8. schôdza

Štefan, výborný príspevok. Ja ti ďakujem aj za to, za tú morálnu časť ohľadom tej Varšavskej zmluvy, lebo takých ľudí je na Slovensku veľmi veľa, ktorí stále vnímajú reálnu politiku Spojených štátov a NATO ako politiku agresívnu, imperialistickú a jednoducho vyslovene takú štvavú. A ja musím doplniť zážitok s bývalým ministrom Gajdošom, ktorý bol do vysokých funkcií a vysokých hodností vychovaný a velený práve za Varšavskej zmluvy. Keď som sa ho na výbore pre obranu a bezpečnosť pýtal, že teda ako sa s tým teraz vyrovnal, keď predtým bol na generálnom štábe za Varšavskej zmluvy a teraz je servilný voči, voči politike NATO, tak on mi povedal, že, pán poslanec, zmenila sa geopolitická situácia. A ja som si myslel, že skoro odpadnem, ako, ako sa dá obrátenie kabátu vysvetliť zmenou geopolitickej situácie.
Ale, Štefan, to, čo si ty hovoril, to bolo proste od A po Z naozaj veľká vec a veľká pravda a veľmi mi to pripomínalo tú vec, že tí, ktorí dnes hovoria o tom, pošlime vojakov na ruské hranice, aby sme Ruskú federáciu odstrašili, zastrašili a neviem čo, to sú presne tí, ten istý typ ľudí, ktorý hovorí, prijmime na päťmiliónové Slovensko imigrantov, lebo my tým, že ich na päťmiliónové Slovensko prijmeme, tak tým tých 100 miliónov alebo stá miliónov imigrantov zachránime a celé to, celé to proste zmeníme. Čiže úplná naivita, úplne odtrhnuté od reality a ja si myslím, že to, čo si im ty hovoril, sa im veľmi zle počúvalo, veľmi zle počúvalo, lebo najmä tí, ktorí reálne do toho aspoň trošku vidia, videli, že máš pravdu a jednoducho, že sa to nedá ničím ospravedlniť, že Slovensko bude posielať svojich vojakov na ruské hranice.
Ďakujem ti, Štefan.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, pozerám na stránke Národnej rady, že sme približne rovnako mladí, teda starí. Ja som teda trošku, trošku skôr narodený a tiež som, ako aj vy ste hovoril, že ste vojakom Varšavskej zmluvy, ja som dokonca dôstojníkom Československej ľudovej armády a Varšavskej zmluvy. Ale na rozdiel od vás ja neviem, ja som bol na vojne nejak v 80. rokoch a už vtedy bolo toľko informácií, že my sme tým báchorkám o tom, že za hranicami je agresor a že nás idú napadnúť a že musíme cvičiť, nejako neverili. Tak neviem, či vy ste tomu ozaj tak verili, ako tomu hovoríte, ale boli ľudia, ktorí tomu neverili a za niekoľko rokov, v ´89. sa to vlastne aj celé ukázalo a že je to blud a že za hranicami nie je agresor, ale že tam je demokracia a demokratická vyspelá krajina, kde my sme žili skrátka v omyle. Takže takýto rozdiel tam vidím, vidím medzi nami.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Kuffa tu spomínal aj o tom, že ako je Slovensko pripravené na vojnu a tak ďalej, dotkol sa trošku aj tej civilnej ochrany, aj keď to nepatrí pod pôsobnosť ministerstva obrany, ale ja si myslím, že aj v súčinnosti s ministerstvom vnútra by sme sa naozaj mali pozrieť na to, v akom stave je civilná ochrana, lebo však aj tento koronavírus nám ukázal, že naozaj sme to niekde za posledné roky zanedbali a nemali sme ochranné pomôcky a tak ďalej. A to už ani nehovorím o stave protiatómových alebo protichemických krytov na Slovensku. Čiže naozaj ohľadom civilnej ochrany obyvateľstva by sme mali popracovať na tom, aby sa to dalo do poriadku, ako to možno bolo pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi.
Ďakujem.

Pán Laurenčík, ja to tak zopakujem, lebo ja som to povedal, ale ste to možno prepočuli. A ja som bol tiež v 80. rokoch na vojenčine a ja som dôstojníkom v zálohe, rovnako ako vy, a som dôstojníkom Československej, bývalej Československej socialistickej republiky, takže v podstate, keď sme približne rovnaký ročník. A či sme verili, alebo sme neverili; dneska sa kto pýta, že či veríte, či neveríte? Tu nie ja a vôbec, keď je vojna a vôbec na vojenčine, keď sme boli, kto sa vás pýtal, či veríte, či neveríte? Ste dostali rozkaz, bol to veliteľský rozkaz, vykonáš ho a potom sa môžeš sťažovať. A teraz by to bolo inak? Vôbec nie.
Ale čo sa týka civilnej obrany, tak jak Marek to tu Kotleba spomínal, my vôbec nie sme pripravení. Skúste sa mladých ľudí opýtať aj tuná v parlamente, tridsiatnici, pán predsedajúci, ktorý je, keby taký bol nukleárny úder tuná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pripravený.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... a ako by sa tuná, ako by sa zachoval a čo by mal robiť. Vôbec nič by nevedel.
Švajčiarsko je jednou krajinou, ktorú by som dával ako za príklad, ale to je krajina, ktorá naozaj má celú armádu aj celý ten systém a spôsob sústredený na obranu svojej krajiny. Oni keby sa, keby sa mali zmobilizovať, tak majú bojaschopných mužov. Ale my tuná? Prosím vás pekne, týchto chlapcov, ktorých máme, prepáčte, ja nechcem sa dotknúť tých chlapov, ktorí sú skutoční chlapi, ale to sú bábovky také, ktoré by si nevedeli ani len kanady zaviazať, ani len šnúrku na topánke, lebo mamičky by im museli asistovať pri tom.
A, pán minister, pre vás ešte, však do toho predlžujete ten mandát do 15. decembra, to je do konca roka toho roku, v tom Estónsku, ale skúste to skrátiť, urobte radosť tým manželkám, tým priateľkám tých vojakov, aby mohli tí naši vojaci, 152 vojakov, nie sú nejakou hrozbou pre Ruskú federáciu, pošlite ich domov, nech to skončí 30. júna.

Nepôjdem do nejakých invektív, už sa ma, už ma to nebaví. Počúval som veľmi dôkladne, čo ste povedali. Od pána Kuffu som si zapamätal len to, že dva roky na vojne čakal agresora zo západu a nakoniec prišiel z východu. (Ruch v sále.)
Od pána Kotlebu (ruch v sále), od pána Kotlebu, už sme sa bavili a ja naozaj oceňujem veľmi konštruktívnu diskusiu, ktorú sme mali vo výbore, a musím povedať, že už vtedy som vás upozornil na to, že nehovorte o tom časovo neobmedzenom mandáte, pretože všetky operácie, ktoré máme, máme s časovo neobmedzeným mandátom. A toto bol aj jediný prípad práve kvôli politikárčeniu SNS, ktorý nám spôsoboval z hľadiska obranného plánovania problémy, a preto sme napravili vlastne nesystémové, nesystémový krok môjho predchodcu a dali sme tam časovo neobmedzený mandát, tak ako máme vo všetkých iných operáciách, kde pôsobia ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Vy hovoríte, pán poslanec, že ide o provokáciu ničím nevyprovokovanú. Ja hovorím, že ide o prosbu Lotyšov, Estóncov, Litovcov a Poliakov, aby tam Aliancia dala vojsko, pretože sa boja toho, že Rusi budú pokračovať tam, kde skončili, zatiaľ na Ukrajine. Áno, zobrali ten Krym, vy tuto hovoríte, neviem kto, že však Krym patril predtým Rusom. No a predtým patril Tatárom a Rusi im ho zobrali vojnou. A pôjdeme kde ešte naspäť do minulosti? Jednoducho, územie bolo stanovené a v území, ako je stanovené, tak bolo násilne, bol Krym násilne zobraný, čo v konečnom dôsledku síce s asi polročným oneskorením, ale priznal aj pán prezident Putin, keď povedal, že, samozrejme, že tam tých vojakov poslal, takisto ako priznal, že na východe a juhovýchode Ukrajiny bojujú Rusi, ozbrojené sily Ruskej federácie, akurát že len, že sú na dovolenke. A on za to nemôže, že čo oni na tej dovolenke robia. To sú slová pána prezidenta Putina, ktoré povedal v živom televíznom vysielaní vysielanom všade.
No, a už len k tomu, že či nám za to, či nám to za to stojí, že tam vysielame napríklad aj to delostrelectvo. Áno, musím povedať, že vysielame delostrelectvo, čo, mimochodom, je vyslanie príspevku s veľmi vysokou pridanou hodnotou z hľadiska spôsobilosti. Poprosili nás o to Kanaďania, ktorí tam mali delostrelectvo doteraz a jednoducho oni potrebujú tiež spraviť nejaké technologické postupy so svojím delostrelectvom po nasadení, a tak nás požiadali, že vedia o tom, že máme kvalitné húfnice Zuzana. A my sme radi, že ich tam môžeme ukázať, lebo okrem iného to môže výrazným spôsobom napomôcť nášmu obrannému priemyslu a tým pádom sa nám zďaleka vrátia tie peniaze, ktoré, ktoré vynakladáme na to, že tam tých vojakov pošleme.
Problémy ústrednej vojenskej nemocnice, prosím vás pekne, to mi tu ani nehovorte, naozaj. Pretože tie problémy ústrednej vojenskej nemocnice sú zásadné a dlhodobé napriek tomu, že tu je jedna špičková nemocnica, ale sú zásadné a dlhodobé kvôli tým manažmentom, ktoré za rôznych vlád tam boli a ktorí dlhodobo tú nemocnicu vykrádali. A pokiaľ dnes niekto sedí v tomto parlamente a dlhodobo pôsobí v tej nemocnici, ani raz sa k tomu neozval, tak radšej nech je veľmi, veľmi ticho.
Chcem vám všetkým poďakovať za diskusiu, pretože ja som rád, že tá diskusia prebehla aj takým štýlom, ako prebehla. Ako to spieva Jožo Ráž, že oblečme si dresy, nech každý vidí, že kto za koho kope. Ja som veľmi rád, že mám takú veľkú podporu nielen v poslaneckých kluboch koaličných strán, ale aj v poslaneckom klube SMER-u, ktorý podľa mojich informácií bude minimálne veľkou väčšinou hlasovať za toto vyslanie a ukázalo sa to už aj vo výboroch. Som za to vďačný, pretože okrem pár indivíduí, ktoré tam pôsobia, drvivá väčšina tých poslancov vedia geopoliticky, kam patríme, a tak ako poslanecký klub náš a iné, ktoré boli, hlasovali v minulosti za to vyslanie, keď to navrhoval, navrhoval predchádzajúci premiér alebo vláda predchádzajúceho premiéra, tak takisto verím, že smeráci zahlasujú za toto. Vedia, že to je správne rozhodnutie.
A rovnako tak viem a som o tom presvedčený, že aj poslanci hnutia SME RODINA zahlasujú za to, pretože keď som sa s nimi o tom rozprával, tak proti tomu nemajú absolútne nič.
Vážení priatelia a kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za podporu, za vaše slová, za dobrú diskusiu a veľmi sa teším na ďalšiu spoluprácu v tomto volebnom období. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pán poslanec Ján Blcháč.
Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 118. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 118a.
Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, pána Branislava Gröhlinga, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Pán minister, máte slovo.