9. schôdza

31.1.2024 - 29.2.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

21.2.2024 o 16:41 hod.

Ing.

Andrea Turčanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:41

Beáta Jurík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už včera vystúpila v rozprave k nášmu návrhu zákona, ktorý je teda veľmi podobný ako zákon z dielne kolegýň Turčanovej a Holečkovej, a preto sa v niektorých častiach budem aj opakovať, avšak je to hlavne preto, že sú natoľko dôležité, že považujem za nutné, aby tu tieto veci odzneli opäť. Zároveň by som chcela aj zopakovať, že toto nie je ideologicky motivovaný návrh a ak téma rodovo podmieneného násilia akýmkoľvek spôsobom vzbudzuje u niektorých obavy, že sa tu ide presadzovať vraj nejaká gender ideológia a podobné veci, tak myslím si, že aj to, že Kresťanskodemokratické hnutie a Progresívne Slovensko predstavujú veľmi podobný návrh, a teda zmenu, úpravu, na ktorej sa viac-menej zhodujú konzervatívci a liberáli, tak to svedčí o tom, že to skutočne nie je ideologicky motivované, ale že sa jedná o reálnu pomoc v konkrétnych situáciách ženám, osobám, ktoré zažili alebo zažívajú násilie a konkrétne jednu jeho formu a síce, domáce násilie.
Zároveň by som chcela pripomenúť, ako to tu už aj včera odznelo, že tento návrh sme rovnako ako KDH predložili už predtým, než sa v pléne otvorila tá veľmi nechutná rozprava ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení a nejedná sa teda, okrem toho, že to nie je ideologicky motivovaný návrh, ani o žiadne vytĺkanie politických bodov, ale skutočne o niečo, čo naša právna úprava, náš Trestný zákon potrebuje a môžeme to schváliť v podstate rýchlo, bez žiadnych komplikácií a nebude nás to stáť nič, práve naopak, ešte raz, pomôže to osobám, zväčša, no nie výlučne ženám, ktoré zažili alebo zažívajú domáce násilie.
Najskôr by som teda chcela zopakovať, akú fragmentáciu máme momentálne v Trestnom zákone a prečo je potrebné prijať samostatnú skutkovú podstatu, a teda zaradiť pojem domáce násilie do Trestného zákona. Domáce násilie je protiprávne konanie, ktoré z hľadiska vážnosti alebo závažnosti môže napĺňať skutkovú podstatu priestupku. Jedná sa najmä o priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Alebo taktiež trestného činu.
Z analýzy policajných a justičných administratívnych dát týkajúcich sa trestných činov partnerského a domáceho násilia, ktorú každoročne pripravuje koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny vyplýva, že pri absencii samostatnej skutkovej podstaty domáceho násilia sa domáce násilie fragmentuje alebo teda rozdeľuje do niekoľkých vybraných trestných činov Trestného zákona, ktoré možno rozdeliť podľa foriem toho násilia. Napr. čo sa týka fyzického násilia, tak je možné stíhať domáce násilie na základe paragrafov 155 až 157, to je ublíženie na zdraví, následne § 183 obmedzovanie osobnej slobody, § 144 úkladná vražda, § 145 vražda alebo § 147 zabitie.
Ďalšou formou domáceho násilia je napr. psychické násilie. To je možné v súčasnej podobe Trestného zákona stíhať na základe nasledujúcich paragrafov: § 360 nebezpečné vyhrážanie, § 360a nebezpečné prenasledovanie, § 189 vydieranie alebo § 194 porušovanie domovej slobody. Ďalej tu máme formu sexuálneho alebo sexualizovaného násilia a síce § 199, o ktorom ešte dnes večer budeme hovoriť, znásilnenie, ďalej § 200 sexuálne násilie alebo paragrafy 201 až 202 sexuálne zneužívanie.
Poslednou formou, ktorú vieme rozlíšiť na základe týchto dát je ekonomické násilie. Tam je možnosť stíhať aspoň teda časť alebo individuálny čin v rámci domáceho násilia, na základe paragrafov 188 lúpež, 212 krádež, 213 sprenevera, 221 podvod alebo 245 poškodzovanie cudzej veci. V Trestnom zákone tiež máme trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby § 208, ktorý je však v analýze vždy posudzovaný samostatne, keďže jeho skutková podstata zahŕňa skutky psychického, fyzického aj ekonomického násilia a nie je teda možné štatisticky nejakým spôsobom tento paragraf rozdeliť. A aj keď by sa mohlo zdať, že väčšina prípadov domáceho násilia môže byť stíhaná práve podľa tohto § 208, a teda týranie blízkej osoby a zverenej osoby, tento paragraf je v súčasnosti zločinom a v mnohých prípadoch nie je preukázaný tomu zodpovedajúci škodlivý následok protiprávneho konania. Preto súčasná právna úprava nie je dostačujúca. Na jednej strane máme tu fragmantáciu (správne „fragmentáciu", pozn. redakcie), a teda posudzujeme skutky individuálne a nepozeráme sa na domáce násilie ako celok, v ktorom osoba zažíva rôzne formy násilia, na druhej strane ten § 208 vyžaduje skutočne veľmi silný škodlivý následok protiprávneho konania, a teda nie všetky prípady domáceho násilia je možné stíhať na základe tohto paragrafu.
Táto fregmentácia (správne „fragmentácia", pozn. redakcie) alebo teda rozdelenie spôsobuje, že skutky domáceho násilia sú posudzované väčšinou izolovane podľa už spomínaných paragrafov, prehliada sa opakujúci a stupňujúci sa charakter domáceho násilia a dochádza tiež k podceňovaniu škodlivých následkov tohto ohavného činu alebo činov.
Zároveň to prispieva k zvýšeniu rizika opakovanej viktimizácie ohrozených osôb a tiež ich odrádza od nahlasovania incidentov domáceho násilia, pretože často sa stretávajú s tým, že či už policajné zložky alebo potom neskôr iné orgány činné v trestnom konaní, jednoducho buď spochybňujú tie ich svedectvá, alebo úplne nevedia na základe akého paragrafu, alebo teda na základe akej skutkovej podstaty tento čin vyšetrovať. Toto všetko má za dôsledok vysokú mieru latencie k domácemu násiliu v našej spoločnosti a na základe výskumov sa odhaduje, že na Slovensku je táto latencia až vo výške nejakých 85 %.
Ďalej by som sa chcela venovať dopadom na obete a preživšie osoby domáceho násilia. Nakoľko domáce násilie je veľmi špecifický druh násilia, ku ktorému dochádza v rodinných a intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami, má toto násilie skutočne hlboké dopady na obete. Motívom osoby, ktorá pácha domáce násilie je moc, vplyv a kontrola nad osobou, nad tou druhou osobou, ktorá je teda obeťou alebo preživšou, pričom obeť je vo väčšine prípadov vystavovaná hneď niekoľkým formám tohto násilia naraz a zas, a znova. Čiže ten cyklus sa skutočne opakuje. Domáce násilie je teda možno charakterizovať prítomnosťou nasledovných znakov. Opakovanie a dlhodobosť, resp. trvanie v čase, to znamená, že sa nejedná o jeden izolovaný čin, ale skutočne o cyklus, ktorý sa ešte raz, stupňuje a opakuje. Ďalším charakteristickým prvkom je to samotné stupňovanie, to znamená, že násilie nie je len jeden izolovaný čin, ktorý sa zastaví, ale práve naopak, tým, že je tam ten cyklus, tak tie násilné akoby epizódy, periódy sa v dĺžke toho trvania stupňujú a z jednej facky sa stáva strčenie dolu schodami, následne väčšia bitka a napokon môže násilie, domáce násilie vyústiť až do tej najzávažnejšej formy rodovo podmieneného násilia a síce do vraždy ženy alebo odborne nazývanej aj femicídy, čo je vlastne vražda ženy z dôvodu toho, že je žena.
Ďalším charakteristickým prvkom je mocenské postavenie páchateľa smerom k obeti s cieľom ovládnuť ju. Ako som už spomínala, motívom tej osoby, ktorá pácha násilie je skutočne, za prvé, získať moc, potom si ju udržať, mať tiež vplyv a kontrolu nad tou druhou osobou a vlastne riadiť celý jej život tak, aby nebola schopná slobodného rozhodovania.
Posledným charakteristickým bodom je anonymita, teda fakt, že sa toto násilie deje zväčša za zatvorenými dverami, kde nie sú vo väčšine prípadov iní svedkovia ako len samotné deti a tiež intimita toho rodinného, alebo domáceho prostredia. Ja by som chcela zopakovať možno tú moju skúsenosť, keď som pracovala ako právna poradkyňa v centre pre obete zažívajúce násilie a keď som si myslela možno to, čo si aj mnohí a mnohé tu dnes v pléne myslia, že aké je vlastne jednoduché, alebo že teda je najľahšie pre osobu, zväčša ženu zažívajúcu násilie, odísť z násilného vzťahu a že tým sa to násilie končí. Ja som si už vtedy uvedomovala, že je to samozrejme ťažké, najmä keď sú v tej rodine, alebo v tom páre deti, ale že zároveň každá z nás alebo teda každá osoba by mala byť takéhoto rozhodnutia schopná a ak chce to násilie ukončiť, tak jednoducho opustí tú domácnosť a všetko je vybavené.
Nuž takto to nefunguje a aj keď by sa to mohlo z teórie zdať veľmi ľahké, tak domáce násilie funguje ako začarovaný kruh, resp. hovoríme o cykle násilia a z praxe vidíme, že teda to nie je len že nie ľahké, ale vo veľa prípadoch doslova nemožné odísť z takéhoto cyklu. Vysvetlím, ako ten cyklus funguje. Ten cyklus začína nárastom napätia, keď napr. dám veľmi konkrétne príklady, sa strhne hádka o tom, že či je polievka na stole dostatočne teplá, alebo dostatočne slaná. Následne vyústi tento, táto epizóda násilia do fázy výbuchu, kde príde napr. k facke alebo k inému fyzickému prejavu násilia. Potom ho vystrieda obdobie popierania a zľahčovania, a teda páchateľ sa svojej obeti ospravedlňuje a hovorí, že vlastne mal trebárs nervy alebo že prišiel unavený z práce, že to čo sa stalo, tak je len jedným izolovaným činom a že viac sa to nezopakuje, a potom nasledujú tzv. medové týždne. Tieto fázy ako som to spomínala aj včera, na seba nadväzujú, tvoria opakovanú slučku, jej intenzita sa zvyšuje, aj to násilie je čoraz výraznejšie a aj rytmus týchto epizód, ktoré sa opakujú, sa môže zrýchľovať. Aj preto osoby, ktoré žijú v takomto cykle násilia, ktoré sú obeťami násilia, žijú v dlhodobom strese a strachu, nevedia kedy vlastne opäť nastane tá fáza, že ten páchateľ opäť vybuchne a okrem fyzických zranení, ktoré sú takou tou viditeľnou formou násilia, samozrejme, môžu trpieť aj rôznymi úzkostnými, funkčnými a ďalšími poruchami, depresiami a dokonca posttraumatickou stresovou poruchou. Zároveň ten páchateľ v nich neustále udržiava ten pocit, že sú od neho závislé, že nemôžu odísť, že ho potrebujú, že to čo sa deje, je do určitej miery aj ich vina a že viac sa to nebude opakovať. A práve aj kvôli tomuto často z násilného vzťahu neodídu.
Ďalej by som chcela zopakovať, aké sú dopady na deti, pretože to je vlastne aj jedna z vecí, kvôli ktorým sme my do nášho návrhu zakomponovali aj zvýšené tresty, pokiaľ sa jedná o násilie v prítomnosti detí.
A to je možno teda aj to, čo nám čiastočne chýba v tom, v tom zákone od kolegýň navrhovateliek z Kresťanskodemokratického hnutia.
Ako som včera hovorila, tak pre deti je život v násilnej domácnosti alebo v násilnej rodine hneď dvojnásobne nebezpečný, pretože na jednej strane môžu byť tie deti samé obeťou násilia, či už teda fyzického, alebo niektorých iných foriem a na strane druhej, samozrejme, to, že sú svedkami násilia, ktoré vykonáva, teda v drvivej väčšine prípadov otec na matke, tak sami ním trpia. A taktiež táto skúsenosť je veľmi traumatizujúca a má ďalšie dopady na ich vývoj, na ich vzťahy, aj na ich zdravie.
A je treba povedať, že každé dieťa bez ohľadu na to, že či je obeťou toho prvého typu násilia a či je teda priamo obeťou aj nejakého fyzického, alebo iného násilia, alebo či sa len násiliu prizerá, je dozaista obeťou násilia a u mnohých sa začína toto už pred narodením. A sú teraz výskumy, ktoré hovoria o tom, že deti vnímajú násilie už keď sa deje na ich tehotnej matke. A podľa štúdie je skutočne dokázané, že u detí, ktoré sú svedkami násilia, sa prejavujú rovnaké citové, psychické a zdravotné problémy ako u týraných detí.
Taktiež by som pripomenula, že v prípade detí, ktoré sú teda priamymi alebo nepriamymi obeťami domáceho násilia je približne pätnásťkrát taká veľká šanca, že sa stanú aj obeťami zneužívania, či už teda rodinnými príslušníkmi alebo blízkymi osobami. Zároveň, a tu je možno ďalšia taká naša výtka voči návrhu kolegýň z KDH, čo sa týka tej obligatórnosti jednej z podmienok a síce života v domácnosti, tak je potrebné pripomenúť, že ani separáciou rodičov alebo teda tých osôb, ktoré spolu zdieľajú domácnosť, násilie často nekončí. A preto tento prvok, hoci teda nazývame tento typ násilia domácim násilím, prvok života v domácnosti, v spoločnej domácnosti by nemal byť obsiahnutý v navrhovanej úprave.
Ja by som teraz možno v skratke iba zopakovala tých niekoľko rozhodnutí. Nepôjdem do detailov, v ktorých Európsky súd ľudských práv, ktorý nás samozrejme zaväzuje svojimi rozhodnutiami, pripomenul niekoľkonásobne, že ak štát neposkytuje dostatočnú ochranu a pomoc preživším aj domáceho násilia alebo ak nezaručí právny rámec, ktorý, ktorý toto dostatočne upravuje, tak porušuje článok 3 Európskeho dohovoru, ktorý je teda zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ale tiež princíp zákazu diskriminácie z článku 14 a ďalších článkov, ktoré sú obsiahnuté v dohovore. Jedná sa, vravím, nepôjdem tentokrát, lebo včera som, včera som ich tak detailnejšie rozobrala, nepôjdem do detailov, ale jedná sa o rozhodnutia Talpis proti Taliansku, Tuniková a ďalší proti Ruskej federácii alebo Aje proti Bulharsku.
Zároveň by som sa vrátila k tomu, že Európska komisia pripravila návrh smernice o prevencii a boji s rodovo podmieneným násilím. Na texte tejto smernice sa pred niekoľkými týždňami dohodli Európsky parlament s Radou a tento text, ktorý teda my budeme musieť implementovať, má za cieľ účinne bojovať proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v celej Európe. My však máme za to, že Slovenská republika nemusí a nemala by čakať na to, kedy nám Európa, Európska únia určí deadline na implementáciu tejto smernice, ale niektoré zmeny môžme do nášho právneho systému zaviesť už teraz. Toto zavedenie novej skutkovej podstaty domáceho násilia je jednou z nich. Je to relatívne ľahká zmena, ako sme spomínali, nič nás nestojí, takže stačí, stačí ju len odhlasovať a skutočne pomôže obrovskému množstvu osôb aj mužov, ale prevažne žien, ktoré domáce násilie zažívajú.
Zároveň nás Európska únia už niekoľko rokov vyzýva k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Patríme totiž medzi hŕstku, momentálne šesť štátov Európskej únie, ktoré doposiaľ tento dohovor neratifikovali a to napriek tomu, že samotná Európska únia ho ratifikovala v júni minulého roka. Aj preto Európska únia predstavila tento vlastný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím a rozhodla sa ísť cestou smernice, pretože chcela akýmsi spôsobom vykompenzovať to, že niektoré štáty odmietajú stále túto ratifikáciu z dôvodov, o ktorých sme sa teda rozprávali aj včera. Mimochodom, keď som sa stretla v jednej televíznej diskusii s pani štátnou tajomníčkou Ministerstva vnútra Luciou Kurilovskou, tak mi povedala, že, teda tam povedala v diskusii, že z odborného hľadiska by určite podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Takže ja som veľmi zvedavá, keby takýto návrh pristál tu na stole, že ako sa jej materská strana HLAS, keď vás tu vidím, kolegovia, kolegyne, k takejto ratifikácii postaví.
Tá navrhovaná smernica, ktorú som spomínala, je v podstate modernejšou verziou Istanbulského dohovoru, pretože ten Istanbul už má niekoľko rokov a smernica obsahuje také dve základné časti, či už teda časť o trestnom práve alebo druhá časť je vyslovene o pomoci a podpore obetí a preživších. Smernica kriminalizuje fyzické, psychické, ekonomické aj sexuálne násilie páchané na ženách v Európskej únii, či už teda offline, to je aj domáce násilie, o ktorom dnes hovoríme, ale aj online, pretože jej súčasťou sú aj opatrenia na zvýšenie a zjednodušenie nahlasovania trestných činov. Práve o tom nahlasovaní sme sa tu niekoľkokrát bavili veľmi nevhodným spôsobom. Ale práve táto smernica nám dáva návod na to, ako zvýšiť počet nahlasovaní. A naschvál teda, aby som nepoužila slovo motivovať ženy k nahlasovaniu.
Členské štáty tiež budú povinné zriadiť linky pomoci a krízové centrá pre obete domáceho násilia. Samozrejme, že aj linka pomoci aj krízové centrá už na Slovensku máme, avšak tieto sú nie vždy dostupné, pretože nemajú dostatočný počet miest a hlavne sú veľmi finančne poddimenzované. Takže aj na základe tejto smernice budú musieť štáty skutočne zaviesť nejakú úpravu, ktorá zaručí týmto organizáciám alebo centrám pomoci dostatočné financie na ich fungovanie. Za veľký (nezrozumiteľne vyslovené) tejto smernice, to trochu odbočím, však považujem fakt, že časť štátov vrátane Slovenska, sa postavila proti spoločnej definícii znásilnenia na základe absencie súhlasu a teda tento text, na ktorom sa dohodli Európsky parlament s Radou túto redefiníciu znásilnenia neobsahuje. Väčšina tak urobila, na rozdiel od Slovenska, pretože Slovensko to urobilo z úplne iných dôvodov, avšak také Francúzsko alebo Nemecko to urobilo kvôli tomu, že podľa nich Komisia vo svojom návrhu použila nesprávny právny základ. Každopádne, táto legislatíva z pera Európskej únie je aj pre Slovensko krokom vpred, ktorý pomôže ženám a ďalším osobám zažívajúce násilie aj u nás na Slovensku. Avšak opakujem, my na ňu skutočne nemusíme čakať, skutočne nemusíme opäť raz, tak ako sme čakali napríklad pri smernici o obetiach trestných činov, čakať na to, kedy nám opäť Európska únia takto predloží na stôl právny rámec na pomoc týmto obetiam. My skutočne môžme konať už dnes.
Zároveň organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú pomoci osobám zažívajúcim rodovo podmienené násilie a hlavne teda aj domáce násilie, a často suplujú štát, pretože štát jednoducho, pre štát to nikdy nebola priorita, upozorňujú na ďalšie problémy, ktoré, ktoré počas svojej praxe a počas tejto pomoci limitujú akoby ich, ich možnosti pomoci. Napríklad problém rodovo podmieneného násilia nie je riešený medzirezortne alebo teda medzisektorovo a spadá zväčša veľmi izolovane pod rôzne ministerstvá. Zároveň neexistuje systémové, a to som už aj spomínala, systémové a garantované financovanie pomoci a podpory obetiam a preživším v rámci štátneho rozpočtu. Neustále sa spoliehame len na dotačné schémy alebo samozrejme európske fondy. Tiež nezbierame a tým pádom ani nedisponujeme dostatočnými a v podstate primeranými dátami o domácom násilí a ďalších formách rodovo podmieneného násilia. A toto všetko je len dôsledkom toho, že prevencia a boj s rodovo podmieneným násilím nikdy neboli priority žiadnej vlády. Hoci teda v programových vyhláseniach či už troch vlád Roberta Fica, aj tej dnešnej štvrtej sa takáto priorita spomína, nikdy sa jej skutočne nevenovali. A to v akom zlom stave máme momentálne celý ten systém pomoci obetiam a preživším domáceho násilia, ale aj iných foriem rodovo podmieneného násilia je len dôkazom toho, že to nikdy nebolo prioritou.
My preto máme za to, že by sme v prvom rade mali vytvoriť jednotný legislatívny rámec na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím, aj teda s touto jednou z foriem domácim násilím, nastaviť dostatočné a systémové financovanie podporných služieb. Asi nie tak, že zoberieme organizáciám, ktoré chránia a podporujú ľudské práva a presunieme to jednorazovo vraj na pomoc obetiam a preživším, ale skutočne je potrebné nastaviť niečo, čo bude fungovať dlhodobo, systémovo a komplexne. A zároveň by sme sa teda mohli pozrieť aj na to, čo už tu máme aj z predchádzajúcich pripravovaných reforiem, ktoré, ktoré prešli riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ale aj so všetkých tých vízií, projektov a ďalších pripravených materiálov. Máme tu akčné plány, ktoré obsahujú skutočne veľa podnetov, ktoré by mohli pomôcť v tejto oblasti, avšak nikdy nie sú skutočne implementované. Zároveň aj v týchto akčných plánoch a v ďalších dokumentoch dlhodobo odborníci a odborníčky volajú po aktualizácii legislatívy, ktorá je zastaralá a ktorá znemožňuje adekvátnu právnu odpoveď na násilie, vrátane domáceho násilia. A v týchto dokumentoch nájdete tiež aj túto, tento apel na to, aby sme do Trestného zákona zaviedli aj samostatnú skutkovú podstatu a síce domáce násilie. To je to, čo predkladáme či už teda my v Progresívnom Slovensku, alebo aj kolegyne z KDH.
Slovenský právny poriadok, ako som už spomínala, neponúka primeranú odpoveď na domáce násilie, nepozná trestnoprávnu definíciu domáceho násilia. Tento pojem je zahrnutý iba v zákone o obetiach a nepozná ani samotný pojem násilie. Navrhovaná úprava či už teda od nás, alebo z dielne KDH preto ponúka efektívny nástroj na postihovanie páchateľov domáceho násilia, ktorého dôsledkom alebo teda ktorý nám pomôže aj zvýšiť dôveru obetí a preživších v právny systém a ich ochranu, a prispeje k zvýšeniu oznamovania domáceho násilia.
A tak ako som hovorila aj včera, ja by som skutočne chcela veriť, že aspoň pri týchto zákonoch odhodíme tieto politické farby tričiek a zameriame sa skutočne na to, obzvlášť v tejto situácii, ktorá tu nastala po novele, po diskusii vraj o novele Trestného zákona a rozhodneme sa skutočne pomôcť obetiam a preživším, pretože nemôžu čakať dva roky, tak ako to povedal pán štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti Gašpar na nejakú komplexnejšiu novelizáciu trestných kódexov. Ja si myslím, že môžme konať hneď a taktiež nemusíme čakať ani na tú smernicu. Máme to v rukách ani tak nie my z opozície, lebo verím, že vzájomne tie naše návrhy podporíme, ale máte to v rukách hlavne vy, koalícia.
Takže ešte raz by som vás chcela aj z tohto miesta poprosiť o podporu týchto zákonov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 16:41 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 16:41

Andrea Turčanová
Skontrolovaný text
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie

21.2.2024 o 16:41 hod.

Ing.

Andrea Turčanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:10

Zuzana Števulová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem ti, kolegyňa Jurík, za tvoj obsiahly príspevok k tejto téme, aj za návrhy, ktoré v téme rodovo podmieneného násilia neúnavne predkladáš. Ja by som chcela reagovať najmä na tú poslednú časť tvojho príspevku, kde si spomenula vlastne ten podľa mňa poburujúci výrok na ľudskoprávnom výbore od štátneho tajomníka Gašpara, že teda obete rodovo podmieneného násilia, preživšie, majú čakať ďalšie dva roky na to, kým sa vôbec vládna koalícia dostane vlastne k riešeniu tohto pretrvávajúceho akútneho problému. Treba naozaj poukázať na to, že tu pomaly neuplynie mesiac kedy v médiách nemáme informáciu o tom, že buď došlo k ďalšej femicíde alebo k stalkingu žien, alebo k ďalším formám rodovo podmieneného násilia. Riešime momentálne aktuálne situáciu týkajúcu sa premlčania, skrátenia premlčania znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov. To sú všetko veci, s ktorými sa my ženy v dennodennom živote dlhé roky boríme, musíme im čeliť a v prípade, keď sa niektoré z nás naozaj stanú obeťami takýchto trestných činov, tak tá podporná sieť, ktorá existuje, je veľmi by som povedala, vyťažená a preťažená tým náporom, ktorý musia ako keby zvládať. Majú, zaslúžili by si oveľa viac finančných prostriedkov, ale zároveň, nie je to len teda o tej podpornej sieti, ktorú držia pri živote mimovládne organizácie, ale predovšetkým jednak o reforme vlastne trestnoprávnych kódexov, ktoré aj my, aj KDH, ale predovšetkým o trestnom procese, kde by teda práva obetí a prístup k obetiam mal byť oveľa, oveľa lepší.
Takže ešte raz ďakujem aj za to, že si predniesla tento príspevok za klub.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 17:10 hod.

JUDr.

Zuzana Števulová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:12

Lucia Plaváková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem za tvoj príspevok.
A ja by som tiež chcela veľmi dúfať, že nebudeme musieť čakať dva roky, kým príde len nejaký návrh, ktorého ani nevieme v tejto chvíli, aká by mala byť podoba. Naozaj, preživšie násilie, či už domáceho, alebo sexuálneho, nemajú čas čakať, treba im pomôcť okamžite a je to niečo, čo môžeme spraviť veľmi efektívne a rýchlo už aj na tejto schôdzi parlamentu posunúť tento návrh alebo náš návrh zákona do druhého čítania. A ja naozaj dúfam, že nebudeme musieť na každej jednej schôdzi najbližšie roky prinášať opakovane a opätovne problém rodovo podmieneného násilia, že sa pohneme už konečne k riešeniam. Ako už odznelo aj v tvojom príspevku, tie následky domáceho násilia sú naozaj najzávažnejšieho charakteru, či už sú, sa týka psychického zdravia, samotných obetí, prevažne žien, ale aj dopadov na deti.
A napríklad teraz, v súčasnej dobe prebieha aj v Británii výskum, ktorý sa zameriava na následky domáceho násilia vo vzťahu k poškodeniu mozgu. A naozaj vychádza im to tak, že dlhodobé domáce násilie, hoc môže byť napríklad aj menšej intenzity, ale tým že je opakované, tak spôsobuje také závažné poškodenia mozgu, ako napríklad pri závažných dopravných nehodách, nezvratné poškodenia mozgu. Naozaj je to obrovský problém, ktorý jednoducho potrebujeme riešiť čím skôr, aby tých obetí bolo čo najmenej.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 17:12 hod.

JUDr. PhD.

Lucia Plaváková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:14

Mária Kolíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ja chcem jednoznačne podporiť cieľ tohto návrhu a iba jednoznačne je množstvo, množstvo práce pred nami, ako krajiny, ktorá má vôbec problém jednak s rodovo podmieneným násilím, ale vôbec problém pomoci obetiam, a ešte potom pôjdem ďalej, sexuálneho násilia. Však o tom sú tu teraz aj viaceré návrhy z opozície. A ja len chcem upozorniť v nadväznosti na tú konkrétnu právnu úpravu, ktorá sa tu navrhuje, takže preto som si dovolila aj tento krátky je, že jednoznačne máme absolútne spoločnú zhodu, absolútnu. Len v tej konkrétnej právnej úprave by som bola rada, keby potom dúfam a verím, že aspoň niektoré z týchto návrhov sa dostanú aj do druhého čítania, sa potom baviť veľmi vážne a dôsledne k tej konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, aby sa nám náhodou nestalo, že vytvoríme priestor pre páchateľov, že dostanú priestor dostať láskavejší trest, pretože skutková podstata tohto nového trestného činu sa nebude až tak líšiť pri niektorých skutkoch od tej, ktorá je oveľa teraz prísnejšie trestaná. Na to upozorňujem, lebo som si všimla, že vlastne to sa týka aj ďalšieho návrhu, ktorý je tu podobný k tejto téme, že treba byť veľmi, veľmi dôsledný. Ako to trestné právo je v tomto veľmi prísne, že jednoducho keď ten páchateľ má šancu dostať za ten, za daný skutok miernejší trest a je možné, aby bol kvalifikovaný vlastne podľa inej skutkovej podstaty, a tak toto môže byť, ja len upozorním na to, že toto môže byť problém. Tak určite by som potom rada participovala na závažnejšej zmene. Takže jedna vec je podpora v prvom čítaní, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 17:14 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:17

Irena Bihariová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja by som chcela len možno tu pre prítomných koaličných poslancov zhrnúť, že ako na to všetko, čo sme teda počuli od pani poslankyne Bei Jurík, ale na tento typ konania reaguje schválená novela trestného zákona. My totižto máme už aj dnes v Trestnom zákona teda skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je definovaná naozaj takým typom týrania a ubližovania, aké by nikto z nás nechcel zažiť ani jeden deň, vrátane spôsobovania popálenín, odopierania stravy, trýznenia a tak ďalej. V súčasnosti je teda možné uložiť za takýto typ konania 3 až 8 rokov trestu odňatia slobody. Podľa schválenej novely Trestného zákona bude môcť byť páchateľovi uložený podmienečný trest a ak teda by bol uložený nepodmienečný trest vzhľadom na to, že tá horná hranica neprevyšuje 8 rokov, eventuálne 10 rokov, môže byť alebo teda sudca je v duchu tejto novely povinný preferenčne zvážiť trest, ktorý neobmedzuje slobodu a teda uloží páchateľovi povedzme domáce väzenie.
Viete si predstaviť v tejto situácii tú absurditu? Že žena je proste alebo tá rodina je vystavená tyranovi a štát proste uloží povinnosť, aby sa zdržiaval v ich blízkosti, teda s náramkom. To sme komu pomohli? To bude tá akože sanácia ujmy poškodených, nevraviac teda o tom, že neviem si predstaviť v tomto, pri tomto type kriminality, komu ideme nahrádzať akú škodu, a či tej rodine, ktorá týmto naozaj trpí a teda naozaj to je dosť brutálne, brutálne konanie, ktoré ten Trestný zákon v súčasnosti popisuje, ideme neviem čo aký typ peňazí alebo satisfakcie poskytnúť a necháme jej páchateľa doma, aby naďalej pokračoval v konaní.
Takže len toľko, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 17:17 hod.

Mgr.

Irena Bihariová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:19

Ingrid Kosová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, ja ti veľmi ďakujem za tento podrobný exkurz do problematiky rodovo podmieneného násilia, pretože tejto problematike takmer vôbec nie je venovaná žiadna pozornosť, čo sa týka ani tu v parlamente teda, ani na verejnosti. A výsledkom je, samozrejme, že zlyhávame ako v oblasti primárnej, tak aj sekundárnej prevencie a ako sa ukazuje, tak aj v tej trestnoprávnej rovine.
Keď sa tak zamyslíme nad tým, že prečo to ale je, a prečo ostatné krajiny sú už tak ďaleko na príklad v riešení rodovo podmieneného násilia a u nás tomu tak nie je. Tak ja musím vyjadriť presvedčenie, že z môjho pohľadu je to hlavne preto, lebo nekalým spôsobom do riešenia rodovo podmieneného násilia vstupuje ideológia, ktorá má na Slovensku naozaj veľmi podstatný vplyv na to, že sa táto problematika nerieši odborným spôsobom, ale ideologicky. A to nám bráni pomenovať ten základný problém, prečo k rodovo podmienenému násiliu dochádza a to je pretrvávajúce rodové stereotypy.
Je nutné začať s touto problematikou naozaj už v útlom veku, v prostredí škôl, keď už nie v domácnostiach, a tu narážame na ďalší problém, kedy je vzťahová a sexuálna výchova zrazu ideologickým problémom, ktorý pokladáme aj na tejto pôde za veľmi dôležité riešiť.
Ja by som ešte chcela veľmi rýchlo upriamiť pozornosť aj na to, že je tu veľmi závažný problém, ktorý je opomínaný a to je omnoho väčší výskyt rodovo podmieneného násilia v rómskych komunitách, ktorým čelia rómske ženy a tejto téme nevenujeme absolútne žiadnu pozornosť. Čo sa ani nečudujem, keď tomu nevenujeme pozornosť v majoritnej populácii, nie to ešte vo vylúčených rómskych komunitách.
Ďakujem za pozornosť. Už nemám čas viac.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 17:19 hod.

Ing. Bc. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

17:19

Beáta Jurík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedujúci. A ďakujem aj vám, kolegyne.
Mne je tak trochu ľúto, že to bola opäť len diskusia žien a že muži sa do nej nezapojili a pritom, no pán Krúpa, vidíte, ale samozrejme aj z koalície. A pritom rodovo podmienené násilie sa netýka len žien. Nie je to ženský problém, ženská téma. Toto je problém našej spoločnosti a myslím si, že aj kvôli tomu, že často teda aj tie osoby, ktoré o tomto probléme hovoria, sú len ženy a muži akosi nemajú záujem sa do toho nejakým spôsobom angažovať. Tak aj to prispieva k tomu, že ten problém sa nerieši, a že ako som spomínala, tak rodovo podmienené násilie čerpá alebo teda profituje z veľkej miery latencie v našej spoločnosti. A teda ak sa niektorý z týchto zákonov dostane do druhého čítania, o čom síce pochybujem, ale tak nádej umiera posledná, tak by som bola veľmi rada, keby sa, keby sa do tej diskusie napojili aj muži. A ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, tak máme skutočne ešte veľa práce na Slovensku s tým, aby sme aktualizovali ten právny rámec, ktorý je zastaralý a vôbec, aby sme nastavili celkovo tú pomoc a podporu preživším osobám alebo obetiam. A my budeme skutočne usilovane predkladať rôzne návrhy zákonov a verím, že ich vždy nezmetiete zo stola iba s tým, že však to ide od PS-ka, od opozície. Niekedy skutočne meníme len jedno slovíčko v zákone a pomôže to stovkám, ak nie tisíckam obetí v tej danej situácii, aby sa domohli spravodlivosti. Tak skutočne vás poprosím, ak napríklad túto novelu ste odôvodňovali porušovaním ľudských práv, tak buďte aj tu skutočne zhovievaví k tým obetiam, pretože z odstránenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

21.2.2024 o 17:19 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

17:19

Mária Kolíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v niečom je ako keby aktualizačný moment práve teraz v tomto čase prichádzať do parlamentu s návrhom na redefiníciu trestného činu znásilnenia.
Ten aktualizačný moment je ten, že sme sa jednoducho začali naprieč celou spoločnosťou rozprávať o tom, ako vlastne vnímame tieto násilné prejavy voči ženám a v akej miere sme ochotní a schopní poskytovať obetiam osobitne tohto násilia pomoc, a v akej miere sme vlastne pripravení a schopní tak aj nastaviť právnu úpravu, aby sme to naozaj vedeli dôsledne urobiť. A som rada, že sú tu nielen poslankyne a poslanci opozície, ale aj koalície, lebo si myslím, že toto je spoločná téma. A naozaj si myslím, že sme sa spoločne dostali do bodu, kedy by sme mohli spoločne v tomto urobiť zmenu. A ja sa domnievam, že aj s ohľadom na všetky verejné prejavy, ktoré mali práve aj predstavitelia koalície, že jednoducho v tom zhodu máme. Naozaj tomu úprimne verím.
Chcem poukázať na to, že táto právna úprava, ktorú prinášam a súvisí s redefiníciou znásilnenia, prešla naozaj niekoľkomesačným, by som povedala až ročným pripomienkovým procesom, kedy sa k tomu vyjadrovala naprieč celou spoločnosťou či už odborná široká verejnosť, ale osobitne sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali príslušné a justičné orgány.
To, čo vlastne navrhujem, je, aby sme mali ako súčasť definície trestného činu znásilnenia podmienku súhlasu. Ja navrhujem súčasne, aby sme spojili trestné činy znásilnenia, tú skutkovú podstatu a sexuálneho násilia pod jednu skutkovú podstatu trestného činu. To znamená, že by sme mali potom v Trestnom zákone trestný čin s názvom Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia, čím by sme vlastne súčasne pre všetky obete takéhoto sexuálneho násilia dali podmienku súhlasu. To znamená, že by sa to vzťahovalo, keď už to mám povedať úplne konkrétne a priamo, nielen na ženy, dievčatá, ale aj na chlapcov, aj na mužov, u ktorých by došlo k sexuálnym aktivitám bez ich súhlasu. A považujem to za dôležité, že súčasne to proste vyriešime pre všetky takéto obete.
Ja by som začala možno aj niektorými dátami a to práve kvôli tomu, že si myslím, že na tom máme spoločnú zhodu. Jednoducho naprieč voličstvom celej Slovenskej republiky je súhlas s tým, že keď sa bavíme o akýchkoľvek aktivitách, ktoré súvisia so sexom, tak sa predpokladá súhlas. A je jednoznačné naprieč celým voličstvom, že ak to tak nie je, tak je to vlastne znásilnenie. A teraz dám bokom, že ako to presne definujeme, čo je znásilnenie, ale to, že každý predpokladá na Slovensku, že jednoducho tí, ktorí sa toho zúčastňujú, tak dali súhlas a vtedy je to rešpektujúce ľudskú dôstojnosť človeka, že na tom máme proste vzájomnú zhodu. A to, že keď to tak nie je, tak by to malo byť trestné podľa Trestného zákona, na tom jednoducho máme zhodu. Tak ja len skúsim k tomu len dopovedať, ale v Trestnom zákone na tom zhodu nemáme. Takže vlastne tú zhodu, ktorú máme naprieč, naozaj naprieč celou spoločnosťou, akéhokoľvek voličstva, či voličstva, ktoré je viac konzervatívne alebo voličstva, ktoré je viac liberálne. Jednoducho viac ako 90 % ľudí na Slovensku si toto myslí, to vyplýva z prieskumov.
Takže tu ja si myslím, že tu naozaj nie je ani nezhoda, nie je tu žiadna nezhoda ani, ja si myslím, že ani medzi nami ako poslancami a poslankyňami nie je tu nezhoda, nie je. Nie je tu nezhoda ani čo sa týka našich voličov, voličiek, nie je tu nezhoda. Je to jednoducho len na nás, či tú zmenu spravíme, a tá zmena je dôležitá preto, aby sme jednoducho vedeli aj odstíhať potom tie skutky, kde sa to jednoducho takto nestane.
Ja kým dôjdem vlastne k tomu a budem sa možno aj ešte bližšie venovať možno aj niektorým číslam, lebo myslím si, že tie čísla sú dôležité aj si povedať. Veľa sa tu toho povedalo, keď sme si tu vymieňali vo veľkých emóciách svoje názory a predstavy, ako je to s tou dobou, ktorú treba na objasňovanie trestných činov. Ja to dám teraz celé bokom. Ja, ja chcem rozprávať o číslach, ktoré, ktoré sú zachytené zo Slovenska. Sa robili prieskumy, ktoré súviseli s obeťami sexuálneho násilia. A tie čísla sú podľa mňa dôležité, aby sme videli, že keď potom nám niekto ukazuje štatistiky napríklad, ktoré máme ohľadom trestných činov, osobitne znásilnenia, koľko ich máme a koľko sa objasnilo a keď vám ich niekto ukazuje a je tam nejaké číslo okolo 100, že to číslo vôbec nezohľadňuje realitu na Slovensku ohľadom reálnych sexuálnych násilí. A ja si, ja si dovolím pomôcť, teraz budem trošku čítať, lebo všetky čísla úplne v hlave nemám, ale myslím si, že je to dôležité. Dôležité, aby sme vzájomne o tých číslach hovorili, že ako to je a vlastne ako to teda chceme mať.
V roku 2017 urobil Inštitút pre výskum práce a rodiny, robil taký výskum ohľadom sexuálneho násilia. Z toho výskumu vyplynulo, že v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien, 100-tisíc žien zažilo násilie. 100-tisíc žien. A hovorím to preto, že keď niekto tu hovorí o stovke prípadov, ako to vôbec nezohľadňuje to, koľko takých prípadov jednoducho je. Ženy podľa tohto prieskumu zažívali ako formu sexuálneho násilia najčastejšie znásilnenie, to je z toho počtu 38 %. Pokus o znásilnenie 42 %, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasila 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35 % a iné formy 31 %, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. To číslo, to najdôležitejšie z toho je 100-tisíc, 100-tisíc žien v roku 2017.
Takže keď my máme v štatistike, koľko vlastne trestných činov bolo oznámených a koľko sa z toho objasnilo a je to okolo stovky, tak tu je proste ten zjavný nepomer, zjavný nepomer.
A teraz prečo to tak je? Ja si k tomu dovolím tiež povedať zopár slov, ale ešte aj predtým len ešte trochu čísiel.
Výsledky toho prieskumu tiež ukazujú, a teraz sa vrátim aj k tým páchateľom, lebo tu bola veľká debata aj práve pri tej debate o objasňovaní trestného činu, že treba to čo najskôr ohlásiť, aby sme našli páchateľa. No len ono je to trošku inak. Veľká väčšina žien, 88 % páchateľa poznala. Páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien, alebo známych žien.
V 10 % boli páchateľmi príbuzní, čím chcem povedať aj v súvislosti s tým objasňovaním trestného činu, no to nie je o tom, že by žena nepoznala páchateľa, to vôbec nie je o tom.
A teraz s tým objasňovaním trestného činu. Až 80 % žien nevyhľadalo po incidente sexuálneho násilia žiadnu pomoc. Nevyhľadalo. A to nie je o tom, že by si niečo nevšimla, samozrejme, ale necítila žiadnu oporu v spoločnosti, to je jedna vec, a druhá vec je, že je to taká silná negatívna stopa, že urobiť to hneď po incidente je neuveriteľne zložité. Keď sa rozprávate s obeťami týchto násilí, tak prvá otázka, ktorú tie obete majú, ako budem žiť ďalej s tým, čo sa mi stalo? To nie je o tom, že ako čo najskôr dostanem páchateľa preč, no toto teda vôbec tá obeť nerieši. Tá obeť rieši, ako budem s týmto žiť ďalej? Ako budem s týmto žiť ďalej na Slovensku? Na Slovensku plnom predsudkov, ktoré súvisia práve s takýmto násilím.
Takže ak s tým chceme niečo robiť, ak sa spoločne tu zhodneme, že chceme vedieť postaviť tých páchateľov pred súd a nechceme, aby sme tu mali toľko páchaného násilia, tak najprv si musíme povedať, že naozaj chceme zadefinovať aj v Trestnom zákone akúkoľvek takúto sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestnú, aby sme to mohli naozaj potom aj stíhať.
Ja v rámci akýchkoľvek debát, ktoré mám, ktoré sú či už súkromné, verejné, akékoľvek, ktoré súvisia vlastne aj s touto otázkou, je, ako to budeme dokazovať? Osobitne, ak tam nebude žiadne násilie. No ono už aj to, ako to máme dnes, je zložité, ak sa bavíme o hrozbe bezprostredného násilia. Veď keď je to priama hrozba, tak tiež tam nemusí byť žiadne násilie a žiadne stopy po násilí.
A tam to vnímame okamžite, že je dôležité, že veď keď sa niekto vyhráža nejakým násilím, máme to tam mať. Tak aký je problém dostať tam aj to, že je to bez súhlasu? A ten páchateľ to veľmi dobre vie. S ohľadom na jeho prevahu, osobitne ak sa bavíme o páchateľoch mužov voči ženám. Ale môže to byť rôzneho, rôznej povahy tá prevaha, ktorá môže súvisieť, samozrejme, aj s tým, že sa jedná o zamestnávateľa, môže sa jednať o ženu, ktorá si veľmi ťažko získala toto zamestnanie.
K tomu dokazovaniu. Ja poviem iné trestné činy, ktoré vlastne sú o tom, že len tí dvaja vedia, ako to bolo. Vyhrážanie. Pri vyhrážaní to je veľmi ťažké dokazovať a napriek tomu máme vyhrážanie v Trestnom zákone. Jednoducho ako spoločnosť sme si povedali, že sú skutky, ktoré sú tak závažné, že urobíme všetko pre to, aby sme ich odstíhali. Takže je to len na nás, či si povieme, že aj skutok, že niekto bez súhlasu druhého jednoducho zneužije na svoju sexuálnu aktivitu, na akúkoľvek, akéhokoľvek druhu, že to je jednoducho trestné a nechceme to. Toto si len musíme povedať. A keď si to povieme, no tak potom, samozrejme, musíme nastaviť spoločnosť, celkovo spoločnosť k tomu, aby sme boli schopní to aj odstíhať a postaviť nakoniec páchateľa pred súd a preukázať vinu.
V rámci toho dokazovania, áno, môže sa stať, že to bude len tvrdenie proti tvrdeniu. Ale v rámci tých dôkazných prostriedkov existuje množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré sú nielen o tom, že vlastne dôjde k výpovedi jedného a druhého. Je tu, samozrejme, sú tu znalecké posudky. Znalecké posudky, ktoré súvisia s otázkou, či tu bola nejaká trauma. To znalci vlastne k tomu sa vedia jasne vyjadriť. Osobitne, ak tá trauma súvisí so skutkami, ktoré boli viaceré. Potom sú situácie, že vlastne, keď prvá žena alebo prvá obeť oznámi takéto, že došlo k takýmto násilným aktivitám alebo k sexuálnym aktivitám akýchkoľvek bez súhlasu, tak sa objavia ďalšie obete, ktoré dostanú odvahu proste o tom rozprávať. To znamená, že ako veľmi často sú to práve tieto situácie, že to nie je len jedna obeť, že sú to viaceré obete. Mať tú obavu z toho, že dôjde tu k zneužívaniu takejto novej právnej úpravy, ja som sa už dozvedela aj o takej situácii, že čo keď bude taká situácia potom, že žena chce kožuch, nedostane kožuch a bude sa vyhrážať teda svojmu partnerovi, manželovi, že ak mi ten kožuch nekúpiš, tak ja potom pôjdem ohlásiť, že som bola znásilnená. No tak ja, samozrejme, treba reagovať asi na akékoľvek možné situácie a príbehy, ale príde mi to v niečom naozaj absurdné. Ak by, na toto môžem reagovať asi takým spôsobom, je, že nebude určite stačiť v trestnom konaní len vyjadrenie, že došlo k takejto situácii. Bude musieť byť, ako som už povedala aj znaleckým posudkom preukázaná takáto, takáto skutočnosť, takáto trauma. Potom dôjde aj k tomu, za akých okolností vlastne došlo k takejto situácii. Budú tam ďalší svedkovia, ktorí budú môcť o tom vypovedať. A ak to bude len tvrdenie proti tvrdeniu, tak to bude zložité a vlastne nemožné aj postaviť páchateľa pred súd. Takže ja by som sa naozaj neobávala toho, že dôjde k zneužívaniu tohto, tohto inštitútu takejto právnej úpravy. Lebo to potom by sme museli rezignovať na akékoľvek trestné činy, ako hovorím, ktoré vlastne súvisia so zložitejšou dôkaznou situáciou.
Ja si myslím to, že takáto právna úprava je jednoznačne nevyhnutná pre spoločnosť, ktorá je vyspelá a ktorá má rešpekt k ľudskej dôstojnosti nie len voči ženám, pretože tie obete nemusia byť len ženy, ako som povedala. Preto navrhujem, aby došlo k spojeniu tých skutkových podstát znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia. A tam sme to spoločne vyriešili. Tú podmienku súhlasu dostať do skutkovej podstaty trestného činu je práve kvôli tomu, aby sme tam obsiahli tie situácie, kedy obeť z dôsledku strachu, tzv. zamrznutia, jednoducho nie je schopná, nie je schopná inak, inak reagovať. Takže nie je to tak, že veď mohla utiecť, hej? To, to proste vôbec nie je taká situácia. Práve aj z toho, z tých výskumov, ktoré boli k týmto situáciám, takýchto skutkov, ktoré boli, boli urobené, vyplýva, že dokonca skoro vo väčšine prípadov jednoducho tá obeť zamrzne, keď k takémuto skutku dochádza.
Ja k tej, k tomu, ako by to mohlo byť v tom trestnom zákone, dovolím si tu povedať ešte zopár slov, lebo tiež som v rámci tých výmen aj v rámci tej odbornej diskusie, som zaregistrovala, že je tu obava, že keď zmeníme takto právnu úpravu, tak potom budú spochybňované všetky predchádzajúce rozhodnutia, ktoré súviseli s trestnými činmi znásilnenia. Bolo mi pripomínané, že bola podobná situácia v Španielsku a tam sa to potom stalo, že tie rozhodnutia, ktoré vlastne boli predtým ohľadom znásilnenia, tak že zrazu tie boli spochybňované. No tak k tomu tiež chcem povedať, pretože, samozrejme, môžete čeliť všeličomu a potom tie čiastkové informácie môžu sťažiť vlastne aj prijatie takejto zmeny a hlavne nepravdivé informácie, ktoré sa začnú šíriť.
Určite by sa nemalo stať, že to, že vložíme jednoznačne do Trestného zákona podmienku pre takéto akékoľvek sexuálne aktivity, podmienku súhlasu, že by to znamenalo, že tie, to tie súčasné skutky, ktoré sú už trestané, že by mali byť menej trestané. Takže ja len to riešenie vlastne technické je, že tie skutky, ktoré sú dnes zadefinované v Trestnom zákone, necháme s tou trestnou sadzbou, ktorá je, a my vlastne jej k nej doplníme novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bude mať, samozrejme, miernejšiu trestnú sadzbu. Dnes máme za znásilnenie trestnú sadzbu päť až desať rokov a pri vlastne vložení do trestného zákona takejto skutkovej podstaty trestného činu ja navrhujem, že poviem aj konkrétne znenie tohto odseku: „Kto vykoná na inej osobe bez jej súhlasu súlož alebo inú sexuálnu praktiku, alebo ju bez jej súhlasu zapojí do sexuálnych praktík s treťou osobou, potrestá sa odňatím slobody na tri až osem rokov." To znamená, že my vložíme novú skutkovú podstatu trestného činu, áno, s miernejšou trestnou sadzbou ako pre tie skutky, pre ktorých aj dnes máme, máme situáciu, že páchateľ spácha takýto čin násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužije bezbrannosť tejto osoby. To znamená, my necháme súčasnú trestnú sadzbu aj s popisom toho skutku ako máme, ale ešte k nemu pridáme vlastne skutkovú podstatu trestného činu, kedy sa jedná o situáciu, že tam jednoducho súhlas nie je, ale nie je si tam naplnenie už tých, by som povedala, kvalifikovaných ďalších znakov ako to máme dnes. Takže žiadnej takej situácii, že by boli zrazu tie skutky, ktoré boli dnes odsúdené, že by sa tie mali nanovo otvárať, pretože im dáme nejaký láskavejší trest, také nič nehrozí, ani nič také nenavrhujem. Takúto žiadnu obavu netreba mať. Takže keď to zhrniem, ja si myslím, že nám skutočne nič nehrozí, keby sme takú právnu úpravu prijali, ale naopak nám hrozí, keď ju neprijmeme, že nebudeme vedieť jednoducho nikdy odstíhať páchateľov sexuálneho násilia. Lebo súčasne to znamená to, že vlastne aj keď dôjde k tej hrozbe násilia, vzhľadom na to, že tam nemáme takúto skutkovú podstatu trestného činu, že bez súhlasu, že bez súhlasu jednoducho takýto akt je trestný, tak vlastne aj tam, kde už dnes je zrejmé, že to bolo bez súhlasu, len nebola preukázaná hrozba násilia, tak tí páchatelia sú samozrejme oslobodzovaní a ani sa nevedia postaviť pred súd. Hej? To vlastne aj, aj toto sa deje dnes, tým, že to nemáme takto zadefinované. My dnes vlastne nevieme, aj keď máme preukázané, že súhlas tam nebol, toto preukázané je jednoznačne, tak keďže my máme v tej skutkovej podstate hrozbu násilia a tá jednoznačne preukázaná nebola, takže nebavím sa o situáciách, že tam bolo priamo násilie, tak nevieme vlastne vôbec toho páchateľa stíhať. Nevieme ani vzniesť obvinenie.
Ja som bola teraz v diskusii s pani Burajovou a hovorila, ja si dovolím, aj odkážem na ňu, pretože ona hovorila o takom prípade, že vlastne to naozaj prísne ako keby upnutie sa na túto právnu úpravu, dokonca v jednom prípade ako hovorila, došlo k tomu, že žena počas vlastne znásilnenia kričala na svojho syna vo vedľajšej izbe, zavolaj deda o pomoc, a nemala, a mala kričať zavolaj políciu o pomoc. Že to bol proste problém, preto, aby bolo jednoznačné, že vlastne by tam mala byť takáto hrozba, ona žiada o nejakú pomoc a ochranu, tak ja len že proste dochádza tu k absurdným situáciám aj pri potom tom preukazovaní, čo sa vlastne pri tom skutku stalo. Jednoducho to, že nám tam chýba tá podmienka súhlasu, tak nám skutočne vlastne ani nedovoľuje odstíhať to, čo nakoniec v tom Trestnom zákone dnes máme. Vlastne ja si dovolím skončiť s tým aj tento môj vstup, že dovolím si požiadať, poprosiť poslancov naprieč opozície, koalície, aby sme sa posunuli ďalej. Aby sme sa naozaj posunuli ďalej ako krajina, ako parlament, ako poslanci a posunuli sme tento návrh zákona do druhého čítania, lebo si myslím, že tu máme zhodu. A ja sa chcem vyhnúť akýmkoľvek vzájomným, emocionálnym vystúpeniam, ale tu chcem požiadať a poprosiť o podporu, je to naozaj návrh zmeny zákona, ktorý prešiel veľmi vážnou odbornou debatou a nie je tam nič problematické, čo by sa navrhovalo, ale čo je kľúčové pre to, aby sme vedeli páchateľov násilia sexuálneho postaviť pred súd.
Ďakujem veľmi pekne a som pripravená odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré prípadne vystanú z debaty.
Skryt prepis

21.2.2024 o 17:19 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:21

Beáta Jurík
Skontrolovaný text
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 17:21 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video