7. schôdza

Ďakujem. Olympijský víťaz Matej Tóth povedal, že on ide na tukovej diéte. Niekedy, Jožo Mihál, mi musíš prezradiť, čo jedávaš ty, lebo vidím to tvoje denné tempo a nasadenie a nechce sa mi veriť, že jedávaš to isté čo ja.
A máš bezpečne pravdu v tom, že nevyzerá seriózne to zdôvodnenie bohatnutia na výnosoch z finančných trhov. Keď si pozrieme dlhodobé priemery, tak v tomto prípade je to úplne neuveriteľné.
Ale napadla mi pritom ešte jedna poznámka, taká viac systémová. Viem, že úradníci federálnej vlády v Spojených štátoch si svoj majetok dávajú do centrálne spravovaného fondu, ktorý je riadený pod kontrolou federálnej vlády. Takže sa nemôže stať, že by zamestnanec federálnej vlády sa dostal do konfliktu záujmov a pomáhal by nejakej firme bohatnúť.
Tak to je taká systémová poznámka. Raz by sme o tom mohli pouvažovať a verím, že to počúva aj minister financií alebo jeho zamestnanci a že na niektorú z budúcich schôdzí sa pokúsia pripraviť potrebnú systémovú zmenu.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som povedať, že málokedy sa mne stáva pri týchto číselných a ekonomických debatách, že reagujem priamo na teba, pán poslanec Mihál, ale teraz mi nedá jeden fakt. Ja som tie čísla aj potrebu tých systémových zmien počúval s pokorou a čo najviac som sa snažil odniesť preto, aby sme boli takpovediac poučení. Len už pri druhom poslancovi sa stala nasledovná vec, ja tomu teda nerozumiem. Často sme tu obviňovaní my z nejakého neslušného správania alebo z cirkusu. Tak pri vystúpení Veroniky Remišovej tu prebehne sálou minister Kaliňák, ziape na ňu celý čas a pri tvojom vystúpení príde pán poslanec Hrnko, z ničoho nič sa postaví, zoberie obrázok a začne rozprávať niečo o Pochode za život. Toto je, toto je nejaká slušnosť?! Veď minimálne, keď niekto rozpráva, tak teda v pokore počúvam, sedím, snažím sa pripraviť nejakú argumentačnú faktickú poznámku, a nie že priamo počas vystúpenia prídem ku kecpultu, chytím obrázok a pustím nejaké všeobecné múdro, ktoré je len dobré na to, aby si bol vyprovokovaný. Ak mi niekto povie, že dvaja provokatéri, ktorí z vládnej koalície prebehli touto sálou, nie sú provokatéri, podľa mňa klame.
Čiže, nie, nevyprovokujete nás, my sme tu nikdy sa nesprávali neslušne a robili cirkus. Dnes to niektorí poslanci natočili na videá a jednoznačne to dajú ako dôkaz, kto tu dnes provokoval. Provokovali pán Hrnko a pán Kaliňák.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem Jožkovi Mihálovi za opis aj tých technikalít okolo firmy B. A. Haus.
Keď si, Jožko, hovoril o tom, že priamo Kaliňák dáva návod na to, aby obísť daň z dividend a predtým to boli zdravotné odvody, ešte stále sú, tých 14 % a dnes to je alebo od budúceho roka to bude daň z dividend 7 %, ak sa to schváli, ten návod, ako to obísť, je ten, že firma bude mať akože pôžičku od akcionárov a nebudem vyplácať dividendy, nebudem vyplácať zisk, ale budem vyplácať akože splátku tejto pôžičky.
Tak ja by som ešte doplnil jeden detail do tohto návodu. Na rozdiel od B. A. Haus a Kaliňáka je treba, aby tá firma vo svojom účtovníctve tú pôžičku aj evidovala, pretože čo sa stalo v B. A. Haus, je to, že firma B. A. Haus, ktorú kúpil Robert Kaliňák od Ladislava Bašternáka, vyplácala pôžičku, ktorú jednoducho od akcionára alebo akcionárov vo svojom účtovníctve nemala. Čiže vyplácala splátky za neexistujúcu, neexistujúcu pôžičku.
Čiže ak je teda návod od Kaliňáka taký, že obísť, tak treba ho doplniť o to, že firma, ktorá obchádza platenie daní z dividend, by si mala evidovať takúto zjavne teda efektívnu fiktívnu pôžičku.
Pozerám, že je tu aj pán Erik Tomáš, takže predpokladám, že podobne ako v Čistom dni, kde zneužívali maloleté, treba aj tu niečo čistiť a zrejme treba čistiť renomé Roberta Kaliňáka. Aj keď si teda neviem predstaviť ten kreatívny spôsob, ako sa také niečo dá uskutočniť ešte vzhľadom na to vystúpenie, čo tu pred chvíľkou pán Kaliňák spod balkóna veľmi zbabelo, aby ho nevideli novinári, mal, kedy tu niečo skríkol a potom zase zdúchol dozadu.
Ďakujem za slovo.

Tak ja budem reagovať hneď na tú prvú otázku, ktorú položil Eugen Jurzyca. Ako kde beriem tú energiu, no beriem ju z tých dvoch mojich malých detí, ktoré ma teraz čakajú, kedy konečne tatino zase príde večer domov a spoločne si pozrieme toho Smejka a Tanculienku a bude mi lepšie.

Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vo svojom veľmi krátkom príspevku zdôrazniť, že táto schôdza nie je o žiadnom dokazovaní ani o trestných oznámeniach alebo o nejakých trestných konaniach, je o tom, že nemáme dôveru v čestnosť, spoľahlivosť a správnosť konania pána Kaliňáka. A ak dôveru nemáme, sme plne oprávnení podať návrh na vyslovenie nedôvery voči jeho osobe.
Panie kolegyne a kolegovia, ak si myslíte, že podpredseda vlády Robert Kaliňák je čestný, spoľahlivý a jeho konanie je úplne v poriadku, tak kľudne nehlasujte za vyslovenie nedôvery voči nemu. Vy jej vyjadríte však tým s jeho činmi, ktoré kritizujeme, úplný súhlas a je len na vašom svedomí, ako budete hlasovať.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to veľmi ťažké vystúpiť v takejto atmosfére, kedy aj dneska pán premiér vyjadril, že teda kolegovia z opozície, z koalície tu vôbec nebudú. Máme za sebou leto. Pred letom sme veľmi aktívne žili touto kauzou a dá sa povedať, že v lete tým žili mnohí ľudia. A ja celý deň dnes nad tým rozmýšľam, spomínam na každý pondelok, jako sme chodili na protesty, a myslím na tých ľudí, ktorí tam chodili, aby vyjadrili svoj názor.
Evidentne tu máme dva pohľady. Pán premiér dneska prezentoval, ako táto krajina šľape, ako v tejto krajine nie je žiadny problém, čo sa sťažujeme, o čom tu vlastne hovoríme, je to bezpredmetné, je zbytočné takúto schôdzu mať. Ale potom je tu určitá skupina ľudí, a nie malá, a to sú tiež občania našej krajiny, ktorí majú na to úplne iný pohľad. My tu dnes reprezentujeme ich hlas, hovoríme o tom, ale my tu nehovoríme svoj názor. To neni, že my tu hovoríme svoj názor. Kolegovia, ktorí tu vystupujú a prednášajú fakty, a bolo tu toho povedaného naozaj veľa, to neni len to, že by oni chceli vyjadriť svoj pohľad. To sú ľudia, ktorí jednak dlho pôsobia medzi ľuďmi, sú to ľudia, ktorí v kampani veľa ľudí stretlo, a sú to ľudia, ktorí stretávali tých ľudí celé leto, pretože sme tam medzi ľuďmi boli.
A toto je vec, ktorá tu dnes leží na stole, a nemôžme, resp. áno, pán premiér môže povedať, že, viete čo, ja to vidím takto a je jedno, že tie státisíce občanov, ktorí si myslíte niečo iné, proste máte smolu. Neviem. Osobne si nemyslím, že toto je stanovisko, ktoré by premiér mal odkázať svojmu ľudu, ktorému vládne. A myslím si, že aj správanie pána ministra Kaliňáka, on je ministrom vnútra opäť celej krajiny. A my sa tu môžme skúšať hrať na opozíciu a koalíciu, ale takto otázka nestojí. Ani my ju tak nestaviame. O to viac, ako fakt ťažko sa hľadajú myšlienky, ako to vyjadriť, pretože nechcem tu hovoriť nejaké, chcem vám to tak povedať od srdca, pretože to je to, prečo som prišiel aj do parlamentu, prečo som prišiel aj do politiky. A je to, ja osobne to považujem za veľmi neprofesionálne, a to je smutné, že v dnešnej dobe politické správanie zašlo tak ďaleko, že pohŕdanie názorom druhej skupiny ľudí, ktorá zdanlivo môže vyzerať, že nie je väčšina, sa považuje za politicky správne. Osobne si myslím, že normálne by sme to nazvali ako ignorácia, a myslím si, že pri týchto výrazoch aj potrebujeme ostať.
Ja už len to, že sám pán minister sa tu dnes nenachádza a už tu bolo povedané dosť, nebudem hovoriť pánovi ministrovi, ale chcel by som možno tak povedať z tohto miesta, že verím, že táto krajina bude mať, bude mať vládu, ktorá sa bude zaujímať o dobro všetkých občanov. Verím, že aj dnes v parlamente sedia ľudia, ktorí to myslia úprimne s touto krajinou, a ja verím tomu a prajem tejto krajine, aby takíto ľudia čoskoro došli k moci, aby už skončila táto éra, kedy ľudia budú si musieť dávať pozor, resp. si musia dávať pozor na to, čo povedia, lebo môžu byť za to perzekvovaní.
Tento čas, je potrebné, aby skončil, aby prišlo na Slovensko čas, kedy sa tu budeme naozaj cítiť slobodne, kedy tu bude prajnosť, kedy tu bude transparentnosť, keď to tak poviem, vo veciach, kedy naozaj nebude sa tu nič zakrývať. Kedy tu nebude úmysel viesť túto krajinu pre vlastné obohatenie alebo pre vlastné benefity, ale kedy ľuďom primárne bude záležať na dobre všetkých ľudí.
Áno, možno si povieme, že sú také ideály, ale toto sú ideály, v ktoré dúfa každý občan. Každý občan. A práve tí najmenší, tí, ktorí majú najmenej prostriedkov, tí, ktorí možno si povedia, že nemajú na to, aby túto krajinu viedli, očakávajú, že takíto ľudia vo vláde budú.
A ja práve chcem tento príhovor využiť na to, že to chcem popriať našej krajine, pretože verím tomu, že toto tu budeme mať. A aj taký odkaz nás z opozície ľuďom, ktorí sú dnes vo vláde, že hoci dnes tu nie ste, nepočúvate, ignorujete to, my to nevzdáme. My to nevzdáme a chceme a budeme pracovať na tom, aby táto krajina bola vedená ľuďmi, ktorí ju vedia spravovať.
A ja to zámerne opakujem, aby to tu zaznelo a aby aj tento parlament bol miestom, kde nebudeme dotlačení do takej politickej kultúry, ako hovoríme, že tu je. Pretože myslím si, že veľa sa tu hovorí o tom, aké sú tu vyostrené vzťahy. Áno, to je následok. Ale keď chceme hovoriť o príčine, tak to sa ťažko počúva. A tú príčinu musíme hľadať v histórii a vo vývoji, ktorý tu bol. A dnes, áno, toto je vrchol ľadovca. Toto je vrchol ľadovca, na ktorom sa nachádzame, a tie naše reakcie, ako mňa to naozaj úprimne až prekvapuje, že si hovorím, že ako je možné, že takto tá opozícia šalie. A nikto, akoby tu chýbalo zamyslenie sa. A prečo vlastne šalejú? Čím to je, že šalejú, že už musia ísť do takýchto extrémnych prejavov, keď to tak poviem. No preto, že... (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pán Hrnko.
Pretože nikto tu nehovorí o tom, resp. my sa snažíme hovoriť o tom, aké extrémne správanie sa deje aj práve prostredníctvom pána ministra Kaliňáka. Veď my tu poukazujeme na tie fakty a hovoríme, toto nie je normálne.
A ja si nechcem zvyknúť na to, že v našej krajine sa vždycky všetko zametie pod koberec. A sú tu mnohí ľudia v tejto krajine, ktorí si na to nechcú zvyknúť. A sú tu mnohí ľudia, ktorí si nechcú zvyknúť na to, že akonáhle správy o ničom nehovoria, tak to neexistuje. Pretože my nechceme žiť v ilúzii.
A ja ďakujem vám, kolegovia z opozície, že tu, že, že aj vy bojujete za to, aby naozaj prišiel čas, kedy budeme pristupovať k tejto krajine zodpovedne a transparentne a nielen robiť nejaké Potemkinove dediny. Niečo, nejaké pozlátko, ktoré navonok vyzerá veľmi fajn, ale robíme to len tak navonok.
Takže možno len taký odkaz na záver aj v mene tých ľudí, ktorí chodili na tie námestia, ktorí očakávali a túžili, že to bude mať nejaké vyvrcholenie, a my veríme, že to bude mať pokračovanie, že to týmto neskončí, pretože túžime po tom, aby tu tá zmena prišla, o ktorej hovoríme, a budeme trpezlivo pracovať a čakať na to, aby sa to stalo. A budeme hľadať spôsoby, aby tu prišla spravodlivosť do tejto krajiny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dámy, páni, človek si hovorí, čo ešte nebolo povedané. Čo nebolo povedané pri demonštráciách, čo nebolo povedané pri predošlých schôdzach, a preto budem trochu osobnejší, veriac, že pán minister Kaliňák sleduje našu rozpravu, myslím, že pozorne.
Ja som ho vnímal pred rokmi vskutku ako nádej postkomunistickej politiky, videl som ho ako mladého človeka, dokonca bývalého študenta a štrajkujúceho študenta z ´89. roku na Právnickej fakulte v domnienke, že on nemá dôvod preberať móresy komunistov alebo mečiarovcov. Zažil som ho, keď bol komunálny poslanec na meste, a mal som dojem, že si v mnohých veciach veľmi rozumieme. A teraz mám pocit, akoby som bol úplne v nejakom inom filme, v inom svete, v inom vesmíre.
Áno, vtedy bola vláda Ivety Radičovej a SMER na chvíľu uveril, že, alebo pochopil, že stromy nerastú do neba a že keď po prvej vláde, po ich prvej vláde, ktorú mali s HZDS a SNS, sa chovali arogantne a mali aféry a neboli to vždy len aféry ich koaličných spojencov, takže musia na svojej politike niečo zmeniť a byť otvorenejší tým hodnotám, o ktorých hovorí Európa. Žiaľ, ten nasledujúci vývoj, ten tajomný pád, dodnes nie veľmi presne popísaný, kedy možno naozaj vlastní spojenci a vlastní kolegovia zhodili moc pravice, ktorá zvláštnym spôsobom dávala šancu aj ľavici. Keby Radičovej vláda bola snáď trvala, bol by aj SMER urobil nejakú reflexiu, lenže onedlho boli naspäť. De facto vláda skupín, ktoré sa so SMER-om spojili alebo ktoré sa možnože aj naňho prilepili, tá vláda skupín sa ani poriadne neprerušila. Myslím tým oligarchické skupiny, ktoré sa po Slovensku mocú a hľadajú toho nositeľa, ktorý by ich posúval vždy k ziskom. Ani sa neprerušila nastálo.
Pamätáte si veľký zápas o generálneho prokurátora a už vtedy bolo veľmi jasné, že veľká časť politickej scény je tak podrobená záujmom SMER-u, že ešte aj pravica hľadá prokurátora, s ktorým by bol stotožnený aj Robert Fico. Iveta Radičová správne pochopila, že v tomto konflikte o generálneho prokurátora sa skrýva akési temné proroctvo, akési temné tajomstvo slovenskej politickej scény.
Keď v Srbsku zavraždila mafia, alebo nevieme dodnes kto, nádejného mladého premiéra pred rokmi, pamätám si, že na pohrebe ktorýsi z politických funkcionárov tamojšej demokratickej strany povedal také vety, budem ich teraz parafrázovať len voľne, asi v tom duchu, že, priatelia, stojíme nad hrobom nášho vlastného premiéra a nalejme si čistého vína, že sme skriminalizovaná krajina.
V dobách, ktoré opisujem za vlády Ivety Radičovej, kedy som videl pána ministra Kaliňáka napríklad v polemikách s tretím sektorom, s takou Zuzanou Wienk, a videl som, že je jeden z mála ľudí SMER-u, ktorý dokáže aj trochu počúvať a dokáže hovoriť s týmito ľuďmi normálnou rečou bez zastrašovania, bez nejakého povyšovania, bol jedným z nádejí a ako minister vnútra mohol práve urobiť veľmi veľa pre to, aby jedného dňa sme aj my nepovedali, priatelia, povedzme si úprimne, my sme skriminalizovaná krajina. Skriminalizovaná politika, lebo nie je nič strašnejšie. Veď kriminalizácia a chuť niečo ukradnúť alebo urobiť nejakú ľavotu sú vlastné ľudstvu, či je biele, žlté, modré, zelené, je vlastné všetkým národom a celý um demokracie a um všetkých tých ľudí, ktorí sa snažia zariadiť na svete slušné pomery, smeruje k tomu, aby sa zatlačili tieto tendencie tam, kam patria, mimo slušné prostredie a aby zavládol právny štát, aby neprišlo ku kriminalizácii práve tých zložiek, ktoré kriminalizácii brániť majú, a to je práve polícia, to je práve prokuratúra, to je práve Špeciálna prokuratúra. A, samozrejme, sú tu aj politické strany, ktoré sú jadrom moci. Roky sa tu skloňuje termín štandardné politické strany a nikto z nás by si neprial nič viac, keby ten termín sa naplnil jeho skutočnému obsahu.
Ale čo ak je pravda, že tzv. štandardné politické strany už dávnejšie vytvorili dômyselný model vzájomného krytia a vzájomnej spolupráce na tunelovaní štátu? Čo ak je pravda to všetko, čo tu odznieva aj v prípade Bašternák, ktorého mal už pred rokmi vyšetrovať úrad, ktorého hlavou je pán minister Kaliňák?
Ten film sa zrazu odvíja úplne inak. Pán minister Kaliňák si neprišiel vypočuť ani túto schôdzu sem priamo fyzicky, čo mimochodom tiež by patrilo k tej európskej kultúre, v ktorej som ho videl ako jej obyvateľa a normálneho človeka pred tými pár rokmi. Ja ho, samozrejme, nemám ani najmenšie šance pochopiť alebo nejak spoznať, čo sa stalo, že z tohoto politika, ktorý mohol byť nádejným človekom, ktorý mení bývalú postkomunistickú politiku na skutočne ľavicovú, na skutočne užitočnú pre ľudí, že sa stal človek, ktorý dnes aj podľa vyjadrení viacerých jeho koaličných poslancov sa drží vo funkcii napriek tomu, že tam má konflikt záujmov.
A to by sme mohli citovať naozaj viacero vyjadrení koaličných poslancov, koaličných politikov. Jedni hovoria, že je to záujem strany a že Kaliňák odstúpi v januári. Tak či tak ten príbeh má iba on v rukách. Ten príbeh týchto dvoch filmov, jedného Kaliňáka, ktorý ako mladý človek vstúpil do ľavicovej strany s vierou zrejme, že to bude vždy strana demokratická, nebude to kriminálne prostredie, ktoré by krylo zlodejov. Potom ako minister viacnásobný a dnes ako človek, ktorý nemá chuť alebo vôľu počúvať kritiku opozície, keď je reč na mimoriadnej schôdzi o jeho možnom odvolaní.
Jasné, jasné, ak si osvojil naplno aroganciu moci, ktorá je taká typická pre postkomunistov, lebo oni akúsi pokoru moci vlastne nikdy neprijali. Tá im pripadala ako slabosť. Arogancia moci má dať najavo, že rozmliaždi svojich protivníkov, poodvoláva ich z parlamentu, zastraší ich, dá im pokuty, niečo s nimi urobí. Iba vtedy v mafii nadobudnete rešpekt.
Táto alternatíva, že by sa ľavica menila na takúto politiku, takúto násilnú a drastickú politiku, akú predstavovalo HZDS, táto alternatíva je hrozivá. Práve od Roberta Kaliňáka som sa stále nádejal, že on bude bariérou pred takouto zmenou. Preto veľmi ľutujem, že to nedokázal symbolizovať, že stále zostáva tým Kaliňákom, ktorý nechcel mečiarizmus ani obnoviť a ani ho vidieť v budúcnosti, že nedokázal prekonať nejakú zášť a neprišiel si sem sadnúť a vypočuť si tie stanoviská, resp. na ne reagovať. Naopak, skutočne mňa neženie žiadna zášť voči Robertovi Kaliňákovi. Naďalej si myslím, že sú pred ním akékoľvek alternatívy. Je to len v jeho rukách, ako sa postaví k demokracii, k právnemu štátu alebo, naopak, k zastrašovaniu akýchkoľvek kritikov, o ktoré sa niektorí ľudia aj v tomto volebnom období pokúšajú a budú aj naďalej pokúšať. Je to len v jeho rukách.
My v tejto chvíli, žiaľ, nemôžme nič iné vidieť, iba konflikt záujmov, ktorý má minister vnútra, ktorý má vyšetrovať kauzy, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, v ktorej býva samotný jeho premiér a ďalší členovia tejto politickej skupiny. Vonkoncom si nemyslím, že veci museli dôjsť tak ďaleko. Je tu príklad iných politikov, ktorí nepripustili konflikt záujmov alebo nepripustili, aby im v politike diktovali takéto pokútne okolnosti, ako je kauza Bašternák.
Je tu teraz príklad, samozrejme, a iste ho spomenuli aj iní rečníci, môjho kolegu Dana Lipšica. Myslím, že keby pán minister zvážil takúto cestu, že by pred ním boli ešte mnohé dvere otvorené. Je to mladý muž. V každom prípade ale by som si veľmi prial, aby najmä zvážil cestu demokratickú, aby počúval kritiku, aby jej čelil s kľudom a bez hysterických vystúpení a aby prinášal argumenty a nie umlčiavanie alebo zastrašovanie opozície. Zatiaľ ale jeho mlčanie a jeho nevysvetlenie a jeho nepochopenie toho, že je v konflikte záujmov, ho stavia do kontinuity politiky, ktorú podľa mojej mienky, ktorou on sám kedysi pohŕdal a ktorú odmietal. Čiže kontinuity politiky bývalého režimu a mečiarizmu.
Strážme sa toho, aby sme sa k takýmto politikám naozaj vrátili. To je hlavné posolstvo, ktoré by pre generáciu politikov, do ktorej patrí aj pán Kaliňák, malo byť kľúčové.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán kolega Budaj. Ja som rád, že ste spomenuli práve to dôležité, čo tu tak málokrát odznieva, a to je to, že aj pán Kaliňák má v rukách alternatívy a že nakoniec je to v jeho rukách a že veci by nemuseli zájsť tak ďaleko. A toto je to, čo tu vidíme veľmi zriedka, že keď sa človek aj vyberie zlou cestou, tak akoby už sa nechce z nej vrátiť a radšej pôjde ďalej a ďalej, dúfajúc, že to nejako prerazí.
Tak som veľmi rád, že ste to spomenuli a že tu odznelo. Pretože myslím si, že toto je to, čo tu potrebujeme sa naučiť, vedieť si priznať chybu, vedieť sa z nej poučiť a konať nápravu.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán Budaj, otvorili ste ťažkú kategóriu. Ja ju nazývam obhajoba verejného záujmu a ako sa pri nej správať. Myslím si, že za obdobie, ktoré rátame od vášho vystúpenia v ´89. roku, máme niektoré svetlé a veľké množstvo takých tých tmavých príkladov alebo scenárov, čo by sa pri obhajobe verejného záujmu robiť malo a čo by sa nemalo.
A myslím si, že tak ako ste tak veľmi stručne a veľmi láskavo opísali kariérny postup ministra vnútra pri jeho kariére a pri jeho obhajobe verejného záujmu, je jasné, že nastal čas, kedy sa dostal na šikmú plochu, alebo inými slovami, kedy by mal zvážiť zotrvanie, aby obhajobe verejného záujmu nerobil hanbu. A ja dúfam, že minimálne ten apel spred leta, počas leta, aj na tejto schôdzi nezostane bez vypočutia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som to už dneska raz tu spomenul a poviem to znovu. Ja som sa do tejto rozpravy prihlásil takmer pred tromi mesiacmi, a preto som tam aj napísaný, preto som teraz prišiel. To, čo som chcel vtedy povedať, už prešlo. To, čo malo vtedy nábeh a argumenty, tak to všetko už nemá, pretože všetko bolo povedané, vypršal, vyprchala tá celá energia a ten emocionálny náboj. Tie argumenty sa úplne obrúsili a ja už som dneska na to upozornil, ako môže v demokratickej krajine byť schôdza, ktorá bola zvolaná ako mimoriadna, ako sa môže odohrať po troch mesiacoch? Ako sa môže uskutočniť po troch mesiacoch?
S tou demokraciou je to tu ozaj asi veľmi zlé a s týmto parlamentom takisto. Tak ako som povedal, ono to už tu asi všetko odznelo. A odznelo to tu pred chvíľočkou, aj Janko Budaj to hovoril, že konflikt záujmov.
A ďalšia vec, ktorú by som dnes chcel povedať, že kto dnes na Slovensku verí v objektívnu, nezaujatú políciu? A hlavne pokiaľ sa to týka takých vecí, ako je politika, ovplyvňovanie verejných zdrojov, eurofondy, rozkrádanie, daňové úniky. Sami vidíme, ako sa to tu vyšetruje alebo nevyšetruje. Chcel by som upozorniť len na pár zase takých vecí, ktoré tu, samozrejme, dávno odzneli. Pár takých vecí.
Keď bol obvinený Igor Matovič z nejakých daňových podvodov alebo únikov, tak svedok v jeho kauze, ktorý, samozrejme, vypovedal v jeho neprospech, bol vypočutý okamžite, napriek tomu, že to bol deň pracovného pokoja, dokonca takmer vo večerných hodinách a dokonca dostal svoju svedeckú výpoveď do ruky a mohol ísť s ňou na verejnosť a do médií. Skúste normálne takúto vec dostať do ruky, keď vypovedáte ako svedok. Nemáte šancu.
Takisto, keď bolo treba vypočuť asistenta poslanca pána Rajtára, teda Filipa Rybaniča, tak takisto sa to uskutočnilo veľmi promptne. Prečo asi? Prečo sa takéto veci uskutočňujú veľmi promptne?
Dokonca keď vystúpil svedok, ktorý býva v dome, kde má byt pán Bašternák, a povedal, že videl osobu, ktorá sa veľmi podobala na brata pána Bašternáka, ktorá vynáša šanóny z bytu, ktorý vlastní pán Bašternák, tak takisto táto osoba bola veľmi promptne vypočutá.
A je zaujímavé, že osoby, ktoré by mali byť vypočuté a ktoré mohli vniesť do týchto vyšetrovaní skutočne svetlo a priblížiť ich tomu, aby sa to mohlo dovyšetrovať a uzavrieť, tak tie osoby boli vypočuté až omnoho neskôr, ak vôbec do dneska boli vypočuté. Do dneska niektoré veci neboli uzavreté, svedkovia neboli vypočutí.
Premiér sľúbil, že zverejní, odkiaľ má dokumenty o daňových faktoch poslanca Matoviča. Podľa všetkého dodnes toto neurobil. A čo robí naša objektívna polícia? No to je otázka. Verí niekto v objektívne vyšetrovanie našej polície? A pod koho táto polícia patrí?
Ešte donedávna sme počúvali, že absolútne nie je žiadny problém, keď inšpekcia, policajná inšpekcia patrí pod ministerstvo vnútra. Teraz po tom, čo sa niektoré veci prevalili, tak zrazu začínajú už aj špičky pripúšťať, že a tá polícia by mohla byť kontrolovaná zboku. Ale kedy sa to deje? Až vtedy, keď sa ukáže, že sú tam systémové porušenia, že sú tam systémové chyby. Dovtedy nikto nie je o tom ochotný sa ani len baviť. No a potom, samozrejme, sa nemôžme čudovať, že to dochádza do takých dimenzií, v akých sme dnes.
A čo ma ešte dneska veľmi prekvapilo? To už je taká posledná vec. Keď tu pred chvíľočkou vystúpila v rozprave Veronika Remišová a čítala tie listy od policajtov o tom, ako deleguje policajných pridelencov minister Kaliňák, tak sa tu zrazu objavil minister Kaliňák. A ja som bol najprv presvedčený, že prišiel preto, že to započul a že vystúpi a že to všetko vyvráti. Tam spod balkóna vykrikoval, že Veronika klame, ale nepristúpil k tomuto pultu a nebol schopný to vyvrátiť.
Takže v súlade so všetkým týmto, čo som povedal, chcem povedať, že minister Kaliňák ozaj nemôže zostať na svojom mieste a budem hlasovať za jeho odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)