51. schôdza

Ďakujem pekne za poznámku, pán kolega Alan. Na mnohé veci si si priamo hneď odpovedal, ako si to hovoril, súhlasím. A ja som rád, že je to tak, že si len potvrdil, že lekári chcú ísť do lepších podmienok. Samozrejme, treba im ich vytvoriť a treba ich udržať, aby neodišli. Pokiaľ odídu od súkromníkov, ja sa teším.
Chcem, aby štát pripravil kvalitné zdravotnícke zariadenie, v ktorých tí lekári zostanú a od súkromníkov prejdú tam. Takže dúfam, že takto to bude ďalej fungovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nechcel reagovať vo faktickej poznámke a nechcel som reagovať iba na záver, aby bolo na mňa možné reagovať tak.
Marek, vážený pán kolega, po tom druhom vystúpení som nadobudol dojem, že nie celkom je tá stratifikácia, že máš v tom úplne jasno. Pretože práve stratifikácia hovorí o tom, predtým bolo, boli tri fakultné nemocnice, bola Bratislava, Martin, Košice, teraz sa to posilňuje o ďalšiu, Banskú Bystricu. Práve stratifikácia má urobiť to, že teda tá spádovitosť by mala byť adekvátna pre tieto národné inštitúcie a tu by sa mali sústreďovať práve tie menej časté a náročné výkony. A práve v tých malých nemocniciach by sa mali robiť tie jednoduchšie, teda apendixy, varixy, žlčníky, kolená, ramená, čiže tam by ne..., a naopak, tie veľké centrá by sa mali odľahčovať tým, že práve tieto drobné alebo takéto menej náročné výkony by mali ísť na tú, nechcem povedať, že na perifériu, ale je fajn a treba urobiť podporu jednodňovej zdravotnej starostlivosti práve pri tých veľkých nemocniciach, aby sme odľahčili, aby nám tí pacienti naozaj nemuseli čakať na jednoduché, na jednoduché výkony.
Čiže tam tá obava by nemala byť. Práve naopak, ten systém alebo ten manažment toho pacienta by mal byť taký, že odoperujem pacienta v tom centre a potom ho odsuniem naspäť do tej nemocnice, kde sa oňho dostarajú. Veď na tretí-štvrtý deň ten pacient môže napríklad po operácii žalúdka, môže ísť do spádovej nemocnice, kde sa, kde dostane adekvátnu ešte starostlivosť a ho doliečia. Čiže...
A potom to by nemalo byť tak, že malým nemocniciam zoberieme peniaze a dáme ich veľkým. Tu by sa naozaj mala naštartovať slušná cenotvorba, kde budú zohľadnené v tom výkone všetky náklady na to potrebné vrátane mzdových nárokov špeciálneho zdravotného materiálu, a teda by sa malo jednať o skutočnú cenotvorbu. Toto by mala byť, teda účelom stratifikácia.
Teda obava, že by snáď niektorý pacient mal čakať dlhšie na nejaký výkon, napríklad na operáciu žlčníka alebo, ja neviem, operáciu kolena, toto by asi nemalo byť.
Zmyslom je, aby sme zložité a menej časté výkony, aby sme sústreďovali do špecializovaných pracovísk. A to, že potom povieme tej nemocnici, že, môj zlatý, vy tam nebudete robiť raz za štvrť roka, ja neviem, resekciu rekta, hrubého čreva. Bohužiaľ, tuná to robiť nebudete, pôjde to do centra. A v tom centre musíme urobiť také podmienky, aby, poviem, tých, tie, ktoré tam budú prichádzať, teda tie, ktoré nemôžu urobiť v tých, poviem, v menších nemocniciach, aby na to mali podmienky personálne, materiálno-technické a, samozrejme, aby tí ľudia boli aj adekvátne zaplatení.
Ale verím tomu, že tie pracoviská, keď majú svoju erudíciu, dokážu zvládnuť podstatne viacej výkonov. A súhlasím s tebou, že to nemôže byť tak, že o jedenástej sa zatvoria operačné sály. Ale k tomu teda musíme vytvoriť tie vhodné legislatívne podmienky, aby, aby tie zdravotnícke zariadenia mohli toto celé zvládnuť.
Ďakujem pekne.

Pán predseda Štefan, ďakujem, možno som niektoré veci aj zle komunikoval, a tým pádom som ich dovysvetľoval. Samozrejme, úplne súhlasím s tým, čo hovoríš. Možno len s jednou takou malou pripomienkou, že cenotvorba tam nie je. (Zasmiatie sa rečníka.) Takže ty si ju tam mal pozmeňovákom zadefinovať v druhom čítaní (povedané so smiechom) a dať ministerstvu úkol, aby zadefinovalo, že čo koľko bude stáť. Ale to už asi nestihnú.
Takže ja zdieľam tvoje nadšenie pre spravodlivé odmeňovanie v zdravotníctve a povedať si, koľko čo naozaj stojí, a rešpektovať to, ale toto, žiaľ, teraz nie je. A preto, žiaľ, zostáva to, čo som povedal, že celá tá vízia Útvaru hodnoty za peniaze bola tá, ktorú som povedal, že oni chceli preskupiť tie financie z nemocničnej siete do menšieho počtu nemocníc, aby dostali viac zaplatené, hej. Keď teda hovoríme, že nič sa neušetrí. Ale toto takto sa to malo preliať.
A, samozrejme, je na politikoch a je na tebe, aby si mal aj väčšiu autoritu vo svojej strane aj v koalícii, aby tých peňazí do toho zdravotníctva šlo viac a aby boli všetci spravodlivo odmenení.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len veľmi kratučko.
Počúvajte, pri všetkej úcte, páni doktori, však vy dvaja sa tu ako docenti matematiky presvedčujete o malej násobilke. Je nejaký dôvod, aby sa to naťahovalo na celý deň alebo na dva dni, debata v prvom čítaní o stratifikácii nemocníc, o dokumente, o ktorom bolo všetko stokrát povedané, a drvivá väčšina z nás ho chce podporiť?
Tak povedzte, že to ideme naťahovať. Lebo to množstvo pivných rečí, čo tu medzitým zaznelo, to sa nedá ani za psom hodiť, jak by povedal moja babička.
Ďakujem.

Ja ďakujem pekne za poznámky. Kolegovia, len ohľadom cenotvorby, ministerstvo pracuje a zberá dáta, pokiaľ ja viem, v rámci DRG, ale nemalo by to byť DRG na slovenský spôsob. Ale to, čo si povedal, malo by to byť naozaj o cenotvorbe.
A kolegovi Kondrótovi, my sa snažíme presvedčiť tých, ktorí teda povedali a vyjadrili sa, že to nechcú podporiť a bolo by to úplne super, keby to prešlo naprieč politickým spektrom a že by za to zahlasovalo, poviem, 140 poslancov. Veď to by bolo to najlepšie, lebo tým je potom istota, že v tej reforme sa bude pokračovať. Takže kvôli iba tomu tie debaty naprieč politickým spektrom.
A ja si, ja teda chcem oceniť túto debatu, pretože naozaj sa to nieslo v režime kľudnom, odbornom, a ja všetkým diskutujúcim chcem veľmi pekne poďakovať.

Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som aj chcela viac toho hovoriť, ale vďaka tomu, čo ste vy povedali a vy ste ma strašne potešili, že drvivá väčšina z nás to ide podporiť. Ak je to fakt, tak ja odchádzam a ja už nepoviem ani mäkké f.
Ja by som bola veľmi šťastná, keby drvivá väčšina z nás to išla podporiť. A potom, keď všetci hovoríme, že odborne je to dobré, keď to drvivá väčšina z vás podporí, nemá nikto čo komu vyčítať. Lebo sme to podporili.
A ešte jedna otázka, čo tu sedíte, ja som také mláďa naivné, hlúpe, lebo preto tu teraz stojím. Keby som bola ostrieľaný politik, do tohoto nejdem. Mali ste tu niekedy zákon, ktorý bol stopercentne dobrý, ktorý by možno nemal nejakú skulinku? Nemali. Máte vždy stopercentnú istotu, že ten, kto to schváli, urobí všetky vyhlášky tak, ako chcete? Nemáte. Vyhlášku, či tu budem ja, iný minister, ďalší, si vždy môže pripodobniť, ale musí to byť nejaká vízia. Každý zákon sa dá novelizovať. Vy tu nezabránite tomu, dá.
Čiže vy odo mňa chcete nejaké určité, alebo od tohoto zákona, že to bude úplne stopercentné. No to ja vám neviem povedať. Ale prinášam to, čo najlepšie viem priniesť.
A teraz budem veľmi zlá. Ak nikto nemá nič lepšie, nemá morálne právo kritizovať. Ja ďakujem za veľa plodných pripomienok, ktoré zohľadním do druhého čítania, ktoré už sú aj nachystané, a potom možno bude ešte oveľa lepší ten zákon. Ale uráža ma, ak niekto nečíta zákon, povie, že tam je veľmi veľa otázok. No tak mi ich povedz a ja ti ich zodpoviem. Ak ani potom nepochopíš, tak je to dehonestácia tvojej osoby, tohoto zákona a tvojho voliča.
A ešte, prosím vás, jedno. Všetci tu rozprávame o strašení ľudí a o tom, čo je zlé v tom zdravotníctve. No je tam zlé skoro že úplne všetko. Od toho, ako sme si vychovali pacienta, že všetko je zadarmo a ja môžem ísť so sopľom o pol noci do nemocnice a doktor sa má usmievať a dať mi varenú kávu. No ale to tak akože nikde nefunguje.
My sme si, my si myslíme a sľubujeme našim voličom, že posilníme nemocnice v regiónoch, CT-čká, MR-ká, liňáky. No to stopercentne nie. Na to tento štát nemá, ani žiaden štát v Európe, vo svete nemá, že v každej malej nemocnici bude špičkové vybavenie. Na to nikto nemá, aby v každej malej nemocnici, špičkovej, boli ľudia, ktorí to MR-ko, liňák, CT-čko popíšu. A sľub, že v každej na každú chorobu bude liek bez doplatku, aj najnovší, ktorý sa vymyslí, je tiež zavádzanie spoločnosti.
Vidíte, že ideme do ekonomickej recesie. Vidíte, že svet nemá, nielen Slovensko, personálne zdroje a vy s tým ako nechcete nič robiť? S tým nikto nechce nič robiť?
Vy tu mnohí dlhšie sedíte ako ja a teraz hovoríte, čo všetko je zlé. Čo sa zmenilo? Vám je lepšie akože nechať hniť tú vodu, ktorá hnije, ako riskovať, že možno to nebude úplne najlepšie, ako som si myslela, ale aspoň vykročme niečím. Alebo vás to bude baviť zase o štyri roky tu sedieť, rozprávať, poisťovníctvo je zlé, pacient je zlý, moc zbytočne umierame, dlho sme tam, málo nemocníc, drahé lieky. Vám to nebude trápne, že 15 rokov a 20, 30 rokov, pokiaľ sme tu, rozprávame to isté, ale nikto nemá odvahu urobiť nejakú tú zmenu? Veď urobte tú zmenu. Vykročte! Dá sa to novelizovať. Dá sa všetko robiť.
Ale zotrvávať na tom, čo vy tu všetci, čo ste tu boli, kritizovali, že treba niečo zmeniť, preto treba zmenu, a keď za ňu nezahlasujete, tak vám nie je ľúto toho času, čo strávite v týchto laviciach len kritizovaním a neprinášaním žiadnej lepšej zmeny pre svojich voličov?
A politické obdobie, ten zákon bol prehnaný cez MPK dvakrát. Žiaden iný, pokiaľ som na ministerstve, neviem, či moji kolegovia takéto niečo urobili. So všetkými sme sa rozprávali, snažili sme sa nájsť konsenzus. Ale tak ja neviem, prečo doteraz tu nebol minister od začiatku volebného obdobia, ktorý by prišiel s nejakou reformou? Potom možno by sme tu nesedeli a nesťažovali by ste sa, že to je zlé.
Ale keďže všetci sa sťažujete, že to je zlé, že treba niečo zmeniť, no tak to zmeňte! A keď vás sem voliči volili len preto, aby ste sa sťažovali, mali krásne nejaké výstupy bez toho, aby ste zmačkli ten gombík, ja ho nemôžem zmačknúť, tak je to, prepáčte, aj voči tým voličom veľmi neférové. A udržovať si status, len aby som bol zvolený, no ja ako volič, ja som tiež volila, ja by som sa spýtala toho, koho som volila, ukáž mi, čo si pre mňa spravil. A už si nič nerobil posledného polroka alebo rok, lebo čo, bojíš sa, že ťa znova nezvolím? No, radšej, prosím, daj mi niečo, daj mi garanciu toho, že sa tu niečo zlepší.
Čiže, prosím vás, nestrašme niečím ľudí, nesľubujme im to, čo nemôžme splniť. V rámci úcty voči samých sebe, voči tým, ktorí nás volili, buďme voči nim spravodliví, pravdiví, aby vedeli, ako to v skutočnosti je. A keď je tu nejaký materiál, ja z tohto miesta, prosím vás, podporte ho, uchádzam sa o podporu v prvom čítaní. Je tu priestor na zlepšenie. A tí, ktorí majú veľmi veľa otázok, ja ich veľmi rada zodpoviem, ale prosím vás, najprv si to prečítajte a potom tie otázky mi dajte. Bez toho, že to nemáte prečítané, tie otázky nepoznáte, tak ja vám neviem odpovedať.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Áno. Ja len teda poviem veľmi krátko, aby som nezdržiaval.
Nech by sa pripravil akýkoľvek zákon dobrý, prax ukáže, čo treba ešte zmeniť. A najmä v zdravotníctve sú to, ako keby to bol živý organizmus. Zatiaľ je pripravená vízia, chvalabohu. A ja ju vítam a prosím takisto všetkých, aby tú víziu podporili. Konečne začína byť svetielko v tom tuneli, akým smerom, kam sa má zdravotníctvo uberať. Ak budú chyby a ukáže sa v priebehu toho, toho, implementácie do života, no tak sa urobí zmena. Ten, čo tu bude, tak urobí.
Ale ja vítam jedno a som, som rád, že naozaj prvýkrát má takáto obrovská reforma úspech, že vojde do života, pretože je to napriek (naprieč, pozn. red.) politickým spektrom.
Ďakujem pekne. A ďakujem pani ministerke aj jej tímu za to, čo proste odviedli. Vďaka.

Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi dnešným posledným zákonom zvŕšiť moje dnešné vystúpenia. Je to zákon č. 576. A ako veľmi dobre viete, tento zákon bol spolu na vládu prvýkrát predložený spolu so zákonom o stratifikácii, a ako tu aj dobre bolo spomenuté alebo správne, ony, tieto zákony dva, veľmi k sebe naväzujú.
Cieľom zákona 576, resp. novely zákona, ktorý tu dnes predkladám, je posilniť následnú dlhodobú zdravotnú starostlivosť, v ktorej Slovensko veľmi zaostáva.
Naším cieľom je navýšiť počet lôžok pre následnú zdravotnú starostlivosť, aby dlhodobo chorí alebo starší pacienti mohli byť po zvládnutí akútneho stavu liečiť na oddeleniach a zariadeniach dlhodobo chorých, ktorých je v súčasnosti nedostatok.
Cieľom úprav v oblasti následnej zdravotnej starostlivosti je posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v tých zdravotníckych zariadeniach, Dom ošetrovateľskej starostlivosti, Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, hospic, týmito návrhmi, a to: o rozšírení verejnej minimálnej siete ADOS-iek, DOS-iek a následných lôžok, a to tým, že agentúr domácich ošetrovateľských starostlivostí by sme chceli zvýšiť o 300, zo súčasných 809 na 1 128. Ďalej by sme chceli zvýšiť počet kamenných hospicov, v súčasnosti jeden na jeden VÚC návrhu na dva VÚC, a takisto by sme chceli posilniť mobilné paliatívne tímy, a to minimálne jeden na každý okres.
Cieľom tohoto návrhu zákona je to, aby pacienti po akútnom stave boli doliečovaní na lôžkach následnej starostlivosti, a pacienti, ktorí môžu byť prepustení do domáceho ošetrenia, mohli čím skôr ísť do domáceho ošetrenia a aby mali k tomu personál, či už paliatívny personál, alebo ošetrovateľský personál.
Taktiež cieľom tohoto predkladaného návrhu je revízia indikácie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci a rozšírením pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Lebo sa nám veľmi veľakrát stávalo, pamätáte si, že v týchto sociálnych zariadeniach sa nám kuchári prezentovali ako zdravotné sestry alebo lekári a my sme tam nemali možnosť robiť dohľad.
Ďalším cieľom úpravy je rozšíriť dávku nemocenského poistenia na ošetrenie blízkej osoby počas obdobia, v ktorej poskytuje chorému blízkemu starostlivosť, ľudovo povedané, OČR-ka sa bude predlžovať na tri mesiace a ten rodinný príslušník, ktorý ju bude poberať, bude poberať 50 % zo svojho platu.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1613). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ďalej vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tento zákon je veľmi dobrý a veľmi potrebný. Aj to, že rozširuje pri OČR-ke dĺžku možného pobytu doma so svojím dieťaťom alebo takisto pri PN-ke na 14 dní.
Ale chcem sa vrátiť k tej, k tej následnej terapii alebo k tej následnej starostlivosti. Je to veľmi dôležitá vec a práve preto, že keď u nás v tej perióde po revolúcii sa redukovali lôžka, tak vždycky sa redukovali chronické lôžka. Zostávalo strašne veľa akútnych lôžok a práve o tom teda je teraz tá stratifikácia. A musíme sa vrátiť k tomu, že potrebujeme zvýšiť počet chronických lôžok.
Ten stav, ktorý je dnes, je veľmi zlý, pretože keď oznámia rodine po tom, čo po nejakej akútnej príhode je pacient zastabilizovaný niekedy po štyroch dňoch alebo po siedmich dňoch, povedia mu, že pacient je zastabilizovaný, že si ho môžu zobrať domov alebo nech si niekde vybavia. A teraz čo? Kde si vybavia? Je pár lôžok na oddeleniach dlhodobo chorých, na doliečovacích, málo rehabilitačných, kde takéhoto pacienta dať? Kým sa povybavujú papiere a tak ďalej, to niečo trvá a rodina má veľký problém. Nie je jednoduché zostať doma a zobrať si svojho príbuzného a starať sa o neho. Koľkokrát v tom dome nie je bezbariérový prístup alebo bezbariérové prostredie, takže sú s týmto veľké problémy. Tento stav tento zákon rieši a veľmi dokáže pomôcť, samozrejme, tým pacientom aj tým rodinám.
Nechcem to tu veľmi dlho zdržovať. Je to, je to veľmi dobrá vec a je to veľmi dôležitá vec. Ja to vidím, že by to mohol byť až ideálny stav, až na jednu vec. Vidím tam trošku riziko vo financovaní. V tom financovaní, keď sa pozriem na doložku vybraných vplyvov, tak je v pripomienkach vplyv na rozpočet v doložke vybraných vplyvov, je negatívny vplyv na rozpočet na tento rok 1 200 000 eur, v roku 2020 už to bude vyše 21 mil., potom v každom roku to vychádza okolo 21 mil.
Ja sa trošku bojím, že sa to bude zneužívať a že to nebude stačiť.
Takže moja otázka, nechcem to tu moc zdržovať, keby pani ministerka vedela povedať, že aké budeme mať váhy a protiváhy na to, aby sa to nezneužívalo. Pretože aj dneska vieme, že predpisujeme strašne veľa liekov, lekárov vyzývame už roky rokúce, aby sme predpisovali menej, a nevieme to dosiahnuť. A bojím sa, že toto môže byť zneužívané a samozrejme, že rodiny o to budú mať záujem, ale, samozrejme, možno až to budú chcieť zneužívať.
To je asi tak všetko.