8. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor NR SR. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, opäť v zastúpení pána ministra financií a podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Hegera vám predkladám materiál Program stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023. Pripomínam, že pán minister je na zahraničnej ceste v Prahe spoločne s pánom premiérom.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Program stability na roky 2020 až 2023. Tento materiál prezentuje strednodobé zámery rozpočtovej politiky pri predpokladanom vývoji ekonomiky. Program stability bol schválený vládou 14. mája, kedy bol predložený aj Európskej komisii v rámci tzv. európskeho semestra.
Ekonomika Slovenska zaznamenaná v tomto roku, zaznamená v tomto roku najvýznamnejší pokles vo svojej histórii, keď klesne pravdepodobne o 7,2 %. V dôsledku výpadku daňovo-odvodových príjmov, priamych nákladov na stabilizáciu ekonomiky a zreálnenia rozpočtových rizík schváleného rozpočtu môže dosiahnuť deficit až 8,4 % HDP. Hrubý verejný dlh tak prekoná hranicu 60 % HDP.
V rokoch 2021 až ´23 deficit bez dodatočných opatrení ostal približne na úrovni 6 % HDP a dlh by ďalej rástol až nad úroveň 65 % HDP. Program stability preto v súlade s európskymi pravidlami stanovuje postupný pokles deficitu pod 3 % HDP, ktorý povedie k stabilizácii verejného dlhu okolo úrovne 60 % HDP. Na dosiahnutie rozpočtových cieľov bude potrebné prijať oproti scenáru nezmenených politík konsolidačné opatrenia vo výške 1,1 mld. eur už v roku 2021.
Program stability predstavuje plány aj v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií a ďalších reforiem. Pre dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti je kľúčová okrem znižovania súčasného deficitu hospodárenia najmä dôchodková reforma. Vláda plánuje prijať ústavný zákon definujúci základné prvky prvého a druhého piliera. Chceme tiež zabezpečiť funkčné trojročné rozpočtovanie so zavedením viacročných záväzných výdavkových stropov. Medzi ďalšie ciele patrí zabezpečenie lepšej prípravy investičných projektov s dôsledným uplatňovaním princípov hodnoty za peniaze.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás o prejednanie tohto dokumentu.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 (tlač 113). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím uznesením č. 106 z 26. mája 2020 pridelil program stability na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a tiež Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pod bodom III v tejto spoločnej správe odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 37 zo dňa 3. júna 2020. Výbor ma poveril za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predložený Program stability Slovenska na roky 2020 až 2023 je po programovom vyhlásení vlády prvý rozsiahly a komplexný dokument, ktorý prezentuje rozpočtovú stratégiu. Je to dokument s množstvom grafov a tabuliek, ktorý Slovensko nepredkladá občanom, ale Rade Európskej únie a Európskej komisii. Na Európskej únii budeme v najbližších troch rokoch veľmi závislí, nakoľko masívna podpora na zachovanie pracovných miest, na stabilizáciu krajiny, ekonomiky v nej a aj na rozvoj príde práve z Európskej únie. Aj preto, a preto potrebuje darca finančných prostriedkov, podotýkam v miliardách eur ročne, vedieť, ako si predstavujeme hospodárenie v našom štáte.
Európska únia nechce od nás vyhlásenia, zámery a plány. Európska únia od nás požaduje pekne v tabuľkách zosumarizované, čo sme schopní vyprodukovať, koľko si sami na seba zarobíme, koľko z toho minieme a na čo to minieme a ak minieme peniaze naviac oproti tomu, čo sme schopní si zarobiť, teda koľko to bude. Európska únia má stanovené limity, ktoré nesmieme prekročiť. Tvrdé limity, aj keď dnes sú vďaka pandémii COVID-u uvoľnené. Slovensko v materiáli prezentuje, že verejné financie budeme mať pod kontrolou a naša pozícia bude udržateľná.
Rovnaký dokument bol prijímaný aj minulý rok a bol plný prianí, neváham si, neváham povedať, že snov. Vládnuca koalícia už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite hneď v prvom odstavci o novú automobilovú výrobu, o silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % HDP a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a pohode. Okrem úrovne čistého dlhu na začiatku obdobia dnes už nič neplatí.
Vizitka stavu krajiny, o ktorý sa opiera dnes predložený materiál, nie je dobrá. Slovensko bude potrebovať veľa. Veľa peňazí budeme musieť rozumne použiť na sanovanie dezolátneho stavu sektorov, ktoré mali byť po ôsmich rokoch hojnosti, silných výberov daní, rastu výdavkov a míňania, ako keby sme peniaze tlačili, vo výbornom stave.
Krajina sa za posledných osem rokov výrazne zadlžila. Verejný dlh narástol o 10 mld. eur a na každého obyvateľa pripadá 9 mil. eur dlhu, ktorý raz bude potrebné, samozrejme, vrátiť. Prezentácia dlhu v percentách oproti HDP je skresľujúca hlavne v dobrých časoch. 50 miliárd dlhu je 50 % HDP v roku 2019, ale ak nám HDP klesne o 10 %, zrazu výška dlhu ako percento HDP výrazne stúpne, napriek tomu, že to bude tých istých 50 miliárd.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo na dosiahnutie výborného stavu v zdravotníctve s novými nemocnicami. Naopak, aj tie staré sú zadlžené a neplatia ani odvody.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na dosiahnutie výborného stavu železníc a ciest. Naopak, diaľnice sú nedostavané, železničné stanice ošarpané, trate častokrát v stave, že vlaky po nich môžu ísť len krokom, samotné lokomotívy aj vlaky zastarané.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na modernizáciu domovov dôchodcov a zariadení sociálnych služieb, ani na postavenie nových základných, stredných či vysokých škôl a internátov. Naopak, budovy chátrajú, teplá voda v školách je výnimkou, slušné, čisté a útulné prostredie pre našich seniorov je len snom.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na modernizáciu ozbrojených síl či vybavenia polície. Naopak, sme pred sanovaním havarijného stavu mnohých budov, techniky a základného vybavenia.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na vybudovanie modernej IT infraštruktúry, na jednoduché vybavovanie služieb pre občanov. Naopak, sme prebyrokratizovaná krajina, procesy sú náročné na manuálne spracovanie, občan sa nabehá po úradoch, v mnohých prípadoch po rozpadnutých budovách, poštách či iných inštitúciách.
Tých 10 miliárd nepocítili ani samosprávy, obce, mestá a župy, ktorým chýbajú prostriedky na boj so záťažami životného prostredia, so skládkami, s cestami v dezolátnom stave, nedostatkom miest v škôlkach, ktoré nie sú postavené, s personálom, ktorý nie je kvalitne zaplatený.
Krajina mala osem programov stability. Programov plných snov, úspechov, konsolidácií a miliárd. Minuli sa. Je po nich, zostal dlh a treba ho splácať. A prišiel vírus. Napadol našu ekonomiku, ide nám zobrať pracovné miesta, ľuďom príjem, rodinám peniaze na splátky spotrebných úverov. Všetkým pribudnú vrásky. Na stole máme program stability, ktorý používa slová ekonomické dopady, pokles, riziká, zvýšenie dlhu, deficit, nízke dane. Ale používa aj slová stabilizácia, podpora, opatrenia, investície, udržateľnosť, disciplína a obnova.
Dovoľte mi komentár k základným, zásadným číslam. Nevieme presne ani, čo bude o mesiac, preto sa sústredím na rok 2020 a roky 2021 až ´23 ponechám len s jedným komentárom.
Program stability predpokladá stabilizáciu dlhu Slovenska na úrovni 62 % HDP s čistým dlhom, ktorý je po zarátaní disponibilných finančných prostriedkov len 57 % HDP. Nominálne môže ísť o nárast až o 12 mld. eur. Už dnes, ku koncu mája 2020, je deficit vlády na úrovni 3 mld. eur. A to sme len na začiatku boja s krízou. Naša vláda preberala štátnu kasu 20. marca s deficitom 2 mld. eur. Najdôležitejšie je vysvetliť, čo nás tento rok dovezie do cieľa s hodnotou takmer 8 mld. deficitu. Tento dôležitý prehľad je na strane 15 predmetného materiálu.
Pôvodný absolútne nereálny odhad deficitu pol miliardy eur narastie o 3 mld. v dôsledku nižších príjmov rozpočtu. Okrem odkladu a odpustenia pár miliónov na daniach nič nebudeme robiť, ale prídeme o 3 mld. eur. Je to kombinácia nižších daní od obyvateľov, ich nižších príjmov, od SZČO z ich daní, od firiem a nakoniec aj od menšej DPH vďaka utlmenej spotrebe. Finančná pomoc rozpočtu na podporu zachovania pracovných miest a sanáciu ekonomiky bude stáť asi 1,5 mld. Z vlastných zdrojov teda žiadna veľmi masívna pomoc, len 1,5 mld. A to už sme na deficite 5 mld. eur.
Ďalšie dve-tri miliardy sú konečne, je konečne správne spočítaný vplyv už predpokladaných výdavkov štátu vrátane 13. dôchodkov, podhodnotenia výdavkov na ministerstvách a zreálnenia príjmov samospráv, Sociálnej poisťovne, envirofondu, nižšie príjmy z e-kasy a pár drobných iných položiek. Aj bez COVID-u by sme boli namiesto na pol miliarde deficitu na troch-štyroch miliardách, dostaneme sa ale na osem. Opakujem, že pri preberaní vlády po osemdesiatich dňoch roka sme už boli na mínus dvoch miliardách, teda 2 mld. deficitu.
Financovanie nárastu dlhu je založené na troch parametroch, ktoré Slovensko má nie vďaka, ale napriek trom vládam strany SMER. Po prvé, Slovensko je v eurozóne so stabilnou menou, nízkymi úrokovými mierami a s kreditom veľmi podobným Nemecku, Holandsku, Rakúsku. Euro je garantom prístupu na finančné trhy a posledné emisie dlhopisov v apríli tohto roku nám ukázali, aký je náklad na dlh. Aj pri dlhých pôžičkách ide o približne 0,5 % ročne. Je potrebné povedať, že dnes sú zadlžené všetky krajiny, aj eurozóny, a všetky budú do tej svojej pomyselnej špajze nakupovať služby a tovary aj na sekeru, na dlh.
Po druhé. Slovensko má síce infraštruktúru v nelichotivom stave a nová vláda neprevzala modernú krajinu, ale výška dlhu voči schopnosti produkovať hodnotu voči hrubému domácemu produktu je nižšia ako v prípade Grécka alebo Talianska. Dokonca aj nižšia ako v prípade Nemecka. Máme v rukách veľmi dobrú kreditku a program stability hovorí o tom, že veci máme vo vlastných rukách, máme plán, koľko a kde minúť a limity na tej kreditke neprekročíme.
A po tretie, Slovensko je síce výrazne závislé v tvorbe hrubého domáceho produktu na priemyselnej výrobe, máme 26 % oproti priemeru Európy 20 %, ale našťastie sme závislí a napojení na ekonomiky silných krajín, ako je Nemecko, Rakúsko, Česko. Zotavenie sa týchto krajín bude mať zásadne pozitívny vplyv aj na našu ekonomiku, a preto ich úspech bude aj naším úspechom. Platí však, samozrejme, aj to, že pokles u nich sa nutne prejaví poklesom aj u nás.
Parametre zamestnanosti, priemernej mzdy, inflácie a spotreby sú v programe stability modelované v niekoľkých scenároch. Je pravda, že napriek nízkemu priamemu zásahu pandémiou sú posledné čísla rastu nezamestnanosti, poklesu HDP, deficitu verejných financií a spotreby dramatické a už teraz, v tomto momente horšie ako v základnom scenári. Na to, aby sme sa vyhli horšiemu scenáru s dlhšou karanténou, je potrebné okamžite pochopiť, že zmienené fundamentálne dáta majú negatívny trend vývoja, že dosahujú alarmujúce hodnoty a dlhšie a rozsiahlejšie, a preto pretrvávajúca karanténa tieto parametre ešte zhorší. To sa týka všetkých oblastí života krajiny, ale špeciálne sektora služieb. Ak nechceme byť závislí v počte zmien v štyroch automobilkách, tak sa musí otvoriť a výrazne povzbudiť sektor služieb, hlavne vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna oblasť, voľnočasové, športové a kultúrne aktivity. Takisto sektor dopravy a distribúcie, ale aj umenia, rekreácie a zábavy. To sú sektory, ktoré sú už veľa týždňov silno utlmené, ale k tvorbe HDP prispievajú zásadným spôsobom. Poľnohospodárstvo a stavebníctvo nie sú na Slovensku tak zásadne krízou postihnuté, ale tiež je potrebné ich podporiť.
Základný scenár ráta s použitím verejných prostriedkov v sume 1,5 mld. eur na opatrenia podpory záchrany pracovných miest a podporu likvidity v ekonomike. Zatiaľ je použitých pár desiatok miliónov eur z našich rozpočtových zdrojov, pretože program prvej pomoci je totiž spolu, z 85 % spolufinancovaný z prostriedkov EÚ. Čerpanie sa síce rozbieha, ale stále je nedostatočné. Tu si musíme dnes sypať popol na hlavu a je jednoznačne potrebné pomoc razantne zvýšiť a zrýchliť. Po predložení programu stability Rade EÚ budeme totiž veľmi skoro skladať účty. A určite chceme dostať dobrú známku s komentárom, že Slovensko je úspešný príbeh v boji s dopadmi krízy.
Slovensko potrebuje zachovať každé jedno pracovné miesto, zachrániť každú jednu existujúcu životaschopnú prevádzku a firmu a potrebujeme plne obnoviť ekonomický život. Potrebujeme riadiť verejné financie a ich použitie tak, aby z každého eura mal osoh každý občan našej krajiny. Pracujúci ľudia, ale aj tí, ktorí sú odkázaní na pomoc, pretože ide o spojené nádoby.
Naše pôžičky majú strop, limit a Európska únia a eurozóna má jasné pravidlá správania sa. Predkladaný materiál je o schopnosti Slovenska ich dodržať, a preto vás prosím o jeho podporu. Zároveň by som chcel tiež poďakovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Inštitútu finančnej politiky za kvalitne spracovaný materiál.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi potešená, že pri prejednaní tohto dôležitého strategického dokumentu sa na výbore pre európske záležitosti zúčastnili aj naši europoslanci.
Je to významný posun dopredu, lebo sa konečne prepája domáca politika s európskou. V spektre názorov sa tvoria vždy podnetné riešenia.
Vítam aj účasť pána predsedu finančného výboru Mariána Viskupiča na našom výbore a jeho vystúpenie v dnešnej rozprave. Ako povedal, čakajú nás obrovské výzvy. Nikto nevie, kedy sa ekonomika z tejto krízy dostane. Príliš dlho sme sa spoliehali na automobilky, čo sa nám dnes v čase klesania dopytu vracia ako bumerang.
Pán minister financií povedal, že často počúva hlavne z médií slovné spojenie diktát Bruselu. Konečne treba podčiarknuť, že sa nejedná o diktát Bruselu, ale keď už, je to diktát predstaviteľov štátov Európskej únie. Veď nikto nemá v krstnom mene ani v priezvisku Brusel.
Európska únia na krízu reaguje obrovským finančným balíkom, tak ako povedal pán poslanec Marián Viskupič. Zhruba 8 mld. eur pôjde Slovensku. Vyzerá to síce super, no správne a efektívne preinvestovať túto obrovskú sumu bude ťažkým orieškom. Spolieham sa, že Veronika Remišová čerpanie eurofondov zefektívni, aby sme túto šancu nepremárnili. Odporúčam nevymýšľať nové postupy čerpania EŠIF. Bolo by v rámci dobrej praxe možné alebo jednoduchšie prebrať napr. poľský model, ktorý sme vo výbore diskutovali.
Ďalšou otázkou bude, kde tieto peniaze pôjdu. Eduard Heger spomenul hlavne dve priority. Prvou je zelená ekonomika, ktorá pomôže naštartovať na našej planéte tisíce pracovných miest. Druhou je školstvo. Práve reforma školstva musí byť pre túto vládu prioritou. Naše školstvo je stále zaseknuté v 20. storočí a zaostávame za zvyškom Európskej únie. Ak chceme byť modernou konkurencieschop... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, vy ste spomenuli, že na jedného obyvateľa Slovenskej republiky pripadá 9 miliónov eur dlhu, to by asi bolo veľmi zlé, asi ste mysleli 9-tisíc, ale aj to je, samozrejme, čistá katastrofa. To je niečo, čím sa nemôžme chváliť, a tie vyhliadky do budúcnosti sú úplná katastrofa, samozrejme, tiež.
Ja tak ako vy nezdieľam, teda nezdieľam vašu pozitívnu predstavu o budúcnosti Slovenskej republiky vychádzajúcu z tohto programu stability a tie čísla vo mne nevyvolávajú takú, možno také nadšenie ako u vás, že všetko nakoniec aj tak dobre dopadne, pretože predsa len, keď sa na tie čísla pozrieme triezvym úsudkom, tak sú, tak sú skutočne katastrofálne. A o to viac, keď si to z pozície opozičného politika môžem dovoliť povedať, vy, samozrejme, nie, ale pravdepodobne s tým budete súhlasiť, že táto vláda robí prakticky všetko možné, čo urobiť môže, aby znásobila tie ekonomické, negatívne ekonomické dopady na slovenskú ekonomiku. Kým ostatné štáty už dávno majú pootvárané všetky možné obmedzenia, my sme s tým prišli až teraz v posledných týždňoch a kým v iných štátoch ľudia aspoň vedia, čo ich čaká v najbližších týždňoch a mesiacoch, tu sa veci vyhodnocujú zo dňa na deň, prichádza sa na tlačových konferenciách so zmenami, ktoré ešte dva-tri dni predtým nikto neočakával, a naviac tú neistotu v ľuďoch a predovšetkým v podnikateľoch, ktorí vytvárajú pracovné miesta, o ktoré teraz v masovom meradle budeme prichádzať, podnieťuje ešte viac ten fakt, že Igor Matovič ako predseda vlády na jednej strane povie, že ten núdzový stav možno nie je až tak potrebný, potom nakoniec je potrebný, potom ho na minútu zrušíme, potom ho predĺžime, potom si na leto dáme pauzu a v septembri opäť zavedieme opatrenia. A viete, pre takého majiteľa reštaurácie alebo nejakého fitnescentra alebo inej služby, ktorú poskytuje obyvateľom, je to v podstate hod mincou a povedať si: Krachnúť, nekrachnúť, zatvoriť, nechať otvorené? Jednoducho tá neistota v obyvateľoch vďaka tejto vláde iba znásobuje tie ekonomické dopady tejto krízy.

Pán Viskupič, váš prejav išiel v takom, by som povedal, v štandardnej forme. Najprv ponadávam, čo bolo predo mnou, potom trošku možno poplačem, čo sa stalo, pretože nikto za to nemôže, potom poviem, no ale svetielko nám zasvieti a na konci bude nám všetkým dobre a máme všetko vyriešené. Chcem povedať, že ani, ani to prvé, ani to posledné také ľahké nebude, ani to nie je pravda.
V prvom rade treba povedať, že ani v programovom vyhlásení vlády nebola zmienka o COVID-e, ani ohľadne dopadov, ekonomických dopadov a možno, by som povedal, takých vízií, kadiaľ tá ekonomika by sa mala smerovať. Toto môžem povedať, že je prvý dokument vládny, ktorý sa reálne venuje dopadom aktuálnej krízy, to je prvý dokument. Dovtedy sa vždy všetko tvárilo, že je v poriadku, ale treba povedať, že je, sa zakladá na hypotézach. To znamená, to, že je ťažká ekonomická situácia a bude ťažšia, to vidno aj v týchto prognózach HDP, kde sa vraciame o dva roky dozadu. Toto je fakt. To, že doteraz sa neudiali zásadné kroky, ktoré by mali naštartovať túto ekonomiku, to je tiež fakt. Čiže tu treba si zásadne povedať, nie je nutné o tom rozprávať, je nutné si sadnúť a reálne kroky priniesť do života, pretože to, ako bude HDP, je aj dôsledok dnešných dní, aj minulých týždňov. A to, že tento stav pretrváva, nie je dobrý pre ekonomiku, je fakt, a to je dôsledok vládnutia.
To, že vás čakajú štrukturálne reformy, no samozrejme, bez toho sa tie peniažky šetriť nebudú, a tu sa obávam, že bez škrtania to tiež nepôjde. Ale znova paradox, sa vytvoria nové ministerstvá, nové úrady sa budú vytvárať, tak potom som zvedavý, kde tie peniaze, ktoré bude nutné škr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, chcel som podporiť pána poslanca Viskupiča s jeho dôrazom na reformy. My sme vedeli už pred tým, než prišla táto pandémia, že ten hospodársky model, tak ako ho máme nastavený s tou veľkou závislosťou na automobilkách, má svoj proste čas vypršania, ak to tak môžem nazvať. Skôr či neskôr by narástla cena práce u nás tak, že by sme prestali byť zaujímaví pre tie automobilky, ktoré tu u nás sú. Samozrejme, tento proces ešte urýchlili ešte pred COVID-om dieselgate a, samozrejme, skleníkový efekt a klimatické zmeny. Dnes v podstate vieme, že máme len niekoľko rokov na to, aby sme začali pomalý presun na nejaký iný hospodársky model.
To, čo máme pred sebou dnes, je jedna obrovská kríza. Tie čísla v tom programe stability, ktoré predstavil pán spravodajca, sú katastrofálne, ale zároveň sú aj veľkou príležitosťou aj vďaka tomu záchrannému balíku z Európskej únie, z tých 8 mld. je 6 mld. priamo viazaných na reformy. Nebudú sa dať vyplatiť len tak mirnix-dirnix na liatie asfaltu či betónu, bude sa od nás požadovať jasná výzva, ako chceme zaviesť aké typy štrukturálnych reforiem. Je to úžasná šanca urobiť niečo, čo sme mali urobiť už pred rokmi, premyslieť si a povedať si, čo bude to, čo bude túto krajinu živiť v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov a naliať tých 6 mld. z tej, z toho záchranného balíka Európskej únie do tých reforiem, ktoré sme aj pred COVID-om vedeli, že budeme musieť urobiť skôr či neskôr. Je to šanca, ktorú nesmieme prepásť, a som rád, že to vidíme s pánom poslancom Viskupičom podobne a že to odznelo aj z jeho úst. Chcel som to len podporiť.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem asi od konca.
Pán kolega Valášek, veľmi pekne ďakujem za tvoje slová. Áno, je jasné, slovenská ekonomika bude musieť diverzifikovať, tá závislosť, silná závislosť na priemyselnej produkcii a špeciálne tej automobilovej sa ukazuje ako veľká slabina, takže úplný súhlas. A každá kríza je teda, tak ako si povedal, nielen hrozba, ale aj príležitosť. Zároveň presne tie, teda pomoc, ktorá vie prísť z EÚ, bude viazaná na reformy. Takže v podstate tá príležitosť je, že Slovensko má možno historickú šancu diverzifikovať našu ekonomiku a posunúť sa skutočne dopredu.
Kolegyňa, kolegynka Zitka Pleštinská, ďakujem pekne za slová. Aj ja som, bol som rád, že som teda bol na rokovaní aj európskeho výboru včera a myslím si, že takto nejak by to malo byť, tak sme aj s kolegom Valáškom dohodnutí, že to sú témy, ktoré sa veľmi prelínajú a je dobré spolupracovať na nich z oboch pohľadov – aj z toho európskeho, aj z toho finančného. A ja ešte stále dodávam, že aj ekonomického, samozrejme.
Pán poslanec Mazurek, veľmi pekne ďakujem za upozornenie. Áno, samozrejme, ešte raz to chcem, aby to jasne zaznelo. Dlh na každého jedného Slováka je 9-tisíc euro. Pardon, ak som povedal miliónov, bol to omyl a ospravedlňujem sa. No áno, samozrejme, súhlasím aj s tým a hovoril som to aj v prejave, musíme otvárať ekonomiku, my sa musíme pridať ku ostatným krajinám, ktoré už štartujú, my sa nemôžme stať ostrovom nejakého, nejakej izolácie, ale myslím, že sa to deje a musí sa to diať ešte aj rýchlejšie. Takže áno, v tomto súhlas.
Pán poslanec Ferenčák, no, máme nejakú históriu, my máme nejaké, na základe niečoho proste sme začali pracovať a fakt je ten a možno som na začiatku plakal, ale áno, tých 10 mld. eur za posledných osem rokov vlády SMER-u, to bolo to zvýšenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Mazurek. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.