9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 16:32 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku.
Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný.
Preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov. Je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov. Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť.
Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta. Či už sa jedná o vykázanie alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili. Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť.
Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
15:53
Vystúpenie v rozprave 15:53
Rastislav KrátkyVystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 15:53 hod.
Mgr.
Rastislav Krátky
Videokanál poslanca
vymazať rámček
Rozpracované
15:54
A podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely...
A podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku, tlač 165.
Oba návrhy spĺňajú z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojich rozhodnutiach navrhol, aby ústavný zákon prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Rovnaké výbory na prerokovanie navrhol vrátane určenia gestorského výboru aj lehoty na prerokovanie vo výboroch, aj vo vzťahu k návrhu toho druhého zákona. Zo znenia oboch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom odporúčam, aby sa Národná rada vo vzťahu k obom uzniesla na tom, že návrh zákona, resp. návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a rovnako aj vo vzťahu k návrhu zákona výbory, lehotu aj gestorský výbor v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu.
Ďakujem, pán predsedajúci, a ja by som teda uviedol spravodajskú informáciu k obom návrhom zákonov.
A podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom spravodajskú informáciu k návrhu novely ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 164, a zároveň aj k návrhu novely rokovacieho poriadku, alebo zákona o rokovacom poriadku, tlač 165.
Oba návrhy spĺňajú z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojich rozhodnutiach navrhol, aby ústavný zákon prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Rovnaké výbory na prerokovanie navrhol vrátane určenia gestorského výboru aj lehoty na prerokovanie vo výboroch, aj vo vzťahu k návrhu toho druhého zákona. Zo znenia oboch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom k obom návrhom odporúčam, aby sa Národná rada vo vzťahu k obom uzniesla na tom, že návrh zákona, resp. návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady a rovnako aj vo vzťahu k návrhu zákona výbory, lehotu aj gestorský výbor v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, spojenú rozpravu.
Rozpracované
15:56
Vystúpenie v rozprave 15:56
Rastislav KrátkyČiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014 a druhý, opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť.
Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá...
Čiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014 a druhý, opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť.
Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá A4, takže, takže nie je to také rozsiahle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pokiaľ ide teda o ústavný zákon 397, ktorý pojednáva o spolupráci Národnej rady a vlády, tak prvý bod a druhý bod sa týka vyslovene len technickej zmeny názvu v jednotlivých článkoch, kde upravujeme názov a upravujeme ho tak, že sa tam bude používať v príslušnom bode názov „Európskych spoločenstiev".
Pokiaľ ide o bod č. 3, v článku 1 ods. 2 sa slová „v dodatočnom časovom predstihu" nahrádzajú slovami „najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie okrem prípadov, ak vec neznesie odklad".
O čo ide? Čo sa tým myslí? O čom tento bod hovorí? Ja som hovoril o odôvodnenom stanovisku v tom predchádzajúcom bode rokovania.
Prosím, teraz toto dajte bokom, pretože to je niečo iné ako termín stanovisko, ktoré teraz budem používať. Termín stanovisko sa používa na materiál, ktorý, ktorý prislúcha členovi vlády po procese, v ktorom sa, ktorý tento, ktoré toto stanovisko absolvovalo, ktoré sa vyvíjalo dané, dlhšie obdobie. Toto stanovisko so sebou nesie tento člen vlády na stretnutie členov vlád do Bruselu a v podstate je to stanovisko za Slovenskú republiku k danému návrhu, k danému legislatívnemu aktu.
To, čo sa tu navrhuje v tomto bode 3, je, že by členovia výboru pre európskej záležitosti v tomto prípade dostali, a návrh tohto alebo členov, člena výboru dostali znenie tohto stanoviska minimálne päť pracovných dní pred týmto výborom. Je tomu tak, však všetci poznáme teraz tú prax, že sa nosia všelijaké podpazušníky a z noci do rána, kým začne výbor, tak sa ešte objavia nejaké návrhy na stole, čiže vyslovene táto lehota, tých päť pracovných dní, je tu navrhnutá z toho titulu, aby na to bol čas oboznámiť sa s týmto stanoviskom a aby výbor pre európske záležitosti napríklad odobril toto stanovisko za Slovenskú republiku ministrom. Teraz nikde to neni vryté do kameňa, že to má byť tých päť pracovných dní, ale tento návrh je tu preto, pretože teraz je to tam neflex... veľmi flexibilné a je tam vyslovene ten terminus technicus, že v dodatočnom časovom predstihu. Čo teda môžme diskutovať o tom, či to má byť päť alebo menej pracovných dní, ale určite je lepšie podľa môjho názoru stanoviť lehotu, ako to nechávať častokrát na poslednú chvíľku.
Pokiaľ ide o bod 4, článok 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží", teraz hovorím o tomto stanovisku, „nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska v lehote podľa odseku 2 ešte do tých päť pracovných dní pred začiatkom, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne, negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní zástupcov vlád členských štátov Európskej únie k návrhom právne záväzných aktuálnych aktov podľa odseku 1."
No. Mohlo by sa to zdať, že to je také neflexibilné, ale chcem upozorniť na odsek 11 tohoto zákona, kde sa teda vsúva alebo teda uskutočňuje táto zmena, ktorá hovorí, a stále sa tam ponecháva ministrovi možnosť zmeniť, samozrejme, toto stanovisko na mieste v prípade, že by na mieste zistil nejaké iné závažné skutočnosti. Samozrejme, že on by mal potom prísť na výbor a odôvodniť, že prečo zmenil toto stanovisko, s ktorým ho tam Národná rada poslala.
Ono v praxi často dochádza k tomu, že títo ministri nemajú "posvätené" alebo odsúhlasené stanovisko Národnou radou. Je to veľká škoda. Nevnímam to ako zúženie flexibility pre ministra na základe toho, čo som povedal pred chvíľkou. Je to presne o tom, že my si tu môžeme urobiť jasný nástroj a proces na to, aby tie stanoviská, ktoré ministri jednotlivým európskym politikám vyjadrujú, aby boli naozaj stanoviská za Slovenskú republiku, aby to neboli nejaké individuálne názory alebo, alebo podobne. Preto, preto tento bod 3. Čiže inak povedané, člen vlády nemôže obísť VEZ v danom prípade.
Ďalší, ďalší bod, ktorý by som rád odôvodnil. V článku 2 ods. 4 druhá veta znie: "Ak sa ani deň pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky." Inak povedané, opäť recipročne, pokiaľ člen vlády si splnil lehotu, zaslal návrh stanoviska, ale výbor v tomto prípade sa ukrátil o to, aby toto stanovisko mohol buď korigovať alebo odsúhlasiť, alebo navrhnúť úplne iné stanovisko, tak, samozrejme, platí, že to, čo má člen vlády pripravené, to, čo predložil, tak s tým ide a s tým potom rokuje a jedná o našej pozícii. Čiže o tomto hovorí tento bod 5.
Tým som vyčerpal v podstate body, ktoré sa týkajú návrhu bodu 68 rozpravy článku, číslo parlamentnej tlače 164. V nadväznosti na to, keďže máme spojenú rozpravu, tak by som hneď odôvodnil jednotlivé návrhy zmien v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa týka bodu 69 tejto schôdze, číslo parlamentnej tlač 165.
Opäť sa v podstate rozprávame o tej istej téme a nadväzujeme na to, čo som uviedol pred chvíľkou.
Čiže bod 1. V § 58a ods. 8 sa slová „štyri týždne" nahrádzajú slovami „päť týždňov".
O čo ide? Ide tu o to, že z praxe ministerstvá, ktoré dostanú informáciu, anotáciu o zámere legislatívneho aktu, tak začnú na ňom pracovať. Častokrát ide o medzirezortné alebo nadrezortnú politiku, čiže je dôležité sa tam koordinovať medzi jednotlivými ministerstvami a zároveň tu prebieha alebo, áno, to prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa treba potom vysporiadať s pripomienkami. Z praxe je odozva, že štyri týždne sú, sú nesplniteľný termín, takže navrhujem päť týždňov, predĺžiť túto lehotu.
Ďalší bod je, v § 58a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie, teraz ten odsek znie: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti ho neschváli, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko." Čiže potrebuje schválenie výboru pre európske záležitosti.
Vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie, čiže inak povedané, on príde na to rokovanie a povie, že má parlamentnú výhradu, čiže nedočistili, nezhodli sme sa na tom doma v národnom parlamente. Pokračujeme: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Opäť, čiže potrebuje, potrebuje to posvätenie výboru, aby nedochádzalo teda k tomu, že má nejaké, nejaký vlastný názor alebo že ide si nejakú jednostrannú politiku.
"Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, pretože nebol zvolaný, člen vlády je viazaný predbežným stanoviskom." Opäť platí to, že ak má prípravu, výbor nevyužil možnosť, tak má svoju prípravu, ktorej sa drží alebo teda stanoviska. A teraz čiarka a pokračujeme: „ktoré predložil výboru pre európske záležitosti. Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie."
Nejde o nič nezvyčajné. Nielen, nielen členovia vlády, ale aj experti na nižších úrovniach často môžu používať tieto výhrady v danej skupine, či môže vzniesť substantívnu alebo časovú výhradu, tak v tomto prípade by vzniesol parlamentnú, čo znamená opäť to, čo som už odôvodňoval, že je potrebné, aby mu v Národnej rade stanovisko za Slovenskú republiku odsúhlasil príslušný orgán.
Teraz je tu technická vsuvka, čiže doterajšie odseky 9 až 13 sa označujú ako odseky 10 až 14.
Ďalší bod, § 58 ods. 10 znie: "Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a). Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky v lehote podľa prvej vety, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskej únie. Člen vlády si v tomto prípade nemôže uplatniť iné stanovisko, ako je uvedené v druhej vete." Čiže opäť je to o tom, aby daný člen vlády mal schválené stanovisko VEZ-om.
Poznámka pod čiarou k bodu 47c znie: „Článok 2 ods. 5 prvá veta ústavného zákona (...)", toto už je vlastne len legislatívno-technická, technická záležitosť. Áno. A ďalšie body rovnakého charakteru.
Čiže v podstate ide o to, aby sme jasne nastavili pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, aby nebolo už viacej výhovorky, že nejaký zlý Brusel a alebo nejaké legislatívne akty idú k nám z Európskej únie a my, tu teraz postavení pred nich a jednoducho paralizovaní tým, že nemáme presne daný postup, pretože, mimochodom, ten ústavný zákon, o ktorom rokujeme v spojení s bodom o rokovacom poriadku predpokladá, že bude mať jasne dané pravidlá, ako sa takéto momenty a procesy upravujú. My máme, my máme tieto pravidlá v uznesení vlády len upravené v revidovanom uznesení vlády, ktoré pojednáva o spolupráci národného parlamentu s vládou v týchto záležitostiach, ale nemáme na to osobitý zákon.
Čo je z môjho pohľadu aj priestor aj pre tých, ktorí sa venujú týmto témam a priestor na doplnenie v ďalšom čítaní, a týmto vás chcem aj poprosiť o podporu týchto dvoch návrhov zákonov, ktoré prinesú aj pre občanov jasné pravidlá, jasné možnosti toho, akým spôsobom sa môžeme a akým procesom sa môžeme zapojiť a ozvať ako národný parlament k jednotlivým legislatívnym aktom na, v Európskej únii, ktoré vznikajú. A budeme mať presne daný v zákone, aj v ústavnom, aj v rokovacom poriadku ten proces, akým spôsobom to má prebehnúť a budeme ho môcť využívať takýmto spôsobom, ako bol navrhnutý, prípadne v druhom čítaní pri pozmenení a doplnení iným spôsobom, ale bude to jasne dané. Nebude tu výhovorky alebo priestor na ďalší populizmus, pretože toto sa bude môcť aplikovať a budeme sa ako národný parlament aktívnejšie vedieť zapojiť a zároveň to prinesie posilnenie personálne pre výboru, výboru pre európske záležitosti, čo určite bude vítané vzhľadom na množstvo agendy, ktoré je tam a ktoré prinesie to poctivé skúmanie toho, že či legislatívne akty, ktoré idú z komisie, sú alebo nie sú v rozpore s princípom proporcionality a subsidiarity. Takže veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Viem, že to bola taká legislatívno-technická rozprava, viac odborná, a že som išiel po jednotlivých bodoch, ale chcel som si dopriať ten komfort vám vysvetliť každý jeden paragraf, aby ste presne vedeli, čo za ním stojí. Takže ešte raz ďakujeme za pozornosť a prosím o podporu týchto návrhov.
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 15:56 hod.
Mgr.
Rastislav Krátky
Videokanál poslanca
Opäť ešte raz ďakujem za slovo.
Čiže máme tu v podstate teraz pred sebou spojenú rozpravu o dvoch návrhoch zákonov, jeden je ústavný, 397/2014 a druhý, opäť rokovací poriadok, kde sa premietajú, plus nabaľujú niektoré drobné návrhy v súvislosti, substantívne teda sa jedná o rovnakú záležitosť.
Uviedol by som to opäť tak, že by som odôvodnil osobne každý ten bod toho návrhu. Nejedná sa vôbec o dlhé návrhy. Je to ani nie jedna celá A4, takže, takže nie je to také rozsiahle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Pokiaľ ide teda o ústavný zákon 397, ktorý pojednáva o spolupráci Národnej rady a vlády, tak prvý bod a druhý bod sa týka vyslovene len technickej zmeny názvu v jednotlivých článkoch, kde upravujeme názov a upravujeme ho tak, že sa tam bude používať v príslušnom bode názov „Európskych spoločenstiev".
Pokiaľ ide o bod č. 3, v článku 1 ods. 2 sa slová „v dodatočnom časovom predstihu" nahrádzajú slovami „najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie okrem prípadov, ak vec neznesie odklad".
O čo ide? Čo sa tým myslí? O čom tento bod hovorí? Ja som hovoril o odôvodnenom stanovisku v tom predchádzajúcom bode rokovania.
Prosím, teraz toto dajte bokom, pretože to je niečo iné ako termín stanovisko, ktoré teraz budem používať. Termín stanovisko sa používa na materiál, ktorý, ktorý prislúcha členovi vlády po procese, v ktorom sa, ktorý tento, ktoré toto stanovisko absolvovalo, ktoré sa vyvíjalo dané, dlhšie obdobie. Toto stanovisko so sebou nesie tento člen vlády na stretnutie členov vlád do Bruselu a v podstate je to stanovisko za Slovenskú republiku k danému návrhu, k danému legislatívnemu aktu.
To, čo sa tu navrhuje v tomto bode 3, je, že by členovia výboru pre európskej záležitosti v tomto prípade dostali, a návrh tohto alebo členov, člena výboru dostali znenie tohto stanoviska minimálne päť pracovných dní pred týmto výborom. Je tomu tak, však všetci poznáme teraz tú prax, že sa nosia všelijaké podpazušníky a z noci do rána, kým začne výbor, tak sa ešte objavia nejaké návrhy na stole, čiže vyslovene táto lehota, tých päť pracovných dní, je tu navrhnutá z toho titulu, aby na to bol čas oboznámiť sa s týmto stanoviskom a aby výbor pre európske záležitosti napríklad odobril toto stanovisko za Slovenskú republiku ministrom. Teraz nikde to neni vryté do kameňa, že to má byť tých päť pracovných dní, ale tento návrh je tu preto, pretože teraz je to tam neflex... veľmi flexibilné a je tam vyslovene ten terminus technicus, že v dodatočnom časovom predstihu. Čo teda môžme diskutovať o tom, či to má byť päť alebo menej pracovných dní, ale určite je lepšie podľa môjho názoru stanoviť lehotu, ako to nechávať častokrát na poslednú chvíľku.
Pokiaľ ide o bod 4, článok 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží", teraz hovorím o tomto stanovisku, „nepredloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh stanoviska v lehote podľa odseku 2 ešte do tých päť pracovných dní pred začiatkom, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne, negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní zástupcov vlád členských štátov Európskej únie k návrhom právne záväzných aktuálnych aktov podľa odseku 1."
No. Mohlo by sa to zdať, že to je také neflexibilné, ale chcem upozorniť na odsek 11 tohoto zákona, kde sa teda vsúva alebo teda uskutočňuje táto zmena, ktorá hovorí, a stále sa tam ponecháva ministrovi možnosť zmeniť, samozrejme, toto stanovisko na mieste v prípade, že by na mieste zistil nejaké iné závažné skutočnosti. Samozrejme, že on by mal potom prísť na výbor a odôvodniť, že prečo zmenil toto stanovisko, s ktorým ho tam Národná rada poslala.
Ono v praxi často dochádza k tomu, že títo ministri nemajú "posvätené" alebo odsúhlasené stanovisko Národnou radou. Je to veľká škoda. Nevnímam to ako zúženie flexibility pre ministra na základe toho, čo som povedal pred chvíľkou. Je to presne o tom, že my si tu môžeme urobiť jasný nástroj a proces na to, aby tie stanoviská, ktoré ministri jednotlivým európskym politikám vyjadrujú, aby boli naozaj stanoviská za Slovenskú republiku, aby to neboli nejaké individuálne názory alebo, alebo podobne. Preto, preto tento bod 3. Čiže inak povedané, člen vlády nemôže obísť VEZ v danom prípade.
Ďalší, ďalší bod, ktorý by som rád odôvodnil. V článku 2 ods. 4 druhá veta znie: "Ak sa ani deň pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky, alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky." Inak povedané, opäť recipročne, pokiaľ člen vlády si splnil lehotu, zaslal návrh stanoviska, ale výbor v tomto prípade sa ukrátil o to, aby toto stanovisko mohol buď korigovať alebo odsúhlasiť, alebo navrhnúť úplne iné stanovisko, tak, samozrejme, platí, že to, čo má člen vlády pripravené, to, čo predložil, tak s tým ide a s tým potom rokuje a jedná o našej pozícii. Čiže o tomto hovorí tento bod 5.
Tým som vyčerpal v podstate body, ktoré sa týkajú návrhu bodu 68 rozpravy článku, číslo parlamentnej tlače 164. V nadväznosti na to, keďže máme spojenú rozpravu, tak by som hneď odôvodnil jednotlivé návrhy zmien v zákone o rokovacom poriadku, ktorý sa týka bodu 69 tejto schôdze, číslo parlamentnej tlač 165.
Opäť sa v podstate rozprávame o tej istej téme a nadväzujeme na to, čo som uviedol pred chvíľkou.
Čiže bod 1. V § 58a ods. 8 sa slová „štyri týždne" nahrádzajú slovami „päť týždňov".
O čo ide? Ide tu o to, že z praxe ministerstvá, ktoré dostanú informáciu, anotáciu o zámere legislatívneho aktu, tak začnú na ňom pracovať. Častokrát ide o medzirezortné alebo nadrezortnú politiku, čiže je dôležité sa tam koordinovať medzi jednotlivými ministerstvami a zároveň tu prebieha alebo, áno, to prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa treba potom vysporiadať s pripomienkami. Z praxe je odozva, že štyri týždne sú, sú nesplniteľný termín, takže navrhujem päť týždňov, predĺžiť túto lehotu.
Ďalší bod je, v § 58a sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie, teraz ten odsek znie: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti ho neschváli, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko." Čiže potrebuje schválenie výboru pre európske záležitosti.
Vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie, čiže inak povedané, on príde na to rokovanie a povie, že má parlamentnú výhradu, čiže nedočistili, nezhodli sme sa na tom doma v národnom parlamente. Pokračujeme: "Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, hoci bol zvolaný, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie." Opäť, čiže potrebuje, potrebuje to posvätenie výboru, aby nedochádzalo teda k tomu, že má nejaké, nejaký vlastný názor alebo že ide si nejakú jednostrannú politiku.
"Ak vláda alebo poverený člen vlády predloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8 a výbor pre európske záležitosti sa k nemu ani deň pred rokovaním príslušného orgánu Európskej únie nevyjadrí, pretože nebol zvolaný, člen vlády je viazaný predbežným stanoviskom." Opäť platí to, že ak má prípravu, výbor nevyužil možnosť, tak má svoju prípravu, ktorej sa drží alebo teda stanoviska. A teraz čiarka a pokračujeme: „ktoré predložil výboru pre európske záležitosti. Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko podľa odseku 8, člen vlády vyjadrí k návrhu podľa odseku 3 písm. a) negatívne stanovisko vo forme parlamentnej výhrady na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie."
Nejde o nič nezvyčajné. Nielen, nielen členovia vlády, ale aj experti na nižších úrovniach často môžu používať tieto výhrady v danej skupine, či môže vzniesť substantívnu alebo časovú výhradu, tak v tomto prípade by vzniesol parlamentnú, čo znamená opäť to, čo som už odôvodňoval, že je potrebné, aby mu v Národnej rade stanovisko za Slovenskú republiku odsúhlasil príslušný orgán.
Teraz je tu technická vsuvka, čiže doterajšie odseky 9 až 13 sa označujú ako odseky 10 až 14.
Ďalší bod, § 58 ods. 10 znie: "Vláda alebo poverený člen vlády najneskôr päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne Európskej únie predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom podľa odseku 3 písm. a). Ak vláda alebo poverený člen vlády nepredloží výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky v lehote podľa prvej vety, člen vlády je povinný vyjadriť negatívne stanovisko Slovenskej republiky na rokovaní v príslušnom orgáne Európskej únie. Člen vlády si v tomto prípade nemôže uplatniť iné stanovisko, ako je uvedené v druhej vete." Čiže opäť je to o tom, aby daný člen vlády mal schválené stanovisko VEZ-om.
Poznámka pod čiarou k bodu 47c znie: „Článok 2 ods. 5 prvá veta ústavného zákona (...)", toto už je vlastne len legislatívno-technická, technická záležitosť. Áno. A ďalšie body rovnakého charakteru.
Čiže v podstate ide o to, aby sme jasne nastavili pravidlá, aby nedochádzalo k tomu, aby nebolo už viacej výhovorky, že nejaký zlý Brusel a alebo nejaké legislatívne akty idú k nám z Európskej únie a my, tu teraz postavení pred nich a jednoducho paralizovaní tým, že nemáme presne daný postup, pretože, mimochodom, ten ústavný zákon, o ktorom rokujeme v spojení s bodom o rokovacom poriadku predpokladá, že bude mať jasne dané pravidlá, ako sa takéto momenty a procesy upravujú. My máme, my máme tieto pravidlá v uznesení vlády len upravené v revidovanom uznesení vlády, ktoré pojednáva o spolupráci národného parlamentu s vládou v týchto záležitostiach, ale nemáme na to osobitý zákon.
Čo je z môjho pohľadu aj priestor aj pre tých, ktorí sa venujú týmto témam a priestor na doplnenie v ďalšom čítaní, a týmto vás chcem aj poprosiť o podporu týchto dvoch návrhov zákonov, ktoré prinesú aj pre občanov jasné pravidlá, jasné možnosti toho, akým spôsobom sa môžeme a akým procesom sa môžeme zapojiť a ozvať ako národný parlament k jednotlivým legislatívnym aktom na, v Európskej únii, ktoré vznikajú. A budeme mať presne daný v zákone, aj v ústavnom, aj v rokovacom poriadku ten proces, akým spôsobom to má prebehnúť a budeme ho môcť využívať takýmto spôsobom, ako bol navrhnutý, prípadne v druhom čítaní pri pozmenení a doplnení iným spôsobom, ale bude to jasne dané. Nebude tu výhovorky alebo priestor na ďalší populizmus, pretože toto sa bude môcť aplikovať a budeme sa ako národný parlament aktívnejšie vedieť zapojiť a zároveň to prinesie posilnenie personálne pre výboru, výboru pre európske záležitosti, čo určite bude vítané vzhľadom na množstvo agendy, ktoré je tam a ktoré prinesie to poctivé skúmanie toho, že či legislatívne akty, ktoré idú z komisie, sú alebo nie sú v rozpore s princípom proporcionality a subsidiarity. Takže veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Viem, že to bola taká legislatívno-technická rozprava, viac odborná, a že som išiel po jednotlivých bodoch, ale chcel som si dopriať ten komfort vám vysvetliť každý jeden paragraf, aby ste presne vedeli, čo za ním stojí. Takže ešte raz ďakujeme za pozornosť a prosím o podporu týchto návrhov.
Rozpracované
15:59
Vystúpenie v rozprave 15:59
Rastislav KrátkyVystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 15:59 hod.
Mgr.
Rastislav Krátky
Videokanál poslancavymazať rámček
Rozpracované
16:13
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16:13
Milan MajerskýDámy a páni, mám na vás, pán predsedajúci, dve prosby, respektíve požiadavky. Jedna je možno náročnejšia a pochopím, keď mi nebude v nej vyhovené, tá by znela, aby sme o 16.30 prerušili rokovanie tohto parlamentu do konca dnešného dňa a začalo by sa ráno zajtra o 9.00 s tým, že o 17.00 je spomienkové podujatie pri príležitosti 6. výročia vraždy Jána a Martiny.
A tá druhá, teda ak by nevyšla tá...
Dámy a páni, mám na vás, pán predsedajúci, dve prosby, respektíve požiadavky. Jedna je možno náročnejšia a pochopím, keď mi nebude v nej vyhovené, tá by znela, aby sme o 16.30 prerušili rokovanie tohto parlamentu do konca dnešného dňa a začalo by sa ráno zajtra o 9.00 s tým, že o 17.00 je spomienkové podujatie pri príležitosti 6. výročia vraždy Jána a Martiny.
A tá druhá, teda ak by nevyšla tá prvá, tá druhá požiadavka je tá, aby sme im v prípade, že nebude vyhovené a pochopím, ak nebude, venovali týmto dvom mladým ľuďom, novinárovi a jeho snúbenici aspoň chvíľku ticha v krátkej spomienke na ich nezmyselnú smrť.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
21.2.2024 o 16:13 hod.
PaedDr. PhD.
Milan Majerský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, mám na vás, pán predsedajúci, dve prosby, respektíve požiadavky. Jedna je možno náročnejšia a pochopím, keď mi nebude v nej vyhovené, tá by znela, aby sme o 16.30 prerušili rokovanie tohto parlamentu do konca dnešného dňa a začalo by sa ráno zajtra o 9.00 s tým, že o 17.00 je spomienkové podujatie pri príležitosti 6. výročia vraždy Jána a Martiny.
A tá druhá, teda ak by nevyšla tá prvá, tá druhá požiadavka je tá, aby sme im v prípade, že nebude vyhovené a pochopím, ak nebude, venovali týmto dvom mladým ľuďom, novinárovi a jeho snúbenici aspoň chvíľku ticha v krátkej spomienke na ich nezmyselnú smrť.
Rozpracované
16:13
Vystúpenie v rozprave 16:13
Andrea TurčanováPre čo najlepšie pochopenie toho, že nám ide naozaj...
Pre čo najlepšie pochopenie toho, že nám ide naozaj a jedine o dobrú vec, vám v krátkosti predstavím jeden z mnohých medializovaných prípadov, ktoré sa udiali v období posledných rokov. Vo všeobecnosti ide o prípady, kedy sa po úmrtí opatrovanej osoby ocitli osoby, ktoré ich opatrovali náhle v ťažkej situácii bez zamestnania, bez príjmu, kde padajú na dno a musia sa tak vyrovnávať nielen so smútkom, ale aj s existenčnými problémami.
Pani z Nových Zámkov opatrovala ťažko postihnutú dcéru. Žili z jej opatrovateľského a dcérinho invalidného dôchodku. Keď jej dcéra náhle zomrela, ocitla sa bez príjmu. Táto mamička sa síce prihlásila na úrad práce, ale na príspevok nemá nárok, pretože poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho ani garančné a úrazové poistenie. Zo dňa na deň tak prišla o prácu i strechu nad hlavou. Z podnájmu musela odísť, pretože ďalší mesiac nemala z čoho zaplatiť. Nárok na opatrovateľský príspevok jej zanikol v deň úmrtia dcéry. A to sa nebavíme o veľkých sumách, ale iba o sumách, ktoré by mali pokryť životné náklady.
Podľa súčasne platného znenia navrhovanej novely zákona sa v prípade úmrtia opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím poskytne príspevok na opatrovanie za celý kalendárny mesiac, v ktorom opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela, a tiež aj za nasledujúci kalendárny mesiac. Predmetné ustanovenie tak má slúžiť ako istá forma sociálnej ochrany poberateľa príspevku, ktorý môže byť na ňom existenčne závislý, najmä ak nemá príjem zo zamestnania a nie je poberateľom dôchodku. Súčasná dĺžka približne jedného mesiaca sa javí ako nedostatočná, a preto navrhujeme jej predĺženie na šesť kalendárnych mesiacov. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je poistený v nezamestnanosti, a teda po skončení opatrovania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je ani povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie. Samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, to jest zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Cieľom predloženej novely zákona je umožnenie poberať, poberať peňažný príspevok na opatrovanie teda aj po úmrtí opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu maximálne 6 mesiacov za podmienky, že takáto osoba je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Kolegovia, uvedomujem si, že možno to nie je zrovna štandardné a systémové opatrenie, ale vzhľadom na to, že ministerstvo práce avizuje prípravu úplne nového zákona o sociálnych službách a naňho nadviazaný bude úplne nový príspevok na kompenzáciu. Ale to je úplne nový zákon o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak sa bavíme v podstate obdobie, o období možno roka, roka a pol, a preto prosím o túto podporu, lebo týmto rodinám to naozaj pomôže. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 16:13 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej a Andrei Turčanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.
Pre čo najlepšie pochopenie toho, že nám ide naozaj a jedine o dobrú vec, vám v krátkosti predstavím jeden z mnohých medializovaných prípadov, ktoré sa udiali v období posledných rokov. Vo všeobecnosti ide o prípady, kedy sa po úmrtí opatrovanej osoby ocitli osoby, ktoré ich opatrovali náhle v ťažkej situácii bez zamestnania, bez príjmu, kde padajú na dno a musia sa tak vyrovnávať nielen so smútkom, ale aj s existenčnými problémami.
Pani z Nových Zámkov opatrovala ťažko postihnutú dcéru. Žili z jej opatrovateľského a dcérinho invalidného dôchodku. Keď jej dcéra náhle zomrela, ocitla sa bez príjmu. Táto mamička sa síce prihlásila na úrad práce, ale na príspevok nemá nárok, pretože poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho ani garančné a úrazové poistenie. Zo dňa na deň tak prišla o prácu i strechu nad hlavou. Z podnájmu musela odísť, pretože ďalší mesiac nemala z čoho zaplatiť. Nárok na opatrovateľský príspevok jej zanikol v deň úmrtia dcéry. A to sa nebavíme o veľkých sumách, ale iba o sumách, ktoré by mali pokryť životné náklady.
Podľa súčasne platného znenia navrhovanej novely zákona sa v prípade úmrtia opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím poskytne príspevok na opatrovanie za celý kalendárny mesiac, v ktorom opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela, a tiež aj za nasledujúci kalendárny mesiac. Predmetné ustanovenie tak má slúžiť ako istá forma sociálnej ochrany poberateľa príspevku, ktorý môže byť na ňom existenčne závislý, najmä ak nemá príjem zo zamestnania a nie je poberateľom dôchodku. Súčasná dĺžka približne jedného mesiaca sa javí ako nedostatočná, a preto navrhujeme jej predĺženie na šesť kalendárnych mesiacov. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je poistený v nezamestnanosti, a teda po skončení opatrovania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Poberateľ peňažného príspevku na opatrovanie nie je ani povinne nemocensky poistený a nevzťahuje sa naňho garančné a úrazové poistenie. Samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, to jest zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Cieľom predloženej novely zákona je umožnenie poberať, poberať peňažný príspevok na opatrovanie teda aj po úmrtí opatrovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu maximálne 6 mesiacov za podmienky, že takáto osoba je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Kolegovia, uvedomujem si, že možno to nie je zrovna štandardné a systémové opatrenie, ale vzhľadom na to, že ministerstvo práce avizuje prípravu úplne nového zákona o sociálnych službách a naňho nadviazaný bude úplne nový príspevok na kompenzáciu. Ale to je úplne nový zákon o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tak sa bavíme v podstate obdobie, o období možno roka, roka a pol, a preto prosím o túto podporu, lebo týmto rodinám to naozaj pomôže. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a ešte raz prosím o podporu tohto návrhu.
Rozpracované
16:19
Vystúpenie v rozprave 16:19
Vladimír LedeckýVážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej...
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 147 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 16:19 hod.
PhDr.
Vladimír Ledecký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 149. Prikladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 147 zo 16. januára 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Rozpracované
16:24
Vystúpenie v rozprave 16:24
Andrea TurčanováPredkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách, žijúcich s...
Predkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách, žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
Aktuálne platný a účinný Trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou, okrem spomínaného osobného vzťahu, nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení Trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky.
Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky týrať pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Postihnutie násilníka za priestupok a to či už finančným, alebo iným možným trestom nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal. Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove a ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami.
V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci Trestného zákona osobitne nepostihuje. Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa priepasť medzi správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby, a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania. Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu domáceho násilia páchaného medzi obeťami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov.
V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie paragrafu 204 Trestného poriadku a to takzvaného super-rýchleho konania, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť neustále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, žiadam vás o podporu návrhu a taktiež sa hlásim potom do rozpravy.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 16:24 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.
Predkladám náš návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Týmto návrhom chceme zakotviť do súčasného znenia zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov novú skutkovú podstatu prečinu postihujúceho domáce násilie ako špecifickú formu násilia páchaného na osobách, žijúcich s páchateľom v spoločnom obydlí a tým zabezpečiť v praxi efektívnejšie postihovanie tohto násilného konania a sekundárne aj účinnejšiu prevenciu proti jeho páchaniu.
Aktuálne platný a účinný Trestný zákon pozná ako kvalifikačný znak spáchanie niektorého trestného činu na blízkej alebo zverenej osobe, čo je však pojem širší, keďže medzi páchateľom a obeťou, okrem spomínaného osobného vzťahu, nemusí ísť aj o spoločné spolužitie. Je možné poukázať na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý sa ako jediný v platnom znení Trestného zákona snaží obsiahnuť problematiku domáceho násilia, avšak konanie v rámci domáceho násilia nezahŕňa do takej miery, akú aplikačná prax vyžaduje a na čo dlhé roky poukazujú vyšetrovatelia a taktiež poverení príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky.
Je pravdou, že vypustením obligatórneho znaku objektívnej stránky týrať pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby tým, že odpadla povinnosť dokazovať syndróm týranej osoby, sa okruh osôb, ktoré boli a stále sú za tento trestný čin nejakou formou odsúdené, rozšíril a teda násilnosti v rámci domáceho násilia sa postihujú vo väčšej miere. Napriek tomu aktuálne právna úprava dostatočne nezohľadňuje aj ďalšie neustále sa vyvíjajúce spôsoby a formy domáceho násilia, ktoré pokiaľ nie sú vyhodnotené ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, tak vo väčšine prípadov sú riešené a sankcionované ako priestupky na úseku občianskeho spolunažívania. Postihnutie násilníka za priestupok a to či už finančným, alebo iným možným trestom nepredstavuje adekvátny trest a nemá taký represívny a súčasne profylaktický účinok, ktorý by aspoň do istej miery presvedčil násilníka, aby svoje konanie prehodnotil a v násilnostiach ďalej nepokračoval. Postihnutie za priestupok môže mať dokonca opačný efekt a násilníka ešte viac vyburcovať k tomu, aby násilie na obeti ďalej páchal. Navrhovaná definícia prečinu násilia páchaného medzi osobami žijúcimi v spoločnom obydlí nepostihuje ojedinelé násilné alebo hrubé správanie, ale vyžaduje určitú opakovanosť konania násilníka voči obeti. K útokom bude v danom prípade dochádzať výlučne v obydlí osôb obete a páchateľa a teda sa bude vyznačovať vysokým stupňom súkromnosti. Predmetné ustanovenie pokrýva hrubo narušené vzťahy medzi osobami, ktorých dôsledkom je zlé zaobchádzanie páchateľa voči blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove a ktoré sa odohráva za zatvorenými dverami.
V súčasnosti sa takéto správanie páchateľa v úvodnom štádiu do istej miery toleruje a to do takej, že pokiaľ naozaj jeho správanie nezanechá na obeti následok vo forme príkoria alebo ublíženia na zdraví, tak sa vo všeobecnosti v rámci Trestného zákona osobitne nepostihuje. Navrhované ustanovenie má za cieľ pôsobiť preventívne pred možnými následkami na obeti z páchateľovho konania v budúcnosti. Taktiež vypĺňa priepasť medzi správaním, ktoré možno označiť za týranie blízkej a zverenej osoby, a správaním, ktoré možno označiť iba za priestupok na úseku občianskeho spolunažívania, čoho dôsledkom nebude dochádzať k prepadu istých foriem násilia do nižšej roviny potrestania. Prínos zakotvenia skutkovej podstaty prečinu domáceho násilia páchaného medzi obeťami žijúcimi v spoločnom obydlí by do značnej miery spočíval aj v odbremenení vyšetrovateľov a poverených príslušníkov zdĺhavého prípravného konania plného znaleckých posudkov a procesných úkonov, keďže skutková podstata daného trestného činu je navrhnutá tak, aby nebolo nutné vyžadovať na účely dokazovania znalecké posudky, čím by sa ušetril čas aj finančné prostriedky súvisiace s obstaraním znaleckých posudkov.
V súvislosti s rýchlosťou konania by bolo vhodné poukázať aj na možné a predpokladané prevažné uplatňovanie paragrafu 204 Trestného poriadku a to takzvaného super-rýchleho konania, ktoré umožňuje vydanie právoplatného trestného rozkazu do štyroch dní od zadržania. V nadväznosti na skrátenie dĺžky trestného konania je potrebné poukázať aj na minimalizovanie negatívnych vplyvov a následnej viktimizácie obete. Obeť nebude musieť podstupovať nekonečne zdĺhavé procesy, ktoré v tých najhorších prípadoch trvajú dlhé roky, čím nemusí byť neustále vystavovaná opätovnému vybavovaniu si nepríjemných spomienok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, žiadam vás o podporu návrhu a taktiež sa hlásim potom do rozpravy.
Ďakujem.
Rozpracované
16:26
Vystúpenie v rozprave 16:26
Lucia PlavákováDovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona...
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor, s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja by som len vyzdvihla teda, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie novej skutkovej podstaty prečinu postihujúceho domáce násilie a možno ako spravodajkyňa by som chcela podporiť myšlienku rozširovania skutkovej podstaty alebo teda zavedenia novej skutkovej podstaty týkajúcej sa domáceho násilia.
My sme tiež predložili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa touto problematikou zaoberá a možno by som do ďalšej rozpravy mala pár pripomienok alebo otázok.
V porovnaní s naším návrhom zákona vlastne tu nie je upravená kvalifikovaná skutková podstata týkajúce sa konania v prítomnosti detí maloletých, ale to je niečo, čo by sa dalo, samozrejme, upraviť v druhom čítaní. Myslím, že je to tiež dôležité, aby takáto kvalifikovaná skutková podstata pri tomto trestnom čine bola, keďže práve prítomnosť maloletých detí je často súčasťou domáceho násilia a je to teda o niečo opäť závažnejšia forma, pretože tam máme aj ďalšie obete, ktorými sú práve tie deti.
Ďalej by som možno, ak by sa dalo vysvetliť tú definíciu spoločného obydlia. Trochu sa obávam, že akým spôsobom by sa to v praxi preukazovalo, že čo konkrétne by bolo potrebné splniť, pretože Trestný zákon nepozná osobitne úpravu spoločného obydlia a že či by to nebolo v praxi nadbytočné a či by sme tým neminimalizovali situácie, ktoré by tento nový trestný čin pokrýval.
Toľko mojich pár postrehov a ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 16:26 hod.
JUDr. PhD.
Lucia Plaváková
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor, s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja by som len vyzdvihla teda, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie novej skutkovej podstaty prečinu postihujúceho domáce násilie a možno ako spravodajkyňa by som chcela podporiť myšlienku rozširovania skutkovej podstaty alebo teda zavedenia novej skutkovej podstaty týkajúcej sa domáceho násilia.
My sme tiež predložili návrh novely Trestného zákona, ktorý sa touto problematikou zaoberá a možno by som do ďalšej rozpravy mala pár pripomienok alebo otázok.
V porovnaní s naším návrhom zákona vlastne tu nie je upravená kvalifikovaná skutková podstata týkajúce sa konania v prítomnosti detí maloletých, ale to je niečo, čo by sa dalo, samozrejme, upraviť v druhom čítaní. Myslím, že je to tiež dôležité, aby takáto kvalifikovaná skutková podstata pri tomto trestnom čine bola, keďže práve prítomnosť maloletých detí je často súčasťou domáceho násilia a je to teda o niečo opäť závažnejšia forma, pretože tam máme aj ďalšie obete, ktorými sú práve tie deti.
Ďalej by som možno, ak by sa dalo vysvetliť tú definíciu spoločného obydlia. Trochu sa obávam, že akým spôsobom by sa to v praxi preukazovalo, že čo konkrétne by bolo potrebné splniť, pretože Trestný zákon nepozná osobitne úpravu spoločného obydlia a že či by to nebolo v praxi nadbytočné a či by sme tým neminimalizovali situácie, ktoré by tento nový trestný čin pokrýval.
Toľko mojich pár postrehov a ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
Rozpracované
16:32
Vystúpenie v rozprave 16:32
Andrea TurčanováVážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné...
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku.
Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný.
Preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov. Je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov. Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť.
Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta. Či už sa jedná o vykázanie alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili. Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť.
Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.2.2024 o 16:32 hod.
Ing.
Andrea Turčanová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku.
Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný.
Preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov. Je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov. Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 % obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť.
Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, detí voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta. Či už sa jedná o vykázanie alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili. Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť.
Na základe uvedeného vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
