9. schôdza

31.1.2024 - 29.2.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 18:10 hod.

JUDr.

Jaroslav Spišiak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 17:25

Mária Kolíková
Skontrolovaný text
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 17:25 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:45

Lucia Plaváková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako tu aj odznelo. Účelom je redefinícia znásilnenia tak, aby sexuálna aktivita bez súhlasu bola považovaná za trestný čin. Ja by som k tomu uviedla tiež pár slov. My sme tiež ešte v roku, myslím, že to bolo 2021, prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška predkladali návrh redefinície znásilnenia tu do pléna parlamentu v jeho minulom funkčnom období. Vtedy tu bola veľmi naozaj neviem ako pomenovať tú debatu, smutná debata, ktorá, nechutná, áno, to je to správne slovo, nechutná debata plná aj posmeškov. Som rada, že dnes teda to tak nie je a dúfam, že teda sa to k tomu nezvrtne. Tiež by som chcela veriť, že naozaj v tomto pléne máme zhodu na tom, že trestný čin znásilnenia by mal byť takýmto spôsobom zadefinovaný. Odznelo tu už, že ide o návrh, ktorý vlastne prešiel rozsiahlym rozporovým konaním, čo môžem potvrdiť, lebo som sa ho tiež zúčastnila a naozaj išlo o veľmi poctivú odbornú diskusiu so všetkými inštitúciami, ktoré, ktorých sa návrh dotýka. Tiež podporujem zlúčenie § 199 a 200. My sme v tom rozporovom konaní navrhovali aj nahradenie vlastne § 200 novým trestným činom sexuálneho obťažovania, o čom tu možno niekedy v budúcnosti tiež budeme diskutovať.
A toľko za mňa pár slov k tomuto návrhu zákona. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam tiež zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátanie určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 17:45 hod.

JUDr. PhD.

Lucia Plaváková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:49

Beáta Jurík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia. Ja začnem spomienkou, ktorú teda spomínala aj kolegyňa Plaváková. My sme redefiníciu znásilnenia v podobnom znení ako tú redefiníciu, o ktorej sa bavíme aj dnes, do parlamentu priniesli už v roku 2021 prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Navrhovali sme zmeniť túto definíciu tak, aby sa každá forma sexuálneho styku alebo iná sexuálna aktivita, ku ktorým došlo bez súhlasu zúčastnených osôb považovali za znásilnenie. Taktiež sme navrhovali odlíšenie trestných sadzieb podľa situácie, tak ako aj dnes v diskutovanej úprave, presnejšie podľa spôsobu, akým bolo znásilnenie vykonané, či už teda sa jednalo o inú sexuálnu aktivitu alebo penetráciu a tiež podľa toho, či došlo k aktivite bez súhlasu, alebo bolo použité násilie či jeho hrozba. Zároveň sme navrhovali upraviť definíciu tak, aby brala do úvahy fakt, že preživšou osobou alebo obeťou znásilnenia nemusí byť len žena, ale akákoľvek iná osoba a teda aj muž. Pretože to doposiaľ náš Trestný zákon neobsahoval. Tiež sme navrhovali, že tým zjednotením, ku ktorému dochádza aj v úprave, ktorú navrhuje pani poslankyňa Kolíková a síce zjednotením paragrafov 199 a 200 Trestného zákona, by sa uvoľnil vlastne paragraf 200, v ktorom sme navrhli doplniť novú skutkovú, samostatnú skutkovú podstatu prečin sexuálneho obťažovania.
Ako už spomínala kolegyňa Plaváková, vtedy o tom tu v pléne prebehla skutočne nechutná rozprava. Napríklad istý bývalý poslanec Mazurek sa pýtal, či bude potrebný súhlas notára alebo nejaký zmluvný vzťah. Bývalý poslanec a súčasný minister životného prostredia považoval za trápne, že by sme mali regulovať, či niekto dal, alebo nedal jasne najavo, že chce sex a že nám už chýbajú len tie vložky zadarmo. Ďalší poslanec z radov fašistov, už si nespomeniem, žiaľ, na jeho meno, vtipkoval, že čo sa stane v prípade, že Slovák znásilní Bulharku, lebo vraj v Bulharsku sa súhlas vyjadruje inak ako na Slovensku a že by teda došlo k medzinárodnému znásilneniu. No neviem ako ináč, než nechutné sa dajú nazvať tieto slová. Za vtedy hlasovalo len päť poslancov a ja ich teda vymenujem, lebo si myslím, že si to zaslúžia, v dobrom zaslúžia. Boli to poslanci Benčík, Osuský, Miro Kollár, navrhovateľ Tomáš Valášek a Juraj Šeliga. Ostatní sa zdržali alebo hlasovali proti.
Dnes je rok 2024 a my namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, ako pomôcť obetiam a preživším tohto ohavného typu násilia, sme tu pred týždňom zažili ešte horšiu a nechutnejšiu debatu ako vtedy, a to mi je nesmierne ľúto. Vrátim sa ale k odôvodneniu tejto úpravy a teda aj k dôvodom, prečo Progresívne Slovensko, samozrejme, návrh pani poslankyne Kolíkovej a poslancov Krúpu a Dostála podporí. Trestný čin znásilnenia nemožno viac charakterizovať len použitím násilia alebo hrozby násilia znemožňujúcim prejaviť svoju vôľu či odpor proti takému konaniu. Takáto právna úprava, ktorá podmieňuje znásilnenie prítomnosťou určitej formy násilia alebo teda hrozby a v ktorej absentuje potreba súhlasu oboch osôb, nedostatočne chráni preživšie osoby. Nereflektuje totiž skutočnosť, že k väčšine znásilnení dochádza, tak ako to už spomínala aj pani kolegyňa Kolíková, bez použitia násilia, nakoľko vo veľa prípadoch preživšia osoba pozná osobu, ktorá sa na nej dopúšťa tohto trestného činu. Aj preto nekladie žiadny odpor. Znásilnenia vyplývajú zo stereotypnej predstavy, že na ženu v parku vyskočí neznámy muž v nejakom kabáte a pomocou fyzickej sily ju donúti k pohlavnému styku napriek jej kriku. Takéto násilia sú, znásilnenia sú skutočne zriedkavé. V drvivej väčšine prípadov sa skutočne jedná o niekedy až tie najbližšie osoby vrátane napríklad manželov alebo teda partnerov. Legislatíva v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska však stále nepovažuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Inak povedané, sexuálna aktivita je znásilnením len za podmienky, ak pri nej došlo k násiliu, teda ak bol použitý nátlak, fyzická sila, vyhrážky alebo ak sa preživšia osoba nemohla brániť. Táto zastaralá vízia viac nespĺňa medzinárodné a európske ľudsko-právne štandardy.
Aj preto v Európe možno momentálne pozorovať pozitívny trend v náraste počtu krajín, ktoré menia svoje právne definície znásilnenia a do svojich právnych systémov zahŕňajú aj prečin sexuálneho obťažovania, tak ako sme to navrhovali, tak to odporúča aj Istanbulský dohovor, o ktorom sme sa tu niekoľkokrát za posledné dva dni bavili. Jedenásť krajín a síce Belgicko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Írsko, Island, Luxembursko, Malta, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, a najnovšie do istej miery aj Česká republika už pristúpilo k zmene legislatívy a definuje sex bez súhlasu ako znásilnenie. Aj tu by som chcela pripomenúť, že Slovenská republika bola jedným z prvých signatárov Istanbulského dohovoru, avšak v roku 2019, 2020 Národná rada Slovenskej republiky odmietla jeho ratifikáciu.
A jedným z hlavných argumentov, ktorý som spomínala aj včera v tej rozprave o domácom násilí, bol práve fakt, že vraj na Slovensku môžme potrebné zmeny zaviesť aj bez toho, že by sme ratifikovali Istanbulský dohovor. Tak aj táto navrhovaná zmena klubom SaS nám opäť dáva tú možnosť potvrdiť, že ak teda nechceme ratifikovať Istanbulský dohovor, tak môžme tieto potrebné zmeny zaviesť iným spôsobom. Ja by som teraz zhrnula také hlavné argumenty podporujúce navrhovanú zmenu. Za prvé, je potrebné zabezpečiť preživším a obetiam spravodlivosť a ochranu. Zo štatistiky kriminality v Slovenskej republike ministerstva vnútra vyplýva, že polícia Slovenskej republiky za rok 2020 evidovala 93 prípadov znásilnenia. Od roku 2015 sa číslo nahlásených prípadov pohybuje ročne medzi 80 až 100 prípadmi. Avšak podľa zverejnených dát sa na Slovensku so sexuálnym násilím stretlo v priebehu svojho života približne 100-tisíc žien vo veku 18-70 rokov, čo predstavuje 4,9 %. Ženy najčastejšie zažívali nasledovné formy sexuálneho násilia: znásilnenie 38 %, pokus o znásilnenie 42%, súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by žena nesúhlasila v 36 %, nútené dotyky na intímnych miestach 35% a iné formy sexuálneho násilia 31%, napríklad nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy.
Všetky tieto čísla sú však v skutočnosti oveľa vyššie. Väčšina preživších znásilnenia sa s touto traumatizujúcou a bolestnou skúsenosťou nikomu nezverí.
Hlavnými faktormi mlčania, a tie si myslím, že je obzvlášť v aktuálnom kontexte veľmi dôležité si zopakovať, je strach, či už teda strach z osoby, ktorá čin spáchala, alebo z reakcií ľudí a tiež spoločenská stigma. Preživšie osoby majú len veľmi malú dôveru v kompetentné orgány a také reči, ako sme tu počuli aj pred dvoma týždňami im určite nepomáhajú alebo ich určite nemotivujú k tomu, aby tento ohavný čin nahlásili. Zároveň ich nádej dovolať sa spravodlivosti je aj kvôli súčasnej zastaralej legislatíve veľmi nízka, navyše sa stretávajú s rodovými stereotypmi, obviňovaním a nevhodným prístupom zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Je teda nevyhnutné, aby sa prijatá zmena zákona prejavila aj v konkrétnej aplikácii v praxi osobami a inštitúciami, ktoré prichádzajú do kontaktu s preživšími. Druhým hlavným argumentom je nutnosť odstrániť rodovo podmienené násilie. Obsolétna právna úprava, rodové stereotypy a z nich vyplývajúce mýty o súhlase len podporujú a normalizujú existenciu sexuálneho, sexualizovaného a rodovo podmieneného násilia, vo veľkej časti prípadov aj znásilnenia a v tých najhorších prípadoch femicídy v našej spoločnosti. Znásilnenie totiž je formou rodovo podmieneného násilia, pretože je namierené voči konkrétnej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia. Neprimerane teda postihuje osoby určitého pohlavia, najmä, no nie výlučne ženy.
Preživšie osoby nie sú páchateľom vybraté náhodne, ešte raz, nie je to u mužovi, ktorý skočí na ženu len tak v parku. Stávajú sa nimi následkom nerovných mocenských vzťahov, ktoré sú založené na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení. Pri znásilnení sa totiž nejedná len o sexuálne uspokojenie páchateľa, ale hlavne o udržanie alebo upevnenie jeho dominantnej pozície, alebo o moci v tom vzťahu. Hoci sa znásilnenie najčastejšie deje práve v partnerských vzťahoch, rovnako môže byť aj páchateľom aj osoba v inom rodinnom či príbuzenskom vzťahu, na ktorom je preživšia osoba závislá alebo je s ním v tom nerovnom mocenskom postavení. Navrhovaná zmena definície znásilnenia, ktorá vychádza aj z pochopenia následkov týchto mocenských vzťahov medzi osobami, by teda napomohla v prevencii a k odstráneniu rodovo podmieneného násilia z našej spoločnosti.
Zároveň, a toto je tretí argument, je potrebné zabezpečiť ochranu ľudských práv preživších sexuálneho násilia a znásilnenia. Súčasná právna úprava, tak ako ju poznáme v trestnom zákone, a ktorej sa, žiaľ, navrhovatelia novely trestného zákona absolútne nevenovali a to napriek tomu, že redefiníciu znásilnenia mali pripravenú na stole, a keď sa odvolávali na to, že si tú novelu našli, či už po bývalom ministrovi Karasovi, alebo po bývalej pani ministerke Kolíkovej, tak tá redefinícia tu bola. Bola pripravená, pretože prešla, tak ako to spomínala aj kolegyňa Plaváková, riadnym legislatívnym konaním, bola dokonca dvakrát, ak sa nemýlim, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda sa na nej zhodli ministerstvá, odborná verejnosť aj verejnosť. Očividne však predkladatelia nepovažovali za dostatočne dôležité venovať sa aj tejto téme. Pritom medzinárodné a európske právo v oblasti teda ľudských práv požaduje, aby štáty podnikli opatrenia na prevenciu a ochranu žien a dievčat pred rodovo podmieneným násilím, aby vyšetrovali a trestali všetky činy tohto násilia a poskytovali preživším osobám odškodnenie. Toto tiež znamená, že opatrenia musia presahovať rámec jednotlivých prípadov a štáty by sa mali snažiť o zmenu zákonov, politík a praktík, ktoré sú príčinami alebo ktoré v spoločnosti ustaľujú prejavy sexuálneho násilia a sexualizovaného násilia.
Znásilnenie je konanie, ktorým osoba páchajúca tento trestný čin porušuje základné ľudské práva inej osoby, jej osobnú slobodu, autonómiu ľudskej vôle, dôstojnosť a rovnosť. Inak povedané, prípady znásilnenia spadajú v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pod článok 3 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a slobôd, teda absolútny zákaz mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a tiež pod článok 8 Dohovoru, rešpektovanie súkromného života. Európsky súd ľudských práv vo veľmi dôležitom rozhodnutí M. C. proti Bulharsku v roku 2003 stanovil, že absencia násilia neznamená súhlas.
Európsky súd ľudských práv bez toho, aby sa vyjadril k vine údajných páchateľov, rozhodol, že citujem: „Akýkoľvek rigidný prístup k stíhaniu sexuálnych trestných činov, ako napríklad vyžadovanie dôkazu fyzického odporu za každých okolností, predstavuje riziko ponechania určitých typov znásilnenia nepotrestaných.
A tým ohrozenia, tým je ohrozená účinná ochrana sexuálnej autonómie jednotlivca. V ďalšom rozhodnutí E. B. proti Rumunsku z roku 2019 zas Európsky súd ľudských práv skonštatoval, že štát porušil články 3 a 8 Dohovoru, nakoľko sa orgány pri vyšetrovaní znásilnenia zamerali len na skutočnosť, že preživšia obeť nekládla odpor. V najnovšom rozhodnutí J. L. proti Taliansku z roku 2021 zas súd v Štrasburgu skonštatoval, že trestné stíhanie a tresty zohrávajú kľúčovú úlohu v inštitucionálnej reakcii na rodovo podmienené násilie a pri riešení rodovej nerovnosti. Dospel tiež k záveru, že opäť citujem: „Je preto nevyhnutné, aby sa súdne orgány vyhýbali reprodukcii sexistických stereotypov v súdnych rozhodnutiach, minimalizovali násilie voči rodu a vystavovali ženy sekundárnej viktimizácii navodzovaním viny a používaním moralizujúceho jazyka, čo odrádza dôveru obetí v spravodlivosť.
Súčasná definícia vyplývajúca z textu nášho trestného zákona však tieto európske štandardy, na ktoré sa taktiež predkladatelia spomínanej novely trestného zákona odvolávali, nereflektuje tieto hodnoty a preto je dôležité autonómiu a schopnosť slobodného rozhodovania sa pretaviť do kritéria súhlasu.
A to je to, čo robí aj návrh pani poslankyne Kolíkovej.
Štvrtým dôvodom je, že jednoducho potrebujeme podmienenie sexuálnej aktivity dobrovoľnosťou, resp. súhlasom. Ako už bolo povedané, sexuálne, sexuálnu aktivitu proti vôli alebo znásilnenie rozhodne nemožno definovať prítomnosťou násilia alebo vyhrážok, tak ako to robí náš súčasný trestný zákon.
Naopak, určujúca musí byť absencia súhlasu, a teda prejavenia slobodnej vôle podieľať sa na danej sexuálnej aktivite. Pri súčasnej úprave sa váha zodpovednosti a vina, či minimálne spoluvina kladie na plecia preživších osôb. Zatiaľ čo osoby páchajúce násilie sú ospravedlňované a často dokonca vyviňované, pokiaľ nepoužili násilie. Toto platí najmä ak sa preživšia osoba nebránila, ak nebola v stave brániť sa alebo akokoľvek inak vyjadriť svoj nesúhlas. Napríklad, ak bola pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Alebo ak súhlasila s tým, že s páchateľom pôjde do nejakej miestnosti, do bytu alebo domov.
Táto právna úprava teda nie je v súlade s poznatkami o správaní preživších, ktoré čelia napadnutiu alebo nátlaku k sexuálnej aktivite. Je však na mieste, aby sa pozornosť zamerala práve na osoby, ktoré násilie páchajú, a nie na preživšie osoby. Aj preto máme za to, že predkladateľka a predkladatelia v navrhovanej úprave zohľadňujú práve súčasné poznatky o možných reakciách osôb pri sexuálnom násilí a znásilnení, a smerujú tak k zvýšeniu ochrany pred týmito závažnými činmi.
Rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou sexuálnou aktivitou je jednoduchší, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak so sexuálnou aktivitou súhlasia všetky zúčastnené osoby, jedná sa o dobrovoľnú aktivitu so súhlasom. Súhlas však nesmie byť tacitný, mlčať alebo nevysloviť nie, neznamená to isté, ako udeliť súhlas. A mnohí, aj tento víkend, sa pýtajú, ako to konkrétne má vyzerať, to prejavenie súhlasu. Nuž veľmi jednoducho. V zdravom a rešpektujúcom vzťahu sa dve osoby, ktoré sa podieľajú na akejkoľvek intímnej aktivite, jednoducho rozprávajú, komunikujú a v tom prípade obe osoby vedia, či s danou aktivitou alebo s danými aktivitami súhlasia. Nie je na tom nič zložité, stačí komunikovať. Súhlas podieľať sa na sexuálnom styku alebo inej aktivite by mal byť prejavený dobrovoľne, jasne, informovane a bez nátlaku. Zároveň by mal byť počas celej tej aktivity odvolateľný. To znamená, že ak osoba súhlasí s nejakou sexuálnou aktivitou, pokiaľ sa prechádza na iný typ sexuálnej aktivity, malo by sa o tom opäť komunikovať. Pretože to, že dá súhlas so začatím niečoho, neznamená, že aj naďalej súhlasí. Navrhovaná zmena definície bude mať aj za dôsledok alebo za dopad zvýšenie počtu nahlasovaných prípadov znásilnenia. Znásilnenia osôb, ktoré nedali dobrovoľný súhlas na sexuálnu aktivitu alebo sa z rôznych dôvodov nebránili, alebo mlčali.
Piatym a posledným argumentom je, že táto želaná zmena postoja k znásilneniu tiež bude mať, bude mať dopad na zmenu postoja spoločnosti ku sexuálnemu a sexualizovanému násiliu. Podľa online prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko vypracovala agentúra Focus, až 93% ľudí na Slovensku považuje sex bez súhlasu za znásilnenie. Napriek tomu v našej spoločnosti pretrvávajú stereotypy, ktoré sex bez súhlasu ospravedlňujú alebo minimalizujú. Nová právna úprava takéhoto typu by predstavovala odstránenie spoločenskej stigmy, ktorá prenáša ťarchu viny na preživšie a obete a naopak, ako som už spomínala vyviňuje či ospravedlňuje osoby, ktoré tento typ násilia páchajú. Zmenou definície znásilnenia a vytvorením nového trestného prečinu sexuálneho obťažovania, ku ktorému by sme sa možno mohli dostať v druhom čítaní už tým spomínaným uvoľnením § 200, nanešťastie nezabránime tomu, aby k tomuto násilia dochádzalo.
Ale predstavuje to prvý a nutný krok k odstraňovaniu sexuálneho a rodovo podmieneného násilia z našej spoločnosti. Takáto úprava by spoločnosti vyslala jasný signál, že žiadne násilie a porušovanie ľudských práv nie je tolerované a tolerovateľné. Práve naopak, sloboda, dôstojnosť, osobná integrita a rešpekt by mali byť hodnotami, ktoré si v tejto spoločnosti vážime. Aj preto, ako som povedala na začiatku, Progresívne Slovensko tento návrh podporí.
A dúfam, že sa k tomu pridá aj koalícia, aj s ohľadom k tomu, aké debaty sme tu mali minulý týždeň.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 17:49 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:05

Beáta Jurík
Skontrolovaný text
vymazať rámček
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 18:05 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:10

Jaroslav Spišiak
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Hlásim sa k tejto téme ako muž. Sme boli vyzvaní, tak chcem povedať toľko, že rečnenie, analyzovanie, rozoberanie násilia, znásilňovania so súhlasom, bez súhlasu akéhokoľvek je strašný, neľudský, odsúdeniahodný, morbídny čin. Ja by som bol za to, aby premlčanie takéhoto činu neexistovalo, aby nebol premlčaný nikdy, nikdy. Rozprával som sa v mojej policajnej kariére z rôznymi obeťami tejto trestnej činnosti, ktoré boli obeťami pod násilím, bez násilia, so súhlasom, bez súhlasu, aby chránili vlastného manžela, aby chránili svoje deti a niektoré boli predané za bedničku piva nadriadenému bossovi, lebo mal chuť na priateľku podriadeného. Tieto ženy jednoducho trpeli, trpeli. Ja som ich presviedčal, že aby to nahlásili. S niektorými som sa rozprával, až s odstupom času asi zo mňa ide taká empatia, že sa mi priznali s tým všetkým a mi rozprávali, prečo to nehlásili. Prečo im to bolo nepríjemné. Tie, ktoré to aj nahlásili, bolo pre nich nepríjemné, možné na minimálne na tej úrovni pri tom dokazovaní vysvetľovať presný skutok, ako sa to stalo, či bol súhlas, nebol súhlas, ako sa to začalo, ako to pokračovalo. Či dala, nedala, viete, ten páchateľ môže klamať, on neni postihnuteľný za to, keď klame a zavádza. Treba mu dokázať vinu. Ale tá poškodená svedkyňa skutku, ona nemôže klamať, lebo následne ešte môže byť obvinená za krivé svedectvo. Jednoducho už toto je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 18:10 hod.

JUDr.

Jaroslav Spišiak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:12

Rastislav Krátky
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani poslankyňa Jurík.
Aj za vaše vystúpenie. Chcem využiť tento priestor, lebo až mám zimomriavky, keď ste spomínali, že nejakí poslaneckí kolegovia z minulého volebného obdobia žartovali a vtipkovali na túto tému. Chcem vyjadriť ľútosť. Dištancovať sa ako muž od takýchto vtipov a zvlášť tu v tejto snemovni a vyjadriť aj pobúrenie nad tým, že poslanci deje sa niečo takéto ako muži dopustili, a že jednoducho skĺzli až tak nízko. Čiže ma to veľmi mrzí a dúfam, že presne pri takýchto vážnych témach a citlivých si zachováme tú úroveň a ničomu takému podobnému už v budúcnosti nedôjde.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 18:12 hod.

Mgr.

Rastislav Krátky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:13

Lucia Plaváková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Aj za vystúpenie kolegyne Jurík v tejto rozprave. Spomínala si tiež viaceré európske krajiny, ktoré sa už teda posunuli k redefinícii znásilnenia, medzi nimi je teda aj to Španielsko, ktoré tu už odznelo v súvislosti s tým, že na španielsky príklad bolo poukazované ako keby ako nejaký negatívny príklad toho, ako to môže dopadnúť v kontexte toho, že došlo tam k predefinovávaniu niektorých trestných činov spáchaných a teda prepusteniu odsúdených alebo teda, že súdy sa tým zaoberali. Žiaľ, teda takýmto spôsobom argumentoval aj bývalý minister spravodlivosti Karas. Mňa to vtedy veľmi mrzelo, pretože tam nedochádzalo k tomu, že by niekto spochybňoval tú podstatu zmeny, a teda že je potrebné zadefinovať sexuálnu aktivitu bez súhlasu ako trestný čin. Išlo o legislatívno-technický problém, ktorý tu teda naozaj nie je na stole, ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková. Často sa teda naozaj aj objavuje tá téma o nejakých, že tu bude nejaký nárast falošných obvinení a podobne, a pritom ako my máme problém s nahlasovaním a s obvineniami, ale ten problém je taký, že ich je málo, že väčšina tých trestných činov vôbec nie je nahlásená. Nemáme tu nejaký obrovský problém s falošnými nahláseniami. Ich je naozaj aj podľa štatistík celosvetových úplne zanedbateľné množstvo. Takže toto naozaj nie je na stole ako problém. A ja by som teda naozaj chcela veriť, že ten vzájomný súhlas pri sexuálnej aktivite má byť pre každého úplnou samozrejmosťou a je vôbec smutné, že tu musíme toľko o tom diskutovať, a teda bolo by potrebné sa hlavne pohnúť dopredu a konečne to zmeniť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 18:13 hod.

JUDr. PhD.

Lucia Plaváková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:15

Ingrid Kosová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Tak ako sa dlho nehovorí o rodovo podmienenom násilí, kde každá piata žena čelí fyzickému násiliu, tak ešte menej hovoríme o sexuálnom obťažovaní, ktorému čelí každá štvrtá žena. Takže tento problém na Slovensku je ešte vypuklejší ako a o fyzickom násilí v partnerskom vzťahu. A len 11% žien nahlasuje znásilnenie alebo sexuálne obťažovanie, či už na pracovisku, v školách, kdekoľvek.
A ja sa ani nedivím, že tomu tak je. Ja osobne vo svojom okolí nepoznám ženu, ktorá by nebola terčom nejakých nechutných poznámok, nejakého obchytkávania a rôznych foriem sexuálneho obťažovania. Myslím si, že každá z nás má takéto negatívne skúsenosti. A to, prečo o tom nehovoríme, je aj ten fakt, že takáto forma obťažovania je v našej spoločnosti absolútne znormalizovaná.
A keď aj niečo poviete a ozvete sa, tak ste viktimizovaná vy, obeť, prečo si sa tak obliekla, nemala si si dať taký červený rúž, určite si bola vyzývaná, vyzývavá, určite si bola koketná, načo chodíš večer sama a podobné veci. Miesto toho, aby sme brali za vinu toho páchateľa, tak skôr viníme ženy za to, že sa správali neprimerane.
A osobne si myslím, že každý jeden muž, ktorý sa vie správať k žene ako k rovnocennej partnerke a vie si ju uctiť, nemá problém so súhlasom v sexuálnom vzťahu.
Bohužiaľ, tí ľudia, ktorí sa nechcú vzdať svojich výhod v patriarchárnej spoločnosti a stále považujú ženu za menejcennú, tento problém majú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 18:15 hod.

Ing. Bc. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:17

Beáta Jurík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky reakcie.
U pána poslanca Spišiaka, verím, že nás počúva v bufete, si veľmi cením spôsob, akým hovorí o svojich skúsenostiach a nedehonestuje ženy, ktoré zažili znásilnenie a ktoré, ktoré sa s tým zverili aj jemu alebo teda iným policajtom, tak ako to bolo v prípade druhého bývalého policajného prezidenta, ktorého sme tu mali možnosť si vypočuť pred pár dňami.
Ďakujem aj pánovi poslancovi Krátkemu za to, akým spôsobom k tejto téme pristúpil a čo povedal.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, že koľko je tu tých falošných obvinení podľa dát, ktoré máme z iných krajín, pretože u nás sa takéto dáta jednoducho nezbierajú a keby sa aj zbierali, tak je vlastne veľmi ťažké to odhadnúť, pretože nevieme ten celkový počet znásilnení, ale teda tých falošných obvinení je vraj len niečo okolo 4 % z celkového počtu obvinení, avšak koľko je vlastne tých znásilnených žien? To, to skutočne nikto nevie. A ja vám môžem povedať, že po tom minulom týždni keď ja sama som to povedala vo faktickej, že som teda bola preživšou takejto formy znásilnenia, sa mi ozvali nieže desiatky, ale skutočne stovky žien. Vrátane žien, ktoré boli výrazne po 50-tke a ktoré mi povedali, že sa im to stalo, že prvýkrát o tom vlastne niekomu píšu a ani nechápu, prečo mi to píšu, ale mali jednoducho tú potrebu, neobrátili sa samozrejme na políciu z už spomínaných dôvodov, ale ja som si tak hovorila, že vždy som vedela, že ten počet je obrovský, ale netušila som, že, že je až tak obrovský. A keď som vtedy vo faktickej povedala, že ja sa s tým zverím, ale verím, že tu, teda myslím si, že tu nie som sama, tak ešte aj to bol, to bola pravda. A ešte aj ženy v tejto miestnosti si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.2.2024 o 18:17 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:20

Mária Kolíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci.
Chcem dať priestor, ak by niekto chcel reagovať aj na mňa, aby, aby mohol, tak ja potom veľmi krátko ešte vystúpim na záver. Ja aj k tomu, čo tu odznelo, tak by som chcela ešte povedať k tomu objasňovaniu trestných činov. Jedna vec je, že, a k tomu vlastne smeruje tento samotný návrh je, že my potrebujeme dostať do trestného zákona takú právnu úpravu, aby sme vedeli naozaj tých páchateľov znásilnenia a iných sexuálnych foriem násilia a nechcem hovoriť len o ženách a dievčatách. Chcem hovoriť aj o chlapcoch. Takže hovoríme a bavíme sa vlastne o našich deťoch, o našich dcérach, o našich vnučkách, o našich vnukoch. Naozaj tá právna úprava, ktorá je, ich nechráni. Nechráni ich. A môžte urobiť čokoľvek ako poslanci, poslankyne, aby ste ich chránili, ak neurobíme dobrú právnu úpravu, ktorú dáme jasne najavo, že bez súhlasu takýto akt odsudzujeme a urobíme všetko pre to, aby sme páchateľov odstíhali, tak ich nechránime. Ja na to upozorňujem.
Naozaj nechránime ich. Umožňujeme tým páchateľom uniknúť spravodlivosti. Práve keď je zložitejšia dôkazná situácia dnes, aj keď je to pod hrozbou násilia, dokonca aj keď sú tam prvky násilia, umožňujeme tým páchateľom uniknúť spravodlivosti. Ak máme naozaj jednoznačnú zhodu, ak máme jednoznačnú zhodu a ja verím, že tu máme všetci, ako tu sedíme, máme jednoznačnú zhodu, že jednoducho pri sexuálnych aktivitách musí byť súhlas, musí byť. Bez zmeny právnej úpravy nedosiahneme nijako tento stav. Nedosiahneme ho. Nebudeme chrániť našich blízkych, nebudeme.
A naozaj tu neobstojí žiadna výhrada, že bude zložitejšia dôkazná situácia. Nijako neobstojí. Nijako neobstojí. Pretože tu ide len o to, či chceme ich chrániť alebo nechceme. Lebo ak ich chceme, urobíme všetko preto, aby sme, samozrejme, tú dôkaznú situáciu, aby sme k tomu urobili všetko, aby tá dôkazná situácia bola lepšia. A napríklad nerozprávajme sa o tom, že ideme skrátiť premlčacie lehoty, ale rozprávajme sa o tom, čo urobíme, ak dôjde k takémuto hroznému skutku, čo urobíme pre tú obeť. Nemáme vôbec žiadne, hovorí sa tomu tiež onestop centrá. To znamená, aby tá obeť sa mohla niekde obrátiť, neriešila otázku, či to oznámi, neoznámi polícii, na toto naozaj treba zabudnúť. Zabudnime na to, že budeme nútiť obeť takéhoto sexuálneho násilia, aby to čo najskôr ohlásila polícii. Na to, to dajme úplne bokom. Keď bude mať na to silu, ona to urobí. Ale urobme v prvom rade to, aby sme jej pomohli to prežiť. Dôstojne prežiť, čo sa jej stalo v nejakej miere, toto urobme.
A to, čo preto potrebujeme, je, potrebujeme centrá, ktoré nemáme na Slovensku. Nemáme pre obete sexuálneho násilia. Nemáme. Kde tá obeť príde a dostane potrebnú či už podporu, ktorá súvisí s psychickou podporou, ale aj právnou, ale aj s prípadným vyšetrením, ktoré je potrebné. Ktoré môže súvisieť aj so zdokumentovaním všetkého, čo sa dá, v tom čase. A to treba dobre zdokumentovať a nechať, odložiť a nechať to na ňu, na tú obeť, keď raz bude silná. A bude to chcieť oznámiť, tak, samozrejme, aj táto dokumentácia, ktorá sa stala a ktorá, môže sa stať, že bude krátko po danom čine, tak môže byť jedným z jasných dôkazov, že k tomu naozaj došlo a to takýmto spôsobom.
Takže ja chcem aj využiť tento priestor tu ako predkladateľ mám, že vás chcem dôsledne požiadať, poprosiť o podporu tohto návrhu. A skúsiť to naozaj naprieč tomu, že nemusíme mať v politickom presvedčení zhodu, ale takúto právnu úpravu nevyhnutne potrebujeme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.2.2024 o 18:20 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video