať, čo si myslíte o jeho menovaní za veľvyslanca aj v minulosti, aj teraz.
Ďakujem.

S reakciou ešte, poslanec Budaj.