9. schôdza

Aby som citoval klasika zo včera, nebojte sa, nebude to také dlhé. Tak nebude to také dlhé, tento príspevok, možno ani tých desať minúť nevyužijem.
No ale k dvom veciam by som sa ešte chcel vyjadriť. Prvá je teda, že ako je to potom komplikované, keď takto píšete detailnú legislatívu, ako je potom komplikované robiť nejaké zmysluplné služby pre občana, ako sa to, na praktickej skúsenosti vám ukážem, že čo to, čo to spôsobuje. A tá druhá je, že veď my tu nie sme len na to, aby sme kritizovali tie zákony. Ja som si tak, že som si sadol na miesto a povedal som, že však som celý čas iba kritizoval, že čo tam nie je dobre spravené. Že môžeme aj pochváliť. Tak ja by som pochválil tento zákon napríklad v tom, že tak ako je detailný v tom znení, čo neni úplne dobrá vec, to bola tá prvá časť môjho príspevku, tak je detailný aj v tých priložených, ako ich nazvať, v prílohách alebo teda v tej, tej celkovej dokumentácií k tej legislatíve. Keď si pozriete napríklad doložku vplyvov alebo, alebo teda dôvodovku, ktorej súčasťou je doložka vplyvov, veď to je, to je veľmi pekné. Ja by som bol veľmi rád, keby nám sem chodili zákony, ktoré majú takto podrobne vysvetlenú dôvodovku, ku každému paragrafu vysvetlené, prečo tam ten paragraf je, čo sa ním sleduje, čo tým dosiahneme. Kiež by sme mali takúto dôvodovku napríklad pri Trestnom zákone, ktorý sme tu včera, včera schvaľovali. Takže treba aj pochváliť, keď sa dá pochváliť.
Ja som svojho času bol v takej neziskovke, ktorá sa volá Slovensko.Digital a veľa sme teda kritizovali tie štátne systémy, lebo nebolo to dobré, ale potom sme vymysleli aj kategóriu, že v rámci MPK sme dávali pochvalné pripomienky, tak keď bolo čo, tak sme normálne dali pripomienku, že našou pripomienkou je, že chceme pochváliť túto časť predkladaného materiálu a dať to najavo všetkým ostatným, aby sa tým inšpirovali. A tam sme nikdy nemali rozporové konanie, lebo teda druhá strana pochvalu vždy prijala a nemuseli sme to dohnať až na rozporové konanie a presviedčať druhú stranu, že si zaslúžia pochvalu.
Takže treba aj pochváliť, čiže chválil by som na tomto zákone kvalitne vypracovanú, vypracovanú dokumentáciu k nemu. Aj doložku vplyvov, kde sú vyčíslené aj vplyvy na počet zamestnaneckých miest, ktoré budeme musieť kvôli tomu navýšiť, je to nejakých 300-, 400-tisíc, približne 11 zamestnancov, ak sa nemýlim, by malo spolu s týmto systémom prísť na úrad vlády, ktorí budú nejak zabezpečovať jeho administráciu a jeho správu. Takže to je fajn, že to je vlastne priznané, na rozdiel od napríklad takého ministerstva športu, kde teda sme v tej doložke veľa toho nenašli ohľadom nejakých dopadov na rozpočet verejnej správy, ale keď už je teda tento informačný systém taký výnimočný, že má samostatný zákon, tak je výnimočný aj v tom, že vláda v ňom priznáva, koľko nás bude stáť prevádzka takéhoto, takéhoto informačného systému.
No, čiže dávam to ako dobrý vzor dobrej praxe aj do budúcna, teda nielen tú doložku a vyčíslovanie vplyvov, ale aj dôvodovku, veľmi pekne spísané dôvody pre jednotlivé paragrafy, všeobecná, osobitná časť, no, no jedná krása. Keby nám takáto legislatíva chodila, tak, tak by sme boli oveľa šťastnejší.
No a teraz k tej druhej časti, že prečo prílišný detail spôsobuje problémy. Tak ja vám poviem taký, taký konkrétny, konkrétny príklad, čo to potom, čo to potom spôsobuje. Bola to taká iniciatíva a úplne, úplne treba priznať, že to je iniciatíva ešte z vlád, za ministrovania, teda úrad podpredsedu vlády vtedy viedol, myslím, že pán Raši, hej, čiže to treba priznať, že vtedy sa to niekedy naštartovalo, prvá vlna. A potom nasledovali ďalšie vlny rušenia, rušenia výpisov. Pointa bola v tom, že dnes, teda do toho času ste museli úradom predkladať rôzne výpisy, ktoré už iné úrady mali, čiže vy ste vlastne prišli na okienko, povedali vám, že teraz mi ešte doneste výpis z obchodného registra, registra trestov alebo rodný list a vy ste teda museli ísť teda na to druhé okienko, tam si vypýtať ten výpis a potom sa vrátiť na to prvé okienko a ukázať im, tak som teda bol u vašich kolegov z iného ministerstva a tento papier mi dali, tak som vám ho prišiel ukázať. No a pointa tohto zákona bola, aby sa toto už odstránilo, aby si už úrady medzi sebou vymieňali tie informácie a nemusel ich takto občan nosiť od okienka k okienku. A už to naozaj funguje. Tá prvá vlna bola ešte za pána, za pána Rašiho, potom ešte druhá taká menšia, no a tretia vlna sa spravila za bývalej vlády, to je zatiaľ najväčšia vlna rušenia byrokracie. Tam sa zrušilo dvadsať druhov výpisov, ktoré dohromady ľudia museli nosiť aj cez štyri milióny krát ročne na úrady. Takže to bolo veľmi, veľmi fajn.
Ja mám inak, keď vás táto téma zaujíma, tak mám aj poslanecký návrh, aby sa toto prenieslo aj do komerčnej sféry, to znamená, dnes už nemusíte tie výpisy nosiť na okienka úradníkov, ale keď prídete do banky a oni potrebujú nejaký oficiálny štátny dokument, napríklad ten výpis z registra trestov alebo z obchodného registra, alebo hocijaký iný, tak tam zase musíte ísť na ten úrad, zobrať papier, doniesť ho do banky. Tak podstatou môjho návrhu, ku ktorému snáď dôjdeme v nejakom čase, je, aby sme to, čo už medzi štátnymi úradmi konečne začalo fungovať, tak aby to fungovalo aj voči tretím subjektom s tým, že, samozrejme, vy ako občan budete vždycky dávať súhlas, aby sa taký údaj poskytol-neposkytol.
No aleže teda prečo ten detail je taký problém. No lebo toto spraviť v rámci štátu znamenalo, že sa museli napísať desiatky strán legislatívy, v ktorej sa robilo to, že zákon o, ja neviem, vymýšľam si, zákon o povoľovaní výrubu stromov alebo, ja neviem, zákon o povoľovaní neviem čoho, sa mení nasledovne, v tejto povinnosti sa vyškrtáva bod a, ktorý znie ´predložiť výpis z obchodného registra´. Čiže občan mal povinnosť podľa toho zákona predkladať výpis z obchodného registra. Keď sme ho tej povinnosti chceli zbaviť, že si to teda tie informačné systémy medzi sebou už vymenia a občan teda už nemusí nosiť ten papier, tak by sme museli vstupovať do každého jedného z týchto zákonov a v každom jednom zákone vyškrtávať to slovíčko výpis z obchodného registra, výpis z obchodného registra, výpis z obchodného registra, čiže to bolo naozaj legislatívne, legislatívne peklo. A je to len ilustrácia toho, neviem, či mi rozumiete, ale snažím sa to veľmi tak nejak plasticky vysvetliť, že prečo prílišný detail v legislatíve je veľký problém, keď potom sa toho detailu chcete nejak zbaviť alebo chcete človeku uľahčiť život.
Čiže toto sa dialo pri odstraňovaní výpisov. Desiatky strán legislatívy, človek sa už potom aj v tom strácal, aj chybičky bolo treba nejaké opravovať a podobne. A toto sa bude diať podľa mňa aj pri tomto zákone, keď je takto detailne napísaný, tak hocijaký iný údaj budete chcieť v tom systéme spracovávať, budete musieť meniť zákon. Hocijaký iný údaj budete chcieť získavať z nejakého iného úradu automaticky, aby ho nemusel nosiť občan, budete musieť meniť zákon, lebo v zákone je to tak napísané, že zatiaľ sú tam iba dva registra – register fyzických osôb a register adries, čiže zatiaľ viete občanovi predvyplniť len jeho meno, priezvisko rodné číslo a tak ďalej a bydlisko. Ale keby ste chceli predvyplniť aj vodičský preukaz, lebo štát vie, aký máte vodičsky preukaz, tak to nebudete môcť spraviť, budete musieť najprv zmeniť zákon. Taká je moja hypotéza a kľudne, veď máme rozpravu, tak sa máme rozprávať, tak by som bol rád, aby mi to niekto vyvrátil (rečník sa pozerá na tabuľu prihlásených s faktickými poznámkami), ale všetko opoziční, tak neviem, či mi to, možno mi to niekto vyvráti, tak budem rád, možno pán Dostál si to teraz naštudoval, vyvráti mi to.
No ale bol by som rád, keby mi to niekto vyvrátil, takže máme sa tu baviť o tom, či takýto zákon je dobrý. Tak vo všeobecnosti je dobrý, má veľmi dobré podporné dokumenty, ale ten detail, to bude problém, kolegovia, takže si myslím, že s týmto by sa malo niečo spraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Je super, že si pochválil tento návrh zákona, pretože by to mala byť úplná samozrejmosť, aby nám boli návrhy predkladané v istej kvalite a v predpísanej podobe, na čo je teda aj dosť právnych náležitostí, ktoré by mali spĺňať. A pred druhým čítaním si určite veľmi rada prečítam aj tú dôvodovú správu, aj doložku vplyvov, pretože, ako si povedal, že tento projekt bol hradený z európskych finančných prostriedkov, áno, tak mňa by v tej doložke potom zaujímalo vyčíslenie aj toho, že akým spôsobom budú ďalej a či je tam nejaký odhad finančných nákladov na jeho rozvoj, pretože u všetkých európskych peňazí je treba, aby tam bola zabezpečená udržateľnosť toho projektu, a to znamená, že štát síce použije eurofondy na tieto projekty, ale potom by mal už z rozpočtu vyhradiť v každom ďalšom roku nejaké prostriedky na fungovanie a na rozvoj takéhoto systému, pretože žiaden systém nebude vám fungovať dlhodobo bez toho, keď do neho neinvestujete.
A neviem, že či tých jedenásť ľudí tam, tam to budú developeri alebo, alebo len administrátori, alebo ľudia, ktorí budú ten systém len konfigurovať, alebo zabezpečovať rozhrania na tie jednotlivé iné informačné systémy a databázy, ale toto by ma teda tiež zaujímalo, že či táto doložka vplyvov teda už myslí aj na rok nielen tento, ale aj na ďalšie roky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti za praktický príklad, že čo môže nastať, ak tento detailne napísaný zákon vlastne budeme chcieť zmeniť, čo to môže znamenať pre občanov. A našou hlavnou snahou by teda tak do budúcna mala byť snaha odbyrokratizovať a aj toto slovo by sme možnože mohli trošku zjednodušiť, ale aj tú byrokraciu na Slovensku by sme mohli zjednodušiť. A hlavne v tej oblasti služieb štátu občanom a tu pri tomto zákone nám hrozí alebo teda pri tomto systéme, ktorý riešime týmto detailným zákonom, že ak budeme musieť riešiť každú zmenu v ňom zmenou zákona, tak sa môže stať, že opäť len ten občan zostane niekde v tomto procese, ten, ktorý ťahá za kratší koniec a bude musieť čakať na to, aby sme, aby sme aplikovali tie zmeny čo najrýchlejšie. Ale nám sa to nebude tu vôbec dariť.
Čiže ďakujem za tie praktické príklady toho, čo to môže spôsobiť, ak bude tento zákon takto schválený. Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, no tento návrh zákona bol nielen pripravovaný ešte počas minulého volebného obdobia, ale dokonca bol aj predložený do legislatívneho procesu v Národnej rade a teda bolo to riešené práve tým druhým spôsobom, ktorý tu už bol spomenutý, teda nebol to samostatný zákon, ale centrálny informačný systém bol súčasťou zákona o štátnej službe, čiže bolo, bolo tam použité aj to alternatívne riešenie. Žiaľ, alebo teda žiaľ, no, nebol, nebol ten návrh schválený, lebo sa o ňom rokovalo, rokovalo až v apríli predchádzajúceho roku, už keď sa teda volebné obdobie chýlilo dramaticky ku koncu, nemám teda detailné porovnanie oboch tých návrhov, ale za ten návrh, ktorý bol v minulom, v minulom období, nehlasoval ani vtedy opozičný poslanec pán, pán Erik Tomáš napríklad.
Tak ale teda chcel som k tomu, že áno, keď je to dobre pripravené, tak je dobre pripravené aj preto, že keď sa návrhy pripravujú dlhodobo, keď k nim prebieha riadne medzirezortné pripomienkové konanie, keď zamestnanci ministerstiev dostanú priestor pre to, aby ten návrh pripravili, tak je ten návrh spracovaný kvalitne, a teraz bez ohľadu na to, či si myslíme, že treba takú úpravu, netreba, má sa to urobiť inak, ale pokiaľ ide o tie, o tie formálne náležitosti, tak fungujú. A potom sú iné typy zákonov, ktoré sú politické, keď sa politická moc rozhodne, že chce nejaký zákon a potom to vidno aj na tých doložkách a na tých dôvodových správach, ako je to presvedčivé, ako je to dobre spracované, alebo nie.

Ďakujem pekne. No pôjdem po poriadku.
Kolegyňa Nash, áno, a vidíte, že môžme v tom pochvaľovaní pokračovať ďalej, lebo v tej doložke naozaj sú aj náklady na prevádzku počas tých najbližších rokov, už nie na ten rozvoj úplne. Čiže plní sa tá eurofondová povinnosť, že musíme päť rokov takýto systém prevádzkovať a máme na to aj vyčíslené, že koľko nás to bude stáť, ak som to správne čítal, takže, takže naozaj že podporná dokumentácia, dokumentácia fajn, ten detail menej fajn.
Ďakujem, pán Dostál, že toto som si naozaj v hlbinách parlamentnej dokumentácie nenašiel, že on sa dostal aj vlastne do legislatívneho procesu. Ja som si to našiel po MPK-čko, ten predošlý návrh. Tak no. Tak sa, tak sa to stalo, že on akoby že, že v tom principiálnom znení nie je veľmi odlišný ten zákon. Čiže teraz neviem, aké môžme očakávať hlasovanie od koaličných kolegov, lebo vtedy sa im to nepáčilo, tak teraz sa to možno bude páčiť viac.
A ešte jedna posledná poznámka, že ja som aj tak vnímal takú nejakú nervozitu, že teda prečo to tu naťahujeme a rozprávame sa o IT systéme v piatok o tretej poobede, ale mne zase príde druhý extrém extrémny, že ideme cez jeden bod ako taký rýchlik a k ničomu nikto nemá čo povedať, alebo aj opoziční niečo povedia a koalícia na to nič, tak veď nie je nás tu päťdesiat, že by sme vás tu brzdili, alebo neviem čo, ale myslím si, že tie moje pripomienky boli aj k veci a relevantné. Tak, tak diskutujme, keď tu máme prijímať nejaký legislatívu, tak už sa cítim trochu ako navrhovateľ, keď tu kolegyni Nash vysvetľujem, že čo tam v tom zákone je a nie je, tak možno by predkladateľ k tomu chcel niečo, chcel niečo povedať, bolo by to, bolo by to celkom fajn.
Ďakujem pekne.

Aha, už dobre. (Rečník reaguje na technické zvukové zariadenie.)
Ja len veľmi krátko. Nechcel som pôvodne záverečné slovo a ani ho v princípe mať nebudem, ale mali ste veľmi sympatické a vecné vystúpenie, pán poslanec, až to tu niekedy prekvapuje, a, samozrejme, aj všetci ostatní. Takže len vám chcem vysvetliť jednu vec, myslím z opozičných lavíc, ale veď dobre, vecne chcem zareagovať.
Pán kolega, len vám chcem vysvetliť, že prečo ministerstvo práce predkladá tento zákon, ktorý vlastne vznikol v prostredí úradu vlády, niekedy v roku 2013-2014 došlo k zmene. Zákon o štátnej službe bol v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dovtedy, potom prešiel pod úrad vlády a akékoľvek zmeny týkajúce sa tejto problematiky, keď úrad vlády chce predkladať, tak to využíva, povedzme, ako poštára, keď to tak poviem, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale z tohto titulu, a dialo sa to tak aj v minulosti za Jána Richtera, ja som si veľmi podrobne poznačil do telefónu tie vaše pripomienky, jednak od toho, že či vôbec je zákon ako taký potrebný, prečo zákon, že či nie je tak zložitý, že sa bude potom meniť každú chvíľu a potom, samozrejme, ten váš detail.
Ja som komunikoval počas vašej rozpravy s úradom vlády a všetky pripomienky sa pokúsime zodpovedať do toho druhého čítania. Takže zatiaľ toľko.

Pardon, nemám to ešte zažité. Nie, ďakujem, pán predsedajúci, nemám čo doplniť. (Smiech v sále. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Tak tentokrát vystúpim v mene podpredsedu vlády Petra Kmeca.
Primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskej únie o súťaže schopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora, ktoré je známe aj ako akt o digitálnych trhoch a nariadenia Európskej únie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Obidve nariadenia sú kľúčové pre strategickú autonómiu Európskej únie a jej členských krajín vrátane Slovenska. Strategická autonómia znamená viac odolnosti, ktorá nám pomôže prekonať krízy, viac vplyvu či viac ochrany našich záujmov a práv. Tiež znamená menej závislosti od tretích krajín.
Strategická autonómia, ktorú tvorí do veľkej miery aj digitálna agenda, nám umožní využiť potenciál, ktorý máme v oblastiach ako hospodárska súťaž, umelá inteligencia, dáta či internet vecí. Zároveň nám pomôže nastaviť tie najvyššie štandardy a pravidlá, ktoré budú podporovať našich podnikateľov a chrániť našich občanov, a to nielen na Slovensku či v Európskej únii, ale aj za jej hranicami. Príkladom vytvorenia štandardov a pravidiel je akt o digitálnych trhoch, ktorý apeluje na integritu na digitálnych trhoch prostredníctvom presadzovania práva hospodárskej súťaže a čestného správania online platformových služieb prostredníctvom ex ante regulácie. Toto nariadenie zavádza kritériá, podľa ktorých budú prevádzkovatelia určitých online platformových služieb kvalifikovaní ako strážcovia prístupu.
V skupine strážcov prístupu sa aktuálne nachádzajú, po prvé, sociálne siete ako Facebook, Tik Tok či Instagram, služby na odosielanie správ ako WhatsApp alebo Messenger, webové prehliadače, napríklad Chrome a Safari, operačné systémy Android, iOS, Windows, či sprostredkovatelia rôznych iných online služieb. Tieto platformové služby predstavujú dôležitú bránu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi. Následne toto nariadenie ustanovuje práva a povinnosti týchto strážcov prístupu, vďaka čomu prispieva k ochrane našich občanov, ale aj podpore podnikateľov, pre ktorých sú platformy dôležitým obchodným partnerom.
Druhý príklad legislatívy, ktorá prispieva k našej strategickej autonómii vrátane ekonomickej bezpečnosti, je nariadenie o zahraničných subvenciách narúšajúcich vnútorný trh. Vďaka Európskej únii je Slovenská republika súčasťou najväčšieho vnútorného trhu na svete s otvoreným trhovým hospodárstvom. Toto nariadenie sa zameriava na koncentrácie, postupy, verejné obstarávania či iné obdobné situácie, pri ktorých je pravdepodobné, že zahraničná subvencia tento vnútorný trh naruší a vytvorí deformácie, ktoré poškodia priemysel Európskej únie a teda aj jej konkurencieschopnosť.
Cieľom tohto nariadenia je odstrániť regulačnú medzeru na vnútornom trhu, pokiaľ ide o deformáciu hospodárskej súťaže spôsobenú zahraničnými subvenciami z verejných zdrojov tretích krajín. Tým sa zároveň posilní riadne fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu Európskej únie a teda aj strategická autonómia. Orgánom príslušným na presadzovanie pravidiel vyplývajúcich z týchto nariadení je Európska komisia. Zároveň je ale potrebné, aby si členské štáty Európskej únie určili príslušný orgán, ktorý bude s Európskou komisiou spolupracovať a ktorý bude zodpovedný za vykonanie s tým súvisiacich povinností.
Návrh zákona reflektuje potrebné zmeny v právach a povinnostiach Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, predovšetkým sa upravuje postup konania a kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky v rámci úzkej spolupráce s Európskou komisiou pri uplatňovaní predmetných nariadení. Je preto dôležité, aby bol Protimonopolný úrad Slovenskej republiky považovaný za dôveryhodného partnera.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2023 Z. z., tlač 103.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.