8. schôdza

Áno, ďakujem za slovo. Pán Kotleba, ja pokúsim sa vám vysvetliť trošku situáciu, keď vy hovoríte o tých ruských vojskách na svojom území, na hranici, ako to v podstate Rusko vníma, pretože možno vás to prekvapí, ale Rusko naozaj nemá strach a obavu z nejakého konfliktu alebo že by bolo napadnuté zo strany Západu. Rusko ako diktatúra v podstate si pestuje určitý obraz nejakého vnútorného nepriateľa, ktorý by mohol nejakým spôsobom destabilizovať systém a ovplyvniť tak to, že by náhodou táto klika, ktorá tam vládne, mohla stratiť moc, a tým pádom vlastne sa, vytvára teda tú predstavu o tom nejakom vnútornom nepriateľ... vonkajšom nepriateľovi, ktorý môže vnútorne intervenovať. A čo potom vlastne vytvára taký ten, tú predstavu toho, toho vonkajšieho nepriateľa, je v niečom ale veľmi podobné, v čom, čo v podstate ináč často aj argumentujete aj vy v rámci vašej Ľudovej strany Naše Slovensko o tých vonkajších, vnútorných nepriateľoch.
A keď vám to tak vysvetlím vo vojenskom prevedení, tak v podstate Rusko to vníma tak, že si buduje vlastne ofenzívne sily tak, aby mohol dominovať a zastrašovať svoje okolie. Čiže Rusko si v podstate z vojenského hľadiska vyhradzuje právo na útočné aktivity v mene obrany, aby tak zabránilo prípadnému konfliktu na svojom území, čiže v jeho vnímaní sa vlastne útok stáva obranou. A to je vlastne jeden z tých dôvodov, prečo tie okolité krajiny aj his... majú tie skúsenosti, majú tie historické skúsenosti a obávajú sa Ruska, pretože neraz sa to stalo.
Taktiež by som sa vrátil ešte k tomu, viete, aj tá, tá hrozba toho nejakého vojenského útoku Západu na Rusko; však si všetci uvedomujeme, že takisto tu platí nejaké jadrové odstrašenie, takže asi nikto nechce ísť do takéhoto konfliktu. A po druhé, po ďalšie, ja vás trošku prekvapím, podvedenie NATO a podvelenie NATO, no, my všetci sme v NATO, naši vojaci sú v NATO, aj vy ste občanom členskej krajiny EÚ a NATO. Musíte s tým žiť.

Pán Kotleba, vidím, že ste vo svojej faktickej poznámke tak trochu nenápadne opäť oprášili svoju starú konšpiráciu, keď o pandémii, ktorá si na celom svete vyžiadala množstvo obetí, hovoríte ako o projekte COVID-19. Uvedomte si láskavo, že ste tu na pôde zákonodarného orgánu Slovenskej republiky a nie v nejakom konšpiračnom rádiu.
Tiež – podobne ako vaši kolegovia – hovoríte, že Rusko má právo na akýkoľvek počet vojakov. Len neviem, s kým sa v tejto veci sporíte, pretože som nezaznamenal, že by ktokoľvek tuná tvrdil opak. A ja som tieto počty spomenul iba v súvislosti s otázkou, či kontingent 5-tisíc vojakov NATO má naozaj potenciál ohroziť Rusko s takou početnou armádou, ktorá je, mimochodom, druhá najsilnejšia na svete. To naozaj považujete ten počet za nejaké ohrozenie?

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vy hovoríte, že v podstate anexia Krymu v roku 2014. Tým by som teda chcel prejsť na slová pána Kotlebu. Vážení priatelia, uvedomte si už jednu vec. Však v podstate pán Kočiš tu vedľa mňa sediaci, poslanec Národnej rady, otvorene povedal, že anexia Krymu, že bolo to so súhlasom viac ako 80 % ľudí, ktorí žijú na Kryme, že sa chceli v podstate pripojiť k Ruskej federácii.
No ale teraz sa vás pýtam, poďme do roku 1968. Vojská Varšavskej zmluvy, v úvodzovkách, napadli Československo. Boli to ukrajinské vojská, boli to poľské vojská, nemecké aj maďarské. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
No a teraz, nie je tu pán poslanec Suja. (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Reagujem v podstate na pána Kotlebu. (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
V podstate, no vidíte, aké to je, že teraz vás mám stopovať? Tak poprosím, keď vy chcete rovnaký meter, doprajte aj kolegom rovnaký meter.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Zastavte mi čas, prosím vás pekne.
Takže v podstate tieto vojská napadli v roku 1968, ale boli to aj ukrajinskí vojaci, ktorí v podstate prešli rusko-československé hranice. A teraz sa vás skutočne pýtam: Anexia Krymu vám vadí, ale ukrajinskí vojaci, ktorí v podstate vtedy pod hlavičkou Sovietskeho zväzu nás napadli v roku 1968, to vám nevadí? A teraz ako hodnotíte tých ľudí, ktorí, v podstate Ukrajincov, ktorí momentálne sú úplne na inej strane ako v roku 1968? To vám zrejme, asi, asi nevadí. A my teraz v podstate rozhodujeme o tom alebo dneska, zajtra rozhodneme o tom, či tých 150 vojakov pošleme na hranice Ruskej federácie.
Ja si myslím, že mali by sme sa skutočne, ako pán Kotleba povedal, nad tým sa zamyslieť, že či teda skutočne toto urobíme. Pretože tým pádom možnože pán Putin, práve tým, že sa zapájame do týchto aktivít voči Ruskej federácii, nasmeruje možno rakety aj na hlavné mesto Slove... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Kotleba veľmi pekne zhodnotil to, o čom sa tu snažíme diskutovať už hodne dlhú chvíľu a náš názor a náš pohľad na tento problém, pretože tento zákon je problémom, je úplne iný a diametrálne odlišný, ako je názor rokovacej sály po mojej ľavici. Nemám pocit, aby kontingent, ako tu niektorí kolegovia v pléne poznamenali, kontingent päťtisíc vojakov armády NATO bol pre Ruskú federáciu hrozbou, to netvrdím a netvrdil som to. Ale považujem to za určitú formu provokácie a správania, ktoré nie je vhodné voči tak vojensky disponovanej veľmoci, ako je Ruská federácia. Nikto, kto tu sedíme, si asi ani nedokážeme predstaviť, akú, v úvodzovkách, hrozbu predstavuje Ruská federácia pre armádu NATO. Sú to dva silné subjekty, ktoré – nikto to nebude popierať – medzi sebou súperia o vplyv vo vojenskom sektore v rámci celého sveta. Ale nikdy nebudem tvrdiť a nikdy nebudem súhlasiť s názorom tých poslancov Národnej rady ani ministrov, ktorí budú jednostranne a jednoznačne tvrdiť, že zlým agresorom je iba Ruská federácia a NATO sa snaží iba brániť, NATO sa snaží iba pomáhať, NATO sa snaží byť tým dobrým, umierneným prvkom, ktorý chráni sveto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Určite vojna je tým najhorším, čo si nevieme ani predstaviť, ako to môže byť, a určite si to nevedia predstaviť ani vojaci našich ozbrojených síl, ktorí tam pôjdu. A naozaj ma mrzí, že vysielame tam ťažkú techniku. Keby sme tam vysielali vojská, ktoré budú podporovať Červený kríž a robiť humanitárnu pomoc, tak ešte ako tak. Ale s ťažkou technikou, myslím, že nám to môže iba priťažiť a naozaj škoda tej humanitárnej pomoci, lebo podľa mňa, pán minister by to vedel vybaviť aj pánovi lekárovi v zálohe z tankovej brigády a určite rád by nám to šiel ukázať, ako sa tá humanitárna pomoc vykonáva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Kotleba, vy ste vo svojom príhovore povedal, že Slovensko by sa malo namiesto vyslania vojakov do Pobaltia viac venovať problému s COVID-19. Tak ja vám v krátkosti pripomeniem, čo konkrétne urobil minister obrany Jaro Naď a ozbrojené sily pod jeho vedením v uplynulých týždňoch a mesiacoch.
Ozbrojené sily boli v uplynulých týždňoch v plnom nasadení, súbežne s políciou a zdravotníkmi zabezpečovali odber vzoriek na testovanie na ochorenie COVID-19, ako aj zabezpečenie verejného poriadku a občianskeho života v rámci karanténnych opatrení v uzavretých osadách. Armáda zabezpečila aj svojich lekárov a zdravotníkov, ktorí boli k dispozícii zasahujúcim jednotkám, ako aj obyvateľom obcí, ktorí boli v karanténe. Ministerstvo obrany poskytlo svoje ubytovacie zariadenia, ktoré slúžia ako karanténne stanice. Na vyplácanie sociálnych dávok v osadách dozerali aj silové zložky ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ochranné prostriedky a zdravotnícke pomôcky pre zdravotníkov v nemocniciach po celom Slovensku pomáhali zabezpečovať, rýchlo distribuovať aj vrtuľníky slovenskej armády. Vojaci pomáhali dovážať potrebný materiál zdravotníkom do nemocníc v rôznych kútoch Slovenska aj pozemným transportom. V súvislosti s epidemiologickou situáciou pomáhali vojaci pri jednotlivých vstupoch v nemocniciach. Aj vďaka tomuto opatreniu bola zaistená hlavne lepšia bezpečnosť pacientov, širokej verejnosti a samotných zdravotníkov.
Chcem sa vám poďakovať, pán minister, že armáda v týchto dňoch funguje rýchlo, operatívne a pomáha personálne, ale aj technikou tam, kde je to najviac potrebné. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Kotleba, vo svojom vystúpení ste vymenoval radu vecí, za ktoré ideme hlasovať, ale zabudol ste na to najdôležitejšie, že ideme hlasovať o tom, že si ideme splniť naše záväzky z toho, že sme členom Aliancie, NATO. Že to bude stáť peniaze, to je úplne samozrejmé. Bezpečnosť vždy niečo stojí, nie je zadarmo. A ja som rád, že máme vládu, že máme parlament a že máme prezidentku, ktorá razí rovnakú bezpečnostnú a obrannú líniu, a že konečne máme záväzok vlády, že na obranu vyčleníme 2 % HDP, tak ako sme sa to zaviazali v prístupovej zmluve, a budeme mať dostatok tých financií na to, aby sme si svoje záväzky dokázali, dokázali splniť.
Som rád, že máme, že máme vládu, ktorá bude presadzovať bezpečnostnú obrannú stratégiu, ktorá ju dokonca predloží do parlamentu, nie ako minulá vláda, ktorá ju, hlavne SNS, bránila vlastnou hruďou na to, aby sa nedostala do parlamentu, aby sme o nej nerokovali. Predpokladám, že aj tam by ste vystupovali v takom duchu, ako vystupujete teraz pri takomto elementárnom, elementárnom bode programu, kde by sme v podstate asi nemali ani diskutovať a všetci by sme mali byť za, pretože je to naša povinnosť a je to náš záväzok voči Aliancii.

Pán poslanec Kotleba, zdá sa mi, že to potrebujete, že ste spolu s vaším, neviem, či súčasným, ale, alebo minulým kolegom Kuffom ten typ človeka, ktorému sa desaťkrát niečo povie a vy si stále meliete svoje, ako keby to nebolo povedané ani raz. Kolega Osuský to tu jasne povedal a nepredpokladám, že vy ste latiník, možnože keby to povedal po rusky, čo by on kľudne vedel, tak že by ste si to zapamätali lepšie: Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu! Čiže nie je to o tom, že by sme my boli štváči, že by sme my vyvolávali vojnu, nie, my chceme mier, a preto sa pripravujeme na vojnu. Na tú vojnu sa pripravujeme tým, že sme členmi Aliancie, v rámci ktorej máme nielen práva, to znamená právo byť krajinou ako aliančný člen ochránenou v prípade, že by sme boli napadnutí, ale aj povinnosti. A jednou z tých drobných povinností je to, že sa zúčastníme – v podstate demonštratívne – toho, o čom teraz tu je reč.
A teraz, ak niekto tvrdí, že toto je prejavom agresie, hovorí veci, ktoré sú absolútne nelogické, pretože výkon našich povinností v rámci Aliancie nemôže byť žiadnym prejavom agresivity. A ak niekto to takto berie, tak potom sám je agresívny vrátane toho Ruska, ktoré vy tvrdíte, že je mierumilovné, ale tým istým dychom tvrdíte, že nás môže napadnúť len preto, že si vykonávame svoje povinnosti z nášho členstva v Aliancii. Nedáva to žiaden zmysel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skúsim aspoň na niektorých, lebo sa to tu rozbehlo.
Pán poslanec Krúpa ako predseda branno-bezpečnostného výboru, no, Ruská federácia si nemusí hľadať vnútorného nepriateľa, pretože asi aj v Rusku videli, ako prebehol majdan na Ukrajine a vidíme to tam dodnes, ako to dopadlo.
Pán poslanec Laurenčík, no tak vy ste sa teraz ukázali. Všetci za, lebo je to naša povinnosť. Ale tie časy už skončili, pokiaľ viem. Ja chápem, že možno v SAS to ešte zostalo, ale naozaj všetci za nie je naša povinnosť.
Pán poslanec Benčík, vojaci OSSR idú do Pobaltia úplne zbytočne, lebo to, čo vy ste povedali, ich úplne neguje, ich potrebu tam poslať. Veď predsa ak máme sily jadrového odstrašenia, tak načo bude päťtisíc vojačikov si tam nacvičovať pochody a manévre a leštiť si techniku?
Pán poslanec Potocký, neviem, či ste ma počúvali, ale ja som nespochybňoval nasadenie príslušníkov ozbrojených síl počas operácie alebo počas opatrení v súvislosti s projektom COVID-19, ale som hovoril o tom, že, a dnes má Slovenská republika pravdepodobne iné priority, ktoré potrebujeme zrealizovať a zaplatiť, ako poslanie slovenských vojakov na ruské hranice.
A, pán poslanec Baránik, vám osobne, ale aj všetkým vašim kolegom, ktorí sa tak veľmi dnes hlásite k tomu, že sa pripravujete na tú vojnu, tak choďte si dať radšej 20 klikov a vyleštiť kanady a spravíte pre Slovensko viac.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, spravodajca, poprosím, aby ste mi potom neskákali do rečí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Úplne, ako hovoria Američania, floor is yours.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
To nevydržíte, ja viem, že nevydržíte, ale ja som nebol ani prihlásený faktickou a ste ma napomínali tu jak pán kolega Baránik.
Ale naňho keď som tak pozeral, aj som sa tak pred chvíľočkou zamyslel; pán kolega, vy máte nabetón modrú knižku. Vy vôbec, vy ste ani na vojenčine neboli, a pritom svoje roky máte, ale prepáčte, tieto táraniny, ktoré tuná tárate, to sú bludy. Totálne sú bludy. Viete čo, ja vám poviem takto. A je to aj na pána ministra. Ja som vycvičený vojak v zálohe, ktorý som nebol prekvalifikovaný. Ja som vojakom Varšavskej zmluvy. A tento pakt vznikol v ´55. roku ako odveta na vznik vojsk NATO. Nato východný blok vytvoril ako protiváhu vojenskú v podstate tú Varšavskú zmluvu.
Ja za celé to obdobie, pán minister, a skúste sa na to pozrieť. Ak my sa pripravujeme a tieto bludy tuná počúvať, jak my sme pripravení na vojnu a velíme do zbrane tuná, to sa nedá ani počúvať, to sú fakt, to sú totálne bludy, neviete o tom nič. Prepáčte, ale zhola nič neviete o tom. Som dôstojníkom v zálohe, ale vôbec sme neboli prekvalifikovaní a tú pomyselnú raketu, ktorú by ste vystreľovali, pán minister, na Mars, my ako batéria protivzdušnej obrany, ak by narušila náš vzdušný priestor, my sme boli tak vycvičení, že vám ju dáme dole. Tá by na nijaký Mars nedoletela. A to si píšte. A to sme boli tak dobre vycvičení. (Reakcie z pléna.) No to len tak na margo toho, čo ste povedali dopoludnia, veď ste strieľali rakety na Mars. (Ruch v pléne.) Môžte strieľať, ale my sme protivzdušná obrana a tie Black Hawky, čo máte, prosím vás pekne, vo vašej výzbroji, veď tie nie sú vyzbrojené ničím. To sú vyhliadkové vrtuľníky a presne tie sme sa učili dávať dole. To by ani nos nevystrčili a by sme ich zostrelili (ruch v pléne), ani nos by nevystrčili a by sme ich zostrelili. Áno, tak sme boli vycvičení.
A teraz my; viete, rozdiel je akurát v tom, že tá propaganda pokračuje ďalej aj ako v čase socializmu, len tuná sú ľudia takí, ktorí vehementne obhajujú vojska NATO, hej? A skúsil by som tu ja povedať ako vojak základnej služby nejakú pozitívnu poznámku vo vzťahu, ja neviem, k NATO alebo vo vzťahu k americkým vojskám, no dva roky Plzeň-Bory to by len tak zafrčalo. Ale to naostro. Zavreli by ma do basy. Čo by som len povedal. A v tom je podstatný rozdiel, že dnes my síce o tom môžme rozprávať, ale kolega Baránik nevie o tej vojne nič. Vy tuná si myslíte, že ten kontingent 152 vojakov, že čo znamená? Pán, pán minister, ja viem, že je to len symbol a tých 152 vojakov nie sú nijakou hrozbou pre ruskú armádu, veď to je blud. Ani tých päťtisíc.
A keď ste tu hovorili o nejakej životnosti armády a tak. Ja som slúžil v západovojenskom okruhu a boli sme blízko západných hraníc, 30 kilometrov bola vzdušná čiara. Viete, koľko sme mali, pán minister, celý náš pluk životnosť v prípade vojny? A to sme čakali každý deň, každú noc vždy, že ten agresor nás napadne. Dneska sme jeho spojencami. Ale to ja som bol vychovaný tak, že to bol agresor a to boli vojská NATO, ktoré nás napadnú. Ale naša životnosť, celého nášho pluku, pán minister, nebol, nebola viac ako desať minút, desať minút. My sme boli nárazníková zóna. Teda niečo o tom by som vedel rozprávať. A 152 vojakov.
Viete, tak pekne to tam máte v tej prílohe napísané, že máme v rámci toho kontingentu tej predsunutej, predsunutých vojakov v tom Estónsku, je tam 56 kusov kolesovej techniky. Potom v rámci, skúste v rámci rozpravy potom vystúpiť, považujem vás za chlapa, nie ako v záverečnom slove, ale v rozprave, môžem na vás reagovať; a že čo do toho rátate. Lebo kolesová technika, to sú aj tie húfnice Zuzana, hej, či to sú aj potom autá, ktoré to ťahajú. Zrejme to je tam to rozdiferencované, ale v tom čísle 56, to je tam zašifrované. Nevieme, koľko tam je naozaj tej ťažkej bojovej techniky reálne, lebo tie kanóny nie sú samohybné. A potom tá pásová technika v počte šesť kusov, predpokladám, že to budú obrnené transportéry, ktoré sú určené pre pechotu, len predpokladám, neviem, lebo tam to nie je napísané. Pásová technika je aj buldozér, aj ten by tam napríklad mohol byť, hej? No ale to neni tam rozpísané. A 300 kusov ručných zbraní, to nepovažujem naozaj za nejakú hrozbu. Ale, pán minister ide; ani tých 152 vojakov. A Rusko, že by sa cítilo cez, cez to ohrozené, nemyslím si. Ale ide skôr o vyslanie tohoto signálu.
Rusko a Ruská federácia nie je naším nepriateľom a budujme my tam vzťahy a priateľstvo. A ja nie náhodou som aj v tom medziparlamentnom priateľstve medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou, vôbec sa za to nehanbím a budem tam a chcem, aby sme budovali vzťahy.
Rusko, to nie je bývalý Sovietsky zväz. Tuná, keď som to počúval aj v rámci rozpravy, to je čosi úplne, čosi naozaj celkom iné. To je mix, tých 15 bývalých sovietskych republík, to nie je dnešné, súčasné Rusko. A my ako vycvičení vojaci, ja som sa dva roky, pán minister, učil zabíjať. Viete, koľko vy ste mali rokov, keď ja som narukoval na vojnu? No, vy ste to povedali na zahraničnom výbore, vy ste to povedali, že za pár mesiacov budete mať 40 rokov. Vy ste sa akurát narodili, keď ja som narukoval na vojenčinu. A ja som dva roky bránil Československú socialistickú republiku, našu vlasť, hej? Lebo to jednoducho, bolo to zo zákona, ale nikto ma nepreškolil, že som teraz odrazu vojakom NATO a súčasťou nejakého tohoto paktu. Čo ja som bol naučený a v tom, s tým som odišiel do zálohy, v podstate som naposledy bol vojakom československej armády a paktu, sme boli členmi Varšavskej zmluvy do ´91. roku, kedy Varšavská zmluva zanikla. Varšavská zmluva zanikla v podstate aj opodstatnene, lebo tá hrozba, ktorá tuná bola, tak aj tie jednotlivé štáty, aj, aj preskupenie však to geopolitické, ktoré tuná bolo, však hovorím vďakabohu, že to zaniklo. Ale aby sme my Rusko považovali, pán minister, za nejakého nepriateľa číslo jeden, to by bolo úplne maximálne trápne.
A v tých pobaltských krajinách tých 152 vojakov je skôr nejakým symbolickým vyslaním, ale nie nejakou skutočnou hrozbou. Slovensko ako také, 5,5-miliónový národ, prosím vás pekne, tak to sú európske mestá, ktoré toto majú. Ale to nie je nejak, viete, my si tak myslíme, že jaká je veľká naša krajina a koľko je nás tu obyvateľov, ale to sú bežné európske mestá. A zrovna Slováci, že by sme nepriateľsky vystupovali voči Ruskej federácii, nemyslím si, že je to potrebné ani nevyhnutné. Tých 152 vojakov naozaj, či by tam bolo, alebo tam nebolo. A keď zobereme celý ten kontingent ako taký, ktorý ste tuná povedali, 5-tisíc vojakov na tej východnej hranici, to je nič, to je nič, to je nič. To je, jak taký valec by len toto prešlo, jak taký valec, 5-tisíc vojakov, to je naozaj nič. A keď o ruskej armáde hovoríme ako o druhej najväčšej, neviem, či Turci a Čína, oni však majú, miliónové armády majú, ale záleží, samozrejme, to nie je čo do počtu, ale to je viac-menej, jak sme vyzbrojení a jak sme vycvičení, ale nie stále.
A ja si dovolím tuná v závere spomenúť aj tú juž... teda v ´48. roku bol ten, to bolo v ´48. roku, to bola Kórejská vojna, kde v podstate americké vojská tlačili to smerom ako na sever až do chvíle takej, tá Kórea mala byť v západnej zóne, teda mala byť pod silným vplyvom Ameriky, až do chvíle takej, kým, kým s obyčajnými puškami a bajonetmi nevyšla čínska armáda, a preto je tam tá demarkačná čiara medzi Severnou a Južnou Kóreou. Pán minister, ste... (reakcia ministra), áno, dodnes to je tak, to je rozdelené, od tejto vojny to je. (Reakcia ministra.) Nie Čínou to je rozdelené, ale od tej vojny. Ja nehovorím, že Čínou to je.
Pozrite sa, pán minister, ja som slúžil a strážil našu vlasť, kým vy ste sa narodili, aby ste tu mohli spokojne žiť a bývať. Ale my tuná hovoríme o vojne v čase mieru, že jak sme my pripravení. Pán minister, však sám to povedzte, akú my máme veľkú armádu? Ako sme pripravené civilné obyvateľstvo? Nič, nula bodov. Choďte sa pozrieť do Švajčiarska, jak Švajčiari, tí sú skutočne pripravení takto, ale oni majú obrannú vojnu. My nepotrebujeme mať útočné stíhačky, ale aby sme mali dobre vybudovanú protivzdušnú obranu, ak máme byť zameraní naozaj na obranu. Ak chceme byť agresívni a ja neviem, počtom obyvateľov 5,5 milióna a s takou minimálnou armádou, ktorú máme, veď tá dnešná slovenská armáda nie je schopná ani pomaly tie humanitárne účely plniť. Toľko je málo tých vojakov a zálohy, záklaďákov, však toto všetko nemáme, to sa všetko vytratilo. Tak o akej armáde my tu hovoríme? A 152 mužov, to sú dve alebo tri delostrelecké batérie? A čo to je? A proti Rusku stáť? Veď to je úplne smiešne.
Pán minister, treba sa pozrieť lepšie na vyzbrojenie a prípravu našej armády ako celku, ako takého, ale aby sme neboli tou hrozbou a proste nejakí agresívni vo vzťahu k Rusku, lebo Ruská federácia nie je naším nepriateľom.
Ďakujem.