9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
8.2.2024 o 9:31 hod.
Ing. PhD.
Marián Saloň
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 8. februára 2024 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky dôležité informácie sú v uznesení. Čiže dovoľte mi rovno predniesť uznesenie.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 2024 k informácií Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o vyhlásení nastúpenia náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
Po prvé, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Hellebrandta zaniká podľa čl. 81 a č. 81a písm. b) v ústave, Ústavy Slovenskej republiky dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 6. februára 2024.
Po druhé, že vláda Slovenskej republiky na rokovaní, dňa 6. februára 2024 vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho do funkcie predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky dňom 7. februára 2024. Vymenovaním do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, sa podľa čl. 5 ods. 8 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho neuplatňuje dňom vymenovania.
Po tretie, že podľa § 71 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 Zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 199 zo 7. februára 2024 vyhlásil dňom 7. februára 2024 nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb Národnej rady do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 nasledovne.
Za politické hnutie Progresívne Slovensko na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Hellebrandta nastupuje náhradník Richard Dubovický, narodený 5. júla 1985 bytom Prešov.
Za politickú stranu SMER - sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho nastupuje náhradník Richard Glück, narodený 8. novembra 1992 bytom Košice.
Po štvrté, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a na neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
Vystúpenia
18:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:46
Jaroslav SpišiakBolo tu povedané, že my z opozície tu ako keby prejudikujeme, že koalícia sú páchatelia, budúci páchatelia trestnej činnosti. No my sme to ani raz nepovedali, že títo, alebo poslanci koaliční sú páchatelia trestnej činnosti. My sme argumentovali tým, že ak sa prijme táto novela v tom znení, v jakom je predkladaná, tak tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí aj teraz páchajú trestnú činnosť posmelení tým, že zanikne ich...
Bolo tu povedané, že my z opozície tu ako keby prejudikujeme, že koalícia sú páchatelia, budúci páchatelia trestnej činnosti. No my sme to ani raz nepovedali, že títo, alebo poslanci koaliční sú páchatelia trestnej činnosti. My sme argumentovali tým, že ak sa prijme táto novela v tom znení, v jakom je predkladaná, tak tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí aj teraz páchajú trestnú činnosť posmelení tým, že zanikne ich trestnosť, zanikne výška ich potencionálnych trestov, zníži sa úroveň sadzieb, tak tí budú posmelení páchať trestnú činnosť o to viac, preto lebo ju páchali aj teraz, keď boli tie tresty drakonické, ako vy hovoríte, čiže. A ešte je tu skupina ľudí v Slovenskej republike, ktorých tieto vysoké tresty alebo spôsob trestania odrádzali. Tak po prijatí tejto novely aj táto skupina ľudí možno nebude už odradená, možno bude skôr motivovaná, to je jedna vec.
A druhá vec, počuli ste tu také výrazy, že účelová väzba, právo obvineného, jediný dôkazný prostriedok je kajúcnik, subjektívna argumentácia porušovania práv, toto sú všetko vyjadrenia, ktoré používa obhajoba pri obhajobe svojich klientov a táto obhajoba vždy všetko vidí prvotne ako nezákonné porušenie práv a tak ďalej. Čiže tu sme počuli len jednostranné vyčíslenie obhajoby, že všetko bolo protizákonné, ale my sa musíme opierať len o to, lebo nepoznáme tie spisy, my nevieme, či bol len jeden kajúcnik, na základe ktorého sa tu porušovali ľudské práva. My sa musíme rozhodovať na základe výsledkov súdnych konaní, kde súdy ani v jednom prípade nekonštatovali niečo obdobné v tých súdnych konaniach, ktoré už prebehli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.2.2024 o 18:46 hod.
JUDr.
Jaroslav Spišiak
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Bolo tu povedané, že my z opozície tu ako keby prejudikujeme, že koalícia sú páchatelia, budúci páchatelia trestnej činnosti. No my sme to ani raz nepovedali, že títo, alebo poslanci koaliční sú páchatelia trestnej činnosti. My sme argumentovali tým, že ak sa prijme táto novela v tom znení, v jakom je predkladaná, tak tí páchatelia trestnej činnosti, ktorí aj teraz páchajú trestnú činnosť posmelení tým, že zanikne ich trestnosť, zanikne výška ich potencionálnych trestov, zníži sa úroveň sadzieb, tak tí budú posmelení páchať trestnú činnosť o to viac, preto lebo ju páchali aj teraz, keď boli tie tresty drakonické, ako vy hovoríte, čiže. A ešte je tu skupina ľudí v Slovenskej republike, ktorých tieto vysoké tresty alebo spôsob trestania odrádzali. Tak po prijatí tejto novely aj táto skupina ľudí možno nebude už odradená, možno bude skôr motivovaná, to je jedna vec.
A druhá vec, počuli ste tu také výrazy, že účelová väzba, právo obvineného, jediný dôkazný prostriedok je kajúcnik, subjektívna argumentácia porušovania práv, toto sú všetko vyjadrenia, ktoré používa obhajoba pri obhajobe svojich klientov a táto obhajoba vždy všetko vidí prvotne ako nezákonné porušenie práv a tak ďalej. Čiže tu sme počuli len jednostranné vyčíslenie obhajoby, že všetko bolo protizákonné, ale my sa musíme opierať len o to, lebo nepoznáme tie spisy, my nevieme, či bol len jeden kajúcnik, na základe ktorého sa tu porušovali ľudské práva. My sa musíme rozhodovať na základe výsledkov súdnych konaní, kde súdy ani v jednom prípade nekonštatovali niečo obdobné v tých súdnych konaniach, ktoré už prebehli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
18:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:48
Tina GažovičováPán Gašpar asi rieši tú chybu, ktorá sa tu našla, ale aj tak budem adresovať moju poznámku jemu. Viete, pán Gašpar, vy ste tak vyzdvihovali korektnú a slušnú komunikáciu a vy naozaj navonok viete s tou pokerovou tvárou naozaj všetko povedať veľmi slušne, len problém je v tom, že tou slušnosťou skôr odvádzane pozornosť od toho podstatného. A to podstatné je, že tu prekrúcate argumenty, aby ste kryli činy, z ktorých ste...
Pán Gašpar asi rieši tú chybu, ktorá sa tu našla, ale aj tak budem adresovať moju poznámku jemu. Viete, pán Gašpar, vy ste tak vyzdvihovali korektnú a slušnú komunikáciu a vy naozaj navonok viete s tou pokerovou tvárou naozaj všetko povedať veľmi slušne, len problém je v tom, že tou slušnosťou skôr odvádzane pozornosť od toho podstatného. A to podstatné je, že tu prekrúcate argumenty, aby ste kryli činy, z ktorých ste obžalovaný. A celý čas poukazujete na porušenie vašich práv, tú krásnu brožúrku, ktorú sme dostali vytlačenú na drahom papieri, sa de facto vyhovárate na konkrétne pochybenia, ktoré nastali v konkrétnych procesoch. A my ich neignorujeme, ako nás vy obviňujete, len vieme, že to nie je tá podstata. Ani to nie je podstata tejto novely. Pretože ak naozaj nastali nezákonné pochybenie napríklad v prípade väzby, tak to, že sa zmení Trestný zákon, v ktorom sa menia trestné sadzby, premlčacie doby a štruktúra prokuratúry, nič nemení na spôsobe väzby alebo na tom, keď niekto ako podľa vašich slov nezákonne pochybí v prípade väzby.
A keď už toľko radi hovoríte aj vy, aj vaši kolegovia z vlády o prezumpcii neviny, tak naozaj vyzývam aj vás, pán Gašpara, aj pána Žigu, aj pána Pellegriniho, ktorí ste obžalovaní, obvinení alebo sú vážne pochybenia, dokážte svoju nevinu pred súdom. Nenechajte vaše činy premlčať, nerušte úrad, ktorý je špecializovaný na to, aby vyšetroval skutky, z ktorých ste obžalovaní, dokážte vašu nevinu pred súdom. Lebo vy robíte presne to, čo by ste robili, keby ste boli naozaj vinní.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.2.2024 o 18:48 hod.
Mgr. PhD.
Tina Gažovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Pán Gašpar asi rieši tú chybu, ktorá sa tu našla, ale aj tak budem adresovať moju poznámku jemu. Viete, pán Gašpar, vy ste tak vyzdvihovali korektnú a slušnú komunikáciu a vy naozaj navonok viete s tou pokerovou tvárou naozaj všetko povedať veľmi slušne, len problém je v tom, že tou slušnosťou skôr odvádzane pozornosť od toho podstatného. A to podstatné je, že tu prekrúcate argumenty, aby ste kryli činy, z ktorých ste obžalovaný. A celý čas poukazujete na porušenie vašich práv, tú krásnu brožúrku, ktorú sme dostali vytlačenú na drahom papieri, sa de facto vyhovárate na konkrétne pochybenia, ktoré nastali v konkrétnych procesoch. A my ich neignorujeme, ako nás vy obviňujete, len vieme, že to nie je tá podstata. Ani to nie je podstata tejto novely. Pretože ak naozaj nastali nezákonné pochybenie napríklad v prípade väzby, tak to, že sa zmení Trestný zákon, v ktorom sa menia trestné sadzby, premlčacie doby a štruktúra prokuratúry, nič nemení na spôsobe väzby alebo na tom, keď niekto ako podľa vašich slov nezákonne pochybí v prípade väzby.
A keď už toľko radi hovoríte aj vy, aj vaši kolegovia z vlády o prezumpcii neviny, tak naozaj vyzývam aj vás, pán Gašpara, aj pána Žigu, aj pána Pellegriniho, ktorí ste obžalovaní, obvinení alebo sú vážne pochybenia, dokážte svoju nevinu pred súdom. Nenechajte vaše činy premlčať, nerušte úrad, ktorý je špecializovaný na to, aby vyšetroval skutky, z ktorých ste obžalovaní, dokážte vašu nevinu pred súdom. Lebo vy robíte presne to, čo by ste robili, keby ste boli naozaj vinní.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
18:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:50
Branislav VančoPán poslanec Gašpar, takto večer predložiť na konci, keď už nemáme čas, lebo ste nám limitovali rozpravu na niekoľko hodín, aby sme mohli naozaj reagovať, aj si to pozrieť ten zákon, my sme to narýchlo aj tak pozreli a je očividné, že je to nepripravené, respektíve je to zle pripravené, tento pozmeňovák. Je tam množstvo chýb, ešte aj tie kozmetické zmeny, ktoré ste sa rozhodli urobiť, neviete urobiť poriadne....
Pán poslanec Gašpar, takto večer predložiť na konci, keď už nemáme čas, lebo ste nám limitovali rozpravu na niekoľko hodín, aby sme mohli naozaj reagovať, aj si to pozrieť ten zákon, my sme to narýchlo aj tak pozreli a je očividné, že je to nepripravené, respektíve je to zle pripravené, tento pozmeňovák. Je tam množstvo chýb, ešte aj tie kozmetické zmeny, ktoré ste sa rozhodli urobiť, neviete urobiť poriadne. Robíte to pokútne takto večer na konci rozpravy. Tak ako ste aj predložili tento návrh cez skrátené legislatívne konanie a pokútne ste predložili aj pozmeňováky oba v noci alebo takto večer.
Najhoršie je že, a to je naozaj že hanba, pokiaľ ide o pána Šipoša, jeho prípad tam riešite, ja ho tam vidím, tak ako vidím aj váš prípad, vašu kauzu aj iné kauzy v tých novelách, tak ste sa rozhodli, že veľkoryso mu znížite tú dolnú sadzbu na desať rokov a pritom ste mu nechali aj to doživotie. To je naozaj, to je naozaj, vy sa necítite, pán poslanec?
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.2.2024 o 18:50 hod.
JUDr.
Branislav Vančo
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Gašpar, takto večer predložiť na konci, keď už nemáme čas, lebo ste nám limitovali rozpravu na niekoľko hodín, aby sme mohli naozaj reagovať, aj si to pozrieť ten zákon, my sme to narýchlo aj tak pozreli a je očividné, že je to nepripravené, respektíve je to zle pripravené, tento pozmeňovák. Je tam množstvo chýb, ešte aj tie kozmetické zmeny, ktoré ste sa rozhodli urobiť, neviete urobiť poriadne. Robíte to pokútne takto večer na konci rozpravy. Tak ako ste aj predložili tento návrh cez skrátené legislatívne konanie a pokútne ste predložili aj pozmeňováky oba v noci alebo takto večer.
Najhoršie je že, a to je naozaj že hanba, pokiaľ ide o pána Šipoša, jeho prípad tam riešite, ja ho tam vidím, tak ako vidím aj váš prípad, vašu kauzu aj iné kauzy v tých novelách, tak ste sa rozhodli, že veľkoryso mu znížite tú dolnú sadzbu na desať rokov a pritom ste mu nechali aj to doživotie. To je naozaj, to je naozaj, vy sa necítite, pán poslanec?
Rozpracované
18:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:52
Marek LackovičVystúpenie s faktickou poznámkou
7.2.2024 o 18:52 hod.
MBA
Marek Lackovič
Videokanál poslancaĎakujem veľmi pekne. No za tých osem sekúnd nestihnem toho asi veľa povedať, ale boli tam vážne nedostatky aj v prípade pána Kováčika, ale nestihnem ich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
18:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:52
Peter ŠucaVážený a ctený pán poslanec Gašpar, drahý Tibor, skoro dva mesiace beží rozprava k Trestnému zákonu a rušeniu špeciálnej prokuratúry. Panie kolegyne a páni kolegovia si povedali slobodne, čo chceli, veľakrát nás sarkasticky a s úškľabkami vyzývali k tomu, aby sme s nimi komunikovali, aby sme išli do rozpravy. Ja som presvedčený, že komunikácia z našej strany by nemala absolútne žiadny zmysel....
Vážený a ctený pán poslanec Gašpar, drahý Tibor, skoro dva mesiace beží rozprava k Trestnému zákonu a rušeniu špeciálnej prokuratúry. Panie kolegyne a páni kolegovia si povedali slobodne, čo chceli, veľakrát nás sarkasticky a s úškľabkami vyzývali k tomu, aby sme s nimi komunikovali, aby sme išli do rozpravy. Ja som presvedčený, že komunikácia z našej strany by nemala absolútne žiadny zmysel. Veľakrát si vystúpil v rozprave, reagoval si faktickými poznámkami. Vystupuješ veľmi jasne, argumentuješ faktami, ale podľa môjho názoru tvoje diskusné príspevky, ktoré boli výborné, nepadli na úrodnú pôdu. Ctení páni poslanci a pani poslankyne majú svoje fixné idey, ktoré veria, a nepripúšťajú žiaden iný názor. Hlavne že nás nabádali k tomu, aby sme rešpektovali aj iný názor, teda ich. Veľakrát sa nám v svojich príspevkoch vyhrážali a tvárili sa tak, akoby v parlamente boli sto rokov, ako keby boli majitelia pravdy. Oni sú totiž presvedčení, že pravdu vlastnia.
Vážený poslanec, iste si si všimol vystúpenie Maroša Kéryho v rozprave, ktorý mal výborný diskusný príspevok a opozícia si z jeho príspevku, ktorý bol vysoko odborný, zobrala iba to, že k Trestnému zákonu by mali vystupovať iba právnici. Fakt smutné. Verím, že tvojej pozornosti nezmysla faktická poznámka pána Dubéciho, ktorý povedal niečo o profesionalite. Tak, Tibor, chcem ti dať kamarátsku radu, keby si chcel odvolať ministra, tak si zapamätaj číslo 30, nie 28. Lebo toto je príklad na intergalaktickú, intergalaktickú profesionalitu.
Ďakujem pekne za diskusný príspevok.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.2.2024 o 18:52 hod.
PaedDr.
Peter Šuca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený a ctený pán poslanec Gašpar, drahý Tibor, skoro dva mesiace beží rozprava k Trestnému zákonu a rušeniu špeciálnej prokuratúry. Panie kolegyne a páni kolegovia si povedali slobodne, čo chceli, veľakrát nás sarkasticky a s úškľabkami vyzývali k tomu, aby sme s nimi komunikovali, aby sme išli do rozpravy. Ja som presvedčený, že komunikácia z našej strany by nemala absolútne žiadny zmysel. Veľakrát si vystúpil v rozprave, reagoval si faktickými poznámkami. Vystupuješ veľmi jasne, argumentuješ faktami, ale podľa môjho názoru tvoje diskusné príspevky, ktoré boli výborné, nepadli na úrodnú pôdu. Ctení páni poslanci a pani poslankyne majú svoje fixné idey, ktoré veria, a nepripúšťajú žiaden iný názor. Hlavne že nás nabádali k tomu, aby sme rešpektovali aj iný názor, teda ich. Veľakrát sa nám v svojich príspevkoch vyhrážali a tvárili sa tak, akoby v parlamente boli sto rokov, ako keby boli majitelia pravdy. Oni sú totiž presvedčení, že pravdu vlastnia.
Vážený poslanec, iste si si všimol vystúpenie Maroša Kéryho v rozprave, ktorý mal výborný diskusný príspevok a opozícia si z jeho príspevku, ktorý bol vysoko odborný, zobrala iba to, že k Trestnému zákonu by mali vystupovať iba právnici. Fakt smutné. Verím, že tvojej pozornosti nezmysla faktická poznámka pána Dubéciho, ktorý povedal niečo o profesionalite. Tak, Tibor, chcem ti dať kamarátsku radu, keby si chcel odvolať ministra, tak si zapamätaj číslo 30, nie 28. Lebo toto je príklad na intergalaktickú, intergalaktickú profesionalitu.
Ďakujem pekne za diskusný príspevok.
Rozpracované
18:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:54
Tibor GašparČo sa týka tých ostatných výhrad. Viete, ja nebudem už diskutovať o trestnej veci, v ktorej som,...
Čo sa týka tých ostatných výhrad. Viete, ja nebudem už diskutovať o trestnej veci, v ktorej som, tu do detailov, pretože to nie je fórum, kde sa ja mám obhajovať. Hovoril som to verejne, že sa budem obhajovať pred súdom a vy ma, samozrejme, vťahujete niektorými vašimi vyjadreniami a otázkami do takejto diskusie. Množstvo tých vecí, o ktoré, ktoré tu poukazujem a ktoré som rozprával vo svojich príspevkoch, to je jedno, či sú to rokovacie príspevky alebo faktické poznámky, sa však týkajú širšieho počtu osôb na Slovensku. To nie je len o mojej osobe. A novela ako taká nerieši len otázky porušovania ľudských práv, veď ona predsa rieši aj niektoré veci, ktoré nám tu už dlhšiu dobu vytýka Európska komisia, respektíve európske inštitúcie. Reaguje na niektoré zmeny, ktoré sa tu dlhé roky neriešili. Takže áno, časť niektorých navrhovaných zmien napríklad v súvislosti so spolupracujúcimi osobami majú zaviesť zákonný spôsob dokazovania. Tú spravodlivú cestu, o ktorej hovorila pani Kolíková, aby sme sa dopracovali k spravodlivému výsledku, ako sa chcel dopracovať pán Škripek. Pretože spravodlivosť je len jedna. Ale tá sa musí docieliť skutočne tým zákonným spôsobom.
To je celá moja reakcia, ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.2.2024 o 18:54 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
Tak samozrejme aj ja konštatujem, že stala sa chyba. Stala sa chyba pri tlači, ktorú napravíme v súlade s rokovacím poriadku čím skôr. Stala sa taká istá chyba, ako sa stala, ktorú teraz spomenul pán Šuca, že tiež ste nenapočítali správny počet poslancov pred váš návrh. Takže to považujem za možné a nebudem okolo toho ďalej nič diskutovať.
Čo sa týka tých ostatných výhrad. Viete, ja nebudem už diskutovať o trestnej veci, v ktorej som, tu do detailov, pretože to nie je fórum, kde sa ja mám obhajovať. Hovoril som to verejne, že sa budem obhajovať pred súdom a vy ma, samozrejme, vťahujete niektorými vašimi vyjadreniami a otázkami do takejto diskusie. Množstvo tých vecí, o ktoré, ktoré tu poukazujem a ktoré som rozprával vo svojich príspevkoch, to je jedno, či sú to rokovacie príspevky alebo faktické poznámky, sa však týkajú širšieho počtu osôb na Slovensku. To nie je len o mojej osobe. A novela ako taká nerieši len otázky porušovania ľudských práv, veď ona predsa rieši aj niektoré veci, ktoré nám tu už dlhšiu dobu vytýka Európska komisia, respektíve európske inštitúcie. Reaguje na niektoré zmeny, ktoré sa tu dlhé roky neriešili. Takže áno, časť niektorých navrhovaných zmien napríklad v súvislosti so spolupracujúcimi osobami majú zaviesť zákonný spôsob dokazovania. Tú spravodlivú cestu, o ktorej hovorila pani Kolíková, aby sme sa dopracovali k spravodlivému výsledku, ako sa chcel dopracovať pán Škripek. Pretože spravodlivosť je len jedna. Ale tá sa musí docieliť skutočne tým zákonným spôsobom.
To je celá moja reakcia, ďakujem.
Rozpracované
18:56
Vystúpenie 18:56
Boris Susko66.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som zareagovať na to, čo tu momentálne odznelo po tomto predložení pozmeňujúceho návrhu. Viete, je to veľmi ťažké viesť rozpravu s vami v tom zmysle, že vyčítame, vyčítate nám, že s vami nediskutujeme a že nejakým spôsobom nepočúvame, čo vy nám hovoríte. Na druhej strane, keď prídeme s...
66.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som zareagovať na to, čo tu momentálne odznelo po tomto predložení pozmeňujúceho návrhu. Viete, je to veľmi ťažké viesť rozpravu s vami v tom zmysle, že vyčítame, vyčítate nám, že s vami nediskutujeme a že nejakým spôsobom nepočúvame, čo vy nám hovoríte. Na druhej strane, keď prídeme s pozmeňovacími návrhmi, a či to je pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený na ústavnoprávnom výbore, alebo ktorý bol predložený teraz v pléne, tak zase je tu kritika, že niečo upravujeme, že je to nekompletné a že, že opravujeme niečo, čo sme, čo sme predtým predložili. No veď o tom je legislatívny proces aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ak počas prerokovávania návrhu zákona prídu pripomienky, ktoré majú racio, ktoré majú zmysel, aby sa nejakým spôsobom akceptovali alebo neakceptovali, respektíve aby sa, aby navrhovateľ na nich mohol reflektovať a zareagovať, a to najmä tým, že predloží pozmeňujúci návrh. Je to štandardný proces v rámci legislatívneho procesu pri akomkoľvek návrhu zákona, či je to návrh zákona o predložený v štandardnom režime alebo skrátenom legislatívnom konaní, a tak to bolo aj v minulom volebnom období a tak to bolo aj v predminulom volebnom období, aj v predchádzajúcich všetkých volebných obdobiach. To, že niečo ide v nejakom legislatívnom procese, neznamená, že nie je možné ho v priebehu tohto, tohto procesu nejakým spôsobom meniť.
No a pokiaľ ide najmä o situáciu s drogovými trestnými činmi, ktoré ste tu spomínali aj pred chvíľkou, pán poslanec Vančo, treba povedať, že na ústavnoprávnom výbore bol pozmenený pôvodný návrh vzhľadom na pripomienky, ktoré prišli aj od odbornej verejnosti, aj z hľadiska jednotlivých koaličných partnerov, ktoré hovorili, že tie drogy, respektíve tie jednotlivé nastavenia množstiev, ktoré boli prevzaté z predchádzajúcej novely, sú nastavené veľmi vysoko, pretože umožňovali pri prechovávaní jednotlivých druhov drog naozaj pre vlastnú potrebu mať neprimerane veľké množstvo, tak sa to upravilo. Tým, že sa upravili tieto množstvá, tak nastala situácia, ktorú ste všetci pomenovávali tu v pléne o tom, že nejaký konkrétny prípad, ktorý by spadal do určitej trestnej sadzby, takýmto spôsobom by spadal do trestnej sadzby vyššej. Počúvame vás, nie sme hluchí ani slepí a zareagovali sme aj týmto pozmeňujúcim návrhom aj na túto vec, kde sa rozširuje spodná hranica trestnej sadzby, takto stanovenej výšky trestnej sadzby práve preto, aby sudca, ktorý bude rozhodovať o takýchto, takýchto skutočnostiach alebo takýchto skutkoch, mal väčšiu mieru možnosti zohľadniť najmä ten účel, respektíve podmienky za akých bude ukladať tento trest, ako mu to vyplýva z § 34 odsek 4, aby mohol zohľadniť tieto okolnosti a nastaviť ten trest primeraným spôsobom, aby primerane spáchaniu trestného činu, aj tej osobe páchateľa, aj účelu, na aký je tento, tento trestný čin páchaný, v tom prípade, ak sa bavíme teda o konkrétnom prípade takzvaného mastičkára, aby mu vedel uložiť primeraný trest... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
66.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som zareagovať na to, čo tu momentálne odznelo po tomto predložení pozmeňujúceho návrhu. Viete, je to veľmi ťažké viesť rozpravu s vami v tom zmysle, že vyčítame, vyčítate nám, že s vami nediskutujeme a že nejakým spôsobom nepočúvame, čo vy nám hovoríte. Na druhej strane, keď prídeme s pozmeňovacími návrhmi, a či to je pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený na ústavnoprávnom výbore, alebo ktorý bol predložený teraz v pléne, tak zase je tu kritika, že niečo upravujeme, že je to nekompletné a že, že opravujeme niečo, čo sme, čo sme predtým predložili. No veď o tom je legislatívny proces aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ak počas prerokovávania návrhu zákona prídu pripomienky, ktoré majú racio, ktoré majú zmysel, aby sa nejakým spôsobom akceptovali alebo neakceptovali, respektíve aby sa, aby navrhovateľ na nich mohol reflektovať a zareagovať, a to najmä tým, že predloží pozmeňujúci návrh. Je to štandardný proces v rámci legislatívneho procesu pri akomkoľvek návrhu zákona, či je to návrh zákona o predložený v štandardnom režime alebo skrátenom legislatívnom konaní, a tak to bolo aj v minulom volebnom období a tak to bolo aj v predminulom volebnom období, aj v predchádzajúcich všetkých volebných obdobiach. To, že niečo ide v nejakom legislatívnom procese, neznamená, že nie je možné ho v priebehu tohto, tohto procesu nejakým spôsobom meniť.
No a pokiaľ ide najmä o situáciu s drogovými trestnými činmi, ktoré ste tu spomínali aj pred chvíľkou, pán poslanec Vančo, treba povedať, že na ústavnoprávnom výbore bol pozmenený pôvodný návrh vzhľadom na pripomienky, ktoré prišli aj od odbornej verejnosti, aj z hľadiska jednotlivých koaličných partnerov, ktoré hovorili, že tie drogy, respektíve tie jednotlivé nastavenia množstiev, ktoré boli prevzaté z predchádzajúcej novely, sú nastavené veľmi vysoko, pretože umožňovali pri prechovávaní jednotlivých druhov drog naozaj pre vlastnú potrebu mať neprimerane veľké množstvo, tak sa to upravilo. Tým, že sa upravili tieto množstvá, tak nastala situácia, ktorú ste všetci pomenovávali tu v pléne o tom, že nejaký konkrétny prípad, ktorý by spadal do určitej trestnej sadzby, takýmto spôsobom by spadal do trestnej sadzby vyššej. Počúvame vás, nie sme hluchí ani slepí a zareagovali sme aj týmto pozmeňujúcim návrhom aj na túto vec, kde sa rozširuje spodná hranica trestnej sadzby, takto stanovenej výšky trestnej sadzby práve preto, aby sudca, ktorý bude rozhodovať o takýchto, takýchto skutočnostiach alebo takýchto skutkoch, mal väčšiu mieru možnosti zohľadniť najmä ten účel, respektíve podmienky za akých bude ukladať tento trest, ako mu to vyplýva z § 34 odsek 4, aby mohol zohľadniť tieto okolnosti a nastaviť ten trest primeraným spôsobom, aby primerane spáchaniu trestného činu, aj tej osobe páchateľa, aj účelu, na aký je tento, tento trestný čin páchaný, v tom prípade, ak sa bavíme teda o konkrétnom prípade takzvaného mastičkára, aby mu vedel uložiť primeraný trest... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
9:04
Z hľadiska jeho odôvodnenia uvádzam nasledovné: V nadväznosti na zmeny v právnej úprave trestu prepadnutia majetku sa precizuje a dopĺňa aj právna úprava zaistenia výkonu trestu prepadnutia...
Z hľadiska jeho odôvodnenia uvádzam nasledovné: V nadväznosti na zmeny v právnej úprave trestu prepadnutia majetku sa precizuje a dopĺňa aj právna úprava zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku. V tejto súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom žiadam, aby sa o bode 44 môjho prvého alebo včerajšieho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Pán predsedajúci, prednesiem teraz pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Tibora Gašpara k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
V čl. II sa za 91. bod vkladajú nové body 92 a 93, ktoré znejú:
"92. V § 425 odsek 1 znie:
"(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor zaistiť majetok obvineného alebo jeho určenú časť, ak je to na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku dostačujúce. Súd zaistí majetok obvineného alebo jeho určenú časť, ak je to na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku dostačujúce, vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na zaistenie majetku obvineného sa použijú primerane ustanovenia § 50 ods. 2 a 3, § 89a a 90, § 94 až 96g a § 98a. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká."
93. V § 426 odsek 1 znie:
"(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného alebo na jeho určenú časť. Zaistenie celého majetku sa vzťahuje aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Zaistenie sa však nevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku. Zaistenie sa tiež nevzťahuje na časť majetku alebo veci, ktoré súd vylúčil z trestu prepadnutia majetku; vyhlásením takéhoto rozsudku zaniká zaistenie v rozsahu vylúčenej časti majetku alebo vylúčených vecí, ak sa zaistenie v čase vyhlásenia rozsudku na túto časť majetku alebo na tieto veci vzťahovalo."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som.
Vystúpenie v rozprave
8.2.2024 o 9:04 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na včerajší môj pozmeňovací návrh, v ktorom došlo k jednej chybe v dôsledku, bohužiaľ, zlyhania tlačiarne, by som chcel v tomto príspevku predniesť pozmeňovací návrh.
Z hľadiska jeho odôvodnenia uvádzam nasledovné: V nadväznosti na zmeny v právnej úprave trestu prepadnutia majetku sa precizuje a dopĺňa aj právna úprava zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku. V tejto súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom žiadam, aby sa o bode 44 môjho prvého alebo včerajšieho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Pán predsedajúci, prednesiem teraz pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Tibora Gašpara k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
V čl. II sa za 91. bod vkladajú nové body 92 a 93, ktoré znejú:
"92. V § 425 odsek 1 znie:
"(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor zaistiť majetok obvineného alebo jeho určenú časť, ak je to na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku dostačujúce. Súd zaistí majetok obvineného alebo jeho určenú časť, ak je to na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku dostačujúce, vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na zaistenie majetku obvineného sa použijú primerane ustanovenia § 50 ods. 2 a 3, § 89a a 90, § 94 až 96g a § 98a. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká."
93. V § 426 odsek 1 znie:
"(1) Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného alebo na jeho určenú časť. Zaistenie celého majetku sa vzťahuje aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Zaistenie sa však nevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku. Zaistenie sa tiež nevzťahuje na časť majetku alebo veci, ktoré súd vylúčil z trestu prepadnutia majetku; vyhlásením takéhoto rozsudku zaniká zaistenie v rozsahu vylúčenej časti majetku alebo vylúčených vecí, ak sa zaistenie v čase vyhlásenia rozsudku na túto časť majetku alebo na tieto veci vzťahovalo."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som.
Rozpracované
9:08
Vystúpenie 9:08
Boris SuskoVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel urobiť zadosť procedúre, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku podľa § 94 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel urobiť zadosť procedúre, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku podľa § 94 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním, čím chcem teda vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré podal v rozprave pán poslanec Gašpar. Zároveň konštatujem, že neudeľujem súhlas k žiadnym rozširujúcim návrhom, ktoré boli podané v rozprave zo strany opozície.
Dámy a páni, už Immanuel Kant povedal, že keď sa pominie spravodlivosť, žiť na zemi už nebude mať pre ľudí cenu. Vláda Slovenskej republiky predložila dôkazy, že orgány činné v trestnom konaní ostatné tri roky systematicky porušovali právo. Výstižne to dokumentuje publikácia Únos právneho štátu, ako aj vízii stoviek slovenských právnikov zasadzujúcich sa za právny štát, ktoré podpísali petície či už v roku 2021, alebo v roku 2023, resp. ´4. Len v ostatnom čase sa aj dvaja ministri spravodlivosti pokúsili o reformu trestného práva. Je to dôkaz, že trestná politika Slovenskej republiky akútne potrebuje zmenu. Tieto pokusy však neboli úspešné a my nemôžeme čakať, musíme zodpovednosť voči všetkým občanom tejto krajiny a zároveň máme aj mandát od občanov, ktorý nám dali vo voľbách, aby sme tak urobili.
Opierajúc sa o tieto úvahy mi nedá len jedna otázka, prečo sa opozícia tak urputne, až dramaticky snaží tieto fakty prekrúcať? Prečo si myslíte, poslanci opozičných strán, že právna úprava trestného práva z roku 2005 a inštitút Úradu špeciálnej prokuratúry sú nemenné a jediné správne? To nie je, ako keď Július Caesar povedal alea iacta est a už to bude tak naveky. Veď predsa celá naša spoločnosť sa vyvíja. Máme k dispozícii množstvo právnych názorov z odbornej obce, relevantných štúdií zahraničných expertov v danej problematike. Ďalej článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Množstvo naozaj významných faktov, ktoré hovoria za jedno. Drakonické tresty, ktoré tu dnes máme, nie sú správne a naliehavo potrebujú zmeniť. Restoratívna justícia je niečo, čo sme mali zohľadňovať v trestnej politike štátu už dávno.
Na právnickej fakulte na dejinách štátu a práva sa opisovali telesné tresty stredoveku. Napríklad na námestiach kat odsekával ruky zlodejom, ale zhromaždenie davu využívali ďalší vreckoví zlodeji a v tlačenici okrádali divákov. Drastický trest, ktorý videli na vlastné oči, ich neodradzoval od kradnutia. Prísnosť trestu má len malý odrádzajúci účinok, lebo páchatelia sa spoliehajú, že ich nechytia. A keď sú tu tie prísne tresty také dobré, ktoré máme dnes, prečo máme potom plné väzenia?
Tento návrh sekundárne, ktorý sme predložili, rieši aj kritickú situáciu s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak, ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone a niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy restoratívnej justície a právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie s cieľom umožniť súdu väčšiu možnosť individualizácie trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet. Nakoľko úprava trestov v Slovenskej republike nie je konformná s európskym právom, bolo by konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme len otázka veľmi krátkeho času.
Dovoľte mi na úvod k tejto problematike trochu hlbší pohľad na to, čo vlastne väzenie spôsobuje odsúdenému, akým smerom ho formuje a prečo je absolútne nevyhnutné tam neposielať ľudí prostredníctvom drakonických trestov, ale práve naopak, prečo musí mať celá spoločnosť záujem na tom, aby tam išli naozaj len takí odsúdení, ktorí si to spravodlivo zaslúžia. Začnem názorom pána Alexandra Barattu, významného talianskeho kriminológa a právnika, podľa ktorého aj napriek všeobecne akceptovanej funkcii trestania spojenej aj s požiadavkou resocializácie, sa práve táto problematika pokladá v spoločnosti za stále neuspokojivo vyriešenú. Od druhej polovice 20. storočia sa začala intenzívnejšie zjavovať všeobecná dezilúzia myšlienky progresu väzenstva, osobitne pozitívneho výchovného pôsobenia počas výkonu trestu odňatia slobody. Tieto kritické reflexie viedli podľa jeho názoru k zmenám trestnej politiky, ktoré sa prejavili v rezignácii na resocializáciu a v sprístupňovaní trestania najmä to je prípad Spojených štátov, alebo v snahách uplatňovania alternatív trestu odňatia slobody. Pán Baratta uvádza, že súčasné väzenské spoločenstvá vykazujú niekoľko konštantných znakov, ktoré aj napriek národným osobitostiam systému, systémov väzenstva možno zahrnúť do všeobecne platného väzenského modelu, v ktorom platí, že napriek prevýchovnému úsiliu väzenský výkon trestu vyvoláva účinky úplne protikladné záujmu a resocializácii opätovného začlenenia väzneného do spoločnosti, kde naopak skôr prispieva k tesnejšiemu spojeniu s kriminálnou populáciou a k posilneniu recidívy.
Podobne tak aj nórsky sociológ Thomas Mathiasen na základe vyhodnotenia početných empirických štúdií väzenstva v medzinárodnom meradle sformuloval závery, že výsledky stratégií zaobchádzania, a to aj veľmi intenzívnych, sú veľmi slabé, sledované cez miery recidivizmu. Ich dôvodom sú najmä viaceré negatívne účinky uväzňovania. V kriminologických štúdiách sa sformulovalo niekoľko kľúčových argumentov s negatívnym účinkom uväzňovania. Medzi najznámejšie možno uviesť interpretáciu väzenia ako totálnej inštitúcie efekt prizonizácie a vplyv neformálneho sveta väzenia v podobe väzenskej subkultúry. Koncept totálnej inštitúcie je spojený predovšetkým s menom Ervinga Goffmana, vysoko uznávaného kanadského, kanadsko-amerického sociológa, ktorý v ňom označil taký typ formálnej organizácie, ktorá vytvára uzavreté, izolované prostredie, ktoré sa zásadným spôsobom odlišuje od každodenného života bežných občanov.
Väzenie je prototypom totálnej inštitúcie. Vstupom do väzenia je postupne jednotlivec zbavovaný vlastnej identity, zaraďuje sa do uniformného a opakovaného modelu života vo väzení s dočasným obmedzením práv, sociálnych rolí a sociálnych kontaktov, je nútený žiť v obmedzenom priestore s ďalšími ľuďmi, fungovať v nedobrovoľných kontaktoch s inými, ktorých si nevyberal, zdieľať s nimi aj osobný, intímny priestor, je neustále pod dohľadom iných spoluväzňov, ako aj zamestnancov väzenia. Tento proces označovaný ako vyvlastnenie jednotlivca spojený s permanentnou organizáciou a kontrolou života má negatívny dôsledok v znížení schopnosti samostatne organizovať svoj život, čo sa môže nepriaznivo prejaviť po opustení brány väzenia. Ide tak o zdvojený efekt potenciálnej imobilizácie jednotlivca, ktorá významne sťažuje efektívne fungovanie mimo väzenia a samostatné zapojenie sa do bežných aktivít života človeka vo výkone trestu odňatia slobody, riešenia každodenných existenčných otázok a dilém rozhodovania.
Na možný negatívny efekt väzenskej komunity upozornil už v 40. rokoch na základe svojich výskumov tejto neformálnej roviny života vo väzení aj Donald Clemmer, americký sociológ, ktorý sa špecializoval na štúdium kriminológie a trestnej justície. Z jeho štúdií vyplýva názor, že väzenie tým, že v uzavretom priestore koncentruje ľudí s poruchami sociálneho správania, nechcene podporuje kontakty a vzájomné pôsobenie ľudí s kriminálnou skúsenosťou a sťažuje tak resocializačné efekty cielených redukačných stratégií zaobchádzania s odsúdenými. V nadväznosti na vyššie uvedené sa v rámci humanizácie trestov do trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, rozširujúca kritériá, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery o spáchanie, o správaní páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snaží získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu a k tomu samostatne, ale, alebo popri uložení iného trestu.
Osobitný dôraz sa tak kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze spisová značka Plénum Ústavného súdu 106/2011 k primeranému trestu uviedol, že: "Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest." Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad aj ďalší nález Ústavného súdu č. 1/2021. Pritom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia trestu, pričom dostatočnú individualizáciu trestu musí z povahy veci v prvom rade umožňovať práve právna úprava. Obdobne naliehavosť úpravy trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva tiež z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzeniu základných ľudských práv účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, čo sa pri aktuálnej právnej úprave, žiaľ, v ostatných rokoch dialo úplne naopak, osobitne pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
A toto celé nie je výmysel našej vlády za sto dní vládnutia. Je to absolútny základ trestnej politiky v moderných štátoch, v moderných demokratických štátoch už desaťročia. A čo Slovensko? Presne naopak. Namiesto toho bolo svedkom, že práve orgány činné v trestnom konaní uplynulé tri roky tak bezprecedentne porušovali právo. Metaprávne argumenty opozičných poslancov tendenčným spôsobom podsúvané verejnosti asi ani nemá cenu komentovať, ale predsa. Premlčacie lehoty sú úplne v poriadku. Stačí trestné činy len obhajovať, pardon, objasňovať. Nevidíme dôvod čakať na dlhšie časy ako desať rokov so vznesením obvinenia, kedy, samozrejme, žiadna premlčacia lehota ďalej neplynie, pričom táto pri vznesení obvinenia spočíva a ďalej neplynie.
Táto právna úprava ani neláka ku krádežiam občanov, ako to podsúva opozícia, veď dôkazom toho je, že nechodili naši občania na kriminálnu turistiku do okolitých krajín len preto, že tam majú nižšie sadzby. Keby sa model restoratívnej justície laickej verejnosti nepodával formou poloprávd, ako pracovné postupy ÚŠP napríklad, tak ako sú nastavené dnes, by opoziční politici neskrývali pod mediálne zneužívaný pojem ´právny štát´, nehovoriac o ďalších tendenčných vyhláseniach opozičných politikov o akýchsi hromadných amnestiách, pričom inštitút amnestie je o niečom celkom inom, ako určite všetci viete. Som presvedčený o tom, že prezidentská kampaň pána Korčoka prostredníctvom protestov by zrazu stratila svoju tému.
Vážení kolegovia, myslím si, že k danej téme bolo za ostatné dva mesiace povedané už všetko a verím, že podporíte predložený návrh zákona a súvisiacich predpisov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel urobiť zadosť procedúre, ktorú vyžaduje zákon o rokovacom poriadku podľa § 94 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku, kde sa píše, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním, čím chcem teda vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré podal v rozprave pán poslanec Gašpar. Zároveň konštatujem, že neudeľujem súhlas k žiadnym rozširujúcim návrhom, ktoré boli podané v rozprave zo strany opozície.
Dámy a páni, už Immanuel Kant povedal, že keď sa pominie spravodlivosť, žiť na zemi už nebude mať pre ľudí cenu. Vláda Slovenskej republiky predložila dôkazy, že orgány činné v trestnom konaní ostatné tri roky systematicky porušovali právo. Výstižne to dokumentuje publikácia Únos právneho štátu, ako aj vízii stoviek slovenských právnikov zasadzujúcich sa za právny štát, ktoré podpísali petície či už v roku 2021, alebo v roku 2023, resp. ´4. Len v ostatnom čase sa aj dvaja ministri spravodlivosti pokúsili o reformu trestného práva. Je to dôkaz, že trestná politika Slovenskej republiky akútne potrebuje zmenu. Tieto pokusy však neboli úspešné a my nemôžeme čakať, musíme zodpovednosť voči všetkým občanom tejto krajiny a zároveň máme aj mandát od občanov, ktorý nám dali vo voľbách, aby sme tak urobili.
Opierajúc sa o tieto úvahy mi nedá len jedna otázka, prečo sa opozícia tak urputne, až dramaticky snaží tieto fakty prekrúcať? Prečo si myslíte, poslanci opozičných strán, že právna úprava trestného práva z roku 2005 a inštitút Úradu špeciálnej prokuratúry sú nemenné a jediné správne? To nie je, ako keď Július Caesar povedal alea iacta est a už to bude tak naveky. Veď predsa celá naša spoločnosť sa vyvíja. Máme k dispozícii množstvo právnych názorov z odbornej obce, relevantných štúdií zahraničných expertov v danej problematike. Ďalej článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Množstvo naozaj významných faktov, ktoré hovoria za jedno. Drakonické tresty, ktoré tu dnes máme, nie sú správne a naliehavo potrebujú zmeniť. Restoratívna justícia je niečo, čo sme mali zohľadňovať v trestnej politike štátu už dávno.
Na právnickej fakulte na dejinách štátu a práva sa opisovali telesné tresty stredoveku. Napríklad na námestiach kat odsekával ruky zlodejom, ale zhromaždenie davu využívali ďalší vreckoví zlodeji a v tlačenici okrádali divákov. Drastický trest, ktorý videli na vlastné oči, ich neodradzoval od kradnutia. Prísnosť trestu má len malý odrádzajúci účinok, lebo páchatelia sa spoliehajú, že ich nechytia. A keď sú tu tie prísne tresty také dobré, ktoré máme dnes, prečo máme potom plné väzenia?
Tento návrh sekundárne, ktorý sme predložili, rieši aj kritickú situáciu s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak, ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone a niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy restoratívnej justície a právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie s cieľom umožniť súdu väčšiu možnosť individualizácie trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet. Nakoľko úprava trestov v Slovenskej republike nie je konformná s európskym právom, bolo by konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky zrejme len otázka veľmi krátkeho času.
Dovoľte mi na úvod k tejto problematike trochu hlbší pohľad na to, čo vlastne väzenie spôsobuje odsúdenému, akým smerom ho formuje a prečo je absolútne nevyhnutné tam neposielať ľudí prostredníctvom drakonických trestov, ale práve naopak, prečo musí mať celá spoločnosť záujem na tom, aby tam išli naozaj len takí odsúdení, ktorí si to spravodlivo zaslúžia. Začnem názorom pána Alexandra Barattu, významného talianskeho kriminológa a právnika, podľa ktorého aj napriek všeobecne akceptovanej funkcii trestania spojenej aj s požiadavkou resocializácie, sa práve táto problematika pokladá v spoločnosti za stále neuspokojivo vyriešenú. Od druhej polovice 20. storočia sa začala intenzívnejšie zjavovať všeobecná dezilúzia myšlienky progresu väzenstva, osobitne pozitívneho výchovného pôsobenia počas výkonu trestu odňatia slobody. Tieto kritické reflexie viedli podľa jeho názoru k zmenám trestnej politiky, ktoré sa prejavili v rezignácii na resocializáciu a v sprístupňovaní trestania najmä to je prípad Spojených štátov, alebo v snahách uplatňovania alternatív trestu odňatia slobody. Pán Baratta uvádza, že súčasné väzenské spoločenstvá vykazujú niekoľko konštantných znakov, ktoré aj napriek národným osobitostiam systému, systémov väzenstva možno zahrnúť do všeobecne platného väzenského modelu, v ktorom platí, že napriek prevýchovnému úsiliu väzenský výkon trestu vyvoláva účinky úplne protikladné záujmu a resocializácii opätovného začlenenia väzneného do spoločnosti, kde naopak skôr prispieva k tesnejšiemu spojeniu s kriminálnou populáciou a k posilneniu recidívy.
Podobne tak aj nórsky sociológ Thomas Mathiasen na základe vyhodnotenia početných empirických štúdií väzenstva v medzinárodnom meradle sformuloval závery, že výsledky stratégií zaobchádzania, a to aj veľmi intenzívnych, sú veľmi slabé, sledované cez miery recidivizmu. Ich dôvodom sú najmä viaceré negatívne účinky uväzňovania. V kriminologických štúdiách sa sformulovalo niekoľko kľúčových argumentov s negatívnym účinkom uväzňovania. Medzi najznámejšie možno uviesť interpretáciu väzenia ako totálnej inštitúcie efekt prizonizácie a vplyv neformálneho sveta väzenia v podobe väzenskej subkultúry. Koncept totálnej inštitúcie je spojený predovšetkým s menom Ervinga Goffmana, vysoko uznávaného kanadského, kanadsko-amerického sociológa, ktorý v ňom označil taký typ formálnej organizácie, ktorá vytvára uzavreté, izolované prostredie, ktoré sa zásadným spôsobom odlišuje od každodenného života bežných občanov.
Väzenie je prototypom totálnej inštitúcie. Vstupom do väzenia je postupne jednotlivec zbavovaný vlastnej identity, zaraďuje sa do uniformného a opakovaného modelu života vo väzení s dočasným obmedzením práv, sociálnych rolí a sociálnych kontaktov, je nútený žiť v obmedzenom priestore s ďalšími ľuďmi, fungovať v nedobrovoľných kontaktoch s inými, ktorých si nevyberal, zdieľať s nimi aj osobný, intímny priestor, je neustále pod dohľadom iných spoluväzňov, ako aj zamestnancov väzenia. Tento proces označovaný ako vyvlastnenie jednotlivca spojený s permanentnou organizáciou a kontrolou života má negatívny dôsledok v znížení schopnosti samostatne organizovať svoj život, čo sa môže nepriaznivo prejaviť po opustení brány väzenia. Ide tak o zdvojený efekt potenciálnej imobilizácie jednotlivca, ktorá významne sťažuje efektívne fungovanie mimo väzenia a samostatné zapojenie sa do bežných aktivít života človeka vo výkone trestu odňatia slobody, riešenia každodenných existenčných otázok a dilém rozhodovania.
Na možný negatívny efekt väzenskej komunity upozornil už v 40. rokoch na základe svojich výskumov tejto neformálnej roviny života vo väzení aj Donald Clemmer, americký sociológ, ktorý sa špecializoval na štúdium kriminológie a trestnej justície. Z jeho štúdií vyplýva názor, že väzenie tým, že v uzavretom priestore koncentruje ľudí s poruchami sociálneho správania, nechcene podporuje kontakty a vzájomné pôsobenie ľudí s kriminálnou skúsenosťou a sťažuje tak resocializačné efekty cielených redukačných stratégií zaobchádzania s odsúdenými. V nadväznosti na vyššie uvedené sa v rámci humanizácie trestov do trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, rozširujúca kritériá, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery o spáchanie, o správaní páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snaží získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu a k tomu samostatne, ale, alebo popri uložení iného trestu.
Osobitný dôraz sa tak kladie práve na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze spisová značka Plénum Ústavného súdu 106/2011 k primeranému trestu uviedol, že: "Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest." Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad aj ďalší nález Ústavného súdu č. 1/2021. Pritom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia trestu, pričom dostatočnú individualizáciu trestu musí z povahy veci v prvom rade umožňovať práve právna úprava. Obdobne naliehavosť úpravy trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva tiež z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzeniu základných ľudských práv účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, čo sa pri aktuálnej právnej úprave, žiaľ, v ostatných rokoch dialo úplne naopak, osobitne pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
A toto celé nie je výmysel našej vlády za sto dní vládnutia. Je to absolútny základ trestnej politiky v moderných štátoch, v moderných demokratických štátoch už desaťročia. A čo Slovensko? Presne naopak. Namiesto toho bolo svedkom, že práve orgány činné v trestnom konaní uplynulé tri roky tak bezprecedentne porušovali právo. Metaprávne argumenty opozičných poslancov tendenčným spôsobom podsúvané verejnosti asi ani nemá cenu komentovať, ale predsa. Premlčacie lehoty sú úplne v poriadku. Stačí trestné činy len obhajovať, pardon, objasňovať. Nevidíme dôvod čakať na dlhšie časy ako desať rokov so vznesením obvinenia, kedy, samozrejme, žiadna premlčacia lehota ďalej neplynie, pričom táto pri vznesení obvinenia spočíva a ďalej neplynie.
Táto právna úprava ani neláka ku krádežiam občanov, ako to podsúva opozícia, veď dôkazom toho je, že nechodili naši občania na kriminálnu turistiku do okolitých krajín len preto, že tam majú nižšie sadzby. Keby sa model restoratívnej justície laickej verejnosti nepodával formou poloprávd, ako pracovné postupy ÚŠP napríklad, tak ako sú nastavené dnes, by opoziční politici neskrývali pod mediálne zneužívaný pojem ´právny štát´, nehovoriac o ďalších tendenčných vyhláseniach opozičných politikov o akýchsi hromadných amnestiách, pričom inštitút amnestie je o niečom celkom inom, ako určite všetci viete. Som presvedčený o tom, že prezidentská kampaň pána Korčoka prostredníctvom protestov by zrazu stratila svoju tému.
Vážení kolegovia, myslím si, že k danej téme bolo za ostatné dva mesiace povedané už všetko a verím, že podporíte predložený návrh zákona a súvisiacich predpisov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:31
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 2024 k informácií Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o vyhlásení nastúpenia náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
Po prvé, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Hellebrandta zaniká podľa čl. 81 a č. 81a písm. b) v ústave, Ústavy Slovenskej republiky dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 6. februára 2024.
Po druhé, že vláda Slovenskej republiky na rokovaní, dňa 6. februára 2024 vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho do funkcie predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky dňom 7. februára 2024. Vymenovaním do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, sa podľa čl. 5 ods. 8 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho neuplatňuje dňom vymenovania.
Po tretie, že podľa § 71 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 Zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 199 zo 7. februára 2024 vyhlásil dňom 7. februára 2024 nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb Národnej rady do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 nasledovne.
Za politické hnutie Progresívne Slovensko na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Hellebrandta nastupuje náhradník Richard Dubovický, narodený 5. júla 1985 bytom Prešov.
Za politickú stranu SMER - sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho nastupuje náhradník Richard Glück, narodený 8. novembra 1992 bytom Košice.
Po štvrté, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a na neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.
Vystúpenie v rozprave
8.2.2024 o 9:31 hod.
Ing. PhD.
Marián Saloň
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 8. februára 2024 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky dôležité informácie sú v uznesení. Čiže dovoľte mi rovno predniesť uznesenie.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 2024 k informácií Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o vyhlásení nastúpenia náhradníkov na uprázdnený a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:
Po prvé, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Hellebrandta zaniká podľa čl. 81 a č. 81a písm. b) v ústave, Ústavy Slovenskej republiky dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 6. februára 2024.
Po druhé, že vláda Slovenskej republiky na rokovaní, dňa 6. februára 2024 vymenovala poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho do funkcie predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky dňom 7. februára 2024. Vymenovaním do funkcie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, sa podľa čl. 5 ods. 8 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov, mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho neuplatňuje dňom vymenovania.
Po tretie, že podľa § 71 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 Zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 199 zo 7. februára 2024 vyhlásil dňom 7. februára 2024 nastúpenie náhradníkov podľa poradia uvedeného v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku volieb Národnej rady do Národnej rady Slovenskej republiky 30. septembra 2023 nasledovne.
Za politické hnutie Progresívne Slovensko na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Hellebrandta nastupuje náhradník Richard Dubovický, narodený 5. júla 1985 bytom Prešov.
Za politickú stranu SMER - sociálna demokracia na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho nastupuje náhradník Richard Glück, narodený 8. novembra 1992 bytom Košice.
Po štvrté, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zániku a neuplatňovaní mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníkov na uprázdnený a na neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
