8. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milan, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok a tiež sa vrátim k programu stability Slovenskej republiky, ktorým v hodnote 263 mil. eur ako príspevkov na skupiny zo sociálne znevýhodneného prostredia chcete tento program stability prezentovať. Tieto financie podľa môjho názoru nebudú pomáhať, ale budú len prehlbovať štrukturálnu a generačnú chudobu v týchto osadách.
Chcete zvýšiť príspevok na bývanie. To je podľa môjho názoru zlé. Chcete odstrániť, aby tieto skupiny obyvateľstva neprispievali žiadnym spôsobom doplatkami k liekom, zase zlé. 43 miliónov eur na byty a domy pre marginalizované, v úvodzovkách, skupiny obyvateľstva, to mi príde už úplne choré a zvrátené. Ako k tomu príde človek, ktorý celý život pracuje, platí dane, platí odvody, akým spôsobom sa dopracuje k takémuto bytu za také smiešne nájomné? Musí zase len ťažko strádať, ťažko tie peniaze odkladať a aj tak sa k tomuto bytu nikdy nedostane. Tieto kroky sú zlé, nesystémové a spôsobujú naozaj iba to, že stále sa týmto ľuďom bude vedome ubližovať a nie pomáhať, pretože nie je problém dať niekomu rybu, ale podľa mňa je oveľa jednoduchšie a stabilnejšie naučiť ho používať udicu.
Zvýšenie normatívu a všetkých príspevkov pre týchto ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva a sociálne vylúčených komunít nie je správnym riešením. Za všetkým hľadáte naozaj iba pozitívnu diskrimináciu, ale tu nie sú diskriminované deti z osád. To si už raz a navždy musíme uvedomiť. Tu sú jednoducho postihované a diskriminované deti z majoritného obyvateľstva. A perlou je naozaj zníženie príspevkov alebo financovania Policajného zboru o 96 mil., keď na východnom Slovensku už policajtov ani niet.

Ďakujem pekne, skúsim na čo najviac kolegov.
Pani poslankyňa Pleštinská, mal som sa zúčastniť výboru. Ja som veľmi chcel, ale v tej chvíli presne sa prevrátil kamión s pieskom na diaľnici, stál som tam hodinu v kolóne, tak som prišiel v podstate dosť neskoro a už by som z toho nič nemal. Môžete si to pozrieť v správach, mal som proste smolu. A to, že by mi pán minister odpovedal, tak ono tam nejde ani o to, že by som potreboval vysvetliť to, čo tam je. Ja proste z princípu nesúhlasím s tým spôsobom riešenia a to je niečo úplne iné.
Pán poslanec Viskupič, ja dobre viem, že áno, Európska únia si požičia 750 mld. eur a ručí za to členskými príspevkami jednotlivých štátov. Je to 750 mld. nových peňazí vytvorených z ničoho a, tak ako bolo spomenuté, riešia to takto všetky krajiny. Ja si to uvedomujem, ale ja som poukazoval predovšetkým na to, že tie ekonomické dôsledky Slovenskej republiky nemuseli byť také závažné a stále nemusia, ako to bude, keď necháme túto vládu fungovať tak, ako funguje doteraz.
Pán poslanec Goga, vy ste argumentovali tým, že sme členom NATO, s čím ja sa principiálne neviem stotožniť, lebo mi to, samozrejme, prekáža, tento teroristický pakt mi veľmi nevonia a kvôli tomu máme povinnosť dávať tie 2 % HDP na zbrojenie. Určite by som bol radšej, keby tie 2 % išli priamo na tie nemocnice, o ktorých ste hovorili, a nemuseli sme hovoriť o nejakej obrane, ale zo skúseností a z toho, ako poznáme pána Naďa, tak si nemyslím, že to pôjde na zdravotnícky materiál, ale skôr na nejaké stíhačky, rakety a podobné výmysly.
Pán poslanec Žiak, vy ste mi tu hovorili o tom, že som odborník na všetko, znovu ste si ma pomýlili s Veronikou Remišovou. Ja som sa nesnažil byť odborník na všetko, ja som len kritizoval spôsob, akým chce Slovenská republika míňať peniaze na veci, s ktorými jednoducho nesúhlasím.
Pán poslanec Antal, vy ste mi hovorili o tom, že ja som nemal žiaden dobrý návrh alebo nápad, no mne išlo predovšetkým poukázať na to, že tieto peniaze nemali byť investované takým spôsobom, ako investované mali byť. Navrhoval som vláde, aby konečne uvoľnila všetky tieto opatrenia, navrhoval som Igorovi Matovičovi, aby prestal neustále zatláčať ľudí do chaosu a do nevedomosti a toho, že nemôžu čakať, čo zajtra vymyslí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dámy a páni, dobrý deň. V podstate ja už som sa dnes vyjadril na tlačovej konferencii, ale pokúsim sa zhrnúť ešte niektoré fakty, ktoré, ktoré tu zazneli, a takisto by som chcel reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v písomnej rozprave.
Program stability je veľmi dôležitý dokument, je to strednodobý rozpočtový dokument, ktorý vlastne nás pripravuje na to, ako bude vyzerať cirka rozpočet, ktorý bude predkladať táto vláda. Situácia je momentálne veľmi zložitá, čo plne chápem, a takisto koronakríza spôsobila nemalé problémy.
Čo sa týka však tohto dokumentu, a poviem otvorene, ja som ho čakal ešte niekedy na prelome apríla, mája, tak som ho, väčšinou, každý rok sme ho tak predkladali. Uznávam, že nová vláda naňho nemala veľa času a že sme, že si zobrala nejaký čas, ale napriek tomu musím povedať, že ten čas nevyužila efektívne. Ja voči tomuto dokumentu budem sa snažiť absolútne sa opierať o čísla, nebudem tu robiť nejaké, nejaké politické vyhlásenia a marketing, ale budem sa snažiť držať reálnych čísel.
Na začiatok by som chcel povedať, že tuto pán poslanec Mazurek mi v podstate ukradol môj názor, ktorý som ja povedal, že je to program nestability, ale ja to podložím číslami; asi nepozeral moju tlačovú konferenciu (povedané s pobavením); ale tvrdím, že tento, tento program hlavne je nereálny a že je postavený na vode.
Začnime hospodárskym rastom. Tento dokument tvrdí, že hospodársky rast v tomto roku, v roku 2020 bude mínus 7,2, čiže hospodársky pokles na úrovni 7,2 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že to bude 10 %, a dokonca dnes som sa dozvedel na výbore, že ministerstvo financií samo už hovorí o sedem až dvanástich percentách. Čiže to bude; samozrejme, hospodársky pokles má potom vplyv aj na ostatné čísla, to znamená na deficit, takisto na celkový dlh.
Čo sa týka nezamestnanosti, musím povedať, že nepotešilo ma číslo, doteraz v roku 2019 sme mali historicky najnižšiu nezamestnanosť, ktorá bola evidovaná na úrovni 5 %, celková 5,8 %, v roku 2020 to bude 8,8 %, čiže pribudne nám 88-tisíc nezamestnaných, čo je nelichotivá vizitka toho, akým spôsobom sa zavádzali opatrenia, ktoré mali zabrániť nezamestnanosti, aj keď, samozrejme, ja chápem, že nezamestnanosť je dôsledkom aj tejto krízy, ktorá tu nastala.
Čo sa týka nominálneho rastu miezd, mnohokrát ste nám vyčítali deficit za minulý rok a teraz poviem jedno číslo, ktoré je dôležité. V roku 2019 nám nominálne mzdy stúpli najviac od roku 2008, to znamená 7,8 %, po odčítaní inflácie je to reálny rast o 5 %. A čo sa týka vášho, vášho toho nejakého odhadu na rok 2020, tak reálny rast nebude, nebude rast, ale bude pokles reálnych miezd o 0,1 %, čo je závažná vec. Čo sa týka; samozrejme, súvisí to aj s COVID-om, nebudem zastierať.
Čo sa týka deficitu verejných financií, v tomto dokumente hovoríte o 8,4-percentnom deficite, kde teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už dnes tvrdí, že to bude 8,71 % a v ďalších rokoch hovoríte o 4,9 % v roku ´21, 2022 3,7 a 2,9 %. Ale je tam jedna taká malá poznámka, ktorú si možno málokto všimne, ktorá hovorí o tom, že ak táto vláda neurobí za rok ´21 až ´23 opatrenia vo výške celkovo 3,4 mld. eur, o tom sme sa bavili aj na výbore, tak ten deficit môže byť až na úrovni 6 % v týchto rokoch.
Nebudem hovoriť o tom, že, samozrejme, z tých, ak sa tie opatrenia neurobia, tak aj dlh nám stúpne na celkovú cifru 66 %; to je obrovský dlh. A aj keby sa vám to podarilo, tak to, čo ste si nakreslili do tohto dokumentu, tak je v roku 2020 v podstate 61,2-percentný dlh a v ďalších dvoch rokoch vám opäť stúpa ten dlh a potom vám pomaličky začína klesať a dostáva sa na úroveň 60,1 %. A to, čo hovoril pán Mazurek, že absolútne čísla ho nezaují... teda nezaujímajú percentá, poviem otvorene, všetky relevantné orgány, teda organizácie, ktoré sa vyjadrujú k našim číslam, a inštitúcie používajú tento parameter. A chcem podotknúť, že vláda SMER-u mala za posledných sedem rokov najnižší dlh vo výške 48 %, čo bolo 12 % HDP. A ja chápem, že bolo by najlepšie, keby sme žiadny dlh nemali, ale chcem oznámiť, že dlh, dlh, verejný dlh má každá jedna európska krajina. Jedna ho má vyšší, jedna nižší, Slovensko patrí viac-menej, čo sa týka dlhu, k premiantom.
A vráťme sa aj k tým číslam, ktoré ste hovorili a hovoril ich aj pán Viskupič a hovoril ich aj pán Mazurek, vraveli sme tu o dlhu na jedného obyvateľa. Tak chcem vám oznámiť, páni, že prepočítajte si to, nie je to 9-tisíc euro na jedného obyvateľa, je to 8 300 euro, čo tiež nie je málo, a celkový dlh, ktorý bol v roku 2019, bol na úrovni 45,2 mld. eur. Viete, koľko bude dlh v roku 2020? To je tento rok. 54,47 mld. v absolútnych číslach teda, keď sa chceme baviť, to nepovažujem úplne za korektné, ale na jedného obyvateľa to bude 10-tisíc eur.
Pán Viskupič, za čo ste nás veľmi kritizovali a pán Heger to veľmi rád používa: Osemtisíc euro dlh na jedného obyvateľa! Viete, koľko to bude za ďalšie tri roky? To ešte beriem, 2020, COVID, kríza, neviem čo, v roku 2023 celkové zadlženie o ďalších 9 mld. za tie tri roky na 63,5 mld. eur a dlh 11 662 eur na jedného obyvateľa. Takže za čo ste nás kritizovali? Vrátilo sa vám to ako bumerang. A tých vecí, ktoré sa vám vrátia, tých bude strašne veľa. Dnes máte všetci eufóriu, ja chápem aj všetkých poslancov, ktorí dávajú všelijaké poznámky faktické. Verte mi, dávajte si pozor, čo hovoríte, lebo za taký, za rok, za dva sa všetci vrátime k tým vašim poznámkam a budeme vám to pripomínať, čo ste tu hovorili a kam ste sa dostali.
No čiže toľko, toľko k dlhu. Čiže čo sa týka nárastu dlhu, ja vám chcem povedať jednu vec, že od roku 2020 do 2023 nám stúpne dlh o 18 miliárd. Za posledných sedem rokov vlády SMER-u, a to je aj vďaka tomu, že hrubý domáci produkt takisto rastie, tak sa zvýšil dlh o 5 mld. a vy za ďalšie štyri roky urobíte 18 miliárd. Takže koho ste tu kritizovali? Za čo? (Reakcia z pléna.) Je to tak. (Reakcia z pléna.) Nie, to, to sú len výhovorky. Uvidíme tú vašu konsolidáciu.
Ja vám hovorím a prehlásil som to dneska na tlačovej konferencii. Vy ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády, že budete mať v roku 2024 vyrovnaný rozpočet. Keď urobíte opatrenia za 3,4 mld., tak sa v roku 2023 dostanete na mínus 2,9 %, tak ja chcem vidieť ten vyrovnaný rozpočet do roku 2024. Ak bude ten rozpočet na úrovni deficitu, ktorý som ja odovzdal, to znamená 1,3 mld. alebo 1,22 mld. to bolo presne, tak ja pogratulujem pánu ministrovi financií, že urobil dobrú robotu. Ja si myslím, že tohoto sa nedožijeme. Neviem, či sa dožijeme teda toho, že budete túto vládu ešte odovzdávať, ale ak sa teda dožijeme, tak ja budem teda čakať na tie čísla, ktoré potom prídu.
A nalejme si čistého vína. Ja, mňa, viete, mňa kritizovali za odchýlky 0,2, 0,3 za minulý rok. Tu by som vám chcel povedať jednu vec a tu chcem povedať jednu vec, že jedna vec je teória a druhá vec je prax. V praxi sa ministrovi financií stanú také veci, že napríklad hospodárenie samospráv za minulý rok bolo mínus 256 mil., na ktorý minister financií nemá veľký vplyv, že budete musieť dofinancovať zdravotníctvo vo výške 173 mil. a hovorím vám o číslach, ktoré sú priamo vo vašom dokumente, že podhodnotenie výdavkov na vojenskú techniku, pán minister, bolo vo výške 196 mil., to je 200 mil., hej? Bavíme sa tu o výdavkoch na sociálne zabezpečenie, proste bolo viac dávok, ako sa predpokladalo, a boli tu, sú tu určité aj anomálie v niektorých zákonoch, ktoré možno bude treba upraviť, a spôsobilo to vyššie dávky vo výške 140 mil. a napríklad nižšie príjmy národného jadrového fondu je, sú 147 mil., čiže toto všetko vám ovplyvnilo rozpočet a nebolo to plánované v rozpočte, je to pravda.
Ale ja som zažil situáciu, a to bude zažívať aj pán minister, že budete tu mať štrajk zdravotníkov, treba dofinancovať zdravotníctvo, dvakrát som musel dať 90 mil., aj keď som ako minister nechcel. Bohužiaľ, stáva sa to a všetky tieto veci, sú to rozhodnutia, nemôžte sa opierať iba o nejakých odborníkov, musíte robiť vážne rozhodnutia, aj minister musí robiť vážne rozhodnutia. A chcem len podotknúť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dokončím vetu, poprosím, ak môžem (reakcia z pléna) teda.

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Ty, exminister. (Smiech v sále.)

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Exminister (povedané so smiechom). No, chcem povedať toľko, že ani trináste dôchodky, ja len za to, čo kritizujete, že neboli v rozpočte, ale v rozpočte nebolo ani 180 mil. na zdravotníctvo. Nebolo v rozpočte to, že samosprávy budú mať o 260 mil. viac. Takže tak. (Reakcia z pléna.) Dobre.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kamenický, určite ako bývalý minister financií máte viac čo povedať k tomuto dokumentu ako ja, to beriem. Čo sa týka toho údaju, percenta dlhu voči HDP, ja rozumiem tomu, prečo sa tento údaj používa, aj to, že je to v ekonomike relevantný údaj, ale ja som to hodnotil z pohľadu bežného občana, ktorému tento údaj nehovorí prakticky nič. To, že vy im poviete, že á, náš verejný dlh sa znižuje, už je to len 42 %, 41 % a tak ďalej, to preňho neznamená nič, keď v podstate nevie to bé tej informácie, ale zase o dve miliardy vyššie a zase o dve miliardy vyššie a že v konečnom dôsledku ten celkový dlh, to, čo on reálne bude musieť splácať a jeho deti a jeho vnúčatá, neustále rastie.
No a čo sa týka toho vyrovnaného štátneho rozpočtu, tak úplne každému, kto, kto nespí niekde na vavrínoch, je jasné, že táto vláda nemôže alebo nedokáže dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet do roku 2024 a ten sľub v programovom vyhlásení vlády si rovno môžu vyškrtnúť, pretože z pohľadu toho, čo sme tu videli, je absolútne nerealizovateľný. Ale zase nechcel by som tú vládu veľmi brániť, no na druhú stranu aj vy ste mali, keď si pamätám, v roku 2016 v programovom vyhlásení vlády záväzok, že do roku 2020 predložíte vyrovnaný štátny rozpočet. Vy ste to vtedy napísali veľmi šalamúnsky, že do roku 2020, aj keď ste vedeli, že vaše volebné obdobie, teda funkčné obdobie končí začiatkom roka 2020, a nejak sa vám to nepodarilo, pán Kamenický. Čiže v podstate tá kritika je na mieste. Ale inak, samozrejme, veľmi hodnotný a kvalitný príspevok.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 – 2023. Súčasťou programu stability sú aj tri revízie výdavkov a súhrnná implementačná správa. Keďže uvedené dokumenty sú obšírne, budem len reagovať vecne a stručne a poukážem najmä na vývoj ekonomiky v spojení so zamestnanosťou a finančnými zdrojmi štátu.
Začal by som globálnou pandémiou, ktorá stiahne v roku 2020 slovenskú ekonomiku do recesie a HDP sa prepadne minimálne o 7,2 %, čo v novodobej histórii Slovenska nemá obdobu. Nielen Národná banka Slovenska, Medzinárodný menový fond, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa zhodujú v dramatickom prepade slovenskej ekonomiky ako dôsledok vyvolaný koronakrízou. Tento odhad stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika a jej zahraniční obchodní partneri zostanú výrazne zasiahnutí pandémiou počas dvoch mesiacov. Samozrejme, nevieme, ako sa bude vyvíjať šíriaci sa koronavírus a či vôbec príde druhá vlna a v akej intenzite. Z trhu práce bude vylúčených 88-tisíc pracovných miest. Ľudia prichádzajú o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb, ako je napríklad turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava, ale aj v priemysle či stavebníctve.
Vládne opatrenia a aktívna politika trhu práce ochránila 20-tisíc pracovných miest a v súčasnosti sa pripravujú výzvy pre podnikateľov, aby boli motivovaní vytvárať pracovné miesta. Samozrejme, nevieme, ako sa bude vyvíjať šíriaci sa koronavírus a či vôbec príde druhá vlna, ako som spomínal, ak by však koronakríza pretrvala dlhší čas, tak by uvedené prognózy boli oveľa negatívnejšie a zasiahli by našu otvorenú ekonomiku výraznejším spôsobom. Dokonca aktuálna recesia môže byť oveľa väčšia, keďže bežia aj výpovedné lehoty zamestnancov, ktoré zatiaľ neboli štatisticky podchytené.
Slovenská ekonomika je aj v budúcnosti bude negatívne poznačená koronakrízou. Vláda deklaruje, že posilní úlohu ministerstva financií a Útvaru hodnoty za peniaze pri riadení investícií a investičného rozpočtu. Považujem za dôležité prehodnocovať každý investičný projekt z pohľadu efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti, aby každé jedno euro vynaložené na projekty produkovalo pridanú hodnotu a predstavovalo najlepšie možné riešenie.
Vážené poslankyne, poslanci, ako poukazujem, program stability a rastu, deklarovaný cieľ dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu verejnej správy v roku 2019 nebol dosiahnutý, čo nám v tomto období sčasti skomplikovalo manévrovací priestor. Podhodnotenie výdavkov rozpočtu, prebytku hospodárenia samospráv a podobne spôsobilo deficit 1,2 mld. eur. V roku 2020 sa v programe stability odhaduje nárast deficitu verejných financií na 8,4 % a hrubý verejný dlh na úrovni 61 %. Preto bude dôležité urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme túto zlú situáciu spoločne aj s opozíciou zvládli s čo najmenšími sociálno-ekonomickými dopadmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, Slovensku sa v boji s koronavírusom zatiaľ darí. Z doteraz publikovaných čísel sa zdá, že máme jeden z najnižších podielov infikovaných na populácii spomedzi všetkých členských krajín EÚ a takisto aj najmenej úmrtí. Veľký podiel na úspechu má skoré prijatie karanténnych opatrení, ktoré zatiaľ poslušne dodržiavame.
Prenos vírusu COVID-19 do Európy zastihol európske štáty a ich zdravotné systémy nepripravené. Plošné prísne karanténne opatrenia pôsobia ako drastická diéta hladovkou. Krátkodobý efekt je výrazný, ale takáto stratégia sa nedá aplikovať dlhodobo, lebo by viedla k samodeštrukcii. Ekonomické dopady pandémie na európske ekonomiky však budú významné. Podľa jarnej prognózy Európskej komisie hospodárstvo eurozóny má v roku 2020 poklesnúť o 7,75 %, aby v roku 2021 vzrástlo o 6,25, takže ani na konci roku ´21 pravdepodobne nedosiahneme úroveň z roku 2019.
Ekonomické náklady karanténnych opatrení sú enormné. Prudký prepad ekonomiky, pokles príjmov domácností a nárast verejného dlhu o viac ako miliardu mesačne. Netreba zabúdať ani na duševné náklady vyplývajúce zo sociálnej izolácie. Zanedbávaním a nedostatočným financovaním starostlivosti o duševné zdravie kladie pandémia koronavírusu na rodiny a spoločnosť ďalší psychický nápor. Starostlivosť o duševné zdravie musí byť základnou časťou všetkých reakcií vlád na COVID-19. Musí byť rozšírené a dostatočne financované.
Hneď úvodom otázka, ako sa vysporiadala naša vláda s touto otázkou a kde sú na to vyčlenené financie a spracované materiály na postup a na opatrenia. Nenašiel som to. Je zrejmé, že každá ekonomika má svoje limity, ako dlho dokáže fungovať v režime prísnej karantény alebo koľkokrát si ňou dokáže opakovane prejsť. Preto je veľmi dôležité, aby prísne plošné karanténne opatrenia nahradil čo najefektívnejší režim, ktorý je pružný, udržateľný a zároveň zabráni tzv. jojo efektu.
Program stability je hlavný strednodobý rozpočtový dokument Slovenskej republiky. Aby to nevyzeralo ako ambiciózna aktivita súčasnej vlády, je potrebné hneď úvodom uviesť, že Slovensko týmto dodržiava povinnosť vymedzenú v čl. 4 nariadenia Rady Európy 473/2013. Vzhľadom na výraznú neistotu ohľadom budúceho ekonomického vývoja budú musieť byť fiškálne ciele aj potreba opatrení na ich dosiahnutie v prípade zmien aktualizované. Preferované by mali byť opatrenia zvyšujúce efektívnosť verejných financií. Dlhodobú udržateľnosť verejných financií musia podporiť aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu. Opatrenia musia byť zamerané na hlavné štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike.
Tu sa možno moje konštatovanie môže prekrývať aj s ambíciami vyjadrenými v programe stability. Zámerne uvádzam ambíciami, pretože toto všetko sa nezabezpečí samé. Na zabezpečenie je potrebný koordinovaný a profesionálny, odborný prístup. Tu nastávajú pochybnosti zabezpečovania a napĺňania ambícií vyjadrených v programe stability. Pokiaľ hovorím o koordinácii, tak sme boli svedkami v priamom prenose, ako sa nedokázal predseda vlády a podpredseda zodpovedný za hospodársku oblasť nielenže koordinovať, ale ani rozprávať o postupe uvoľňovania reštrikčných ekonomických a hospodárskych opatrení a odkazovali si štipľavé výroky cez médiá. To je ten kameň úrazu. Nebudem spomínať odborné a manažérske predpoklady predsedu vlády a ministrov, ktorí v tejto oblasti pôsobia alebo začnú pôsobiť, keď sa im zriadi namiesto úradu ministerstvo.
Vláda chce zvýšiť transparentnosť rozpočtu častejším a zrozumiteľným informovaním o jeho príprave a plnení. To, že už je spoločnosť presýtená nič nehovoriacimi a pritom častými tlačovými konferenciami premiéra a jeho prejavmi na sociálnych sieťach, ťažko uveriť tomu, že takéto náročné odborné témy bude prezentovať občanom Slovenskej republiky, ktorých nazýva štekajúcimi psami a to len preto, že sa občan SR, ktorému to priamo ústava dovoľuje a má na to právo, ak sa chce dostať do svojej práce alebo ku svojej rodine.
Medzi ďalšie ciele patrí zabezpečenie lepšej prípravy investičných projektov s dôsledným uplatňovaním princípov hodnoty za peniaze a zadefinovanie novej stratégie riadenia štátneho dlhu podloženou analýzou rizík a nákladov v súlade s najlepšou praxou vo svete. Tu sa opäť musím vrátiť k personálnym obsadeniam na riadiacich úrovniach. Sú pripravení odborníci, ktorí budú zabezpečovať tieto náročné ciele? Alebo pôjde ďalej vládna garnitúra cestou dosadzovania svojich verných, ale neodborných nominantov? Veď príkladov je za tú krátku dobu naozaj veľa. Stačí spomenúť len nedávnu výmenu riaditeľov nemocníc, keď napríklad riaditeľ detskej fakultnej nemocnice sa ešte ani nestihol stretnúť s ministrom, ktorý ho odvolal po rokoch jeho kvalitnej práce bez slova dôvodu, ale aj schválenie bývalého policajta na miesto riaditeľa pre investície v Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa rozhoduje o strategických investičných projektoch rádovo v sto miliónoch euro a po 24 hodinách ho pod tlakom externého prostredia minister odvolal. Tých príkladov je množstvo a čarovné slovko totálneho zahmlievania vlády je, že výberové konania na tieto dôležité miesta budú ešte v tomto roku. Tomu ale neveria ani tí, ktorí to hovoria.
Súčasťou programu stability sú aj tri revízie výdavkov a súhrnná implementačná správa. Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe prináša ambíciu potenciálnych úspor a to aj pri vytvorení nového ministerstva a aktuálnej tendencii, keď sú pracovníci na ministerstvách z hľadiska počtov zabetónovaní. Nikde vláda nezakomponovala úlohu pre seba, že urobí veľmi dôkladný personálny a finančný audit, ktorý by nastavil efektívny modus vivendi nielen v obsahu prác štátnej správy, ale hlavne v ich počtoch. Predpokladaných skoro 90-tisíc nezamestnaných bude najmä z radov živnostníkov, zamestnancov malých, stredných, ale veľkých firiem.
Súčasne sa v programe stability píše, že vláda posilní úlohu ministerstva financií a Útvaru hodnoty za peniaze pri riadení investícií a investičného rozpočtu. Vytvoria sa kapacity na prípravu a kontrolu projektov počas všetkých fáz životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie. Posilňovanie kapacít je ale v rozpore s vytváraním úspor na rezortoch.
Revízia výdavkov na informatizáciu spomína potenciál znížiť ročne IT výdavky o 10 až 20 %, čiže 48 až 95 mil. eur. Je však potrebné si plne uvedomiť, v akej dobe žijeme a čo všetko bude potrebné v oblasti IT uskutočniť a vzhľadom na konkurencieschopnosť krajiny a naplneniu moderných a nevyhnutných potrieb nielen občanov, ale hlavne podnikateľov. Slovenská ekonomika bude v roku 2020 výrazne podchladená. Hoci sú opatrenia a zvýšenie spoločenského odstupu len dočasné, obnovenie ekonomického rastu bude sprevádzané zvýšenou nezamestnanosťou a opatrným míňaním domácností. Oživenie tak bude v domácej ekonomike a zahraničnom dopyte len postupné. Produkčná medzera sa neuzavrie hneď, ale až za horizontom prognózy. Karanténne opatrenia sú v kombinácii s nižším zahraničným dopytom, sa odrazia v nižšej produkcii domácich podnikov a dôjde k okamžitému spomaleniu slovenských exportov. V dôsledku nižších tržieb budú podniky nútené výraznejšie znižovať náklady a zmierniť investičnú aktivitu oproti základnému scenáru. A práve investičná aktivita je najviac zasiahnutá v krátkodobom a strednodobom horizonte. Nižšie mzdy a zamestnanosť sa zároveň premietnu do nižšej spotreby domácností, ktorú čiastočne tlmí spotreba verejného sektora. A pokles produkčnej medzery následne zníži inflačné tlaky v ekonomike.
Brusel chce, aby zotavovanie prebiehalo zeleným, digitálnym a odolnejším spôsobom. Slovenskí vládni predstavitelia sa zatiaľ verejne v prebiehajúcej diskusii o podobe hospodárskej obnovy Európskej únie vyjadrovali iba ojedinele. V tomto by mal zazvoniť veľmi silný budík, aby ich zobudil a začali dňom i nocou pracovať na tom, ako budú prostriedky pre Slovensko využité. Je potrebné pripraviť štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to pre zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike. Zatiaľ našu vládu nie je počuť ani doma a ani v Bruseli. Tu je priestor na budúce tlačové konferencie a vystúpenia premiéra a členov vlády, aby začali ponúkať pre spoločnosť niečo perspektívne a konštruktívne. Zmysluplné a konštruktívne návrhy, ktoré budú v prospech Slovenska, vieme podporiť. Len musia prísť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je to ekonomická téma a nemal som pôvodne v pláne sa k tomu vyjadrovať, zastupujem tu predsa len pána podpredsedu vlády a ministra financií, ale po tom, čo som tu počul množstvo expertov, tak som si povedal, že však čo by som na to nezareagoval a nepripomenul niekoľko vecí.
Začnem tým, že poviem, že mi je trošku ľúto takej demagógie, ktorú som zažil konkrétne od poslancov Kamenického a Ferenčáka. Mrzí ma, že pán minister Kamenický zabudol pripomenúť, že medzi rokmi 2012 a 2020 žilo Slovensko v takom blahobyte, že bolo psou povinnosťou tej vlády, aby mala vyrovnaný rozpočet, tak ako to dokázalo množstvo, množstvo krajín v Európskej únii. Ani jedenkrát sa vám to nepodarilo, pán minister, ani vášmu predchodcovi. (Reakcia z pléna.) Aký bol vyrovnaný rozpočet? Pán Kuffa, prosím vás. Prosím vás. (Reakcia z pléna.) Jaj, tak aj my si môžme nechať schváliť čokoľvek.
Takže len pripomínam, vážení páni poslanci Kamenický a Ferenčák, že, lebo pán Ferenčák vyžadoval nejaké reálne kroky na záchranu ekonomiky, tak ja len poviem, že si pamätám to, ako pani ministerka Saková povedala pánovi Pellegrinimu, že nevadí, nech to stojí, čo to stojí, však oni budú hľadať peniaze. Pripomínam pána Kičuru, ktorý ukázal naozaj, ako sa zachraňuje ekonomika v Správe štátnych hmotných rezerv; možnože tie byty, ktoré dostal, alebo tých 200-tisíc eur, ktoré prišli otcovi pána Kičuru vtedy, keď Slovensko už žilo krízou, tak asi boli krokmi na záchranu ekonomiky. A keď už pán Kamenický pripomenul obranný rozpočet, tak súhlasím s tým. To, čo mi odovzdal pán Gajdoš, to bol rozvrat. Ten rozpočet bol rozvrat a ani len tie zvýšené platy pre vojakov v ňom neboli kryté, ani nehovorím o tej 500-miliónovej splátke za stíhačky a o mnohých chuťovkách, ktoré som si tu musel vyžrať a stále vyžieram do posledného zrnka.
Ale aspoň vy, páni, aspoň k veci ste rozprávali, na rozdiel od právoplatne odsúdeného extrémistu a demagóga pána Mazurka, ktorý nazval dokument program stability Slovenskej republiky zbytočným balastom. Nuž, zbytočný balast on ovláda, pretože nič iné z úst nerozpráva. Nič iné z úst ako zbytočný balast nehovorí, nehovoriac o tom, čo nám predviedol v rádiu Frontinus, za čo ho právoplatne odsúdili a ja rád dodám, že chvalabohu, a nerád, že na málo. Ale keď už hovorí pán právoplatne odsúdený extrémista o ekonomike a o tom, že treba urobiť kroky na záchranu ekonomiky, tak ja pripomeniem pár krokov, ktoré pán právoplatne odsúdený extrémista, určite si na ne veľmi spomína, ako ich realizoval on a jeho kumpáni.
Spomíname si veľmi dobre, aj vy určite, pán; aha, nie je tu už pán Pellegrini; ako v Banskej Bystrici rozdávali funkčnú techniku správy ciest vo VÚC Banská Bystrica svojim kamarátom za pár grošov. Spomíname si to, ako sa vybudovalo fitko vo VÚC, kde sa pracovalo počas pracovnej doby. Spomíname si to, ako sa zamestnávali trestanci, zlodeji na funkciu kontrolórov. Spomíname si to, ako tlupa nakupovala fakle a dávala si šiť uniformy pripomínajúce Hlinkovu gardu; to bola podpora asi textilného priemyslu. Spomíname si to, ako sa robila súťaž na cesty za tri dni v hodnote 10 mil. eur v Banskej Bystrici. Spomíname si na rozdávanie šekov za 1 488 eur, to bola tiež asi nejaká forma ekonomiky. Spomíname si na poskytovanie zliav vo výške nacistických symbolov v rôznych fabrikách a vo firmách. Spomíname si na rôzne veci, akým spôsobom tlupa okolo pána Mazurka, právoplatne odsúdeného extrémistu, vitajte, dokázala podporovať ekonomiku, keď je on taký extrémny odborník na ekonomiku.
A keď už hovoríte o tých reštauráciách, pán extrémista Mazurek, dovoľte mi pripomenúť vám, že vy určite máte radi tie reštaurácie, lebo vaši kamaráti extrémisti tam dokopávajú ľudí. Však? Takže vy, pán extrémista Mazurek, nás neučte o tom, ako sa má robiť ekonomika, vy sa naučte správať.
A potom tu je druhý človek, ktorý na rozdiel od vás je síce obžalovaný, ale právoplatne neodsúdený extrémista, a to je pán Mizík, ktorý nám povedal, ako teda vyzerá deň pána premiéra. Vy ste to prečítali z počítača, čo sa stalo, pán Mizík, preboha živého? Vy viete, vy máte, viete aký deň? Vy máte taký deň, že na rozdiel od toho, čo hovoríte o pánovi premiérovi, vy vstanete, zapnete si počítač, ktorý neviete ovládať, zapnete si Windows, ktorý neviete zapnúť, napíšete si tam nejakých pár nezmyselných slov, ktoré neviete napísať, potom prečítate trápne, niekým iným napísané stanovisko, potom klamete súdu, že neviete na tom počítači robiť, a pridaná hodnota vášho pôsobenia je mínus 5. Vážený pán právoplatne neodsúdený extrémista, taký ste vy hrdina. Takí ste vy tu hrdinovia, jeden odsúdený, druhý neodsúdený, pridaná hodnota vášho pôsobenia nula.
Ešte mi dovoľte, pán právoplatne odsúdený extrémista, zareagovať na dve veci. Dve percentá HDP na zbrojenie, keby som našiel posledné euro, za ktoré kúpim raketu, posadím vás na ňu a pošlem vám na Mars, tak to budú najlepšie investované peniaze v histórii ozbrojených síl Slovenskej republiky doteraz. A keď nájdem ešte nejakých ďalších pár F-16-tok a rád k tomu dokúpim aj nejakú techniku, ktorá, mimochodom, slúži na to, aby polievala lesy, keď horia aj v okolí vášho bydliska, z čoho sa určite, že tam bývate, teší množstvo ľudí.
Tak ja vám môžem povedať jednu vec. Každá, každé jedno euro, ktoré dám do obrany, každé jedno euro obrátim trikrát a urobím všetko preto, aby som podporil slovenský obranný priemysel. Ale vy, pán extrémista, vy pre túto krajinu neurobíte nikdy v živote nič dobré.
Prajem vám všetkým všetko dobré a tí z vás, ktorí máte trošku zmysel pre realitu a ste normálni ľudia, tak vás prosím, aby ste hlasovali za tento dôležitý dokument. Ďakujem, majte sa. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dneska už teda asi po štvrtýkrát.
Ak niečo naozaj funguje dobre, tak musím povedať, že dobre funguje princíp odstrašenia v Severoatlantickej aliancii. Viac ako 70 rokov si žiadna krajina na svete nedovolila zaútočiť na ani jedného jediného člena Severoatlantickej aliancie. Viac ako 70 rokov si ani jedna krajina mimo Severoatlantickej aliancie nedovolila zaútočiť na krajinu v rámci Severoatlantickej aliancie. V roku 2014 si ale aj NATO uvedomilo, že útok alebo, ak dovolíte, anexia, zabratie územia na Ukrajine zo strany Ruskej federácie, rovnako ako podpora separatistov v juhovýchode Ukrajiny, v Donecku a v Luhánsku zmenili realitu vnímania bezpečnostnej politiky a medzinárodných vzťahov, tak ako sme to vnímali dovtedy.
V roku 2014 na to reagovalo NATO na summite vo Walese a prijali tzv. akčný plán pripravenosti, ktorý bol rozpracovaný ďalej v roku 2016 na summite vo Varšave a na základe toho jedným z najzásadnejších rozhodnutí prijatých sa summite vo Varšave bolo posilnenie kolektívnej obrany v rámci schválenia Posilnenej predsunutej prítomnosti alebo, ak chcete, eFP NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Členské štáty NATO rozhodli o rozmiestnení jednej mnohopráporovej skupiny v každom z uvedených členských štátov a každú túto práporovú skupinu vedie jedna tzv. rámcová krajina.
Za účelom preukázať jednotu a solidaritu členských štátov NATO týkajúcu sa reakcie na prípadné bezpečnostné hrozby a s ohľadom na jednoznačne deklarovaný zámer Slovenskej republiky trvalo participovať v operácii eFP, vám týmto predkladám návrh na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Už v súčasnosti pôsobia naši vojaci a vojačky v počte do 152 kusov, teda príslušníkov, prepáčte, pod velením Kanady s dislokáciou v Lotyšskej republike na základe uznesenia Národnej rady z 20. júna 2019.
Zámerom predloženého materiálu je zmena aktuálne platného mandátu s cieľom predĺženia súčasného príspevku Slovenskej republiky, ktorý má byť na základe platného uznesenia Národnej rady ukončený 30. júna 2020. Navrhované predĺženie jeho pôsobenia je do 15. decembra 2020 a je aj jedným z opatrení súvisiacich so zamedzením šírenia COVID-19.
S cieľom zabezpečenia nepretržitého pôsobenia Slovenskej republiky v rámci eFP sa materiálom zároveň navrhuje vyslať do eFP od 15. decembra nový príspevok v počte opäť do 152 príslušníkov ozbrojených síl, a to s pôsobnosťou do ukončenia operácie eFP. Nový príspevok do eFP sa vysiela v zmenenej štruktúre s tým, že mechanizovaná rota sa nahrádza účelovým zoskupením zahŕňajúcim aj príspevok do veliteľstva eFP, ako aj spôsobilosťami prieskumu a spôsobilosťami priamej a nepriamej podpory. Príslušníci ozbrojených síl budú v rámci nového príspevku Slovenskej republiky plniť v eFP aj úlohy v tíme vojenskej polície.
Z dôvodu odovzdania a prevzatia funkcií počas pravidelných rotácií personálu sa v materiáli umožňuje aj súčasné pôsobenie personálu oboch rotácií v dĺžke maximálne 14 dní.
Chcel by som veľmi pekne poďakovať za naozaj konštruktívnu debatu vo výboroch, ako v zahraničnom výbore, tak vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Som rád, keď sa o obranných veciach nepolitikárči a aj keď nemáme vždy na všetko rovnaký názor, tak v obranných veciach by sme naozaj mali ťahať za jeden povraz.
Tento materiál schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 299 z roku 2020. Chcel by som tiež povedať to, že na rozdiel od môjho predchodcu sa nebudem hrať na to, že to je nejaké cvičenie a nejakým spôsobom zahmlievať dôvod vyslania vojakov do Pobaltia a do Poľska. Nejde o cvičenie, ide o štandardnú operáciu Severoatlantickej aliancie, ktorej cieľom je odstrašiť. Odstrašiť napriek tomu, že celkový počet vojakov NATO, ktorý je tam vyslaný, je iba 5-tisíc. Keď zrátame vojakov, ktorí sú v regulárnych ozbrojených silách Poľska a všetkých troch pobaltských krajín, keď k tomu prirátame týchto 5-tisíc ľudí v rámci operácie NATO, z 23 krajín mimochodom, tak môžem povedať, že ani zďaleka, ani zďaleka tento počet vojakov sa nepribližuje Západnému vojenskému okruhu Ruskej federácie, čiže ak niekto blúzni o tom, že tam zastrašujeme Ruskú federáciu alebo že to je krok pred agresiou, ako som si niekde vypočul, tak môžem povedať len toľko, že to je absurdné. Počet vojakov v krajinách NATO ani zďaleka sa nepribližuje počtu vojakov Ruskej federácie na Západnom vojenskom okruhu z druhej strany hraníc. Taká je realita.
Naši vojaci, takisto ako ostatní vojaci v rámci tejto operácie sú v krajinách Pobaltia a v Poľsku vyslaní na základe ich explicitnej žiadosti, povedal by som dokonca opakujúcej sa prosby.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vás žiadam týmto o súhlas s predloženým návrhom, tak aby sme sa mohli správať – my Slovenská republika – zodpovedne a v súlade so záujmami našimi obrannými a bezpečnostnými.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku rokovania návrhu, o prerokovaní návrhu na zmenu mandátu a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci posilnenej Predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 103 z 20. mája 2020 pridelil návrh na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto návrhom.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv by som vám chcel povedať, rozpravy, faktické si píšem ja osobne, žiaden asistent, žiaden internet a píšem si to tesne pred prejavom, tak ako aj toto (reakcia predkladateľa), tu, ručne (rečník ukázal predkladateľovi hárok papiera).
Opäť máme na programe vysielanie našich vojakov na cudzie hranice, do cudzích štátov. Opäť je tu návrh na našu účasť pri provokáciách voči Ruskej federácii. Niekto tomu hovorí odstrašenie, ja tomu hovorím provokácia. Opäť idú naši vojaci do Lotyšska. No je to veľmi paradoxné, pretože v lotyšskej Rige každoročne 16. marca pochodujú veteráni lotyšskej légie Waffen-SS aj s mladým dorastom. Joj, joj a naši vojaci idú brániť a demonštrovať plnenie akýchsi záväzkov a akúsi solidaritu. NATO a Spojené štáty rozvrátili obrovské množstvo štátov vo svete, priniesli nevýslovné utrpenia a smrť miliónom ľudí aj v posledných desaťročiach. Ten, kto si myslí, že ide o nejakú kolektívnu obranu na tzv. východnom krídle, tak ten sa hlboko, prehlboko mýli. Ide tu len a len o to, aby sa čo najtesnejšie obkľúčilo teritórium, o ktoré majú jastraby záujem a prečo? Lebo je tam neuveriteľné množstvo všetkých možných nerastov, je tam, sú tam zdroje všetkého.
Tie jastraby spoza veľkej mláky sú buď rozumčeka mdlého, alebo chcú vyskakovať a vyeskalovať nevýslovný konflikt. Akosi zabúdajú, že Rusko už nie je Jeľcinove Rusko, pán minister. Tie časy sa skončili. (Reakcie z pléna.) Medveď nadobudol silu a už si nenechá brnkať po nose. Ruskí vojaci sú na svojej strane hranice, ale naši sú na cudzom území. Spomeňme si ako de Gaulle a Francúzsko vystúpili z NATO. Viete kvôli čomu? Áno, v plánoch NATO bola vojna s Ruskom, by ste mohol vedieť, pán minister. (Reakcie z pléna.) Nemyslím si, že teraz tieto jastraby majú iné plány.
Celkovo by som zhodnotil to takto: Je to obyčajné provokovanie, je to zbytočná provokácia. Slovensku neprinesie nič a ešte raz nič dobré. A keď to niečo prinesie, bude to nočná mora v podobe apokalypsy. Verte mi, Amerika a NATO budú bojovať proti Rusku do posledného slovenského vojaka, do posledného slovenského občana, do posledného poľského vojaka, do posledného poľského občana. Toto postihne každého, kto sa sám označí za prvosledový terč, a my to veru robíme, a to je zle, veľmi zle.