35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a vážení páni, dovolím si na záver sa v stručnosti, naozaj veľmi v stručnosti, vyjadriť k rozprave, ktorá prebehla k tejto novelizácii ústavy. Zareagujem, samozrejme, na vaše výzvy ohľadom listu komisára pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát. Vyjadrím sa aj k vašim výzvam na zverejnenie listu.
V úvode však musím povedať, že je to absolútne neseriózne najmä od pani poslankyne Kolíkovej ako exministerky spravodlivosti, ktorá veľmi dobre vie, že komunikácia s Európskou komisiou, osobitne s eurokomisárom pre spravodlivosť, demokraciu a právny štát je dôverná a bez toho, aby vyjadrili obidve strany súhlas so zverejnením tejto komunikácie, ju nemôžem zverejniť, aj keby som veľmi rád chcel. Ale čo môžem urobiť, je, môžem vás rámcovo informovať o tom, čo v tomto liste je a v tomto liste sú len dve veci.
Jedna vec je, že pán eurokomisár vyjadruje obavu o prednosti európskeho práva vo vzťahu k navrhovanej novelizácii. Obavu bez akýchkoľvek ďalších podrobností a vyjadruje nádej, že návrh ústavy sa schváli tak, aby bol v súlade s právom Európskej únie. A to aj robíme. Návrh ústavy, ktorý sme predložili, nijakým spôsobom nezasahuje do prednosti práva Európskej únie alebo medzinárodných organizácií, pretože ako som to povedal vo svojom úvodnom vystúpení v rozprave, všetky naše záväzky dodržiavať medzinárodné právo v rámci čl. I ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aj VII. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú zachované a budú dodržiavané. To, čo deklarujeme v ústave, je naplnenie čl. IV ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako som to povedal, kedy v rámci otázok národnej identity tieto zostávajú štátom zachované a neprenášajú ich na Európsku úniu ani orgány Európskej únie. Takže tam sme absolútne v súlade s európskym právom, a tak ako povedal pán minister Taraba, ak bude z toho nejaký problém, tak sa budeme brániť všetkými dostupnými prostriedkami, ale to sa v tomto liste vôbec nepíše. To znamená, žiadnym spôsobom nie sú v tomto liste formulované nejaké prípadné následky, ktoré by mali vyplývať tak, ako to tu dezinterpretujete. Takže toľko k tomuto listu.
Pokiaľ ide o námietky toho, že akým spôsobom je predkladaná ústava a debata o ústave a diskusia o ústave, tak ak si pozriete sami internetovú stránku Národnej rady, tak zistíte, že návrh bol predložený 7. marca 2025. Prvé čítanie bolo 9. apríla 2025 a druhé čítanie je 16. júna 2025. Myslím si, že to je dostatočný časový priestor na to, aby o tejto zmene ústavy mohli prebehnúť diskusie na odborných úrovniach, ktoré aj prebehli. Návrh ústavy v rámci MPK realizovala skupina odborníkov na ústavné právo, ktorá spoločne zadefinovala zmeny, ktoré oproti tomu, ako to išlo do MPK, ten výsledný text máte možnosť vidieť ten, ktorý je predložený v Národnej rade a dobre viete, že ten, ktorý išiel do MPK bol úplne iný ako ten, ktorý potom išiel do Národnej rady a práve z toho dôvodu, že prebehli konzultácie v rámci odborníkov na ústavné právo, bol okrúhly stôl medzi odborníkmi, ústavnými právnikmi, významnými ústavnými právnikmi na Slovensku, ktorí naformulovali text, ktorý dnes je predmetom rokovania Národnej rady. Takže to, že nebola diskusia k tomuto návrhu vôbec nie je pravda. To, že ste sa vy nezúčastňovali tejto diskusie, to neznamená, že diskusia medzi odborníkmi na ústavné právo neprebehla. Tak diskusia prebehla a na základe týchto diskusií bol predložený návrh, ktorý je dnes v parlamente.
A tu musím povedať, že osobitne sa čudujem, že, pani poslankyňa Kolíková, práve vy tu idete rozprávať o tom, že ako sa čo predkladá z hľadiska ústavy. Veľmi dobre si pamätám na to, ako sa menila ústava, keď ste vy nastúpili do vlády ako ministerka. Veľmi dobre si pamätám, ako ste zobrali Ústavnému súdu možnosť preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to zmenou návrhu, ktorá nastala po MPK, kde to prišiel osobne povedať predseda Ústavného súdu na ústavnoprávny výbor, že vôbec nevedel, že o takejto zmene sa vôbec diskutuje, že to bolo urobené po MPK, pred vládou tesne, tak aby o tom nemohol Ústavný súd vôbec vedieť a vyjadriť sa v rámci MPK. Takisto ako ste menili podmienky odvolávania Súdnej rady pozmeňovacím návrhom, respektíve v skrátenom legislatívnom konaní pri ústave v Národnej rade. Tak ako ste pozmeňovacím návrhom na výbore menili podmienky voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora a ďalšie a ďalšie veci, ktoré ste robili absolútne neštandardne. (Potlesk.) Čiže od vás, pani poslankyňa, mi to naozaj príde veľmi, veľmi zarážajúce, že vy vôbec si dovolíte povedať, že my akým spôsobom predkladáme návrh novelizácie ústavy, ktorá je tu v parlamente od 7. 3. 2025.
Chcel som sa takisto poďakovať pánovi doktorovi Bujňákovi, ktorý sa vyjadril k tomu, čo ste tu hovorili, aj pani poslankyňa Plaváková, aj ostatní ohľadom stanoviska k pani ex-ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a skupiny právnikov, konkrétne pána Orosza, Švábyho, Mazáka a Vozára, ktorí tvrdia, že návrh novely ústavy predstavuje bezprecedentný zásah do právneho poriadku Slovenskej republiky a je v rozpore so záväzkami voči Európskej únii. Mne pán docent toto tvrdenie jasne odmieta, ale nielen on, odmietajú to aj ďalší významní právnici, ako je pán docent Balog, ako je pán profesor Šmid, ako je pán profesor Ľalík a ďalší. K tomu sa budem krátko ešte o chvíľu venovať.
Dámy a páni, treba otvorene povedať, že dnes sme boli svedkami naozaj veľkého politického divadla. Zdá sa, že pre niektorých je dôležitejšie poblázniť verejnosť, než vecne diskutovať. Namiesto odbornosti sme tu počuli množstvo manipulácií, strašenia, konšpirácií a pokusov o zastrašovanie opozičných poslancov. Ukazuje sa, že cieľom nie je konštruktívna diskusia, ale presadiť ideologickú agendu za každú cenu. Chcete zo Slovenska urobiť laboratórium sociálnych experimentov. Chcete spochybniť hodnoty, na ktorých naša spoločnosť vyrástla a stojí. Ale verte, že slovenskí občania si zaslúžia pravdu a tú im dnes treba nahlas povedať.
Pani poslankyňa Števulová dnes napríklad tvrdila, že súdny aktivizmus je výmysel. Pýtam sa, naozaj. Tento fenomén nie je žiadnym výmyslom. Je to realita, ktorú si všímajú právnici, politici aj občianska spoločnosť naprieč Európou. Len vy zrejme pod vplyvom vašej ideológie pred tým zatvárate oči.
Zazneli tu aj obvinenia, že táto novela je údajne krokom k vystúpeniu z Európskej únie alebo príklonom k Rusku. To jednoducho opäť nie je pravda a vy to veľmi dobre viete. Argumentujete výlučne jednostrannými právnymi názormi a zámerne ignorujete hlasy uznávaných odborníkov práva, či ústavných právnikov, ako sú, ako som povedal, profesor Ľalík, docent Bujňák, profesor Šmid, či docent Balog.
Dovolím si uviesť pár myšlienok profesora Tomáša Ľalíka, ktorý výslovne uvádza, že z predkladanej novely nemajú mať občania žiadne obavy. Je to len snaha stanoviť rámec toho, čo by malo byť v právnom štáte samozrejmé, že o zásadných otázkach týkajúcich sa našej identity a kultúrno-etických hodnôt rozhodujeme my sami. Nie iné štáty, nie nadnárodné inštitúcie. Pán profesor Ľalík potom vo svojom článku, ktorý si môžete nájsť v mediálnom priestore, definuje, respektíve vypočítava príklady, kedy došlo k takémuto aktivizmu. Nebudem ich tu všetky pre čas neskorý uvádzať. Zhrniem len záver, kde hovorí, že tieto prípady jasne ukazujú, že európske inštitúcie čoraz častejšie rozhodujú o veciach, na ktoré nedostali mandát. A to začína byť problém. Slovensko nie je ten, kto mení pravidlá hry. Sú to práve nadnárodné inštitúcie, ktoré prekračujú dohodnuté rámce. Profesor Ľalík upozorňuje na aktuálny list dánskej a talianskej premiérky, ktorý podporilo ďalších sedem štátov Európskej únie a Rady Európy ako sú Belgicko, Poľsko, Rakúsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Títo politickí lídri poukazujú na to, že súd prekračuje rámec mandátu, ktorý mu bol daný v oblasti azylu, migrácie a práva na súkromie napríklad. Preto je načasovanie tejto ústavnej zmeny nielen správne, ale aj potrebné, konštatuje. Medzinárodné právo čoraz častejšie zasahuje do kultúrno-etických otázok, na ktoré sme nikdy neposkytli právomoc žiadnej medzinárodnej organizácii, ani Rade Európy, ani Európskej únii. Ako pripomína profesor Tomáš Ľalík, Slovensko nikdy neprenieslo v otázkach ústavnej identity svoje kompetencie na žiadnu medzinárodnú organizáciu. Pokiaľ tieto organizácie ostanú v rámci svojho mandátu, k žiadnemu konfliktu s ústavou nemôže dôjsť.
Dámy a páni, táto novela je len potvrdením status quo. No aj to má svoj význam dovnútra smerom k našim inštitúciám a občanom, ako aj navonok k partnerom v medzinárodnom spoločenstve.
Chceli ste počuť názory odborníkov, ústavných právnikov. Je to profesor ústavného práva, ktorý prednáša na univerzite, si myslím, že dostatočná vedecká odborná kapacita na to, aby vedel, čo hovorí. Takže nie je to len názor nás politikov, ale je to názor aj odborníkov na ústavné právo, ktorých vy ale ignorujete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani spravodajkyňa ma informovala, že hlasovať o tomto návrhu budeme zajtra o 17.00 h.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Chcem sa vám poďakovať, aj našim kolegom pracovníkom Národnej rady, že to s nami doteraz vydržali. (Potlesk.)
Prajem vám dobrú noc.
Budeme pokračovať zajtra o 9.00 h.

(Prerušenie rokovania o 00.20 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Otváram 14-ty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni nepožiadal o ospravedlnenie žiaden poslanec. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpim k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Zbierky zákonov o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má tlač 884. Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby návrh vlády odôvodnil.

Ďakujem pekne pán predsedajúci, páni poslanci, keďže dámy tu nevidím. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hasičskom a záchrannom zbore sa predkladá na skrátené legislatívne konanie z dôvodu, aby sa čo najskôr znížili hospodárske škody vznikajúce v Slovenskej republike zo súdnych konaní, ktoré vznikajú už niekoľko rokov, pretože sa u príslušníkov hasičského a záchranného zboru prekračuje limit priemerného týždenného služobného času. Tento limit je stanovený európskou legislatívnou. Dlhodobo pretrvávajúca nespokojnosť príslušníkov s týmto stavom ako aj ich trvajúce súdne spory môžu negatívne vplývať aj na bezpečnosť. Toto je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Pán predsedajúci, páni poslanci záverom si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo členovi Výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Demečkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 924 z 12. júna 2025 pridelil návrh vlády na skrátenie legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Zbierky zákonov o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tlač 884 na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátenie legislatívne konanie na svojej 61. schôdzi dňa 17. júna 2025 a prijal uznesenie č. 124, ktorým odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Zbierky zákonov o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tlač 885 v skrátenom legislatívnom konaní na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu, ďakujem pekne.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden pán poslanec uzatvára možnosť prihlásenia. Nech sa páči pán poslanec Mikulec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dúfam, že bude záujem o to čo budem hovoriť. Ale k skrátenému legislatívnemu konaniu k tejto novele zákona chcem len uviesť pár viet a to, že skrátené legislatívne konanie v tomto prípade je absolútne nedôvodné a len účelové. A tá argumentácia, ktorá odznela aj teraz pred chvíľou od pána ministra ale aj na Výbore pre obranu a bezpečnosť ráno, že cieľom teda skráteného legislatívneho konania majú byť nejaká záchrana alebo má byť nejaká záchrana hospodárskych škôd tak je absolútne irelevantná, pretože problém, ktorý táto novela má riešiť a to je to, že hasiči podávajú žaloby z dôvodu, že nie je započítavaný celkový čas, ktorý trávia na hasičských staniciach do ich pracovného času táto novela absolútne žiadnym spôsobom nerieši. To znamená, že tá argumentácia, že by mali byť nejaké hospodárske škody touto novelou zabránené je absolútne zbytočná a irelevantná aj z toho dôvodu, že táto novela nejakým spôsobom neodradí hasičov, aby žaloby jednak stiahli zo súdov. Dozvedeli sme sa dnes na výbore ráno, že tých žalôb je momentálne okolo 800. Sú už aj niektoré rozsudky, ktorými boli nariadené to, aby ministerstvo vnútra alebo teda v tomto prípade štát zaplatil hasičom tie škody, ktoré ony si nárokovali tým, že boli na pracovisku a nebolo im to zaplatené. A táto novela žiadnym spôsobom tento problém nerieši. Samotní hasiči sa vyjadrujú, že toto nepomôže k tomu, aby tie žaloby nejakým spôsobom nepodávali ďalej. Dokonca sa nejakým spôsobom vyjadril aj prvý víceprezident hasičského záchranného zboru pre média, ktorý tak isto povedal, že podľa neho táto novela nijakým spôsobom nezamedzí tomu, aby hasiči do budúcna tie žaloby dávali. Merito veci je v tom, že novela absolútne nerieši to, že by mali hasiči mať naozaj započítaný celkový čas, ktorý trávia na hasičských staniciach do pracovného času. Problémom je, že hasiči môžu mať aj podľa tej platnej smernice Európskej únie 48 hodinový pracovný čas. Dokonca podľa kolektívnej zmluvy majú len 37 a pol hodiny. A ten zbytok samozrejme do tých 48 hodín je im zarátavaný. No a potom novela prichádza s návrhom kedy by hasiči mali dobrovoľne súhlasiť s tým, že budú pracovať nadčas až do výšky 72 hodín v prípade, že teda to bude potrebné. A ja sa pýtam aký je dôvod na skrátené legislatívne konanie s uvádzaním argumentácie, že to má zabrániť hospodárskym škodám ak celá tá novela je postavená na nejakom dobrovoľnom súhlase hasičov, že budú robiť prácu nadčas alebo nebudú? Ak ty hasiči povedia, že nebudú robiť prácu nadčas tak čo sa stane? Bude im to prikázané alebo sa rozpadne hasičský záchranný zbor? Nebudú, nebude dostatok hliadok alebo teda čiat hasičských na to, aby zachraňovali, chodili hasiť alebo robili všetky tie úkony, ktoré robia pre občanov Slovenskej republiky? No zjavne asi nie. Verím, že to k tomu nepríde a tým pádom je absolútne nedôvodné teraz túto novelu prijímať v skrátenom legislatívnom konaní. Je to tak? Vážny problém, ktorý je tu od roku 2006, že si myslím, že by si to vyžadovalo a zaslúžilo najmä, keď chceme tým hasičom pomôcť a chceme tento problém vyriešiť systémovo, aby takýto zákon bol debatovaný a diskutovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Aby mali možnosť sa k tomu vyjadriť odbory, aby mali k tomu možnosť sa vyjadriť celá odborná verejnosť a teda samozrejme najmä hasiči. To v tomto prípade umožnené nebolo, pretože samotný odborári sa vyjadrujú v zmysle, že ony s takouto úpravou nesúhlasia s touto novelou majú vážne problémy a aj podľa odborárov nevyrieši ten zásadný problém a najmä ten teda najväčší problém a to, že hasiči jednoducho chcú mať zaplatený celkový čas, ktorý trávia na hasičských staniciach. Z toho to dôvodu dámy a páni ja vás chcem, síce je tu málo poslancov a predpokladám, že koaliční poslanci ani ich to nezaujíma ale v každom prípade chcem, aby to odznelo. Chcem alebo chcel by som požiadať, aby sa táto novela stiahla a aby bola prerokovaná v riadnom legislatívnom procese, aby bola daná do medzirezortného pripomienkového konania a tam, aby mali všetky relevantné strany možnosť sa vyjadriť k tomu, aby tento problém, ktorý tu je už roky od roku 2006 bol riešený systémovo a nie len zvýšením nejakých čiastok na pracovnú pohotovosť, ktorá tento problém absolútne nevyrieši. Ďakujem pekne za slovo. Skončil som.

Ďakujem. Na vystúpenie pána Mikulca žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Vašečku a Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Zbierky zákonov o dani z príjmov tlač 686. Prosím poslanca Vašečku, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu z Výboru pre financie a rozpočet pána Jakaba, aby zaujal miesto určené pre spravodajcova. V piatok 13. júna bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 222/2004 Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 687. Návrh na jeho pridelenie na prerokovávanie výborom je v rozhodnutiach č. 718 a 848. Dávam slovo poslancovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

Dámy a páni predkladám návrh zákona, ktorý hovorí o tom, aby sme naspäť znížili sadzbu DPH z 23 na 20%. Pretože súčasná vláda toto opatrenie zaviedla s cieľom konsolidovať ale skutočnosť je taká, že už rok a pol súčasná vláda nekonsoliduje a neskonsolidovala ani jedno jediné euro. A preto vás poprosím, aby sme rokovali o tomto materiály a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.