7. schôdza

Ono je super spomínať týmto ľuďom tie príklady, že ktoré si hovoril, že za symbolické sumy alebo prehrešky že v normálnom civilizovanom svete ministri odstupujú. Ako myslím, že dva príklady tam boli také, že dobre, že suma 5-tisíc, automaticky premiér z hrušky dole alebo minister z hrušky dole.
A ja sa obávam, že títo ľudia jednoducho žijú už v takých sumách, v takých dimenziách, že oni vlastne tomu nerozumejú, že to je niečo, že ako nechápu vlastne, že ako podľa mňa si robia až srandu z toho, že niekto odstúpi skrz 5-tisíc. Oni idú v miliónoch, radovo vo vyšších sumách, a tým pádom asi zrejme si myslia, že už stoja nad zákonom, že keď ešte morálka pri 5-tisíc niekde vo svete funguje a keďže oni kradnú v miliónoch a v desiatkach miliónov, tak tam už zase znova morálka asi nefunguje. A toto zrejme bude tá nejaká ochranná bariéra, ktorú oni si robia voči tomu, aby si zobrali príklad, pozitívny príklad niekde zo sveta.
Tým, čo robia, tým, že nie sú schopní naozaj zobrať do rúk zodpovednosť politickú, a teraz nehovorím za haváriu, ale naozaj za zlodejiny, ktoré páchajú, a napriek tomu sa držia na tých stoličkách, tak zároveň si myslím, že to svedčí o tom, že majú strašne veľký strach, že raz to skončí a tú žúrku, ktorú si spustili a kde už jednoducho nemajú mieru, koľko kradnúť, tak raz tak im zaslepila oči, že teraz si uvedomujú, že asi to prehnali, a keď to skončí, tak jednoducho skončia v base.
A tento strach ich zomkýňa dokopy, či už Bugára, Danka, Fica, Kaliňáka, všetkých, len aby sa navzájom podržali, lebo dokedy oni budú držať spolu, tak dovtedy v tej base nebudú.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Baránik. Nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Jurinová. Nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Blahová. Nie je v sále, stráca poradie. Pán... (Reakcia z pléna.) 
Tak nech sa páči, pani poslankyňa Blahová je tu.

Ďakujem veľmi pekne aj za trpezlivosť, aj za ochotu. Vážené dámy, vážení páni, začnem osobne. Keď sa ma niečo hlboko dotkne, uzavriem sa do seba. Nie som z tých, ktorí verejne proklamujú, je suis, nelepím si na profil vlajky krajín, v ktorých prebieha dráma, nechodím si verejne pripomínať zverstvá minulosti, ani tie súčasné. Vtedy som zatvorená vo svojom vnútri a snažím sa vyrovnať so smútkom a hnevom, aby myšlienky, ktoré potom zo mňa budú vychádzať, boli konštruktívne, dávali zmysel a smer. To hlavné, s čím sa snažím bojovať, je však letargia a pocit, že si treba zvyknúť, že to inak nebude. Zmieranie sa a akceptovanie zla považujem za koniec progresu. Tam niekde začína prežívanie a končí život. Apatia totiž zabíja vôľu a silu k činom. Apatia je najsilnejšia zbraň hromadného ničenia, lebo dovoľuje malému zlu získať obrovskú silu, ktorej sa už nikto nebráni.
Náš národ má za sebou históriu, ktorá účelne zasievala a využívala apatiu až do krajnosti. Pod vlajkou komunistov a nimi páchaných neprávostí ľudia v strachu rezignovali. Rezignovali na česť, pravdu, spravodlivosť, morálku. Rezignovali teda na najvyššie výsady svojho človečenstva. Zostal im každodenný život, ktorým sa pretĺkali bez ambícií a možnosti urobiť ho lepším. Boli ako zombie. Chýbala im viera, že sa veci zmenia. Apatia z nich urobila konzumentov toho najvzácnejšieho, krátkeho času, ktorý mali na svoj život. Nepomáhalo ani to, že každé ráno vyšlo slnko, že nebol hladomor, že nám nad hlavami nesvišťali guľky, že sme mali školy, škôlky, nemocnice, nepomáhalo, že sme si mali čo obliecť, že ľudia mali aj prácu, aj dovolenky, že chodili do kúpeľov, že mali mladomanželské pôžičky a byty zdarma.
V spoločnosti vládla zlá atmosféra a paranoja. Každý bol potencionálnym nepriateľom a udavačom, lebo strach z mocných, ktorí si ukradli právo a spravodlivosť, ochromoval vôľu ľudí. Skutočné utrpenie prežívalo len zlomok obyvateľov, napriek tomu z ich bolesti prechádzal strach na všetkých. Ukradli ľuďom ich najvyššie hodnoty, lebo každý z nás v hĺbke duše verí v dobro, v morálku a spravodlivosť, no cez všeobecnú apatiu a strach presakoval vtedy ten latentný smútok nad tým, čo mohlo byť a čo nie je. Zostalo len málo rozhnevaných a odhodlaných, ktorí neprestali bojovať, ale keď prišiel čas, boli ako zápalka hodená do stohu slamy. Otvorili hrádze všetkého toho dúfania v skutočné a vznešené ľudské hodnoty. Apatiu vystriedala viera a ochota bojovať za to, čo ľudí robí ľuďmi, a prišla nádej.
A teraz sa chcem prihovoriť najmä vám, moji milí kolegovia, ktorí ste dnes vládnou koalíciou, pretože vy ste priamymi pokračovateľmi tejto nádeje. Boli ste zvolení v slobodných a demokratických voľbách, aby ste zastupovali ľudí, vašich voličov. Áno, aj babičku, ktorá si priala vyšší dôchodok, aj robotníka, ktorý by chcel vyššiu mzdu, aj rodičov, ktorí chcú lepšie školy pre svoje deti, aj chorých a dúfajúcich v lepšiu starostlivosť. Aj vaši blízki krúžkovali vaše mená s nádejou, že im budete robiť česť a že budú môcť byť na vás hrdí. Každý jeden krúžok a každý jeden hlas pre vašu stranu alebo pre vás osobne bol vyjadrením nádeje ľudí, ktorí vo vás veria, čakajú, že ich nesklamete.
No napriek tomu, že žijeme v podmienkach, ktoré by nám mohla väčšina obyvateľov iných krajín závidieť, vkráda sa do spoločnosti opäť strach, paranoja a spomínaný latentný smútok, pretože strácame hodnoty, pretože strácame vieru v najvyššie ľudské ideály, tá nádej sa pod vašimi rukami, bohužiaľ, ohyzdí. A história už neraz ukázala, že napriek všetkému hodnoty sú pre ľudí viac ako plný žalúdok. Tá istá neobmedzená a arogantná moc mocných opäť deformuje pravidlá. A za pravidlá sú zodpovední tí, ktorí vládnu. Relativizovanie pravdy a spravodlivosti sa nedá ničím vyvážiť. Ani nahradiť. Ľudia, občania tejto krajiny to bytostne pociťujú z toho, ako k nim prehovárate, z toho, ako ich podceňujete, z toho, ako nimi pohŕdate.
Keď ste stáli pred rozhodnutím ísť do politiky, boli ste odhodlaní napĺňať svoje ciele a ideály. Niekoho časom ohol život, niekoho lojálnosť, iný sa zaplietol tak, že musí dnes zaprieť sám seba. Ale vo všetkých nás, a to som presvedčená, je stále živý zmysel pre pravdu a je živé svedomie - naše zrkadlo.
Nabádam vás teda, milí kolegovia, aby ste sa do toho zrkadla pozreli a spýtali sa samých seba, či preto ste sa po celý čas snažili niesť zástavu vašej strany, aby sa stala strojcom toho, čo všetci z vás, z nás poznáme z minulých dôb. Strojcom vykradnutia morálnych hodnôt zo spoločnosti. Neviem, čo horšie sa dá urobiť ľuďom, než im vziať nádej. A preto sme sa tu dnes zišli.
Vráťte ľuďom vieru v spravodlivosť, vráťte im vieru v právny štát, hlasujte za odvolanie Roberta Kaliňáka, ktorý je v súčasnosti stelesnením tejto straty dôvery. A nech je to prvý z mnohých krokov. Vráťte ľuďom dôveru v nezávislosť súdov a vyšetrovateľov. Vráťte im dôveru v štátne inštitúcie. Ste na dôležitých postoch a je vo vašej moci urobiť všetko pre to, aby štát bol funkčným aparátom slúžiacim svojim občanom. Nie parazitom, ktorý žije z ich driny. Postavte sa na stranu pravdy, ukážte charakter a buďte tu pre ľudí, tak ako hlásali vaše predvolebné heslá. Práve dnes vás ľudia potrebujú, aby mohli dúfať v lepšiu budúcnosť pre seba a pre svoje deti. Nemáte veľa času, vráťte im nádej, je to vo vašej moci.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Je skutočne škoda, že tento tvoj apel, v mnohých významoch apel, si vypočulo tak málo poslancov a tak málo poslankýň hlavne z koalície. A mne voľne napadla taká disneyovka, nedávno som ju vedel, volala sa, že Tumorow land alebo Krajina budúcnosti, kde dievčatko sa pýta svojho apatizovaného otca také prirovnanie o vlkoch. Že ak sa vlk, ktorý reprezentuje neprávosť, nespravodlivosť, apatiu a zlé vlastnosti, pobije s vlkom, ktorý reprezentuje nádej, spravodlivosť, kto vyhrá. A dievčatko odpovedalo otcovi, svojmu apatickému otcovi, že no ten, koho viacej kŕmiš.
Čiže ja som veľmi rád, že si s týmto apelom prišla a že práve ten vlk, ktorý reprezentuje a má reprezentovať spravodlivosť a to, aby bola rovnosť pred zákonom a aby hlavne apatia odišla, je aj týmto typom prejavu kŕmený omnoho viacej. A máme silného nepriateľa, ale dúfam, že bude jasné aj po tomto type prejavu, a to, čo sme robili aj celé leto, že nakoniec ten druhý vlk, ktorý reprezentuje spravodlivosť, vyhrá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si vstúpila, myslím, že do svedomia aj možnože teraz tu neprítomných poslancov, aby si trošku urobili tam ten, tú inventúru, ako je to v ich svedomí. Tak ako si povedala, stopercentne súhlasím, že v každom z nás je dobro a robenie dobra pre druhého, len u niekoho sa to prejavuje okamžite, u niekoho je to zadupané niečím iným a mnohí cez to vlastné ego to dobro už ani nevidia a nechcú vidieť. Ale možnože až na smrteľnej posteli zistia, že ako sa veľmi hlboko mýlili.
Áno, v socializme bolo okrem toho hesla, že ak neokrádaš štát, okrádaš vlastnú rodinu, bolo aj to zlo, že prakticky štát povedal občanom, zabudnite rozmýšľať, ja sa o vás postarám, všetko bude oukej, len vy buďte, ako sa hovorí, teraz hovoríme, že tie poslušné ovce, ktoré budete niečím kŕmené. A to je ten veľký problém, že prakticky naši ľudia už ako keby prestali vtedy veriť, sa niečo dá, 27 rokov na to, vyzerá, že nestačí, aby sme to znovu naštartovali, že poďte, že nie ten šéf, ktorý je tam hore najmúdrejší, pretože aj ty si taký istý múdry ako on, len ty nedostaneš šancu, lebo nemáš správne tričko. A to je ten veľký problém.
A vieš čo, ja som zistil, že prakticky teraz ja pozerám, aj včera som bol v teréne, že naši ľudia sa nevedia úprimne tešiť, lebo nemajú sa z čoho tešiť. A teraz neberiem tých horných 10-tisíc, ktorí si tento štát tu rozobrali, ktorí robia rôzne žúrky a neviem čo všecko možné, ale beriem ten ostatný ľud, ktorý proste tu je a on nemá dôvod na to, aby sa tešil a to ma teda veľmi akože štve.
Ján Pavol II., toho času už svätý, povedal, "demokracia bez hodnôt sa zmení na totalitu". A to mi niečo pripomína. To je naše Slovensko.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslancovia, pokračujeme v schôdzi, ktorú svojvoľne a bez akéhokoľvek právneho základu prerušil predseda parlamentu Andrej Danko. Andrej Danko a Robert Kaliňák zdieľajú jednu spoločnú slabosť, a síce lásku k totalite. Obaja si spravili zo svojej funkcie, z verejnej funkcie, svoje mocnárstvo, kde si chcú proti všetkým pravidlám a zákonom presadzovať svoje mocenské chúťky a ambície.
Doteraz sme hovorili väčšinou iba o tom, ako pán Kaliňák obchodoval s pánom Bašternákom, ako obhajoval platbu 12 mil. eur v hotovosti, o jeho dobe kešu, ale nehovorili sme o tom, aký je vlastne Robert Kaliňák minister vnútra.
Robert Fico na obhajobu pána Kaliňáka v zásade povedal len jednu vec a povedal toto: "Kaliňák je historicky najlepší minister vnútra, akého Slovensko malo." Pozrime sa však teraz na to, ako vyzerá ministerstvo vnútra za ministrovania Roberta Kaliňáka. Túto tému načal na minulej schôdzi Daniel Lipšic a ja budem pokračovať citáciou jedného z mnohých mailov a listov, ktoré dostávame od samotných policajtov.
A ten policajt píše: "Dovoľte mi, aby som vás informoval o dianí v slovenskej polícii po voľbách v roku 2012, keď sa vrátil do ministerského kresla pán Kaliňák. Po svojom nástupe odvolal policajného prezidenta a takmer všetkých krajských riaditeľov, samozrejme, bez uvedenia dôvodu. Vymenoval si potom svojich a tí robili čistky ďalej. Nemuselo by byť na tom nič neobvyklé, ak sa však postupuje podľa odbornosti, praxe a nejakých konkrétnych dôvodov, čo však za Kaliňáka neplatilo. Policajti sú platení z verených financií a pánu Kaliňákovi bolo jedno, koľko táto čistka bude stáť štát. A veru stála a stojí dodnes. Veľa policajtov v produktívnom veku za takýchto nedôstojných podmienok muselo odísť alebo pracovať, avšak chceli tam ostať, avšak pracovať bez poníženia. Naopak, Kaliňák zobral späť tých, čo boli v minulosti k nemu lojálni. Vo svojich súkromných firmách by spomínaný pán takúto čistku nikdy neurobil, neposadil by na stoličku niekoho len preto, že kamoš a splní mu každé želanie. Avšak čo? Zo štátneho krv netečie.
Polícia je dlhodobo napadnutá rakovinou a vyliečiť to bude ťažké. Podstata je, že pán Kaliňák rakovinu nelieči, ale naopak, mal dosť času na to, aby niečo s tým urobil. Jeho však viac zaujíma biznis a potrebuje keš, lebo si uvedomuje, že raz bude tomuto koniec a už také možnosti nebudú. Radšej na pozícii neschopný blbec, ale poslušný, ktorý zadá nezmyselné úlohy, aby sa nestihlo urobiť to, čo je podstatné, ako človek, čo chce vidieť, počuť, riešiť skutočný zločin. Preto nemôže rakovinou napadnutá polícia nič vyšetriť, pretože keď sa nejaká, v úvodzovkách, bunka v Policajnom zbore zobudí, alebo zotaví, okamžite ju zožerú staré metastázy." Toľko list policajta.
Ďalší policajti nám hovoria o tom, ako to je o situácii a kariérnom postupe na ministerstve vnútra. O tom, ako sa funkcie nezískavajú za "pomáhať a chrániť občanov", ale za vernosť alebo služby ministrovi Kaliňákovi. A teraz tu budem dokumentovať na niektorých konkrétnych príkladoch.
Najlepšou ilustráciou klientelizmu a kamarátkšeftov sú posty policajných pridelencov. Policajný pridelenec je niečo ako diplomatická pozícia. Plat policajného pridelenca je vyšší ako plat policajného prezidenta, skladá sa z domácej a zahraničnej zložky, a policajný pridelenec má mnoho príplatkov za hodnosť, údržbu, za riadenie vozidla, prídavok za výsluhu rokov a tak ďalej atď. Tento plat sa môže vyšplhať až na 9-tisíc eur, čo je porovnateľné, ak nie vyššie ako plat veľvyslanca. Na posty policajných pridelencov do zahraničia by mali ísť teda šikovní, bezúhonní a jazykovo dobre vybavení pracovníci, aby nám, samozrejme, v zahraničí nerobili hanbu. Pozrime sa na to, aká je skutočnosť.
Minister vnútra sa údajne nechal počuť, že tieto posty sú výlučne za odmenu. Nerobia sa na ne konkurzy. A letmý pohľad na mená policajných pridelencov, ktorí sú v súčasnosti vyslaní do zahraničia, nám napovie, že skutočne ide o ľudí, ktorí si to "zaslúžili". A teraz konkrétne.
Na poste policajného pridelenca v Belehrade je Henrich Forai. To meno je vám určite známe, áno, je to brat Marcela Foraia, bývalého riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý podpísal slávne zmluvy s tetou Ankou.
Na poste policajného pridelenca vo Veľkej Británii je pani Andrea Stromčeková, asi aj toto meno je vám povedomé. Áno, je to sestra štátneho tajomníka pána Viktora Stromčeka, ktorý je zodpovedný za plánovaný obchvat Bratislavy, ktorý pôvodne počítal s miliardovým predražením. V prípade pani Stromčekovej, ktorá ešte pred pár rokmi vybavovala personálne záležitosti na Prezídiu Policajného zboru, ide skutočne o taký kariérny postup, o akom bežný policajný dôstojník nemôže ani len snívať.
Policajným pridelencom v Moskve sa stal pán František Posluch, človek, ktorý bol v minulosti vyšetrovaný v kauze podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Uniknuté policajné záznamy z tohto prípadu sú ďalším príkladom, akým zvláštnym spôsobom sa dá riadiť polícia, keď ide o záujem niektorého nášho človeka.
Na novovytvorenom poste policajného pridelenca pre Čiernu Horu v Podgorici je bývalý policajný viceprezident Michal Kopčík. Asi aj jeho meno vám je povedomé, o ňom sa totiž v nedávnom článku v Trende písalo toto, citujem: "Stíhaný Milan Chovanec do najmenších podrobností porozprával, ako prevádzkoval svoju fabriku na výrobu vratiek DPH. Fungovala dlhé roky preto, lebo mu potrebné krytie poskytovali traja ľudia: Stanislav Kubánek, regionálny šéf SMER-u - SD v Prešove, Jozef Buček, štátny tajomník na ministerstve vnútra, a policajný viceprezident Michal Kopčík."
Môžeme si klásť otázku, načo máme na Balkáne až troch policajných pridelencov? Jedného v Záhrebe, druhého v Belehrade a tretieho v Podgorici. Špeciálne vyhadzovať 100-tisíc eur ročne na policajného pridelenca v Čierne Hore, v štáte, ktorý má len o trochu viac obyvateľov ako Bratislava, mi príde úplne absurdné. V Českej republike, ktorá má dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko, stačí na celý Balkán jeden jediný pridelenec.
A takto by som mohla pokračovať ďalej. Ozývajú sa nám policajti, ktorí sú znechutení, frustrovaní, majú toho plné zuby a ostávajú v Policajnom zbore len preto, že ich drží viera v zmysluplnosť ich poslania a v to, že sa raz pomery zmenia. Ak je toto najlepší minister vnútra, akého kedy malo Slovensko, tak ďakujem pekne.
Vizitkou dobrého ministra je transparentné ministerstvo, motivovaní policajti, ktorí sú vo výkone svojich služobných povinností slobodní, a policajti, ktorým nikto nediktuje, kto je náš človek, kto je nedotknuteľný a kto je len obyčajný občan. (Reakcia z pléna.)
Pán Kaliňák, vy síce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
(Reakcie z pléna.) Poprosím kľud v rokovacej sále, poprosím kľud, nevykrikujte tu. (Ďalšie reakcie z pléna.)

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Pán Kaliňák, vy síce vo verejnej funkcii z roka na rok bohatnete, no Slovensko a polícia upadá. Choďte si robiť svoj biznis a podnikať mimo politiky a nechajte ministerstvo niekomu, kto naozaj chce pomáhať a chrániť všetkých ľudí, nielen toho jedného "nášho" človeka. (Reakcie z pléna.)
Pán Kaliňák, keď sa chcete vyjadriť, je tu pultík, z ktorého môžte...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás... Pán minister, poprosím vás.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
... vstúpiť do rozpravy a môžte rozprávať, nech sa páči. Ale ja viem, že pán Fico vám všetkým odporučil, aby ste opustili túto sálu a aby ste tu nezotrvávali, takže pravdepodobne nevystúpite, ale keď chcete niečo povedať, tak láskavo to príďte povedať všetkým občanom, na to tu máme tento pultík, nech sa páči.
Ďakujem pekne a týmto som aj skončila. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Veronika, počúval som s úžasom a nechce sa mi veriť, že niečo takéto je možné. Ale keďže som už stratil ilúzie, tak verím, že to tak je. A som veľmi rád, že si to tu takto verejne povedala, a dúfam, že si to prečíta, alebo teda vypočuje čo najviacej ľudí, pretože to sú ozaj veľmi dôležité veci, veľmi závažné fakty, a myslím, že jedny z najzávažnejších, aké tu doteraz na túto tému odzneli. Ďakujem.

Ďakujem pekne, Veronika, ja by som rád doplnil, lebo ty si hovorila, že Robert Fico hovoril o Robertovi Kaliňákovi, že je najlepší minister vnútra, aký kedy bol. Tak myslím si, že o tom nikto nepochybujeme, že toto je nezmysel a že to nie je pravda.
Ale čo je pravda, je to, že Robert Kaliňák je obrovský zbabelec. Je to jeden z najväčších zbabelcov, akí vôbec v ministerskom kresle kedy sedeli. Je tristné, že takto zbabelý, bezcharakterný človek je vo funkcii ministra vnútra! On, aby ho nezachytili médiá, on prejde tú celú sálu, ide sa tam postaviť ku tým dverám a odtiaľ po tebe vykrikuje a ruší ťa. Toto robí, prosím pekne, minister vnútra Slovenskej republiky. To je obrovská hanba. Na to totižto netreba žiadnu odvahu, na to, aby sa hentam postavil k tým dverám, aby tam odtiaľ, s prepáčením, vybľakoval a vykrikoval po rečníkovi a aby ho rušil.
Takisto ako ani netreba žiadnu odvahu na to, aby si náš minister vnútra robil svoje PR na smrti ľudí, ktorí zahynuli vo vrtuľníku, ktorý on objednal a obstarával. Takéhoto máme my ministra vnútra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne mojim dvom kolegom.
Poznámka pána Kaliňáka nebola ani faktická, ani k veci, ani taká, aká mala byť, takže tá ani nestojí za reč.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a ja pevne verím, že koaliční poslanci si vstúpia do svedomia a konečne tu začnú zavádzať novú politickú kultúru, po ktorej všetci voláme a ktorej takým symbolom sa stal Daniel Lipšic.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja som si už svoje povedal, ak dobre počítam, na deviatich mítingoch, protestoch počas leta, či to bolo v Prešove, či to bolo v Košiciach, v Poprade, v Žiline, v Nitre som bol, v Prievidzi a dokonca raz bol aj pri Bonaparte, takže to by som sa opakoval. To by som sa opakoval a to by sme strácali čas.
Mňa zaujímajú tie čísla. Mne, skrátka, nejde do hlavy, ako je to možné, že z hľadiska tých oficiálnych čísiel, ktoré minister Kaliňák uvádza vo svojich majetkových priznaniach, odkiaľ on teda berie tie 300-400-tisícové príjmy ročne mimo príjmov z verejnej funkcie, pretože zo všetkých tých správ, ktoré máme, ktorú sú teda takého oficiálneho charakteru, to je ten jeho reštauračný biznis, ide od desiatich k piatim, už sú tam len nejaké dva podniky, čo som nejako zaregistroval, ktoré horko-ťažko prežívajú, tie uzávierky alebo tie dokumenty, ktoré sa povinne zverejňujú v registri uzávierok, hovoria o tom, že tie firmy sú v podstate v situácii, kedy pán majiteľ musí platiť daňovú licenciu, čiže určite by mu aj dobre padlo, keby sa podarilo konečne tie daňové licencie zrušiť, aby čosi ušetril na tých daniach, ktoré platí z tej straty, ktorú tam má, ale on teda jednoducho vykazuje 300-400-tisícové príjmy.
No a pokiaľ si dobre pamätám, lebo ja by som teda rád vyzval ministra Kaliňáka, aby sa k tomu vyjadril nejakým spôsobom v rozprave alebo na blogoch, ktoré donedávna znovu písal na SME-čku, nech sa vyjadrí, ako sa dá zarobiť 300-400-tisíc nejakým zvláštnym, neidentifikovateľným spôsobom, o ktorom on, ak sa nemýlim, hovorí, že on tak dobre investoval niekde do nejakých akcií, kúpil, predal, mal dividendy - mal dividendy, ejha, tak preto to zníženie z 15 na 7 %, vidíte, možno je to tým, a to si tu páni z Podbrezovej myslia, že to oni vybavili. No, dobre, ale vrátim sa späť k téme.
Čiže on hovorí o tom, že nejako predáva, kupuje, obchoduje s akciami a hrozne sa mu darí, niečo ako Walt Disney dokonca zachytil. Čiže ja by som teda chcel ministrovi Kaliňákovi dať taký jeden tip, teraz veľmi fičí Smejko a Tanculienka, moje deti to pozerajú od rána do večera, do toho treba zainvestovať, z toho bude ďalších 300-tisíc, takže Smejko aj Tanculienka, pozor, nielen Wallt Disney. Ak to myslí minister Kaliňák vážne s týmito svojimi tvrdeniami, tak by nemal mať problém, aby priniesol niekde na verejný priestor doklady o tom, ako kúpil, predal tie akcie, ako mu boli poslané nejaké dividendy, veď za to sa predsa nemusí hanbiť. Alebo sa mýlim?
Čiže ak o tom rád hovorí, ak kryje tie svoje príjmy týmto spôsobom, no veď to nie je žiadny zločin, keď sa mu naozaj takto darí pri predaji, kúpe akcií či už Walt Disney, alebo v budúcnosti to bude ten Smejko s Tanculienkou a budeme aspoň všetci vidieť, takto sa investuje.
Ja som to povedal už niekedy pred prázdninami. Aspoň sa poučia tí manažéri tých našich nešťastných DSS-iek, ktoré nevedia zhodnocovať majetok sporiteľov v dôchodkových fondoch, pozrite sa, minister Kaliňák, z neho si berte príklad, on sám 300-tisíc ročne výnos, jeden, jeden úspešný manažér, ktorý si takto manažuje svoj majetok. Berte ho do svojich radov, poradí vám určite, resp. keď teda odstúpi z pozície ministra, tak jeho kariéra v tomto sektore je jasná a bude stúpať ako hviezda na tom investičnom nebíčku.
No, celé toto sú podľa mňa ale rozprávky a darmo tu môžem ministra Kaliňáka vyzývať k tomu, aby tieto údaje stransparentnil, a teda ukázal nám, ako to s tými jeho príjmami je. Myslím si, že ten príbeh bude pokračovať tak, že to budú len rozprávočky naozaj pre malé deti o tom jeho investovaní.
Ďalšia vec, ktorá je jednoznačným porušovaním príslušným zákonov, ktoré sa týkajú verejných funkcionárov, je jednoducho to, že neuvádza v majetkových priznaniach všetko to, čo by mal. Ak si raz niekto požičia formou hoci kontokorentu 500-tisíc eur v nejakej banke, tak by to v jeho majetkovom priznaní malo svietiť. To nie je 5 eur, to je 500-tisíc.
A ďalej, pokiaľ ide o tú vlastne samotnú kauzu B. A. Haus, ak to správne hovorím, tak predsa sám minister Kaliňák povedal na tlačovke, keď sa to prevalilo o tých prevodoch na jeho účte, že on vlastne za sumu vyše 400-tisíc prevzal pohľadávku, ktorú mal pán Bašternák voči tej spoločnosti B. A. Haus. Čiže on v tom momente, keď sa ten prevod alebo ten biznis uskutočnil, bol veriteľom, požičal vlastne, on bol tým, kto požičal B. A. Haus, a. s., sumu okolo 400-tisíc eur. A takéto niečo musí byť v majetkovom priznaní verejného funkcionára, a nie je to tam. A nebolo to ani v tom prvom roku, ani v tých ďalších. Potom mu bolo niečo v relatívne masívnej sume vrátené. De facto šlo pravdepodobne o výnos z tých nehnuteľností, ktoré vlastní v majetku a ktoré prenajíma spoločnosť B. A. Haus, a on o tom hovorí, teda ako o vrátení pôžičky. Kde sa tieto pohyby prejavujú v jeho majetkových priznaniach? No tam to jednoducho nie je! To je vážne faux pas, pokiaľ ide o verejného funkcionára a povinnosti, ktoré má podľa príslušného zákona. Ja teda neviem presne, akým spôsobom na to reagoval náš parlamentný výbor, ale toto sa mi celé jednoducho nezdá. To smrdí podvodom.
A znova sme pri tom, mimochodom, ctení podnikatelia ďalší, počúvajte, ako sa to robí. Pokiaľ nechcete platiť či už zdravotné odvody z dividend, alebo tú novozavedenú Kažimírovu daň z dividend, robte to tak, ako to robí minister Kažimír. To znamená, nevložte vysoké základné imanie do nejakej obchodnej spoločnosti, ktorá potom... (Reakcia z pléna.) Kaliňák. Ktorá potom... Minister Kaliňák, ospravedlnil som sa, ak som sa pomýlil.
Čiže namiesto toho, aby vložil do obchodnej spoločnosti základné imanie, povedzme vo výške 400-tisíc eur, ďalší spoločníci podobne a za to potom kúpili nehnuteľnosti a mali z toho príslušný výnos, urobte to tak, ako to urobil Bašternák, Počiatek a potom aj Kaliňák. Založte spoločnosť s nízkym základným imaním, pár tisíc eur, tie vysoké peniaze, tie státisíce tam dajte vo forme pôžičky, tým pádom spoločnosť bude mať hotovosť, za ktorú kúpi nehnuteľnosti, bude ich prenajímať, bude z toho príjem a ten príjem sa potom nevyplatí tým akcionárom alebo spoločníkom vo forme dividendy, pretože sa im to bude vracať vo forme splátky pôžičky, tak ako to robia poctiví podnikatelia bašternákovci. Čiže toto je návod, ktorého sa držte. Ak to robí politická špička v tejto krajine, prečo by to nerobil nejaký drobný podnikateľ, ktorý chce ušetriť na odvodoch alebo na daniach.
Uzavriem to, uzavriem to tým, že sú tu jasné podozrenia z toho, že minister Kaliňák má príjmy, ktoré síce sa snaží nejakým spôsobom deklarovať v majetkovom priznaní, ale nie sú reálne podložené nejakým zrozumiteľným a transparentným spôsobom. Je to hra na slepú babu, sú to rozprávky pre malé deti.
Naviac, pokiaľ ide o samotné tie technikálie, o povinnosti, ktoré má ako verejný funkcionár, neplní si ich, pokiaľ ide o pôžičku, ktorú má z Tatra banky... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pánovi Hrnkovi za obohatenie môjho nudného príspevku.
Čiže neplní si svoje povinnosti ako verejný funkcionár, pretože neuvádza vo svojich majetkových priznaniach to, čo by mal. A nejde o fazuľky, ide o státisícové sumy. Obávam sa, že týmto spôsobom obchádza zákon.
Ale sme pri jadre veci. No kto už len sa dotkne toho, či minister Kaliňák obchádza zákon, veď keď on sám je tým najvyšším šéfom polície? Kto si ho pozve na koberček a bude sa ho pýtať, ako to teda je s tými jeho príjmami, keď on sám je najvyšším šéfom a tú celú svoju NAKA si vymyslel vlastne sám pre seba? Jeho šéf, ktorý je Robert Fico? To, že Robert Fico nekoná, je jasný dôkaz toho, že ide o zohratú dvojicu.
Ďakujem za pozornosť, najmä poslancom zo strany SMER a, samozrejme, aj vám všetkým, ktorým tieto veci vŕtajú v hlave a nedávajú vám spať. Sú tu rádovo desaťmiliónové, možno stámiliónové úniky na dépeháčke a za ne je niekto zodpovedný. (Potlesk.)