51. schôdza

Ďakujem pekne.
Marek Krajčí z OĽANO, to je tak dobré, že si tu, ty povieš tak pekne, kultivovane to, čo ja poviem tak plamene. Tak je fajn, že spolu sme vlastne taká zaujímavá kombinácia. Absolútny súhlas s tvojím vystúpením, samozrejme. Chcem sa pozastaviť najmä pri dvoch veciach.
Jedna je, že svet sa zbláznil, keď opoziční poslanci teda tu naozaj presvedčene bojujú za návrh ministerky SMER-u a prehovárajú poslancov, hlavne SMER-u, ako vládnej koalície, aby teda zvážili aspoň prvé čítanie, pretože presne tak, ide o prvé čítanie a v druhom sa dá tento návrh vylepšovať. Ale povedzme si pravdu. My musíme niečo robiť. Nič lepšie tu nemáme. Ak nemáte, poslanci, lepší návrh, nemáte ospravedlnenie nehlasovať za postúpenie do druhého čítania. Takže toľko.
Stratifikácia ako taká sľubuje zníženie rehospitalizácií a reoperácií o 50 %. Čiže keď niekto toto neposunie do druhého čítania, a tým teda predpokladám aj úmrtnosť, hej, keďže bude menej problémov, čiže keď toto niekto neposunie do druhého čítania, tak, po slovensky povedané, prepáčte, budete musieť ďalej zbytočne umierať, lebo, viete, nám sa to teraz politicky nehodí. To ako vážene?
No a špeciálne ma potešila, až som si, nemohla sa prestať usmievať, aj teraz sa usmievam, keď to idem zopakovať, tvoja veta, že o to sa postará trh. Marek, výborná veta. Som veľmi rada, že teda tuto začínaš chápať aj výhody trhu a máš úplnú pravdu. Áno, aj v zdravotníctve sa o veľa vecí postará trh. Takisto ako ja sa zhodujem s tebou v tom, že tie základné veci, ako je napríklad dostupnosť pre pacienta, treba jednoznačne regulovať.
Takže ďakujem ti za toto vystúpenie veľmi dobré.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pristavím pri niektorých veciach, o ktorých si hovoril.
Opakovane sa tu v parlamente hovorí o efektivite v zdravotníctve. Ale chcem povedať, pokiaľ nebude cenotvorba, hovoriť o tom, že niektoré veci sú ziskové, niektoré sú stratové, je veľmi zlé. Sú zle nastavené ceny. A poviem to na príklade. Ak vodičovi dáme päť litrov benzínu, a pritom vieme, že spotreba je sedem litrov, môžme ho sekírovať akokoľvek, či efektívne jazdí, alebo nie. Tu najskôr musí nastúpiť cenotvorba a potom môžme hovoriť o efektivite.
Čo sa týka čakacích dôb. Nuž, zákonom by sme, my nepomôžeme pacientom, že povieme, že do dvoch týždňov alebo do dvoch mesiacov budete odoperovaný. Zákonom by sme mali urobiť také podmienky, aby tie zdravotnícke zariadenia to mohli urobiť. To znamená, vybaviť ich materiálno-technicky a zabezpečiť aj personálne obsadenie. Pretože my nepotrestáme tú poisťovňu. My potrestáme v konečnom dôsledku, by sme potrestali tých našich ľudí, keby nám odišli do zahraničia. A keď u nás to vieme urobiť, poviem, za 2 000 eur a to zahraničie si vypýta 20 000 eur, tak kto bude na tom škodný? No budú nám chýbať peniaze pre zdravotnícke zariadenia. Teda, prosím vás pekne, veľmi opatrne s týmto.
My musíme najskôr na Slovensku dovybavovať zdravotnícke zariadenia so všetkým tým, aby tieto lehoty mohli splniť. Koniec koncov týka sa to lehoty nielen o plánované onkologické, alebo nielen teda to, čo sú čakacie doby, to sú viac-menej v ortopédii na totálne endoprotézy. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že akonáhle prišiel pacient onkologicky chorý, tak sa zaradzoval do programu ako prioritne, pokiaľ bol vyšetrený, a práve ostatní pacienti, ktorí boli ako naplánované, pretože s varixami a so žlčníkom môže ešte počkať, ale práve ten onkologický pacient bol uprednostňovaný a robia to dodnes všetky zdravotnícke zariadenia, ktorých sa to týka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marek, ja sa chcem venovať len teda tej jednej veci, a to sú tie čakacie lehoty. Už to tu bolo trošku spomenuté a myslím si, že bola by katastrofa, ak by čakacie lehoty mal riešiť len trh. Pretože tých ochorení je strašne veľa, sú rôzne štádiá ochorení a k tejto veci by sa mali jednoznačne vyjadriť odborníci. Musia byť stanovené diagnostické a liečebné štandardy a tam to môže byť definované. Ale nemôže pacient, ktorému povedia, že máte onkologické ochorenie a bude to v nejakom štádiu, keď to treba len pozorovať a on už bude sa dožadovať, že chce byť riešený niekde v zahraničí, pretože on má nejaké ochorenie a jemu nejaký zákon garantuje, že do štrnásť dní, alebo ako bolo v tom jeho, vašom návrhu, ktorý tu teda neodznel, lebo bol presunutý na ďalšiu schôdzu, že do 24 hodín musí byť zapísaný do čakačky a do štrnásť dní musí byť odoperovaný. To proste takéto niečo nemôže existovať.
Toto musia stanoviť odborníci a, samozrejme, potom, keď odborníci povedia, že toto sú štandardy vo svete, toto sú štandardy v Európe a my ich takto budeme robiť, potom, samozrejme, ministerstvo, poisťovňa a tak ďalej musia na to vytvoriť podmienky. Ale nemôžme to dať do zákona jednoznačne, lebo ten zákon by potom musel byť neuveriteľne hrubý, to by bola, ten zákon by mal mnoho tisíc strán a to proste tí ľudia nedokážu ani pochopiť.
My musíme nastaviť podmienky pre lekárov, pre poisťovne, pre nemocnice, ktoré budú slúžiť pre pacienta, aby to bolo naplnené, aby pacient nebol poškodený, ale nemôžeme ho traumatizovať nejakými takými vecami, že on bude nešťastný, že mňa neriešia, a pritom ani ho netreba riešiť, len to treba niekedy len sledovať.
Takže toto je veľmi nebezpečné, dať takúto, takúto víziu pacientom a potom im lekári budú ťažko vysvetľovať, že takto to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za množstvo faktických pripomienok. Ja som si to tu všetko písal a je jasné, že nestihnem zodpovedať, lebo mám len dve minúty, takže prihlásim sa ešte do ústnej rozpravy.
Ja sa skúsim, teda chcem hlavne poďakovať tým, ktorí chcú podporiť návrh zákonu (zákona, pozn. red.), a teda aj tú diskusiu na tému reformy zdravotníctva.
Čo sa týka čakacích dôb, ja som sa tomu naozaj trošku dlhšie venoval a mám na všetko odpovede. Ja skúsim teraz zareagovať len na pána Baláža, však ujdú. No rozmýšľali sme nad tým, neujdú. Tam ide o to, aby sa poisťovňa viac starala o svojho klienta. To znamená, tá poisťovňa tomu klientovi, áno, zatelefonuje, keď bude v tom čakacom zozname, a povie mu, tí tam a tam vás zoperujú. To je všetko, tým pádom si poisťovňa splnila svoju povinnosť. Ten pacient vie, kde bude ošetrený, je oňho postarané, a tým pádom je mimo obliga toho, že vám niekde ten pacient ujde.
Ďalšia vec, čakacie lehoty sú zaradené kvôli tomu, aby sa nestalo, že poisťovne budú odzmluvňovať relatívne slušné oddelenia, ktoré sú schopné robiť tieto výkony, možno ani nedosiahnu plný počet, ale preto je pre mňa dôležité, aby tam nebolo, že musí, ale môže, v prípade, môžme to tam dať, v prípade, že čakacie limity nebudú teda prekročené, samozrejme. Lebo to nám garantuje to, že sa nebude živelne odzmluvňovať to, čo funguje, pretože tá poisťovňa si povie, ja to potrebujem. Ja potrebujem, áno, aj v tej lokálnej nemocnici tento typ oddelenia a ona urobí, tá poisťovňa má urobiť všetko pre to, aby to oddelenie bolo dobré, aby fungovalo, lebo si uvedomí, že pokiaľ ho zatvorí, síce ušetrí nejaké finančné prostriedky, ona by ich, samozrejme, mala preklopiť do tej vyššej nemocnice, ale zároveň, keď ich ušetrí, tak pacient by mohol na to doplatiť dlhšími čakacími lehotami. Preto sme to tam dali, aby ten pacient bol ochránený. Ja sa tomu naozaj ešte budem viac venovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Po predrečníkoch aj po faktických poznámkach, v ktorých už mnoho zaznelo, nebudem hodnotiť komplexne stratifikáciu.
Chcem len povedať, že hovorí sa o tom, že v slovenskom zdravotníctve je skrytý dlh 1,5 mil. eur, pardon, 1,5 mld. eur, ale ja som zachytil úplne iné informácie. A hovorili to analytici, ktorí tvrdia, že ten skrytý dlh je od 3 do 9 mld. Profesor Dragula v jednom rozhovore hovoril, že on sa to pokúsil, ešte keď bol predsedom lekárskej komory, nejako nataxovať, že jemu to vychádza okolo 5-5,5 mld. No, tí konzervatívni analytici tvrdia, že je to niekde okolo tých troch miliárd, tí druhí hovoria až k tým deviatim. No, myslím si, že niekde v tom strede by to mohla byť ozaj pravda.
To znamená, že tento skrytý dlh sa ukazuje, alebo teda je skrytý práve v tých budovách, zariadeniach, vybaveniach od postelí, sociálnych zariadení, proste, proste kompletne. A na tomto všetkom naše slovenské zdravotníctvo práve trpí.
Teraz prichádza ministerstvo so stratifikáciou. Ministerstvo zdravotníctva má byť regulátorom a konečne sa ako regulátor správa. Aj keď to nie je komplexná reforma celého zdravotníctva, pretože po tom, čo sa tu dialo za posledných desať rokov, to vôbec nie je také jednoduché. Práve preto máme takýto obrovský skrytý dlh a takéto obrovské problémy. Pretože nám tu nefungoval, ani len záchranný systém tu celkom dobre nefungoval, pretože to, to bola taká, by som povedal, len paraklinická doprava. Posadili alebo naložili pacienta a odviezli ho do najbližšej nemocnice, kde mu dokonca nevedeli ani pomôcť. A keby ho boli viezli do tej nemocnice, kde mu vedeli pomôcť, tak ho ešte poškodili, pretože, keď ho doviezli do nemocnice, kde mu nevedeli pomôcť, tak sa to zdržalo minimálne o nejakú hodinu, ak nie o dve alebo ešte aj o viac. Pretože keď už bol v zdravotníckom zariadení a bolo ho treba z tohto zariadenia previesť do ďalšieho, tak to už bol sekundárny prevoz. Ten nemal prioritu. Keďže prevážali sanitky kadejaké hlúposti, ktoré vôbec neboli indikované na prevoz, tak tento pacient trpel.
Takže chcem povedať, že skutočne ministerstvo má byť regulátor a toto je skutočne regulovanie nemocničnej starostlivosti.
Hovorí sa o neefektivite v našom zdravotníctve, ako povedal doktor Baláž. Je to citlivá téma a že nie je, nie je kvantifikovaná, nie je analyzovaná dobre. Ale minister zdravotníctva vždycky tvrdí, že je to neefektívne, a preto tam nedá, nedá peňazí, toľko peňazí, koľko, koľko sa žiada. (Reakcia navrhovateľky.) Minister financií, pardon, minister financií vždy tvrdil, že nemôže dať toľko peňazí, lebo je to neefektívne. Takže minister financií, neviem na základe čoho má na to jednotku, ktorá mu to analyzuje, takže asi to tvrdil. Ak tvrdíme, že to naše zdravotníctvo je neefektívne, tak práve táto stratifikácia zavádza efektivitu.
Ak hovoríme, že slovenské zdravotníctvo má problémy s kvalitou, a môžme sa porovnávať, či už je to dĺžkou dožitia a či je to kvalitou dožitia po určitom veku, a teda dožitia v zdravom veku alebo aj v iných parametroch. Dokonca v mnohých parametroch, ako sú, ako sú parametre kvality, ani nevieme, ako fungujeme. Takže v tomto určite táto stratifikácia zavádza kvalitu. Tým, že zavádza špecializáciu, a čo chcem vyzdvihnúť, nielen tie počty výkonov a druhy výkonov, ktoré budú môcť robiť len tí, ktorí ich robia častejšie, a to je ešte podľa mňa dôležitejšie, lebo tie počty operácií sme vedeli aj dneska spočítať veľmi jednoducho, ale zavádza indikátory kvality a tie doteraz neboli.
Vieme, že pri nozokomiálnych infekciách sme najlepší na svete v štatistike, ktorú, ktorú vykazujeme, ale pravda je niekde úplne inde. My vykazujeme v štatistike niekde jedno, dve percentá a špičkové, kvalitné zdravotníctva vykazujú niekoľkonásobne väčšie počty. Takže jednoznačne určite kvalitu.
Tým, že dôjde k zníženiu lôžok pre akútnu starostlivosť, tak na jedno lôžko dostane ten poskytovateľ väčší finančný obnos. To je veľmi dôležité, pretože na jedného pacienta, ktorý to bude potrebovať, bude možné mu poskytnúť ďaleko kvalitnejšiu, lepšiu starostlivosť a bude môcť dostať viac, ako dostáva dnes.
Hovoríme, že máme dlhšiu priemernú zdravotnú starostlivosť, to znamená, že ju treba skrátiť. Je, je tam, samozrejme, ministerstvo pripravilo následnú zdravotnú starostlivosť, ale ja chcem povedať jeden príklad, ktorý sme zažili v Českej republike. Po kardiologických operáciách, po kardiochirurgických operáciách, napríklad aj keď vymenia chlopňu alebo urobia bypass, na štvrtý, najneskôr piaty deň, pokiaľ pacient nemá nejakú komplikáciu, odchádza do kúpeľov. Ani nie na chronické lôžko v nemocnici, ale do kúpeľov. Tie kúpele si tak vybavili, sa vybavili personálne, že si získali lekára z týchto, z tak..., napríklad z takejto kliniky kardiochirurgickej, dajú ho ešte na dvadsaťštyri hodín na JISK-u, tam si ho kvalitný lekár odsleduje, a keď vidí, že tento pacient nemá žiadne komplikácie, tak ide na normálnu, bežnú izbu v kúpeľnej liečebni a ďalších tridsať dní je potom rehabilitovaný. Tento pacient odchádza po tridsiatich dňoch už zrehabilitovaný, nemusí čakať na žiadnu ďalšiu kúpeľnú liečbu po troch, šiestich alebo koľkých mesiacoch, ale odchádza zrehabilitovaný a v podstate ten jeho stav je vyriešený. Tam dokonca nemajú problém ošetriť chirurgickú ranu.
Takisto sa to napríklad deje pri operáciách TEP-iek, teda napríklad bedrového alebo kolenného kĺbu. Od piateho dňa dostáva komplexnú rehabilitačnú liečbu. Nemusí čakať ako u nás pacient, kým mu ten kĺb a hlavne teda tie, tie mäkké tkanivá, svaly, šľachy a tak ďalej stuhnú, ale jeho rozcvičujú hneď v niekoľkých fázach denne a on po tridsiatich dňoch odchádza tak zrehabilitovaný, ako to je len možné.
A títo ľudia, ktorí napríklad majú, majú termín operácie na výmenu tohto bedrového kĺbu, tak tam už dokonca je taký problém, že oni by dokázali ešte aj viacej, viacej odoperovať a už rok dopredu títo pacienti si, si zabezpečujú rehabilitáciu, takže podľa, lebo tá nie je až tak dostupná, tak radšej si potom podľa toho, kedy asi vie si objednať tú rehabilitáciu, dojedná aj tú operáciu. Lebo už vie toľko, že keď to chce dobre zrehabilitovať, radšej trošku neskôr sa dá zoperovať, ale chce hneď byť rehabilitovaný.
O tomto je tá efektivita a týmto by sme my mohli začať dobiehať toto, čo máme na Slovensku zabehnuté.
Okrem toho tým, že znížime počet akútnych lôžok, tak získame určité počty personálu, či to budú lekári, či zdravotné sestry. Pretože na tých chronických lôžkach nebude potrebné toľko lekárov ani zdravotných sestier, a tým pádom ten dnešný nedostatok relatívne budeme môcť, aj keď dočasne, nahradiť.
To, čo sa hovorí, že či tí lekári budú ochotní cestovať za prácou, keď bude ochotný cestovať za prácou a bude špecialista a bude sa, bude sa chcieť ďalej realizovať vo svojej práci, určite pocestuje, možno sa aj presťahuje. A keď nebude chcieť, tak môže prejsť do ambulantnej sféry, v ktorej sú tiež problémy. Takže určitým spôsobom a dočasne toto bude riešiť aj nedostatok - riešiť? - aspoň trošku zlepší nedostatok personálu.
To, čo bolo tu povedané, že keď napríklad vzniknú tie, tie oddelenia jednodňovej chirurgie napríklad, že tí operatéri tam prídu. No ono sa to deje už dneska, skutočne. Tieto niektoré pracoviská si zazmluvnia na niektorý deň nejakých operatérov a začína to fungovať už dnes. Myslím, že tá, tá mobilita za prácou dneska funguje. Dokonca to niekedy funguje tak, že lekár vo väčšej nemocnici, keďže je po nočnej službe a ráno musí odísť domov, tak niekedy si práve na ten deň, keď má po službe, zazmluvní u takéhoto súkromného poskytovateľa a chodí tam operovať. To proste niekedy takto aj sa rieši nedostatok personálu.
Nebudem sa už teraz venovať stratifikácii a rozoberať ju, len týchto pár poznámok som chcel povedať.
Čo chcem ale povedať, je, že stratifikácia má veľkú podporu u odborníkov, u analytikov, ekonómov a dokonca aj na zdravotníckom výbore sme sa možno na 90 % alebo minimálne 85 % vedeli zhodnúť, že je dobrá, že je potrebná a že dá sa povedať, že aj dobre urobená.
A teraz nastáva ten problém. Ja si uvedomujem, aj všetci si uvedomujeme, že ten čas pred voľbami je nešťastný a ktovie, či prejde, skôr to tak vyzerá, že neprejde, Ale, a tu by som chcel poprosiť politikov, všetkých politikov, od predsedov strán až po predsedu parlamentu a aj predsedov strán a aj ostatných politikov, ak máte výhrady, tak ich povedzte, nech sa o nich rozprávame a nech ich buď vyvrátime, alebo ak je to skutočné, tak to vylepšíme. Ale, prosím, nestrašme ľudí, pretože pokiaľ sa spraví anketa a opýtame sa ľudí, že či sa dajú radšej operovať v najbližšej nemocnici, kde to pomaly nerobia alebo robia veľmi zriedkavo, alebo radšej pôjde niekde ďalej, do vzdialenejšej nemocnice, ale dostane dobrú nemocnicu, tak všetci vám povedia, že áno. Ľudia, ktorí sa starajú o svoje zdravie, tak si to dopredu zisťujú.
Ak niekto dostane infarkt srdcového svalu alebo cievnu mozgovú príhodu, tak už dnes vďaka ministerstvu ho vezú tam, kde mu vedia pomôcť. A tých stredísk nie je veľa. Dneska sa vie, že s cievnou mozgovou príhodou by mal byť pacient v takomto centre ideálne do troch hodín, samozrejme, čím skôr príde, tým následky budú menšie.
Ak vieme týchto pacientov s tými najvážnejšími situáciami viezť do takýchto centier, tak potom pacient so zápalom žlčníka alebo so zápalom červovitého prívesku, teda s apendixom, ozaj môžme zaviesť, pretože tam ani dve, ani štyri hodiny nerozhodujú o živote, pokiaľ to nie je, samozrejme, zastaralé.
A preto chcem poprosiť politikov, aby nestrašili ľudí, pretože pokiaľ zasejeme do hláv ľudí, že je to zatváranie nemocníc, tak už im potom ťažko vysvetlíme niekedy, o dva, o tri, o štyri, o päť mesiacov, že je to v ich prospech. Tak aspoň, prosím, toto nerobme. Pretože ak to aj teraz neprejde, tak je dôležité, že sa o tom začína debatovať, ale nech sa o tom debatuje k veci a kvalitne s tým, že chceme niečo riešiť, ale nestrašme ľudí, lebo ak ľudí veľmi vystrašíme, tak ich poškodíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať kolegovi Suchánkovi za naozaj z praxe hodnotenie a podporu stratifikácie a chcem aj poďakovať za ten, ten zážitok, ktorý sme mali ako zdravotnícky výbor v Čechách, kde nám ukázali, ako sa dá robiť manažment pacienta napríklad s tým, že po kardiochirurgickej operácii ide do kúpeľov. A to presne umocňuje to moje vystúpenie predtým vo faktickej poznámke, že my musíme pripraviť legislatívne, v prvom rade legislatívne zmeny, aby to tie zdravotnícke zariadenia mohli robiť. A v Čechách to urobili. Iste tá, tá finančná stránka pre tie kúpele nie je taká ako pre bežnú kúpeľnú liečbu, ale iste dostávajú viacej, a to nám aj potvrdili, že dostávajú podstatne viacej ako iné kúpeľné zariadenia, ktoré robia bežnú rehabilitáciu.
A o tom to je, že zákonom by sme mali vytvárať práve podmienky pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby tie požiadavky, ktoré chceme v prospech pacienta, aby mohli plniť.
Ďakujem.

Ďakujem za reakciu. A je to presne to, uľahčuje to nemocničnú, teda ústavnú starostlivosť, a zároveň to poskytuje možnosti v kúpeľoch, ako sa realizovať, ako podporiť kúpeľnú liečbu, ale hlavne je tam postarané o pacienta a tam sa ukáže, že ten pacient je na prvom mieste.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, skúsim pár možno nesúvislých poznámok, ale zostali sme tu už v zásade ľudia, ktorí sa všetci do toho vyznáme, takže možnože to nebude až tak zlé.
Ako prvé som si nakreslil trojuholník. Ten trojuholník je: kvalita, dostupnosť a náklady. Je to starý známy oceľový trojuholník - iron triangle, ktorý nakreslil profesor Kissicik. Profesor Kisscik v roku 1994 publikoval jednu skvelú knihu, ktorá by sa nám zišla, aby sme si ju všetci prečítali, a tá sa volá, ja to skúsim preložiť do slovenčiny, "Dilemy v zdravotníctve", nekonečné, a podtitul je "Nekonečné potreby, konečné zdroje". Dúfam, že nám je to všetkým jasné, že o čom som chcel povedať.
Tento trojuholník je železný preto, lebo s každým uhlom, ktorým pohnete, pohýnate aj s tými ostatnými bodmi. Ak chcete mať fantastickú kvalitu, budete mať problém s dostupnosťou a nákladmi. Ak chcete mať fantastickú dostupnosť, budete mať problém s kvalitou a tak ďalej a tak ďalej. Keď budete chcieť mať aj kvalitnú alebo perfektnú dostupnosť a neuveriteľnú kvalitu, bude vás to stáť neuveriteľne veľké množstvo peňazí. To si predsa musíme všetci uvedomiť, že to tak je. A nechcem to, samozrejme, zľahčovať, ale o tom sa tu rozprávame.
Keď si spomínam na reformu ministra Zajaca a keď on urobil niečo, čo by som nazval road show svojmu zákonu, tak rozprával o tom, že budeme sa dívať hlavne na dostupnosť. Kvalita tam nebola tak pertraktovaná, pretože sa rozprávalo, že budeme sa dívať na to, kde žlčník stojí najmenej. Tam, kde žlčník bude stáť najmenej, tam si to budú poisťovne objednávať. No ale my nevieme, či ten žlčník, ktorý stojí najmenej, je najlepšie urobený. Takže ešte raz, tu to vyhodnotenie nám tam chýbalo.
Keď sa dívam na túto reformu, mám silný pocit, že nám ide viac o kvalitu. Ide nám, a to nám hovoria tie EBHR limity, o ktorých tu stále rozprávame, to je evidence best hospital ratio, to znamená, že ako veľmi je tá nemocnica, tie limity môžme robiť aj na človeka, operatér skúsený na to, aby ten výkon, ktorý predvádza, robil. To je extrémne dôležitá podmienka toho, aby sme, aby sme to urobili.
Je nevyhnutné, aby sme robili špecializácie a centralizácie tých výkonov. Je to proste nevyhnutné. Tá doba ide tak dopredu, že časy, keď chirurg, mu stačil jeden skalpel a, ja neviem, možno obecenstvo, lebo ak neviete, v takýchto veľkých sálach voľakedy operovali, preto sa teraz v angličtine nazýva operačná sála operating theater, lebo ľudia sa dívali a my sme operovali tých ľudí. Takže to už také neexistuje, operácie sú už sofistikované. Ja robím robotickým systémom a robiť robotickým systémom, to nie je možné, aby to bolo všade. Neni to možné mať ako hospital on demand len na to, aby hocikde bol robot a tam postavený, ale musí byť človek absolútne vyškolený na to, aby to robil. A o tomto je vlastne tá zdravotná starostlivosť.
Som za stratifikáciu. Ja viem, že v našom klube to nie je celkom jednoduché a máme niektoré výhrady, ktoré by som chcel povedať aj tu, politicky zhodnotené. Ide to trošku neskoro. My keď zavádzame nejaký produkt, lebo zavádzame už v zásade produkt do praxe, potrebujeme mať alebo mali by sme chcieť, aby sme videli, ako to dopadne. Teraz sa troška žiada od našej politickej strany, aby sme niečo schválili bez toho, aby sme mali vplyv na ten dopad, pretože strašne veľa vecí, ktoré budú okolo toho zákona, pôjdu už nezákonnou formou. Teda nemyslím, že (zasmiatie sa rečníka) pod zákonom, ale pôjdu formou vyhlášky, samozrejme. Takže o tom už nebudeme môcť rozhodovať. Čiže o tom už nebude môcť robiť, rozhodovať strana SMER, keďže vy ste tu za stranu teraz, pani ministerka (reakcia navrhovateľky), ale veď jasné. (Reakcia navrhovateľky.) Hej. (Povedané so smiechom.) Takže toto je vážna vec.
Ďalej mám výhradu k tomu, že ministerstvo a jeho pracovníci neurobili tú road show, ktorú urobil voľakedy minister Zajac. Ja som v Banskej Bystrici ako mladý lekár ešte vtedy, no, taký stredný lekár, vtedy bol na dvoch jeho road show, ktoré, tam on prišiel, on tam prišiel s pánom Pažitným a tam rozprával. Nebolo to tiež preňho nejaké absolútne prijateľné prostredie, tiež naňho vykrikovali, ale však všetci ho poznáme, aký bol, vedel to zvládnuť. A toto tu nebolo. Neboli tie debaty s tými zástupcami našich krajských orgánov, našich samospráv, a teraz nemyslím smeráckych, ale samospráv ako takých, kde by sa o tom debatovalo.
A tak by sa nemohlo stať, že napríklad Trnava sa stane lokálnou nemocnicou, čo, samozrejme, sa dotkýna všetkých tých ľudí, ktorí tam idú. To je tá politická, politická strana tej mince. A my tu robíme politiku, to je proste tak. My tu robíme politiku. Toto neni výbor slovenskej urologickej spoločnosti, ktorý robí urológiu. (Povedané so smiechom.) Tu sa robí politika. A tá minca, ktorú chceme schváliť, má dve strany. Má tú politickú a tú odbornú. Ja som veľmi za tú odbornú stránku. Veľmi za tú.
Chcem podporiť pani poslankyňu Cigánikovú v tom, že ja tam nevidím v tom priestor, čoho sa všetci boja, že to je teraz nejaká, že dovoľujeme Pente ovládnuť zdravotníctvo. To dokonca do vlastných radov by som sa mal pozrieť a čo sme urobili doteraz. Ideme robiť skôr etatizáciu zdravotníctva. A ja som za to, aby štát rozhodoval o zdravotníctve. Ja som za to, aby štát rozprával, ako má vyzerať zdravotníctvo. Ja si myslím, že zdravie je verejný statok, že to nie je vec, ktorá je pohodená hocikde a každý sa o ňu bude starať, ako chce. Ja si myslím, že zdravie našej spoločnosti a tým pádom každého jedného človeka je enormne dôležité preto, aby sme všetci rástli. Preto máme všetci zodpovednosť, aby sme sa na to dívali. My ako ľavicoví politici by sme mali mať o to väčšiu zodpovednosť.
Ešte pár vecí, že bez toho, aby sme nespočítali náklady, ktoré to bude naozaj reálne stáť, pretože my stále sme v tom probléme, že odvtedy, ako sa to zdravotníctvo začalo riešiť v tomto novom systéme - postsocialistickom, keby som to povedal - nikdy sa neurobili tie nákladové položky, tie naozaj reálne náklady, ako sme tu aj hovorili všetci od predsedu výboru cez všetkých ľudí, ktorí sú tu zainteresovaní. Nikdy sa nepovedalo, aké sú ekonomické oprávnené náklady. Nikdy sa o tom nehovorilo. Niekto rozdal peniaze z vrecka podľa toho, ako mu to vyhovovalo. Urobili sa ekonomicky oprávnené náklady, a to mám za zlé v Zajacovej reforme, len tam, kde jeho to zaujímalo, alebo ľudí okolo neho. Nikdy neboli stratové laboratóriá, RMK-ká alebo SVALZ-ové výkony takzvané. Nikdy neboli stratové. Prečo? Prečo bola stratová urológia v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Trnave, hocikde? A prečo neboli stratové SVALZ-ové výkony? Odpoveď je jasná.
A posledná ešte moja obľúbená efektivita. (Zasmiatie sa rečníka.) Ja som o tom dokonca urobil rozhovor do Parlamentných listov v minulom volebnom období, môžte si to tam nájsť. Efektivita, ja sa strašne na to hnevám, lebo všetci povedia, však peňazí je tam veľa, začal s tým minister Zajac, však tam je tak veľa peňazí, že z toho sa dá ešte ušetriť, keď urobíme reformu. No tak to je fakt blbosť. To nie je pravda. Na to reagoval Inštitút finančnej politiky s tým, že za Zajaca sa to začalo kaziť a že efektivita je katastrofálna. A na to urobilo INEKO svoju naozaj veľmi dobrú analýzu.
Všetkých vás vyzývam, koho to zaujíma, aby ste si to pozreli, že naozaj je pravda, že náš zdravotný stav našej populácie nie je dobrý, ale že to nemá vôbec, resp. má len extrémne málo niečo s tým, ako sme efektívni v zdravotníctve. Keď máme zlú štartovaciu čiaru, keď máme veľa chudoby, veľa sociálne slabých a odkázaných občanov v spoločnosti, proste budeme mať neodvrátiteľné úmrtia, budeme zomierať skôr a tak ďalej a tak ďalej. To je proste pravda. Tu treba urobiť serióznu analýzu a povedať k tomu a urobiť okolo toho okrúhly stôl, rozprávať sa o tom.
Keď si pozriete, koľko sa vydáva na hlavu, na jednu hlavu zdravotníckych výdavkov v Európe a OECD, sme na tom biedne. No sme na tom biedne. Takže to sú otázky, ktoré sú tu pred nami.
Máme, aspoň ja to tak cítim, takú Sofiinu voľbu určitým spôsobom, dívať sa na tú politiku tejto mince a dívať sa na tú odbornú stránku tejto mince. Ja za seba chcem dať tú nádej, pretože rád sa dívam optimisticky do budúcnosti, aby sme dali nádej tomuto zákonu, aby sme mohli povedať, že pripravili sme vám niečo, čo má naozajstný zmysel. A keď to raz aj vy, ktorí možno iní vyhráte voľby a pokazíte to, nuž môžem vám povedať, že bol to výborný základ. A keď to vyhráme my, ako to niekto povedal, že môžme prekvapiť, my si už neprekvapujeme (zasmiatie sa rečníka), dobre, to bol vtip, tak budeme sa snažiť, aby to bolo dobré.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja to dokončím za vás, pán kolega. Vy už neprekvapujete, vás môže, aj, ani vrece zemiakov vás neporazí, že? (Povedané so smiechom.)
A teraz vážne. Pozrela som sa tak dozadu a je veľmi málo členov SMER-u, ktorých názor si vážim úprimne a konkrétne je to jeden a ste to vy. Musím to povedať takto. Ďakujem za toto vystúpenie, aj za to, že asi si uvedomujem, že nie je to ľahké teraz v SMER-e podporiť túto, tento návrh.
Chcem ale povedať, že keď to niekto nepodporiť z vás len preto, lebo nebude mať na to v budúcnosti dosah, no nemyslím si, že je to celkom pravda, pretože to by sme potom, akože nikdy by sme nespravili žiadnu reformu. Lebo keď je rok 2019 a jej účinky, stratifikácie, začínajú reálne cítiť, pociťovať zdravotníctvo a ten zdravotnícky sektor až niekde 2024, tak potom žiadna vláda nebude vládnuť 5 rokov, to by sme nikdy nič nespravili. Ako toto fakt nie je podľa mňa dôvod.
Začnime. Dobrý pohľad, ten optimistický, začnime a veď potom sa všetky vyhlášky, všetky kroky dajú predsa kontrolovať o to lepšie, keď, keď vaša ministerka vašej strany vie presne, že aké kroky majú nasledovať, tak vie presne, že čo, budete presne vedieť, čo treba kontrolovať, aby ste mohli verejnosť upozorňovať na prípadne možno nejaké zlyhania alebo zlé kroky tých ďalších. Čiže toto naozaj nie je dôvod.
No a čo sa týka toho, že odvrátiteľná úmrtnosť a stav populácie, že, že teda nie je to len o zdravotníctve, tam sa zhodneme všetci, aj INEKO, ale aj my tu, si myslím, že si uvedomujeme, že zdravotníctvo z nejakých možno 20 %, možno 15 % ovplyvňuje ten konečný výsledok, ale ostatné je ten životný štýl.
Len, viete, SMER je 12 rokov pri vláde, vy ste jeho členom, pán Baláž, a tá kritika vlastne bola doslova do vlastných radov, lebo toto sa veľmi nezlepšilo, tie ostatné náležitosti.
Takže za mňa toľko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja teda ani len nejdem do toho sa vyjadrovať k stavu zdravotníctva, jedna z mála vecí, kde naozaj neviem skoro nič, ale tej dynamike tu nerozumiem. Že skúste mi to teda vysvetliť, že čo sa tu teraz deje, hej, že poslankyňa SaS tlieska ministerstvu zdravotníctva za, podľa všetkého, dobre vypracovaný dobrý nápad. Súhlasí s ňou poslanec SMER-u a zároveň na ňu naväzuje poslanec OĽANO, nepočul som zásadnú pripomienku vlastne od nikoho, kto sa tu zúčastňoval, to zrejme všetci, čo o zdravotníctve v tomto parlamente rozprávajú, tu sú.
Tak kde je tá opozícia k tomuto návrhu? Kto sú tí ľudia, čo sú proti? To sa nám tu teraz stalo, že náhodou a proti prírodným zákonom sa sem dostal dobrý a vypracovaný a analyticky premyslený zákon a my si s ním zrazu nevieme počať (zasmiatie sa rečníka), lebo sme na to neni zvyknutí? No to je pravda. Akože za posledných minimálne osem rokov sa nám to tu nestávalo často, ale majme odvahu akože prijímať dobré zákony, veď raz sa to muselo stať.
Nemôžme predsa teraz ostať cúvať len kvôli tomu, že sme boli zvyknutí len na náhodilé, populistické a lacné kroky. Veď teda keď sa náhodou našla pani ministerka, tak bez ohľadu na to, ako sa jej to prihodilo, keď náhodou naozaj prišla s ničím, čo stojí za to podporiť, tak prestaňme sa tu akože packať po prstoch, počúvajme odborníkov, ešte aj dokonca zo strany SMER, ktorí hovoria, že stojí to za to, podporme to.
A ja naozaj by som si teda rád vypočul niekoho z tej druhej strany stola. Kde je problém? Teda počul som niekoho zo SME RODINA, ale tí sa mýlia úplne pravidelne, takže niekto relevantný keby mohol.