12. schôdza

Ďakujem pekne, veľmi v krátkosti.
K pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás, vráťte sa do blízkej minulosti a nie do ďalekej minulosti a nastavte si zrkadlo.
Pán Krúpa, počúvanie s porozumením, buď sa s tým človek narodí, alebo ho to naučia, nie sme tu na to, aby sme vás tu učili. Predpokladal som to, že už to ovládate, ale ak nie, tak možno sú na to kurzy, kde sa treba prihlásiť. Predpokladal som, že správu, ktorú máte všetci, ste si aj prečítali a nie je zmyslom vám ju tu citovať tak, ako je predložená, ale je to aj povinnosť poslanca naštudovať si materiály a nielen vo faktickej sa snažiť zaujať svojím vlastným šarmom alebo nešarmom ako takým.
Ďakujem pánovi Valáškovi za konštruktívnu, konštruktívny prístup a sám dobre vie, že diplomacia musí byť vyvážená, nielen jednostranná a je veľmi dôležitá komunikácia, komunikácia, hľadanie kompromisov a o tom to je postavené, aby aj ako Slovensko sme mohli zohrávať dôležitú úlohu v spoločnom spoločenstve Európskej únie, a pochopil celý príspevok práve preto, že Slovenská republika tento rok oslavuje 20. výročie vstupu 1. mája, a preto som aj svoj vstup tomuto prispôsobil.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a tým sme vyčerpali písomne prihlásených do rozpravy a chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť. Neprihlásil sa nikto a v tom prípade vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A chcem sa spýtať či navrhovateľ, teda pán minister sa chce k nej vyjadriť. Je tomu tak, takže, pán minister, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som avizoval aj pri svojom úvodnom vystúpení, že veľmi rád odpoviem aj na otázky a zaujmem nejaké stanovisko k diskusii, aj keď, priznám sa, že tých otázok bolo pomerne málo, ak by som ich možno musel sám hľadať, tak mi dovoľte nadviazať na vystúpenie pána predsedu výboru Ferenčáka
V tomto roku si pripomíname 20. výročie vstupu do Európskej únie. Rovnako si pripomíname v tomto roku aj 15. výročie vstupu do eurozóny, to je veľmi významná udalosť. Rovnako si pripomíname a musíme si pripomenúť aj naše výročie vstupu do schengenského priestoru. Všade tam bola strana SMER – sociálna demokracia aktívna. Dámy a páni, akokoľvek sa budete snažiť nejakým spôsobom nás tlačiť, že my sme proti Európskej únii, no to nie je pravda, ani historicky sa to nedá použiť, nemáte žiadne argumenty. Jediné, čo máte, že nedokážete robiť politiku tu na Slovensku, tak ju robíte cez Európsku úniu, dehonestujúc vlastnú krajinu, to je jediné, čo robíte.
Slovenská republika je rešpektovaným a dôveryhodným partnerom Európskej únie, ale nie tak, ako si to vy predstavujete, že servilne bude šúchať pri všetkých témach, ktoré im takto budú naservírované, ale že bude mať vlastný suverénny postoj a bude hovoriť, čo je zlé, ak niečo sa predkladá z tejto úrovne, na tom, čo robí Európska únia. A to platí pre všetky naše členstvá, či už je to v NATO, v OSN, alebo aj v OECD a OBSE. Veď predsa keď máme iný kritický názor napríklad v OSN, dámy a páni, to znamená, že sme proti OSN? Čo to tu tárate za hlúposti, s prepáčením, ja sa ospravedlňujem za tento výraz, ale mám taký pocit, že sa snažíte ešte viacej škodiť aj touto diskusiou Európskej únii a nám, pretože my sme na jednej lodi spoločne, my chceme, aby sme Európsku úniu dokázali zveľadiť, ale tam, kde je to naozaj potrebné, a aby to bolo aj prospešné pre nás, pretože pre Slovenskú republiku je to prospešné. Ale sú tu témy, ktoré musíme jasne pomenovať. A nie sme to len sami, ktorí to pomenovávame, azda si myslíte, že migračnú politiku pomenovávame len my kriticky, pán Štefunko, ako ste to vy naznačili? Veď sú tu krajiny, ktoré odmietli rovnako a tí idú tiež byť vylúčené z Európskej únie? Ale to ste už nepovedali, ale stihli ste povedať to, že vás mrzí, že sme na predposlednom mieste v rámci Európskej únie. Ale to nespôsobila táto vláda, to spôsobili vlády, ktoré ste vy podporovali. A boli tam aj poslanci, ktorí sú tam dnes vo vašej strane alebo aj štátni tajomníci, ktorí dnes sedia vo vašej strane a boli v tých vládach. To sme my nespôsobili. Pozrite sa na ten rebríček, keď sme my boli vo vláde, kde sa Slovenská republika nachádzala. Ale snažíte sa v tej matrici, o ktorej som hovoril aj včera, pokračovať a dehonestovať Slovenskú republiku, ktorá je úspešný príbeh, úspešný príbeh, ktorý urobil veľmi veľa. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je potrebné, aby sme spoločne dali konštruktívnej diskusii. Ja prijímam každú diskusiu, ktorá bude k tej diskusii, ktorá bude oponovať a dávať argumenty, veľmi rád a poďme hľadať nejaké spôsoby, ale odmietam, že by sme boli nedôveryhodným partnerom.
Pán Valášek, pán kolega, ja kvitujem tie pozitívne slová, tak si myslím, že to má byť, avšak nemôžem sa stotožniť s tým, čo ste hovorili o nejakom trhovisku nápadov, hlasovanie, tým ste nepriamo vlastne naznačili, že podporujete kvalifikova... hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Áno, máte svoje argumenty, ktoré ste povedali, my máme svoje argumenty, ktoré sme rovnako povedali, a my nie sme za to, aby bolo zrušené právo veta v oblastiach, ktoré ešte platí, v ktorých ešte platí, lebo výsledok je napríklad aj migračný pakt. Migračný pakt prešiel práve preto, že tam sa už hlasuje kvalifikovanou väčšinou. A myslíte si, že je tento problém vyriešený? No určite nie. A všetci dobre viete, že je to tak. Pán Štefunko ma pokritizoval, že som sa negatívne vyjadril v súvislosti práve s migračným paktom. Áno, vieme, pretože vy ste nastavení tak, že chcete otvoriť všetkým migrantom takto dvere, však ste to aj jasne hovorili, a nie je problém, lebo my zastupujeme záujmy Slovenskej republiky, vy zastupujete záujmy niekoho iného, mám taký pocit, a s týmto sa nezhodneme, ale rešpektujem váš názor, ale máme ho diametrálne odlišný.
Pán Valášek, my sa uberáme opačným smerom. A uviedli ste napríklad také bizarné príklady. Čiže podľa vášho názoru, keď sa v nemeckom Bundestagu jeden poslanec za stranu Zelených vyjadrí, že Slovensko má byť vylúčené z Európskej únie, tak to je pre celú Európsku úniu svätý grál, podľa ktorého bude postupovať. Očakával som trošku viacej, pán poslanec. Vy ako diplomat, že budete takéto niečo vyťahovať! Ja by som mohol teraz prebrať všetky debaty v európskych parlamentoch, kde sa narozprávalo na rôzne krajiny strašne veľa, ale že vy vytiahnete jedno tvrdenie poslanca za stranu Zelených, že by nás mali vylúčiť, a to je to najväčšie spochybnenie, tak to, to mi je ľúto, že ste... A to, že niektorí sa vyjadrili trošku ináč z hľadiska tých predstaviteľov, vy ste nešpecifikovali, že Slovensko a premiér je hanbou Európskej únie, áno, niektorí môžu sa tak vyjadriť a my to rešpektujeme, pretože niekedy v politike nemáme rovnaký názor, ale nám ide stále o tú istú Európsku úniu, len máme možno iný prístup ako tí druhí, ktorí nás pri... ktorí nás kritizujú.
No a tie listy, premiér a to, čo ste spomenul, ja už som len čakal, kedy toto príde. Dámy a páni, ja sa vrátim k tomu, neškoďte vlastnej krajine, prosím. Poďme sa tu naozaj popasovať argumentami, ale nechoďte, nepredkladajte na pôde Európskej únie a predovšetkým parlamentu vašimi poslancami nezmyselné veci, ktoré škodia len Slovensku. Nerobte to, prosím vás, lebo vy škodíte, vy naznačujete o tom, že prídeme o európske fondy, lebo vy to, o tom aj hovoríte priamo v Európskom parlamente, teraz hovorím vašich zástupcov, a nie sme to my. Čiže nevytvárajte tu ten dojem falošný, ktorý tu nie je.
A ja sa spýtam, pán Krúpa povedal, sila a slabosť malých krajín, nedohovoril to, nie je tu, ale veľmi rád by som poznal teda, aby mi vysvetlil, o čo ide, že vo viacerých formátov bola Slovenská republika vylúčená. Pán Krúpa, kde ste, povedzte mi, z ktorého formátu bola Slovenská republika vylúčená? Chcem to vedieť. Ale keďže ste tu neni, tak ja poviem asi, čo by ste vy povedali. Napríklad z toho formátu, kde pán prezident Macron zvolal stretnutie členov krajín Európskej únie a otváral otázku, že Európska únia a niektoré krajiny že budeme musieť poslať asi aj, a debatovať o tom, aj vojská krajín Európskej únie, tie, niektorých NATO, na územie Ukrajiny. A toto my odmietame. A jasne sme povedali, že náš postoj je v tomto nemenný a z tohto pohľadu my sa na tomto nástroji už nebudeme podieľať. My sa budeme podieľať na tých nástrojoch, ktoré sú Európskou úniou jasne zadefinované. Európsky mierový nástroj, podporili sme zmenu viacročného finančného rámca, je tam 55 mld. pre eu... pre Ukrajinu, nás mrzí, že iba dve miliardy v rámci tohoto viacročného finančného rámca bolo určených napríklad na veľmi problematickú vec, a to je migrácia. Pretože tá migrácia tu stále je. A my podporíme napríklad stanovisko, ktoré presadzovalo Španielsko, kde je potrebné sa angažovať v tých tretích krajinách a byť viacej preventívni ako aktívni. My to podporujeme, veď si to tam prečítajte aj v tej správe. Pretože toto je prístup, toto je riešenie a Slovenská republika je aktívna pri predchádzaní tejto nelegálnej migrácie tým, že pomáhame na schengenských hraniciach našim susedom, či už je to Maďarsko, ale sme sa pripojili aj k mnohým projektom, ktoré by mali riešiť tú migráciu v tých krajinách, kde vzniká. Lebo toto je cieľom. To sú krajiny Sahelu a tak ďalej. Čiže, pán kolega Valášek, mrzí ma, že používate takéto naozaj slabé argumenty.
No a čakal som, kedy to príde, že stretnutie s ministrom zahraničných vecí Lavrovom. A toto je presne váš prejav. To znamená, že minister zahraničných vecí zvrchovanej Slovenskej republiky sa nemôže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických sa môže stretnúť s pánom Lavrovom. Minister zahraničných vecí Turecka, druhej najväčšej armády v rámci NATO, kde aj my sme členom a hlásime sa ku, sa môže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Slovenskej republiky nemôže. Minister zahraničných vecí Francúzska môže telefonovať s ministrom obrany Ruskej federácie so Šojguom, ale minister obrany Slovenskej republiky nemôže telefonovať. Veď vy ste sa priamo usvedčili týmto, že toto je tá vaša servilná politika. V diplomacii je, dámy a páni, a viete to veľmi dobre, je o diskusii v prvom rade. O komunikácii. Ale aj s tými, s ktorými možno nesúhlasíme. Preto diplomacia je tak zastúpená, preto napríklad aj ambasádori zostávajú v krajinách, ktoré sú povedzme vo vojnovom konflikte, lebo tam ostáva stále nejaká komunikačná linka, lebo už keď tá sa preruší, tak už skončilo všetko. A budú platiť slová Jána Pavla II., ktorý povedal, že vojna, keď sa bude viesť s akýmkoľvek dobrým úmyslom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. A je to pravda. Preto sa je potrebné stretávať a hovoriť o tom, aký máme na to názor. A ja som ten názor povedal aj ministrovi Lavrovi, ale odmietam, že by sme sa nemali stretávať, pretože to nie je zvrchovaná zahraničná politika, ktorú presadzujete vy.
Pani Števulová, rezervovaný postoj k Ukrajine. Ja by som bol veľmi rád, keby ste to špecifikovali, asi dve minúty nestačili. V čom je rezervovaný, prosím vás? Otvorenejší postoj k Ukrajine, ako máme my, azda nemá žiadna krajina. Lebo my otvorene hovoríme o našich názoroch. My sa netvárime, že si myslíme niečo iné a robíme niečo iné. My sme povedali, aký je náš postoj, že jednoducho nevidíme v tomto vojnovom konflikte, ktorý už je v treťom roku, riešenie vojnové a že je potrebné hľadať diplomatické riešenie. Ale na všetkých ostatných veciach sa zhodneme, pani Števulová. Hovoríme, že je to porušenie medzinárodného práva? Hovoríme. Sme za Ukrajinu, ktorá je celistvá v hraniciach, ktoré boli medzinárodne uznané? Sme. Tak potom v čom je problém, aký rezervovaný? A naviac, pani kolegyňa, my sme predsa usporiadali spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou, čo sa nepodarilo žiadnej krajine z Európskej únie, na našom území. A my si to vážime, pretože aj ukrajinská strana usúdila, že to, čo im ponúkame, je úprimné. A sú tam konkrétne projekty, ktorými im chceme pomôcť. Ale netvárime sa, že máme iný názor, len hovoríme to, čo si myslíme, ale chceme im pomôcť. A to platí bez ohľadu na to, akokoľvek budete teraz hovoriť, no dobre, ale ako ten mier dosiahnete, chcete obetovať takú alebo onakú časť územia Ukrajiny. Ale to už nie je náš problém, my sme za celistvú Ukrajinu, lebo sme na strane dodržiavania medzinárodného práva. A to budem tvrdiť od začiatku až do konca, lebo to je najsilnejšia zbraň krajín nášho rozmeru, dodržiavanie medzinárodného práva, a sme v tom konzistentní neustále. A nemáme s tým žiadny problém a nerobíme rozdiely ako niektorí, že keď poruší medzinárodné právo tzv. ten dobrý, tak je to v poriadku, ale keď poruší medzinárodné právo ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Boli sme konzistentní pri porušení medzinárodného práva v Kosove. A tak to držíme aj dodnes, pani kolegyňa, venujete sa právu, lebo si myslíme, že je to porušenie medzinárodného práva. A sme päť krajín z Európskej únie, ktorí dodnes neuznali Kosovo. A rovnako sme aj proti tomu, aby Kosovo vstúpilo do Rady Európy, pretože sú tam teraz pokusy, pretože to nie je medzinárodne uznaný štát, lebo vznikol na základe porušenia medzinárodného práva. Je to obrovský precedens. Nech sa spytujú svedomie tí, ktorí to podporili z Európskej únie a dnes hovoria úplne iné, čo sa týka voči Ukrajine. Veď oni podporili porušenie medzinárodného práva uznaním Kosova, to je náš výklad. Ale rovnako sme postupovali aj pri porušení medzinárodného práva pri útoku na Irak. A to už azda nikto dneska nespochybní. A stiahli sme vojská z Iraku, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. Čiže náš postoj voči Ukrajine, pani Števulová, je veľmi otvorený a ja oceňujem aj ukrajinskú stranu, že sme dokázali nájsť konkrétne projekty, ktorými môžeme pomôcť v tej neľahkej situácii, v ktorej sa oni nachádzajú.
Aby sme nerobili Slovenskej republike hanbu, to povedal pán poslanec Valášek. Vy robíte všetko pre to, aby Slovenská republika bola zahanbená, tým, že robíte vnútornú politiku v zahraničí. Pasujte sa s nami argumentami tu, na to sme pripravení.
Predposledné miesto som už spomenul, pána poslanca Štefunka, no a posledná záležitosť, pán Valášek ešte povedal v súvislosti s automobilovým priemyslom jednu vážnu vec, na ktorú musím reagovať. Pán poslanec v podstate to, čo naznačil, povedal, že my ohrozujeme vlastne automobilový priemysel, v ktorom je zamestnaných 170-tisíc ľudí. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec! Bola to strana SMER, keď pán minister hospodárstva Sulík pripravoval investíciu s Volvom, ktorá prišla a povedala, že v prípade, keď budeme vo vláde, tak podporíme tú investíciu a budeme v nej pokračovať. A vy napriek tomu ste ochotný bez akýchkoľvek problémov prísť a povedať takéto niečo. Práve naopak, nám záleží na tom, ale rozmýšľame aj na diverzifikácii, pretože sa stávame čoraz viacej závislí na tomto priemysle a v prípade, že ten priemysel, príde ekonomická kríza, tak to má hneď dopad na tento priemysel a veľmi to s nami zalomcuje. Však sa to ukázalo úplne jasne. Ale to, že my spochybňujeme alebo nejakým spôsobom ohrozujeme automobilový priemysel, nie je pravda. Ba práve naopak, práve politikou na štyri svetové strany, bijúc alebo súc členom Európskej únie a NATO, sa snažíme s partnermi, ktorí v tom hrajú veľkú úlohu, vytvárať nejaké ekonomické prostredie. Čítali ste v tej správe napríklad o Číne, čo sa píše v tejto správe? Kde Európska únia priamo hovorí, že Čína je dôležitým partnerom pre Európsku úniu. My to hovoríme od začiatku. Vy ste nás kritizovali, že s Čínou ideme obchodovať a robiť nejaké veci, ktoré sú s tým spojené. Nie, pripravujeme ďalšiu misiu, kde chceme práve tieto veci posilniť a diverzifikovať aj prostredníctvom investícií náš priemysel, pretože sme, a v tom dávam za pravdu, druhá najzraniteľnejšia ekonomika, čo sa týka exportu a importu v rámci OECD, čiže sme najpriemyselnejšou krajinou v rámci aj Európskej únie a z tohto pohľadu musíme hľadieť na naše politiky a na záujem Slovenskej republiky, aby sme ochránili Slovenskú republiku.
Čiže toľko na reakcie z toho, čo ste povedali, a ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová, beriem ich, očakávam pri hocijakej kritike, aby ste zároveň prišli aj s nejakým riešením, ale odmietam tú vašu vysnenú snahu alebo zbožné prianie o tom, že Slovenská republika je izolovaná a že Slovenská republika už nie je pozývaná do viacerých formátov. Nie je to pravda. Robíme suverénnu zahraničnú politiku, ktorá je v prvom rade závislá na občanoch Slovenskej republiky a na Slovenskej republike, až potom na záujmoch iných. A máme množstvo partnerov, s ktorými sa vieme pri spoločných témach spojiť, a tak to budeme robiť pre prospech Slovenskej republiky.
A ešte raz chcem aj pri tejto príležitosti vás všetkých pozvať alebo nejakým spôsobom, aby ste sa zúčastnili na oslavách 20. výročia členstva v Európskej únii, poslancov, ktorí budete určite pozvaní aj na galavečer, kde chceme si pripomenúť túto významnú udalosť, a tých, ktorí prípadne sú ochotní sa zúčastniť aj konferencie, ktorú budeme mať na pôde ministerstva zahraničných vecí práve k plusom a výzvam pre Slovenskú republiku v rámci Európskej únie.
Ďakujem ešte raz za pozornosť a chcem vás poprosiť o podporu tejto správy, ktorá, myslím si, že významne popisuje, kde sa nachádzame. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie je tomu tak. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač č. 199, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 214.
Takže poprosím pána ministra dopravy pána Ráža, aby vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládnym návrhom zákona sa plní programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe, predložená legislatívna úprava reflektuje na potrebu urýchliť procesy prípravy a realizácie významných investičných projektov a zároveň jej cieľom je odstrániť transpozičný deficit v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete.
Cieľom návrhu zákona je optimalizovať, zefektívniť a spriechodniť procesy pri strategických investíciách, ktoré sú realizované z podnetu štátu a samospráv. Ide o procesy v oblasti majetkoprávneho vysporiadania pozemkov, skrátenia lehôt povoľovania investičných projektov od posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné stavebné konanie až po kolaudáciu a verejné obstarávanie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister, a dávam teraz slovo pánovi poslancovi Vážnemu, ktorý je spravodajcom určeným navrhnutým gestorským výborom pre hospodárske záležitosti, aby nás informoval.
Prosím, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 199. Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Ambíciou návrhu zákona je urýchliť prípravu veľkých, a teda strategických investícií vo verejnom záujme v, najmä v oblastiach dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, priemyslu a bezpečnosti. Jedná sa o investície, ktoré sú finančne alebo... financované alebo spolufinancované z verejných zdrojov a snaha tohto alebo ambíciou tohto zákona je riešiť najmä tie oblasti, ktoré sú doslova brzdou v urýchlenej príprave investičných celkov, najmä oblasti, ktoré sa týkajú majetkoprávneho vysporiadania, povoľovacích procesov, a, samozrejme, dotýka sa aj verejného obstarávania.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a tiež výbory pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, a ako prvý vystúpi za klub SaS pán poslanec Dostál.
Prosím, máte slovo.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete prerokúva Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo odsúhlasené Národnou radou, resp. väčšinou Národnej rady včera. A dovolím si k samotnému návrhu formulovať štyri zásadné výhrady, ktoré k nemu mám.
Ako prvé, tento návrh zákona neprimerane zasahuje do vlastníckych práv.
Po druhé, neprimerane oslabuje postavenie účastníkov rôznych konaní a procesov, či už vyvlastňovacieho územného konania, stavebného konania, konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Po tretie, tento návrh zákona obmedzuje kontrolu verejných zákaziek a tým aj hospodársku súťaž.
Po štvrté, tento zákon, resp. spôsob, akým je pripravovaný, predkladaný, porušuje pravidlá korektného legislatívneho procesu.
A hovorím to aj z pozície človeka, ktorý sa podieľal na hromadnej pripomienke, ktorá bola k tomuto návrhu zákona v rámci skráteného pripomienkového konania predložená. Išlo o hromadnú pripomienku, na ktorej sa podieľali zástupcovia Občianskej konzervatívnej strany, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika a inštitútu INESS, občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Okrem toho skupina mimovládnych organizácií na čele s VIA IURIS predložila druhú hromadnú pripomienku, v ktorej namietala veľmi podobné veci ako my. Uskutočnilo sa rozporové konanie, ktoré vyzeralo nádejne, teda že zástupcovia ministerstva počúvajú naše argumenty a sú ochotní im vyjsť v ústrety, ale, bohužiaľ, do toho finálneho návrhu sa to premietlo len minimálne.
A teraz k tým, k tým namietaným problémom. Začnem porušovaním legislatívnych pravidiel a skracovaním legislatívneho procesu, čo je niečo, čo táto vláda nadužíva pri každej možnej príležitosti. K tomuto návrhu zákona našťastie bolo medzirezortné pripomienkové konanie a medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené z pätnástich pracovných dní, ako to predpokladajú legislatívne pravidlá vlády, na sedem pracovných dní, hoci na to skrátenie neboli, neexistovali reálne dôvody. Teraz parlament rokuje o vládnom návrhu zákona opäť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to skrátenie nie sú reálne dôvody. A zaujímavé je, že tie dôvody sa menili. Iné dôvody boli ako ťažiskové uvádzané vo fáze skrátenia medzirezortného pripomienkového konania, keď tým dôvodom mal byť najmä transpozičný deficit, teraz tá hlavná argumentácia je, že hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ten transpozičný deficit nesedí z dôvodu, že nie sme v takej fáze konania o možnom porušení, porušení práva EÚ alebo našich záväzkov transponovať príslušnú smernicu, že, že by, že by bolo nevyhnutné postupovať či už skrátením pripomienkového konania, alebo teda skrátením legislatívneho procesu na pôde Národnej rady.
Ministerstvo uvádzalo ako dôvod skrátenia lehoty pre medzirezortné pripomienkové konanie nesplnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nedodržaním lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, pričom ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2021/1187 zo 7. júla 2021 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Je pravda, že podľa čl. 11 zmienenej smernice mali členské štáty určený čas transponovať smernicu 10. augusta 2023, pričom 27. septembra 2023 adresovala Európska komisia Slovensku formálnu výzvu podľa čl. 258 až 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čím sa do úvodnej fázy dostalo konanie o porušení práva EÚ. V tejto fáze konania o porušení práva EÚ má Slovensko dostatočný čas na to, aby reagovalo, a keďže dosiaľ nedošlo v rámci konania k zaslaniu odôvodneného stanoviska Komisie, nebol to dostatočný dôvod na urýchľovanie medzirezortného pripomienkového konania.
Teraz sa argumentuje, keď sa vec dostala, dostala do parlamentu, sa argumentuje tým, že hrozia značné hospodárske škody štátu. Vec, alebo problémy s rýchlosťou konaní, ktoré tu pretrvávajú roky, údajne hrozia značné hospodárske škody štátu, keby sa legislatívny proces v súlade s pravidlami, ktoré majú byť, natiahol o pár týždňov, maximálne mesiacov. Je to zjavný nezmysel. Určite to od nás nechce Európska únia. Určite nechce Európska únia, aby sme takto dôležité zmeny legislatívy prerokúvali, porušujúc legislatívne pravidlá, v skrátenom legislatívnom konaní, bez dostatočnej odbornej diskusie, bez vydiskutovania si všetkých vecí, a určite ani značné hospodárske škody z toho nevzniknú.
Chcel by som poukázať aj na, na, na to, že ako je to naozaj s tou naliehavosťou. Návrh na skrátené legislatívne konanie, návrh na, aj návrh zákona boli doručené do parlamentu začiatkom marca. Nerokovalo sa o nich v skrátenom legislatívnom konaní v marci a Národná rada si dala prestávku, aby nerušene mohla prebiehať prezidentská kampaň pána predsedu Národnej rady Pellegriniho. Takže zrazu to nebolo až také naliehavé a zákon, o ktorom vláda tvrdila, že sú dôvody pre skrátené legislatívne konanie, tvrdila to začiatkom marca, tak počkal do polky, do polky, do polky apríla. Rovnako to dokazuje, že neboli dôvody pre skracovanie ani toho medzirezortného pripomienkového konania, lebo keby netrvalo sedem pracovných dní, ale pätnásť pracovných dní, keď reálne sa začne o tom návrhu alebo začalo o tom návrhu rokovať včera, tak by bol dostatočný priestor, aby bolo štandardné, nie umelo skracované medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by trvalo 15 pracovných dní, potom by prebehli rozporové konania, vyhodnotilo by sa to, o návrhu by rokovala legislatívna rada vlády, čo sa tiež nestalo, o návrhu by rokovala tripartita, čo sa tiež nestalo, a dostalo by sa to na, na, na túto schôdzu, kedy by sa dalo o tom normálne rokovať. Čiže tá naliehavosť je zjavný nezmysel. Alebo potom pokoj pre prezidentskú kampaň bol dôležitejší ako tie hroziace hospodárske škody.
No a čo by sa stalo, keby sme o tom návrhu rokovali teraz bez skráteného legislatívneho konania? Tak na tejto schôdzi by si ho vládna väčšina schválila v prvom čítaní, potom by prebehlo normálne druhé čítanie vo výboroch, kde by sa dalo podrobne o tom návrhu diskutovať, nebolo by to rokovanie výborov, kde v priebehu jednej obednej pauzy rokuje, bude rokovať päť alebo šesť výborov, ktoré sú navrhnuté. Na júnovej schôdzi by bol zákon schválený v druhom a treťom čítaní a keby ho aj pani prezidentka vetovala, tak ešte na júnovej schôdzi by sa dalo to veto prelomiť a mohol byť zákon účinný povedzme, ak by to veľmi ponáhľalo, tak prvého júla.
Ak ideme skráteným legislatívnym konaním, mám takú, taký pocit, že by aj toto mohol byť jeden z tých zákonov, ktoré bude pani prezidentka vetovať, a vy to veto prelomíte, tak ten zákon bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, čo ako tak počítam, bude niekedy začiatkom mája.
Takže rozdiel je dva mesiace. Kvôli dvom mesiacom tvrdíte, že by vznikli nejaké závažné hospodárske škody štátu. Mohli by ste to urobiť normálne, tak ako sa to má, tak ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Ale nie, musí to byť, musí to byť v skrátenom. Nemyslím si, že tie dva mesiace stoja za to.
Druhý okruh problémov. Návrh zákona predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv vlastníkov dotknutých nehnuteľností, pozemkov a stavieb, ktoré, ktorých sa má tá strategická investícia týkať, na ktorých má byť postavená, alebo, alebo susedných pozemkov a stavieb. Ide o veci, ako je vznik predkupného práva zaradením medzi strategické investície, umožnenie vstupu na susedné pozemky v rámci prípravy, prípravy strategickej investície, automatický zánik práv tretích osôb k dotknutým nehnuteľnostiam, zavedenie inštitútu predbežnej držby alebo umožnenie získania alebo preukázania vlastníckych práv k pozemkom nie už k stavebnému konaniu, ale až v kolaudačnom konaní.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, ja netvrdím, že, že nie je možné zasiahnuť nijakým spôsobom do, do vlastníckych práv, napríklad pri takýchto investíciách, ale na to, ako sa má zasahovať, máme ústavné vymedzenie v čl. 20 ods. 4, ktoré hovorí o tom, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Zásadný problém je, že tie zásahy, ktoré sú tu navrhované, sú naozaj primerané. A je pravda, že takéto inštitúty existujú samostatne alebo v kombinácii v rôznych iných parciálnych zákonoch. Tu sa však má, má, majú koncentrovať do jedného zákona všetky a naozaj je otázka, že či to, či to zodpovedá tomu vymedzeniu, o ktorom hovorí čl. 20 ods. 4 ústavy. A pochybnosť o tom má aj sekcia vládnej legislatívy, ktorá pred rokovaním vlády, keďže to nešlo na legislatívnu radu vlády, vo svojom stanovisku uviedla: "Niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty."
Tu by som si dovolil poukázať aj na to, že sekcia vládnej legislatívy tvrdí, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže sekcia vládnej legislatívy nekonštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konštatuje, že návrh zákona je podľa predkladateľa v súlade s Ústavou Slovenskej, Slovenskej republiky.
Je, je teda dobré, že pánom spravodajcom je tu pán poslanec Vážny, ktorý bol ministrom dopravy v čase prvej vlády Roberta Fica a bol to on, ktorý priniesol a presadil podobný zákon, ktorý sa týkal výstavby diaľnic, bol to zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic pre motorové vozidlá, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a tento zákon umožnil stavať diaľnice, začať stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch. Ten zákon bol protiústavný. Tvrdili to všetci, ktorí sa k nemu vyjadrovali v čase jeho schvaľovania. Ja som presvedčený, že o tom, o tom vedela aj vláda, že je to protiústavné, a Ústavný súd to neskôr konštatoval a konštatoval nesúlad s ústavou.
No a prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo v roku 2007 bol tento zákon prijatý, a to hlavné odôvodnenie bolo, že Robert Fico chcel dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010. Rok 2010 uplynul, sme v roku 2024. Väčšinu, drvivú väčšinu z toho volebného, z toho, z toho obdobia vládol SMER alebo vlády vedené SMER-om, napriek tomu diaľnica z Bratislavy do Košíc ešte stále dokončená nie je, ale v roku 2007 to bol dôvod pre to, aby vláda SMER-u, prvá vláda SMER-u, prvá vláda Roberta Fica presadila protiústavný zákon, ktorým sa zasiahlo do vlastníckych práv. Teraz idete robiť niečo podobné. Či je to protiústavné, to uvidíme, lebo, lebo predpokladám, že tento návrh alebo tento zákon, keď bude schválený, sa tiež môže dostať na Ústavný súd, aby posúdil, či je, alebo nie je v súlade s ústavou.
Tretí okruh problémov sa týka procesov a rôznych konaní a oslabovania práv účastníkov, účastníkov týchto konaní. V dôvodovej správe sa to tak ako pekne nazýva, že povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných procesov, že ich je potrebné, potrebné urýchliť, že treba skrátiť lehoty v povoľovacích konaniach a vylúčiť, vylúčiť v konaniach použitie ustanovení procesných predpisov umožňujúce obštrukcie zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb alebo neúčelné úradovanie a zdržiavanie konania vykonávaním nepotrebných procesných úkonov. No, týka sa to, ako som spomenul, rôznych procesov, vyvlastňovací, proces vyvlastnenia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA, územné konanie, stavebné konanie. Ide o skrátenie lehôt, niekedy, niekedy neprimerané, a ide napríklad o vypustenie opravných, opravných prostriedkov. Vylučuje sa v niektorých prípadoch možnosť odvolania a ten spôsob, akým argumentuje ministerstvo alebo akým argumentoval vo fáze pripomienkového konania, je, že veď procesná obrana vlastníkov vyvlastňovanej nehnuteľnosti je daná možnosťou podania mimoriadnych opravných prostriedkov a možnosťou podania správnej žaloby, pričom možnosť priznať odkladný účinok nebude vylúčená. Čiže zoberieme síce účastníkom konaní možnosť podať riadny opravný prostriedok, ale to nevylúči, že, že, že budú môcť podať mimoriadny opravný prostriedok, alebo že budú môcť podať správnu, správnu žalobu, ale už sa bude stavať.
Som presvedčený, že ak bude zákon schválený v tej podobe, ako je navrhnutý, a teda priestor pre nejaké úpravy tam už asi nebude, tak to bude opatrenie, ktoré bude poškodzovať vlastníkov dotknutých nehnuteľností aj všetkých, všetkých účastníkov rôznych, rôznych konaní. A opäť na to upozorňuje aj sekcia vládnej, vládnej legislatívy, keď poukazuje na to, že, že k tomu narušeniu právnej istoty by mohlo prísť skrátením lehôt a nemožnosťou podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú.
Posledný, štvrtý okruh sa týka verejného obstarávania. Údajne je, je verejné obstarávanie problém, a teda problém sa má vyriešiť tak, že sa obmedzí kontrola verejného obstarávania, konkrétne sa má pre strategické investície vypustiť inštitút žiadosti o nápravu pre zadávanie zákaziek týkajúcich sa strategických investícií a obmedziť podávanie námietok proti podmienkam súťaže sa má skrátiť lehota na, na desať dní. Pritom revízne postupy sú najdôležitejší nástroj korektnosti alebo kontroly korektnosti verejného obstarávania, pretože sa na ňom podieľajú subjekty, ktoré sa podieľajú na hospodárskej súťaži, najlepšie rozumejú tomu, čo sa obstaráva, kde sú tam problémy, čo je chybne zadefinované v tých podmienkach, čo môže byť šité na mieru niektorému, niektorému záujemcovi. A v konečnom dôsledku tie žiadosti o nápravu môžu, naopak, urýchliť proces verejného obstarávania, nakoľko v prípade, že tie súťaže neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo a mohlo byť, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Čiže veľmi zjednodušene povedané, ak oslabíme revízne procesy vo verejnom obstarávaní, tak následkom bude, že nebude, že to bude rýchlejšie, reálne následkom bude, že sa bude obstarávať drahšie, že, že kvalita bude nižšia, že sa obmedzí hospodárska súťaž a, samozrejme, vytvorí sa priestor, vytvorí sa priestor pre korupciu a pre to, aby zákazky boli šité na mieru vopred vybranému záujemcovi.
A, samozrejme, že všetky tieto veci, alebo nie všetky, veľká časť z nich sa deje aj na iných frontoch a nielen vo vzťahu k strategickým investíciám, budeme rokovať o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa netýka len strategických investícií, ale ide presne týmto istým smerom. Budeme rokovať alebo už rokujeme o novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá ide tiež presne týmto, týmto smerom, oslabovanie procesných práv účastníkov konania a korektnosti normálneho priebehu.
Úplne na záver by som rád zacitoval zo stanoviska sekcie vládnej legislatívy k tomu návrhu zákona vo fáze, keď, keď išiel do vlády, a okrem teda desiatok legislatívno-technických pripomienok, ktoré, áno, to sa tak stáva, že, že sekcia vládnej legislatívy tam nájde kopu legislatívno-technických nedostatkov a potom to v normálnom pripomienkovom konaní tam ešte nejaké nájde aj parlamentná legislatíva, ale v tomto prípade až som bol prekvapený, aké zásadné boli nie tie legislatívno-technické, ale vecné pripomienky sekcie legislatívy k tomuto návrhu zákona.
Sekcia vládnej legislatívy v súvislosti s predloženým návrhom zákona upozorňuje, že:
Po prvé, nie je dostatočne zrejmý a vymedzený vzťah k niektorým zákonom upravujúcim obdobnú problematiku z hľadiska systematiky, ich hierarchie a vzájomného prepojenia. Ide predovšetkým o zákon č. 371/2021 o významných investíciách, ktorý tiež obsahuje osobitný postup v prípade investícií, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky, že sú vo verejnom záujme.
Po druhé, vecná problematika obsiahnutá v čl. 1, ako napríklad otázka stavebného konania a proces vyvlastnenia, sa javia ako nepriama novela osobitných zákonov upravujúcich tieto oblasti. Dovolím si pripomenúť, že nepriama novela, novelizácia je zakázaná.
Po tretie, niektorými navrhovanými úpravami môže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ako aj k zásahu do procesných práv vlastníkov, a tým aj k narušeniu právnej istoty. Ide najmä o skrátenie lehôt a nemožnosť podať odvolanie proti niektorým rozhodnutiam, pri ktorých platné právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť podanie odvolania umožňujú.
Po štvrté, návrh zákona umožňuje vláde Slovenskej republiky rozhodnúť, že v konaniach týkajúcich sa strategických investícií bude príslušný na rozhodovanie orgán verejnej moci určený vládou Slovenskej republiky. Zároveň tieto orgány budú môcť prerušiť akékoľvek iné pred nimi prebiehajúce konania, ktorých predmetom nie je strategická investícia. Môže takto dôjsť k nedodržaniu zákonných lehôt a k následnému vzniku škôd účastníkov ich konaní.
Po piate, poukazujeme na skutočnosť, že vzhľadom na rozsah a závažnosť navrhovaných zmien je ich odôvodnenie v osobitnej časti dôvodovej správy nedostatočné už aj s prihliadnutím na niektoré vágne ustanovenia návrhu zákona.
To nehovorím ja, to hovorí sekcia vládnej legislatívy vlády Roberta Fica a hovorí veľmi podobné veci, ako sme my hovorili v hromadných pripomienkach a ako predpokladám, že opozícia bude hovoriť v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona. Vzhľadom na to, čo som povedal, si myslím, že jediný spôsob, ako sa postaviť k tomuto návrhu zákona, je hlasovať proti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, sú dve faktické poznámky.
Ako prvý, pán poslanec Sulík, prosím.