8. schôdza

Ďakujem pekne. Prosím vás, pán Dostál, ja si myslím, že asi nemá vôbec žiadnu váhu tu porovnávať, koľko intervencií vojenských urobilo USA a koľko urobilo Rusko. Aj keď sme tu mali vymenované tie ruské agresie, ale keby sme začali menovaním tých agresií USA, tak by sme to tu asi menovali do rána, čiže na toto naozaj si dajme pozor alebo potom vymenujme aj z tej druhej strany.
A neviem, podľa akého kľúča vy fungujete, lebo my sme podľa vás fašistická strana a popritom dobre, že nie sme ruskí agenti. Tak potom neviem, aký kľúč používate, najbližšie, keď budete v nejakej rozprave, prosím vás, mi to objasnite. Lebo ako ja viem, tak fašisti boli v Taliansku, v Španielsku a tak ďalej, ale my sme teda fašistická strana podľa vás a popritom hájime ruské záujmy. Tak ja už potom sa naozaj z tohto neviem vysomáriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Dostál, ja vás ubezpečujem, že nie som extrémista a už vonkoncom nie som fašista, nikdy som nebol, nie som a nikdy nebudem fašista, to vás ubezpečujem. Ale vy, ak hovoríte o nás, o mne konkrétne ako člena Ľudovej strany Naše Slovensko, že som fašista, tak verte mi, že sa mýlite. Ja by som vám tiež mohol povedať, že ste liberálny fašista, to by bolo snáď asi to isté.
Ale vy hovoríte, že šírime tu nezmysly. Vážení priatelia, no poďme sa, ešte raz sa vráťme do roku 1999, kde vláda Mikuláša Dzurindu povolila prelety americkej armády, teda lietadiel cez územie Slovenskej republiky na tzv. humanitárne bombardovanie Juhoslávie. No, to bolo humanitárne zabíjanie. A tu verejne sa chcem po 20 rokoch, už niečo viac ako 20 rokov, poďakovať sa pánovi Čarnogurskému a, samozrejme, aj pánovi Koncošovi, ktorí nepodporili, ináč komplet celá vláda v roku 1999 podporila tieto prelety. A americké lietadlá, nieže to bola humanitárna pomoc, bombardovali občanov Juhoslávie, zabíjali deti, rozbíjali školy, škôlky, mosty. Každý most cez Dunaj bol rozbitý. Toto bola humanitárna pomoc?! A vy hovoríte, že nech žije NATO?!
Poďme do Afganistanu. Aká tam bola situácia? Američania plus Angličania napadli Afganistan a zabili tam človeka údajne zato, že má zbrane hromadného ničenia. Nakoniec sa nenašlo nič (reakcie z pléna). Pardon, Irak, áno, jasné. Takže zato vám hovorím, vážení páni, uvažujte!
A ja si to skutočne, pán Dostál, vyprosím, aby ste ma vy osobne označovali za fašistu a za, nebodaj za extrémistu, pretože ubezpečujem vás, že nie som a nikdy nebudem extrémista a už vonkoncom nebudem fašista.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Cigániková, no je to presne tak, ako si povedala, čo sa týka účasti pána poslanca Mazureka, lebo vtedy ešte nebol poslancom, vtedy bol len bežným extrémistom, na tej vlakovej stanici. Že áno, to nezľahčuje jeho vinu, že teda sám nehádzal kamene. Ty vravíš, že nezabránil tomu, ale tak to je veľmi eufemicky povedané, lebo on v podstate verbálne útočil a to, čo tam jeho, jeho kamaráti robili, robili s kameňmi, on robil slovami, a teda vyzeralo to dosť nebezpečne, a teda nechcel by som byť v tej chvíli v jeho blízkosti, keď tam hovoril o tom Alahovi, čo by s ním robil.
Pán poslanec Marek Kotleba, povedali ste veľmi zaujímavú vec, aj mňa to teda fascinuje, že ako, ako sa vy dokážete identifikovať aj teraz s fašistami a nacistami, aj, aj s Ruskom, ktoré v druhej svetovej vojne najprv sa síce s nimi kamarátilo a spoločne, spoločne si rozdelili Poľsko a východnú Európu, ale potom, potom s nimi bojovalo. No je to naozaj fascinujúce, lebo vy máte vo svojich radoch obdivovateľov Tisa, máte stále niečo s tou číslovkou 1 488, ale zároveň sa vám páči Putin a Noční vlci. Dúfam, že budeme pokračovať v tejto rozprave, že, akože na prvý pohľad je to paradoxné, ale, ale je to, je to niečo, čo vás, čo vás charakterizuje, rád sa k tomu aj s vami v nejakej ďalšej rozprave vrátim.
Pán poslanec Šimko, no vy ma môžete ubezpečovať, že nie ste extrémista, ale keď ste kandidovali na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko, tak extrémista v mojich očiach ste. A to nie je žiadny argument, lebo pán poslanec Mazurek si tiež myslí, že nie je extrémista a má na to rozhodnutie súdu, že je extrémista. To, že si niekto niečo myslí, neznamená, že to tak je. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ako protislovenský zapredanecký agent, ktorý je vojnový štváč a ktorého platia Sorosove doláre, ba dokonca občas, ako som sa dočítal, aj krvavé petrošekely. S stále nedokážem pochopiť, kde tí mudrci na to došli, že sú petrošekely, lebo v Izraeli dostaneš diesel iba ak na pumpe. Ale dobre, keď petrošekely, tak petrošekely.
Začnem starým vtipom, ktorý, žiaľbohu, žiaľbohu pre Ukrajincov, pre Gruzíncov a, chvalabohu, zatiaľ nie pre Lotyšov, Litevcov a Estóncov platí už desaťročia. Ten smutný vtip je otázkou. S kým hraničí Rusko? Odpoveď. S kým chce. Toto platilo od čias, keď Ribbentrop s Molotovom podelili Poľsko a presunuli hranice, potom po ťažko vybojovanej hrdinskej vojne Červenej armády proti Fínsku, primeranému súperovi, a potom ďalej cez Abcházsko, Osetsko a tak ďalej a tak ďalej.
No, keď som riadením osudu sa stal lekárom prvosledového tankového pluku v Písku, tak sme na sústredení lekárov divízie boli konfrontovaní s otázkami prežitia našich útvarov v bojovom nasadení a spýtal sa ma náčelník lekárskej služby divízie: Pane kolego alebo soudruhu kolego, možno aj pane, či zdali víte, jakou životnost má váš útvar? A ja hovorím: To teda neviem. On mi povedal: Jednu hodinu a čtyřicet pět minut. Inými slovami, keby sme sa boli ako Varšavská zmluva šialene odhodlali napadnúť krajinu NATO, tak toto bola životnosť môjho útvaru.
V tejto pravde je zhrnuté to, čo vlastne garantuje čl. 5 dohody o NATO, že napadnúť štát NATO, ktorýkoľvek, znamená napadnúť NATO ako celok. A v tom je garancia, v tom bola naša méta, keď sme v roku ´94, ´5, v čase, keď národ miloval Mečiara, ako potom miloval aj iných úchylov, sme sa vzďaľovali od NATO, tak vtedy sme my ten boj s Mečiarom zvádzali okrem iného preto, aby sme naplnili to, že sa tým členom NATO staneme. Chvalabohu, stali sme sa. Stali sme sa a aj keď sme roky rokúce nikdy neplnili náš záväzok o staraní sa o vlastnú obranyschopnosť, čo nám pri všetkých výhradách k jeho osobe nie tak dávno a nielen nám obil o hlavu Donald Trump.
Tak každopádne to, že posielame našich vojakov, ako to tu zaznelo, symbolickú pomoc a dôkaz našej spoluúčasti v našom obrannom spoločenstve, je veľmi dobrý čin. Želám im tam dobré časy a želám, aby zanechali čo najlepší dojem.
Samozrejme, začal by som niečím ešte iným, čo nie je také, ako bol Martinov Lutherov Kingov I have a dream, ale začnem snom Júliusa Satinského. Július Satinský, Bratislavčan ako ja, zažil na námestí SNP tanky s bielymi pásmi. Ale Julo Satinský naformuloval jeden krásny sen a ten sen hovoril: Chcel by som raz ráno prísť na námestie SNP, na ktorom by boli tanky s bielymi pásmi a s bielymi hviezdami. Presne k tomu sme smerovali; tí, čo možno túto reáliu nepoznajú, tak vyzerali tanky Spojených štátov.
Samozrejme, nebolo to treba, vstúpili sme, chvalabohu, do organizácie, ktorá našu bezpečnosť zaručuje. A je dobré, že v nej sme, a máme si plniť, čo nám z toho vyplýva. Ale v rámci tých hraníc, kde chcem, si treba stále držať na pamäti, že sluha komunistickej totality, dôstojník KGB Vladimír Vladimirovič Putin verejne deklaroval, že zánik sovietskeho impéria bol najväčšou tragédiou 20. storočia. Teda to, že nie sme v tábore mieru a socializmu, kde sú na hraniciach mínové pásy, vlčiaci, strelecké veže, je tragédia. Ako hovorím vždy a znova, žiaden nemecký kancelár nepovedal, že zánik tretej ríše bola najväčšia tragédia 20. storočia. A tiež sa žiaden dôstojník ani gestapa, ani z Sicherheitsdienstu nestal prezidentom Spolkovej republiky. To len tak na okraj.
Mnohé krajiny v priebehu stáročí prichádzali o svoje impériá. Španieli už dávno, Nemci po prehratej prvej svetovej vojne, Francúzi stratou postavenia bývalej veľmoci a postupne aj Briti. Pravdou je, že to nemá radostné dohry. Nechcel by som byť obyvateľom Hongkongu a keď, tak rozhodne rád ako britským protektorátom. Chcem teda povedať, že keď som v tejto debate počul, aká je NATO zločinecká organizácia, tak musím znova povedať: Je dobré byť na strane tých, ktorých nenapadnú. Je primerané, aby tak mohlo byť, že platí staré si vis pacem para bellum, musíš byť pripravený na vojnu, aby agresor vedel, že útok na teba bude jeho zničením.
V tomto zmysle si myslím, že i symbolická účasť vojsk rôznych krajín členských krajín NATO v Pobaltí dáva tým občanom Pobaltia, ktorí zažili hrozné veci, keď sa Ribbentrop s Molotovom dohodol, že sa stanú zónou záujmu imperializmu sovietskeho. Podotýkam, že ten imperializmus je inherentný a je úplne jedno, či to bol imperializmus samoderžavia a báťušku cára, ten ale bol slabší, pretože občas dostal do rypáka, ako napríklad od Japoncov pri Cušimi, ale v zásade to bol vždy imperializmus. Briti pustili Indiu, Rusi nepustili nikdy nič. A ak niekto hovorí, že to bol Sovietsky zväz, tak ja vás ubezpečujem, že to nebol kazašský imperializmus, to nebol arménsky imperializmus, to nebol turkménsky ani azerbajdžanský. To bol ruský.
A v tomto zmysle, keď niekoho počúvam hovoriť o DNA Slovanov, tak nech sa spýtajú na DNA Slovanov pozostalých po Katyni. Nech sa spýtajú na DNA Slovanov tých, ktorých strieľali z Igmanu nad Sarajevom, ale i ostreľovačov ako zajace. Slovania. Nech sa spýtajú na DNA Ratka Mladiča v Srebrenici. Nech sa spýtajú obyvateľov Dubrovníka, ako na nich strieľali ako na strelnici. A nech sa spýtajú iks ďalších prípadov, keď DNA Slovanov sa rovnalo vraždeniu Slovanov Slovanmi.
Chcem teda povedať, že sa nedá spoliehať v žiadnu mierumilovnosť, ale na silu a, chvalabohu, že sa môžme tešiť z toho, že sme jej súčasťou. A ešte raz hovorím, musíme naplniť naše záväzky, pretože tá vyčítavá veta Donalda Trumpa, že ak má obyvateľom Minnesoty a Texasu záležať viacej na našej obrane ako nám, je dlhodobo neúnosná. A preto vítam tento materiál a ešte raz hovorím, ľuďom, ktorých tam posielam, posielame, želám dobré pôsobenie a Slovensku, aby tí, ktorých tam posielame, presvedčili svojou kvalifikáciou, schopnosťou a aj vybavením.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Deväť. Pán poslanec Kuffa, zas ste boli po vystúpení, ale rozumiem, že táto téma vám asi leží na srdci. (Reakcia z pléna.) Aha, tak... ospravedlňujem sa vám. (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) V žalúdku (povedané s pobavením), v žalúdku vás nemám, ale sme mali o tomto; v žalúdku vás nemám, pán Kuffa, len sme mali o tomto viackrát debatu, ospravedlňujem sa vám.
Ako prvý, pán poslanec Drdul, nech sa páči.

Pán Osuský, ja by som sa vám len chcel poďakovať. Vy ste v úvode svojho vystúpenia uviedli jeden veľmi dôležitý fakt a síce, že mierumilovný Zväz sovietskych socialistických republík, reprezentovaný, áno, hlavne Ruskom, bol v prvej tretine druhej svetovej vojny najväčší obchodný partner a vojenský spojenec Tretej ríše.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský, vy ste na začiatku spomínali svoje skúsenosti zo základnej vojenskej služby pravdepodobne, že teda o životnosti vašej jednotky. Ja sa vás chcem spýtať, aká dlhá podľa vás by asi bola životnosť našich jednotiek v tzv. predsunutej prítomnosti NATO v prípade konfliktu s Ruskou federáciou. Na koľko minút to počítate? A s plným vedomím, a teraz ste to potvrdili, s plným vedomím, že keby k niečomu došlo, tí vojaci sú odpísaní úplne že definitívne, s plným vedomím ich tam naschvál posielate. Kde je nejaké svedomie, kde je, kde je to, o čom ste rozprávali na začiatku vášho vystúpenia?
A druhá vec, pán poslanec Osuský, vy ste spomenuli na záver tentokrát, že nepomôže byť dobrý a milý a zlatý, ale treba sa spoliehať iba na silu. No ale dnes tu vidíme vládnych poslancov na čele s ministrom obrany lobovať a ospravedlňovať tento návrh, ktorý tu máme, najmä útokmi na Milana Mazureka a na to, že kričal na nejakú rodinu v Bratislave. Ale, pán poslanec Osuský, boli ste to práve vy, kto prekročil tú čiaru, tú obrovskú hranicu medzi kričaním na ľudí a medzi bitím ľudí. Boli ste to vy, kto dal Vaskému, aktivistovi, občianskemu aktivistovi facku iba za to (reakcie z pléna), že sa vám nepáčil jeho názor. Čiže, čiže, pán poslanec, vy máte najmenšiu, najmenšie právo rozprávať niečo o Mazurekovi. A ak sa vaši kolegovia stotožňujú s tým, že bijete ľudí za názor na uliciach, tak tiež, čo sa týka Milana Mazureka, môžu len ticho šúchať nohami, lebo on nikoho – na rozdiel od vás – nebil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, to bola znova raz, možno použijem ten terminus technicus ňuňuňu, ale bola to naozaj skvelá, kvetnatá reč na vysokej úrovni, na vysokej kultúrnej úrovni, som naozaj vďačný za to. Som rád, že ste hovorili o tej symbolickej prítomnosti, pretože tu sa o nič iné v podstate nejedná. Naozaj, ak si niekto myslí, že ten zlomok jednotiek NATO, ktoré sú v Pobaltí na území NATO, chce zaútočiť na násobne väčšiu armádu, ktorú má na území hraníc Rusko, tak naozaj môže byť akurát tak nejaký mierový extrémista, lebo ja si naozaj nechcem predstaviť, ako tých pár tisíc vojakov NATO teraz útočí na 300-tisícovú armádu, ktorú Rusko má pripravenú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Osuský, ja mám na vás len takú jednoduchú vecnú otázku. Pán poslanec, vy ste síce lekár, ale tým, nie ste psychiater, vy ste ako osoba schizofrenik? A pýtam sa to preto, lebo vy tu na jednej strane kritizujete Sovietsky zväz, idete do histórie, idete do minulosti, spomínate tu pakt Molotov – Ribbentrop a neviem čo všetko z minulosti, toto všetko zároveň prenášate aj na súčasný ruský národ alebo na Rusov, hoci teda súčasťou Sovietskeho zväzu v tej dobe neboli iba Rusi, ale boli tam aj Ukrajinci, Bielorusi a ďalšie stovky národností, no a na druhej strane obdivujete a stále sa zastávate nášho najväčšieho spojenca z NATO Spojených štátov amerických, ktoré práve v tom čase tej druhej svetovej vojny boli práve dôsledným spojencom Sovietskeho zväzu, toho Sovietskeho zväzu, ktorý vy kritizujete. Tak prosím vás, urobte si nejaký poriadok v tom, že kto je vlastne váš spojenec, či ste proamerický, prosovietsky, alebo keď ste prosovietsky, alebo keď ste proamerický, mali by ste byť aj prosovietsky alebo v tej dobe by ste boli prosovietsky ako vaši spojenci súčasní z Ameriky? Urobte si v tom, prosím, poriadok, lebo ja mám naozaj dojem, že ste schizofrenik.

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, hovorili ste o Putinovi, tak vám dám jedno okienko z histórie, čo sa týka Európskej únie. Walter Hallstein, bývalý prominentný nacistický právnik, už pred druhou svetovou vojnou naprojektoval projekt Komisie, komisie s veľkým K. V roku 1938 a v roku ´39 bol nemeckým delegátom na konferencii právnych vzťahov Nemecka a Talianska, kde sa oba národy zhodli, že sa musí vyriešiť rasová otázka. Potom sa zázračne vyšmykol z tých previerok, čo mali bývalí nacisti a v ´51. roku podpisoval za Nemecko vznik Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a v roku, zázrakom, v roku 1963 sa stal prezidentom európskej ko... komisie Európskej únie.
Ďakujem za slovo.