22. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán Hlina, vy ste teda veľa hovoril o špeciálnom prokurátorovi Kováčikovi a ja plne s vami súhlasím, že presne, že on mal hájiť záujmy ľudí na Slovensku a hájiť záujmy spravodlivosti, keď bol špeciálnym prokurátorom a je naozaj paradox, že teda pri tých všetkých kauzách, ktoré sa mu dostali na stôl, myslím, že ani jedna neskončila na súde, lebo neviem, jedna, ak ma opravíte, čo je podľa mňa úplne, že šialené, pri tom všetkom, čo sa tu dialo a čo akože mňa na tom najviac šokuje je to, síce nevidím tu teraz pána ministra, ale že Dušan Kováčik bol právoplatne odsúdený, kde boli na to jasné dôkazy a že podľa mňa, že v každej inej
===== .... čo sa tu dialo a čo akože mňa na tom najviac šokuje je to, síce nevidím tu teraz pána ministra, ale že Dušan Kováčik bol právoplatne odsúdený, kde boli na to jasné dôkazy a že, podľa mňa, že v každej inej demokratickej krajine už len toto, že ho pán minister pána Kováčika pustil na slobodu by bol dôvod na jeho odstúpenie. Čiže zbytočne tu aj kolegovia jeho sa snažili ako keby stále opakovať dokola, že nevidia dôvody na odvolanie ministra, ale samotný tento fakt, že dneska je pán Kováčik na slobode je podľa mňa strašné zlyhanie a pán minister by mal jednoducho skončiť vo svojej funkcii.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoje vystúpenie. A ja si dovolím reagovať na tú časť, ktorá súvisí so spochybňovaním inštitúcií. Lebo naozaj prepustenie Dušana Kováčika je o spochybňovaní nezávislých a nestranných súdov. Jednoducho ten človek bol právoplatne odsúdený za korupciu a minister spravodlivosti ho prepustil. A vyzerá to tak, že to je proste začiatok a ukázal minister spravodlivosti smer ako poslanec Smeru, pre, pardon, minister za SMER ministrovi za HLAS Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý pokračuje ďalej, uzatvoril súdny zmier ohľadom spolupráce agenta ŠTB s Andrejom Babišom o tom, že tým agentom nie je. Tak ja rozmýšľam nad tým, že čo to môže znamenať, že to môže byť odkaz pre ľudí, že tu môžte už pomaly čokoľvek, ak si k tomu vytvoríte priestor. Ja neviem, požičiam si knižku z knižnice, budem mať za to, že proste očakávam tam iný obsah, uzatvorím súdny zmier ja neviem že, druhá svetová vojna nebola, napríklad, že naozaj, že to čo nastavil minister spravodlivosti svojim rozhodnutím o Dušanovi Kováčikovi je jednoducho niečo čo je nepredstaviteľné. Nikto sme to neočakávali, že je možné, aby minister spravodlivosti, keď má iný názor na vinu, tak prepustí človeka na slobodu. To sme neočakávali. A tak isto ako sme neočakávali súdny zmier ohľadom Andreja Babiša z dielne Ministerstva vnútra. To sme jednoducho neočakávali. Tak čo je ďalšie v poradí? Tie nožničky sa otvárajú a toto spochybňovanie inštitúcií a role nezávislých a nestranných súdov tam, kde proste majú rozhodovať fakty a nezávislý, nestranný súd, tak proste sa to obchádza politickými rozhodnutiami a je to veľmi nebezpečná cesta.

Pán poslanec Hlina, veľmi správne si poukázal na tú fintu, ktorú tu na nás prevádzajú ako klesá majetková kriminalita. No jasne, že klesá, keď sa to prekvalifikuje z trestného činu na priestupok. Pán poslanec Vančo tu vo svojom vystúpení prečítal list alebo mail od svojho známeho advokáta, ktorý opisoval ako sa novela Trestného zákona premietla do situácie jeho klientky, ktorá bola poškodená svojim bývalým partnerom, tak ja by som tu rád povedal zase čo mne povedal môj priateľ čo nedávno zažil v Lidli pri nákupoch. Videl tam dvojicu ľudí, ktorí mali tašku Lidla, dávali do nej veci, rýchle do nej nahádzali veci, vybehli núdzovým východom, na parkovisku ich čakal tretí človek v aute a spoločne odišli. A tí zamestnanci predajne ani nevyzerali, že by boli nejakí prekvapení tým konaním. Jednoducho také veci sa stávajú. A po novele Trestného zákona by som si tipol, že tento jeho zážitok o ľuďoch, ktorí si v Lidli do tašky Lidla nahádzali nejaký tovar, utiekli cez núdzový východ a zmizli, ani nebude vlastne majetkovou kriminalitou, lebo to nebude trestný čin, bude to zrejme priestupok. Predpokladám, že to mali spočítané, aby neprekročili tú zvýšenú hranicu. Takže áno, takto sa na Slovensku za vlád Smeru bojuje s kriminalitou. Takto sa na Slovensku znižuje kriminalita.

Áno, ďakujem za poznámky, že bolo by o čom rozprávať. Aj to mi pripomenulo, pán Dostál čo spomínal tento príbeh, to bol myslím pán Beránek, čo má chatu pod Rysmi, tak tiež spomínal, že dcére ukradli auto a že v ten deň ukradli, nejakí sa zamerali na nejaký typ auta a že to bola nejaká skupina a on to ten pán, ten chatár to povedal, že áno, že sem chodí bagáž z celej Európy. To je to čo sme tu myslím my v januári dosť intenzívne na to upozorňovali, hej, že proste vytvoríme miesto, kde vlastne môžeš ísť, lebo tu ti dokopy nič nehrozí, hej. Jednak ťa nechytia, lebo ich je málo, policajtov nemajú a keď ťa náhodou chytia, tak je to priestupok a tebe stačí povedať, že nič nemáš a že nie si odtiaľto tak ťa, do hodiny si vonku, hej. Takže otázka je, že či v takej krajine chceme žiť alebo ideme s tým trošku zabojovať. No a to je zodpovednosť nás všetkých a to je na tom smutné a to je aj smutné na tom, že ľudia, ktorí by mali niesť tú ťarchu a vedomie tej zodpovednosti za spravodlivosť proste k tomu pristupujú tak ako pristupujú, hej. Tak to mi je ľúto. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za pomoc technickú. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som mala pripravený príspevok do tejto rozpravy, ale veľa sa tu toho v priebehu dňa udialo. A keďže to tak vyšlo na mňa nakoniec, tak trošku to bude inak. A sa nám to tu vyprázdnilo, z koalície tu teda už veľa ľudí nemáme, dokonca pán Gašpar teda už opustil túto rokovaciu sálu. Tešila som sa, že teda ešte sa dozvieme niečo ďalšie z jeho vyšetrovacích a trestných spisov, ale asi už nič nové by to nebolo, keďže sme už veľa o tom počuli v tomto pléne. Ale teda odkázali niečo, obzvlášť poslanci Smeru cez médiá, aspoň teda dočítala som sa v médiách nejaké vyjadrenia, keď už teda tu nie sú zastúpení, tak možno uvediem, že čo teda komentovali. Poslanci Smeru vidia za snahou opozície odvolať ministra spravodlivosti Borisa Suska snahu prekryť dotácie pre rodinných príslušníkov Michala Šimečku. Tak toto bolo jedno z vyjadrení, ktoré som si prečítala. To je veľmi zaujímavé, pretože návrh na odvolanie ministra Suska sme podávali 16. 8. a Robert Fico ako premiér tejto krajiny vytiahol údajnú kauzu dotácií 23. 8. Tak neviem ako, kolegyne, kolegovia, ale mne to nejako nevychádza. Jedine, že by sme vedeli nejako že cestovať v čase alebo tak. Tak možno keby ste teda používali také argumenty, ktoré sa nedajú aspoň takto ľahko vyvrátiť.
No, potom ďalej argumenty uvádzajú, teda poslanci Smeru, že argumenty opozície, ktorá chce Suska odvolať za novelu Trestného zákona, či za prepustenie Dušana Kováčika z väzenia považuje SMER za hrubé klamstvo a zavádzanie. To ma tiež mimoriadne zaujalo, lebo ja teda fakt nechápem, že čo by mohlo byť hrubým klamstvom a zavádzaním na práve týchto dvoch konkrétnych veciach, teda novela Trestného zákona a teda rozšírme to na novelu trestných kódexov, ktorá bola predmetom legislatívneho procesu skráteného v tomto pléne parlamentu, všetci veľmi dobre vieme. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie teda v podstate slobody pre ľudí blízkych Smeru, či už prostredníctvom premlčania trestných stíhaní. O tom by mohol hovoriť pán podpredseda poverený funkciou predsedu parlamentu alebo znížením potenciálnych trestov o tom by mohol hovoriť pán podpredseda Gašpar, ale teda už tu nie je. Asi by o tom tiež nehovoril. Ale je to teda tak. Okrem toho sa to teda dotklo ďalších ľudí blízkych Smeru ako pána Výboha, ktorému tiež myslím, že to bolo premlčanie a kvôli premlčaniu bolo zastavené trestné stíhanie. Čiže neviem čo na týchto veciach je nejaké hrubé zavádzanie a klamstvo, ale teda vidím tu ešte aspoň dvoch zástupcov, teda jednu zástupkyňu a dvoch zástupcov koalície, možno vysvetlia alebo pán minister spravodlivosti. A vieme veľmi dobre, že teda toto bolo cieľom novely trestných kódexov. Už samo o sebe to akým spôsobom celý tento proces prebehol, to sme tiež veľakrát povedali, je absolútne neakceptovateľné, obzvlášť, keď to prišlo z rúk ministra spravodlivosti, ktorý teda takto pod pazuchou priniesol novely trestných kódexov, zásadnej novely, ktorá naozaj takáto rozsiahla vlastne asi od prijatia samotného Trestného zákona a Trestného poriadku na Slovensku ani nebola. Všetko sme to museli zbehnúť v skrátenom legislatívnom konaní a to preto, že teda to bolo veľmi, veľmi dôležité, aby čo najrýchlejšie bolo zabezpečené pre ľudí blízkych Smeru či už zníženie trestov alebo premlčanie alebo aj do budúcna takú právnu situáciu, ktorá im vlastne toto ich korupčné správanie zľahčuje. No a samozrejme to prinieslo opakované novely. O tom sa tu tiež veľa hovorilo, ktoré sú tiež len ďalším dôkazom toho, že tento legislatívny proces bol úplne babrácky a vlastne myslím, že aj na tejto schôdzi parlamentu tu máme ešte ďalšiu novelu, ktorá napráva niektoré nedostatky, či už sa to týka výhrad zo strany Európskej komisie alebo toho nešťastného, tej nešťastnej úpravy výšky škôd, ktorá má zásadný dopad na drobnú kriminalitu a naozaj mňa zaráža akým spôsobom sa tu používajú čísla štatistiky ohľadom páchania trestnej činnosti. Však je samozrejme jasné, že keď sa zmenia výšky škôd, tak to ovplyvní počet trestných konaní, ktoré vôbec padnú pod nejakú skutkovú podstatu. Veď to hádam sa tu nebudeme takto úplne škôlkarsky hrať na to, že to môžme použiť rovnako aj potom čo sa zmení právna úprava. Veď to už je naozaj trošku pod úroveň. Pritom z tých informácií, ktoré sú na Slovensku spoločnosti či už zo strany obchodníkov alebo aj niektorých starostov menších obcí vieme, že teda ten nárast drobnej kriminalitu tu je. A nielen teda drobnej kriminality, ale už sa tu hovorilo aj o dopadoch na organizovaný zločin a jeho bujnenie, ktorý teda má momentálne naozaj ideálne nastavené podmienky na Slovensku a uvidíme kam to celé ešte dosmeruje.
Ďalej teda spomínali poslanci Smeru aj prepustenie Dušana Kováčika z väzenia a teda tiež to označovali za hrubé klamstvo a zavádzanie. Tak ja neviem, je pán Kováčik na slobode alebo nie je? Prepustil ho tam minister spravodlivosti? A áno, možno sa vráti do väzenia, čo teraz v tejto chvíli nevieme, ale je faktom, že toto rozhodnutie ministra spravodlivosti bolo absolútne bezprecedentné a ja si myslím, že to doteraz nebolo vysvetlené. Pán minister síce hovoril, že vysvetlil alebo odôvodňoval samotné dovolávanie, dovolanie, ale to sú dva odlišné úkony dovolanie a prerušenie výkonu trestu. A mňa by teda zaujímalo to vysvetlenie prečo takýmto bezprecedentným spôsobom, ktorý v minulosti, pokiaľ ja viem, žiadny iný minister alebo ministerka spravodlivosti nepoužil, tak k takémuto niečomu došlo zo strany ministra Suska. Ja som teda to odôvodnenie nepočula. A okrem toho teda, aby toto boli skôr také zmeny čo sa týka novely trestných kódexov, ktoré pomohli už aj ľuďom, ktorí či už boli v trestných stíhaniach v nejakom štádiu, ale vlastne bolo treba zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa pomohlo aj do budúcna tým, že sa vôbec tieto prípady vyšetrovať nebudú. Takže to bolo vlastne to, to čo mal ako úplne primárnu agendu minister spravodlivosti hneď v prvých dňoch a týždňoch odkedy nastúpil do svojej funkcie. A mňa by teda zaujímalo možno odpoveď na otázku, že ako toto celé pomohlo ľuďom na Slovensku, ako to vyriešilo ich problémy, lebo ako som aj teraz spomínala skôr túto situáciu pre bežných ľudí zhoršilo a pomohlo sa akurát tak ľuďom blízkym Smeru.
Ďalšou témou o ktorej sme tu tiež už aj hovorili je celá kauza s dotačnou schémou Ministerstva spravodlivosti, ktorá bola teda zneužitá ako dôvod aj pre odvolávanie nášho predsedu z postu podpredsedu parlamentu a mňa teda dnes naozaj mimoriadne aj sklamalo a prekvapilo akým spôsobom tu vystupoval v tejto veci pán minister, pretože opätovne zavádzal a používal tie isté klamstvá ako už pred tým a napriek tomu, že teda už aj Rada vlády pre ľudské práva ho vyzvala k tomu, aby sa prakticky ospravedlnil a aby zverejnil tú správu. A ja sa tak pýtam, že prečo je problém zverejniť tú správu z toho auditu, keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa a ktorými odôvodňuje teda, že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to samozrejme nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi...
=====

keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa, ktorými odôvodňuje teda, že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to, samozrejme, nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi, čo je absolútne nedôstojné a nehodné role ministra spravodlivosti. To už samo o sebe je úplne, úplne smutný príbeh.
Myslím si, že v tejto chvíli by už mala byť vyhodnotená nová dotačná schéma ministerstva spravodlivosti, ktorá bola vyhlásená už po zmenených podmienkach, kedy teda boli vylúčené z hodnotiaceho procesu zástupcovia mimovládneho sektora, je teda limitované to ich zastúpenie, a som zvedavá teda na výsledky tejto výzvy a aj hlavne na to, ako transparentne bude o nej ministerstvo spravodlivosti informovať o samotnom hodnotení jednotlivých projektov a o tom, prečo a akým spôsobom sa pristúpilo k tomu, že niektoré žiadosti boli schválené a iné schválené neboli. Pretože o tom veľa sa hovorilo aj zo strany ministra spravodlivosti.
Potom sme tu mali návrh ministra spravodlivosti na odškodnenie Krivočenkovej rodiny. To je tiež mimoriadne smutná ukážka toho, na kom záleží vlastne tejto vláde. Čiže bolo potrebné promptne odškodniť rodinu Krivočenka, ktorý bol obvinený v jednej z najväčších káuz z éry SMER-u a SNS. A čo iné rodiny, ktorým zomreli ľudia tu blízki v pandémii aj, aj v tom väzení alebo vo väzbe? Nič. Pretože naozaj pomoc prichádza len pre ľudí blízkych SMER-u. Len vaši ľudia vás zaujímajú, a to, to sa ukazuje vlastne na všetkých frontoch. Alebo, alebo aj HLAS-u, áno. Alebo čo tak odškodnenie sterilizovaných rómskych žien, o tom sme tu tiež už s ministrom spravodlivosti opakovane diskutovali, v júli bol na návšteve aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne, už asi miliónty-krát vyzval Slovensko, aby konečne došlo k odškodneniu sterilizovaných rómskych žien. Minister spravodlivosti sľuboval vytvorenie nejakej pracovnej skupiny, ktorá by sa mala tomu venovať. Ja som asi pred mesiacom žiadala o, ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, ale zatiaľ teda som žiadnu odpoveď nedostala a ani neviem, či táto pracovná skupina existuje a teda by ma tiež celkom zaujímalo, možno pán minister vysvetlí, že v akom je to aktuálne štádiu a že či teda sa budeme konečne venovať aj problémom ľudí na Slovensku a nie len problémom ľudí blízkych SMER-u.
No a ja by som to na záver asi tak pomaličky zhrnula tým, že pre mňa je v podstate to aj také smutné pozorovať, je to pre mňa sklamanie, že pán minister spravodlivosti ako právnik sa podujal na túto cestu. Aj naozaj, že dnes som bola veľmi prekvapená pri tom vystúpení v tomto pléne, že naozaj stal takým vykonávateľom toho, čo Robert Fico potrebuje zabezpečiť, a ja si ho vlastne z minulosti pamätám, asi, ako málo som vnímala pána ministra, ale určite si ho pamätám ako niekoho, kto vystupoval proti skráteným legislatívnym konaniam a teda je mimoriadne paradoxné, že práve takýmto závažným skráteným legislatívnym konaním začal svoje pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti. A je to práve, aj vlastne aj ten Ústavný súd konštatoval, že to skrátené legislatívne konanie bolo v rozpore so zákonom realizované, a teda je to práve minister spravodlivosti, pod ktorého spadá tiež aj ako keby samotný dohľad nad zákonnosťou legislatívneho procesu a teda mal by byť prvým, ktorý dôsledne dodržiava zákon, ktorý nám stanovuje pravidlá pre to, ako legislatívny proces v tomto pléne a celkovo na Slovensku má prebiehať. A teda robí pravý opak a ukázal to hneď tými, tou novelou trestných kódexov, čo ma mimoriadne mrzí a vlastne ako tu už aj kolegyňa Števulová poukázala, tak ja tiež neviem identifikovať nič, čo by minister spravodlivosti spravil pre zlepšenie situácie ľudí na Slovensku. Môžme tu hovoriť naozaj o ženách a deťoch zažívajúcich násilie, ale aj už o spomínaných sterilizovaných ženách alebo o menšinách, ktorých práva sú na Slovensku dlhodobo porušované, ale nič-nič-nič, tomuto sa nemá, ja neviem, nemá čas venovať alebo sa tomu nechce venovať, alebo neviem, a venuje sa len tomu, aby tu v podstate krivil spravodlivosť všetkými prostriedkami, ktoré vie využiť, či už je to legislatívny proces prostredníctvom novely trestných kódexov, alebo právomoc, ktorú využil pri prepustení Kováčika na slobodu. Čiže toto mi príde naozaj nehodné ministra spravodlivosti a preto som presvedčená o tom, že by túto funkciu zastávať nemal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, blížime sa ku koncu rozpravy návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska a je naozaj v tomto príznačné, že v takomto počte končíme v piatok a na piatok na konci októbra sa dostal na schôdzu návrh na odvolanie, ktorý prišiel do parlamentu 16. augusta. A treba si to pripomenúť aj na záver, tento návrh prišiel 16. augusta. A súvisel vtedy aktuálne so skutočnosťou, že okrem iných všetkých vecí a prešľapov, ktoré sme popísali v samotnom návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska, tak áno, bolo to prepustenie Dušana Kováčika na slobodu. To bol moment, kedy došlo k absolútnej zhode v rámci opozície, že jednoducho je potrebné dostať na pôdu parlamentu takýto návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, pretože toto prepustenie Dušana Kováčika na slobodu zneisťuje ľudí ohľadom role nestranných a nezávislých súdov, ktoré jediné majú vyslovovať rozhodnutia o vine alebo nevine ľudí a osobitne tých, ktoré, v tých kauzách, ktoré sú ostro sledované a v ktorých sú ľudia nakoniec odsúdení za korupciu. A preto sme nemohli nechať jednoducho, to nechať prikryť, nechať to niekde, niekde ležať, takúto udalosť, a museli sme okamžite na to reagovať. Veď určite nebolo náhodou, že práve s ohľadom práve aj na túto udalosť tisíce ľudí prišli do ulíc v čase, kedy myslím, že nikto neočakáva, že ľudia v čase leta, prázdnin, dovoleniek, proste prídu vyjadriť svoj, svoj, svoju nespokojnosť, svoj protest nielen s tým, čo sa deje v oblasti kultúry, ale to, čo sa deje aj v oblasti spravodlivosti.
A preto na záver chcem na to upozorniť, že áno, je tu množstvo vecí, ktoré sa udiali, ale táto jedna udalosť bola v niečom naozaj osobitne výnimočná. Osobitne výnimočná, že sa tu prestal aj minister spravodlivosti, by som povedala, že už sa ani neskrýval za to, že má snahu o dodržiavanie nejakých základných princípov, ktorým by sme mohli všetci rozumieť. Dajme bokom aj tú hanebnú novelu trestných kódexov, už sme si k tomu povedali veľa, ale jednoducho prepustil odsúdeného človeka za korupciu na slobodu. A to bola významná udalosť, ku ktorej bolo nevyhnutné, aby sme si tu spolu niečo povedali, ktorým sa tu stretávame v parlamente k odvolávaniu ministra spravodlivosti až v októbri, koncom tohto mesiaca na ďalšej schôdzi je samo o sebe hanebné, že jednoducho až teraz nám dala priestor koalícia, aby sme sa tu k tomu takto vyjadrili. Je to naozaj osobitne hanebné. A že sa k tomu pridružili ďalšie veci v rámci celej vládnej koalície a ešte aj ten súdny zmier s Andrejom Babišom z dielne ministerstva vnútra, jednoducho ukazuje úplne inú latku, ktorú si nastavila táto koalícia pri rešpektovaní princípov právneho štátu. A zjavne si tie princípy právneho štátu vysvetľujeme inak.
A nechce sa mi ani reagovať a nebudem reagovať na to, že čomu sa tu venovali koaliční poslanci vo svojich vyjadreniach, že tu útočili na, namiesto toho, aby sme sa venovali, samozrejme, tomu, čo sme tu predložili na stôl, tak sme sa tu venovali či už tomu obdobiu, kedy som ja bola ministerkou spravodlivosti, ale sme sa, nebodaj, aj ešte vracali k udalostiam, ktoré sa až potom stali, ktoré vlastne opozícia využila ako nejaký priestor prekryť tieto všetky udalosti odvolávaním podpredsedu parlamentu, že tie udalosti jednoducho nastali neskôr, nemohli byť začiatkom toho návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti. To samo ukazuje, že vlastne samotná koalícia nemá poriadne čo k tomu povedať a potrebovala prekryť tieto všetky udalosti nakoniec aj odvolávaním podpredsedu parlamentu Michala Šimečku. Ale nedá sa prekryť tá udalosť, nedá sa prekryť prepustenie Dušana Kováčika na slobodu, nedá sa to prekryť. A je to vykročenie cesty, že jednoducho tejto koalícii vôbec nezáleží na zmysle, ktorý má obsah pojmu "princípy právneho štátu". A považovala som za dôležité na záver sa k tomu znovu vrátiť a upozorniť, že toto bolo veľkým spúšťačom aj v rámci opozície jednoducho dostať túto tému sem popri ostatných všetkých prešľapoch, ktoré sa stali a ktoré súvisia, samozrejme, aj so samotnou hanebnou novelou trestných kódexov, pretože prepustenie Dušana Kováčika na slobodu dnes znamená úplne niečo iné, ako keby táto hanebná novela neprešla, pretože áno, teraz je možné, že aj v prípade, že bude potvrdená vina, nezmení sa rozhodnutie nijakým spôsobom na základe tohto dovolania, tak áno, už nebude možno to trest, už sa nebude pokračovať v treste výkonu odňatia slobody, ale bude to možno už iba domáce väzenie. Ja som zvedavá, ktorý probační a mediační úradníci budú na to dohliadať s ohľadom na ten alarmujúci nízky stav ľudí, ktorí by na to dohliadať mali.
Takže toto som si dovolila povedať v skratke na záver, aby na záver zaznelo, prečo sme sa tu stretli.
Ďakujem pekne.

Takže ďakujem vážený pán predsedajúci za slovo. Dobré ráno vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ono je to už vlastne druhýkrát, čo sa tu v pléne stretávame k tejto téme, k téme odvolávania ministerky kultúry a akurát teda v týchto dňoch uplynul rok mandátu tejto vlády, teda aj mandátu pani ministerky a je to podľa mňa celkom úctyhodný výkon a vizitka práce ministra a to aj v európskom kontexte. Ja keď som tu stála v máji pri tom prvom, pri tej prvej schôdzi na odvolávanie ministerky kultúry, tak vtedy som hovorila, že pani Šimkovičová nikdy nemala byť ministerkou kultúry, pretože kvôli svojej minulosti, kvôli svojim chýbajúcim skúsenostiam a schopnostiam, alebo aj celkovej nedostatočnej kondícii na výkon funkcie ministerky, vlastne nepoznám inú európsku krajinu, v ktorej by sa mohla stať ministerkou. No bohužiaľ odvtedy sa zdá, že tento nádherný príbeh pokračuje. A možno je nádherný pre pani ministerku a pre jej generálneho tajomníka služobného úradu pána Machalu, ku ktorému sa ešte viackrát dostaneme, ale rozhodne nie je nádherný pre slovenskú kultúru. V každom prípade sa však dá povedať, že niečo takéto slovenská kultúra ešte nezažila a obávam sa, že toto konštatovanie sa netýka len tých ostatných 35 rokov demokratických dejín, ale v istých ohľadoch siaha aj pred toto obdobie. Ja, moja úloha dnes tu je zdôvodňovať, prečo je potrebné čo najrýchlejšie pani ministerku Šimkovičovú odvolať a táto úloha je v zásade veľmi jednoduchá, pretože mám pocit, že po roku jej pôsobenia na ministerstve kultúry dnes už takmer každý občan Slovenska celkom jasne vidí, že nemá vlastne ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ďalší deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku naozaj fatálny. Stačí len veľmi stručne zrekapitulovať, čo sa jej podarilo za rok pôsobenia, pretože za ten rok sa jej podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre na Slovensku máme. Verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkovú starostlivosť, erbové kultúrne inštitúcie a takto môžeme ďalej pokračovať. Každým jedným jej krokom, či takmer každým jej verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody na jej odchod. Jej vyjadrenia na adresu umelcov a kultúrnych pracovníkov, alebo výroky voči rôznym typom menšín, najmä voči queer ľuďom, smutne pripomínajú tridsiate roky v Nemecku. Pani ministerka Šimkovičová a jej smutný tieň Lukáš Machala sú naozaj nekompatibilní s kultúrou a bohužiaľ to už vidia aj vaši voliči pani kolegovia z koalície. Ja tu nechcem opakovať všetko, čo z tohto pultu už zaznelo na adresu pani ministerky kultúry, pretože už sme tu strávili jeden deň jej odvolávaním a všetky tie dôvody, ktoré sme uviedli v máji platia aj naďalej a v súvislosti s ďalšími krokmi pani ministerky nadobúdajú oveľa hrozivejšiu a fatálnu podobu. Táto druhá schôdza na odvolávanie pani ministerky sa mala uskutočniť v auguste a vtedy som mala v pláne zhrnúť iba to, čo pani ministerka urobila od mája do augusta, lebo aj toho bolo viac než dosť na to, aby každý súdny človek dvihol ruku za jej odvolanie. My dnes máme koniec októbra a medzičasom pribudli opäť ďalšie desiatky dôvodov, takže sa mi tento zoznam tak troška rozrástol do dosť nebývalých rozmerov. A nechcem vás tu držať a deprimovať príliš dlho, takže sa pokúsim zhrnúť len tie naozaj najvypuklejšie problémy, ktoré sa vyskytli od minulého odvolávania. Prvý okruh problematický, ktorý je dôvodom na to, aby pani ministerka ďalej nepôsobila vo svojej funkcii sa týka najmä jej nekompetentnosti, neschopnosti riadiť rezort a rozrastajúceho sa klientelizmu v rezorte kultúry. Samozrejme nedá sa nezačať verejnoprávnymi médiami a zákonom o STVR, pretože to bol prvý zákon, ktorý pani ministerka sama do Národnej rady predložila. Počas tej búrlivej rozpravy o tomto zákone, ktorým Slovenská republika založila nové verejnoprávne médiá, sme upozorňovali na všetky problémy, ktoré tento zákon prinesie, osobitne v prechodnej fáze, ktorá bola v novom zákone upravená úplne nedostatočne a neuspokojivo. Tieto obavy sa potvrdili hneď prvým dňom vzniku STVR. Prvé dni STVR ukázali, že neboli zabezpečené ani základné prevádzkové podmienky, ako je poverenie riaditeľa, pridelenie identifikačného čísla organizácie, či kontrolného orgánu. STVR dodnes nemá ani len logo. Tento žalostný stav trvá už takmer štyri mesiac a zrejme bude trvať ešte pomerne dlho. No apropo logo STVR. To si vraj objednala práve pani ministerka kultúry akousi podprahovou zákazkou. Dodnes ho ale nikto nevidel, nakoľko nám ho aj napriek žiadosti o poskytnutie informácií odmietla poskytnúť. Neodpovedala ani na otázku, na základe akého právneho titulu, z akej rozpočtovej kapitoly, alebo na základe akého rozpočtového opatrenia objednalo ministerstvo kultúry logo pre inú verejnoprávnu inštitúciu, prečo bol termín odovzdania loga STVR päť dní pred tým, ako zmluva nadobudla platnosť a na základe akých kritérií vybrali zhotoviteľa. Možno to môže teraz pani ministerka vysvetliť, keď nám už neodpovedá na tie žiadosti. Ťažko povedať, či viera, že ministerka stojí nad zákonmi a je niečo ako lénny pán v oblasti kultúry, takže si môže objednávať a podpisovať čokoľvek. Teda ťažko povedať, čí táto idea pochádza z jej hlavy, alebo z hlavy jej generálneho tajomníka služobného úradu, ale ešte sa k nej v priebehu tejto rozpravy vrátim a je ďalším dobrým dôvodom na jej odvolanie. My sme teda požiadali NKÚ a Generálnu prokuratúru, aby tento a ďalšie svojvoľné kroky pri správe verejného majetku ministerky kultúry prešetrili, ale naozaj nie je mysliteľné, aby takáto prax ďalej pokračovala. O tom, že ministerka sústavne porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, neodpovedá na otázky v infožiadostiach a bez udania dôvodu zamieta rozklady, by vedeli okrem mňa rozprávať aj mnohí ďalší kolegovi z opozície. Aj v tejto veci sme podali sťažnosť na okresný úrad a pripravujeme aj podanie na správny súd, ale nerešpektovanie zákona a chýbajúca transparentnosť pri prakticky všetkých činnostiach je ďalším dobrým dôvodom na odchod pani ministerky. V súvislosti so Slovenskou televíziou a rozhlasom sa objavili aj znepokojivé informácie o možnej cenzúre vo verejnoprávnom médiu, keď malo jeho vedenie podľa reportérky Barbory Šišolákovej zasahovať do jej reportáže práve tu s ministrom Tarabom, o dozore nad zálohovým systémom plastových fliaš. Najprv ju malo vedenie STVR pustiť do vysielania v oklieštenej podobe, následne jej pokračovanie mali stopnúť úplne. Takáto cenzúra je jasným dôsledkom zmien, ktoré mi pani ministerka urobila a hlavne rétoriky zo strany ministerstva kultúry a predstaviteľov vládnej koalície, ale ja osobne som teda nezaznamenala žiadnu reakciu pani ministerky na tieto problematické udalosti, alebo to, že by situáciu ako zvykne hovoriť, nariadila prešetriť.
Ďalším problémom Slovenskej televízie a rozhlasu je to, že nový zákon zaviedol systém čisto politických nominácií do Rady STVR, pri ktorých má rozhodujúce slovo práve ministerka kultúry. Keď sme na to v rozprave opakovane upozorňovali, uisťoval nás pán predseda kultúrneho výboru Michelko o tom, že sa nemáme báť, lebo pani ministerka tam určite nominuje nespochybniteľných odborníkov. No dočkali sme sa. Nespochybniteľní odborníci, ktorých tam pani Šimkovičová nominovala sa skladajú z bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara, z neznámych ľudí bez CV a čuduj sa svete, z generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Machalu. Tento renesančný človek si sám napísal zákon, v ktorom explicitne umožnil, aby mohol byť do rady navrhnutý a následne ho tam samozrejme pani ministerka navrhla. Viete, ak je vo Wikipedii heslo konflikt záujmov, tak tento prípad by tam mal byť v takom rámčeku ako vysvetlenie, že čo to vlastne znamená. Samotný proces výberu členov rady vyvoláva samozrejme, zo strany ministerstva kultúry, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržaní zákonného postupu, pretože pravdepodobne neboli dodržané zákonné lehoty, ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom. Navyše, keď ministerstvo
=====

.. neboli dodržané zákonné lehoty ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom. Navyše, keď ministerstvo po našich mnohých urgenciách a sťažnostiach z časti zverejnilo členov výberovej komisie, dozvedeli sme sa, že išlo o podriadených pána Machalu a ľudí s ním spriaznených. Tento proces je naozaj neuveriteľný a je až tak neuveriteľný, že upútal aj pozornosť európskej komisárky pani Viery Jourovej, ktorá od ministerstva kultúry žiada vysvetlenie nakoľko môže ísť o príkrm porušenie európskej legislatívy. Čo jej na tento list ministerstvo kultúry odpovedalo opäť nevieme nakoľko aj túto informáciu nám ministerstvo odmietlo poskytnúť a opäť možno nám to pani ministerka vysvetlí teraz. V každom prípade za nomináciu Lukáša Machalu do rady STVR plne zodpovedá ministerka kultúry. Takže si môžeme pripísať ďalší bod na nekonečný zoznam dôvodov na jej odvolanie. Podobne ako pri Slovenskej televízii a rozhlase aj pri novelách zákonov o fonde na podporu umenia a audiovizuálnom fonde sme upozorňovali na to, že okrem ideových a vecných problémov, ktoré tieto zákony prinášajú ich schválenie spôsoby aj ochromenie činnosti týchto fondov. Že bude značne oneskorená a na dlhú dobu pozastavená ich činnosť kvôli prechodu na nový spôsob rozhodovania, schvaľovania schém štátnej pomoci či voľby novej rady. Pán poslanec Michalko sa nám tu opäť dušoval, že teda sa nič také nestane a že prvé výzvy v SPÚ napríklad vypíše v polovici septembra. No bohužiaľ už dnes vieme, že výzvy boli oneskorené, že fond posúval termíny a že z protimonopolného úradu stále nemá definitívne schválenie nových schém štátnej pomoci. Samotná kapitola je rada fondu, pretože najmä kvôli rade fondu a kvôli tomu, že ministerstvo kultúry chcelo mať v tejto rade viac nominantov sa menil zákon. Ministerka vymenovala svojich nominantov v poslednom možnom momente a opäť to neboli samozrejme tie nespochybniteľné profesné autority, ktoré nám tu boli sľubované. Ale tým sa tento kabaret iba začal. Potom ako ministerstvo kultúry zistilo, že nie všetci ich nominanti sú poslušné bábky, ktoré budú hlasovať podľa príkazov Lukáša Machalu prestala sa väčšina nominantov ministerstva kultúry zúčastňovať zasadaní a rada fondu tak nebola uznášania schopná. A aby toho nebolo dosť následne ministerka odvolala toho jediného svojho nominanta, ktorý sa zasadaní zúčastňoval a odvolala ho práve preto, že sa ich zúčastňoval. A na dovŕšenie celej frašky sa jeho náhradníčka, ktorú tam pani ministerka nominovala namiesto neho po týždni vzdala svojej funkcie. Ono to znie ako taká nepodarená komédia omylov. Keby to nebola ale smutná realita, ktorá spôsobuje, že celá štátom nezriaďovaná kultúra dnes nedokáže kvôli týmto legislatívnym a personálnym experimentom a snahe ovládnuť verejnoprávne fondy, celá kultúrna obec nemôže riadne pracovať a tvoriť. Ja pevne verím, že napríklad pánovi Michelkovi ako navrhovateľovi tohto nedomysleného zákona je aspoň trocha ľúto k čomu toto nádherné legislatívne dobrodružstvo dospelo, ale aj za túto paralýzu zodpovedá dnes ministerka kultúry, ktorá nedokáže zabezpečiť riadny výkon svojich nominantov v rade fondu. Navyše v čase, keď sa o tejto legislatíve tu v Národnej rade rokovalo, pani ministerka preukázateľne zabránila inej dohode koaličných strán na novele zákona o FPÚ, ktorá by týmto problémom predišla. Podobným problémom čelí samozrejme aj audiovizuálny fond, ktorý má síce trocha iný cyklus výziev a trocha iné zloženie rady, ale tam napríklad zase ministerstvo kultúry porušilo hneď ten nový zákon, ktorý si schválili tým, že svojich členov rady pani ministerka nenavrhla v zákonom stanovenom termíne a do dnes ani nedokázala navoliť všetkých svojich nominantov. Bohužiaľ je to opäť len chaos a rozklad čo zatiaľ vidíme ako dôsledok krokov ministerky kultúry v tých najlepšie fungujúcich inštitúciách. Ani jeden fond dnes nefunguje lepšie ako pred rokom. Naopak. Ich činnosť je dlhodobo ochromená a vzhľadom k tomu čo sa deje v iných dotačných schémach, ktoré ministerstvo kultúry spravuje k čomu sa teda hneď dostanem, existuje veľmi vážna obava, že v momente ako začnú rady fondov rozhodovať o projektoch čo je ich nová kompetencia príde k úplnému kolapsu financovania kultúry, keďže pán Machala a pani ministerka budú chcieť samozrejme meniť rozhodnutia komisii. No, kým ministerstvo kultúry viedlo túto krížiacku výpravu na ovládnutie verejnoprávnych fondov, ktoré efektívnejšie a transparentnejšie nahradili predošlé dotačné schémy ministerstva kultúry, zároveň nedokázalo zadministrovať ani tú jedinú dotačnú schému, ktorá bola zameraná na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Tú jedinú, ktorá im na ministerstve ostala. Výzva na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na rok 2024 bola vyhlásená už v októbri 2023. Ministerstvo následne znížilo sumu vyčlenenú na túto výzvu o viac ako 3 milióny eur. Sedem mesiacov po vyhlásení výzvy nebolo ministerstvo schopné ani len zostaviť komisiu. Táto vznikla až koncom mája 2024. Výsledky grantového konania začalo ministerstvo zverejňovať až v septembri tohto roka. Vzniknuté omeškanie spôsobilo historicky prvý výpadok financovania obnovy a výskumu kultúrneho dedičstva na Slovensku. Okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach spôsobila nečinnosť ministerstva napríklad aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok, ktoré sa realizujú neraz v chudobných regiónoch Slovenska s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Odborné komisie, ktoré projekty posudzovali z prihlásených projektov vybrali na podporu tie najkvalitnejšie, ktoré v hodnotení získali viac ako 80 bodov. Ministerka však do veľkej mieri alebo takmer do úplnej odporúčania komisií nerešpektovala a svojvoľne rozhodla o pridelení dotácie projektom, ktoré získali menej bodov. Jeden napríklad iba 24 bodov a medzi týmito podporenými projektami bol napríklad projekt obnovy kaštieľa v Holíči, kde je starostom pán Čambal nominant Slovenskej národnej strany. Tomuto projektu pridelila najvyššiu dotáciu vo výške 750-tisíc eur a to napriek tomu, že s 57 bodmi patril k odbornou komisiou najnižšie hodnoteným. Podľa medializovaných názorov odborníkov na pamiatky dokonca niektoré podporené projekty môžu viesť na k narušeniu či dokonca zničeniu pamiatkovej hodnoty stavieb. Naopak, niektoré z najvyššie hodnotených projektov sa ministerka rozhodla nepodporiť. Pričom ministerstvo nezdôvodnilo, prečo neprihliadalo na názor odbornej komisie. V dodatkoch k výzve 2024, ktoré pripravilo ministerstvo kultúry v júly 2024 a ktoré teda podpísala pani ministerka sa pri tom píše, že o konečnom rozhodnutí o podporení alebo nepodporení žiadostí, komisia rozhoduje hlasovaním. Na protest proti porušeniu ustanovenia, lebo pani ministerka porušila toto ustanovenie, ktoré sama podpísala a proti svojvoľnému nakladaniu s verejnými financiami odstúpili členovia a členky dvoch odborných komisií tohto dotačného programu. No, týmito krokmi ministerstvo kultúry spôsobilo, že projekty obnovy, ktoré sú v kritickom stave stále stoja a pamiatky na Slovensku chátrajú. A chaos a očividný klientelizmus zo strany pani ministerky nie len spomaľuje obnovu pamiatok ale zároveň ohrozuje ich ďalšiu existenciu. Hoci túto tému pani ministerka deklaruje ako prioritu svojho rezortu. A to ešte stále nie je všetko, pretože vďaka pani ministerke dokonca zaviali nad slovenskými pamiatkami čierne vlajky a nie je to iba metafora. Naozaj sa to deje. Na kolabovanie programu obnovme si svoj dom, neodborné a neskoré prideľovanie financií z dotačného programu, reagovali správcovia časti ohrozených pamiatok protestným vyvesením čiernych vlajok alebo symbolickým vypnutím osvetlenia pamiatky. Chceli tak upozorniť na skutočnosť, že aj tá minimálna finančná podpora na obnovu pamiatok zo strany štátu skolabovala. Do tohto protestu sa zapojili desiatky pamiatok po celom Slovensku. Ochrana pamiatok je prioritou ministerstva kultúry a pamiatkari sú z vášho vedenia rezortu zhrození a dávajú to najavo pani ministerka, nevadí vám to? A ešte stále to nie je v oblasti ochrany pamiatok všetko, pretože Výboru pre kultúru a médiá boli nedávno oficiálne oznámené rozsiahle prepúšťanie odborných zamestnancov pamiatkového úradu a niektorých krajských pamiatkových úradov, ktoré nadobudne účinnosť 31. októbra. Výpovedná lehota uplynie 31. decembra čo znamená, že dotknutý zamestnanci budú oficiálne prepustení do konca roka. Celkovo má byť zrušených 33 pracovných miest čo predstavuje 10 % z celkového počtu zamestnancov úradu. Čuduj sa svete, najväčšie škrty zasiahnu odbor ochrany pamiatkového fondu, kde z 12tich zamestnancov zostane len päť a odbor bude zároveň zrušený ako samostatná organizačná jednotka. Ja to ešte raz poviem veľmi jednoducho. Konsolidácia na pamiatkovom úrade znamená, že sa zruší odbor, ktorý je zmyslom existencie pamiatkového úradu. Pri tom pamiatkový úrad rovnako ako krajské pamiatkové úrady je už niekoľko rokov hlboko personálne poddimenzovaný. Ja iba pre porovnanie uvediem, že napríklad v Českej republike, ktorá má povedzme dvojnásobný počet pamiatok sa stará o tieto pamiatky desať násobne početnejšia pamiatkarska obec. Toto avizované prepúšťanie odborných zamestnancov je neprimerané, je ďaleko nad rámec avizovanej vládnej konsolidácie. Pracovné miesta v oblasti ochrany pamiatok sú v štátnej správe nezameniteľné čo prakticky znamená, že tí prepustení odborníci nemajú alternatívu uplatnenia, pretože pamiatkový úrad je jediný, ktorý vykonáva tieto funkcie. Navyše tento krok ohrozuje schopnosť pamiatkového úradu plniť si svoje zákonné povinnosti a vedeckovýskumnú činnosť, čo podkopáva jeho poslanie ako dôležitej verejnej inštitúcie. Vo všeobecnosti to však pôsobí tak, že pani ministerka si preložila slovo konsolidácia ako výhovorku na prepustenie odborných kapacít alebo akýchkoľvek nepohodlných ľudí. Na základe neoficiálnych informácií, ktoré prenikli z ministerstva kultúry sa samozrejme nazdávame, že rušenie odboru pamiat odboru ochrany pamiatkového fondu je len prvým krokom k pripravovanej redukcii pamiatkového fondu pamiatkových zón a území. Tento zámer uvažuje o redukovaní pamiatkového fondu na Slovensku o 80 %, čo by v praxi znamenalo zrušenie ochrany vyše 8-tisícz aktuálnych niečo viac ako 10-tisíc chránených kultúrnych pamiatok. Dôsledky takéhoto zásahu do integrity slovenského kultúrneho dedičstva by boli nepredstaviteľné a nezvratné. Takže, keď teda zhrnieme ročný výkon pani ministerky v oblasti pamiatkovej starostlivosti, ktorý, ktorú teda deklaruje ako svoju prioritu. Ministerka, ktorá sa bije do pŕs za tradičnú slovenskú kultúru a kultúrne dedičstvo znížila sumy alokované na obnovu pamiatok. Znefunkčnila hlavnú schému na podporu ochrany pamiatok Spôsobila, že pamiatky chátrajú oveľa viac ako predtým a pod zámienkou konsolidácie sa chystá zlikvidovať jedinú štátnu inštitúciu, ktorá sa ochranou pamiatok zaoberá a väčšinu pamiatok zrušiť. Good job by povedali asi naši americký kolegovia. Ale istý americký business men a prezident by asi skôr povedal, že you are fired (si prepustený). No kým sa teda ale nám na Slovensku rozpadávajú vďaka pani ministerke kultúrne pamiatky, kultúrne inštitúcie a kultúrne politiky ona sa venuje samozrejme dôležitejším veciam. Zrejme odkedy sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojho generálneho tajomníka v Budmerickom kaštieli

..... kultúrnych inštitúcií. Pani Flach predtým pôsobila v ekonomickej oblasti a podobne ako pani ministerka býva Kittsee a v minulosti sa teda starala o dcéru pani ministerky.
Medzičasom však, medzi týmito dvomi odvolávaniami Ministerstvo kultúry, ale muselo vypísať výberové konanie na jej miesto, keďže ona bola len dočasne poverená. A v tomto výberovom konaní samozrejme okamžite neváhalo využiť možnosť neverejného vypočutia pri hľadaní novej riaditeľky, čo je opäť vec, ktorú si toto plénum nedávno schválilo v novom zákone a môžte hádať, kto tento neverejný konkurz vyhral, áno, uhádli ste, bola to pani Flach, ktorá bola údajne jediná účastníčka, ktorá sa na výberové konanie dostavila. Opäť o prihlásených účastníkoch, zložení výberovej komisie, víťaznej koncepcii riadenia inštitúcie, či akejkoľvek inej skutočnosti z tohto výberového konania nevieme nič, pretože Ministerstvo kultúry nám tieto dáta aj po infožiadosti opäť odmietlo zverejniť. Činnosť pani Flach v Bibiane je pritom od marca sprevádzaná konfliktami s odborníkmi, neuskutočnenými projektmi a výpoveďami zamestnancov.
No tu vidíme celú históriu toho ako pani ministerka dosadzuje do funkcií svojich známych a odvoláva kvalitných a renomovaných odborníkov, no a to nie je všetko, pretože okrem toho masívne prepúšťa desiatky odborníkov z Ministerstva kultúry a ten spôsob a rozsah je samozrejme ďalší ... (krátka technická porucha) v auguste ste Ministerstvo kultúry zrušilo svoju analytickú jednotku, ktorá sa volala Inštitút pre kultúrne politiky a prepustilo viac ako 30 vysokoodborných pracovníkov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Napriek tomu, že tento inštitút poskytoval analytické služby a podporoval rozhodovací proces na ministerstve, pán generálny tajomník služobného úradu Machala uviedol, že ich nepotrebuje lebo rezort plánuje robiť analýzy inak. Ako inak, nepovedal.
Inštitút kultúrnej politiky bol pritom modernou analytickou jednotkou, ktorá zabezpečovala nezávislý analytický servis a hrala kľúčovú úlohu pri rozpočtových rokovaniach a strategických projektoch. Je úplne jasné, že toto rozhodnutie vedie k spomaleniu bežnej agendy rezortu a návratu k zastaralým metódam práce bez využívania moderných databáz. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu totiž zjavne nepotrebuje ani dáta, ani odborníkov a hoci ako oficiálny dôvod udáva konsolidáciu, skutočným dôvodom, ktorým sa vedenie ministerstva vo vnútri ani netají bola iná politická príslušnosť vyhodených zamestnancov a iné názory.
Opäť. Ak by bolo vo wikipédii heslo ,,politické čistky“, tak personálna politika Ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej by tam mohla byť uvedená ako žiarivý príklad zo súčastnosti.
Pani ministerka totiž čelí veľmi vážnej kritike zo všetkých strán za neefektívne riadenie a neetické správanie na ministerstve, ktoré vedie. Aj odborové zväzy už upozornili, že od začiatku roka 2024, za desať mesiacov, zaviedla osem organizačných zmien, z ktorých väčšina nemala žiadne opodstatnenie. Pod jej vedením sa situácia na ministerstve dramaticky zhoršila. Objavili sa správy o šikane a o vážnych problémoch v medziľudských vzťahoch. Pani Šimkovičová ignoruje sťažnosti zamestnancov a namiesto riešenia problémov prepúšťa tých, ktorí sa odvážili upozorniť na šikanu či nekompetentné riadenie. Tento autokratický prístup vedie k nárastu napätia a destabilizácii celého pracovného prostredia Ministerstva kultúry.
Zamestnanci dokonca tvrdia, že tí, ktorí nesúhlasia s krokmi vedenia, sú označovaní za protislovenské živly, voči ktorým sa zakročí. Práve tejto skupiny zamestnancov sa majú týkať aj ďalšie výpovede začiatkom budúceho roka. ABy ste mali predstavu, že v akom rozsahu sa to prepúšťanie deje, tak od októbra ´23 do septembra ´24, za necelý rok, bolo podľa medializovaných správ prepustených z Ministerstva kultúry dokopy 85 zamestnancov. To je až 40 % zamestnancov oproti stavu spred októbra 2023. Ide o takmer o 400 % vyššiu fluktuáciu, aká v organizácii prirodzene býva, čo vedie samozrejme k strate inštitucionálnej pamäte, ohrozeniu výkonu štátnej služby a pochopiteľne je v priamom rozpore s nejakými princípmi efektívneho riadenia podľa zákona o štátnej službe. Navyše, keď si urobíme nejaký kvalifikovaný odhad tak lebo realitu nevieme, keďže zase ministerstvo neodpovedá, ale podľa kvalifikovaného odhadu to znamená, že Ministerstvo kultúry minulo od októbra 2023 na odstupnom asi 0,5 mil. eur pre prepustených zamestnancov.
Autoritársky prístup a nehorázna personálna politika pani Šimkovičovej má naozaj devastujúci vplyv na celý rezort. A ohrozuje nielen jeho stabilitu, ale aj schopnosť ministerstva plniť si základné úlohy, a to najmä v oblasti tvorby a realizácie kultúrnej politiky. A samozrejme je ďalším z nekonečného zoznamu dôvodov na jej odvolanie.
Tretia oblasť dôvodov by sa dalo stručne zhrnúť tým, že sa týka výrokov pani ministerky, týka sa vyhrážok kultúrnej obci a nepravdivých tvrdení vo verejnom priestore. Ako som už spomínala, jedným z dôvodov, prečo pani Ministerka Šimkovičová nikdy do tejto funkcie nemala byť vymenovaná, je práve jej minulosť v konšpiračných médiách. Neprejde ani deň hádam, kedy sa na internete nezjaví nejaký bizarný, nehorázny, či základy vedeckého poznania spochybňujúci výrok z jej internetových vysielaní s pánom poslancom Kotlárom, či ďalšími hviezdami tejto konšpiračnej scény. Len v prípade pani ministerky to nie je len minulosť, ktorá ju dobieha. Pretože pri jej zriedkavých výstupoch v štandardných médiách, kde vždy vystupuje bez oponenta a s vopred pripravenými otázkami ju stačí len trocha dlhšie nechať hovoriť a máme dosť dôvodov na jej odvolanie. Výroky o ohrozenej bielej rase, o tom, že LGBTI ľudia nemôžu mať deti, o tom, že kvír ľudia sú homofóbni voči nej a ostatným heterosexuálom a podobné myšlienkové konštrukcie sú ako vystrihnuté z 30-tych rokov nášho storočia. Tieto výroky majú bohužiaľ častokrát v pravom slova zmysle neonacistický charakter a pani ministerku naozaj nijako neospravedlňuje, že o tejto analógii nevie a hovorí iba to, čo má v hlave.
Pani ministerka, vy si určite pamätáte, že vás vyhodili z TV Markíza práve pre takéto xenofóbne výroky. Prečo si myslíte, že podobné a ešte oveľa horšie by nemali byť dôvodom na vaše odvolanie z pozície ministerky?
Asi preto, že táto vláda má bohužiaľ oveľa menšiu starosť o svoju reputáciu ako renomovaná televízia a ide jej len o jedno, ochraňovať seba a svojich ľudí. Slovensko a jeho reputácia je im očividne ukradnutá.
Možno práve preto sa môže pán Machala vyhrážať všetkým svojim kritikom súdnymi procesmi, vyhodením z kultúrnych inštitúcií, či výpoveďami a nik mu na to nič nepovie. Ak však má niekto výroky a myslenie podobné nacistom, nemôže sa čudovať, že ho označujú za neonacistu. A ak má také výroky ministerka kultúry krajiny EÚ, ktorá má navyše v portfóliu ochranu menšín a kultúrnej diverzity, je to explicitný dôvod na jej odvolanie a odoslanie do zabudnutia. O to závažnejšie pôsobí fakt, že ministerka podala trestné oznámenie na spisovateľa Michala Hvoreckého a vyhráža sa trestným stíhaním aj ďalším svojim kritikom.
No a týmto sa dostávame k poslednej veľkej skupine dôvodov, je to vlastne jeden dôvod, je to pomerne bizarný uznávam a nie veľmi častý, pretože jeho podstatou vlastne je, že za takmer všetko, čo tu bolo doteraz povedané, môže niekto iný a nie pani ministerka. A ten dôvod sa volá Lukáš Machala. Je totiž všeobecne známe, že väčšina zhubných krokov a rozvratných činností, ktoré sa v rezorte kultúry dejú, pochádza práve z hlavy generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry.
A ja uznáva, že asi nie je úplným štandardom odvolávať ministra alebo ministerku za to, že v skutočnosti ministerstvo riadi a určuje jeho smerovanie niekto iný., ale viete, pán Machala, je nikým nevoleným štátnym úradníkom a jeho skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod úradu ministerstva, ale on sa namiesto toho politicky vyjadruje na tlačových konferenciách, chodí do televíznych politických relácií, ďakujem, nakrúca videá, v ktorých prezentuje politické postoje a vyhráža sa kultúrnym pracovníkom, umelcom a kultúre ako takej. A opäť ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad toho, že by si nejaký štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči pani ministerke, je to urážka voči strane, ktorá pani ministerku nominovala a podľa mňa je to aj urážka voči celej vládnej koalícii. Vám nevadí kolegovia z koalície, že vám tu pobieha nejaký človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás? Nevadí vám, že nejaký úradník, ktorý je hnaný osobnou pomstou a nenávisťou v skutočnosti vytvára obraz o vás a vám škodí? Pretože ak ho tam nechcete, alebo ak ho tam chcete, spravte z neho ministra a bude to také korektnejšie alebo aspoň štátneho tajomníka a bude môcť mať všetky tieto politické vyjadrenia. Ale ak ho tam nechcete, odvolajte ministerku, ktorá toto dopustila a dajte na jej miesto svojprávneho človeka, ktorý bude niesť politickú zodpovednosť. Pretože toto, čo sa deje, naozaj nemá obdobu a podľa mňa to vyhovuje ani vám.
Pani ministerka totiž nerobí hanbu len doma, ale robí ju aj v zahraničí. O jej pracovnej ceste do Abu Dhabi sme tu rozsiahlo pojednali pri minulom odvolávaní ale medzitým sa vybrala napríklad do Spojených štátov amerických. A cieľ a program jej 11-dňovej cesty bol síce dlho utajený a podrobnosti sme sa dozvedeli až z následnej žiadosti o poskytnutie povinných informácií, ale to čo sme sa tam dozvedeli bolo, že cieľom cesty 11- dňovej do Ameriky bolo odovzdanie sumy 10 000 eur Národnému českému a slovenskému múzeu a knižnici v Cedar Rapids. A tak aj vyzeral celý program. Pani ministerka v ňom reálne nemala žiadne stretnutia s relevantnými partnermi v USA, strávila 2 dni v New Yorku a 3 dni na Floride bez akéhokoľvek dôvodu, z ostatného kultúrneho a turistického programu neexistujú žiadne výstupy pre Slovenskú republiku. Na spoločnú akciu prezidentov Slovenskej a Českej republiky nebola pozvaná, pretože si to neželal český prezident, ktorý s ňou nechcel byť na jednej fotografii. V realite štát minul takmer 50 000 eur na cestovné a ubytovanie ministerky a jej delegácie, aby táto mohla odovzdať 10 000 eur na akvízíciu kníh reverenda Matúša Jankolu. Naozaj skvelé využívanie verejných zdrojov a draho plateného času ministerky slovenskej vlády. Keby poslala bankovým prevodom 60 000 eur spomínanému múzeu tie náklady pre štát by boli rovnaké a múzeum by malo viac peňazí. Vzhľadom k tomu, že pani ministerka sa v najbližších dňoch chystá do Číny, môžeme sa zrejme tešiť na ďalšie podobné príhody. A je možné, že vláda jej tieto cesty schvaľuje aj preto, že keď je v zahraničí, nemôže škodiť doma, ale myslím, že jej odvolanie by tento problém vyriešilo efektívnejšie.
Nuž teda takto je to, vážené kolegyne a kolegovia. Ja tu už rozprávam 50 minút....