51. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca traja s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Nedoba, k tej prvej časti, čo si hovoril, áno, aj ja to vnímam ako nedôveru voči, voči občanom, voči tomu, že sa občania sami dokážu zorientovať v tom, čo im kandidáti o sebe hovoria napríklad tým, čo si uvádzajú ako zamestnanie. Ale dávam do istej miery predkladateľom za pravdu, že je to nejaký problém, vníma to ako problém aj štátna komisia, tak poďme sa baviť, čo o tom spravím, čo s tým spravíme. No ale miesto toho, aby sme legislatívu prispôsobili realite, tak sa snažíme okresať legislatívu tak, aby sa realita musela prispôsobiť nejakým pomýleným predstavám predkladateľov zákona. Pretože je nesporne faktom, že na miestnej úrovni existujú zoskupenia, ktoré fungujú ako miestne politické strany. Nevolajú sa tak, nemôžu tak fungovať z formálneho hľadiska, lebo zákon pripúšťa existenciu iba celoštátnych politických strán a v komunálnych voľbách a v regionálnych voľbách môžu kandidovať okrem nezávislých kandidátov iba celoštátne politické strany a ich koalície, ale nezodpovedá to realite. To, toto bola realita možno pred 30 rokmi, keď sa tu začala budovať parlamentná demokracia.
Ale dnes existuje bohatý a rozvinutý politický život na miestnej úrovni a my miesto toho, aby sme, ako je to napríklad v Českej republike, umožnili oficiálne kandidovať aj týmto miestnym politickým stranám alebo zoskupeniam nezávislých kandidátov, tak im ideme utesniť aj tú poslednú možnosť, akým spôsobom sa oni dokážu spoločne identifikovať. Považujem to za nerozumné.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Pán kolega, v obidvoch, v obidvoch častiach úplne súhlasím s tým, že konečným poškodeným aj tých návrhov, aj tých zákazov zverejňovania prieskumov bude občan. Občan, ak má nejaké obľúbené občianske združenie, ktoré bojuje za jeho záujmy dlhodobo v mieste jeho bydliska, tak ho nebude môcť nachádzať pri kandidátoch v miestnych voľbách, pretože takýchto združení sa páni navrhovatelia boja. Občan nebude mať informácie o preferencie, o preferenciách strán, ktoré zvažuje pri voľbách, pretože sa dynamiky, ktorú to môže vytvoriť, predkladatelia tohto návrhu boja. A oni informácie budú mať. Politické strany pred voľbami budú robiť svoje vlastné prieskumy, pretože ich potrebujú k nastavovaniu svojej stratégie a svojej taktiky. Ten, ktorý na tom, na tom bude strácať, je práve občan, pre ktorého okrem programu, okrem lídrov aj preferencie sú jedným z vodítok, na základe ktorých sa bude pred voľbami rozhodovať.
Zo správania sa slovenských voličov a voličiek vieme, že v niektorých voľbách dva týždne pred voľbami len 40 % občanov je rozhodnutých, koho ide voliť. Dokonca v župných voľbách v roku dvetisíc, kedy boli naposledy (?), šestnásť, sedemnásť, až 8 % obyvateľov sa rozhodovalo až za plentou. Ak by sme boli zodpovední voči nim, tak im dáme informácie do poslednej možnej sekundy. Takto to nepôjde.

Pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste povedali, že občana chce táto novela chrániť pred sebou samým. No dovoľte s tým hlboko nesúhlasiť, pretože občana chce táto novela nie chrániť pred sebou samým, ale pred politickou a emocionálnou manipuláciou, ktorú prieskumy verejnej mienky, žiaľ, prinášajú. Poznáme slovenskú realitu.
Novela nebráni informovanosti občanov, ale podporuje, naopak, slobodu v tvorbe názoru na tú-ktorú politickú stranu. Občan predsa nemôže brať za meritum veci výsledok nejakého prieskumu verejnej mienky. Nemá sa predsa rozhodovať na základe percent, ktoré uverejní jedna alebo druhá alebo tretia agentúra. Ak je občan seriózny a rozmýšľa racionálne, nie pod tlakom nejakých emócií z prieskumov verejnej mienky, tak si musí zobrať minimálne dva alebo tri programy rôznych politických strán a prezrieť si a preštudovať ich, čo daná politická strana chce po voľbách urobiť v prospech slovenských občanov a slovenských voličov. To je rozhodujúce pre racionálne a zodpovedné rozhodovanie sa voliča. Nie percentá, ktoré prieskumná agentúra raz vytvorí také, raz onaké.
Rovnako nepovažujem za správne, že do televíznych diskusií sa v súčasnosti pozývajú členovia opozície na základe percentuálnych hodnôt, ktoré vydávajú prieskumné agentúry.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Nedoba, môžte reagovať.

Budem reagovať od konca. Na pána Farkašovského, tak mal by byť... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, kľudne reagujte. Pán Hrnko tu asi nebol, vy ste vystupovali predtým. Nech sa páči.

Nedoba, Jakub, poslanec NR SR
Takže mal by byť rozhodujúci program, ale existuje tu snáď aj nejaká historická skúsenosť s danými kandidátmi, že vypracovať krásny program si dokáže v podstate hocikto, kto má na to dostatok peňazí, ľudských zdrojov, ale ak je tu nejaký, nejaká historická skúsenosť s tým daným kandidátom, že v minulosti sklamal, tak prečo mu veriť opakovane? A mne sa nechce veriť, pán poslanec Farkašovský, že tu hovoríte o nejakej manipulácii, lebo vy ste tiež pôsobili v danej aj mediálnej oblasti, kde ste teda aj spracovávali tieto prieskumy, a takisto ak by neexistovali predvolebné prieskumy, tak by ste tu možno ani nesedeli, lebo to je niečo, čo udržalo SNS nažive.
Pán poslanec Poliačik, ty si hovoril o občianskych združeniach. Podľa mňa nielen. Prečo ak je nejaká neformálna skupina v danej samospráve, tak nemusí mať nejakú právnu subjektivitu, stačí, ak sa nazve nejakým jednotným názvom. Takisto tie prieskumy nie sú božie slovo, že; áno, môže to niektorých ovplyvniť, že niektoré hlasy prepadnú, ale tak tento volič, tento politik je nevoliteľný, ale vidíme spred, z minulých parlamentných volieb aj opačnú skúsenosť, že niektorí kandidáti vyleteli, hoci mali nižšie preferencie.
A, pán poslanec Dostál, áno, je tu pozitívna skúsenosť už aj s tými združeniami, ako je Banskobystrická alternatíva, ktoré fungujú lepšie ako strany na danej samospráve.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

Vážená snemovňa, vážený pán predsedajúci, dnes je deň sviatočný a táto dvadsiatka poslancov, ktorá v tento deň sviatočný v tejto chvíli pracuje v pléne si možno ráno pripomenula, že slávime výročie vzniku slobodnej Československej republiky. Verím, že po budúcich voľbách tu bude zostava, ktorá z tohto dňa spraví štátny sviatok, a tí, ktorí ho urobili jednorazovo a ktorých živnosťou, ako ukazuje i predložená novela, je porušovanie ústavy, v tomto prípade jej článku 26 o slobodnom prístupe a šírení informácií, možno budú musieť oplakať 1. september, ktorý bude nahradený 28. októbrom ako štátnym sviatkom.
Pretože je minimálne protirečivé, ak nie hanebné, uctievať si ústavu štátnym sviatkom a potom predkladať návrhy, ktoré jej protirečia. Pretože pri všetkej rozprave, ktorá doteraz prebehla, som si od kolegu Kéryho nevypočul, čo z čl. 26 ako dôvodu pre obmedzenie slobody prejavu ohrozuje prieskum verejnej mienky. Čo z toho? Verejné zdravie? No, pre tých, čo nemajú zdravý rozum, tých ohrozujú oni sami. Morálku? Bezpečnosť krajiny? Čo z toho, čo ústavodarca považoval za dôvodné, aby bolo dôvodom obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií, napĺňa prieskum verejnej mienky?
Domnievame sa, že tie desiatky európskych civilizovaných krajín, ktoré majú nuladňové, jednodňové alebo dvojdňové moratórium na prieskumy, sú v rozvrate demokracie, v rozvrate bezpečnosti štátu, morálky alebo verejného zdravia? Myslíme si to o Nemcoch? Myslíme si to o Rakúšanoch či Dánoch? O kom si to my, ktorí teraz ideme takto chrániť našich občanov, toto myslíme?
Ako som hovoril vo faktickej poznámke, predsedovi parlamentu okrem dobre nadobudnutého vysokoškolského vzdelania sa podarilo precikať maďarský stožiar o nejaký ten meter. No my sme teraz takýmto hrdinským predloženým návrhom sa dostali skutočne na špicu celého ochranárskeho hnutia sveta občanov pred prieskumami verejnej mienky. Lebo zatiaľ čo prvá Československá republika, ktorá dnes pred 101 rokmi vznikla, bola napríklad jednou z demokratických krajín, ktorá dala volebné právo ženám, ktoré ešte mnohé iné krajiny v tom čase toto právo ženám nedali a dali im ho roky po Československej republike, tak my dnes riešime zákon, ktorý uberá z demokracie.
Dostal by som sa k takej téme, ako je prognózovanie, pretože prieskum verejnej mienky je prognóza získaná z istej vzorky o tom, aká je zhruba, prognosticky vzaté, mienka obyvateľov o, a ich politických preferencií v konkrétnom týždni, keď sa tie vzorky zbierajú. Samozrejme, prognózovanie niekto môže napadnúť ako zaplatenú akciu, ktorá má pomôcť tomu či onomu. Samozrejme, ak to berieme takto, tak je dôvodné zakázať prieskumy ako také, lebo vždy môžu zavádzať, od prvého povolebného dňa až do posledného predvolebného. To znamená, ak je to lož od podstaty veci, no tak to zakážme. Tak to zakážme a buďme úplne špičkoví, pretože budeme mať najochránenejších občanov na zemeguli. Ak sa, samozrejme, o dĺžky konské dostávame pred Kamerun a Honduras, tak to tiež o niečom svedčí.
Ja sa pýtam predkladateľov, čo si myslia o zdravom rozume občanov, za ktorých tak na barikádach stoja s kdečím, čo tu prednášajú, a čo im sem-tam aj o čom klamú. Myslíme si teda, že naši občania nie sú zrelí, aby si vybrali, aby si vybrali zo zbierky prieskumov? Aby si proste vybrali z tej zbierky prieskumov presne tak, ako si vyberajú z tej ponuky cestovných kancelárií, v ktorých občas niektorých niektorá sklame a skrachuje. Ale nezakázal ešte zatiaľ nikto cestovné kancelárie napriek tomu, že každý rok nejaká nechá svojich klientov v štichu. To znamená, že ak ich my takto chránime, tak to implicitne znamená; lebo pred kdečím chránime deti. Zažili sme televízne hviezdičky, zažili sme kategorizáciu filmov, zažili sme všeličo, kde tých, ktorých pokladáme za nie celkom zrelých, ich chránime. Iste, to je vo viacerých prípadoch možno aj dôvodné, ale to, koho chránime teraz, to sú dospelí ľudia, ktorí neboli zbavení svojprávnosti, ktorí nie sú, ako hovorí Švejk, "pro blbost a ještě k tomu notorickou", ktorých treba chrániť, pretože sú mentálne nedovinutí, totálne hlúpi, a preto ich treba vodiť za ruku a zakrývať im oči.
Neviem, aká je mienka predkladateľov o ľude pod Tatrami. Nech už si myslíme čokoľvek, nemyslím si, že ľud netreba otužovať. Že ho netreba stavať pred výber, pred posúdenie, pred nelenivenie. To, že máme problémy s chápaním písaného aj hovoreného slova je, žiaľbohu, už dnes národná vlastnosť. Hovoria to opäť akési prieskumy. Niektoré prieskumy nám proste nesvedčia, ale obecne zobrať prognózovanie ako niečo, čo by sme mali reglementovať, ma vedie k úvahe, že aj docent Iľko, guru našej meteorológie, i tej televíznej, i všetci jeho nástupcovia sa sem-tam generálne seknú. A to úplne generálne a možnože sa niekto na základe lepšej prognózy, ako bola drsná realita, trepe na Kriváň. Prípadne aj na falošný Kriváň, no ale na dáky z tých Kriváňov, čo máme na sklade. A tam zmokne, premrzne, chytí ho ľadovec. Čo spravíme? Zarazíme Iľkovi prognózy tak, aby smel prognózovať 50 dní dozadu alebo dopredu? Čo je toto vôbec za nápad? A potom podotýkam, meteorológia je normálna exaktná veda. Ale aj exaktná veda nemusí v prognostickej oblasti byť niečím, čo je slovom božím.
Vypočuli sme si všelijaké prognózy, ako tu už v tej rozprave zaznelo, samozrejme, každá taká prieskumná inštitúcia ide s kožou na trh. Ja sa pamätám, ako kedysi celkom akceptovaný inštitút MVK dotiahol zbierkou pochybných prognóz svoje vlastné meno na úroveň humoristického združenia. To znamená, že i tie skreslené prieskumy, ak sú dva zo siedmich, sa nakoniec môžu obrátiť proti tomu, kto ich, ak ho podozrievame, skreslene falšuje. Ale to je problematika ovlyvňovania ľudí reklamou, ovlyvňovania kdečím, čo vo svojej podstate musí prejsť filtrom mozgovej výbavy jedinca, občana, voliča, ktorý jednoducho naráža na iks vecí, z ktorých môže mať niekto podozrenie, že sú zavádzajúce, počínajúc napríklad výberom partnera alebo partnerky podľa zásady "keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú", a potom sa ukáže, čo mám doma, ale jednoducho taký je život a metóda nie je, že to zarazíme.
Lebo 50 dní je niečo, čím sa iste dostaneme na stránky svetových médií, tak ako napríklad prezident Erdogan a Turecko sa vyznačuje tým, že má dolnú hranicu politickej strany na vstup do parlamentu 10 percent. To je pomerne dosť. Predpokladám, že keby prišiel sem Erdogan, tak že ani SNS by s nadšením neaplaudovalo 10-percentnému, čiare na to, aby sa dostalo do parlamentu, ale tiež by sme sa mohli odvolať, že niekde je to tak. Ako tých 30 dní v tom Kamerune. Nie je mi celkom jasné, ako funguje predvolebný preferenčný prieskum v Severnej Kórei a komunistickej Číne, ale predpokladám, že tam v súboji politickej plurality platí "vsjo jasno".
Chcem teda povedať, že tie útoky na inštitúciu prognózovania v svetle známeho faktu, a to tu tiež dnes zaznelo, že desiatky percent, nie jednotky percent, sa rozhodujú vo dverách volebnej miestnosti a potom z tohto odvodiť, že to celé je od A do Z podvod, no tak to je potom skutočne dôvodné zaviesť plošnú cenzúru na kdečo. Lebo neviem, čo sa dá spraviť so sudcom Najvyššieho súdu, ktorý hovorí s vážnym ksichtom o tom, ako prídu na Slovensko desaťtisíce migrantov, pomaly už aj označil, do ktorej ulice a do ktorého mesta. To je oveľa zavádzajúcejšie ako prieskum, ktorý sa sekne o dve percentá. Ale to normálne, samozrejme, pripúšťame. A tak ďalej a tak ďalej, to znamená, že v politickom zápase odoznie často také kvantum lží a sprostostí, že proti tomu je aj ten najsfalšovanejší prieskum relatívne brnkačka, pretože je konkurovaný spoľahlivejšími prieskumami. A v tomto zmysle neberiem si v ochranu inštitúcie, ktoré robia prieskum v kuchynskom kredenci a pýtaním sa susedy na pavlači. Ale chcem teda povedať, že zakázať všetky je presne tak, ako zakázať meteorológiu a zakázať cestovné kancelárie. Pretože to občas nevyjde. Aj bez zlého úmyslu.
Myslím si teda, že cesta, ktorou sa dávame, skončí tentoraz na Ústavnom súde. S Ondrejom Dostálom sme tu opakovane predkladali návrh novely, ktorá ruší 14-denné moratórium. A ešte raz hovorím, nemal som v tom Nemecku, keď som pozoroval voľby v minulom roku, pocit, že keď som si deň pred voľbami na hotelových raňajkách prečítal v Berliner Tageszeitung posledné prieskumy, že by sa triasla v základoch nemecká demokracia. Ak máme teda o svojom ľude dojem, že potrebuje 50-dňovú ochranu, rovno požiadajme o protektorát. Vzdajme sa nezávislosti, pretože nie sme schopní uvažovať. Nie sme schopní rozhodnúť sa a posudzovať na základe výberu z faktov. Sme proste zrelí na protektorát. Na protektorát skôr ako Kamerun, ktorý býval i nemeckým, i anglickým, i francúzskym protektorátom v minulosti.
Domnievam sa teda, že tento návrh okrem toho, že je hlboko protiústavný, je vážne urážlivý vo vzťahu k občanom. Že si o nich proste myslíme, že sú čistí blbci a musíme ich vodiť za ručičku, aby náhodou neskĺzli. Ale ja si to – na rozdiel od predkladateľov – o občanoch nemyslím. Bol som pri tom, dá sa povedať, veľmi často vo svojej politickej kariére v stranách, kde prieskumy ohrozovali našu parlamentnú budúcnosť. Nezriedka sme stáli v situácii, že som si vypočul, vy ste strašne fajn, ale máte málo percent, hlas by mi prepadol. Napriek tomu trvám na tom, že prieskumy majú byť, že ich obmedzovanie je porušovaním ústavy a že by sa za túto neúctu k občanom, ich zdravému rozumu a neúctu k ústave mali predkladatelia hanbiť.